3. schôdza

Ďakujem. Vážený pán poslanec, väčšinu otázok povedal môj predrečník vo faktickej poznámke, ale predsa len mal som pocit, ako keby ste čítali z nejakej veľkej knihy, ako keby tu na Slovensku boli nedodržiavané ľudské práva, neboli dodržiavané základné pravidlá medzinárodnej dohody pre národnostné menšiny. A práve naopak, domnievam sa, že Slovensko môže byť príkladom pri dodržiavaní a, by som povedal, pri kreovaní základných podmienok pre to, aby sa tu mohli národnostné menšiny rozvíjať.
A o to viacej ma to mrzí, pretože vy ste už dlhodobo pôsobili vo výboroch, ktoré sa tým zaoberajú. Mohli ste nadefinovať, kde konkrétne došlo k tým katastrofickým situáciám, o ktorých ste vy písali. Moja skúsenosť, o ktorých ste vy hovorili, moja skúsenosť je skôr taká, že ak tu je nejaký problém, tak je tu problém politickej reprezentácie, ktorá sa snaží zneužiť národnostné cítenie a národnostnú problematiku len pre svoj politický cieľ. A myslím si, že vy ste toho príkladom. A vaša strana rovnako.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán poslanec, viackrát ste spomenuli o reštrikcii v používaní jazyka národnostných menšín a s tým, že súčasná vláda sa bude zaoberať používaním jazykov národnostných menšín a používaním štátneho jazyka s tým, že bude dôsledne plniť chartu menšinových jazykov na území Slovenskej republiky.
Ja by som chcel len podotknúť, že slovenská vláda od roku 2002 plní práve zmluvu, ktorú podpísala, a dotýka sa práve používania jazykov menšín na území Slovenskej republiky, ale slovenská vláda sa zaviazala, že Európska charta regionálnych alebo menšinových jazykov sa bude interpretovať bez ujmy na používaní štátneho jazyka podľa Ústavy Slovenskej republiky a v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky.
Prax, ktorá bola na Slovensku, v podstate bola aj odrazom toho, že v minulom volebnom období bol prijatý zákon o používaní štátneho jazyka, ale tento zákon žiadnym spôsobom, nejakým spôsobom teda nezasahoval do práv národnostných menšín používať svoj vlastný jazyk. V podstate zákon o štátnom jazyku prijatý v minulom období reagoval iba na to, že bola porušovaná ústavná, bolo porušované ústavné právo väčšinového obyvateľstva práve na území Slovenskej republiky... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne cteným kolegom za pripomienky.
Čo sa týka pána poslanca Rafaja a prvá jeho pripomienka sa týkala toho, že nebolo, resp. bolo dodržiavané status quo v oblasti práv národnostných menšín. Stačí sa pozrieť na, ak chcete, môžem vymenovať všetky zákony, ktoré porušili tento status quo vo vzťahu k národnostným menšinám, či už ide o zákon o štátnom jazyku, či už ide o zákon o geografických názvoch, či už ide o ďalšie zákony. Takže to, čo sľuboval premiér, nebolo nijako dodržiavané.
Či v pojmoch neexistuje národnostné školstvo na Slovensku, tak si myslím, že potom, alebo v názvoch neexistuje národnostné školstvo na Slovensku, tak to nie je chyba názvov, ale je to chyba používateľov. Národnostné školstvo, samozrejme, existuje. Existuje sústava základných škôl, stredných škôl aj vysokých škôl. Že sa používa iné názvoslovie, hantírka, ale v skutočnosti je to národnostné školstvo, ktoré je súčasťou jednotnej školskej sústavy na Slovensku.
Čo sa týka charty regionálnych a menšinových jazykov, prosím, my máme záväzok a je zapísaný v zmluve, prostredníctvom ktorej sme pristúpili k implementácii charty, aké záväzky má Slovensko, nič z týchto záväzkov nenaplnilo. Stačí si... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ešte kartu potrebujem, hej, či nie? Som tam, ďakujem.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani predsedníčka vlády, vážení členovia vlády, na programové vyhlásenie vlády sa možno pozrieť z niekoľkých perspektív. Tou celkom prvou a základnou je pomenovať rozdiel medzi touto a predchádzajúcou vládou. Z tohto hľadiska možno bez akýchkoľvek okolkov a jasne pomenovať, že súčasná vláda nebude vládou pohŕdajúcou právnym štátom, lebo to narušuje základné práva a istoty občanov. Nebude vládou, v ktorej sa stala korupcia straníckou normou. Nebude nevraživou voči podnikateľskému prostrediu a zahraničným investorom, lebo to ničí pracovné príležitosti a znižuje zamestnanosť. Nebude vládou sociálnej demagógie, ale sociálnej zodpovednosti. Nebude vládou odoberajúcou mladej generácii šancu na dobré vzdelanie. Nebude nepriateľkou médií, lebo to ohrozuje spoločnosť, lebo to ohrozuje slobodu celej spoločnosti. Nebude vyvolávať ustavičné konfrontácie s menšinami, lebo to ohrozuje občianske spolužitie v štáte. Nebude vládou rasistických podtónov voči Rómom, lebo to nepomáha nijako riešeniu ich problémov. Nebude vynucovať na mladej generácii vlastenectvo násilím a vyhlasovať za nevraživosť voči druhým národom, lebo za vlastenectvo pokladá hrdosť na zveľaďovanie vlastného prostredia, kultúrnosť a to, na čo môžeme byť ako občania Slovenskej republiky a Slováci hrdí v oblasti umenia, kultúry, vzdelanosti, vedy, výskumu a športu. Nebude vládou koketujúcou s pochybnými autokratickými režimami, ale vládou pevne ukotvenou v Európskej únii a v NATO.
Základom programového vyhlásenia vlády je teda diametrálne odlišný postoj k svetu, k spoločnosti, k právu, k slobode a dôstojnosti občana, k národu, k menšinám, k vlastnému štátu a k nášmu medzinárodnému postaveniu. Toto treba povedať nahlas a jednoznačne. Táto vláda vychádza z odlišného hodnotového ukotvenia ako predchádzajúca a nemáme dôvod to skrývať. Naopak, máme to pomenovať jasne a s hrdosťou, vedomí si toho, že našou prvoradou povinnosťou je nesklamať tých, čo nás volili, a presvedčiť aj ďalších, že toto má byť Slovensko, v ktorom sa oplatí žiť a na ktoré môžeme byť hrdí.
Preto sme mohli my z OKS povedať úplne pokojne hneď po voľbách, že podporíme programové vyhlásenie vlády a platí to aj dnes.
Ale práve preto je aj prvým krokom k splneniu záväzku, ktorým je programové vyhlásenie vlády, nezabudnúť na spravodlivosť voči tým, ktorí sa stali v predchádzajúcom režime obeťami bezprávia a násilia. Nemôžem na tomto mieste vymenovať všetkých, ale dovoľte mi, aby som sa na tejto pôde, a pokladám to za dôležité, aby to bolo povedané na pôde Národnej rady, aby som sa v tejto chvíli ospravedlnil aspoň Hedvige Malinovej, rádu Františkánov, Ernestovi Valkovi a Ladislavovi Rehákovi, kazašskej novinárke Balli Marzec, nedobrovoľným obetiam policajnej akcie v Poprade, aktivistom, voči ktorým zasiahla polícia pri protičínskom proteste, rómskym chlapcom tyranizovaným policajtami, zbitým fanúšikom v Dunajskej Strede, ale aj tým, ktorí nedostali v kauze Cervanovej právo na poctivý proces. Minimálne to sme im práve my dlžní.
Druhou perspektívou je samotný text programového vyhlásenia vlády. Nechcem sa k nemu vracať, naše pripomienky sme formulovali verejne. Môžem ich zhrnúť do jednej vety. Naozaj je priveľmi všeobecné tam, kde by malo obsahovať konkrétne kroky vedúce k cieľu, ako napr. zamedzeniu plytvania verejnými financiami, ktoré sú základom skutočných nevyhnutných úspor, a niekedy zase, naopak, priveľmi konkrétne tam, kde existujú rozličné cesty k dosiahnutiu cieľa.
Programové vyhlásenie vlády však vytvára dostatočne veľký priestor a z toho vyplýva aj tretia perspektíva, o ktorej chcem hovoriť, a to je naša perspektíva, perspektíva OKS. Naozaj nechceme donekonečna diskutovať o tom, či je OKS koaličnou stranou, alebo nie. V každom prípade je OKS pevnou súčasťou vládnej koalície, cez nás cesta k podmínovaniu vlády nevedie.
Programové vyhlásenie vlády nám umožňuje, aby sme mohli v jeho rámci presadzovať a podporovať hlboké reformy. Na tejto strane jednoducho stojíme, lebo je to prirodzenou súčasťou našej politickej výbavy, a nebojím sa pritom ani takých slov, ako je privatizácia, skončenie s plytvaním verejných financií, skutočné a nie falošné vlastenectvo. Za kľúčové oblasti z hľadiska hlbokých reforiem pokladáme boj proti korupcii, vytvorenie zdravého podnikateľského prostredia, spravodlivosť vzdelávania a zdravotníctvo.
Nebojíme sa povedať ani to, že pokiaľ sa majú odstrániť škody, ktoré napáchala predchádzajúca vláda, treba konať bez otáľania. Platí to najmä v tých oblastiach, ktoré boli najviac poškodené. Platí to o náprave škôd v oblasti spravodlivosti, vzdelávania, životného prostredia a v médiách, menovite v Slovenskej televízii, ktorá sa dlhodobo spreneveruje svojmu verejnoprávnemu poslaniu. Tu všade, aktuálne napr. aj v oblasti životného prostredia, bude závisieť dôveryhodnosť vlády od dôveryhodnosti a rešpektu členov vlády na verejnosti. Rovnako však hovoríme, že treba odstrániť násilné prikazovanie vlastenectva, bránenie rozvoju slovenského jazyka, slovenského jazyka hovorím, šikanovanie menšín a pokladali by sme za správne, aby si vládna koalícia osvojila aj také nástroje, ktoré umožňujú vyrovnávať sa s minulosťou spôsobom nezaťažujúcim budúcnosť, akým je napr. slovensko-maďarský fond, ktorého paralela česko-nemecký fond plní v česko-nemeckých vzťahoch úspešne túto úlohu. Je to škoda, že si vládna koalícia práve tento nápad neosvojila, pretože je to nápad, ktorý pomáha Slovensku a pomáha aj Maďarsku, aby sa problémy, ktoré sa tu prenášajú z minulosti, neprenášali do budúcnosti a pomáha nielen vládnej koalícii, ale pomáha celému Slovensku a pomáha aj celej opozícii.
Aby som sa nevyhol ani slovensko-slovenským problémom, lebo dneska máme predovšetkým slovensko-slovenské problémy s minulosťou, som presvedčený, že také verejné priestory, akým je bezpochyby napr. Bratislavský hrad, nemajú byť miestom velebenia fašistických symbolov z dielne socialistického realistu a dvorného sochára komunistického režimu, skrývajúceho sa pod Svätoplukovým menom a koňom. To nie problém Svätopluka ani problém slovenskej histórie, ale je to problém falšovania slovenskej histórie. Nikto z nás predsa nemôže mať záujem na tom, aby sa falšovala slovenská história, aby sa toto falošné vedomie o slovenskej histórii prenášalo do budúcnosti.
Je tu však, a dovoľte, aby som tým svoj príspevok ukončil, ešte štvrtá perspektíva programového vyhlásenia vlády a tá je nakoniec z hľadiska budúcnosti kľúčová. Je ňou budúcnosť mladej generácie. Mladá generácia sa nemá stať obeťou sporov o základnú povahu štátu. Je našou povinnosťou a záväzkom, a teraz hovorím o nás všetkých, vytvoriť taký program pre mladú generáciu, ktorá jej umožní byť vzdelanou, mať dobrú šancu uplatniť sa v živote, správať sa zodpovedne, môcť dôverovať spravodlivosti a jej vymožiteľnosti a byť sebavedome hrdou na svoju vlasť. Jedine tak bude môcť existovať v budúcnosti celospoločenský konsenzus o povahe spoločnosti a Slovenskej republiky a jedine tak bude môcť vzniknúť kontinuita celkom v základných veciach, ktoré ešte stále po 20 rokoch nie sú zakotvené, a to znamená o základných veciach slobodnej demokratickej spoločnosti bez ohľadu na to, aká vláda bude pri moci.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem. Vážený pán kolega, ja som sa tak zamýšľal nad tým, keď ste sa ospravedlňovali tým mladým Cigánom, že či by ste sa nemali ospravedlniť aj tým našim starým ľuďom, ktorí sa nevládzu brániť a ktorých títo Cigáni napádajú, bijú a dokonca za pár korún aj zabíjajú. Zamyslite sa nad sebou! Ďakujem.

Ďakujem. No, priznám sa, že som očakával, že pán poslanec Zajac neobíde obľúbenú tému vlastenectva, ale asi by bolo dobré si zalistovať v jeho predstavách, keď vlastenectvo redukuje len na akýsi aktuálny emocionálny ošiaľ za vynikajúci športový výsledok alebo za vynikajúci umelecký výkon. Asi máme podstatne rozličný diapazón vnímania vlastenectva, ale že to hovoríte vy, jeden zo spoluzakladateľov nadácie Milana Šimečku, spomeňme, že je tam s vami aj Fedor Gál a ďalšie perly slovenskej politiky začiatku 90. rokov a nadšení čechoslovakisti, že zrovna vy idete nás mentorovať o vlastenectve, tak to je naozaj trošku tragédia, fraška, alebo ako by ste to, pán Zajac, ako literárny vedec nazvali? To už nechám na vás.
Pokiaľ hovoríte o falšovaní histórie, neviem, prečo si máme v tejto sále sypať popol na hlavu? Keď ste taký expert, neviem, vyzvali ste trebárs maďarského exprezidenta pána Árpáda Göncza, ktorý v Oxforde pri svojej prednáške uviedol, že Maďari sú prapôvodní obyvatelia Karpatskej kotliny a že všetky okolité štáty, najmä slovanské, že oni vlastne kulturalizovali? Nepripadá vám skôr toto za falšovanie histórie? A prečo vtedy mlčíte a ozývate sa len, keď je to zo slovenskej strany?
A pokiaľ hovoríte o symboloch, viete čo, ja si pamätám, že jeden tzv. fašistický symbol vznikol v Tibete tritisíc rokov pred fašizmom a nikto by si nedovolil indickú svastiku nazývať hákovým krížom. Tak si to nejako ujasnite v hlave.

Vážený pán poslanec Zajac, niekoľkokrát ste tu spomenuli OKS, zrejme ste mali na mysli politickú stranu OKS. Chcem sa preto opýtať, prečo ste sa nezachovali korektne a túto politickú stranu ste neprihlásili do parlamentných volieb, ale ste sa schovali pod inú politickú stranu a na jej chrbte ste sa zviezli do parlamentu a dnes presadzujete názory politickej strany OKS? Pokiaľ viem, volebný zákon umožňuje vytvoriť aj koalíciu dvoch politických strán tak, aby boli voľby čitateľné a aby každý mohol vedieť, ktorú politickú stranu reprezentuje. Preto sa vás ešte raz pýtam, prečo ste sa nezachovali korektne a prečo ste s touto politickou stranou OKS nešli otvorene, transparentne do politických volieb?

Ďakujem pekne za slovo. Ale ja prakticky ani nechcem reagovať na tieto slová, pretože tie vlastne len potvrdzujú to, čo som povedal. Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, pani predsedkyňa(?predsedníčka) vlády, páni ministri, kolegyne, kolegovia, možno sa zdá, že na záver je dobré vystúpiť, ale myslím si, že po niektorých rečníkoch, ak chcete, a chcem použiť čisto vecný tón, sa niekedy dosť ťažko hovorí. Zaznelo tu veľa rôznych filozofických názorov, zaznelo tu veľa kritiky, zaznelo veľa aj podporných názorov, ale chcela by som sa krátko venovať trom oblastiam.
Nedá mi, aby som sa nevrátila k oblasti zdravotníctva, ktorej som sa v minulom období venovala, a potom tomu, za čo dnes nesiem zodpovednosť v tejto Národnej rade, životné prostredie a pôdohospodárstvo. Nebude to dlhé vystúpenie, ale chcela by som možno práve na záver diskusie využiť aj príležitosť, aby sme hovorili, že nie je jednoduché vládnuť v žiadnej dobe žiadnej vláde a že rétorika, ktorá tu možno zaznievala minulý týždeň, oslabuje pozíciu občana.
Prečítam niekoľko viet z programového vyhlásenia vlády v rezorte zdravotníctvo. "Kvalitný systém zdravotníctva, ktorý zabezpečuje dobrý zdravotný stav obyvateľstva, je kľúčovým predpokladom pre fungujúcu spoločnosť a budúcnosť Slovenska. Zdravie je prioritou v živote jednotlivca a základným pilierom silnej ekonomiky."
Čítam ďalej: "Vláda považuje zdravie, rovnosť, poskytovanie zdravotnej starostlivosti a dostupnosť zdravotnej starostlivosti za základné práva občana. Zachovanie a zlepšenie zdravia je najlepšou investíciou pre silnú ekonomiku a spokojnú spoločnosť. Vláda považuje zdravotníctvo za jednu zo svojich priorít. Poslaním zdravotníctva je poskytovanie zdravotnej starostlivosti verejnosti za verejné peniaze, a preto musí byť pod verejnou kontrolou."
Toto druhé som čítala z programového vyhlásenia vlády roku 2006, vlády Roberta Fica. Ak si porovnáte obsah a myšlienku oboch týchto úvodných slov, všetci hovoríme, dá sa povedať, o tom istom, vidíme to z iného pohľadu a nesnažíme sa hľadať spoločnú reč. V oblasti zdravotníctva by sme mali byť všetci na jednej lodi, lebo je to oblasť, ktorá sa nás každého jedného dotkne skôr či neskôr, preto som si dovolila porovnať tieto dve úvodné slová programových vyhlásení.
Chcela by som v stručnosti vyzdvihnúť niektoré aspekty, možno ktoré sú alebo aj nie sú v tomto programovom vyhlásení. Tak ako minulá vláda, tak aj súčasná vláda pociťuje, že v rezorte zdravotníctva je málo financií. Ale je to pravda? Ako vieme povedať, že je ich málo, keď nemáme základné pravidlá, keď nemáme základné štandardy, keď nemáme základné ceny za diagnózy? A preto tak ako minulá vláda, tak aj súčasná vláda, možno súčasná s oveľa väčšou zodpovednosťou, hovorí, že je treba dofinancovať zdravotníctvo, ak po dôslednej analýze zistíme, že je tam málo prostriedkov. Minulá vláda sa ale zaviazala veľmi jednoznačne, a tu sa chcem odpichnúť od vystúpenia môjho kolegu pána poslanca Rašiho, bývalého pána ministra, ktorý kritizoval túto vládu a predčítaval z nejakého neoficiálneho programového vyhlásenia, oficiálneho programového vyhlásenia, prečo pán minister Uhliarik ustúpil od adresného zadefinovania 5 % za poistencov štátu. Pýtam sa pána ministra, bývalého, pána poslanca, kde sú ich záruky definované v programovom vyhlásení vlády, že v roku 2007 bude vláda, štát platiť za poistencov štátu 5 %.
Čiže sám možno vidí, a my to spolu s ním a teraz s naším ministrom registrujeme, že chýbajú nám tu konkrétne projekty, chýbajú nám tu konkrétne čísla. Myslím si, že programové vyhlásenie vlády, a som o tom presvedčená, pretože som poslancom niekoľko volebných období, je rámec možného. My všetci vieme, že vláda zložená zo štyroch politických strán je vládou, kedy sa treba dohodnúť. Nie je to socializmus, ale je to obdobie, kedy dohody možno v tejto oblasti, ako je zdravotníctvo, budú veľmi náročné a ťažké. Sami to vidíme už z konkrétnych vyjadrení, z konkrétnych krokov, kde pohľad aj nás, možno, poslancov Kresťanskodemokratického hnutia, aj ostatných poslancov je raz v súlade a raz možno v rozpore s tým, čo počúvame už dnes vo verejnosti.
Chcem sa dotknúť vystúpenia pána poslanca Rašiho, pretože nebolo možné vo faktickej poznámke dokončiť niektoré myšlienky a hlavne potreby opäť financií v zdravotníctve. Je sa možno treba vážne zamyslieť, či je potrebné, a to je možno aj otázka aj pre našu vládu, či je potrebné rekonštruovať súčasne fungujúce koncové nemocnice, alebo je potrebné sa zamyslieť nad tým, aj keď to nemáme v programovom vyhlásení, vybudovať jednu slušnú nemocnicu, univerzitnú, v Bratislave. Je to téma na diskusiu. Táto téma bola v programoch niektorých politických strán, ale tak ako som povedala, dobrý hospodár stavia dom až vtedy, ak rodina môže prežiť, ak dobre a racionálne nájde zdroje na to, aby mohol stavať dom a aby aj my sme mohli stavať nové veľké univerzitné centrum, ktoré určite táto krajina potrebuje.
Chcela by som sa ešte dotknúť jednej témy, ktorá zaznieva v médiách, a nebude tiež veľmi jednoduché ju vyriešiť, pretože evidentne je tu vážny dialóg medzi dvoma zoskupeniami a to je zoskupenie lekárskej obce a lekárnickej obce, aj keď v programovom vyhlásení vlády hovoríme, že vláda zavedie preskripciu účinnej látky, myslím, že toto je na dialóg nie politický, ale dialóg odborný. A Kresťanskodemokratické hnutie vždy presadzovalo, že lekár je zodpovedný za zdravie pacienta, a preto by mal byť ten, ktorý určí, aký liek mu predpíše, a treba zvážiť, či Slovenská republika, pacient, ale aj lekár, lekárnik sú pripravení na to, aby sme do tak vážneho rozhodnutia predpisovať len účinnú látku išli. Čiže toto je téma na vážnu diskusiu.
Je viac oblastí, s ktorými je možné polemizovať, a môžem povedať za Kresťanskodemokratické hnutie, že v našich volebných tézach a programových tézach boli niektoré odlišnejšie pohľady a názory, a preto budem zástanca, aby sa zdravotníctvo vyhlo politizácii. A prosila by som vlastne poslancov jednej aj druhej sféry, aby sme do zdravotníctva vniesli viac etiky, aby to, čo za predchádzajúcich vlád, ešte za vlády alebo za ministrovania pána ministra Zajaca či pána ministra Valentoviča, či pána ministra Rašiho, sa vnieslo do vzťahov, aby odborná verejnosť bola viac počúvaná, to, čo možno následne priznal aj pán poslanec, pán minister Zajac, že možno bolo potrebné viac počúvať. Ale vlastne tí, ktorí ho najviac kritizovali pri programovom vyhlásení vlády v roku 2006, za štyri roky vlády neurobili žiadnu zásadnú zmenu a vyhovovalo im všetko to, čo sa v tom čase do zdravotníctva vnieslo. Čiže považujem ich konanie a ich prísľuby za veľmi plytké.
Ešte jedna poznámka. Pán poslanec Raši hovoril, že nie je zmienka o zdravotníkoch v programovom vyhlásení. Ak by si dobre prečítal svoje programové vyhlásenie vlády Roberta Fica, aj keď v tom čase nebol ministrom, zmienka o zdravotníkoch je len v jednom bode a v tom sa, myslím, zhodneme aj my. Pretože oblasť všeobecného lekárstva je veľmi dôležité a potrebné riešiť. Ale nikdy nič viac o tom, aký obrovský záujem o zdravotnícku obec prejavuje a prejavil, nie je.
Na záver vás teda chcem poprosiť. Sme na jednej lodi. Aj keď sa možno zdravotníctvu v tomto volebnom období budem venovať len okrajovo, ale bola by som rada, pretože bola som tu za vlády, keď sme boli v koalícii, bola som tu za vlády, keď som bola opozícii, a vždy sa mi dobre pozerá do očí ľuďom, ktorí sa v tejto oblasti pohybujú, pretože hovorím to isté a nemusím kľučkovať. A preto by som bola veľmi rada, aby aj naša súčasná opozícia, ktorá sľubovala, ale svoje sľuby splnila, ak pripustím aj 50 %, aby vnímala to, čo budeme robiť, a to, čo v tézach rámcovo naznačujeme, pomohla rozpracovať do rozpracovaného programového vyhlásenia vlády tak, aby sa zdravotníctvo stalo spoločnou loďou tohto parlamentu a aby nás aspoň cez túto oblasť občania vnímali pozitívnejšie.
A už len veľmi krátko. Chcela by som podporiť a otvoriť témy programového vyhlásenia vlády ešte v dvoch oblastiach. Dnes sú spojené vo výbore životné prostredie a pôdohospodárstvo. Keďže oblasť životného prostredia mi je oveľa viac bližšia, pretože som v nej pracovala osem rokov v predchádzajúcich volebných obdobiach, chcem povedať, že vítam kroky tejto vlády, že obnovuje rezort ministerstva životného prostredia. To, čo sa udialo na konci volebného obdobia, je nielen pre Slovensko a pre ochranu životného prostredia katastrofálne, ale pritom, aký dôraz my dnes ako súčasť Európskej únie kladieme, kladie Európska únia na ochranu životného prostredia. Ak si neuvedomíme, že základnou morálnou povinnosťou každého z nás je ochrana životného prostredia, lebo sa nás dotýka, nemôžme hovoriť, že chránime život a prostredie, v ktorom sa nachádzame.
V programových tézach máme veci, na ktorých sa určite zhodneme - ochrana pitnej vody, infraštruktúra pre malé obce, prehodnotenie chránených území, aj keď v poslednom čase vláda sa chcela pustiť do rozhodnutia pri zonácii Tatier. Chránené územia nie sú len Tatry. To, že treba vybudovať dobre protipovodňové opatrenia, to všetci cítime a posledná vláda to zažila a súčasná vláda tiež. Ale že sa treba pustiť aj do tém, ktoré 20 rokov rozdeľujú slovenskú spoločnosť, a to sú rezorty medzi rezortami pôdohospodárstva, životného prostredia, a to je vrátiť štátne lesy TANAP-u a TANAP do jednej organizácie. Na jednom území nemôžu fungovať dve inštitúcie. Jedna hospodárska a jedna ochranárska. A ja si myslím, že spojenie do budúcnosti je vážnou témou tejto vlády. To, čo chýba, a možno by mohlo byť viac rozpracované v programovom vyhlásení vlády okrajovo, je lesné hospodárstvo. Ale je to opäť téma, ktorá je kontroverznou medzi týmito dvoma rezortami, pôdohospodárstvom a životným prostredím.
A stálo by za zmienku, aby som sa vrátila tiež k programovému vyhláseniu vlády minulej, Roberta Fica, kedy síce záväzky a prísľuby pre lesné hospodárstvo dali v konkrétnych projektoch, ale ak by sme išli rad radom po bodoch, zistíme, že či to bola podpora konkurencieschopnosti a trvalej udržateľnosti lesného hospodárstva, nebola splnená úloha. Či to bola úloha prehodnotiť opodstatnenie dane v lesných pozemkoch, nebola vyriešená. Či bolo potrebné vytvoriť legislatívne, technické a finančné predpoklady na hradenie ujmy, ktoré vznikli vlastníkom lesov v dôsledku obmedzenia vlastníckych práv práve v týchto chránených územiach, úloha nebola splnená. Postavila sa síce nová štátna lesnícka politika, ale nič viac. Legislatíva chýba. Že ostali neusporiadané pozemkové vlastníctva po 20 rokoch. Sú to oblasti, tak ako sme na výbore o tom diskutovali a páni poslanci z výboru, ktorí sú tu a sú poslanci tohto výboru aj z minulého obdobia, jasne deklarovali, že je záujem hľadať spoločné riešenia a spoločné cesty, aby sme ochranu životného prostredia a oblasť pôdohospodárstva, ktorým sa táto vláda zaviazala ako kľúčovým pre rozvoj vidieka, mohli spoločnými silami podporiť.
Veľa som z toho vynechala, pretože myslím si, že základný rámec, ktorý som chcela povedať a ktorému sa chcem v budúcnosti venovať, bol povedaný a bola by som veľmi rada, aby tón, ktorým aj nová predsedníčka vlády vstupuje do politiky, tón vzájomnej komunikácie sa stal tónom tohto parlamentu. Vidíme všetci oblasti, v ktorých sa pohybujeme a ste v nich odborníci, z rôznych uhlov pohľadu, ale vizitka, ktorou tento parlament sa predstavil počas rokovania o programovom vyhlásení vlády, a som poslanec niekoľko volebných období, bola, si myslím, nie tá, ktorá môže zdvihnúť našu úroveň a to je bez rozdielu na opozíciu alebo koalíciu.
Ďakujem za pozornosť a ja verím, že v tomto parlamente zažijeme vecný tón aj napriek tomu, že sme tesnou väčšinou koalícia, ale sú témy, o ktorých som hovorila, že môžu byť parlamentnou väčšinou prijaté.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem. Vážená pani poslankyňa, som si s pozornosťou vypočul vás príspevok a dovoľte mi, aby som tiež prispel k tomu, čo ste hovorili, o vecnom tóne. Keď ste spomínali, že rétorika minulého týždňa oslabuje pozíciu občana, ja sa domnievam, že oslabuje pozíciu občana aj to, že keď hovoríte o štvorkoalícii, a pritom pred chvíľou pán poslanec Zajac priznal, že zastupuje stranu OKS, čiže de facto je to päťkoalícia. Tak toto si myslím, že je dôkaz toho, že to oslabuje pozíciu občana. Ale nie o tom som chcel hovoriť.
Zdravotníctvo je naozaj vec, kde sme na jednej lodi, a teraz hovorím ako človek, ktorý ma pod sebou štyri nemocnice. A vy, pani poslankyňa, ste aj počas minulého obdobia boli vo vláde, kde vláda postupne odštátnila mnoho zaujímavých a veľmi lukratívnych výkonov, ktoré dnes sú v súkromných rukách. Tam sú tie finančné prostriedky, ktoré potrebujeme do zdravotníctva, pretože ostatné všetky výkony ostali práve tie, ktoré sú menej lukratívne z hľadiska toho, aby mohli priniesť finančné prostriedky. A ja vám zatlieskam, pani poslankyňa, budem veľmi pozorne pozorovať vaše hodnotenia aj súčasného pána ministra, keď budete takéto veci odstraňovať, aby tu vznikol naozaj primeraný zisk a mohli sa financovať aj iné výkony, ktoré sú naozaj veľmi dôležité.
Keď hovoríme o životnom prostredí, tak krátko chcem povedať, pani poslankyňa, rovnako sme sa ešte vo volebnom období roku 2002 - 2006 bavili o obmedzení práv vlastníkov pozemkov a ja budem veľmi rád, pokiaľ táto vláda pomôže tento problém vyriešiť.