Pán predsedajúci, ak ste mi udelili slovo, ďakujem veľmi pekne. Ja si myslím, že ma nebudete trestať za môj názor a za názor mojich kolegov, ale ja si dovolím vysloviť ešte raz nesúhlas. Mala by tu byť vláda, väčšina vlády, pretože je to vážny dokument a táto vláda sa uchádza o to, aby sme jej vyjadrili, aby tento parlament jej vyjadril dôveru. A keďže spomíname novú politickú kultúru, ktorá rovnako kulminuje vo vašom programovom vyhlásení vlády, dovoľte mi, keďže vždy bolo zvykom v tomto parlamente, keď teda naši, pani Belousovová, keď predsedal pán Paška, vždy sa spýtali, ak išiel poslanec niečo predniesť, aby teda občania, ktorí toto sledujú, aby mali ucelený názor, lebo my sme im povinní niečo vysvetliť, my sme povinní diskutovať a sme tu pre ľudí. Ľudia nás volili, tak sa vždy spýtali, či teda stihneme povedať ten svoj prejav alebo či stihneme svoje vysvetlenie za 2-3 minúty. Tento krát sa takto nestalo a si myslím, že už veta, v ktorej sa spomína politická kultúra tohto parlamentu, ktorú ste, pán predsedajúci, sľubovali určite aj vy, sa nenaplnila, a tak mi dovoľte, aby som začala odznova čítať pre ucelený pohľad na tému, ktorú sa snažím vo svojom príspevku rozobrať. Ďakujem.
Veľmi pozorne som si vypočula predstavu novej vlády, ako by chceli spravovať našu krajinu, aké zmeny nás čakajú, ale hlavne ma "fascinovali" niektoré slová premiérky Ivety Radičovej. Pri predstave volebného programu vykreslila dnešné Slovensko ako krajinu, ktorú som z jej slov nepoznala. Krajinu, kde ľudia nemajú dôstojný život a slušné podmienky, myslím si, že pani premiérka má veľmi čudnú optiku. Zabúda, že ľudia, nie médiá alebo jednotliví politici, môžu ohodnotiť stav krajiny, stav vlády a vládnutie ako také. Jediný čas, kedy to môžu urobiť, sú voľby. Vtedy môžu legitímne hlasovaním prejaviť mieru spokojnosti nielen s politikmi, ale aj životom vo svojej krajine. Je smutné, že dnes predstavitelia novej vlády sa pasujú do pozície hodnotenia bývalej vlády a jej bývalého predsedu Roberta Fica tvrdením, akým bola nešťastím pre Slovensko strana SMER - sociálna demokracia. Zrejme máte krátku alebo obmedzenú pamäť, keď nevidíte, koľko hlasov od občanov strana SMER - sociálna demokracia získala, koľko občanov jej prejavilo dôveru. A to bola 4 roky vo vláde, kde musela prijímať rôzne, aj nepopulárne rozhodnutia.
Dovolím si upozorniť terajšiu vládnu garnitúru, aby neznevažovala názory a hlasy občanov, rešpektujte, prosím, rozhodnutie občanov Slovenska, my ho rešpektujeme. Všetci vieme, že vláda Roberta Fica sa musela vysporiadať s omnoho ťažšími podmienkami, akými bola hospodárska kríza, plynová kríza či povodne. Nepocítili to občania na zvyšovaní cien energií, na znižovaní ich životného štandardu. Teraz sa snažíte podsunúť občanom, že krajina je v zlom stave a že tohtoročný deficit bude, podľa vás, na úrovni 7,8 %. Ale sme ešte iba v polovici tohto roku a pripadá mi, že nastupujúca vláda sa vzdáva, aj keď má pred sebou ešte polovicu hry. To si nedovolí ani futbalové mužstvo v okresnej súťaži, namiesto toho, aby ste poctivo hrali, cítite, že nie ste kondične pripravení, že neunesiete záťaž na bedrách, tak sa začínate vyhovárať. Váš prístup mi pripomína klasický problém, keď dvaja ľudia vidia na stole pohár, ktorý je naplnený do polovice a jeden z nich povie: pohár je napoly prázdny a druhý povie, že pohár je napoly plný. A v tomto je medzi nami a vami určite veľký rozdiel.
My sme nepísali žiadne čierne knihy, ani sme nevyvolávali fantómové problémy, keď v roku 2006 vláda Roberta Fica začala naplno pracovať. A to očakávame aj od vás. Dúfali sme, že programové vyhlásenie bude omnoho konkrétnejšie, zásadnejšie a jednotliví ministri spresnia svoje kroky, aby sme jasne vedeli, čo Slovensko čaká v budúcnosti. Programové vyhlásenie je vágne a všeobecné. Myslím si, že sú iba dva dôvody, pre ktoré by toto programové vyhlásenie nemohlo byť konkrétne. Po prvé, terajšia koalícia ale nebola pripravená vládnuť a nemá jasnú predstavu ako viesť krajinu, má len jasné pravicové predstavy o privatizácii. Rovnako chce ubrať a posilniť práva zamestnávateľov o nevyváženosti k právam zamestnancov a mnohé ďalšie. O tom však doposiaľ mlčí. Skrýva to vo všeobecných vetách programového vyhlásenia, a to z dôvodu, že tento rok je aj rokom komunálnych volieb. A nebolo by dobré, aby sa občania dozvedeli, aké drastické zmeny ich čakajú. Bohužiaľ, je to napr. vo zvyšovaní cien energie, ktoré táto vláda odsunula na budúci rok.
Dámy a páni, táto vláda potrebuje ešte pol roka tajomna, aby dokázala uspieť v komunálnych voľbách, aby potom rozvinula svoje krídla, svoju dravosť na ochranu tých, ktorým sa počas bývalej vlády Mikuláša Dzurindu najviac darilo. Takýmto príkladom je šesť dôchodkových správcovských spoločností, ktorým za pomoci bývalej Dzurindovej vlády a pána Kaníka nastavili taký systém dôchodkového sporenia, ktorý v Európe, a môžem povedať, že ani vo svete, okrem Čile, nemá obdobu. Pán Kaník dnes nebol celé doobedie v tejto zasadacej sieni, prišiel na 5 minút a čakala som, že sa tu zdrží, keďže je otcom tohto sporenia, ale bohužiaľ. A tento systém, ktorý sme časom upravili, napr. od júla m. r. sme zaviedli sledovanie zhodnocovania majetku v penzijných fondoch, dôchodkové spoločnosti pri každom dôchodkovom fonde musia vytvárať tzv. garančný fond, ak dôchodková správcovská spoločnosť zhodnotí peniaze sporiteľov lepšie ako plánovala, bude môcť čerpať z tohto účtu. Ak sa tak nestane, penzijná spoločnosť bude musieť do tohto fondu doplácať z vlastného majetku. Poplatok za zhodnotenie majetku vo fonde tvorí viac ako 5,6 % z dosiahnutého výnosu, zvyšných 94,4 % z dosiahnutej výnosnosti tak musí zostať sporiteľovi, čo jasne znamená, že sme ochránili sporiteľa, aby jeho základná nasporená čiastka bez výnosov nemohla klesať. Pred týmto opatrením si mnohí sporitelia našli na svojich účtoch, že to, čo nasporili, ani to tam nemali.
Priam zábavne pre mňa vyznieva, ako sa chcete pobaviť s dôverou mladých ľudí. Doposiaľ ste stále deklarovali, že sú rozumní, vedia správne a samostatne rozhodnúť, vyzývate ich k rozhodnutiam pri referende, vo voľbách, a zrazu im chcete zobrať právo, aby sa mohli dobrovoľne rozhodnúť pri vstupe do druhého piliera. Viete veľmi dobre, že pre efektivitu a zmysel sporenia v druhom pilieri musí mať občan dobre zarábajúcu profesiu, nesmie stratiť prácu, resp. musí mať zamestnanie na celý život. Čo na Slovensku, si myslím, že zatiaľ nie je dosť dobre možné. Ak mladý človek odíde za prácou do zahraničia, systém druhého piliera je v tomto prípade nekompatibilný.
Viete veľmi dobre, že druhý pilier je bezvýznamný pre ľudí zarábajúcich minimálnu, resp. nízku mzdu. A práve z týchto dôvodov je dobré, ak druhý pilier je na základe dobrovoľného rozhodnutia. Mladý človek musí hneď pri vstupe do prvého zamestnania, nikdy nedosahuje dobrý zárobok a veľmi často zamestnanie mení a malo by byť na ňom, v ktorom roku života vstup do kapitalizačného piliera urobí. Druhý pilier založený na báze povinnej účasti nie je v súlade s demokratickými princípmi. Vo svete sa k povinnosti účasti prikláňajú vo väčšine prípadov krajiny s málo rozvinutou demokraciou, avšak v žiadnom prípade nie krajiny, ktoré majú rozvinuté kapitálové trhy, k účasti ktorých občanov nemusí presviedčať zákon. Prečo nedôverujete občanom Slovenska? Veď tí sa určite dobrovoľne sami dokážu rozhodnúť. K reformám sociálneho poistenia a najmä dôchodkového poistenia je potrebné pristupovať s vedomím, že lacné dôchodky neexistujú. Úspech reformy dôchodkového systému by mal byť jednoznačne založený na dôvere občana v tento systém.
V programovom vyhlásení vlády však ani jednou vetou nespomínate Sociálnu poisťovňu. Stabilizácia finančných zdrojov v prvom pilieri, tu sa vláda stará len o príliv finančných prostriedkov do druhého piliera, čím jednoznačne nevyrieši ani poberanie dôchodkov, ani konsolidáciou verejných financií, pretože najväčší problém pri konsolidácii verejných financií bude práve v prvom pilieri. Opakujem, cieľom vlády je za každú cenu podporiť súkromné finančné inštitúcie, ktoré im tieto nemalé príspevky v druhom pilieri každý mesiac plynú. Aj Česká republika, kde rovnako vládne pravica, je, sú pripravení zaviesť kapitalizačné sporenie a odcitujem český denník. Citujem: "Nepôjde však v rovnakých, rovnaký kapitalizačný pilier, na aký je zvyknuté Slovensko." Šéf rezortu práce je totiž opatrnejší, ako bol jeho bývalý kolega zo slovenskej stoličky Ľudovít Kaník. Zatiaľ čo sporitelia druhého piliera si na Slovensku na svoje účty odvádzajú 9 % z celkových 18-percentných odvodov, českí sporitelia by si mali z celkových 28 % odvádzať len 3 %. Kapitalizačný pilier, ale nebude žiť len z týchto percent. Podľa predsedu vlády Nečasa budú mať ľudia, ktorí si chcú na dôchodok sporiť u súkromných, u súkromníkov povinnosť si ďalšie 3 % odvádzať zo svojho zárobku. Výsledná hodnota by tak mala byť na úrovni 6 % a záujemcovia o druhý pilier budú platiť zvýšené odvody. A tu jasne vidíme, že sme sa stali akýmisi nezodpovednými predskokanmi a pokusnými králikmi zavádzania kapitalizačného piliera. Chcete v tom pokračovať? Finanční experti, napríklad v Nemecku, uvažujú rovnakým spôsobom, ako je to v Česku. Zároveň som presvedčená, že v programovom vyhlásení vlády sa len vágne konštatuje, že finančné prostriedky z privatizácie štátneho majetku potečú do Sociálnej poisťovne. Konštatujem, že tento spôsob bude mať len krátkodobý vplyv na finančnú stabilitu Sociálnej poisťovne. Neviem ani, v akom objeme, a skôr mi dôvod Sociálna poisťovňa pripadá ako štít a obrana na ospravedlnenie privatizácie a výpredaja nášho štátneho majetku. To občania na celom Slovensku odmietajú. Rovnako si myslím, že príde na budúci rok po komunálnych voľbách, opäť opakujem, komunálne voľby sú určitou brzdou pre túto vládu, aby presne povedala, aký je jej program.
Rovnako si myslím, že príde budúci rok po komunálnych voľbách podsúvanie občanom, že musíme predĺžiť vek odchodu do dôchodku napríklad na 70 rokov, lebo to odporúča, je to odporúčanie Európskej únie. Odporúčania Európskej komisie budú viaceré. Ale záleží na slovenskej vláde, ako zodpovedne pristúpi ku konsolidácii verejných zdrojov a ktoré odporúčania si vyberie. Je veľmi jednoduché povedať, že zvýšime vek odchodu do dôchodku, čo znamená, že väčšine terajších aktívnych zamestnancov budú dôchodky vyplácané omnoho neskôr. Väčšie percento sa ich ani nedožije a samozrejme, to opätovne urobí plus pre súkromné dôchodcovské správcovské spoločnosti, ktoré buď vôbec, alebo neskôr začnú vyplácať dôchodky. To už ani nehovorím, že dodnes nevieme, koľko bude stáť renta, pretože dôchodok z druhého piliera nie je automaticky vyplácaný a sporiteľ si musí zakúpiť rentu. Dnes ani takáto komodita na trhu neexistuje. Takže sa opätovne chystá nastavenie nejasných pravidiel kdesi v budúcnosti.
Dokonca, táto vláda chce ich zafixovať ústavným zákonom tak, aby sa sporiteľ ocitol absolútne v rukách súkromných správcovských spoločností. Rovnako štát zavedie úplnú osobnú zodpovednosť za dôchodok na plecia občana. Aj keď vieme, že príspevky do tohto fondu budú hlavne závislé od výšky mzdy, ale výška nasporeného dôchodku bude závislá od výkonu trhu s akciami a medzi týmito dvoma veličinami nie je nutne dobrý vzťah. Vzhľadom na tento teoretický argument nie je divu, že hodnotiaca štúdia jedného z významných ekonómov z Medzinárodného menového fondu Roberta Holzmanna, citujem ho: "Priamy dopad rozvoja finančných trhov na súkromné úspory sa ukázal byť vo väčšej miere negatívny." Toto je jeden z vážnych dôvodov, prečo sporenie v druhom kapitalizačnom pilieri v takej podobe, ako ho dnes poznáme, nie je možné podporiť ústavným zákonom, a to aj preto, že štát sa zbavuje zodpovednosti za dôchodcov, ktorým ako, ktorí ako jednotlivci majú niesť riziká vývoja ekonomiky ako celku. Preto takýto zákon a takýto bod programového vyhlásenia nemôžem podporiť.
A kvitujem, že pán minister sociálnych vecí mal takúto úvahu znížiť percentuálne sporenie, aj keď hovorí, že bolo to iba v médiách, ale my sa môžme iba médií pridŕžať. Kvitujem mu to a chválim ho, lebo bolo to rozumné a myslím si, že všetky európske krajiny tomu nasvedčujú, ale myslím si, že ako sa hovorí, že minister mieni, to sme aj my raz povedali, a premiérka mení. Ďakujem pekne.
