4. schôdza

Ja by som chcel zareagovať krátko na pána poslanca Pašku. Práve na tú jeho poznámku akoby "by the way", keď reagoval na to, že snemovňa nedovolila vystúpiť k programovému vyhláseniu včera predsedovi Najvyššieho súdu.
Pán poslanec Paška, ja si nepamätám v Národnej rade, že by tak dlho prebiehala diskusia k programovému vyhláseniu vlády. My sme týždeň rokovali, opoziční aj koaliční poslanci, a pamätám si, ako sme rokovali o programovom vyhlásení vašej vlády, keď ste po dvoch dňoch diskusie navrhli ukončiť rozpravu alebo ste ju obmedzili a neumožnili ste diskutovať všetkým poslancom. Toto sa stalo naozaj po dlhom čase. Ja si myslím, že to je výrazná zásadná zmena.
K predsedovi Najvyššieho súdu by som rád povedal jednu vetu, ktorou komentoval, môj kolega, v pléne postoj Národnej rady k jeho snahe vystúpiť tu, že pán predseda Najvyššieho súdu až po kontrole, až po kontrole ministerstva financií na vašom úrade. Potom nech sa páči.

Ďakujem pekne. Poprosím pána Beblavého s vystúpením do rozpravy. Po pánovi Beblavom sa prihlásil pán minister Lipšic do rozpravy.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ďakujem za možnosť vystúpiť. Pokúsim sa pokračovať v tradícii nie dlhých vystúpení, takže budem stručný.
Chcel by som sa venovať jednému aspektu návrhu, ktorý práve prerokúvame a ktorý si myslím, že je v jadre otázky, ktorá pred nami stojí, teda aspoň pred nami, myslím tým asi väčšinu poslancov, ktorí nevnímajú imunitu len ako samoúčelný nástroj na ochranu vlastných záujmov.
Otázka teda je, že či je nejaký iný dôvod, pre ktorý by sme mali zachovať poslaneckú imunitu nad rámec teda toho, že je to pre nás určite veľmi príjemné a osobne výhodné. A jeden dôvod tu je. A tomu som sa chcel venovať vo svojom vystúpení, aby sme ho pomenovali a aj sa k nemu nejakým spôsobom postavili. A ten dôvod je to, či máme byť my, ako poslanci, chránení proti nedostatkom slovenského právneho štátu. Ako povedal kedysi dnes už bývalý premiér pán Fico, on povedal, že na Slovensku právny štát neexistuje.
Ja osobne by som to trošku kvalifikoval a povedal by som, že napriek jeho najlepším snahám, právny štát na Slovensku ešte existuje, ale má dosť znateľné medzery. To, že ten slovenský právny štát má problémy, vieme na tzv. "stress teste Harabin", teda vieme, že keď súdnictvo sa pokúsila ovládnuť úzka skupina ľudí, tak sa jej to do veľkej miery podarilo a dodnes sa jej to darí. Tak isto vieme na prípade Hedvigy Malinovej, a to teda si dovolím poznamenať, že ja nijakým spôsobom neprejudikujem, čo sa stalo v prípade Hedvigy Malinovej. Ale čo vieme, že sa stalo v prípade Hedvigy Malinovej je, že dochádzalo k hrubému politickému zasahovaniu do vyšetrovania v priebehu tohto prípadu.
Tak z tohto všetkého vieme, že slovenský právny štát má veľké problémy a tie problémy sa môžu týkať aj politicky citlivých káuz. Môžu sa teda týkať aj nás poslancov. Môže sa stať, že keď niektorý z poslancov sa začne príliš zaujímať o niektoré nevhodné aktivity tajných služieb, tak mu nájdu v aute kukláči náhodou nejaké skladačky s drogami? Na Slovensku sa to určite stať môže. Ja by som šokovaný nebol.
Teraz je otázka, či toto je dôvod na to, aby sme odmietli zúžiť imunitu nás poslancov. Určitý dôvod tu je. Je to dôvod, ktorý by nás chránil pred takýmito možnými manipuláciami a ohrozeniami, a preto by som aj ja bol ochotný toto zvážiť. Po širšej úvahe však myslím si, musíme dospieť k záveru, že tak ako znášame nedokonalosti slovenského sociálneho ekonomického štátu, tak musíme znášať aj nedokonalosti slovenského právneho štátu spolu s našimi spoluobčanmi. Pretože to, že niekto môže manipulovať trestný systém proti nám, rovnako platí, že môže manipulovať trestný systém proti svojim podnikateľským oponentom, proti svojim názorovým oponentom a proti 5,4 mil. ľudí, ktorí nemajú to šťastie, že sú poslancami Národnej rady.
To, že pravdepodobnosť, že to môže niekto skúšať voči nám, je o niečo vyššia ako pri našich spoluobčanoch je síce pravda, ale tá pravdepodobnosť sama osebe nemôže byť dôvodom na to, aby sme tieto riziká neznášali.
Z toho dôvodu ja osobne budem hlasovať za tento návrh vlády, a to teda napriek tomu, že vnímam legitímny argument, ktorý znie v tom, že, ak by boli poslanci chránení proti nedostatkom právneho štátu, možno by mohli byť odvážnejší v boji proti niektorým nešvárom, ale obávam sa, že z môjho pohľadu tento argument nie je dostatočný na to, aby sme zachovali imunitu v súčasnej podobne. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, milé kolegyne, vážení kolegovia, ja zareagujem najskôr na pána poslanca Pašku, ktorý už odišiel. Povedal svoje argumenty a odišiel, čo je pomerne typické pre snahu viesť diskusiu.
Vyjadrím sa najskôr k jeho argumentu, že vláda, kým nemá vyjadrenú dôveru, nemá zákonodarnú iniciatívu. Tento argument považujem za absurdný, nemajúci oporu v texte ústavy, v žiadnej ústavnoprávnej doktríne a majúci oporu zrejme len v názore pána poslanca Pašku. Je to absurdné.
Podľa našej ústavy má zákonodarnú iniciatívu vláda, poslanec a výbory. Ústavný text nehovorí nič o tom, že vláda získava svoje ústavné právo až okamihom, kedy má vyslovenú dôveru. To je subjektívny, osobný názor pána poslanca Pašku. Nikoho iného. Čiže to k tomu, ako by sme si veľmi jasne povedali. Tam nie je žiaden relevantný spor.
Tak isto, ako nie je žiaden relevantný právny spor o tom, či ministerstvo financií má alebo nemá kompetenciu ísť kontrolovať rozpočet Najvyššieho súdu. O tom žiaden relevantný právny spor nie je. To je jasné. Tak jasné, ako včerajší incident v tejto miestnosti.
Teraz k samotnej imunite. Strana SMER často operuje termínom rovnosť. Hovorí tomu sociálna rovnosť. Ale pokiaľ príde na rovnosť pred zákonom, tak skutky a slová poslancov strany SMER sú vždy veľmi odlišné. Zhodneme sa asi na tom, že najdôležitejší princíp právneho štátu je rovnosť pred zákonom. Je to to najdôležitejšie čo chráni občanov pred svojvôľou štátnej moci, pred tým, aby parlament alebo vláda prijímali absurdné a diskriminačné právne normy, pretože, ak sa budú týkať aj ich samotných, tak ich parlament neprijme.
Poviem príklad. Ako môže parlament rozhodovať zodpovedne o výške pokút za dopravné priestupky, pokiaľ poslanci týmto pokutám nepodliehajú? Potom môžeme prijímať v princípe akékoľvek, aj pomerne drakonické pokuty, vedomí si toho, že my sami im v skutočnosti nepodliehame. Preto je tak široko zakotvená imunita priestupková aj trestnoprávna, absurdná. Je absurdným a prekonaným inštitútom, s výnimkou hlasovania a s výnimkou výrokov v Národnej rade.
Vládna koalícia, súčasná, presadzovala zúženie imunity, aj keď sme boli v opozícii. To znamená, naše kroky a naše konania sú konzistentné, či vo vláde alebo v opozícii. Ja som včera spomenul, ak opozícia dnes tvrdí, že má obavy z kriminalizácie, neviem z čoho má konkrétne obavy, lebo nie som si vedomý ani vyjadrení pani premiérky, ani mojich, ktoré sa týkali kriminalizácie opozície. Som si vedomý vyjadrení bývalého premiéra, ktoré povedal aj tu v tejto sále, že kde má opozícia sedieť, a že má byť rada, že má imunitu, a že sedí v parlamente a nie niekde inde. No. Takéto vyjadrenie nemal nikto z vládnej koalície. Takže obava z týchto výrokov byť nemusí.
Som presvedčený o tom, že ak chce dať parlament jednoznačný signál, že rovnosť pred zákonom nie je len heslom, ale realitou, tak musíme zúžiť imunitu len na výroky a hlasovanie v parlamente. V žiadnom inom prípade poslanecká imunita nemá žiadne opodstatnenie. Nie je žiadne opodstatnenie, aby poslanec bol chránený pred trestným stíhaním alebo pred potenciálnym priestupkovým konaním za skutok, ktorý nijako nesúvisí s výkonom funkcie.
Samozrejme onedlho budete hlasovať o tomto návrhu a tam sa ukáže, či sú súladné slová a skutky. Častokrát aj v minulosti, keď sa pýtali poslancov terajšej vládnej koalície novinári na chodbe, či sú za zúženie imunity, povedali áno, sme za zúženie imunity, nám imunita nechýba, sme za. A potom prišlo hlasovanie. A boli proti. A preto si myslím, že poslanci a nielen poslanci, aj ministri samozrejme prejavujú to, čomu naozaj veria svojimi skutkami, nie svojimi rečami. A poslanci prejavujú svoje skutky hlasovaním. A preto si myslím, že ak majú brať občania vážne reči o rovnosti pred zákonom, vážne ich majú brať, tak to hlasovanie o 11.00 bude dôležité. Bude verejne známe a bude známe, ktorí poslanci majú pocit, že o rovnosti pred zákonom treba rozprávať kvetnato a filozoficky a ktorí si myslia, že treba konať.
Názor verejnej mienky v tomto je jednoznačný a každý jeden z nás, každý jeden z vás, tu nereprezentuje samého seba, ale verejnú mienku a svojich voličov. A ja som presvedčený, že voliči všetkých strán, vrátane strán dnešnej opozície si želajú, aby poslanci nemali neodôvodnené, nadštandardné, nevyargumentovateľné privilégiá. A preto by som vás chcel požiadať, naprieč politickým spektrom, aby ste tento vládny návrh zákona podporili a podporili jeho prerokovanie v druhom čítaní.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán minister, no opäť váš veľmi zaujímavý prínos k ústavnému právu, celému sféru imunít, komplexnosť prístupu. Predpokladám, že imunity ovládate, že majú k dispozícii tak súdna moc, tak diplomati, diplomatická moc a samozrejme aj poslanci. Kontexty všetkých týchto imunít sú nepochybne určené na to, aby sa o nich diskutovalo, ale váš postoj k tomuto celému, čo ste navyprávali ukazuje, že ten bezbrehý populizmus vás po voľbách neopúšťa.
Nechcem sa ale vyjadrovať, nepochybne imunita vyžaduje diskusiu, len problém je, že pre opozičných poslancov je nesmierne dôležité, aby pokiaľ nebude existovať imunita, aby mali stopercentnú istotu, že nebude zneužitá výkonná moc na ich pôsobenie, a že sa nestane to, čo napríklad v Českej republike, že úplne náhodou bol prezident Havel zvolený za prezidenta jedným hlasom poslanca, ktorý bol zhodou okolností zadržaný predtým políciou. Takže toto sú tie obavy. O nich treba diskutovať, treba hovoriť o zárukách toho, že výkonná moc nebude zneužitá.
Pán Lipšic, vy osobne pre mňa, pre mňa ako taký, ako minister, ste takým rizikom. Vaša bezbrehá túžba predvádzať sa a do toho dať ešte tú schopnosť, ktorú máte, máte k dispozícii politicky ovládať celý policajný aparát represívny, toto pre mňa osobne vytvára hrozbu. A toto vaše vystúpenie ma v tomto utvrdilo, že nejde tu o jeden korektný a objektívny proces, ktorým je posúdenie postavenia poslanca po dvadsiatich rokoch demokracie u nás, vzťahu výkonnej zákonodarnej moci a možnosti zneužívania tohto štátneho aparátu. A toto vaše vystúpenie, ešte raz pán minister, len opäť zbytočne spochybňuje tento predložený návrh zákona.

Ďakujem pekne, pán predseda. Som rád, že pán minister vnútra spomenul, že téma imunity poslancov bola veľmi aktuálna aj v minulom volebnom období.
Tak si dovolím, vážené kolegyne a kolegovia pripomenúť, že ja, aj všetci moji kolegovia z SDKÚ - DS sme v minulom volebnom období trikrát hlasovali za obmedzenie poslaneckej imunity a samozrejme budeme tak hlasovať aj teraz za tento návrh, či sme boli v opozícii alebo sme teraz v koalícii.
Som presvedčený, že tak ako bolo povedané, toto hlasovanie ukáže veľmi jasne, kto to s obmedzením poslaneckej imunity myslí vážne. A som si istý, že proti budú hlasovať len tí poslanci, ktorí nemajú čisté svedomie. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán Sulík. Ja by som sa chcel poďakovať predovšetkým pánovi ministrovi za tento návrh, ale súčasne povedať, že v jednej časti s ním nesúhlasím. A ten nesúhlas sa týka práve tej imunity v súvislosti s výrokmi. Domnievam sa, že aj táto časť imunity by mala byť zrušená. Jej zrušenie by podľa mňa prispelo výrazne k tomu, aby tento parlament zasadal kultivovane, aby rokoval vecne, aby sme zvažovali každé slovo, ktoré povieme, aby sme zvažovali naše výroky.
To, čo bolo, čo sme mali všetci možnosť vidieť v rámci týchto uplynulých dní pri diskusii o programovom vyhlásení, bolo takým vzorom. To, čo si nedovolíme, dámy a páni, v osobnom styku s našimi buď priateľmi, známymi, ale aj cudzími ľuďmi, mnohokrát som svedkom toho, že sa dovoľuje tuná v parlamente v rámci diskusií.
Čiže, ja si dovolím navrhnúť, keď by som to mohol povedať, zatiaľ len vyslovene voľne, nie je to žiaden procedurálny ani iný návrh, aby sme uvažovali perspektívne i o zrušení tejto imunity v súvislosti s výrokmi v parlamente. Výrazne by to tomuto parlamentu prospelo. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Stručne k pánovi poslancovi Ďurkovskému. Poslanci nemajú občiansko-právnu imunitu, ani za výroky, to znamená, že ich výroky sú žalovateľné, aj keď sú prednesené v pléne.
A k pánovi poslancovi Čížovi. Ja sa vám pán poslanec aj vašim kolegom divím, čo po štyroch rokoch vašej vlády, čo ste vy vykonali, čo ste nám tu ochotný porozprávať. Ku kriminalizácii opozície, ešte raz hovorím, bol to váš premiér, ktorý posielal opozíciu za mreže. Aj odtiaľto. Bola to vaša vládna koalícia, ktorá po škandalóznej schôdzi na odvolanie ministra Harabina a viete, čo tu vtedy padlo, ste to hádam odvtedy už počuli, žiadala orgány činné v trestnom konaní vyvodiť voči poslancom opozičným trestnoprávnu zodpovednosť.
Pán poslanec Číž, vy ste ako hlasovali? Za. Tak prosím vás, nám tu vy nerozprávajte o možnosti kriminalizácie ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

... lebo na vašom mieste, na vašom mieste by som naozaj vážil slová a skutky. Po tom, čo ste vy tu navystrájali počas posledných štyroch rokov, a napriek tomu my sme v opozícii za zrušenie imunity hlasovali. Sme to stále navrhovali. Sme hlasovali za.
Ešte raz, pokiaľ má niekto čisté svedomie, nemá sa čoho obávať. Pokiaľ nemá, tak sa asi čoho obávať má.

Ďakujem veľmi pekne. Uchádzala som sa o slovo ešte v rozprave, ale v každom prípade cítim potrebu k tejto debate povedať pár slov, pretože si myslím, že imunita poslancov, aj imunita sudcov je téma, ktorá si zaslúži solídnu diskusiu.
A čo mňa prekvapuje celú dobu, odkedy táto téma je témou, že táto debata prebieha cez médiá. A keď príde táto téma do parlamentu, tak debata ako keby prestala. A témou diskusie sa stali nejaké obštrukčné, formálne alebo iné dôvody, prečo teraz nie je ten správny čas tú vecnú debatu viesť.
Pretože ja som presvedčená, že prvé čítanie o návrhu vládneho zákona je presne ten priestor, kedy aj deň môžeme stráviť tým, aby sme si vyjasňovali, prečo obmedzenie imunity áno, prečo nie. Či zahrnúť do tohto návrhu zákona aj obmedzenie imunity sudcov alebo nie. Pretože, kde inde, by táto debata mala prebehnúť.
Treba si povedať, že tento návrh presne v tejto identickej podobe prvýkrát uzrel svetlo sveta, keď ho navrhol vtedajší minister Lipšic do pripomienkového konania. Bolo to niekedy v roku 2003 alebo v roku 2004. V tom čase bol predmetom aj odbornej debaty. Tento identický návrh bol trikrát predložený počas minulého volebného obdobia v tejto identickej podobe. A diskutovalo sa o ňom v odborných kruhoch. Diskutovalo sa o ňom v médiách, ale nediskutovalo sa meritórne o ňom naozaj solídnym spôsobom v tomto parlamente.
Zašlo to až tak ďaleko, že verejnosť, a to som sa spätne dozvedela, verejnosť si vlastne ani nebola vedomá toho, že v tejto identickej podobe tento návrh je predložený parlamentu naozaj štvrtýkrát, a že veľmi málo ľudí zachytilo, že obmedzenie imunity sudov nie je nová téma, ale že leží na stole tohto parlamentu už piaty rok, vlastne, pretože tak často bol tento návrh predkladaný.
Ja to hovorím naschvál a hovorím to preto, pretože zase nie v tejto sále, ale z médií som sa dozvedela, že poslanci SMER-u sú za obmedzenie imunity poslancov, ale majú problém s obmedzením imunity sudcov, a že možno opozičná strana SMER podporí zúženie imunity poslancov, pokiaľ z návrhu bude vypustená právna úprava sudcov.
A ja si myslím, že prvé čítanie je ten čas, kedy o tom treba rozprávať, a preto ma veľmi mrzí, že poslanci SMER-u, ktorí toto majú ako tému, sa rozhodli opakovane nediskutovať o tejto téme a obštruovať túto tému. A celé to vyzerá na hľadanie ďalšej zámienky, prečo o tomto návrhu nerokovať, a prečo tento návrh neschváliť.
Ale keďže v médiách sa hovorí o tom, že imunita sudcov je iná téma ako imunita poslancov, a keďže som očakávala, že to bude téma na debatu práve v prvom čítaní, nestalo sa tak, tak si dovoľujem k tomu niečo povedať, pretože si myslím, že keď sa zase verejnosť dozvie cez médiá, že imunita sudcov je iný problém ako imunita poslancov, tak stojí za to, aby k tomu bolo aj vyjadrenie predkladateľa.
Ako som už povedala, to nie je nový návrh v identickej podobe vo vzťahu k obmedzeniu imunity poslancov aj sudcov. Tento návrh je predložený tejto snemovni štvrtýkrát.
Dnes je imunita sudcov rovnocenne upravená ako imunita poslancov. Ja som presvedčená o tom, že rovnocenné postavenie všetkých ústavných činiteľov je na mieste. Je naozaj paradoxné, a tu naozaj nadväzujem vlastne na to, čo hovoril pán poslanec Číž, a s čím sa vysporiadal pán poslanec Beblavý, že sú to práve tieto skupiny, poslanci a sudcovia, ktorí tvoria právny štát, majú najväčšiu obavu zo zneužívania inštitúcií právneho štátu, a pritom majú v rukách všetky nástroje na to, aby tieto inštitúcie fungovali.
A ja si naozaj nemyslím, ja si naozaj nemyslím, že môžme občanom Slovenska povedať, že nezvládame sfunkčniť inštitúcie právneho štátu, seba budeme chrániť, a keď budú zneužívané voči obyčajným občanom, tak, no čo už. Takže ja si myslím, a tu súhlasím s pánom poslancom Beblavým, že toto riziko musíme uniesť, a naopak sme povinní urobiť všetko pre to, aby inštitúcie právneho štátu fungovali.
Dovoľte, aby som sa vyjadrila ešte k jednému argumentu, ktorý zaznel cez médiá. A je to dôležité, aby naozaj to nebol dôvod alebo zámienka, prečo sa vážne nezaoberať týmto návrhom zákona. Tým argumentom, ktorý sa používa, prečo imunita sudcov nie, je inštitút pozastavenia výkonu funkcie sudcu, ktorý má v rukách minister spravodlivosti podľa súčasnej právnej úpravy. Ja musím povedať, že to, čo bolo povedané v médiách ako argumenty, bolo veľmi, veľmi nepresné a veľmi, veľmi zavádzajúce, pretože za prvé, si treba uvedomiť, že keď už tým základným argumentom je zneužívanie polície a budovanie predstavy v ľuďoch, že policajt naozaj na Slovensku si môže len tak vyfabulovať trestný čin, to sú argumenty, ktoré sú podľa mňa scestné.
My hovoríme, my hovoríme občanom, že proste policajt si vymyslí trestný čin na poslanca, čo si môže alebo na sudcu a počujú to občania z úst predsedu Najvyššieho súdu, čo si môžu myslieť. Však sa musia začať báť chodiť po ulici. Ale v každom prípade okrem toho, že si nemyslím, že je to také ľahké a v zásade skúsenosť ani nehovorí o tom, pretože nepamätáme si takúto situáciu. Tým najsilnejším argumentom, ktorý sa používa, pokiaľ ide o problém zúženia imunity sudcov, je naozaj oprávnenie ministra spravodlivosti pozastaviť výkon funkcie sudcovi.
Tu treba povedať, že aj keď by bolo začaté trestné stíhanie voči sudcovi, tak minister nemá povinnosť, iba možnosť pozastaviť výkon funkcie, nemôže tak urobiť vo všetkých prípadoch trestného stíhania, len v takých prípadoch, kde by išlo o trestné stíhanie pre taký skutok, za ktoré je možné odvolať sudcu z funkcie. To znamená, muselo by ísť o úmyselný trestný čin.
Za druhé, treba povedať, že minister spravodlivosti má toto oprávnenie aj v prípade disciplinárneho stíhania sudcu, ktorý môže na rozdiel od trestného stíhania dokonca sám iniciovať a zároveň dočasne pozastaviť výkon funkcie sudcu, tiež nie v každom prípade disciplinárneho stíhania, ale len takého závažného, kde sa navrhuje sankcia odvolania z funkcie sudcu.
A to je vážne oprávnenie výkonnej moci.
A ja som pripravená, keď tu budú návrhy noviel sudcovských zákonov o tomto oprávnení, naozaj vážne diskutovať, ale som presvedčená o tom, že to nie je problém právnej úpravy imunity, že je to problém právnej úpravy dočasného pozastavenia výkonu sudcu, ale hlavne, že je to problém Súdnej rady, ktorá predstavuje aj podľa právnej úpravy tú brzdu, ktorá môže zabrániť šikanóznemu dočasnému pozastaveniu výkonu funkcie sudcu.
A dovoľte si, pretože považujem túto debatu za falošnú, a to, že sa táto téma začala cez médiá a je mi ľúto, že nie tu, pretože tu by sme si to mohli vyjasňovať, že táto téma sa začala vyťahovať ako zámienka. Ako zámienka pre to, prečo neschváliť zúženie imunity ústavných činiteľov. Dovolím si povedať, že vnímam túto debatu, tak ako sa vedie veľmi zavádzajúco a nepresne, ako debatu falošnú a trošičku paradoxnú, pretože boli to minulé štyri roky, kedy áno, inštitút dočasného pozastavenia výkonu funkcie sudcu, som o tom hlboko presvedčená, bol zneužívaný.
Nie v súvislosti s trestným stíhaním sudcu, nie v súvislosti s trestným stíhaním sudcu, nebol tam žiadny problém s tým, či má alebo nemá sudca imunitu, ale pod vedením sudcu, ministra alebo akokoľvek to mám nazvať, bol tento inštitút zneužívaný. Domnievam sa, trúfam si povedať, že Súdna rada v minulom období zložená poväčšine zo sudcov, absolútne zlyhala pri svojej funkcii chrániť nezávislosť justície a tieto šikanózne dočasné pozastavenia v súvislosti so šikanóznymi disciplinárnymi konaniami sudcov, potvrdzovala a nechala ich v platnosti. A to je maslo na hlave predchádzajúcej vlády a strany SMER, ktorá tohto sudcu, ministra v tejto pozícii nechala a trpela.
Je mi ľúto, musím to povedať. A dnes pre mňa to, čo čítam cez médiá, to, čo čítam cez médiá, musím označiť za, musím označiť za debatu, ktorá je podľa mňa falošná a nemôžem sa zbaviť dojmu, že nie je záujem obmedziť imunitu ústavných činiteľov, pretože niektorým politikom a niektorým sudcom tento stav vyhovuje. Ďakujem pekne. (Potlesk.)