3. schôdza

Teraz s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Dušan Muňko, nech sa páči.

Chcel by som podporiť návrh pani poslankyne Sabolovej, pokiaľ sa týka spojenia Štátnych lesov v Tatrách so Štátnou ochranou prírody. Nám sa to nepodarilo a tie vzťahy, ktoré sú tam, trpia Tatry. Ale netrpia len Tatry, trpia prakticky všetky chránené územia, ktoré sú, pretože sa dohadujú Štátna ochrana prírody proste so Štátnymi lesmi. Pričom obidve organizácie sú štátne, resp. podliehajú štátu.
Prečo to hovorím? Keď pozriete po pohrome, ktorá bola 2005 v Tatrách, tak dneska lykožrút zožiera veci ďalej, pričom všade vo svete veci sa riešia ináč, ako ich riešia naši ochranári. To je jedna vec.
Druhá vec, prikláňam sa takisto, aj pokiaľ sa týka to, čo tu povedala aj k zdravotníctvu. Pokiaľ sa nedohodneme koalícia a opozícia, tak tie problémy, ktoré má dneska Sociálna poisťovňa, ktorá má problémy s platením, resp. zdravotníckych zariadení, bol generálny pardon. Znova vyvoláva tú istú situáciu, no nevyvoláva len, že neplatí do Sociálnej poisťovne, ale tým, že je zadlžené zdravotníctvo, neplatí dodávateľom, ktorí dávajú služby. Treba tu takisto nájsť konsenz, aby sme sa pohli, tak ako pri riešení sociálnych vecí, aj v zdravotníctve. A...
Ďakujem pekne.

Posledný s faktickou poznámkou vystúpi pán poslanec Ján Mikolaj, nech sa páči.

Vážená pani poslankyňa, spomenuli ste, že ak koalíciu tvoria tri alebo štyri politické strany, treba sa dohodnúť. Pýtam sa vás teda, či by ste nám mohli upresniť, z koľkých sa to vlastne politických strán a politických hnutí táto koalícia zostavila?
A chcem sa ešte opýtať na váš odhad do budúcnosti, či tento súčasný stav je konečný, alebo je predpoklad, že sa budú vynárať ďalšie politické strany a politické skupiny či hnutia, ktoré sa do parlamentu dostali na chrbtoch iných politických strán?
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Reagovať na faktické poznámky bude pani poslankyňa Mária Sabolová, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Možno obidvom pánom poslancom, aj pánu poslancovi Blanárovi, aj pánu poslancovi Mikolajovi, odpoviem, čo sa týka koalície, je jasne zadefinovaná koalícia, jasné vzťahy a túto koalíciu tvoria štyri politické subjekty. Viac k tomu nie je čo dodať. A pánov poslancov z OKS poznám veľmi dobre a viem o ich zodpovednom prístupe.
Dotkla by som sa asi dvoch tém. Pán poslanec Raši, hovorili ste o volebnom programe SMER-u, ja som ale čítala programové vyhlásenie vašej vlády Roberta Fica. A je tam toľko o zdravotníkoch určite ako v našom programovom, alebo keď nie je viac v našom, tak vo vašom určite nie. Čiže iba toľko, koľko máte vy.
Ale ja by som sa vás opýtala, pán poslanec Raši, či prehodnotenie počtu pracovníkov, aby klesli náklady v zdravotníctve, to, čo máte poslednú vetu vášho programového vyhlásenia vlády, je to, že ste spojili Všeobecnú a Spoločnú poisťovňu a nechali ste ten istý počet pracovníkov, ktorí tam vlastne nemá už dnes čo robiť, že však po voľbách to upratáme, pred voľbami je, nie je dobré ľudí prepúšťať. A táto Všeobecná zdravotná vyrába dlh 10 mil. každý mesiac.
Pán poslanec Blanár, pýtam sa vás ešte, čo ste robili potom štyri roky vy vo vláde, ak tvrdíte, že tu bola nejaká Zajacova reforma a tá dodnes platí? Mali ste to v rukách štyri roky, mohli ste zmeniť, čo je zlé, a toto neobstojí, čo ste povedali.

Ďakujem. Vystúpením pani poslankyne Sabolovej sme vyčerpali všetky prihlášky do rozpravy písomnou formou, a preto teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Kto sa hlási do rozpravy ústne? Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Evidujem prihlášky pani poslankyne Jany Žitňanskej, ďalej pán poslanec Dušan Švantner a pán poslanec Pavol Paška.
Slovo má pani poslankyňa Jana Žitňanská, nech sa páči.

Vážený pán predseda parlamentu, vážená pani premiérka, členovia vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, pred dvomi mesiacmi voliči rozhodli, že už ďalej nechcú, aby túto krajinu spravovala vláda Roberta Fica. Koalícia SMER - SNS - HZDS je tak minulosťou, ku ktorej sa nechcem vyjadrovať. A túto úlohu prenechám historikom, či v prípade niektorých jednotlivcov kompetentným orgánom.
Dôveru voličov dostali strany, ktoré si budúcnosť Slovenska predstavujú inak. Kdesi som čítala, že hoci deti tvoria len 30 % našej populácie, tvoria až 100 % našej budúcnosti. Som veľmi rada, že toto programové vyhlásenie vlády je o zodpovednosti voči budúcnosti, teda zodpovednosti voči deťom. Zároveň je to aj prísľub pre ich lepšiu budúcnosť. Lepšiu budúcnosť pre všetky deti bez ohľadu na to, či sa narodili v bohatej alebo chudobnej rodine, v meste alebo na vidieku, či sa narodili zdravé alebo so zdravotným postihnutím, či sa narodili ako vytúžené, alebo skončili v ústavnom zariadení.
Dobré školy sú pre lepšiu budúcnosť našich detí mimoriadne dôležité, týkajú sa totiž každého jedného dieťaťa, ktoré sa na Slovensku narodí a vyrastá. Deti trávia v škole viac času ako so svojimi rodičmi. Preto je dôležité, aby sa deti v školách učili to, čo potrebujú pre svoj úspešný život. Aby sa to stalo, musíme veľmi veľa zmeniť. Musíme výrazne zlepšiť ocenenia a motiváciu učiteľov, aby tí, ktorí dnes učia, pocítili, akí sú pre naše deti a pre našu budúcnosť dôležití. Nová vláda urobí všetko pre lepšie finančné ohodnotenie pedagogických pracovníkov v školstve. Ale nielen to. Musíme tiež schopným učiteľom rozviazať ruky, aby sa ich tvorivosť a energia nevybíjali v súboji s nezmyselnou byrokraciou a obmedzeniami. Aby mohli učiť z kvalitných učebníc, ktoré si sami vyberú, aby mali učitelia čas sami sa vzdelávať a zlepšovať.
Na zavedenie povinnej angličtiny sa mnohí dívajú s obavami. Nebudú sa malým deťom pliesť jazyky, keď sa začnú hneď od malička učiť aj cudzí jazyk? Nebudú. Sama som ako malé dieťa chodila do francúzskej školy, aj s vlastnými deťmi sa od ich narodenia rozprávam aj po francúzsky. Moja vlastná skúsenosť aj skúsenosť tisícov iných rodičov potvrdzuje, že sa nemáme čoho báť. Naopak, obavy by sme mali mať z toho, že ak deťom nedáme šancu získať schopnosti, ktoré im výrazne zvýšia šancu uplatniť sa čoraz v tvrdšej konkurencii na pracovnom trhu, neobstoja.
Zmeny potrebuje aj špeciálne školstvo, ktoré dnes často slúži ako prostriedok na vyčlenenie sociálne, ale ešte častejšie etnicky definovanej skupiny detí. Ak sa rómske dieťa automaticky bez ohľadu na svoje schopnosti zaradí do špeciálnej školy, ide spravidla o rozsudok doživotnej vylúčenosti. Ak týmto ľuďom budeme brať šancu na dobré vzdelanie a začlenenie do spoločnosti, budeme potom znášať veľmi bolestivé dôsledky. Veľmi sa teším, že vláda sa veľmi jasne zaväzuje prehodnotiť tento systém a prijať opatrenia proti takejto segregácii.
Ak by štát mal niekomu pomáhať bez výhrad, tak sú to ľudia, ktorí si nie vlastnou vinou nedokážu pomôcť sami, ľudia so zdravotným postihnutím, ktorí musia dennodenne prekonávať prekážky, o ktorých sa nám ostaným ani len nesníva. Kto ich problémy nezažije na vlastnej koži, často si ani nevie predstaviť, čo to znamená žiť na Slovensku so zdravotným postihnutím. Odbúranie fyzických bariér je rovnako dôležité ako odbúranie sociálnych bariér. Prístup k vzdelaniu, kultúre, informáciám či televíznym programom musí byť samozrejmosťou aj pre nevidiacich, nepočujúcich, telesne postihnutých. Zámer vytvoriť sieť integrovanej starostlivosti o deti je len jedným z konkrétnych opatrení, ktoré pomôžu deťom so zdravotným postihnutím a ich rodičom žiť kvalitnejší život.
Keď som hovorila o dobrej a slušnej budúcnosti pre všetky deti, spomenula som aj deti, ktoré vyrastajú mimo domova. Podpora náhradných rodín, urýchlenie procesu adopcie či citlivejšie zaobchádzanie s deťmi budú témy, ktorým sa táto vláda bude venovať, a nielen na papieri.
Vážené dámy, vážení páni, toto programové vyhlásenie vlády okrem už spomínaných opatrení a záväzkov obsahuje aj veľa ďalších. Zastavenie zadlžovania krajiny, reforma odvodov, skvalitnenie zdravotných služieb a mnohé iné. Toto je dokument, ktorý, ako som na úvod povedala, o zodpovednosti voči budúcnosti. A preto aj v mene všetkých voličov, ktorí mi vo voľbách dali svoju dôveru, budem hlasovať za toto programové vyhlásenie.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Švantner, nech sa páči.

Vážený pán predseda, vážená pani premiérka, vážené kolegyne, kolegovia, pôvodne som nepočítal s tým, že vystúpim k programovému vyhláseniu vlády, ale celé to jednanie, ktoré bolo doteraz, ma prinútilo k tomu, že potrebujem vnútorne zareagovať na vystúpenia, ktoré tu boli. Mám taký dojem, že tie vystúpenia boli často veľmi bombastické a niekedy urážlivé, a možno čím sú naši kolegovia, čím majú menej životných skúseností, tým boli tým tie vystúpenia urážlivejšie.
No ale teraz k tomu programovému vyhláseniu vlády. Mne sa zdá, že je veľmi podobné s tým, ako bolo programové vyhlásenie z bývalej vlády pána Dzurindu. Počas rokovania to cítim ako prípravu k nejakým radikálnejším krokom, ktoré vláda chystá. Viete, počúvam tu o transformácii alebo o odštátnení niektorých firiem, hlavne sa jedná o teplárne, a keď sa zamýšľam do minulosti, tak podobné niečo bolo aj vtedy, keď sa pripravovala privatizácia SPP, bánk, Transpetrolu s tým, že sa vtedy hovorilo takisto o transformácii, o odštátnení a, čuduj sa svete, ako sa to udialo. Udialo sa to takým spôsobom, že sme najali zahraničnú firmu, ktorá pripravila súťaž dvoch firiem na odkúpenie SPP, ale, čuduj sa svete, že to neboli súkromné firmy, ale štátne firmy Ruhrgas a Gaz de France. Z týchto dvoch záujemcov spravila táto firma, ktorá dostala za tento úkon 1,6 % z celej sumy, za ktorú boli SPP kúpené, čiže zo 135 mld. korún, čo činí 2,16 mld. korún, spravila jedného súťažiaceho. Čiže on sa rozhodol, koľko za to dá, a my sme museli s tým len súhlasiť.
Dôsledok bol taký, že po zhruba ani nie desiatich rokoch máme cenu plynu trikrát tak vysokú, viac ako trikrát tak vysokú, ako bola vtedy, keď sme to predávali. Ja sa bojím, že presne to isté sa môže stať aj s Teplárňami, a neviem si potom predstaviť, že čo budú robiť naši občania, keď hovoríme o nízkych príjmoch hlavne našich dôchodcov, keď sa im tá cena tepla zvýši na trojnásobok.
Vážené dámy, vážení páni, samozrejme, mali by sme sa poučiť z toho, čo sme spravili zle. Ale ja si myslím, že bola zle spravená aj privatizácia bánk, že bola zle spravená privatizácia aj Transpetrolu, čo nakoniec potvrdili aj kolegovia z vládnej koalície, ktorí boli tiež za to, aby sa odkúpili akcie Transpetrolu do vlastníctva štátu. No a teraz chystáme nielen predaj Teplární, ale aj letiska a Carga. Ja si myslím, že sú to veľmi závažné kroky, ktoré by sme si mali dopredu premyslieť, ktoré by si mala vláda dopredu premyslieť. Myslím si, že by sme mali počkať na niektoré analýzy, ako je napríklad analýza výstavby širokorozchodnej trate, lebo tým, že sa bez tejto analýzy, ktorá možno bude za tri mesiace, vzdávame tejto výstavby, vlastne ponúkame možnosť pánu Orbánovi, ktorý, ktorému možno by sme ani nemali byť tak vďační, pani premiérka by mala byť hlavne vďačná našim občanom na južnom Slovensku maďarskej národnosti, ktorí by možno oveľa viacej mali z toho, keď by sme tú širokorozchodnú trať postavili v tejto oblasti. Viete, ono, výstavba širokorozchodnej trate neznamená stavať novú trať. Dajú sa využiť aj niektoré trate, na ktorých, čuduj sa svete, dneska chodí cez deň, chodia cez deň dva-tri vlaky. Čiže stačilo by spraviť nový zvršok a širokorozchodná trať by mohla ísť cez územie Slovenska.
Pred voľbami sme hovorili o tom, predbiehali sa politické strany, kto ponúkne viac pracovných miest pre našich nezamestnaných. Dokonca pán Krajcer si už ani nepamätá, že to sľuboval on pri jednej diskusii pred televíznymi kamerami, keď povedal, že do každého regiónu dajú 15-tisíc pracovných miest. Bolo by to nádherné a bolo by to vynikajúce, keby sa to podarilo, ale ja si myslím, že je to podobné vyhlásenie, ako bolo jedno vyhlásenie pána Dzurindu o dvojnásobných platoch. No ja by som, ja by som mu trocha poradil, že kde by sme nakoniec tie pracovné miesta mohli aj nájsť. Ešte vláda pána Dzurindu dala do vienka vyšším územným celkom cesty II. a III. triedy. Určite chodíte po regiónoch a poznáte, ako tie cesty II. a III. triedy vypadajú.
Ja vám poviem konkrétnu situáciu v Banskobystrickom kraji. Banskobystrická VÚC má 2 500 kilometrov ciest II. a III. triedy, niekoľko sto mostov, z ktorých 72 je v katastrofálnom stave. Keď by sme našli finančné prostriedky na to, aby sme tieto cesty II. a III. triedy opravili a opravili mosty, tak by sme možno mohli zamestnať naozaj tisícky ľudí, ktorí sú bez roboty. Sú to práce, ktoré sú náročné na ľudí, ale nie sú veľmi náročné na, by som povedal, odbornosť týchto ľudí. Stále pritom hovoríme o tom, ako by sme mali pomáhať cestovnému ruchu a cestovný ruch je závislý aj práve na týchto cestách. Mohol by som konkrétne hovoriť o spojeniach dajme tomu medzi Breznom a Hriňovou, Poltárom, kde človek naozaj na aute musí ísť skoro polovicu cesty po ľavej strane ako v Anglicku. No a toto som vo vyhlásení tejto vlády nevidel.
Tiež by som chcel poukázať na to, že sú niektoré práce rozbehnuté takým spôsobom, že bude záležať len na ministrovi dopravy, ako rýchle nastúpi na realizáciu týchto stavieb. Konkrétne obchvat mesta Brezna. Máme tam, začíname vykupovať pozemky pod tento obchvat. Bude záležať len na ministerstve a na vláde, kedy tento obchvat začne budovať, lebo prakticky sa môže už budovať budúci rok. Dúfam, že tento obchvat nepredbehne R7 z Bratislavy do Dunajskej Stredy.
Vážené dámy, vážení páni, ja si myslím, že programové vyhlásenie vlády nie je dostatočne adresné. Do budúcnosti občania budú hodnotiť, čo spravila táto vláda. Budú hovoriť, čo spravila premiérka Radičová pre nielen občanov, ale aj pre voličov vládnej koalície, ale takisto aj opozície. Ja by som bol veľmi rád a rád by som po ukončení tohto volebného obdobia pogratuloval zloženiu tejto vlády k tomu, že spravila niečo pre našich občanov.
A ešte jednu poznámku. Často počúvam obvinenia, že Ficova vláda zadlžuje ďalšie generácie. Viete, ak tie generácie zadlžíme tým, že postavíme diaľnice a postavíme železnice, tak je to dobré zadlženie, lebo vlastne po týchto cestách a železnici budú chodiť naše deti a naši vnuci. Čiže to je to zadlženie, ktoré by každá vláda mala pripravovať.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)