4. schôdza

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady vláda predkladá návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, pričom účelom navrhovanej novelizácie je v nadväznosti na súčasne predkladanú a schvaľovanú zmenu Ústavy Slovenskej republiky, uviesť do súladu znenie citovaných zákonov so znením Ústavy Slovenskej republiky tak, ako to bude vyplývať zo schválenia návrhu na zúženie poslaneckej imunity a imunity ďalších ústavných činiteľov.
Predkladaný návrh zákona bol prerokovaný a schválený vládou Slovenskej republiky 15. júla 2010. Predmetom jeho úpravy nie je žiadna ďalšia oblasť, iba zosúladenie Trestného poriadku s návrhom novely ústavy, ktorý sme prerokovávali v predchádzajúcom bode. Poprosím o prerokovanie tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 3. augusta 2010 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, parlamentná tlač 28.
Podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Reaguje na návrh ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky, tlač 27 a ktorým sa navrhuje zúženie imunity poslancov Národnej rady a sudcov súdov Slovenskej republiky.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je teda zosúladiť znenie Trestného poriadku a zákona o priestupkoch so znením Ústavy Slovenskej republiky tak, ako to bude vyplývať po prípadnom schválení ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky. Konštatujem, že uvedený návrh po formálno-právnej stránke spĺňa náležitosti predpokladané § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti ustanovené legislatívnymi pravidlami. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý jeho účel. Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona nezakladá vplyv na rozpočet verejnej správy a podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení navrhovaného zákona. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov a vyplýva z nej, že problematika upravená návrhom právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie, ani v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Opäť vás poprosím o možnosť predniesť pár vlastných viet k tomuto návrhu právneho predpisu.
V zásade len zopakujem to, čo som povedal prvýkrát. V tejto sále, aj na jednej, aj na druhej strane je dosť kvalifikovaných ľudí na to, aby sa chopili tej témy v úsilí hľadať politickú a odbornú zhodu na konečnej podobe toho návrhu. A hovorila to aj pani ministerka, zopakujem to aj ja, nemyslím si, že existuje vhodnejší a dôstojnejší priestor na diskusiu a na rozpravu o tomto, ako je plénum a výbory Národnej rady a myslím si, že by sa tejto úlohy a tohto poslania aj výbory, aj plénum mali zhostiť. Predpokladom toho je prijatie tých odporúčaní, ktoré si v tejto chvíli, vychádzajúc z oprávnení, ktoré mi priznáva rokovací poriadok, dovolím vysloviť.
Odporúčam, po prvé, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave uzniesla, že v súlade s § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 16. júla 2010 č. 16 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky, okrem výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, výboru pre európske záležitosti, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, osobitného kontrolného výboru na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva a výboru na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu. Zároveň odporúčam, aby ako gestorskému výboru bola táto vec pridelená Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona, v prípade, že bude prerokovaný v prvom čítaní, prerokovali ho v druhom čítaní do 2. septembra 2010 a gestorský výbor, aby ho prerokoval do 6. septembra 2010. Ďakujem pekne a poprosím vás o otvorenie rozpravy, pán predseda.

Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, pán minister, kolegyne, kolegovia, z dôvodov, ktoré som uviedol aj pri prerokovávaní predchádzajúceho bodu programu, podávam v mene poslaneckého klubu SMER - sociálna demokracia procedurálny návrh, aby sme v zmysle § 73 písm. b) zákona o rokovacom poriadku nepokračovali v rokovaní o tomto bode programu.
Jedna krátka poznámka pánovi ministrovi Lipšicovi, už tu nie je, nie je to môj názor tak, ako to hovoril, ja nie som právnik, ani by som si netrúfol ísť do odbornej polemiky s právnikmi, už obzvlášť nie ústavnými, opieram sa o právnu analýzu a nález Ústavného súdu. A tak, ako som povedal, v prípade, že postúpite tento návrh do druhého čítania, kde mi vznikne možnosť procedurálne prísť s návrhmi alebo na doplnenie, či už uznesenia alebo iné návrhy, tak sa obrátim na ústavnoprávny výbor a samozrejme predložíme právnu analýzu a nález Ústavného súdu. A samozrejme, pokiaľ neuspejeme, sám som zvedavý na diskusiu, predpokladám, že pán predseda ústavnoprávneho výboru, aspoň ho tak poznám, je naozaj odborník v ústavnom práve, a že minimálne je to človek, ktorý je prístupný na odbornej diskusii. Ak neuspejeme, samozrejme sa obrátime na Ústavný súd. Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená pani ministerka, chcem podporiť tento návrh rovnako aj ten predchádzajúci návrh. To, že tu nezaznela diskusia je spôsobené možno tým, že sa motáme okolo nejakých procedurálnych aspektov tejto veci a nevyjadrujeme sa k podstate veci.
Za koalíciu, ale môžem povedať, že náš názor je vyjadrený v tom návrhu, pretože toto bolo predmetom jednoznačnej koaličnej zhody, takže my sme svoj názor prezentovali dosť jasne.
Pokiaľ ide o tvrdenie spochybňujúce legislatívnu iniciatívu vlády v období pred schválením programového vyhlásenia vlády, tu by som rád poukázal na situáciu spred štyroch rokov, keď vláda Roberta Fica bola vymenovaná 4. júla 2006, dôveru jej parlament vyslovil 4. augusta 2006 a v tomto medziobdobí vláda, konkrétne 19. júla, schválila tri návrhy zákonov, ktoré 21. a 28. júla, teda ešte pred schválením dôvery, predložila do parlamentu, čiže robila niečo, čo teraz SMER vyčíta tejto vláde. Zmenila sa odvtedy ústava, zmenili sa odvtedy zákony, ktoré toto upravujú? Nie. Opäť sme tu iba svedkami toho, že SMER vyčíta teraz tejto vláde niečo, čo sám robil. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán kolega Dostál, viem, že nie ste právnik a nechcem tento fakt zneužívať, ale pravdepodobne nebude vhodné do budúcnosti vyhlasovať to, že pokiaľ je váš koaličný názor zhodný a všetkých štyroch klubov, že to stojí nad zákonom. Toto je demokratický právny štát a zákony, samozrejme, majú formálny a vecný obsah a obidva sú rovnocenné a nesplnenie formálnych náležitostí je rovnako dôvodom na to, aby sa o veci nerokovalo, ako keď sú nejaké vecné pochybenia o tomto, v právnickom svete prakticky nie je možné viesť diskusiu.
Čo bolo v minulosti alebo nebolo, treba sa na to pozrieť, ale v každom prípade teraz je zistenie, že postup vlády je v rozpore s nálezom Ústavného súdu a pochybnosti, ktoré sme predtým povedali bez ohľadu na tento nález, tak dnes je ešte potvrdené aj týmto nálezom a ďalšími stanoviskami. A je úplne zrejmé, pokiaľ dôjdeme na pochybenie zákona, tak treba to pochybenie odstrániť. A tam o tom nie je možná ani diskusia, ani nič, pretože inak potom rezignujeme na právne riešenia.
Pán poslanec Dostál, chcem vám povedať, že poslanecký klub si nezvykne na to, že keď vyhlásite niečo za vôľu štyroch klubov, že to má automaticky právo byť nad zákonom. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Na margo toho možno niečo podobné, čo povedal pán poslanec Číž. Viete, my občas, právnici, sme v zajatí takých klapiek profesionálnych, ja to pripúšťam, ale nedá sa nikdy, nielen v Národnej rade Slovenskej republiky, ale ani pri iných vecných rokovaniach rezignovať na procedúru. To nie je nejaká procedúra, to je zákon, rokovací poriadok, a že je možno prekomplikovaný, že je, kde tu zložitý, ja sa nehádam, ale platí. Platí, takže to nie je len nejaká procedúra, s tým, že ak sa budeme aj do perspektívy a do budúcna vyhovárať na to, že keď tí pred nami urobili nejakú chybu, tak konvaliduje to aj naše chyby a môžeme ich robiť aj my. Vyrovnávajme sa, pán kolega, v tom, čo je dobré, čo je kvalitné, čo je právne. Nie, keď niekto urobil chybu predo mnou, mám právo robiť ju aj ja.
Stále hovoríte o lepšej, kvalitnejšej politickej kultúre, legislatívnej práci, o všetkom, ja vám držím palce, je to o tom, tak buďte teda dobrí a lepší a nerobte tie chyby, ktoré sme možno urobili. Ja nehovorím, že sme ich neurobili. Takže vyhovárať sa na to, že aj Janko, tak aj Ferko môže, to je detinské a vedie to do slepej uličky. A toto je príliš vážna vec, aby sa minimálne pre správnu budúcnosť nevyriešila, trebárs aj Ústavným súdom. Tu nejde o hranie sa na piesočku. Ďakujem.

Ďakujem. Pán poslanec Číž, prosím vás, aby ste nezavádzali, ja som nehovoril, že názor štyroch koaličných klubov je nad zákonom. Ja som iba reagoval na tú poznámku, že tu neprebieha žiadna vecná diskusia k obsahu tých návrhov, k téme zrušenia imunity. Iba na margo toho som poznamenal, že z našej strany je náš názor, názor koalície, vyjadrený v tom návrhu, preto tá diskusia neprebieha. Ja som nehovoril, že keď sa štyri koaličné kluby na niečom dohodnú, tak nie je potrebné rešpektovať zákon. Takže prosím, aby ste nedezinterpretovali to, čo som povedal.
A pokiaľ ide o to, že sa vyhovárame, my sa nevyhovárame, len mi príde trošku absurdné, ak tí, ktorí sa pred štyrmi rokmi dopustili nejakého konania a nemali s tým žiadny problém, teraz zrazu zistili, že to konanie nie je v poriadku a vyčítajú svojim nástupcom vo funkciách, že postupujú presne tak, ako postupovali oni. Ja som nepovedal, že nemáme rešpektovať zákon, že nemáme počúvať argumenty, ale tu zatiaľ žiadne argumenty nezazneli. Tu zaznel iba právny názor, ktorý nebol ničím podložený. Žiadny reálny argument o tom, že vláda pred schválením programového vyhlásenia vlády a vyslovením dôvery nemá legislatívnu iniciatívu, tu nezaznel. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ja naozaj veľmi krátko. Nerozumiem, páni poslanci, týmto procesným spochybňovaniam legislatívneho procesu, ktorý v Národnej rade Slovenskej republiky začal. Ja som čakal, že pán predseda, expredseda Paška, teraz poslanec, predloží poslancom Národnej rady spomínaný nález Ústavného súdu, číslo, pod ktorým bolo vydané a v akej veci vydané bolo.
Chcem však poukázať na jednu dôležitú vec. Národná rada Slovenskej republiky podľa ústavy je najvyšším zákonodarným a ústavodarným orgánom Slovenskej republiky. Už v minulosti vznikali aj v pléne Národnej rady isté pochybnosti pri prerokovávaní predkladaných návrhov zákonov na skrátené legislatívne konanie. Možno mnohí sa pamätáte, aké diskusie tu prebiehali, a vtedy jeden z našich bývalých kolegov poslancov, sa rozhodol podať na Ústavný súd návrh, aby Ústavný súd rozhodol o vyslovení neplatnosti prijatia takéhoto zákona, kde boli vážne pochybnosti, či sú alebo nie sú splnené podmienky na skrátené legislatívne konanie.
Pán poslanec Číž, predpokladám, že poznáš výsledok rozhodnutia Ústavného súdu. Ďakujem pekne. Ústavný súd vtedy vyslovil názor, že ak Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon, aj napriek výhradám, či boli alebo neboli splnené všetky procesné podmienky na jeho prijatie, nemá za následok neplatnosť takto prijatého zákona v Národnej rade Slovenskej republiky. Prosím vás, neznižujme svoju autoritu. Nezbavujme sa svojej právomoci, ktorá výlučne patrí len nám, poslancom Národnej rady.
Ak nechcete, aby bola obmedzená imunita poslancov, tak radšej to komunikujte takto, politicky, nie ústavnoprávne, kde narážate na mnohé prekážky a vyslovujete nie dvakrát vhodné odborné právne názory. Ja neberiem právo nikomu, ale osobne, keď som sa dozvedel o výhrade, ktorá už bola dávno v médiách zverejnená predtým, ako toto rokovanie začalo, tak naozaj som nenašiel nikde v Ústave Slovenskej republiky, že by po vymenovaní prezidentom vláda mala limitované svoje kompetencie ústavou v žiadnom článku.
Preto tieto argumenty nepovažujem za tak závažné, aby sme museli prerušiť rokovanie alebo odložiť rokovanie až potom, ako Ústavný súd zaujme svoj názor vo veci, či vláda má alebo nemá kompetenciu predkladať do Národnej rady pred vyslovením dôvery akékoľvek legislatívne návrhy, alebo či vôbec tá vláda má prijímať nejaké rozhodnutia. Ďakujem, pán predseda.