3. schôdza

Vážené kolegyne, kolegovia, prajem všetkým príjemné popoludnie. Otváram popoludňajšie rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky k programovému vyhláseniu vlády. Vítam pani predsedníčku vlády pani Ivetu Radičovú. Požiadam aj pána spravodajcu, pána Kollára, aby zaujal miesto určené pre spravodajcov, takisto prítomných členov vlády, ktorí sa nachádzajú v priestoroch parlamentu, aby prišli do rokovacej sály.
Budeme pokračovať v prerušenej rozprave. Ďalšími v rozprave k programovému vyhláseniu vlády zostávajú nám traja písomne prihlásení poslanci pán László Nagy, Peter Zajac a Mária Sabolová. Slovo v rozprave má teraz pán poslanec László Nagy a pripraví sa pán poslanec Peter Zajac.
Nech sa páči.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážená pani podpredsedníčka vlády, vážená pani predsedníčka vlády, ospravedlňujem sa (smiech v sále), ctené kolegyne, ctení kolegovia, vidím, že si dávate pozor, pani predsedníčka.
Po štyroch rokoch, núdznych rokoch národnostnej politiky predchádzajúcej vlády voliči súčasnej vládnej koalície s veľkým záujmom a očakávaním sledovali proces tvorby nového programového vyhlásenia vlády, ako aj samotné programové vyhlásenie. Hlavným otáznikom bolo, čo urobí nová vládna koalícia s reštrikčnými opatreniami a zákonmi z oblasti jazykovej politiky, školskej politiky, kultúrnej politiky vo vzťahu k národnostným menšinám. Čo urobí nová vládna koalícia s neriešenými otázkami rómskej národnostnej menšiny. Či uverí sľubom a ako bude hodnotiť slová bývalého premiéra Roberta Fica, že v oblasti národnostných práv v rokoch jeho vlády nedôjde k zníženiu štandardu práv národnostných menšín na Slovensku.
Na strane druhej voliči súčasnej parlamentnej opozície očakávali, či programové vyhlásenie bude mať dostatočnú odvahu sa postaviť proti opatreniam predchádzajúcej vlády, ktoré pod kepienkom tzv. národnoštátnych záujmov zaviedli nezmyselné reštrikcie v používaní jazyka národnostných menšín... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Prepáčte, pán kolega, poprosím všetkých, ktorí sa nachádzajú v rokovacej sále a musia si niečo vydiskutovať, páni ministri, pani kolegyňa, poprosím vás, skúste diskutovať o tých veciach mimo rokovacej sály, lebo vystupuje poslanec so svojím príspevkom a bol by som rád, keby sme trošku zachovali elementárny postoj slušnosti. Ďakujem.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán podpredseda.
Čiže na strane druhej voliči súčasnej parlamentnej opozície očakávali, či programové vyhlásenie bude mať dostatočnú odvahu sa postaviť proti opatreniam predchádzajúcej vlády, ktoré pod kepienkom tzv. národnoštátnych záujmov zaviedli nezmyselné reštrikcie v používaní jazyka národnostných menšín, obmedzovanie ústavných práv občianstva Slovenskej republiky a najmä či dokážu eliminovať umelo vykonštruovanú hrozbu národnoštátnych záujmov Slovenska zo strany Maďarov žijúcich na Slovensku a zo strany Maďarska. A, samozrejme, aj volič súčasnej opozície očakáva, či dokáže nová vláda ponúknuť, čo dokáže nová vláda ponúknuť v riešení rómskej otázky.
Ako poslanec strany MOST - HÍD nemôžem opomenúť ani očakávania voliča našej strany, novej politickej strany na Slovensku. Ako je známe, sme v našom programe sľubovali spoluprácu, toleranciu a slušnosť. Spoluprácu v riešení základných otázok občanov Slovenska včítane otázok národnostných, toleranciu v interetnickej spolupráci a slušnosť vo verejnom živote v medziľudských vzťahoch.
Keď porovnáme programové vyhlásenie predchádzajúcej vlády a vlády Ivety Radičovej, už na prvý pohľad aj z hľadiska čisto formálneho je zjavné, že problematika ochrany a podpora ľudských práv, v rámci ktorej sú rozoberané aj práva národnostných menšín, v systematike nového programového vyhlásenia má výrazne významnejšiu pozíciu, ako to bolo predtým, čo do umiestnenia a ako aj čo do rozsahu.
Oveľa významnejšia je však obsahová časť dokumentu, princípy, ktorými sa chce riadiť nová vláda. V dokumente sa uvádza, že rešpektovanie základných práv a slobôd je predpokladom budovania moderného demokratického štátu a spravodlivej spoločnosti. Nedodržiavanie ľudských práv vedie k podkopávaniu základov právneho štátu. Ľudské práva bude preto vláda Slovenskej republiky dôsledne chrániť a podporovať.
Vážené kolegyne, kolegovia, ako vidíme, ľudské práva a práva národnostných menšín sa tu neobjavujú ako hrozba pre štát, ale ako významný prvok stmeľovania občanov štátu. Programové vyhlásenie však ide ďalej, vytyčuje, že vláda Slovenskej republiky napraví reštrikčné legislatívne a politické opatrenia z predchádzajúceho obdobia, ktoré neboli v súlade s ľudskoprávnymi princípmi. V minulosti sme neraz boli svedkami toho, že neboli to iba občania, ktorí porušovali základné ľudské práva, ale boli to aj orgány štátnej moci. Preto vláda Slovenskej republiky bude dbať o posilnenie uplatňovania ľudskoprávnych princípov v činnosti vlády a štátnych orgánov pri tvorbe všeobecne záväzných predpisov a implementácii medzinárodných noriem. Avšak z hľadiska komfortu všetkých občanov je dôležité, aby všetci mohli mať pocit, že štát má slúžiť občanovi a nie občan štátu. Štát je iba prostriedkom k spokojnému životu a k spokojnému spolunažívaniu ľudí.
V minulom období sme zažili niekoľko nepríjemných a trápnych situácií pri pravidelnom hodnotení našich medzinárodných záväzkov v oblasti ľudských práv a práv národnostných menšín. Niektoré záväzky dodnes neplníme a bude to úlohou novej vlády a nového parlamentu, aby sme napravili našu medzinárodnú reputáciu v tomto ohľade, či už ide o OSN, či už ide o Radu Európy, alebo o OBSE.
Národnostné menšiny teda nie sú hrozbou pre Slovenskú republiku, sú hrozbou iba pre niektorých politikov, ktorým chýba politická agenda. Nová vláda si to v plnej šírke uvedomuje a uznáva a oceňuje význam a príspevok kultúry národnostných menšín tradične obývajúcich územie Slovenska, jeho kultúrnemu bohatstvu, duchovným hodnotám a kultúrnej rozmanitosti. Vláda Slovenskej republiky bude preto vytvárať čo najlepšie podmienky pre to, aby príslušníci národnostných menšín uplatňovali svoje právo na vyjadrenie, zachovanie a rozvoj vlastnej identity. Vláda, ako sa píše v dokumente, vypracuje dlhodobú koncepciu ochrany a podpory kultúry a školstva národnostných menšín včítane rómskej menšiny, ako aj dlhodobú koncepciu interetnickej spolupráce, interetnického dialógu a interkultúrnej výchovy a vzdelávanie včítanie zabezpečenia príslušných inštitucionálnych a finančných mechanizmov.
Myslím si, že, vážené kolegyne, vážení kolegovia, mnohí sa pamätáte na obdobie rokov 1998 až 2004. Bolo to obdobie národnostného mieru na Slovensku. Z tohto hľadiska rozhodujúce bude, aké budú vzťahy medzi Slovákmi a Maďarmi tu doma a vzťahy medzi majoritou a Rómami. Vláda preto chce prispieť najmä k zlepšeniu vnútroštátnych slovensko-maďarských vzťahov a vzťahov medzi majoritou a Rómami.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som sa na tomto mieste vrátil ešte raz i k mojej úvodnej otázke, som sa opýtal, čo urobí nová vládna koalícia s reštrikčnými opatreniami a zákonmi v oblasti jazykovej politiky, školskej politiky, kultúrnej politiky vo vzťahu k národnostným menšinám. Či bude mať odvahu nastaviť nediskriminačný právny stav, ktorý bol charakteristický pred obdobím roku 2006. Odpoveď môžme čítať v programovom vyhlásení, kde sa konštatuje, že okrem novelizácie zákona o štátnom jazyku, prijatia nového zákona o ochrane a podpore zachovania a rozvoja kultúry národnostných menšín a novelizácie školského zákona vláda Slovenskej republiky naplní princíp efektívnej rovnosti všetkých občanov Slovenskej republiky aj novelizáciou zákona o používaní jazykov národnostných menšín, zákona o geodézii a kartografii a zákona o označovaní obcí a ďalších súvisiacich predpisov. A napokon dôsledne bude uplatňovať odporúčanie Charty regionálnych alebo menšinových jazykov, kde sa zameria na riešenie problémov obsiahnutých v hodnoteniach, v hodnotiacich správach.
Vážené kolegyne a kolegovia, programové vyhlásenie predchádzajúcej vlády sa správalo voči národnostnému školstvu, ako keby ani neexistovalo. Chýbalo o ňom, o tomto školstve, akákoľvek zmienka v programovom vyhlásení minulej vlády. Na rozdiel od neho dnes prerokovaný návrh konštatuje, že pri riadení a financovaní národnostného školstva, pri metodickej pomoci a tvorbe vzdelávacích obsahov bude vláda Slovenskej republiky vo zvýšenej miere prihliadať na skutočné potreby a záujmy príslušných národnostných menšín, podporí zvýšenie kvality vyučovania materinského jazyka rovnako ako kvalitu a účinnosť slovenského jazyka v školách s vyučovacím jazykom národnostných menšín. Podporí taktiež inováciu pedagogických metód v menšinových školách včítane zásobovania menšinových škôl aktuálnymi a modernými učebnicami, posilní spoluprácu medzi školami s vyučovacím jazykom slovenským a jazykom menšín. Vláda bude pokračovať v podpore ukrajinského národnostného školstva. A zároveň v regiónoch, kde žijú príslušníci rusínskej národnostnej menšiny, zabezpečí v základných a stredných školách aj vyučovanie predmetu rusínsky jazyk a kultúra.
Je ďalším pokrokom v tejto oblasti skutočnosť, že k zabezpečeniu uvedených úloh vláda Slovenskej republiky ustanovuje funkciu podpredsedu vlády pre ľudské práva a menšiny s posilnenými riadiacimi a rozhodovacími právomocami v oblasti národnostnej kultúry a školstva.
Na zabezpečenie výkonu spolurozhodovacích kompetencií je podpredseda vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny v oblasti menšinového školstva. Vláda Slovenskej republiky prispôsobí štruktúru ministerstva školstva. Ďalej zmení štatút Rady vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny tak, aby tento orgán bol reprezentatívnym a funkčným fórom národnostných menšín v Slovenskej republike a nie tak, ako to bolo v minulosti, že to bol hybrid štátnych úradníkov a predstaviteľov národnostných menšín. Osobitnú pozornosť bude venovať otázke postavenia, integrácie a rozvoja rómskej komunity ako prierezovej problematiky a nie len ako problém akýsi sociálny.
Uplatnením uvedených princípov chce vláda Slovenskej republiky prispieť k vyššiemu stupňu sociálnej súdržnosti medzi obyvateľmi Slovenskej republiky, príslušníkmi väčšinového slovenského národa a všetkými menšinami. Chce dosiahnuť, aby kultúra a etnická rôznorodosť nebola bremenom, ale, naopak, obohatením štátu, impulzom na to, aby sa menšiny cítili u nás doma, aby sa rozmnožil ľudský, občiansky, kultúrny a ekonomický kapitál.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predkladané programové vyhlásenie predstavuje zásadný prelom v chápaní ľudských práv a práv národnostných práv na Slovensku oproti minulosti. Nebolo jednoduché prelomiť obavy v myslení niektorých kolegov z vládnej koalície z toho, že návrh na európsky spôsob usporiadania ľudských práv a práv národnostných menšín vo vládnom programe môže byť zneužité našou opozíciou na oživenie tzv. maďarskej karty na obvinenie novej koalície zo zrady národnoštátnych záujmov Slovenska. Ja pevne verím, že sa to nestane. Naopak, som presvedčený, že úspešná realizácia vládneho programu aj ohľadne ľudských práv a práv národnostných menšín, bude na prospech všetkých občanov Slovenska.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán poslanec.
S faktickými poznámkami na vaše vystúpenie sa prihlásili pán poslanec Rafael Rafaj, pán poslanec Juraj Blanár a pán poslanec Ján Senko. Traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Slovo má pán poslanec Rafael Rafaj, nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Neviem naozaj, o akom ohrození práv alebo zásahov do práv menšín hovoril pán poslanec Nagy, pretože počas ostatných štyroch rokov, všetci viete, že sa uplatňovalo tzv. status quo, a pokiaľ viem, bolo by asi dobré menovať, že aké nejaké zásahy boli robené.
Po druhé by som poprosil, keby sme používali terminológiu. A, pán poslanec, nemáte pravdu v tom, že máme národnostné školstvo a že minulá vláda, no lebo ono neexistuje. Neexistuje národnostné školstvo. Máme len školy štátne, verejné, súkromné a ešte podľa vyučovacieho jazyka. Čiže buď so štátnym jazykom, alebo s vyučovacím jazykom niektorej menšiny. Čiže pojem národnostné školstvo neexistuje de iure a de facto. De facto ako s vyučovacím jazykom áno, ale treba si tu ujasniť pojmy.
Pokiaľ ste hovorili o ochrane kultúry, opäť poprosil by som definovať, ktoré jazyky vláda považuje, ktoré používajú menšiny na území Slovenska, podľa európskej charty za vymierajúce alebo ohrozené? Asi najskôr je treba definovať fakt a až potom je dôvod takýto jazyk ochraňovať. Takže poprosil by som opäť ujasniť si, čo je vlastne pojem a čo je dojem.
A viete garantovať, že nevznikne v prvej fáze akési administratívne Kosovo na južnom Slovensku? A keď sme pri Kosove, trošku rozšírim tému. Prečo vláda si nedala do záväzku neuznať Kosovo? Myslím, že táto téma tu ešte nepadla a je naozaj čas vysvetliť prečo.

Ďalej s faktickou poznámkou je prihlásený pán poslanec Juraj Blanár, nech sa páči.

Ďakujem. Vážený pán poslanec, väčšinu otázok povedal môj predrečník vo faktickej poznámke, ale predsa len mal som pocit, ako keby ste čítali z nejakej veľkej knihy, ako keby tu na Slovensku boli nedodržiavané ľudské práva, neboli dodržiavané základné pravidlá medzinárodnej dohody pre národnostné menšiny. A práve naopak, domnievam sa, že Slovensko môže byť príkladom pri dodržiavaní a, by som povedal, pri kreovaní základných podmienok pre to, aby sa tu mohli národnostné menšiny rozvíjať.
A o to viacej ma to mrzí, pretože vy ste už dlhodobo pôsobili vo výboroch, ktoré sa tým zaoberajú. Mohli ste nadefinovať, kde konkrétne došlo k tým katastrofickým situáciám, o ktorých ste vy písali. Moja skúsenosť, o ktorých ste vy hovorili, moja skúsenosť je skôr taká, že ak tu je nejaký problém, tak je tu problém politickej reprezentácie, ktorá sa snaží zneužiť národnostné cítenie a národnostnú problematiku len pre svoj politický cieľ. A myslím si, že vy ste toho príkladom. A vaša strana rovnako.
Ďakujem.

Posledným s faktickou poznámkou prihlásený je pán poslanec Senko, nech sa páči.

Ďakujem. Pán poslanec, viackrát ste spomenuli o reštrikcii v používaní jazyka národnostných menšín a s tým, že súčasná vláda sa bude zaoberať používaním jazykov národnostných menšín a používaním štátneho jazyka s tým, že bude dôsledne plniť chartu menšinových jazykov na území Slovenskej republiky.
Ja by som chcel len podotknúť, že slovenská vláda od roku 2002 plní práve zmluvu, ktorú podpísala, a dotýka sa práve používania jazykov menšín na území Slovenskej republiky, ale slovenská vláda sa zaviazala, že Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov sa bude interpretovať bez ujmy na používaní štátneho jazyka podľa Ústavy Slovenskej republiky a v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky.
Prax, ktorá bola na Slovensku, v podstate bola aj odrazom toho, že v minulom volebnom období bol prijatý zákon o používaní štátneho jazyka, ale tento zákon žiadnym spôsobom, nejakým spôsobom teda nezasahoval do práv národnostných menšín používať svoj vlastný jazyk. V podstate zákon o štátnom jazyku prijatý v minulom období reagoval iba na to, že bola porušovaná ústavná, bolo porušované ústavné právo väčšinového obyvateľstva práve na území Slovenskej republiky... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)