3. schôdza

Ďakujem pekne. Vážená pani premiérka, vážený pán predsedajúci, vážení páni poslanci, dámy a páni, oceňujem a ďakujem za vaše pripomienky a návrhy. Dovolím si naozaj krátky komentár, pretože zdravotníctvo je relatívne špecifická oblasť, ktorá sa ale týka každého z nás, pretože každý z nás je potenciálny pacient. V minulosti bolo často opakované, že zdravotníctvo nie je ani politickou kategóriou a nemal by reflektovať ani politickú situáciu. Skutočne nie je ani pravé, ani ľavé, ani liberálne, ani konzervatívne, ale myslím si, že je lepšie alebo horšie. Vy ako zdravotníci, niektorí z vás, alebo poskytovatelia, bývalí poskytovatelia to viete a predovšetkým z pohľadu spokojnosti občanov je dôležité jeho kvalitu zvyšovať. Chceli by sme sa uchádzať práve na základe tohto programového vyhlásenia vlády, ktoré táto vláda schválila, o to, aby sme sa v kľúčových krokoch vedeli zhodnúť. Tieto kroky, ktoré boli načrtnuté aj v minulom vládnom programe, sú nespochybniteľné, práve preto, že idú nad rámec politických príslušností. Napríklad platba za diagnózu, napríklad pripoistenie individuálne zdravotné pripoistenie. Prípadne iné možnosti alebo iné nástroje, ktoré vedú ku zlepšovaniu kvality zdravotnej starostlivosti bez ohľadu na to, aké percento alebo aká absolútna hodnota pôjde do platby štátu za poistencov štátu. Naším cieľom je skutočne napĺňať ten cieľ, aby sa zvyšoval zdravotný stav obyvateľstva, aby sa spokojnosť so službami zvyšovala, a aby sa zvyšovala ochrana finančná obyvateľov Slovenska. Musíme to urobiť, pretože štatistiky nám hovoria, že Slováci zomierajú skôr, zomierajú mladší, muži v priemere o 7 rokov, ženy v priemere o 5 rokov skôr, ako je priemer európskej pätnástky.
Dovoľte mi, konkrétne veľmi krátko, komentovať alebo komentovať niektoré vyhlásenia mojich predrečníkov. Výmenné lístky. Keď sa v roku 2006 zrušili poplatky a neskôr ich výmenné lístky nahradili, ktosi napísal, že pacienti budú namiesto peňazí platiť u lekára svojím časom. Namiesto toho, aby sa zredukovali duplicitné vyšetrenia po zrušení poplatkov pacientov v ambulanciách, naozaj, veľakrát len pribudlo. Počet vyšetrení sa neznížil a namiesto toho, aby sa zlepšila výmena informácií medzi zdravotníkmi sme z pacientov spravili poštárov s lístočkami, ktoré sa, zvyčajne, obmedzujú na pár slov: prosím o nejaké vyšetrenie. Výmenné lístky vo svojej konkrétnej dnešnej podobe nemajú zmysel a pacienti, aj často lekári, ich vnímajú ako šikanu, prípadne zbytočný administratívny zásah. Veď aj preto bývalá vláda a bývalý pán minister, niektoré odbornosti z tohto nástroja vyňal. Na to, aby sa z výmenných lístkov stal efektívny nástroj, potrebujeme najprv prehodnotiť kompetencie všeobecných lekárov, ale zmena ich úlohy sa nezačína všeobecnými alebo odporúčacími lístkami. Čo sa týka horného limitu pre tých, ktorí to najviac potrebujú alebo pre tých, ktorí sú v sociálnej sieti, horný limit za platby za lieky sú ochranou pacientov, alebo je ochranou pacientov pred finančnými dopadmi doplatkov v súčasnosti. Ja sa nechcem dotýkať niečoho, čo bolo v minulosti, alebo hodnotiť nejaké štatistické čísla, ale 2009 správa OECD hovorí, že pacienti na Slovensku sú na špici, čo sa týka doplatkov na lieky za posledných 7 rokov. To sú objektívne čísla. Priemerná spoluúčasť v zdravotníctve sa minulý rok vyšplhala v priemere až do 215 eur za rok za osobu. Samozrejme, to nie sú len doplatky za lieky, to sú aj skryté poplatky, o ktorých lekári aj pacienti vedia. Je zrejmé, že týmito doplatkami sú najviac ohrození dôchodcovia, chronicky chorí ľudia, starší ľudia. Zvýšené výdavky nevedia nejakým spôsobom vykompenzovať ako aktívni zamestnanci, pretože kvôli chorobe a kvôli veku si to nemôžu dovoliť a zarábať. Práve týmto ľuďom je určený limit spoluúčasti bez, ak si ho pacient prekročí, ten zvyšok mu, samozrejme, zaplatí poisťovňa.
Posledné tri body. Čo sa týka základného balíku. Všetci viete, ste tu zákonodarný orgán, že na základe čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky majú občania nárok na bezplatnú zdravotnú starostlivosť v rozsahu stanovenom zákonom. Avšak hranice takto definovanej bezplatnosti sú dnes naozaj nejasné. Na aké výkony máme nárok ako pacienti? Dokedy máme dostať túto zdravotnú starostlivosť? Aký materiál má byť pri operácii použitý? Ako dlho máme čakať? A práve všetci vieme, že táto sivá zóna je v neposlednom rade, môže byť živnou pôdou pre korupciu. Ak chceme zvýšiť bezpečnosť a orientáciu pacientov v systéme, sme povinní im jasne oznámiť, na čo všetko sa ich povinné zdravotné poistenie vzťahuje. Vôbec to ale pritom neznamená obmedzenie zdravotnej starostlivosti, naopak dobrá definícia zákonného nároku znamená pre poistencov definovanie pripoistenia, čo nakoniec ste mali aj v programovom vyhlásení z roku 2006.
Čo sa týka posledných dvoch bodov. Akciové spoločnosti. Akciové spoločnosti prinášajú do zdravotníckych zariadení to, čo v nich ako v príspevkových organizáciách chýba. Nebudem komentovať pána poslanca Chabana, pretože to sú príliš špecifické veci. Ale štandardné pravidlá hospodárenia účtovníctva, externého auditu a zodpovednosti, práve, ktoré prináša akciová spoločnosť, dokumentujú, že nemocnice, ktoré podstúpili transformáciu a boli vlastne transformované v minulom období, tieto dlhy nevykazujú. A tieto vykazujú každoročne opakovaný zisk. A chcem tu naozaj zdôrazniť, že transformácia neznamená zmenu vlastníka, a opakovane sme to hovorili, len zmenu právnej formy. Čiže nemocnice, ako štátne príspevkové organizácie zmenou na štátne akciové spoločnosti, sa zmenia iba na štátne akciové spoločnosti. Táto zmena má za cieľ zlepšiť kvalitu, efektivitu a spokojnosť a my ju podporíme tak isto aj tlakom na zvyšovanie transparentnosti verejného obstarávania.
Čo sa týka posledného bodu - prerozdelenia. Je to naozaj špecifický bod, ale pokúsim sa vám ho vysvetliť. Prerozdelenie v súčasnej dobe slúži na vyrovnanie odlišných rizík medzi jednotlivými skupinami pacientov. Ako správne povedal môj predrečník, k tomuto kompenzačnému mechanizmu dnes podlieha 95 % predpísaného poistného. V prerozdelení dnes sa rozdeľuje pohlavie, vek a sociálna aktivita. My sme nechceli nejakým spôsobom znížiť, zúžiť toto prerozdelenie, ba naopak, pridať do toho zdravotný stav. Veď každý z vás určite mi dá za pravdu, že zdravotný stav dvadsaťročného muža bez ochorenia, alebo relatívne zdravého, je iný, ako stav dvadsaťročného diabetika a inak, samozrejme, na neho sa vykladá aj zdravotná starostlivosť alebo prostriedky. A práve toto sme chceli dať do toho, aby to bolo prísnejšie, aby to bolo spravodlivejšie. Takže tieto kroky nebudem komentovať, vlastne pána poslanca Kalista, a kroky alebo body, ktoré už oni spomenuli, ale chcel by som na záver, naozaj, sa opýtať, sú tieto kroky, ktoré vychádzajú, ktoré boli popísané veľakrát aj v minulom vyhlásení vlády, sú dobré pre pravicu alebo ľavicu? Sú dobré pre konzervatívnu alebo liberálnu stranu tohoto zákonodarného zboru? Predovšetkým si myslím, že sú dobré pre pacienta. Myslím si, že sú dobré pre slovenského lekára, slovenského zdravotníka aj občanov, pretože len zdravý občan môže generovať ekonomickú prosperitu Slovenska. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán minister, či sú kroky dobré alebo zlé, to zhodnotí pacient a zdravotník. To určite nechajme na nich. Ja len chcem opäť upozorniť na jednu vec ako program, ktorý odišiel z ministerstva zdravotníctva, ktorý mali všetci novinári, a ktorí ho poslali nám všetkým na pripomienkovanie, bol výrazne lepší pre pacienta a zdravotníka ako ten, ktorý sa vám vrátil a tento program je proti pacientom aj proti zdravotníkom. Vzali vám Rázsochy. Myslím si, že pán poslanec Markovič sa vyjadril jasne, aký je ich postoj. Nedajú vám 5 % za poistencov štátu. Dajú vám 4 % a budete mať mínus 3 mld. v systéme a bude to len váš problém. Nikto sa vás nezastane. Zase zrušili vám limit na zdravotnú starostlivosť pre sociálne vulnerabilné skupiny, dali vám limit na lieky a, pán minister, ďalšia vec, tých 215 eur, ktoré spomínate. Prišli ste na ministerstvo, kde je celá informačná databáza. Viete, že to neboli doplatky na zdravotnú starostlivosť. Boli to doplatky na všetky produkty, ktoré sa nakupujú v lekárňach, aj v hypermarketoch, pričom ide o zubné pasty, kefky, pleťové vody atď. Čiže máte dobrú databázu. Nechoďte tou istou cestou demagógie, ako chodila SDKÚ predtým. Ďakujem pekne.

Vážený pán minister. Dobre sa to počúvalo, ale treba povedať aj to "bé". Môžete mať akúkoľvek právnu subjektivitu nemocnice. Pokiaľ nemáte zdroje, a tie zdroje sa dnes generujú práve zo zdravotného poistenia, a obava je práve z toho, že keď sa nezlepší toto financovanie, môžete mať kontrolu sprava-doľava, akúkoľvek, ba naopak, je tu obava z toho, že akciové spoločnosti, tak ako sa to ukázalo aj v prípade privátnych, čiže súkromných zdravotných poisťovní, si vybrali tie profitabilné veci, pretože za predchádzajúcej vlády alebo predchádzajúcich vlád pána Dzurindu, tie najlukratívnejšie veci, ktorým sa hovorí zlaté vajíčka, boli sprivatizované. A tam už nedokáže urobiť nikto s tým nič, pretože už to niekto iný má v súkromných rukách. Takže, na toto trebalo rovnako odpovedať, ale nepočul som na to odpoveď, pán minister, hovoríte len o kontrolách, a tak ďalej, ja budem vám tlieskať, pokiaľ z toho zdravotného poistenia získate viac peňazí natoľko, aby sa dokázali financovať aj také diagnózy, aj také výkony, ktoré nie sú profitabilné, ale sú potrebné pre každého pacienta. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, veľmi správne ste hovorili o ústave, ktorá hovorí o bezplatnom zdravotnom poistení, ale čo si málokto uvedomuje, vy ste prízvukoval v rámci rozsahu, ktorý určí zákon. A treba povedať, že gestorom tohto zákona je ministerstvo zdravotníctva a možno málokto si uvedomuje aj v tejto snemovni, že zámysel, a o tom sme hovorili všetky politické strany, že vytvoriť legislatívu pre formu pripoistenia, prvý začiatok je zmena tohto zákona v rozsahu zdravotnej starostlivosti, pretože je len logické, načo by sa kto pripoisťoval, ak to má hradené na základe zákona v  rozsahu poskytovanej zdravotnej starostlivosti. A tu bude treba, poviem, veľmi rozumnú politickú diskusiu a diskusiu s odbornými spoločnosťami, pretože tento proces nebude iste jednoduchý, ale bude ho treba urobiť. Ja s tým súhlasím, len dopredu upozorňujem, že keď sa to ľahko vyslovuje, a vyslovovali sme to mnohí, že treba vytvoriť všetky legislatívne podmienky pre to, aby sa takýto zákon prijal. Nebude to jednoduché, ale dovolím si povedať, že bude to jeden najťažší proces, aký ministerstvo zdravotníctva čaká. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani premiérka, vážené pani poslankyne, páni poslanci. Chcel by som sa vo svojom vystúpení zamerať len na oblasti, za ktoré som niesol zodpovednosť, či v roli vládneho splnomocnenca, alebo v roli štátneho tajomníka Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. V každej oblasti sa zameriam na tri body. Po prvé, spomeniem cieľ a fakty vyhlásenia novej vlády. Po druhé, spomeniem stav v mojej oblasti, čo som pred štyrmi rokmi prevzal a čo odovzdávam.
Po tretie, vyjadrím nádej alebo pochybnosť, či nová vláda bude mať silu dokázať to, čo si zaumienila.
Schengen. Programové vyhlásenie vlády, ciele a fakty. Po dva a pol roku od vstupu do schengenského priestoru je realitou, že Slovenská republika je jeho plnohodnotným členom. Pripravené opätovné hodnotenie Slovenskej republiky v roku 2012, resp. 2013, zaväzuje vládu nepoľaviť v úsilí o implementáciu schengenského EKI. Dokončenie súvisiacich opatrení na vnútorných hraniciach, vrátane aktualizácie projektov na účely dočasného obnovenia kontroly vnútorných hraníc, skvalitňovanie fyzického a technického zabezpečenia vonkajšej štátnej hranice s Ukrajinou, medzinárodných letísk schengenského typu, dobudovanie Schengenského informačného systému II, druhej generácie, a vízového informačného systému, patrí medzi priority Slovenskej republiky pri zvyšovaní úrovne bezpečnosti a ochrany schengenského priestoru, realizácia ktorých bude financovaná aj z prostriedkov fondov EÚ.
Stav, v akom som schengenskú otázku prevzal a akým ju odovzdávam. Málokomu sa pošťastí, aby sa stal splnomocnencom vlády, mal som tú česť byť ním dvakrát. Nebolo ľahké rozhodnutie prijať funkciu vládneho splnomocnenca pre náš vstup do Schengenu, lebo pozícia Slovenska bola veľmi zlá. Rokmi zanedbávané prípravy predošlej vlády Mikuláša Dzurindu boli v katastrofálnom stave. Slovensko nespĺňalo podmienky pre prijatie do Schengenu skoro v žiadnych ukazovateľoch. Bolo treba pripraviť krízový manažment a všetko dobre naplánovať. Realizačný tím som musel prebudovať a postaviť ho len na ľuďoch, ktorí mali nielen odvahu, ale aj silu to dokázať. Boli to ťažké časy. Počas mesiacov tvrdej práce boli môj tím a moja rodina najväčšou stabilitou a istotou. Odtiaľ som čerpal silu a rozhodnosť na prekonávanie prekážok. Odmena prišla až vo finále, keď sme boli medzi najlepšími a naše skúsenosti a riešenia chceli využiť aj staré členské štáty EÚ. Dnes som rád, že vstupom do Schengenu padli hranice a už dva roky môžeme ľahko cestovať po celej Európe bez hraníc, bez pasových a colných prehliadok, s občianskym preukazom občana Slovenska. A veľmi sa teším z toho, že sme mali silu to dokázať. Chcel by som aj tu, na tejto pôde parlamentu, poďakovať sa tímu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky za skvele odvedenú prácu. O mojej práci a práci môjho tímu premiér Slovenskej republiky povedal: "Bezpochyby odovzdávame Slovensko s eurom, so spoločnou európskou menou a členstvom Slovenska v schengenskom priestore. Za toto všetko patrí zainteresovaným veľká vďaka, pretože zaviesť tak hladko európsku spoločnú menu a prebojovať sa do Schengenu v takej kvalite, v akej sme sa prebojovali, pred tým treba dať klobúk dole."
Moja nádej či pochybnosť. Želám svojim nasledovníkom, aby aj ich premiér o ich práci mohol povedať niečo podobné, aj keď musím poznamenať, že v oblasti Schengenu sa podstatná časť práce už urobila a som rád, že to bola práve naša vláda, ktorá mala silu to dokázať. Mám nádej, že nová vláda nadviaže na náš úspech pozitívne.
Integrovaný záchranný systém, linka 112. Programové vyhlásenie vlády, ciele a fakty. Vláda Slovenskej republiky vybuduje lepšie fungujúci integrovaný záchranný systém integráciou a reštrukturalizáciou operačného riadenia orgánov krízového riadenia a základných záchranných zložiek, najmä prostredníctvom rozvoja služieb na jednotnom európskom čísle tiesňového volania 112. Pripraví novú koncepciu organizácie fungovania rozvoja integrovaného záchranného systému na roky 2010 a 2015 akčným plánom a nový zákon o integrovanom záchrannom systéme. Stav, v akom som 112-ku prevzal a s akým ju odovzdávam. Ako druhýkrát som pracoval ako splnomocnenec vlády pre integrovaný záchranný systém, linku pomoci 112. Pri vedení tímu, ktorý pripravil novú koncepciu 112-ky som si veľmi chcel, a aj dnes si veľmi želám, aby každý človek na Slovensku mal možnosť používať linku 112, keď sa ocitne vo vážnom ohrození života, majetku, či životného prostredia. Viete, že častým užívateľom 112-ky sú deti. Svet sa mení, a to skoro každé dieťa už má mobil. Keď sme modernizovali 112-ku, nemohli sme nemyslieť na deti a museli sme sa učiť s nimi komunikovať. Bolo veľmi veľa volaní detí často takých, keď si len krátia voľnú chvíľu. Správne používanie linky 112 dokáže zachrániť ľudský život. Aj dvakrát. Vtedy, keď aj dieťa vie samo privolať pomoc. A druhýkrát, keď nepoužíva tiesňovú linku ako hračku a nepreťaží systémy, ktoré potom stihnú zachrániť iné životy. Je dôležité nielen pre deti, ale aj pre nás dospelých naučiť sa správne používať linku 112. Som veľmi rád, že som mohol so svojím tímom opäť niečo urobiť pre ľudí na Slovensku. Verili sme si, lebo sme vedeli, že máme silu to dokázať.
Moja nádej či pochybnosť. Integrovaný záchranný systém linka 112 má pripravenú novú koncepciu organizácie, ktorej pilotný projekt sme už naštartovali v Prešovskom kraji, s už začlenenou aj Horskou záchrannou službou, aj Hasičským záchranným zborom. A tak stačí novej vláde len nepokaziť to, čo už je vymyslené. Mohli sme to dokázať, lebo sme mali silnú podporu v spoločnosti, odtiaľ sme čerpali silu práve pre správne riešenia. Želám aj tejto vláde, aby mala takú silu, aj keď musím vyjadriť pochybnosti, či ju, naozaj, nájde.
Hasičský záchranný zbor, Horská záchranná služba. Programové vyhlásenie vlády, ciele a fakty. Vláda Slovenskej republiky si uvedomuje, že vybavenosť Hasičského záchranného zboru a podmienky jeho práce stále zaostávajú za štandardami vyspelých krajín EÚ. V rámci možností štátneho rozpočtu, fondov finančných nástrojov EÚ a iných nástrojov zahraničnej pomoci, nájde ďalšie zdroje na postupné zvyšovanie početných stavov hasičov na materiálno-technické vybavenie a obnovu zastaralej techniky, ako aj na prebiehajúcu rekonštrukciu hasičských staníc. Vláda Slovenskej republiky prikročí ku komplexnému riešeniu existujúcich problémov k výkonu záchrany v horách s cieľom vytvorenia lepších podmienok na poskytnutie adekvátnej pomoci postihnutým príslušníkmi Horskej záchrannej služby. Stav, v akom som Hasičský a záchranný zbor a Horskú záchrannú službu prevzal a aké ich odovzdávam? Žiadna z predošlých vlád nevenovala toľko pozornosti týmto inštitúciám a službám ako vláda Róberta Fica a Smeru, a dovolím si povedať, že ich profesionálne vybavenie je na štandardnej úrovni vyspelých v Európskej únii a sú začlenení v rámci integrovaného záchranného systému do linky 112. Úspech pilotného projektu nového integrovaného záchranného systému linky 112 v Prešove tomu len nasvedčuje.
Nádej či pochybnosť. V tejto otázke mám o profesionalite prístupu novej vlády najväčšie pochybnosti. Vo vládnom vyhlásení sa totiž nehovorí, že vláda Slovenskej republiky prikročí ku komplexnému riešeniu existujúcich problémov výkonu v záchranných fórach. Chcem povedať, že Horská záchranná služba podľa všetkých moderných riešení je začlenená do integrovaného záchranného systému linky 112 a komplexne vyriešená. Aj tu sme dosiahli úspech hlavne preto, lebo sme sa opierali o silnú podporu odbornej verejnosti a profesionálov a odtiaľ sme čerpali energiu, a preto sme mali silu to dokázať.
Ako odchádzajúci štátny tajomník Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, vlády Róberta Fica, chcem poznamenať, počet nehôd na cestách na Slovensku je na historickom minime. Novelu cestného zákona a zmenu prístupu polície sa podarilo znížiť počet nehôd na najnižšiu úroveň od roku 1966. V roku 2009 bolo na cestách o 211 menej smrteľných obetí ako v roku 2008, čo je pokles o 38 %. Počet nehôd klesol o 33 000. O zhruba tretinu klesol počet trestnej činnosti bežnej dennej a násilnej kriminality, zvýšila sa objasnenosť trestných činov zo 47 na 54 %. Zintenzívnil sa postup proti extrémizmu posilnením špecializovaných zložiek a zmenou zákonov. Posilnili sa hliadky v lokalitách s výskytom problémov spolužitia. Zásadne sa zlepšilo technické vybavenie, aj finančné sociálne zabezpečenie policajtov a členov Hasičského a záchranného zboru, čím sa zvýšila kvalita ich práce. Chcem za to svojím spolupracovníkom na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky poďakovať.
Na záver by som chcel povedať len jednu vetu. Želám novej vláde, aby mohla po štyroch rokoch povedať ešte lepšiu štatistiku. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Ja len chcem k problematike Schengenu podporiť to, čo hovoril pán poslanec Buček, pretože, keď som sa v roku 2006 v septembri stretol s pánom komisárom Frattinim v súvislosti s migráciou a ľudskými právami, tak mi položil otázku, čo to tam máte za problémy s tým Schengenom. Ako to vyzerá? Čo sa deje? Nuž a ja som teda, aj vtedy, aj v spolupráci s vtedajším podpredsedom vlády pánom Kaliňákom prisľúbil, že tie veci budú riešené. Dneska pán Frattini je minister zahraničných vecí talianskej vlády a pozval som pána Frattiniho na Slovensko. Pán Frattini prišiel na Slovensko v roku 2007 a povedal: "Excelentne, excelentne ste to zvládli." To, čo bolo do roku 2006, najmä do nástupu tejto vlády, predchádzajúcej vlády nerealizované, v rozvrátenom stave, to sa podarilo urobiť. A toto sú slová, ktoré boli ocenené aj zo zahraničia týchto aktivít. Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, vážená pani predsedníčka vlády, vážení členovia vlády, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení hostia. Programové vyhlásenie každej vlády je veľmi dôležitý dokument, pretože poukazuje na to, akým smerom sa krajina vydá najbližšie štyri roky. Slovensku bol predstavený dokument, ktorý sa volá občianska zodpovednosť a spolupráca a je predstavený ako programové vyhlásenie vlády.
Na úvod by som chcel povedať, že programové vyhlásenie vlády nepodporím, lebo obsah dokumentu nezodpovedá svojmu nadpisu, a to hlavne v slove spolupráca. Nepodporím ho preto, lebo ministri a ich spolupracovníci, zodpovední za vypracovanie jednotlivých oblastí tohto dokumentu, pri jeho príprave nespolupracovali a vznikol materiál, ktorý si v niektorých kapitolách odporuje, je nekonzistentný, rozporuplný a neberie do úvahy posolstvo materiálu ako celku. Nepodporím ho aj preto, lebo materiál je taký plný nekonkrétnych, povrchných a všeobecných prehlásení, bez akýchkoľvek jasných čísel a opatrení. Tým pádom je ťažko merateľné jeho plnenie a zodpovednosť voči občanom Slovenskej republiky. Vo svojom vystúpení sa zameriam predovšetkým na kapitolu hospodárska politika. Budem sa snažiť byť veľmi stručný, vecný a konštruktívny. V tejto kapitole, hneď v úvode, ma zaujalo konštatovanie, citujem: "Hospodárska politika založená na týchto princípoch dokáže postupne premeniť Slovensko na modernú vyspelú krajinu, ktorá nadväzuje na pozitívne hodnoty a tradície, ale je aj otvorená novým skúsenostiam a riešeniam overeným v iných úspešných krajinách." Koniec citátu. Autorom tohto konštatovania chcem pripomenúť, že Slovenská republika je už dávno modernou a vyspelou ekonomikou. Dôkazom toho je okrem iného aj to, že Slovenská republika je členom OECD od roku 2000, členom Európskej únie od roku 2004 a od roku 2008 ekonomiku Slovenskej republiky kategorizovala Svetová banka medzi tzv. krajiny Part 1. Mimochodom, Slovenská republika graduovala v roku 2008 z operácií Svetovej banky. Graduácia znamená preradenie členskej krajiny zo skupiny krajín, ktoré majú byť právo klientmi Svetovej banky, t. j. zo skupiny rozvojových a transformujúcich sa krajín z tzv. Part 2 do skupiny krajín s vyspelou ekonomikou tzv. Part 1. Ide teda o posun krajiny z pozície prijímateľa pomoci zo strany Svetovej banky do pozície poskytovateľa rozvojovej pomoci. Aká teda premena na modernú vyspelú krajinu, keď svet uznáva, že už ňou dávno sme.
V kapitole podnikateľské prostredie sa tvrdí, že, citujem: "V uplynulých rokoch sa v Slovenskej republike prejavili zrejme znaky poklesu kvality podnikateľského prostredia, konkrétne zachytené napríklad v hodnotení Svetovej banky, či Svetového ekonomického fóra." Koniec citátu. Pozrime sa teda na jednotlivé hodnotenia týchto inštitúcií bližšie.
Svetová banka každoročne zostavuje rebríček krajín Doing Business, posudzujúc ekonomiky podľa kvality podnikateľského prostredia a jednoduchosti podnikania. Vyjadruje tým, v ktorej krajine je do akej miery priaznivé podnikať. Hodnotenie uplynulých rokov sa ale vôbec nedá označiť ako zrejmý pokles kvality podnikateľského prostredia v Slovenskej republike. Veď v roku 2006 bola Slovenská republika na 34. mieste, v roku 2007 na 36. mieste, v roku 2008 na 32. mieste, v roku 2009 Doing Business zaradil Slovenskú republiku na 36. miesto a v roku 2010 sa ocitla na 42. mieste. Stále, ale bola vždy v spomenutých rokoch, v rebríčku spomedzi krajín V4 najvyššie. Pre porovnanie: Česká republika v roku 2009 - 75. miesto a v roku 2008 - 65. miesto. V správe Svetového ekonomického fóra síce Slovenská republika v rebríčku posledných dvoch rokoch mierne klesla, ale klesol napríklad aj doterajší líder tohto rebríčka Spojené štáty americké. Škoda, že dokument programového vyhlásenia vlády sa neodvoláva aj na iné uznávané rebríčky ohodnotenia, napr. na Index ekonomickej slobody, tzv. Index of Economic Freedom podľa americkej Heritage Foundation. V tomto rebríčku aktuálne Slovenská republika sa nachádza na 35. mieste tesne za Českom, ale vysoko pred Maďarskom a Poľskom. Celkovo v kapitole podnikateľské prostredie sa autori materiálu pri konštatovaní súčasného stavu síce tvária ako keby sme žili v spálenej zemi, ale pri opatreniach len nadväzujú na postupy a materiály, ktoré zanechala predchádzajúca vláda. Nová vláda nemusí urobiť inventúru existujúcich právnych predpisov s cieľom znížiť administratívne zaťaženie podnikateľov, pretože inventúra 48 právnych predpisov je už urobená. Mimochodom zníži administratívnu zaťaženosť vo výške asi 90 miliónov eur a ministrovi hospodárstva stačí len ukončiť medzirezortné pripomienkové konanie a predložiť na rokovanie vlády a následne zmeniť asi 20 zákonov a právnych predpisov v Národnej rade Slovenskej republiky. Takto pekne pripravené zamašličkované sme to tam pre vás nechali.
Čo sa týka problematiky jednotných kontaktných miest, predchádzajúca vláda ich zaviedla do praxe a sú výrazným uľahčením života podnikateľov. Nová vláda deklaruje, že zruší živnostenské úrady, ale zároveň nič nehovorí o tom, akým spôsobom naloží s jednotnými kontaktnými miestami. Vláda v programovom vyhlásení vlády na jednej strane deklaruje, že nebude privatizovať strategické podniky. Na druhej strane jedným dychom dodáva, že odštátni letisko, Cargo a teplárne. Toto nie sú strategické podniky? Zažili sme obdobie privatizácie počas dvoch Dzurindových vlád. V tomto období bola sprivatizovaná skoro celá energetika, SPP, tri rozvodné závody, Slovenské elektrárne, Transpetrol. Obyvatelia Slovenskej republiky si pamätajú, že túto privatizáciu sprevádzalo následne neodôvodnené zvyšovanie cien energií, zemného plynu a pohonných hmôt. Na čí úkor to bolo? Na úkor občanov a na prospech privatizérov. Dnes sa však už nehovorí o privatizácii, je na to také sofistikovanejšie slovo - odštátnenie.
Ďalšia oblasť je oblasť investícií. V oblasti investícií chce vláda Slovenskej republiky, citujem: "Sprehľadniť pravidlá pre poskytovanie investičnej pomoci a podporovať rast investícií do zaostalých regiónov." Po nástupe do funkcie dokonca dezignovaný minister hospodárstva hovoril o tom, že vláda nebude poskytovať žiadne investičné stimuly. Chcel by som autorov dokumentu upozorniť, aby sa oboznámili s aktuálnou legislatívou v tejto oblasti, pretože od roku 2008 platí zákon o poskytovaní investičných stimulov, ktorý veľmi presne reflektuje ich poskytovanie podľa miery nezamestnanosti a ich výšku podľa oblastí, kde sa investuje. Dokonca počas obdobia hospodárskej krízy boli jednotlivé podmienky prechodne upravené tak, aby investor musel investovať len polovicu prostriedkov a vytváral si tak predpoklad pre poskytnutie investičných stimulov.
V oblasti inovácií programové vyhlásenie vlády neprináša ani jedno konkrétne riešenie. Celá kapitola o inováciach je spracovaná povrchne, so všeobecnými vyhláseniami a prehláseniami, takže predpokladám, že v tejto oblasti sa nasledujúce štyri roky neurobí nič. Navyše, ak inovácie spolu s výskumom a vývojom sa kompetenčne prekrývajú medzi ministerstvom hospodárstva a ministerstvom školstva, a keďže tieto rezorty vedú ministri za iné politické subjekty, o to viac ma v tomto mojom názore utvrdzuje, nakoľko už teraz je vidieť názorovú nejednotnosť a presadzovanie vlastných názorov medzi jednotlivými politickými subjektami vládnej koalície.
Energetika. V oblasti energetiky vláda Slovenskej republiky deklaruje, že zabezpečí odbornú profesionalitu a minimalizuje politický a verejný vplyv na tvorbu a schvaľovanie cien prostredníctvom ÚRSO. Toto sú také politické klišé a taľafatky. Veľmi dobre viete, že po privatizácii energetiky sa Slovensko pre monopoly stalo podnikateľským Klondajkom. Návratnosť investícií týchto firiem v energetike sa pohybovala na úrovni piatich až siedmich rokov, čo v energetike je asi trikrát rýchlejšie ako v iných krajinách Európskej únie. Na úkor koho to bolo? Na úkor občanov, ktorí zahraničné investície splácali v podobe vyšších cien energií a plynu. V energetike na Slovensku totiž neplatia celkom zákony trhu. Slovensko je malá krajina na to, aby sme tu mali viac SPP, či viac rozvodných závodov. Trh sa automaticky nastaví do pozície monopolu, čo tlačí zákonite ceny komodity hore. Jedinou zdatnou opozíciou trhu s monopolnou štruktúrou je ministerstvo hospodárstva a ÚRSO. Jedine ich kvalitné technické a odborné zázemie môže argumentačne čeliť požiadavkám monopolov. V prípade, že nová vláda nezabezpečí stabilitu v oblasti cien, dôjde nielen k nevyváženému podnikateľskému prostrediu, ale tým dôjde aj k narušeniu sociálneho zmieru.
Čo sa týka rozvojového programu v oblasti energetiky na ďalšie obdobie, chce vláda vymyslieť teplú vodu, preto chcem pána ministra hospodárstva upozorniť na koncepčný a strategický materiál, ktorý bol vypracovaný na ministerstve hospodárstva v roku 2008 a schválený predchádzajúcou vládou. Jedná sa o materiál Stratégia energetickej politiky do roku 2030, a ktorý bol vypracovaný širokou skupinou odborníkov, asi 100 ľudí na ňom pracovalo, odborníci z oblasti energetiky a bol akceptovaný naprieč celým politickým spektrom. Napriek tomu vláda hovorí o aktualizácii a diverzifikácii. To všetko v tej stratégii máte. Na jednej strane minister financií hovorí o uťahovaní opaskov, o šetrení, racionalizácii, preto nerozumiem, že minister hospodárstva plánuje rozvojové projekty v objeme niekoľkých desiatok miliárd eur.
Opäť je to dôkaz o tom, že pravá ruka nevie, čo robí ľavá. Ako chcete postaviť tie nové projekty, prepojenia? Ako chcete prepojiť plynovod medzi Chorvátskom a Poľskom? Viete, koľko to bude stáť? Niekoľko desiatok miliárd korún. A ešte otázka je, aká bude návratnosť týchto projektov? Kto si bude kupovať skvapalnený plyn, ktorý je dvakrát drahší ako klasický hladký plyn? Na druhej strane, ale razantné nie prepojeniu ropovodu medzi Schwechatom a Bratislavou, čo by z hľadiska diverzifikácie znamenalo natiahnuť ropovod v dĺžke 30 až 80 km podľa variantu, ktorý sa zvolí, a do Rakúska, a napojenie tým pádom na západoeurópske ropovodné systémy.
Programové vyhlásenie vlády v oblasti energetiky vôbec nerieši čo so zadnou časťou jadrovej energetiky. Ako budeme riešiť historický dlh? Budete zvyšovať ceny energie obyvateľom, alebo budete zvyšovať poplatky výrobcom elektrickej energie, prípadne SEPS-u, v rámci platieb do národného jadrového fondu? Ako to budete vôbec riešiť? Vôbec na to nedávate odpovede. Vôbec napríklad v programovom vyhlásení vlády neriešite najdôležitejší materiál, ktorý momentálne v energetike máme, a to je implementácia tretieho energetického balíčka Európskej komisie. Ako to bude prebiehať? Máte na to odpovede?
V oblasti obchodu a služieb a zahraničného obchodu bude vláda, nová vláda, nadväzovať na predchádzajúcu. Ja tomu celkom rozumiem, pretože pri 80-percentnej otvorenosti Slovenska a pri rešpektovaní legislatívy Európskej únie si nemôže dovoliť žiadne liberálne experimenty, lebo by to bola záhuba celej ekonomiky. Jediná vec mi nie je celkom jasná. Vyzerá to tak, že nie je celkom vyjasnená situácia okolo obchodno-ekonomických oddelení, čo sa týka ich kompetencií a začlenenia pod konkrétny rezort. Kým minister hospodárstva vo svojej kapitole hovorí, že bude, citujem: "Dôsledne sledovať výkonnosť jednotlivých OBEO v zahraničí," tak minister zahraničných vecí má záujem na plnej integrácii OBEO do štruktúry ministerstva zahraničných vecí. Aj na tomto príklade je vidno, že jednotlivé rezorty pri tvorbe tohto dokumentu nespolupracovali a jednotlivé politické strany vládnej koalície nemajú jasno a presadzujú hlavne svoje záujmy. Zlá správa pre pracovníkov, pre OBEO na ministerstve hospodárstva je, že sa, pravdepodobne, budú sťahovať na ministerstvo zahraničných vecí, pretože v takýchto sporoch za posledný mesiac ťahala strana SaS jednoznačne za kratší koniec.
V rámci rozpravy sa nebudem vyjadrovať k ostatným kapitolám programového vyhlásenia vlády, pretože boli tu už moji predrečníci a mám fundovanejších kolegov na iné kapitoly, ale na záver, ak dovolíte, si pomôžem vetami Vladimíra Palka, poslanca Národnej rady v predchádzajúcom volebnom období, ktorý pri prerokúvaní programového vyhlásenia vlády, predchádzajúcej vlády, povedal, citujem: "V debate o programovom vyhlásení vlády bude užitočné pripomenúť si, čo sú znaky dobrej vlády, dobrej vlády suverénneho štátu. Domnievam sa, že sú to tieto znaky. Po prvé rozpoznať a pomenovať hlavné politické problémy spoločnosti štátu v danej dobe. Po druhé stanoviť ich jasné riešenia. Po tretie prijaté riešenia rozhodne uskutočňovať s vedomím, že ona, vláda krajiny a nikto iný, je zodpovedná za politické vedenie krajiny. Vládu vykazujúcu tieto znaky potom možno nazvať suverénnou vládou." Koniec citátu. Pozrime sa, či je takouto suverénnou vládou nastupujúca vláda premiérky Ivety Radičovej. Domnievam sa, že takou vládou nie je. Ani jeden z troch znakov nespĺňa. Je suverénna len v tom, ako suverénne oklamala svojich voličov. Do programového vyhlásenia sa dostalo možno 10, maximálne 15 % sľubov, s ktorými do predvolebného boja išla. A navyše sa neskladá zo štyroch, ale zo šiestich politických subjektov. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Vážený pán kolega, my sme nikdy nepovedali, že chcem zrušiť jadrový fond, ktorý bol zriadený za vlády Mikuláša Dzurindu. Treba sa ale naň pozrieť ako hospodári. Som rád, že ste prejavili vedomosti o zadnej časti palivového cyklu. Chcel by som vás ubezpečiť, že to bude Javys, ktorý bude zabezpečovať prvú fázu zadnej časti palivového cyklu. Ubezpečujem vás, že v skladovacích priestoroch, čo sa týka medziskladu, je ešte dosť do roku 2009, ale verím, že Javys sa bude venovať hlavne skladovaniu vyhoretého jadrového paliva, spracovaniu rádioaktívnych odpadov a prestane byť spoločnosťou na rekonštrukciu a výstavbu a kúpu administratívnych priestorov, kde sú kancelárie, ktoré môže závidieť aj premiérka slovenskej vlády. Verím, že nový šéf Javysu, aj jadrového fondu, vydrží viacej ako rok, keď ich bolo treba vymeniť tak, ako to bolo za vás, a tiež treba zmeniť svetový unikát riadenia Javysu, kde je 5-stupňová organizačná štruktúra, že je tam pomaly viacej vedúcich ako zamestnancov. A čo treba spraviť prvé? Treba, aby sa predstavenstvo a vedúci pracovníci vrátili do elektrárne, teda do Javysu, do areálu Bohuníc z Tomášikovej, pretože, aby tam nezablúdili. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Žiga, zaujali ma protirečenia vo vašom vystúpení. Na jednej strane hovoríte, že vraj podnikanie na Slovensku sa nesťažilo, na druhej strane ste sám citovali rebríčky Svetovej banky, kde od roku 2008 do roku 2010 sa zhoršilo postavenie Slovenska o 10 miest. To sú vaše slová. Je to fakt, ktorý bol uvedený v hodnotení Svetovej banky, a to bolo len jedno z hodnotení, nezávislých hodnotení, podľa ktorých sa podnikanie na Slovensku zásadne zhoršilo. Mimochodom, všetky nezávislé hodnotenia svedčia o tom. Keby sme sa pozreli, prečo tomu tak bolo, tak tie dôvody sú tri zásadné. Po prvé nehorázny nárast korupcie, po druhé zásahy, neúmerné zásahy štátu do podnikania, po tretie nárast administratívneho zaťaženia. Vy síce hovoríte, že, vraj, administratívne zaťaženie, že ste pripravili, že by sa malo zmenšiť, no, bohužiaľ, nič také sa nestalo a administratívne zaťaženie podnikateľov stúpalo za vašej vlády. Práve výsledkom toho, že podnikanie na Slovensku sa zhoršilo, bol nárast nezamestnaných. Výsledkom toho je pokles investícií, kým v roku 2006 sme mali najviac investícií na obyvateľa v stredoeurópskom regióne, dnes máme najmenej investícií na obyvateľa medzi krajinami strednej Európy a máme najväčší nárast nezamestnanosti. Máme takmer 400-tisíc, teraz dokonca viac než 400-tisíc nezamestnaných. To sú výsledky vašej politiky. No a do tretice, zaujalo ma vaše prihlásenie sa k výstavbe ropovodu Swechat - Bratislava. Som rád, že ste to otvorene povedali, pretože cieľom zastavenia nie je diverzifikácia, my sme pripojení na Adriu, cieľom je ochrana zásob pitnej vody na Žitnom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Žiga, som veľmi rád, že vy, ako bývalý štátny tajomník ministerstva hospodárstva, ste tu verejne priznali to, čo včera viacerí rečníci zo SMER-u silou-mocou popierali. Povedali ste doslova ako budete riešiť historický dlh. Včera tu všetci popierali, že nie, za Dzurindovej vlády bol najvyšší dlh. Vy ste to dnes krásne verejne priznali. To je prvá vec.
Potom ste povedali, by ste si mali tiež nejako upratať medzi sebou informácie, včera pán poslanec Jahnátek hovoril o návratnosti vložených investícií zahraničných investorov, ktorá podľa neho bola 4 roky, dnes vy ste tvrdili niečo 5 až 7 rokov. Myslím si, že mali by ste si tieto čísla nejako tak nabudúce upratať, bude to vyzerať hodnovernejšie.