3. schôdza

Ďakujem. Pán poslanec Matej, obdobná situácia je aj dnes. My sme dali 100 km do programového vyhlásenia vlády. A pýtam sa: prečo ste nedali vy? Množstvo, to som tu už párkrát povedal. A takisto môžem spomenúť viacero stavieb, napr. Žarnovica - Šášovské Podhradie, druhá etapa, ktorá bude odovzdávaná za dva mesiace a budete ju odovzdávať vy, ja vám ju neuberám, ale prečo ste nekonkretizovali, čo chcete urobiť. Nebudem sa opakovať, to už som vo svojej reči povedal. Čo sa týka limitov bánk na PPP, jednoznačne je to vyvrátiteľné tým, že banky, ktoré sa chcú angažovať v prvom balíku PPP, majú disponibilné zdroje. Poskytli ich, tieto zdroje sú na stole, čiže jednoznačne celý objem finančných prostriedkov je k dispozícii, je tam určitý problém s IB-čkou a s environmentálnym problémom, že IB-čky, ale to nesúvisí s disponibilnými zdrojmi finančnými. Finančné disponibilné zdroje vo výške 2,76 mld. eur sú takto položené na stole a pripravené na úverovanie.
Čo sa týka pani poslankyne Sabolovej, mňa mrzí, že sme museli tým mýtom zaťažiť tých prepravcov, ja som to povedal viackrát, ja z toho nemám nejakú osobnú radosť, božechráň, len je to nevyhnutnosť a každý takýto proces má svoje ťažké úvodné bolesti. A fakt je ten, že neviete inak urobiť, a to, čo som stále vytýkal dopravcom, že prečo nekomunikovali dva roky predtým, to všetko sme mohli spokojne vyriešiť, keď sa tvoril zákon, keď sa tvorili vyhlášky a nie 30. decembra, prídu a povedia: my to nechceme. Tak toto je zlý postup a vtedy sa ma dotklo, že bez poznania veci sa aj v tom čase opoziční politici postavili na čelo ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ctená snemovňa, ctení kolegovia. Nechcem rozprávať o celej kapitole, pretože, myslím, že ani nie je dôležité opakovať a uisťovať, že stojíme za tým a chceme realizovať. Skôr v takom možno dialogickom duchu by som rád zareagovať aj na predchádzajúce vystúpenie, aj viaceré predtým, pretože, podľa mňa Slovensko, naozaj, a vo všetkom potrebuje kontinuitu, v tom čo je dobré, čo sa osvedčilo a diskontinuitu, resp. zmenu v tom, čo dobré nie je. A veľa projektov, ktoré sú našou realitou, sa rodilo za iných vlád a snáď tomu bude aj dnes, aj do budúcnosti tak, pretože tak to aj má byť. Už či spomínané euro alebo Schengen, samotný vstup do Európskej únie, ale aj niektoré témy technické, resp. dopravné si vyžadujú roky a roky prípravy, realizácie a potom samotného fungovania. Pán exminister, ma mrzí, keď vy používate také slová, že doba temna dnes začína. Jeden pracovník ministerstva, ktoré mám po vás, hovorí, že za dvanásť rokov nebol na takej peknej akcii na ministerstve, ako bola dnes poobede tlačová beseda a ja som za to aj vďačný a zároveň aj zodpovedný, kde bol podpísaný kontrakt o výstavbe R4 medzi Košicami a Milhosťou. Dvanásť rokov spomínam preto, lebo to on povedal a cením si tú poznámku, lebo bola spontánna, od staršieho pána, ktorý nemá dôvod hrať, ale má dôvod žiť. My ideme ďalej, chceme stavať, naozaj, a pripravovať aj ďalšie. Ten zoznam, ktorý ste spomínali, nie je ani úplný, ani uzavretý, skôr hovorí o tom, že existujú niektoré prioritnejšie a niektoré ďalšie budúce zámery, o ktorých bude reč. Chceme ich konkretizovať, chceme na nich pracovať, ale nie je dôvod urobiť z programového vyhlásenia nejaký investičný plán alebo zoznam. Ani to nebol zámer, preto to treba tak čítať a určite je to obdobie, ktoré môže prekonať to negatívne, čo v doprave bolo videné a dnes je naším dedičstvom. Množstvo červených čísel a snáď nechcete hovoriť, že za všetkých je kríza. Vždy len kríza a nie neschopnosť alebo nezodpovednosť konkrétnych ľudí na konkrétnych postoch, v konkrétnych firmách, za ktoré platiť bude občan alebo celá spoločnosť cez štátny rozpočet. Množstvo korupcie, o ktorej hovoria všetci a nielen cudzí, ale aj domáci, ktoré musíme meniť, pretože to sú naše prostriedky a zmeniť prax, že najlacnejšia ponuka je vyhadzovaná automaticky. Ja nie som za to, aby sa na všetko pozeralo len cez peniaze, ale tú prax treba prevetrať, viac otvoriť, viac sprofesionalizovať a to je množstvo opatrení, o ktorých programové vyhlásenie vlády hovorí, a nielen v tejto kapitole. Som presvedčený, že stavať treba, dá sa a bude sa, ale aj lacnejšie. A keď lacnejšie, tak sa dá postaviť aj viac.
A po druhé. Stavať, ale nie protiprávne. My nemôžeme konať v rozpore s ústavou alebo v rozpore s právami občanov tejto krajiny. A to celé by nás malo viesť k tomu, že budeme realistami. Realizmus je výrazom zodpovednosti, primeranosti, vyváženosti. To, čo potrebujeme, sú nie urýchlené, ale unáhlené rozhodnutia, ale opatrenia, ktoré stavajú za kritérium cieľ, napr. bezpečnosť ako primárnu tému. Bezpečnosť osôb na cestách, dostupnosť cestnej siete, obslužnosť územia, plynulosť prevádzky. Opakujem, že nechcem na všetko alebo o všetkom hovoriť, ale napríklad spomínate, prečo my spomíname Národný referenčný strategický rámec? No, preto, lebo sme v polčase, preto, lebo je tu politická zmena, preto lebo čerpanie v niektorých oblastiach je slabé a my ho chceme zvýšiť aj v doprave, aj preto je dobré, že kolegovia súhlasia s akcentom na tento rezort a infraštruktúru a je to aj obvyklý čas, kedy aj Európska komisia a mnohé štáty v polčase pozerajú na rámec ako nástroj pre ďalšie obdobie. A osobitne v čase krízy je to dôležité, aby európske fondy napomáhali novým situáciám, ktoré vznikli ako vplyv pomerov, či na finančných trhoch v ekonomike alebo v zamestnanosti.
Širokorozchodná trať. O čo nám ide, je predovšetkým modernizácia a vyťaženosť slovenských tratí a budovať sa dajú európske trate aj smerom na východ. Aj o tom bude európska spolupráca. Ja som presvedčený, že môže priniesť konkrétne ovocie. Prekladisko Čierna nad Tisou je dôležitým uzlom, veľmi často citovaným, skôr ho ďalej modernizovať a rozvíjať a okrem toho posilňovať naše spoločné obchodné aktivity smerom na východ. Od Ukrajiny počnúc, cez Rusko. Slovensko potrebuje strategické partnerstvá, je v strede regiónu, kde môže byť ostrovom alebo spojovníkom, centrom pre investície, pre spoluprácu, pre komunikáciu, pre to všetko, čo znamená rozvoj. A o to nám ide aj pri témach hľadania strategických partnerov. Ja tiež nie som presvedčený, že vždy privatizácia je nejakou cestou alebo riešením, ale strategické partnerstvá, ktoré sú vyvážené, rozumné, majú zadefinované podmienky, sú robené transparentne, výhodné pre štát, sú logickou odpoveďou na potrebu nielen doby, ale aj postavenia Slovenska a našich záujmov v spoločnej Európe. O tom realizme a výstavbe v minulosti už boli citované viackrát tie vety. Rok 2010, ktorý je tu. A v druhom polčase. A spojenie Bratislava - Košice. O realizme alebo nerealizme svedčia, už som spomínal, červené čísla v mnohých, v mnohých rezortu podriadených, organizáciách. O predražovaní napríklad to, ako bolo obstarané mýto a ako je veľmi výrazne viditeľne napadnuté v Bruseli pred Európskou komisiou. O tom, či PPP projekty áno alebo nie, vás ubezpečujem, odpoveď je áno. Áno, ale tak, aby naše deti nám nevyčítali, alebo nepripomínali, že sme ich zaťažili neúmerne. Zodpovedný otec nevie dať deťom z taniera, ale pripravuje a stará sa. Jednoducho je priestor a uisťujem vás, že hovorím s plnou vážnosťou, je priestor na primeranejšie, to znamená lacnejšie dohody, a preto vás aj uisťujem, že ideme ďalej a budeme používať tento nástroj ako jeden z mnohých. PPP projekty, klasické financovanie, eurofondy, ale aj to, čo ste spomínali, alebo viacerí spomínajú, otvorenie možností financovať z penzijných fondov.
Čo som chcel ešte dodať k mýtu, bolo vlastne povedané aj viacerými. Je to tiež projekt, ktorý má svoje korene, má svoje racio, má svoje európske dimenzie, dôvody na to, aby sme boli kompatibilní, ale ako bolo nepripravené na úvod roka a za akú cenu obstarávané a aké dôsledky dnes máme v Európskej komisii, už som pripomenul. Uisťujem všetkých, aj tých, ktorí možno o tom nediskutovali, že doprava má jeden z kľúčových významov pre rozvoj celej krajiny Slovenska, jeho regiónov, miest a obcí v nadväznosti, samozrejme, aj na pošty a telekomunikácie. Ten rezort bude väčší rozšírením o výstavbu, regionálny rozvoj a cestovný ruch. Nedáva sa mu menšia váha, ale väčšia. Spolková republika Nemecko má dopravu spojenú s výstavbou a rozvojom miest. Čím len chcem povedať, že synergia, pridaná hodnota, spájanie toho celkového rozvoja s mikrorozvojom, s tým čo potrebuje každý tam, kde žije, je logickou výzvou. A ja som rád, že pred touto výzvou stojíme, a že ju budeme môcť spolu aj napĺňať. Nechcel by som hovoriť o všetkých oblastiach práve preto, lebo niet ani na to veľa času, skôr povedať, že Slovensko nepotrebuje rezortizmus, ale hľadanie takých koncepčných strategických postupov, ktoré dôležité, ale limitované zdroje využijú účelnejšie, efektívnejšie v spojení so susedmi tak, aby sme, naozaj, boli centrom zaujímavého atraktívneho regiónu, ktorému sa hovorí stredná Európa. A pozývam k tomu všetkých.
Pán bývalý minister, mali sme dobrý rozhovor na úvod. Teda, na môj úvod a váš záver. Ja si to cením a budem si ceniť každú spoluprácu, každý konštruktívny dialóg, kým budem v tej zodpovednosti, v ktorej som a zároveň vždy, lebo som presvedčený, že kultúra dialógu obohacuje. V dialógu jedna plus jedna je viac ako dve, lebo to nie je matematika, ale etika, vzťah. Tak prijmite aj v tomto duchu možno nedopovedané alebo bez detailov reakciu na viaceré podnety. Nechcem čítať kapitolu, alebo prechádzať znovu všetkým, skôr dodať, aj ako podpredseda vlády a predseda jednej z parlamentných strán, niekoľko pohľadov na tú situáciu, v ktorej sme. Včera tu zaznelo, že nehovoríme v programovom vyhlásení vlády o kríze. No, možno nehovoríme o kríze, lebo bola toľko spomínaná, citovaná a často až zneužívaná ako argument, že je treba hovoriť o stave, o realite a, samozrejme, o riešeniach, o východiskách. Včera nám hlavná opozičná strana ponúkla spojenectvo proti kríze. Prečo chcem na to reagovať? Preto, lebo my potrebujeme vedomie, že to ani nie je tak o ekonomických alebo finančných aspektoch samotných, resp. sociálnych dopadoch, ale o etických zlyhaniach, ktoré, ak sa nepomenujú a nekorigujú, tak tie finančné, ekonomické a iné politiky to nevyriešia. Skôr nás privedú ešte do hlbšej krízy a bude to ešte drahšie. A to sú také zlyhania, ako je nepoctivé podnikanie, ako je odmeňovanie strát, ako je podnecovanie, alebo aspoň šírenie korupcie, klientelizmu, deficitného hospodárenia, nezodpovednej politiky, neprimeranosti alebo nerovnováhy. Už či to myslíme finančne alebo environmentálne, po každej stránke. A potom prichádzajú dopady, ktoré majú prejavy finančné, ekonomické, sociálne alebo iné. Na Slovensku tie zdroje krízy nie sú len zvonku, ale aj zvnútra. Bolo to množstvo dvojtvárnosti. Napríklad práve pri deficitnom gazdovaní na úkor udržateľnosti. Štát kritizuje opozičnú stranu za vzťahy s garážovou firmou, ale štát obchoduje, resp. štátna moc obchoduje s garážovými firmami. V Bruseli hovoríme áno, doma nič alebo nie. Sociálny štát skôr sa stará o privilegovaných, cirkevné školstvo, ktosi tu včera spomínal, v kresťanskom duchu, no znevýhodňované. Hazardné hry ako riešenie pre zamestnávanie alebo podnikanie, čo je naozaj, naozaj výraz nezodpovednosti a nepochopenia o čom sú tie dôsledky potom. Prečo to spomínam? Preto, lebo naozaj potrebujeme východiská, potrebujeme riešenia, ani nie tak ľavica, pravica, ale etické. Etické, nie politologické. Ten návrat k etike a návrat ku kultúre zodpovednosti je vlastne návrat na cestu ku skutočnej solidarite, k dôslednej, fungujúcej spravodlivosti, už či je to na témy 12 rokov staré alebo 40, 50 rokov staré. Spravodlivosť musí byť aktuálna a vymožiteľná. Inak podporujeme nespravodlivosť, alebo sme ľahostajní, a to je veľmi zlá cesta, aj osobná, aj spoločenská. Triezve vlastenectvo.
Dovoľte mi ešte jeden obraz. Včera bol naznačený, aby som ho dal do inej polohy. Čistý stôl, na ňom čerstvý chlieb a pri ňom človek s jeho dôstojnosťou. Ten čistý stôl je o základoch, ktorým je zákonnosť, boj s korupciou, očista verejného života, vymožiteľnosť práva, transparentnosť. Už, či tým myslíme transparentnosť politickú, ktorá je o imunitách ústavných činiteľov alebo mandátoch alebo finančnú, ktorá je o spôsobe verejného obstarávania v našej krajine. Boj s korupciou, ktorý hovorí o tom, že, naozaj, by mali mať šance aj lacnejší a férovejší, než len kamaráti. Skôr naopak, práve podmienky a kritériá nech nám vytvárajú zdravé vzťahy. To je ten čistý stôl. Na ňom chlieb je o zamestnanosti, o práci, pre populáciu, pre obyvateľstvo. Nie v dnešnom stave ako to je, keď je rekordná nezamestnanosť. A tou odpoveďou pre viac chleba je, naozaj, sociálne trhové hospodárstvo. Tak, ako dávno, aj dnes, je to neprekonaný nástroj. To je o trhových opatreniach, o iniciatíve, o súťaži, ale aj o solidarite. A preto KDH hovorí: vyvážene a otvorene, aj na jednej strane, o potrebe odštátniť tam, kde je to rozumné, ale aj podporovať služby vo verejnom záujme. Aj chránime a, naozaj, sme presadzovali rovnú daň a na druhej strane obhajujeme aj zachovanie redukovanej sadzbe dane z pridanej hodnoty, resp. zachovanie odpočítateľných položiek v rámci rodinnej politiky. Preto je dôležitá väčšia, vyššia flexibilita na trhu práce, ale aj fungujúce sociálne zabezpečenie.
Dánsko. Rasmusen, či je ľavicový, či je pravicový, vie, že tento model funguje. Je to 5 miliónová krajina, ktorá môže slúžiť ako inšpirácia, že sa netreba báť flexibility na pracovnom trhu, ale ju podporovať zároveň vzdelanosťou, iniciatívami, ktoré ľudí stavajú na nohy a nie oslabujú, alebo robia závislými. Preto podpora rodiny, lebo čo je dobré pre rodinu, je vždy dobré aj pre spoločnosť. A čo je dobré pre spoločnosť, bude vždy dobré aj pre štát, naopak to nemusí platiť. A preto, naozaj, potrebujeme viac práce, viac dbať o rozvoj, nielen o rast, pretože rozvoj je vyváženejší, poctivejší, než len naháňanie rastu pre rast samého o sebe.
A tým tretím je rozmer človeka, ktorý vždy musí byť aj kritériom, aj cieľom politiky. Tvorivá inovatívna spoločnosť, možno ideál, ale veľmi pekný obraz pre Slovensko, ktoré by malo mať túto ambíciu, pretože niet lepšieho potenciálu, aj keď hovoríme o cestách, diaľniciach, prírodných krásach, kultúrnom dedičstve, cestovnom ruchu, než je ľudský potenciál, talenty, kvalifikovaní ľudia, s kultúrou, s hodnotami. Byť je vždy viac ako mať, ale aj vedieť je viac ako mať. Preto mi to na záver prichádza ako najdôležitejšie, lebo ľudská dôstojnosť je prvá hodnota, ktorá by nás mala spájať v tomto priestore, v tejto snemovni, ale aj celkovo v politike na Slovensku a v Európe. Ako kritérium politiky, ale aj zmysel a cieľ politiky, či úsilie vo verejnom a súkromnom živote. Teda na včerajšiu výzvu Róberta Fica o spojenectve proti kríze by som skôr apeloval pozvaním na spoluprácu pre dobrú vec, respektíve spojenectvo pre zodpovednosť.
A úplne osobná poznámka na záver. Keď boli spomínané aj bilboardy, my sme hovorili veľa, počas predvolebných stretnutí a komunikácie, o ceste. O tom, že cesta je viac ako smer. Nie je to o číslach, nie je to o percentách, je to o tom, čo nie je celkom merateľné, ale je dôležité, pretože tam, kde je cesta, tam je život. Ak navštívite obce po povodniach, tam, kde sú rozsypané cesty a, samozrejme, aj ďalšia infraštruktúra, tam sa oslabuje život a perspektíva. My potrebujeme cesty, mne to prischlo z tých bilbordov úplne ako každodenná zodpovednosť na ministerstve, nevidím v tom len symboliku, ale naozaj reálnu výzvu a reálnu zodpovednosť a chcem tomu napomáhať, lebo kde je cesta, tam je život, ale kde je život a úsilie o život v pravde, spravodlivosti, resp. v dôstojnosti, tam je rozvoj. Tam je skutočný ľudský a spoločenský rozvoj. A môžem povedať, aj ako predseda Kresťanskodemokratického hnutia, ctené dámy a páni, že s týmto presvedčením, s týmto odhodlaním, vzniklo toto hnutie v novembri 1989, s týmto presvedčením a odhodlaním vstupuje do súčasnej vlády, ale zároveň je pripravené na spojenectvá proti kríze, resp. hlavne za spoločné dobro. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem. Pán minister, tak dojemne, keď ste podpisovali tú R4, poznám toho človeka, alebo predpokladám, že je to ten, že ho poznám, ktorý ti tak chválil, resp. sa pochleboval, a myslím, že ho spoznáš aj ty, a potom uvidíš, kde je pravda. Ale, samozrejme, je to legitímna vec. Na R4 boli uskutočnené žiadosti o nápravu, námietkové konanie na Úrade pre verejné obstarávanie toto ukončilo, nedalo sa to skôr, ak by to bolo skôr, tak tú R4 podpíše súčasný poslanec pán Choma, ale tam sú procesné lehoty a som rád, že ste to mohli podpísať, buď ty alebo ja, neviem, riaditeľ, poverený pracovník Národnej diaľničnej spoločnosti, čiže, mňa to len teší, že R4 bude pokračovať, ver mi.
Čo sa týka Čiernej nad Tisou, my sme nikdy nepovedali, že chceme nejako dehonestovať Čiernu nad Tisou. Naopak, sme tam investovali do obráteného presýpača vozňov 270 mil. Sk a chceli by sme investovať aj ďalej. Čiže, Čierna nad Tisou je a vždy bude na sypké materiály. Širokorozchodná je o inom, aby sa potiahli kontajnerové toky, pretože Čierna nad Tisou ich nebude zvládať, keď bude rásť potreba dopravy.
A čo sa týka tých detí, veľmi stručne, bolo tu povedané, že chceme, aby nám deti nevyčítali zadlženie. To zadlženie nie je také nebezpečné, pretože je to fixná čiastka z titulu PPP, ktorá je stále fixná celých tridsať rokov, ale predpoklad, že HDP bude stúpať a za dvadsať, za dvadsaťpäť rokov je to už, ozaj, veľmi, je to už, ozaj, veľmi malá čiastka, ja mám skôr obavu, že deti nám budú vyčítať, že keď dokončíme diaľničnú sieť do roku 2138, že museli odísť do Írska alebo do Ameriky, pretože nedá sa tu nájsť pracovná príležitosť. Ďakujem.

Ďakujem. Ja som nadobudol veľmi silný pocit a ja som si vás, vždy som si vás vážil, teda ako diplomata, pán minister, že ministerstvo ide byť takým spiacim kráľovstvom, kde si budeme rozprávať, aké bude úžasné niekedy v budúcnosti mať tie diaľnice  postavené, ale pri tej všetkej dobrote a ľudskosti a všetkom, čo s tým súvisí. Ja by som, keby som mohol, zatriasol, pán minister, vami,  že poďme robiť, pretože tu sa, naozaj, urobilo obrovské množstvo práce, ktoré sa týkalo prípravy. Tú prípravu treba jednoducho zužitkovať, treba ísť ďalej, veci sú rozbehnuté. Ak čítam programové vyhlásenie vlády, tak je to vyhodnocovanie, analyzovanie, prehodnocovanie, to je 3, 4 roky, pán minister, ale toto treba využívať, to, čo je tu, treba využiť, treba do toho ísť. Prečo sa máme čakať? Mňa tiež napadla jedna vec v súvislosti s tými deťmi, keď ste o nich hovorili, že nám budú vyčítať v budúcnosti. Ale tie deti chcú jesť, vy ste hovorili o  tanieri a o  jedle. A tie deti, až tak veľmi, v tom čase, keď sú veľmi hladné, nezaujíma, či otec zohnal peniaze, alebo nezohnal, ony chcú jesť.
Dámy a páni, ja si myslím, že doprava je jedným z kľúčových prostriedkov pre hospodárstvo. Tak ako to tu aj bolo povedané vami, pán minister, ale treba sa, naozaj, k nemu postaviť a vo  výstavbe diaľnic treba jednoznačne veľmi rýchlo pokračovať. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán minister, rozprávali ste, alebo začali ste tým, že je dobré pokračovať v tom, čo bolo dobré a nepokračovať, alebo zmeniť to, čo bolo zlé. Ja som sa tak potešil, že tu zavádzate troška z toho koaličného tábora, že tu zavádzate troška taký nový tón, ktorý tu, naozaj, chýba, očakával som, že keď spomeniete tú R4, takže, v duchu tých vašich slov, poďakujete tým ľuďom, ktorí sa o to zaslúžili, lebo veľkosť človeka spočíva v tom, že uznám aj silu a dobré výsledky oponentov, očakával som to od vás a vy ste vzápätí nabehli opäť na tú vlnu obviňovania z korupcie, z klientelizmu, z nepoctivého podnikania, a tak ďalej a tak ďalej, pričom, pán minister, aj medzi vašimi ľuďmi, aj vo vašom okolí sú ľudia, ktorí sú napáchnutí korupciou, klientelizmom, nepoctivým podnikaním, a tak ďalej.
Takže, neočakával by som, alebo očakával by som od vás, že nebudete tak silno rozprávať, ale naopak, zasvätíte nás do toho, čo ten rezort chce, naozaj, dokázať. A musím povedať, že tak všeobecne ako ste naformulovali túto kapitolu, tak jednoducho štyri roky, vy budete, vy ste ju, vlastne, už splnili teraz. Vy ste ju, vlastne, teraz splnili. Vy ste už teraz mohli povedať aj záverečné slovo, svoje zhodnotenie rezortu. Vy ste si mali dať jasné ukazovatele, kde chcete postaviť cesty, koľko ciest, a tak ďalej, lebo to je kontrolovateľný ukazovateľ, na základe ktorého sa ukáže vaša schopnosť, resp. neschopnosť. A veľmi ma mrzí, že ste vylúčili z toho programu, ktorý máte, diaľnicu smerom na Poľsko, pretože tí občania, ktorí tam žijú, sú už dvanásť rokov dennodenne kontaktovaní s tou smutnou realitou, že je tam rozostavaná diaľnica a stále nie je napojená, nie je dokončená.

Pán minister, ja by som len chcel podotknúť, pretože Slovensko podpísalo Sálsky protokol, z hľadiska dopravy či osobnej, vlakovej alebo autobusovej, akonáhle príde k privatizácii autobusovej dopravy, musíte počítať, že všetky stratové linky nebudú prevádzkovať a bude ich musieť asi zabezpečovať znova štát alebo samospráva, resp. územné celky. To je jedna moja pripomienka, vážna, druhá pripomienka je, samozrejmá vec, k letisku. Viete veľmi dobre, že Slovensko prišlo v roku 1992 pri zlom delení o podiel v Československých aerolíniach. Tým, že Slovensko nemá vlastné aerolínie, nemá, prakticky, keď dneska každý lieta, možnosť rozvíjať cestovný ruch. Ja vítam aj to, aby mesto dostalo podiel, tak ako majú rakúske mestá a vidiek, v bratislavskom letisku, ale zároveň upozorňujem, že Slovensko z hľadiska to, čo investovalo dneska do bratislavského letiska, hlavne, že vybudovalo terminál, tak isto vybudovali terminál Rakúšania, vybudovali aj terminál nákladný. My máme stále nižšie platy, čiže rozvoj terminálu, hlavne nákladného, na Slovensku, hlavne v Bratislave, by mal pokračovať ďalej. Hlavne, pokiaľ sa týka Ázie a ďalších destinácií. Ale ešte chcem povedať,  rakúske letisko žije z nás, asi, zhruba, 60 mil. eur, čo precestujú slovenskí občania, ktorí lietajú z viedenského letiska. Len toľko dávam do pozornosti, pokiaľ sa týka v prípade, že strategický partner by mal vstúpiť na bratislavské letisko. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená pani predsedníčka vlády Slovenskej republiky, vážená pani ministerka, ministri, vážení podpredsedovia Národnej rady Slovenskej republiky, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi v mojej reči postupne sa vyjadriť po odsekoch k časti programového vyhlásenia vlády bezpečnostná politika a obrana.
Po všeobecnom úvode, kde sa hovorí o členstve Slovenskej republiky v NATO a Európskej únii, z ktorého vyplýva, že systém kolektívnej obrany NATO a spoločná bezpečnostná obranná politika EÚ poskytujú Slovenskej republike rozhodujúce bezpečnostné záruky, sa programové vyhlásenie vlády v tejto časti venuje strategickému hodnoteniu obrany. Citujem: závery a odporúčania strategického hodnotenia obrany predloží na verejnú diskusiu najneskôr do konca roka 2012 a premietne ich do základných strategických a koncepčných dokumentov a súvisiacej legislatívy. Nemám nič proti verejnej diskusii, ale v súčasnosti a v tomto období a v nasledujúcich dvoch rokoch treba hlavne konať. Tak ako Aliancia nečaká na schválenie novej strategickej koncepcie, ktorá by mala byť schválená na jeseň tohto roku na Lisabonskom summite a robí interné zmeny do vnútra, pretože chce tie staré "cold war structures" zlikvidovať, by malo aj ministerstvo obrany pokračovať v týchto zmenách, ktoré sme my pred dvoma rokmi začali. V zmenách, ako som spomínal, treba pokračovať hlavne teraz, keď doznieva svetová finančná a hospodárska kríza, treba vykonať ďalšie kroky vo vnútri rezortu, pretože tak ako sa vyjadril aj súčasný minister financií, chce budúci rok ušetriť 1,6 mld. eur a zaviazal ministrov viazaním ďalších prevádzkových výdavkov. Ja si myslím, že, pán minister obrany, ak nebudete konať a pokračovať v tých zmenách, ktoré sme začali, tak vám to padne buď v roku 2011 alebo v roku 2012. Nebudete mať finančné prostriedky nielen na prevádzku, ale ani na financovanie našich vojakov v misiách medzinárodného krízového manažmentu.
Citujem: vláda Slovenskej republiky dokončí proces riešenia reštitučných nárokov vo vojenskom obvode Javorina s cieľom navrátenia majetku oprávneným osobám. S tým súhlasím, chcem len upozorniť, že ministerstvo obrany doteraz urobilo maximum. A to, čo sme sľúbili aj tým ľuďom, oprávneným osobám, ktoré sa snažia, ktoré chcú navrátenie týchto majetkov, tak tento materiál sme pripravili a dali sme ho aj na Úrad vlády, lenže bráni tomu práve zákon o obecnom zriadení, konkrétne § 2d tohto zákona, pretože boli vyhlásené voľby do orgánov samosprávy, čiže miest a obcí, a vtedy sa nemôžu meniť hranice, okrem iného aj hranice katastrálnych území. Jedna vec je vydávanie reštitúcií, pokračovanie, respektíve to dokončenie, ktoré máte v programovom vyhlásení vlády a druhá vec je samostatné zrušenie vojenského obvodu. Vo vydávaní reštitučných nárokov treba pokračovať aspoň takým tempom, ktoré bolo za predchádzajúcej vlády. My sme tiež prijali ďalších ľudí, ktorí pomáhali riešiť tieto reštitučné nároky a po zrušení vojenského obvodu, to je náš názor, vojenského obvodu Javorina, by mali mať na určité prechodné obdobie právo na správu lesného pozemkového fondu a iného druhu pôdy, tu podotýkam vo vlastníctve štátu, naďalej Vojenské lesy a majetky, štátny podnik. Tým dôvodom je jednak znalosť prostredia a jednak je aj pretrvávajúce nebezpečenstvo nevybuchnutej munície. Ďalej sa v programovom vyhlásení vlády v časti bezpečnostná politika a obrana píše, že vláda Slovenskej republiky presadí zmeny v systéme ochrany utajovaných skutočností s cieľom zjednodušiť manipuláciu a ich počet pri zaručení minimálneho bezpečnostného štandardu NATO a EÚ. Ja dúfam, že, pán minister, ste sa možno aj poučili z tých predchádzajúcich dní, ako ste vymenovali riaditeľa Vojenskej spravodajskej služby a budete mať stále na pamäti, že ministerstvo obrany nie je ako iný rezort a určitú ochranu utajovaných skutočností je potrebné v tomto rezorte zachovávať. Skôr by ste možno mohli v budúcnosti zmeniť zákon o ochrane utajovaných skutočností tak, aby dal možnosť Bezpečnostnému úradu Ministerstva obrany SR certifikovať niektoré systémy samostatne, aby nemuseli byť certifikované národnou autoritou, čiže Národným bezpečnostným úradom.
Ďalej sa v programovom vyhlásení hovorí, že vláda Slovenskej republiky presadí systém pravidelného, objektívneho a transparentného hodnotenia výsledkov plnenia úloh rezortom obrany formou verejného odpočtu. To sme robili aj my, cez tzv. komplexné hodnotenie obrany. Každoročne bola aj tá verejná časť, prístupná časť verejnosti a dokonca vyhodnotenie programového vyhlásenia vlády, ktoré sme rozpracovali do konkrétnych bodov a úloh, sme vyhodnocovali každé dva roky za účasti predsedu vlády.
V ďalšej časti sa píše, že sa budete koncentrovať na pôsobenie v menšom počte operácií nasadzovaním kompaktných kontingentov budovaných na základe organických jednotiek. Je to rozumné a je to pokračovaním už zavedenej politiky. Za našej vlády sa stiahli vojaci z Iraku a Golanských výšin. Naopak, sme navýšili počty v misiách v Afganistane. Hneď nadviažem na ďalší odsek, ktorý sa týka posilnenia príspevku do operácie ISAF v Afganistane. Súhlasíme s tým a chcem na vás apelovať, pán minister, aby ste udržali tempo prípravy ďalšieho nasadenia týchto vojakov do tejto misie, ktoré sa rozbehlo už za našej vlády a za výraznej asistencie Spojených štátov amerických. Mal som možnosť vidieť aj pracovnú verziu programového vyhlásenia vlády a v porovnaní s týmto originálom alebo s týmto dokumentom, ktorý prejednávame, tam vypadlo, že ministerstvo obrany bude usilovať, aby financovanie neplánovaného nasadenia jednotiek ozbrojených síl, vyčlenených v prospech síl rýchlej reakcie NATO a EÚ, bolo zabezpečené nad rámec rozpočtu kapitoly ministerstva obrany. Chcel som vás za to pochváliť, aj palce som vám držal, ale asi zaúradoval pán minister financií a táto časť, z časti bezpečnostnej politiky a obrany, vypadla. Píšete v programovom vyhlásení, že vláda využije slovenské predsedníctvo vo Vyšehradskej skupine, ako aj poľské a maďarské predsedníctvo v EÚ na zintenzívnenie stredoeurópskej spolupráce v oblasti bezpečnostnej politiky a na aktívnejšie presadzovanie slovenských záujmov v rámci NATO a EÚ. Ja by som sa možno spýtal, pán minister, ako konkrétne toto chcete zabezpečiť? Každá krajina má pri rozhodovaní, a hlavne, čo sa týka teda obrany, rovnakú váhu, rovnaký hlas. Skôr toto treba riešiť cez rôzne spoločné vyzbrojovacie projekty, či už aliančné alebo Európskej únie. Doteraz bolo veľmi veľa takýchto spoločných iniciatív, ale málo aj reálne vykonaných. Či to bola iniciatíva s Českou republikou na ľahké obrnené vozidlá, alebo to bola tzv. hiphelikoptérová iniciatíva, ku ktorej sa Slovenská republika pridala na minuloročnom októbrovom neformálnom stretnutí ministrov obrany členských krajín Severoatlantickej aliancie tu v Bratislave, kde je viacero krajín, tuším 7, Česká republika, Poľsko, Maďarsko a táto helikoptérová iniciatíva znamená práve to, že tieto krajiny majú vrtuľníky bývalej sovietskej proveniencie. A tieto krajiny sa práve dohodli na spoločnom postupe ako tieto vrtuľníky využiť aj v dlhodobejšom horizonte tak, aby boli použiteľné v misiách, či už pod hlavičkou Aliancie alebo pod hlavičkou Európskej únie. Ďalej sa píše, že vláda Slovenskej republiky presadí komplexný prístup orgánov verejnej moci pri tvorbe a nasadzovaní vojenských a civilných spôsobilostí na plnení úloh v rámci medzinárodného krízového manažmentu. Viem, že v súčasnosti chýba legislatíva. Za túto legislatívu je zodpovedný a gestorom ministerstvo zahraničných vecí, je to nadrezortná úloha alebo medzirezortná úloha. Ja držím palce a podporíme každý rozumný návrh, ktorý vznikne takýmto spôsobom, a ktorý bude podporovať vyslanie aj civilných expertov do medzinárodného krízového manažmentu.
Vláda Slovenskej republiky bude presadzovať medzinárodnú spoluprácu v oblasti zdieľania spôsobilostí v záujme racionálneho využitia existujúcich zdrojov. Je to jednoduchá krátka, ale aj veľmi nebezpečná veta. Ja chcem poukázať na to, keď budete o tomto rozmýšľať, o týchto spoločných spôsobilostiach, aby Slovenská republika, resp. slovenské ozbrojené sily neboli len odmínovači, EOD špecialisti alebo špecialisti RCHBO, ale aby tu bola určitá, zaručená rovnováha medzi obrannými záujmami Slovenskej republiky a kolektívnou obranou NATO a spoločnou obrannou a bezpečnostnou politikou Európskej únie. Vláda Slovenskej republiky zachová sociálny systém pre príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky s cieľom zabezpečiť udržateľnosť a spravodlivosť tohto systému, pripraví jeho zmeny, ktoré sa budú vzťahovať na nových príslušníkov, prijatých do ozbrojených síl po nadobudnutí účinnosti týchto zmien. Ja si myslím, že to nie je dobrá stratégia v súčasnosti, pretože aj tie prieskumy, ktoré boli v minulosti, robilo ministerstvo obrany, tak tým najväčším motivačným faktorom vstúpiť, alebo stať sa profesionálnym vojakom, bolo práve sociálne zabezpečenie profesionálnych vojakov. A nie je to nič nové. Existuje to aj v iných krajinách pre uniformované zložky, ja si myslím, že  tento korporativizmus v dôchodkoch a sociálnom zabezpečení týchto uniformovaných zložiek by mal byť zachovaný. Ja si myslím, keď toto zmeníte a pre tých nových príslušníkov, tak bude v budúcnosti problém s regrutáciou. Takýmto spôsobom je to určitým hazardovaním s obranyschopnosťou Slovenskej republiky. Prečo ste to dali do toho programového vyhlásenia vlády? Čo je skutočným dôvodom na zmenu sociálneho zabezpečenia profesionálnych vojakov? Je to snáď deficit v tomto osobitnom účte, ktorý je teraz nejakých 80 mil. eur? Ale tu treba vysvetliť ako ten deficit vznikol na tomto osobitnom účte. Tento deficit je tu ešte od roku 2001, kedy vlastne mohutne alebo v húfoch odchádzali profesionálni vojaci do zálohy, do civilu a dostávali vysoké odmeny. Vy, ak chcete zmeniť tento sociálny systém a len pre novoprijatých, tak neodstránite túto finančnú medzeru, ktorá tam je. Ak by ste ju aj odstránili, ja si myslím, že hneď by vám potom, čo by ste na tom získali, by vám minister financií tieto financie zobral na to, aby znížil schodok alebo deficit štátneho rozpočtu.
Píšete, aby sa zabezpečila udržateľnosť tohto systému. Ja si myslím, že v roku 2008 za našej vlády, a predložil to minister vnútra, ktorý je zodpovedný za sociálne zabezpečenie uniformovaných, vlastne je v jeho kompetencii tento zákon, sa zvýšil percentuálny príspevok profesionálnych vojakov, policajtov a hasičov, ktorí si na tento osobitný účet prispievajú. Čiže, odvádzajú vyššie percento na sociálne zabezpečenie na dôchodok, ako  napr. civilní zamestnanci. Ešte chcem raz povedať, že tými zmenami deficit neznížite v krátkodobom horizonte, žiadnymi zmenami. A keď si zoberiem priemerný vek bývalých vojakov, ten priemerný vek je niekde 56 rokov, takže, naozaj, títo uniformovaní si toho dôchodku ani veľmi veľa neužijú.
Čo sa týka spravodlivosti. Ja sa chcem spýtať, že voči komu je nespravodlivý v súčasnosti tento systém sociálneho zabezpečenia profesionálnych vojakov. Ste sa vyjadrili, pán minister, že zachováte motivačné prvky pre záujemcov o službu profesionálnych vojakov. Tiež sa pýtam, ktoré sú potom nemotivačné prvky v súčasnom systéme sociálneho zabezpečenia profesionálnych vojakov? Nemenil by som to teraz pre tých nováčikov, pretože práve teraz, keď dochádza k stabilizácii regrutácie a doplňovania profesionálnych vojakov po viac ako štyroch rokoch profesionálnej armády, myslím si, že je to trocha nezodpovedné. Ako som spomínal osobitné sociálne zabezpečenie profesionálnych vojakov je bežné aj v iných štátoch Aliancie a Európskej únie a je vyjadrením ich špecifickej činnosti a úloh, ktoré tieto uniformované zložky plnia. Programové vyhlásenie vlády si odporuje v tomto aj vetou, že za základné piliere transformácie považuje rozvoj ľudského potenciálu a modernizáciu ozbrojených síl.
Ďalšia časť sa týka a hovorí o tom, že vláda Slovenskej republiky položí dôraz na cielenú modernizáciu ozbrojených síl, ktorá umožní sústrediť limitované zdroje na postupnú komplexnú modernizáciu organických jednotiek, zameranú na dosahovanie požadovaných spôsobilostí. Nie je to nič nové, táto veta, nič iné vám neostáva, je to na jednej strane dané misiami, našimi spôsobilosťami, cieľmi, silou v rámci Aliancie alebo hlavnými cieľmi v rámci Európskej únie, medzinárodnými záväzkami, misiami a na tej druhej strane je to, samozrejme, dané limitovanými zdrojmi. A tu vám chcem ešte raz pripomenúť, treba v tých interných zmenách v rámci rezortu ministerstva obrany pokračovať a nečakať na nejaké strategické hodnotenie, ktoré chcete dať na verejnú diskusiu koncom roku 2012. 
Píšete, že posúdite možnosť efektívneho využitia systému aktívnych záloh. Je to pekná vec, ale tu chcem tiež povedať, že v prvom rade na toto musia byť voľné finančné zdroje a pri tom súčasnom stave, pri limitovaných zdrojoch sa môžete rozhodnúť, kde tieto finančné prostriedky dáte, či uprednostníte vybavenie profesionálnych vojakov v misiách, resp. doma, alebo dáte na rozvoj aktívnych záloh. Podľa mňa jednoznačnou prioritou je rozvoj profesionálnej armády a plnenie medzinárodných záväzkov.
V ďalšej časti píšete, že vláda bude podporovať angažovanie obranného priemyslu Slovenskej republiky v medzinárodnom prostredí, predovšetkým v rámci modernizačných a bezpečnostných projektov NATO a  Európskej obrannej agentúry. Vláda Slovenskej republiky bude vytvárať priaznivé podmienky pre obranný výskum a vývoj so zameraním na zabezpečovanie potrieb ozbrojených síl. S tým sa dá súhlasiť, áno, treba podporiť spoločné projekty, a to chcem povedať, práve tieto medzinárodné projekty sú jedinou cestou ako prežije slovenský obranný priemysel, resp. to torzo, ktoré nám tu po roku 1993 ostalo. V obrannom výskume a vývoji nerobte chyby, aké sa v minulosti diali. Choďte sa pozrieť do VTSÚ Záhorie a niektoré tie prototypy, tie projekty, ktoré sa robili v minulosti v 90-tych rokoch a stálo to nemalé finančné prostriedky, tak možno z každého toho výskumno-vývojového projektu je jeden prototyp a niektoré tie vzory, prototypy sú vo VTSÚ Záhorie. A chcem povedať, a, naozaj, ten slovenský obranný priemysel by sa nemal držať len zákaziek z ministerstva obrany. Máme veľmi malé ozbrojené sily a slovenské firmy zachráni len medzinárodná spolupráca. Za našej vlády sme schválili nové ofsetové pravidlá, žiaľ, je to možno moderné sa vyhovárať na finančnú hospodársku svetovú krízu, ale tá sa prejavila aj v rozpočte rezortu obrany, kedy v roku 2009 nám bolo krátené 3 mld. slovenských korún a tento rok bolo krátených 6 mld. slovenských korún a nemohli sme si dovoliť žiadne nové veľké modernizačné projekty a nemohli byť preto použité ani tie ofsetové pravidlá, ktoré sa prijali.
Vláda Slovenskej republiky zaručí adekvátnu pripravenosť ozbrojených síI rýchlo a účinne podporovať zložky Integrovaného záchranného systému Slovenskej republiky pri prevencii a riešení následkov živelných pohrôm, katastrof, priemyselných, dopravných alebo prevádzkových havárií, ktoré ohrozujú životy, zdravie a bezpečnosť občanov a spôsobujú veľké materiálne škody. Chcem povedať, že ozbrojené sily Slovenskej republiky by sa mali vždy využívať ako posledná možnosť, tzv. záchranná brzda, keď sa vyčerpajú všetky možnosti tak, ako je to uvedené, stanovené v platných zákonoch a ozbrojené sily musia pri týchto živelných pohromách, pri podpore zložiek integrovaného záchranného systému, pôsobiť komplementárne, čiže doplnkovo k spôsobilostiam ostatných záchranných zložiek, čiže nemá zmysel mať ďalšie hasičské autá, keď to má hasičský záchranný zbor, skôr mať špecializovanú techniku, ako sú, ja neviem, automobilové mostovky, tankové mostovky a tak ďalej, ktoré boli využívané aj pri nedávnych povodniach. Sú to napr. aj vrtuľníky, ktoré je potrebné zmodernizovať, aby mohli pôsobiť pri týchto živelných pohromách aj v horšom počasí.
Zbytok programového vyhlásenia vlády v tejto časti sú len konštatovania všeobecného charakteru, alebo pokračovanie už zabehnutých procesov. A nie je to nič nové, že vo výcviku, vzdelávaní, ďalšej príprave, využívať skúsenosti získané z pôsobenia v operáciách v medzinárodných formáciách na zdokonaľovanie ozbrojených síl Slovenskej republiky, myslím si, že to je automatické. Sú tzv. the best practices, ktoré používa generálny štáb aj v súčasnosti.
Vláda SR bude posilňovať občiansky charakter bezpečnostnej politiky a obrany štátu. Tu by som chcel možno vedieť, pán minister, čo konkrétne myslíte, aké stretnutia, alebo čo chcete organizovať pod tým pojmom, alebo ako budete posilňovať občiansky charakter bezpečnostnej politiky a obrany štátu. Ako podporíte účinnú verejnú diplomaciu na objektívne informovanie občanov o cieľoch, úlohách a potrebách ozbrojených síl a, samozrejme, ako budete rozvíjať národné a vojenské tradície, vedúce k posilňovaniu vlastenectva? A akým spôsobom budete venovať primeranú starostlivosť o vojnových veteránov?
Na záver by som chcel ešte povedať, čo mi na druhej strane chýba v tejto časti programového vyhlásenia vlády. Myslím si, že niektoré ciele a úlohy by mali byť vyčísliteľné, a pretože sa nikam ďalej nepohnete, musíte mať nejaký ten obraz pred sebou, ako by tie ozbrojené sily mali vyzerať v tom roku 2014, keď bude táto vláda končiť. Chýbajú mi tam, samozrejme, v rámci medzinárodných záväzkov a Aliancie dva ciele, to je 10-percentná udržateľnosť a 50-percentná nasaditeľnosť do konca roku 2014. Toto bude zaujímať Alianciu, aké máme ozbrojené sily a ako si Slovenská republika plní svoje záväzky ako spoľahlivý partner. Čo sa týka dobrovoľného národného cieľa, nie je tu spomenuté, či budete držať tento záväzok ďalej, myslím si ten záväzok, ktorý sme prijali, je reálny na úrovni tých 0,9 % a myslím si, že je to dobré rozhodnutie, pretože tie príspevky a finančné náklady budú rovnomerne rozložené na obdobie 6 rokov. Päťkrát pre nasadenie v rámci Aliancie a jedenkrát pre nasadenie v rámci Európskej únie. Aj toto bude zaujímať Alianciu, ako si Slovenská republika plní svoje záväzky ako spoľahlivý partner. Samozrejme, je to aj zvýšenie jazykových spôsobilostí personálu pôsobiaceho v medzinárodnom prostredí, pretože nie je to len v štruktúrach Severoatlantickej aliancie a Európskej únie, ale aj v misiách medzinárodného krízového manažmentu. Chcem, pán minister, nadviazať na to, čo som povedal na začiatku, mali by ste pokračovať v tom, v čom sme skončili my, a to je rozpracovaný model ozbrojených síl a, vlastne, celého rezortu ministerstva obrany do roku 2020.
Pán minister, tento model je predpripravený, nebol podpísaný mnou, ani schválený, zoberte si tieto papiere, naštudujte si ich s novými ľuďmi. Nemusíte akceptovať všetko v tomto modeli, ale si myslím, že je to dobrý základ na to, ako by ste mali v najbližšom období zmeniť rezort obrany, jeho štruktúry, spôsobilosti, štruktúry ozbrojených síl a aj podvesov, ktoré sú pod rezortom obrany zavesené.
Preto, ako som už spomenul, nevyjdú vám v budúcnosti na to finančné prostriedky, utiahnuť všetky tie záväzky medzinárodné a budovanie spôsobilosti, ku ktorým sa Slovenská republika zaviazala. V tomto novom modeli je taký predpoklad, že by malo ísť dole viac ako 4500 ďalších ľudí, či vojakov alebo civilov a  ľudí z ďalších podvesov. My sme za rok a pol, a nečakali sme na finančnú krízu, znížili počet na civilnej časti ministerstva o 26 %, v ozbrojených silách o 10 % a bolo to za ten necelý rok a pol viac ako 2-tisíc ľudí, ktorí odišli z rezortu obrany. Ďalej sme boli nútení, a nie ani tak krízou, ale tými rozhodnutiami, ktoré sme urobili, rapídne znížiť prebytočný hnuteľný a nehnuteľný majetok v prevádzke, alebo za ktorej správu ručilo Ministerstvo obrany Slovenskej republiky a robili sme poriadky aj v tzv. podvesoch, či to boli vojenské nemocnice, ktoré sme zredukovali, vojenské podniky, vojenské výskumné ústavy. A urobili sme aj krok týkajúci sa zlúčenia alebo zjednodušenia vojenského vysokého školstva v Liptovskom Mikuláši.
Podľa mňa, taký ďalší cieľ, ktorý by tu mal byť, je, asi koľko percent obranného rozpočtu pôjde na misie a percentuálny pomer prevádzkových nákladov a investičných výdavkov, ktoré chcete v budúcnosti zabezpečiť pre rozvoj ozbrojených síl Slovenskej republiky.
Ešte predtým, než skončím, by som chcel ešte reagovať na jedného bezpečnostného politika, ktorý povedal, že súčasná vláda je proatlantickejšia než tá predošlá, čiže tá naša. Tu chcem povedať, že práve za našej vlády sa zmenil pomer pôsobenia našich vojakov v zahraničných misiách v prospech misií pod hlavičkou Severoatlantickej aliancie. V súčasnosti je to viac ako 60 % z celkového počtu slovenských vojakov pôsobiacich v zahraničných misiách a operáciách. Zbytok sú misie pod hlavičkou OSN alebo Európskej únie. Len za posledných dva a pol roka sa príspevok Slovenskej republiky v operácii NATO ISAF v Afganistane takmer strojnásobil.
Na záver, pán minister, chcem vám zaželať, aby ste pre rezort obrany dokázali zabezpečiť viac finančných prostriedkov ako mal rezort obrany za posledné dva roky. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja by som chcela reagovať na pána poslanca ohľadom vojenského obvodu Javorina. Áno, máte pravdu, pán poslanec a bývalý pán minister, že nebolo možné zrušiť vojenský obvod Javorina v čase, keď boli vyhlásené voľby, rovnako ako je teraz vyhlásené referendum, ale referendum bolo vyhlásené 6.7., posledné zasadnutie vašej vlády bolo 7.7. a voľby boli 12. júna. Ak by ste boli chceli, naozaj, vyjsť v ústrety všetkým obciam a tým, ktorí čakajú na navrátenie svojich pozemkov už 20 rokov, tak vy ste o tom veľmi dobre vedeli a mohli ste tak na vláde urobiť, ale ste tak neurobili. Jednoducho ste to opäť oddialili a nechali to tak. Takže, len také malé upozornenie, že bola na to možnosť, nemožno sa vyhovárať na to, že sa to nedalo urobiť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec, v závere ste sa pochválili vyslanými vojakmi v rámci misií do zahraničia pod hlavičkou NATO, OSN a tak ďalej. Ja trošku predsa len mám pamäť a pamätám si, že pred voľbami v roku 2006 bol najväčší hriech, najväčší hriech vtedajšej vlády, že vyslala vojakov do Afganistanu, ako bolo povedané, že ani nohu tam nepošlete, vaším predsedom pánom Ficom. A dnes sa tým chválite, tak nie celkom tomu rozumiem. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Gibalová, ja som hovoril, keby že lepšie počúvate, o termíne vyhlásenia volieb do samosprávy, miest a obcí 27. novembra a tento termín vyhlásil predchádzajúci predseda Národnej rady ešte pred 12. júnom, pred konaním parlamentných volieb. Čiže stále bola tá lehota, tá prekážka § 2d, zákona o obecnom zriadení.
Pán poslanec Fronc, neviem či ste mysleli Afganistan, možno ste skôr mysleli asi Irak, my sme nikdy nehovorili, že nejakým spôsobom neposilníme misiu ISAF v Afganistane, a keď si zoberiete aj to trojnásobné navýšenie, alebo vždy, keď sme predkladali mandát do navýšenia, do misie ISAF v Afganistane, tak vždy bol náš poslanecký klub za takéto navýšenie.