4. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega Kažimír, počuli sme od vás kto, čo, kedy povedal, kto, čo, kedy nepovedal, urobil, ako to už povedal môj predrečník, pán kolega Kollár, aj nie celkom vhodnú poéziu. Ja dokonca viem, ako však budete ako politická strana hlasovať, ale to, čo som vás nepočul a by som rád od vás počul, čo vy osobne si myslíte o tomto nástroji, či si myslíte, že je dobrý alebo nie? Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Kažimír, opäť sa vo vašom vystúpení objavili dva aspekty, ktoré vytrvalo a musím povedať, lživo opakujete. Ten jeden je údajná zmena postoja SDKÚ - DS, ten druhý aspekt je údajná nedôvera a nepodpora vtedajšej opozície ku zavedeniu eura. Takže kým to budete opakovať, ja vám budem trpezlivo opakovať náš postoj a chcem vám zopakovať, že SDKÚ - DS nezmenila postoj k eurovalu. Mimochodom ani vaše citácie to nedokazovali.
Po druhé, k zavedeniu eura, chcem vám pripomenúť to, čo sa dá overiť na webovej stránke Národnej rady, že vtedajšia opozícia, súčasná koalícia podporovala všetky zákony, ktoré súviseli so zavedením eura a bolo to tak isto aj pri tom najdôležitejšom generálnom zákone o zavedení eura. A nielen to, robili sme informačné aktivity, robili sme všetko pre to, aby sme euro zaviedli. Takže, prosím vás, už raz prestaňte s touto demagógiou.
A do tretice ma zaujala vaša poznámka, keď ste ocenili, že môžeme o eurovale debatovať teraz v tejto snemovni. Ja som tiež rád, že tu môžeme hovoriť, pán poslanec, ale bol by som ešte radšej, keby sme hovorili o tejto téme vtedy, kedy to bolo potrebné, a to za vašej vlády. Bolo to vtedy nielen potrebné, ale aj nutné. Ďakujem.

Pán kolega, nemôžem nereagovať na vaše slová. A musím povedať, že ma prekvapujete, lebo vás poznám ako normálneho rozumného človeka. A to, že obhajujete neobhájiteľné, je pre mňa dosť zarážajúce.
Čo sa týka obnovenia dôvery zahraničnej politiky, tá je jednoducho nevyhnutná, lebo zahraničná politika v posledných štyroch rokoch bola čistým zúfalstvom. Kamarátšafty s Kubou, párty v líbyjských stanoch, alibizmus, poklonkovanie. Toto všetko definovalo zahraničnú politiku. Musím zároveň povedať, že to nebola chyba rezortu, ale bola to chyba v rámci hesla "ryba smrdí od hlavy", priamo predsedu vlády. A ministerstvo už iba žehlilo tie početné prešľapy, ktoré predseda vlády a niektorí ministri vyrábali. Nehovoriac o tom, že ste do koalície zobrali takých dvoch partnerov, ktorí boli hanbou pre Slovensko. Obidvaja.
Čo sa týka blamáže, použili ste to slovo, nemyslím si, že je to blamáž. Blamážou by bolo naopak, keby sme Grécku pomáhali. Grécko sa správalo dlhé roky presne tak, ako sa správala vaša vláda, našťastie iba štyri roky.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán minister, asi je rozumné si v rámci tejto diskusie znova zopakovať, čo to znamená a čo bude znamenať euroval. A to aj potom, čo ho prijmeme.
Znamená predovšetkým priznanie, že verejný dlh jednej krajiny je aj dlhom ostatných členov eurozóny a snahou o riešenie verejného dlhu jednej krajiny, ďalším dlhom aj ostatných. Znamená prenesenie finančnej záťaže na daňovníkov a držiteľov eura mimo krajinu s problematicky splácaným verejným dlhom, aj prenesenie časti zodpovednosti z tejto vlády na iné vlády, resp. nadnárodné inštitúcie. Znamená motiváciu čierneho fiškálneho pasažierstva, priživovania sa fiškálne menej zodpovedných vlád na tých zodpovednejších, podporu k morálnemu hazardu. Znamená motiváciu k ďalšiemu zadlžovaniu sa vlád v eurozóne. Znamená demotiváciu uskutočňovať razantné a politicky nepopulárne úsporné opatrenie vo verejných financiách a štrukturálne reformy, či deliberalizáciu trhu a privatizáciu. Znamená príspevok roztočenej dlhovej špirály a dlhovej nákazy v eurozóne o to viac, ak by sa neprijali spolu s eurovalom aj sprísnenia fiškálnej disciplíny krajín, napríklad nedeficitnosť ich hospodárenia, dlhové brzdy a podobne. A napríklad, jeho súčasťou by nebola možnosť štátneho bankrotu.
Znamená oddialenie riešenia podstaty problémov, ktoré by spočívali v razantnom osekaní verejných výdavkov realizovaných nad rámec vykonaných zdrojov, splácaní verejného dlhu predajom štátnych finančných aktív a prípadne aj z prebytkov verejných financií a v prípadnej platobnej neschopnosti splácať vládne záväzky aj riadený bankrot krajiny.
To sú proste fakty. A takto to bude, bohužiaľ, aj po alebo takto to je, aj po celoeurópskom prijatí eurovalu. Sú to veľmi silné hrozby a sú to predovšetkým veľmi silné hrozby pre ekonomiku v Európskej únii. Hovoriť preto v súvislosti s eurovalom o solidarite, ako to zvykne najmä ľavica, znamená hrubé a nebezpečné skreslenie, lebo by to znamenalo v podstate legitimizovať nezodpovednosť.
Treba povedať jasne, že ekonomická nezodpovednosť nie je na prospech ostatných, ale na úkor ostatných. Jediným dôvodom, o ktorom má zmysel diskutovať, a čo môže ako krajný prípad a v situácii krajného prípadu, v ktorom sa Európska únia ocitla, zdôvodniť prijatie eurovalu, je politický záväzok, ktorý vyplýva z predchádzajúcich rozhodnutí Slovenskej republiky pre Lisabonskú zmluvu a vstúpiť do eurozóny.
Práve v dôsledku týchto krokov sa dnes politicky rozhodujeme o tom, či preberieme na seba aj zodpovednosť za nezodpovednosť iných. Je to zlé rozhodnutie, ale vynútené predchádzajúcimi krokmi, v tomto zmysle nevratné. Keď sme upozorňovali na riziká prijatia Lisabonskej zmluvy o vstupe do eurozóny, boli sme osamotení. Niesť dôsledky týchto krokov odmieta väčšina ľudí na Slovensku. A to je varovné, lebo to nie je len na Slovensku, ale v celej Európe dneska fakticky. Stačí sa pozrieť na situáciu v Nemecku, kde sa dá veľmi silne pochybovať o tom, že by si Nemecko ešte dovolilo jeden podobný krok. 
Na krajnej hranici sa teda ocitla Európska únia a racionálne uvažujúci politici si uvedomujú, že touto cestou ďalej ísť nemôžu, lebo to znamená integrovať namiesto solidarity nezodpovednosť, čo je v príkrom rozpore so zmyslom Európskej únie.
A tu sa dostávame k jadru problému. Znovu a znovu sa totiž ozývajú v Európskej únii a aj u nás, hlasy po daňovej harmonizácii a odovzdávaní ďalších kompetencií v sociálnej oblasti, v školstve a v kultúre na Európsku úniu. To sú v súčasnej situácii také závažné kroky, s takými nepredvídateľnými následkami, že ako skúsenosť eurovalu sa ponúka jediný faktický uzáver. Každé ďalšie odovzdávanie kompetencií v oblasti daní, v sociálnej, školskej a kultúrnej oblasti, musí byť u nás nevyhnutne spojené s referendom. Takisto sa o tom hovorí už aj v Českej republike.
Pre nás znamená skúsenosť eurovalu povinnosť presadzovať referendum vo všetkých kľúčových oblastiach, ktorými by sa malo v budúcnosti rozhodovať o odovzdávaní ďalších kompetencií na Európsku úniu. Hranica odovzdávania kompetencií jednoducho presiahla únosnú mieru a nemôže už o nej rozhodovať namiesto občanov politici. Ďakujem.

Ďakujem. Dámy a páni, súhlasím s kolegom v tom, že euroval teoreticky môže predstavovať riziko, dokonca oveľa väčšie riziko, než pôžička Grécku, keďže ide o pomoc ex ante, kým pomoc Grécku je pomocou ex post.
Čiže, ak je tam nejaký morálny hazard, tak skôr pri eurovale. A preto nerozumiem, ak je niekto za euroval, že má problémy s Gréckom. Ale zároveň nesúhlasím s tým, že euroval je prameňom nezodpovedného chovania vlád, pretože to, čo dneska vidíme v Európe, je presný opak. Presný opak. Vlády sa začali správať omnoho zodpovednejšie. Začali konsolidovať verejné financie vo viacerých štátoch, čiže s týmto by som si dovolil nesúhlasiť. Ďakujem. (Potlesk.)

Áno. Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, milí hostia, dovoľte mi, aby som reagoval na veci, ktoré odzneli v rozprave k tomuto bodu.
Pán poslanec Burian sa pýtal, či bude vláda mať nejaký dosah na euroval, aký je rozdiel medzi pôžičkou Grécku a eurovalom, teda tým, keby to napríklad sa stalo v Portugalsku, teraz, v budúcnosti. Tak by som mu rád odpovedal, aj keď, ak by bol čítal materiály, ktoré predkladáme, tak by mu boli jasné aj odpovede na tieto otázky. Ale využijem tu príležitosť, že sa na to pýtal, aby som teda zodpovedal, pretože zrejme nie všetci, a najmä verejnosť, možno nerozlišuje, v čom je rozdiel.
Teda, či budeme mať dosah na rozhodnutia eurovalu, teda na tie záruky, ktoré prípadne na seba preberieme ako akcionári Európskeho finančného stabilizačného nástroja, pretože to je akciová spoločnosť. Dosah na to budeme mať, pretože ten mechanizmus bude fungovať tak, že v prípade, že sa nejaká krajina eurozóny dostane do podobných ťažkostí, do akých sa dostalo v minulosti Grécko, že teda nebude schopná sa refinancovať na trhu, tak požiada tento európsky val o pôžičku.
Európsky val bude vlastne reprezentovaný zástupcami všetkých krajín eurozóny, čiže aj my tam budeme mať zástupcu a každé zásadné rozhodnutie je podmienené jednohlasným súhlasom všetkých. Teda aj to, najskôr sa bude posudzovať, či tá krajina naozaj si nemôže pomôcť sama, a či naozaj je v situácii, že vyžaduje pôžičku. Teraz hovorím stále o pôžičke od eurovalu. Keď sa ukáže, že áno, tak potom euroval si požičia peniaze a požičia ich za nižších, za lepších finančných podmienok tej krajine.
Euroval si vie požičať a bude vedieť požičať za ten Európsky stabilizačný finančný nástroj lacnejšie preto, že za jeho záväzky ručia všetky krajiny eurozóny. Aj potom budú ďalšie kroky, kedy sa vyhodnotí v tzv. Memorande o porozumení, čo bude vlastne ozdravný program, ktorý bude musieť pripraviť každá krajina, ktorá požiada o pôžičku od tohto nástroja. Tam sa vyhodnotí, či ten ozdravný program je naozaj reálny, či vytvára predpoklady na to, aby tie peniaze boli vrátené a každá tranža, samotný tento ozdravný program v Memorande o porozumení a každá tranža pôžičky bude opäť schvaľovaná jednohlasným súhlasom. Čiže, v tomto zmysle tie krajiny tam budú mať nástroje na to, každá krajina, aby vyžadovala a dozerala, dohliadala nad tým, že tie podmienky sú splnené, že ten program je reálny, že sa znižuje riziko, že teda tie peniaze budú vrátené.
Problém by nastal vtedy, keby tá krajina nebola schopná tomuto nástroju peniaze vracať a potom by nastupovali členské krajiny ako akcionári valu, ktorí by za ten Európsky stabilizačný finančný nástroj, jeho veriteľom vracali peniaze. Preto hovoríme o zárukách.
A v tom je mimochodom aj rozdiel medzi tým, či efektívne peniaze už požičiavame alebo nie, čo je aj istá, v istej forme odpoveď na údiv pána poslanca Marcinčina, keď hovoril, že sa čuduje, ako niekto môže byť za val a proti pôžičke, tak k tomu chcem povedať, že my sme mali a máme výhrady aj k valu, ale z dôvodov, ktoré som tu už vysvetľoval. Môžem ich zopakovať. Aj z dôvodov toho, že to už bol rozbehnutý proces, kde ten záväzok bol prijatý minulou vládou, nebolo možné meniť žiadne parametre, ale rozdiel zásadný je v tom, že pri gréckej pôžičke, by sme si museli reálne požičať teraz peniaze, aby sme ich mohli požičať Grécku, pretože tie peniaze nemáme.
Kdežto pri Európskom stabilizačnom finančnom nástroji je šanca, že žiadne peniaze požičiavať nebudeme musieť. Aj teraz vlastne dávame len záruky v prípade, že by tento nástroj, tomuto nástroju neboli vrátené peniaze v prípade, že krajiny by požiadali, čo sa ešte ani nestalo, tak potom by až nastupovalo reálne plnenie. Čiže, zásadný rozdiel je v tom, že kým pri gréckej pôžičke ide o reálne požičiavanie reálnych peňazí, ktoré nemáme, ktoré by sme si museli požičať, pri vale je to vlastne záruka, ktorá sa nebude musieť naplniť. A dúfajme, že sa ani nenaplní. V tom je ten zásadný rozdiel. A aj preto, to naše stanovisko je do istej miery rozdielne, naše myslím, vládu teraz, hovorím v mene vlády, aj keď výhrady sme mali a máme aj voči stabilizačnému nástroju, aj voči gréckej pôžičke.
Pán poslanec Kažimír, musím povedať, že vaše vystúpenie ma utvrdilo v tom, že tie státisíce korún, ktoré ministerstvo financií vynaložilo na vaše mediálne tréningy, priniesli svoje ovocie. Pán poslanec Kažimír ako štátny tajomník spolu s bývalým ministrom, taktiež dnes poslancom Počiatkom a vtedajším hovorcom, vyčerpali obrovské sumy v státisícoch korún na mediálny tréning z peňazí, ktoré mali byť použité na zvyšovanie odbornej kvalifikácie zamestnancov ministerstva, sa školili v tom ako ohlupovať ľudí. Ako manipulovať. A presne to ste tu predviedli vo vašom vystúpení.
Takže, k tomu čo ste povedali. Vraj predvádzame cynický názorový kotrmelec a využívate zrejme to, čo ste sa naučili na týchto mediálnych tréningoch, pričom ja nemám nič proti tomu, aby ste sa trénovali, len ste sa mali trénovať za peniaze vašej strany, ktorá dostáva dosť veľké príspevky zo štátneho rozpočtu. Aj my sme prešli mediálnymi tréningmi, ale nie za peniaze daňových poplatníkov, nie za peniaze, ktoré mali slúžiť na to, aby sa školili zamestnanci ministerstva financií. Takže jednou z metód, ktoré ste sa tam zrejme, za peniaze daňových poplatníkov naučili, je vytrhávať slová a vety z kontextu a prispôsobovať si ich tak, ako sa vám to hodí.
Áno, my sme mali a máme a aj ja osobne som mal a mám kritický a negatívny názor aj na val, na stabilizačný mechanizmus, aj na grécku pôžičku. Ale vždy som mal odlišné stanovisko z hľadiska zásadného odmietania gréckej pôžičky a z hľadiska výhrad, ktoré som mal aj voči valu, ale ktoré z dôvodov, ktoré ešte spomeniem, vlastne nás viedli k tomu, že sme nakoniec tento val s podmienkami aj vo vláde akceptovali. A bol to môj návrh, pretože ako minister financií som tento návrh, s ktorým sa vláda stotožnila, vláde predkladal. Ale už na ilustráciu vašich názorových kotrmelcov vám odcitujem, že vy ste tu vlastne v dvoch minútach povedali, že ja sa vraj pasujem za otca eura a zároveň, že ja si myslím, že by euro malo padnúť. Veď už z tohto, keď človek len trochu rozmýšľa, musí vidieť, že aj jedno aj druhé je nezmysel, že si to protirečí navzájom, pričom vás chcem ubezpečiť, že sa ani nepasujem za otca eura, ale ani si nemyslím, že by euro malo padnúť.
Ak som sa vyjadroval a vyjadroval som sa v tom zmysle, že takáto podpora morálneho hazardu, či už je to grécka pôžička alebo val, môže ohroziť fungovanie a existenciu eura ako takého, tak áno, v tomto zmysle som sa vyjadroval, a to si myslím dodnes.
Hovoríte, povedali ste, pán poslanec, že my sme sa vraj vrátili z Bruselu so sklonenou hlavou. Vôbec sme sa nevrátili z Bruselu so sklonenou hlavou. Ja som sa zasadnutí Ekofinu zúčastňoval tri a pol roka ako minister financií. Môžem vás ubezpečiť, že na rozdiel od vášho kolegu, pána ministra, vtedajšieho ministra Počiatka, som ja aj na tých Ekofinoch hovoril a prehovoril a obhajoval záujmy Slovenska, napr. vtedy, keď bolo treba bojovať proti návrhom vtedajšieho francúzskeho ministerstva financií, dnešného prezidenta Francúzska na harmonizáciu daní, ale aj pri iných príležitostiach. A na tej návšteve Bruselu, o ktorej ste hovorili, som napr. na zasadnutí  Euro Group čelil dva a pol hodinovému tlaku zo strany všetkých ministrov financií všetkých členských krajín, vrátane šéfa Euro Group, vrátane prezidenta Európskej centrálnej banky, pretože som otvorene povedal, že predpokladám, že slovenský parlament grécku pôžičku neschváli. Povedal som to otvorene, povedal som, že také boli stanoviská väčšiny strán, ktoré tvoria dnešnú vládnu koalíciu. Stál som za týmto stanoviskom a aj som ho tam obhajoval a obhájil, napriek nesúhlasu všetkých ostatných, pretože si uvedomujem, že aj pre nich je to citlivé a nepríjemné, keďže oni vlastne vo všetkých svojich krajinách túto grécku pôžičku schválili.
Takže, nie my sme zrážali opätky v Bruseli, ale vy. Nie my sme nerokovali a nezaujímali stanoviská a neobhajovali záujmy Slovenskej republiky, ale vy. Pretože, ak hovoríte, že bolo času málo, to uznávam, času bolo málo, ale práve preto, že bolo málo času a bolo potrebné dospieť k rozhodnutiu, ak by ste boli obhajovali záujmy Slovenskej republiky, tak ste mohli vyrokovať lepšie podmienky, o tom som presvedčený. A viete, tu tvrdiť, že jeden Slovák požičia trikrát menej ako jeden Luxemburčan je síce pekné, ale ja to preto porovnávam voči hrubému domácemu produktu, pretože, ak by ste to porovnávali, ak to porovnáme voči HDP, tak platíme 2,3-násobne viac na obyvateľa a obávam sa, že keby ste to porovnali podľa platov alebo penzií, dôchodkov, tak platíme možno 5-krát, možno 8-krát viac. Dám to vypočítať a prinesiem vám koľkokrát viac ako Luxemburčania.
No, a na ilustráciu toho, ako si, zrejme vyškolení tými drahými mediálnymi tréningmi za peniaze daňových poplatníkov, dokážete veci uspôsobiť tak, ako sa hodia vám, spomeniem ďalšiu vec. Vraj, tvrdíte, že sa nám podarilo upriamiť pozornosť na Slovensko, ale blamážou a vraj to, čo sme urobili, postoj, ktorý máme, má byť v rozpore so zámerom zlepšiť medzinárodné postavenie Slovenska.
Tak vám chcem pripomenúť, pán poslanec, že Slovensko obletelo svet a bolo spomínané vo všetkých médiách, za posledných desať rokov 4-krát. Prvýkrát alebo už je to aj viac ako asi desať rokov. Prvýkrát, v súvislosti s únosom prezidentovho syna, 4-krát, poslednýkrát v súvislosti s výbušninou, ktorú ste poslali so slovenským cestujúcim do Írska a medzitým 2-krát v súvislosti s reformami, ktoré sa tu robili a v súvislosti so summitom Bush - Putin.
Skúste hádať, ktoré z týchto udalostí, vďaka ktorým Slovensko obletelo svet, boli v réžii ktorej vlády. Únos prezidentovho syna bol v réžii vlády HZDS, vášho koaličného partnera, štvorročného, zásielka výbušniny v batožine slovenského občana bola v réžii vášho ministra vnútra, alebo teda polície, ktorej velil váš minister vnútra a summit Bush - Putin a reformy, za ktoré Slovensko svet obdivoval a stále obdivuje, boli v réžii Dzurindových vlád.
A nehovorím už teraz o vašich postojoch a kotrmelcoch, ktoré spochybňovali postavenie Slovenska v očiach partnerov, či už je to vzťah k radarovému systému a jeho kritika alebo postoj ku Kube, Líbyi a iným krajinám. Takže z vašich úst počúvať dojemné, starostlivé reči o tom, ako my vraj poškodzujeme imidž Slovenska, je naozaj zaujímavý zážitok. Ďakujem vám zaňho veľmi pekne.
Takže k valu by som uzavrel, k stabilizačnému mechanizmu, že je to vec, ktorá a ešte možno k tomu, čo ste povedali, že vlastne premiér išiel a nevedel, že o čom bude reč. To je možné, naozaj tá situácia bola hektická, ale keď hovoríme o tom podieli, akým sa Slovensko podieľa na nielen vale, ale aj na pôžičke gréckej, lebo to je to isté, tak o tom sa rokovalo dlho. Dlho, bez ohľadu na to, či hodiny, ale rokovalo sa o tom dostatočne dlho na to, aby ste takúto námietku mohli vzniesť. A argument, že ono to mohlo byť ešte horšie, nehnevajte sa, nie je argumentom, pretože dnes je to zlé, pretože ten podiel je 2,3-násobne vyšší ako podiel najbohatšej krajiny Európskej únie. Podiel na jedného obyvateľa voči hrubému domácemu produktu najchudobnejšej krajiny je 2,3-násobne vyšší ako podiel najbohatšej krajiny. Tomu hovoríte dobré podmienky a tomu pán poslanec Ondruš dokonca hovorí najlacnejšie riešenie. Ak toto má byť najlacnejšie riešenie, tak chvalabohu, že ste nedosiahli lacnejšie. (Potlesk.)
S európskym valom teda odporúča vláda Slovenskej republiky Národnej rade súhlasiť, ale s tým, že sme k tomu v Komuniké prijali tri podmienky, ktoré, samozrejme sa nedajú zakomponovať ako podmienky k zmluve, pretože zmluva bola dohodnutá tak, ako ju dnes prerokovávame, v máji t. r. počas vlády Roberta Fica. Ale tie podmienky znamenajú postoj z hľadiska ďalších rokovaní, pretože už dnes sa objavuje vyšší a vyšší tlak, aby európsky val nebol dočasným riešením, pretože tak, ako ho tu budeme schvaľovať, je to trojročný mechanizmus, ale aby to bol permanentný mechanizmus. Stanovisko vlády Slovenskej republiky je, že s tým nesúhlasí, že trvá na tom, že to má byť dočasný mechanizmus.
Druhá podmienka je v tom, a o tom sa tiež rokuje a vôbec nie je jednoznačná zhoda, či a ako pritvrdzovať podmienky Paktu rastu a stability, takže podmieňujeme to zase tým, že bude nevyhnutné pritvrdiť podmienky paktu tak, aby sa nestalo to, o čom tu hovoril aj pán poslanec Zajac a čo by hrozilo, ak sa nezmení správanie sa mnohých krajín.
A potom tá tretia podmienka, ktorá sa týka vlastne podmienok na riadený bankrot krajiny, ktoré dnes chýbajú a aj to, že chýbajú je jedným z dôvodov, prečo môže existovať riziko a stále existuje zvýšené riziko, že ten problém zďaleka nemusí byť vyriešený a dokonca väčšina problémov môže byť ešte stále pred nami.
Preto si myslím, že to riešenie, aby sme schválili Rámcovú zmluvu medzi krajinami eurozóny o vytvorení Európskeho stabilizačného finančného nástroja, ale zároveň neodsúhlasili, neodmietli grécku pôžičku, je postojom, ktorý je dnes asi najsprávnejší, aj keď vyberáme len zo zlých riešení. Ďakujem pekne. (Potlesk.)