7. schôdza

V tejto chvíli mi dovoľte najskôr poďakovať, pán predsedajúci, že napriek mojej chybe ste mi umožnili vystúpiť. Ja sa čudujem údajom pani poslankyne Gibalovej aj tomu, čo tu je prezentované, a to z toho dôvodu, že zmena výpočtu len na základe inflácie znamená oproti predchádzajúcemu spôsobu výpočtu dávok to, keď sa zohľadňoval aj rast miezd, zníženie čiastky, o ktoré sa bude valorizovať dôchodok v roku 2012, a to o 56 %, zo 6,33 eur na 2,82.
A musím povedať ďalšiu vec. Táto vec pomáha iba 6 % dôchodcov, tým, ktorí majú dôchodok do 156,6 eura. Ďalší dôchodcovia, aj tí dôchodcovia, ktorí budú mať a majú priemerný dôchodok, 350 eur zhruba, sú už poškodzovaní. Do budúcnosti, pani poslankyňa Gibalová, takýmto spôsobom ochudobňujete svojich rodičov, starých rodičov a ďalších príbuzných, ktorí budú poberať dávky, ochudobňujete ich, ukracujete ich na životnom minime a nedáte im dôstojne prežiť. Napriek tomu a súčasne porušujete základné dohovory, ako je Dohovor Medzinárodnej organizácie práce, ktorý garantuje, je to stodvojka, minimálnu výšku dôchodkov odvodenú od priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Ale taktiež mám pocit, že ste sa nezamerali ani na Európsku sociálnu chartu, a to aj revidovanú, ktorú sme ratifikovali. Čiže prosím, aby ste zvážili tento mechanizmus. Je neprijateľný pre starobných dôchodcov, ktorí tu do roku 2003 odpracovali a platili do systému v priemere 43,8 roka.

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa Tomanová, mne sa v tejto chvíli zdá, že snívam. Dňa 21. apríla 2010 Vás po výjazdovom rokovaní vlády vo Veľkom Krtíši požiadala skupina dôchodcov, aby ste zmenili spôsob valorizácie. Po tomto stretnutí ste vyhlásili pre tlačovú agentúru toto: "Dôchodky by sa mali v budúcnosti valorizovať pevnou sumou, a nie percentuálne, ako je tomu aktuálne. Rýchlejšie by tak rástli nízke dôchodky." Ďakujem vám pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán minister, vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v roku 2004 bola narušená rovnováha Sociálnej poisťovne. K 1. 1. 2005 nadobudol účinnosť zákon č. 43/2004 Z. z., ktorý uzákonil sporenie v 2. pilieri. Chápem pána ministra, že sa snaží zotrieť deficit v Sociálnej poisťovni, ako to robili všetci ministri pred ním, ktorí sedeli na jeho stoličke, pretože je to vážna a nutná vec. Viete, pán minister, ale, bohužiaľ, musím vás na jednej strane pochváliť, ale na druhej strane veľmi pohaniť, pretože váš návrh, keď ste ešte mohli slobodne hovoriť v tejto snemovni mesiac po voľbách, bol: zmeniť odvody do 2. piliera na 9 %, čo by sčasti určite vyriešilo Sociálnu poisťovňu. A v tejto dobe to považujeme za najlepšie riešenie. Mrzí ma, že pani Radičová, kedykoľvek vystúpite a máte nejaké návrhy, okamžite ruší vaše myšlienky a nedovolí vám, aby ste myšlienky, ktoré by možno aj mali správne riešenia, zrealizovali vo svojich činoch.
Chcela by som ešte povedať, že mi to pripadá ako v kráľovstve pána Wericha, v jednej rozprávke, kde kráľ povedal: "Ruším to, čo som zaviedol, a zavádzam to, čo som zrušil." Česi si veľmi dobre uvedomujú, čo znamená takéto nastavenie 2. piliera. A keď sa pozrieme k našim susedom, tak vidno, že jasne povedali, že teda nepôjdu cestou Slovenska, pretože táto cesta nie je správna, a snažia sa zaviesť 2. pilier v takom pomere, pretože Sociálna poisťovňa a 2. pilier sú dve spojené nádoby, ktoré nemožno oddeliť. Idú z 20 % k 3 %. To znamená, že sa poučili a vedia jasne, že si nebudú tunelovať svoj vlastný systém.
A teraz poďme rovno k zákonu, pretože skutočne tento zákon by sa zdal ako to, čo bude riešiť svojím spôsobom deficit v Sociálnej poisťovni. Ale, bohužiaľ, návrh tohto zákona znamená zhoršenie sociálnej situácie obyvateľstva, a to znížením príjmov všetkých zamestnancov rozšírením vymeriavacieho základu pre platbu poistného na všetky druhy sociálneho poistenia, zníženie ochrany zamestnancov po skončení pracovného pomeru, navrhnuté drastickým skrátením ochrannej lehoty v rámci nemocenského poistenia. A mimoriadne cielene zasiahne aj poberateľov dôchodkových dávok znížením valorizácie a rozsiahlou reštrikciou v oblasti výplaty dávok, predčasných starobných dôchodkov a ich následného započítania do budúcich dôchodkových nárokov.
Viaceré ustanovenia predložené v tomto návrhu zákona nie sú v súlade s legislatívou zakotvujúcou rovnosť zaobchádzania, neprípustnosťou retroaktivity, princípom zabezpečenia dosiahnutých práv, právnou istotou občanov zaručenou ústavou Slovenskej republiky a ďalšími základnými právnymi princípmi platnými v demokratickom štáte.
Poďme teda k § 32 ods. 1, 2 a 3. Zásadne určite nesúhlasíme so skrátením lehoty po skončení nemocenského poistenia, a musím povedať, že už mi to povedali aj ľudia na ulici, mamičky a rôzni tí, ktorých sa to bude dotýkať, na to zo 42 dní na 7 dní. Nemocenské poistenie je povinné poistenie. To znamená, že svojou platbou sa zamestnanec poisťuje pre prípad straty príjmu z dôvodu choroby. Ochranná lehota zabezpečuje, že ochrana pred poistnou udalosťou trvá určitý čas aj po skončení priameho poistného vzťahu, teda zamestnania. V mnohých prípadoch ide o zamestnancov, ktorí nedobrovoľne stratili aj zamestnanie po dvadsiatich-tridsiatich rokoch zamestnania, počas ktorých si oni sami platili poistné. Choroba a práceneschopnosť môže prepuknúť aj niekoľko týždňov po skončení poistenia, teda zamestnania, ale môže mať príčinu, súvislosť s predchádzajúcim vykonávaným zamestnaním, to znamená, ak človek pracuje v podmienkach, ktoré sú zdraviu škodlivé, alebo má dlhšiu inkubačnú dobu, ale vznikla v čase, keď zamestnanec bol ešte poistený, a teda oprávnene požadoval, aby stanovená ochranná lehota bola zachovaná v takom rozsahu, ako to v súčasnosti určuje zákon. V súčasnosti stanovená ochranná lehota má pre takýchto zamestnancov nielen medicínske a ekonomické opodstatnenie, ale aj morálne. Dĺžka ochrannej lehoty bola stanovená na základe odborných medicínskych analýz a v záujme poskytnúť primeranú sociálnu ochranu zamestnancov. A preto je nesystémové a nesociálne skrátiť ochrannú lehotu bez predchádzajúcich odborných analýz stanovísk odborníkov z oblasti pracovného lekárstva a ďalších medicínskych odborov. Samozrejme, chápem, že akonáhle stúpa nezamestnanosť, tak úmerne stúpajú aj maródky. Ale si myslím, že toto nie je riešením, riešením je to, aby sa tlačilo na lekárov, aby skutočne pristupovali k tomu tak, či ten pacient na tú maródku ísť má alebo nemá. A ďalšia vec je to, aby vaši revízni lekári, ktorých máte v Sociálnej poisťovni, navštevovali týchto pacientov a kontrolovali ich, či skutočne dodržiavajú alebo nedodržiavajú režim chorého.
Zmena valorizačného mechanizmu v § 82. Nesúhlasíme s navrhnutým modelom, nakoľko bude znamenať sústavné znižovanie dôchodkov v porovnaní a aktuálnou úrovňou miezd v štáte, a tým ďalšie znižovanie kúpyschopnosti občanov v produktívnom veku. Zvyšovanie dôchodkov iba o mieru inflácie vypočítanú zo sumy priemerného starobného dôchodku spôsobí plošné znižovanie dôchodkov pre všetkých. Ani najnižšie dôchodky po valorizácii navrhnutej v predloženom návrhu zákona nedosiahnu takú sumu, akú by dosiahli pri zachovaní súčasného modelu valorizácie dôchodkov. Je možné uviesť pre porovnanie valorizáciu dôchodkov stanovených od 1. januára 2011 v porovnaní s valorizáciou podľa predloženého návrhu zákona. Napr. dôchodok vo výške 185 eur bude zvýšený o 1,8 % a dosiahne sumu 188,33 eura. Avšak podľa navrhnutej zmeny zvyšovania dôchodkov by dosiahol sumu iba 187,82 eura, nakoľko by vzrástol iba o 2,82 eura pevnej sumy. Uplatnením nového valorizačného mechanizmu by dotknutý nízkopríjmový dôchodca prišiel každý mesiac o 0,51 eura. Možno niekomu sa to zdá smiešne, ale ľudia, ktorí skutočne čakajú na tento dôchodok, ktorý ide do potravín, a denne rozmýšľajú, čo si kúpia za centy, tak určite počítajú každý deň aj tie centy. Pri dôchodku vo výške 305 eur by každý deficit tvoril 2,67 eura, pri priemernom dôchodku vo výške 350 eur by rozdiel v mesačnom príjme po valorizácii bol 3,48 eura a pri dôchodku 465 eur by rozdiel v každom jednotlivom mesiaci dosiahol sumu 5,55 eura. Pri raste ostatných ekonomických ukazovateľov v štáte by veľmi rýchlo väčšina poberateľov dôchodkov spadla do sociálnej siete. A stali by sa poberateľmi dávky v hmotnej núdzi. Dopad nižšej valorizácie dôchodkov kumulovanej počas niekoľkých rokov by spôsobil podstatné zhoršenie ekonomickej situácie poberateľov dôchodkov a ohrozenie ich schopnosti zabezpečiť si základné životné potreby v starobe, tak ako im to zaručuje Ústava Slovenskej republiky. Pritom ide o skupinu obyvateľstva, ktorá v blízkej budúcnosti pôjde do starobného dôchodku a ktorá si nemohla sporiť na dôchodok z dôvodu všeobecne nízkej mzdovej úrovne v bývalom socialistickom Česko-Slovensku, ktorá v podstate pretrvala dodnes. Súčasne by navrhovaný valorizačný mechanizmus znamenal také zníženie dôchodkov v pomere ku mzdám v štáte, že by Slovenská republika nespĺňala základný záväzok Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia, ktorý stanovuje minimálnu úroveň starobného dôchodku ako percenta z priemernej mzdy.
Preto ak dovolíte, odporúčam, aby sa nepokračovalo v rokovaní o tomto zákone, a žiadam pána spravodajcu, aby bolo o tom hlasované.
A, pán minister, ešte jedna taká vec. Myslím si, že budete mať veľmi ťažkú prácu, pretože napr. zákonom, ktorý sme schvaľovali, som si ho tu napísala, ktorým je Colný zákon, sa predpokladá že 800 až 900 colníkov príde o prácu. My chápeme, že šetriť v tomto štáte je povinnosťou možno každého. Ale, viete, najjednoduchšie je to, ak všetko zoškrtáme. Ale čo potom s tými ľuďmi? Zvýšime nezamestnanosť, títo ľudia nebudú mať finančné prostriedky, títo ľudia nepôjdu nakupovať, títo ľudia nepôjdu na dovolenku, nastane zastavenie určitého kolobehu. Ja si myslím, že táto vláda by mala hľadať pracovné miesta, mala by sa snažiť o investorov, a nie jednoducho myslieť si to, čo si myslí, že vyrieši to tým, že chudobným zoškrtá, tým, že zníži ľuďom, ktorí sú chorí, v tomto poistení nárok na ošetrovanie. A tým, vlastne že tí ľudia budú nezamestnaní, ich vyženie iba na ulice. Mali sme možnosť tento týždeň vidieť, ja si to nepamätám za čas bývalej vlády, že každý deň pred parlamentom niekto štrajkoval. Ja si to nepamätám. Ale myslím si, že toto prvenstvo sa vám už podarilo. Ďakujem. (Potlesk.)

Pani kolegyňa Vaľová, viete, keby prišiel za mnou novinár a opýtal by sa ma, či si viem predstaviť, že by na Slovensku bola niekedy slušná ľavicová strana, ja by som povedal, áno, pán novinár, viem si to predstaviť, alebo či si viem predstaviť, že by hlas podobný pánovi bývalému premiérovi bol naozaj jeho hlasom a že by pán Fico nakoniec skončil vo väzení, ja by som povedal, že no, viete čo, viem si to predstaviť. A presne takisto prišiel novinár za pánom Mihálom a opýtal sa ho, či si vie predstaviť, že by bol zmenený pomer odvádzania dávok v poistení, a on povedal, že no, viete čo, viem si to predstaviť. Ale to neznamená, že to bol jeho návrh. Už niekoľkokrát to tu odznelo, že navrhol niečo, čo bolo potom zrušené, ale bola to iba odpoveď na novinársku otázku. Špekulovať o rôznych možnostiach môžeme donekonečna, reálne a ozajstné návrhy sú tie, ktoré máme dnes v tomto parlamente na stole. Ďakujem.

Ďakujem. Veľmi stručne, lebo v rozprave budem k tomu hovoriť asi viac, pani poslankyňa, len taký stručný výlet do histórie, pretože téma valorizácie je pri tomto vždy večnou témou. A pred reformou, až sa pamätáte, tak vždy sa parlament uzniesol, o koľko sa pridá dôchodcom. A tri dni sa tu hádal a predháňal v tom, o koľko percent to bude viac, pretože to potrebujú. No, samozrejme, tí ľudia to potrebujú, vždy potrebujú ľudia, aby sa mali lepšie, čo možno najviac. Zaviedol sa mechanizmus, ktorý stanovil valorizáciu na základe ekonomických kritérií. Zaviedla ho reforma, ktorú som ja predkladal a predložil, a vďaka tomu bol pár rokov kľud. Dnes meníme ten valorizačný mechanizmus a, samozrejme, je hneď veľmi široká diskusia o tom, ako a či je to správne. Ale chcel by som len pripomenúť, nezabudnime na to, že to asi sa nedá tak, že vypočítame, o koľko tí ľudia budú mať menej a ako to doľahne na nich. Keď by som to obrátil, však navrhnime potom, že valorizačný mechanizmus sa zmení tak, že bude dvakrát taký, ako je dnes. Tým pádom tým ľuďom dáme dvakrát väčšiu valorizáciu, ako bola dnes. Alebo navrhnime, že to bude trikrát. Určite sa to bude páčiť dôchodcom. Ale máme na to peniaze? Má Sociálna poisťovňa dostatok príjmov, aby toto mohla uniesť, aby výsledkom nebolo zrútenie tohto systému? To nie je o vôli našej, či to chceme alebo nechceme, ale to je o ekonomike, čo si Sociálna poisťovňa môže dovoliť na základe príjmov, ktoré získava, aby sa nedostala do totálneho bankrotu a aby sme sa nedostali do situácie, že nie je na výplatu dôchodkov.

Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, ja ďakujem pani poslankyni Vaľovej za to, čo povedala, a zdôrazním, pokiaľ ide o valorizáciu, a mal by to vedieť aj pán bývalý minister Kaník, zmena výpočtu na základe inflácie znamená oproti predchádzajúcemu spôsobu výpočtu, kde sa zohľadňuje aj rast miezd, zníženie príjmov všetkých dôchodcov.
A, pani Gibalová, áno, ja som za valorizáciu pevnou čiastkou, ale vo výške zohľadňujúcej rast inflácie i rast miezd. V opačnom prípade z našich starých rodičov, rodičov robíme chudákov a žobrákov. V tejto súvislosti mi dovoľte pripomenúť, a znovu to zdôrazňujem, sme viazaní viacerými medzinárodnými dohovormi, ako je Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktorý sme ratifikovali, ako je Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 102 o minimálnej norme sociálneho zabezpečenia, ktorý stanovuje minimálnu úroveň starobného dôchodku ako percenta z priemernej mzdy obdobne ako Európska sociálna charta. Všetky tieto dokumenty sme ratifikovali.
Vládny návrh znamená zníženie valorizácie dôchodkov o 56 % zo sumy 6,33 paušálne pre všetkých na 2,82 %. A oproti súčasnému variantu je výhodnejší len pre dôchodky do 156,6 eura, to znamená pre 6 % dôchodcov.
Pán minister, prosím, predložte nám analýzu, o aké skupiny ľudí ide, prečo majú také nízke dôchodky a ako im je pomáhané v rámci hmotnej núdze, pretože pokiaľ viem, pomoc v hmotnej núdzi zohľadňuje aj zásluhovosť, pokiaľ ide o odpracované roky, a zvyšovanie percenta, aké percento sa občanovi odpočítava z jeho príjmu. Takže v tejto súvislosti by som bola zvedavá, či ste skutočne zvážili, pre koho je potrebné... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Vaľová, vy ste na začiatku povedali, že sa hlásite k stanovisku českej vlády, čo sa týka dôchodkového zabezpečenia 2. piliera. No škoda, že ste sa k tým stanoviskám českej vlády nehlásili aj pri iných príležitostiach, hlavne v čase, keď ste vládli. To by sme dnes neboli v takom marazme, v akom, bohužiaľ, sme.
A veľká škoda je, že niektoré veci beriete až vtedy, keď už problém rieši niekto iný. Ak by ste boli problém s valorizáciou dôchodkov riešili tak, ako to hovorila aj teraz predrečníčka, mali by sme problém valorizácie už dávno vyriešený a nemuseli by sme sa o ňom tu rozprávať dnes. Ďakujem pekne.

Dobre, ďakujem veľmi pekne. Ďakujem všetkým, ktorí reagovali na môj príspevok. Ja odpoviem za všetkých pánovi Poliačikovi, za všetkých tých, ktorí sa prihlásili. Inšpiráciu mi dal pán Poliačik. Viete si predstaviť to, ak by prišiel novinár za vami, tým vaším zoskupením, tým zlepencom a spýtal by sa vás, či budete vo vláde, SaS, a budete vládnuť? A vy určite ste si to nevedeli predstaviť, pretože také nesystémové riešenia, to, čo ste včera urobili, zajtra odvoláte, k tomu, čo ste odvolali, zajtra poviete, že to je tak, premiérka ruší. Ja si myslím, že skutočne je to pravda. Neviete si to predstaviť a takisto jednoznačne to aj takto vyznieva vo všetkých tých krokoch, ktoré momentálne robíte proti občanom, keď neviete nájsť riešenia a keď, ako som to povedala, to, čo sa vám naozaj podarilo, je prvenstvo, že v živote toľko ľudí za jeden týždeň neštrajkovalo pred parlamentom, ako štrajkovalo tento týždeň, mamičky, pivári, odborári. Proste jednoducho je to tak. Určite si to neviete predstaviť, neviete, čo máte robiť. A takto to vyzerá potom aj v parlamente aj pri predkladaní návrhov aj zákonov. A jednoducho myslím si, že na tom, čo som povedala, že tento zákon by sa mal vrátiť na prepracovanie, trvám. Ďakujem.

Vážené dámy, vážení páni, musím začať tým, že ako vo faktickej poznámke, tak aj teraz si trošku musíme pripomenúť filozofiu toho, čo tu dnes je, lebo keď nepochopíme to, ako ten systém funguje, ako je postavený, tak potom stojíme tak trošku vo vzduchu a z každého rožka troška tam niečo pridávame a výsledkom môže byť stavba, ktorá nemá ani stabilitu, ani statiku a je veľmi náchylná na zrútenie.
Takže súčasný dôchodkový systém, tak ako je platný po reforme, snaží sa, aby bol postavený na tom, že to, aký je dôchodok, závisí od celoživotnej aktivity daného človeka, od toho, koľko do systému odviedol a ako dlho do systému odvádzal. Preto je zásluhový. Človek čím viac pracuje, čím viac do systému odvedie, tým vyšší má potom dôchodok. Táto zásada sa logicky premieta aj do systému valorizácie. V čase, keď som spúšťal reformu alebo predkladal ju do Národnej rady, bojovali sme, a celá krajina bola tým sužovaná, alebo staršie vrstvy obyvateľstva, že existujúce dôchodky boli veľmi nízke. Preto bol zvolený systém, zavedený systém, ktorý myslel na to, aby sa v rámci možností alebo dokonca mierne nad možnosti Sociálnej poisťovne čo najrýchlejšie zvýšila životná úroveň a zvýšili príjmy dôchodcov, ktorí sú na dôchodku, a tých, ktorí zanedlho do dôchodku pôjdu, teda tých skupín obyvateľstva, ktoré nijakým spôsobom nemohli profitovať zo zavedenia 2. piliera, ktorý je jadrom dôchodkovej reformy a ktorý stále je jej kľúčovou súčasťou a zabezpečí v budúcnosti to gro príjmov a gro istoty pre dôchodcov. Ale, samozrejme, nemohli sme zabúdať ani sme nezabudli ani na ľudí, ktorí boli 5, 10 rokov pred dôchodkom. A preto bol zavedený systém, ktorý je relatívne veľkorysý. A priznával a priznáva stále vysoké dôchodky alebo podstatne vyššie, ako to bolo predtým, čo je určite lepšie, ako keby sme zostali pri tých mizerných dôchodkoch, ktoré sa rovnali takmer žobračenkám.
Takisto valorizácia. Pretože týmto spôsobom keby sme len zaviedli systém, ktorý je štedrejší, nijakým spôsobom by sme opäť neovplyvnili tých, ktorí už majú priznané nízke dôchodky z minulosti na základe zlého systému, preto bola zavedená valorizácia tzv. švajčiarskym koeficientom. S plným vedomím sme vedeli, že tento spôsob valorizácie zvyšuje hodnotu dôchodku rýchlejšie. To znamená, že nielen zachováva jeho reálnu hodnotu, ale zvyšuje reálnu kúpnu silu daného dôchodku s tým cieľom, aby aj staré dôchodky sa dostali v istom časovom horizonte na vyššiu úroveň. Nikdy to nebude ideálne. Ja som si toho vedomý. Ja som si vedomý toho, že dôchodcovia budú oprávnene mať množstvo výhrad, že chceli by mať vyššie príjmy. Áno, kto z nás by im ich nedoprial. Ale je to vec ekonomických možností.
Vďaka tejto zmene, vďaka zavedeniu tohto spôsobu valorizácie, ktoré zaviedla reforma, ktorú schválila ostatná Dzurindova vláda, do dnešného dňa vzrástli dôchodky takmer o 40 %. Pani poslankyňa Tomanová ma minule opravila, že to bolo 38 %, až sa nemýlim, môže ma príp. doplniť. Takže sami musíte uznať, že ide o veľmi vysokú sumu. Taký nárast z hľadiska percent si dôchodkový systém nepamätá, ako tu bol. Ale zároveň to znamená, že takýto systém, a to sme takisto vedeli hneď na začiatku, nie je trvalo udržateľný. Sociálna poisťovňa nie je tak nastavená, aby dokázala utiahnuť tento systém a aby ho dokázala odfinancovať. Toto zavedenie malo sociálny aspekt, ktorý bol, samozrejme, popieraný vtedajšou opozíciou a nedávnou koalíciou, ale bol to silný sociálny aspekt, na ktorý sme mysleli pri zavádzaní dôchodkovej reformy. Vedeli sme však, že príde čas, kedy bude treba zreálniť to, čo si môže Sociálna poisťovňa dovoliť, to, čo si môže dovoliť táto krajina bez toho, aby sa zvýšili odvody, pretože zvýšiť príjmy Sociálnej poisťovne sa radikálne dá zvýšiť len zvýšením odvodov, a to isto nikto nechce, radikálnym predlžovaním dôchodkového veku, príp. znižovaním dôchodkov. Nič z toho nie je v pláne súčasnej koalície a nič z toho sme nechceli plánovať ani predtým.
Preto prechod na valorizáciu podľa inflácie je z hľadiska filozofie systému logický, pretože pokiaľ pripustíme alebo pokiaľ akceptujeme predpoklad, že systém prizná relatívne spravodlivo výšku dôchodku na základe odpracovaných rokov, na základe odvedenia odvodov do sociálneho systému, že to je v rámci daného mechanizmu spravodlivo vyrátaný dôchodok, v takom prípade neexistuje filozofické odôvodnenie, prečo by pri tomto dôchodku, keď už človek prestane pracovať, prestane do systému prispievať, mala jeho kúpna sila naďalej reálne rásť. Čo je oprávnené, je, že tento dôchodok nesmie klesnúť pod jeho reálnu kúpnu silu. A to sa zabezpečuje tým, že sa aplikuje valorizácia podľa inflácie. To znamená, že raz keď je priznaný dôchodok 500 eur, tak kúpna sila 500 eur bude aj o 20 rokov, aj keď, samozrejme, nominálne tá suma bude úplne iná. Keď bude priznaný dôchodok 700 eur, tak jeho kúpna sila sa nebude rokmi meniť, nebude ani rásť, ale nebude ani klesať. Tak to platí v obidvoch prípadoch. To je logické. To, myslím, nikto nespochybní. Určite to znamená, že je to menej štedrý systém ako súčasná valorizácia. Áno, je to tak. Ale to je vo väzbe na to, čo sa dá odfinancovať.
To som popísal, lebo som musel vysvetliť, ako vlastne tento systém funguje, lebo niekedy mám pocit, že tá väzba a tá logika systému sa z vedomia ľudí stráca. A keď máme systém a nedržíme sa filozofie, keď máme základy, na ktorých je postavený celý dom, a z tých základov polovičku vyhodíme do povetria, o chvíľu sa nám zrúti celá stavba.
A preto nemyslím si, že je šťastné riešenie zaviesť valorizáciu jednotnou sumou, pevnou sumou pre všetkých, pretože to poprie to, čo som pred chvíľou vysvetľoval. Nebude platiť po zavedení jednotnej valorizácie jednotnou sumou, že výška dôchodku, jeho reálna kúpna sila, ktorá bola priznaná pri priznaní dôchodku, bude taká aj o rok, o dva-tri roky, o desať rokov. Pri všetkých dôchodkoch, ktoré sú vyššie, ako je priemerný dôchodok, ku dnešku je to zhruba 400 000 dôchodkov, reálna kúpna sila bude po každej ich valorizácii klesať. Za ten dôchodok po ďalšej valorizácii si kúpi človek menej, jednoducho povedané, ako si kúpi v čase priznania dôchodku. A každým rokom sa tento aspekt bude prehlbovať. Takisto sa to, ako to pani Gibalová ukázala v grafoch v nomináli, dá ukázať na reálnej sile, že reálna kúpna sila do tohto dôchodku bude klesať, a to relatívne dynamicky. Takisto platí, že reálna kúpna sila dôchodkov, ktoré sú pod hladinou priemerných dôchodkov, a tu treba pravdivo povedať, že tých je väčšina, bude rásť. To znamená, že tam bude pokračovať ako keby ten mechanizmus, ktorý je zavedený dnes, že reálna kúpna sila dôchodkov rastie. Filozoficky sa to vymyká zo systému ktorý je dnes zavedený. Hovorím to preto, lebo budem o tom diskutovať a je to diskutabilná otázka, či toto je správny prístup.
Z môjho osobného pohľadu si viem predstaviť akceptáciu takto riešenej valorizácie alebo takto navrhnutej zmeny v tom prípade, keď povieme, že toto je opatrenie, ktoré má dočasný charakter s cieľom ešte viacej zjednotiť alebo napraviť tie nerovnováhy spôsobené historicky. To znamená, že sme tu mali starý, zlý dôchodkový systém, ktorý bol rovnostársky a ktorý priznával všetkým takmer rovnaké dôchodky na veľmi nízkej úrovni. A potom tu máme nový systém, ktorý sa snaží odmeňovať ľudí skutočne podľa ich aktivity a podľa ich snahy celoživotnej. To som dnes schopný akceptovať, keď povieme, že toto je len dočasné sociálne opatrenie, ktoré opäť nejakým spôsobom tých ľudí dáva na jednu úroveň. Ale s tým ako s trvalým riešením mám veľký problém, pretože začneme znižovať reálnu kúpnu silu dôchodcom, všetkým, ktorí sú nad priemerným dôchodkom. A budú pribúdať a tých je dnes už niekoľko stotisíc. A nielenže ich je toľko, ale navyše nevidím na tom ani kvapku spravodlivosti z hľadiska jednoduchého ľudského vnímania "všetkým rovnako", čo je teória rovnakých žalúdkov. Je to teória, ktorá má pevné korene v ľavicom videní sveta. Ale ja som sa k ľavicovému videniu sveta nikdy nehlásil. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja musím povedať v tejto chvíli, že prvýkrát je časť vystúpenia pána Kaníka, s ktorou môžem absolútne súhlasiť. A to je časť týkajúca sa reálnej kúpnej sily a toho, o koľko vzrástli dôchodky. Ale ja len pripomeniem, že priemerná náhrada dôchodku vo vzťahu k priemernej mzde skutočne klesala, a to i nastavením reformy roku 2004, ktorá bola, pán Kaník, totálne nepripravená, neprepočítaná a kde ste 88,8 mld. skutočne neodhadli. A nastavili ste systém. Je pravdou, že sme 4 roky odstraňovali časť nedostatkov, ktoré vyplývali z vašich chýb. A takisto ich musí odstraňovať aj pán Mihál v súčasnosti. A to sa na tomto zákone aj podpisuje.
Sú veci, s ktorými by som ja osobne súhlasila. V žiadnom prípade však nemôžem súhlasiť s takto nastavenou valorizáciou, ktorá privádza do problémov zhruba 930 000 poberateľov starobných dôchodkov, z ktorých 59 % má dôchodok nižší, ako je priemerný dôchodok. A znovu pripomínam, valorizovať dôchodok v našej situácii, kde patríme medzi krajiny s najnižšími dôchodkami a, valorizovať ich len na báze rastu inflácie, keď to budeme robiť, čo chceme o pár rokov, aby boli všetci dôchodcovia v hmotnej núdzi, a budeme na nich priplácať z hmotnej núdze?