7. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán kolega, ja som vás pozorne počúval a vypočul som si tie argumenty, ktoré som si často mohol čítať v tých záujmových skupinách, ktoré takmer zahltili môj mail, zrejme aj váš, ale chcel by som o tom vecne diskutovať a musím povedať, že jedna vec ma trochu znervózňuje, viete, také emotívne argumenty o kolektívnej vine. Aká kolektívna vina bola u väčšiny vodičov, keď sme znížili rýchlosť na cestných komunikáciách zákonom zo 60 na 50, alebo aká kolektívna vina bola u ľudí starších nad 65 rokov, ktorí povinne a za vlastné peniaze musia chodiť na zdravotné prehliadky? Myslím si, že toto nie je korektný argument na takú vážnu diskusiu. Ďakujem.

Ďakujem pekne, tiež by som rád v stručnosti zareagoval na predrečníka v rámci rozpravy a chcel by som podotknúť tú skutočnosť, ktorá tu odznela, najmä ten závažný fakt v prípade prijatia tejto novely zákona č. 190, vysoká koncentrácia zbraní na jednom mieste. Zákon vôbec nerieši systém a spôsob, akým by sa tieto zbrane ukladali po skončení či už tréningu, súťaži alebo akejkoľvek športovej činnosti a tá koncentrácia, ktorá by v prípade možno nejakej vyhlášky ministerstva, možno nejakého opatrenia, nariadenia, riešila tieto veci možno podrobnejšie, táto koncentrácia, a to by som chcel zvlášť zdôrazniť, čo tu už bolo spomenuté, umožní rôznym nelegálnym skupinám, organizovanému zločinu ľahším spôsobom sa dostať ku zbraniam, k výkonným zbraniam. Dnes sme svedkami toho, že takmer každý týždeň dôjde ku krádeži bankomatov. Veď bankomaty sa na Slovensku kradnú pomaly ako zemiaky na poliach na Spiši. A ak tam dáme zbrane, takéto výkonné zbrane, tak čo sa bude diať potom? Hovorí tento zákon a rieši vôbec takéto vážne nebezpečenstvo, ktoré by týmto prijatím novely zákona č. 190 vzniklo?
Ešte by som, ak mám trochu času, spomenul aj tých psychológov, myslím si, tiež je tam veľmi vážny rozpor, pretože stanovisko psychológa vôbec nie je nejakým spôsobom relevantné. Bude to riešiť jeden psychológ, budú riešiť dvaja psychológia, čo ak dôjde k rozporu k rozhodnutiam alebo v rozhodnutí jedného, dvoch alebo troch psychológov a každé potvrdenie tohto psychológa bude rozdielne. Akým spôsobom toto budeme riešiť? Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené kolegyne a kolegovia, predložený návrh zákona vznikol vlastne na základe tragickej nešťastnej udalosti, ktorá vznikla v Devínskej Novej Vsi, bol veľmi rýchlo pripravený na základe jednej kauzy, ktorá je smutná, ale myslím si, že ak by sa prijímali zákony kauzálne, to znamená, že pri každej nejakej kauze sa príjme nový zákon alebo novela zákona, tak to nebude dávať ani stabilitu legislatívy, ale ani, myslím si, že nie je istota predloženým návrhom zákona, že sa takéto prípady viacej stávať nebudú. Skôr si myslím, že je to predložený zákon, ktorý má ukázať verejnosti, že vláda chce tento problém riešiť a pred tým, aby prebehla celoslovenská diskusia a hlavne, aby sa urobila analýza koľko vlastne trestných činov zo zbraňou a násilných trestných činov so zbraňou a vrážd bolo vykonaných, ale aby to bolo rozanalyzované aj na jednotlivé skupiny, koľko takýchto činov spáchali poľovníci, koľko športoví strelci, koľko policajti, vojaci a ďalší členovia ozbrojených zložiek ako colníci, koľko podnikatelia alebo iní držitelia zbrojných preukazov a koľko takýchto vrážd a násilných trestných činov spáchali ľudia, ktorí nie sú držiteľmi zbrojných preukazov. Myslím si, že takáto analýza by bola veľmi potrebná, aby bolo možné hovoriť, že vlastne, ktoré skupiny sú rizikové a kde je možné hľadať cestu na zníženie násilnej trestnej činnosti zo zbraňou. Ja som prvý, ktorý by som sa snažil a snažím sa, aby skutočne sa minimalizovali možné trestné, násilné trestné činy vykonané zo zbraňou, ale predložený návrh zákona, o tom som presvedčený, že tomu to vlastne neposlúži a nie je ani predpoklad, že opatrenia, ktoré sa v návrhu zákona prijímajú, znížia, alebo zabránia násilným trestným činom páchaným so zbraňou.
Povinné psychologické testy, ktoré tento návrh zákona zavádza, už raz v zákone o zbraniach boli. Bohužiaľ, do dnes som nevidel žiadne vyhodnotenie, ani z komory psychológov, ani žiadneho útvaru ministerstva vnútra, žeby vyhodnotil, akým spôsobom toto opatrenie v predchádzajúcom platnom zákone a aké výsledky sa dosiahli, o koľko klesla kriminalita násilných trestných činov so zbraňou a u jednotlivých skupín, či vôbec došlo k nejakému poklesu násilnej trestnej činnosti. Myslím si, že pri predkladaní alebo opätovnom zavádzaní psychotestov, povinných psychotestov by bolo rozumné toto obdobie využiť a určite by to napomohlo aj rozhodnutiu, či majú, alebo nemajú psychotesty ten pozitívny efekt, ktorý si myslíme, že by mohli pri násilných trestných činoch so zbraňou mať.
Tak isto sa otvára otázka zodpovednosti psychológov. Čo sa udeje s psychológom, ak prejde žiadateľ o zbrojný preukaz psychologickými testami, dostane zbraň a následne spácha trestný čin so zbraňou? Bude tento psychológ zbavený licencie? Alebo to len povieme, že je to štatistická odchýlka, že nie je možné presne všetky prípady odchytiť. Alebo si myslíme, že je možné na 100 % povedať, že tento človek je rizikový a nie je možné mu vystaviť zbrojný preukaz. Sme boli častokrát svedkami, že najmä tie podivné osoby si dokázali zadovážiť rôzne psychotesty, ak jeden psychológ mu takýto psychotest nedal, tak kamarát mu poradil, aby išiel k druhému a druhý mu ho vydal, možno za nejakú, za nejaké menšie všimné a jednoducho doniesol psychotest od iného psychológa, ak by ste sa spýtali toho psychológa, že prečo mu ho vydal, ak v ďalšom posudku neuspel. No, tak obrana je veľmi jednoduchá. Možno, že vtedy bol indisponovaný, psychotesty neurobil, bol stresovaný, a keď bol u mňa na psychotestoch, tak psychotesty urobil.
Nemyslím si, pán minister, že tento návrh zákona robíte preto, aby ste urobili veľký biznis pre psychológov, ale každopádne veľký biznis to je. Veľký biznis zo zákona, keď zoberieme, že na Slovensku je 147-tisíc držiteľov zbrojných preukazov a dnes stojí jeden psychotest 50 eur, čo si myslím, že ak to zavedieme, ak zavedieme povinne, vykonávať psychotesty u všetkých držiteľov zbrojných preukazov, tak veľmi rýchlo psychotesty budú stáť 100 a viac eur. Tak to je rádovo 8 až 16 mil. eur. To je pol miliardy korún, ktoré budú pripravené zo zákona pre úzku skupinu psychológov a pritom si nemyslím, že by došlo k poklesu týchto násilných trestných činov. Ak sa pozrieme do zákona, za zbraň sa považuje podľa zákona každý predmet, ktorý môže zvýšiť nebezpečenstvo útoku voči životu a zdraviu občanov. Tu by sme mohli menovať, už tu boli spomínané nože, tak by sme mali zaviesť psychotesty pre všetkých užívateľov nožov, a najmä kuchynských nožov, lebo veľmi veľa vrážd a ublížení na zdraví práve vzniklo kuchynským nožom. Neviem, či by toto bolo možné, alebo sa pozrime koľko ľudí používa motorové vozidlo závislých od alkoholu, nielen pod vplyvom alkoholu, ale závislých na alkohole, závislých na omamných a psychotropných látkach a títo ľudia nevykonávajú pred prvým získaním vodičského oprávnenia žiadne psychotesty a koľko usmrtení, ak nechcem povedať, že vrážd títo ľudia na cestách dennodenne páchajú a ja verím, že máte úprimnú snahu minimalizovať vplyv alkoholu na a vôbec nehodovosť na cestách, ale auto je ďaleko vážnejšia zbraň ako je strelná zbraň a strašne veľa ľudí, ktorí práve nespĺňajú predpoklady zdravotné a napriek tomu dostanú aj zdravotné vysvedčenie od lekára. A pokiaľ by sme zaviedli psychotesty, dostanú aj tie psychotesty a budú dostávať vodičské preukazy. Ako je možné, že prejdú ľudia, ktorí nevedia čítať a písať skúškami a majú vodičský preukaz. Ako dokázali urobiť testy, ak nevedia čítať a písať.
Ja hovorím o tom, aký je stav spoločnosti a myslím si, že napriek mnohým a väčšine poctivých psychológov, bohužiaľ, na Slovensku nie je možné zabezpečiť to, aby človek, ktorý prejde cez psychologické testy bol stopercentne vyšetrený a tento nenesie žiadne riziko. A môžem to povedať aj z vlastnej skúsenosti, ak pošlete na psychologické testy sto vodičov z povolania, ktorí každé dva roky musia tieto testy absolvovať, tak z nich 10 až 15 % neprejde. Pritom sú to normálni zdraví ľudia, ktorí dôjdu k psychológovi a sú tak vystresovaní, že jednoducho nedokážu vôbec reagovať na nič. Kde je potom nejaká záruka možnej nápravy alebo posúdenia objektívnosti? Zákon nerieši zodpovednosť, ani vyšetrujúceho psychológa za vystavený posudok, ani neurčuje, akým spôsobom má byť vyšetrenie realizované tak, aby boli vylúčené pochybnosti o jeho správnosti, objektívnosti, nezaujatosti, a taktiež možnosti opravného prostriedku proti nepriaznivému posudku. V ustanovení zákona nie je zrejmé, akým spôsobom sa prejavuje a kto rozhoduje o dôvodnej pochybnosti o zdravotnej spôsobilosti alebo psychickej spôsobilosti držiteľa zbrojného preukazu. Policajný útvar nemá takéto rozhodovania na spôsobilosť, čím vzniká priestor pre obťažovanie držiteľov zbrojných preukazov anonymnými podaniami na príslušný policajný útvar. Policajný útvar bude povinný od takých držiteľov zbrojného preukazu požadovať nové posudky o spôsobilosti s čím sú minimálne spojené náklady, stratený čas, vynaložený na ich zaobstaranie a podobne.
Novela zákona zavádza povinné psychotesty pre civilné osoby. Vieme, že ľudia, ktorí sa hlásia do ozbrojených zložiek či už Policajného zboru alebo armády, vykonávajú psychotesty pri nástupe do týchto ozbrojených zložiek. Pritom 20, 30 rokov plnia povinnosti v ozbrojených silách a nemajú povinné opakovanie psychotestov. Neviem, či si myslíme, že títo ľudia nie sú náchylní na zhoršenie zdravotného stavu a možnosti určitého rizikového správania, možno by tomu dala odpoveď, ak by bola analýza koľko násilných trestných činov so zbraňou spáchali aj osoby, ktoré sú v ozbrojených silách, či sú to policajti, colníci, alebo sú v armáde a som o tom hlboko presvedčený, a to mi je ľúto, že ak zavedieme akékoľvek prísne tresty, ak zavedieme akékoľvek prísne podmienky na získavanie zbrojného preukazu, tak sa určité percento týchto násilných trestných činov diať bude. Nedokážeme mu nijakým spôsobom zabrániť. Bohužiaľ, žiadne psychotesty tomuto neblahému konaniu, určitému skratovému konaniu, nedokáže zabrániť, a to už vôbec nehovorím o organizovanom zločine a o ľuďoch, ktorí si dokážu zadovážiť akékoľvek potvrdenia o tom, že môžu byť držiteľmi zbrojného preukazu. Predkladaný návrh zákona, taktiež zakladá určitú diskrimináciu občanom Slovenskej republiky voči občanom Európskej únie. Návrh zákona počíta s psychotestami len pre občanov Slovenskej republiky alebo občanov, ktorí majú trvalý pobyt na území Slovenskej republiky pri získavaní zbrojného preukazu, ale v rámci, povedzme, poľovnej turistiky na Slovensko chodia občania Európskej únie s medzinárodným zbrojným preukazom a používajú zbraň na území Slovenskej republiky. Je pravda, že Slovensko by si mohlo uplatniť výhradu a zaviesť povinnosť, aby všetci, ktorí prichádzajú so zbraňou na územie Slovenskej republiky, najprv sa museli podrobiť psychotestom, ale to by znamenalo koniec poľovníckej turistiky a malo by to koniec príjmov pre mnohé poľovnícke združenia, pre ktoré je to jediný zdroj príjmu, ale to by bola škoda aj pre štát, štátny rozpočet, štátne lesy, čo si myslím, že toto by nebola cesta, ktorou by sme sa mali uberať, obzvlášť, ak drvivá väčšina krajín Európskej únie nepožaduje psychotesty najmä u držiteľov zbraní pre poľovné účely, najmä pre túto skupinu, a keďže nie je preukazné a nemáme analýzy koľko takých trestných činov, koľko promile trestných činov spáchali držitelia zbrojných preukazov pre poľovné účely, športovú streľbu, tak je ťažké sa k tomu nejakým spôsobom vyjadriť.
Taktiež sa nedá súhlasiť so skrátením platnosti zbrojných preukazov z desať na päť rokov. Nemyslím si, že toto prinesie očakávaný cieľ, ktorým by malo byť práve zníženie trestných činov, násilných trestných činov so zbraňou, či už päť rokov alebo desať rokov, kde je nejaká hranica, kedy človek sa môže stať chorým. Dnes prejde psychotestmi, o pol roka sa mu čosi môže udiať z toho pohľadu a môže byť v nejakom skratovom konaní, spácha trestný čin.
V návrhu sa okrem iného uvádza, že zmena zákona nebude mať ekonomický dopad na sociálno-ekonomické postavenie občanov Slovenskej republiky. Toto tiež nie je pravda, pretože na rozdiel od platného znenia zákona, každý zo 147-tisícov držiteľov zbraní bude musieť každých päť rokov absolvovať psychotesty, ktoré stoja dnes 50 eur, v krátkej dobe, ak to zavedieme, budú stáť sto a viac eur. Takisto bude musieť požiadať o posúdenie zdravotnej spôsobilosti, ktoré stojí dnes 30 eur, čiže na rozdiel od platnosti desaťročného zbrojného preukazu každý zo 147-tisíc držiteľov zbraní bude musieť navyše zaplatiť minimálne 160 až 200 eur.
Ministerstvo navrhuje skrátiť dobu platnosti zbrojného preukazu z desiatich na päť rokov. Podľa zákona o správnych poplatkoch sa žiadosť o vydanie zbrojného preukazu spoplatňuje správnym poplatkom vo výške 14,5 eura, pri skrátení doby platnosti to teda znamená dvojnásobok, že občan za desaťročné obdobie nezaplatí 14,5, ale 29 eur. V praxi to v globále znamená, že občan bude musieť zaplatiť v rámci príslušných poplatkov o viac ako 100 až 150 eur navyše za predĺženie zbrojného preukazu. Nie je pravdou, že uplatnením tejto novely zákona nevzniknú dodatočné náklady na činnosť štátnej správy a pracovné zaťaženie odborov, dokladov a evidencií. Ak zbrojný preukaz platil desať rokov a teraz bude platiť päť rokov, administratívna činnosť na úseku zbraní a streliva stúpne o 100 %. To je pochopiteľné, lebo sa skráti doba o polovicu.
Taktiež nie je pravdou, že nebude mať ani spoločenské dôsledky pre občanov. Ak si zoberieme skutočnosť, najmä z tých 57-tisíc držiteľov poľovných lístkov, je veľká skupina občanov staršieho veku, ktorí v poľovníckych združeniach zažívajú veľkú úctu a vážnosť v očiach svojich nasledovníkov. Títo ľudia sú držiteľmi desiatky rokov, desiatky rokov sú držiteľmi zbrojného preukazu a majú doma zbraň. Častokrát a už mnoho rokov ju ani v ruke nedržali, ani nevystrelili, ale je pre nich pocta, ak môžu prísť na brigádu medzi svojich kolegov, s ktorými strávili desiatky rokov, krásnych chvíľ pri ochrane prírody, pri kŕmení zveri, ale aj pri poľovačke a zrazu týchto ľudí pošleme na psychotesty. Mnohí z nich neboli desiatky rokov u lekára. Tí ľudia miesto, aby odišli na psychotesty, odovzdajú zbraň a skončia s poľovačkou. Akoby ste im odrezali ruku. Je to ich vášeň, celoživotná vášeň, láska k prírode, k čomu je určitá hrdosť mať a nosiť zbraň, z ktorej veľakrát a často ani nevystrelili a ťažko to je porovnávať s vodičmi v staršom veku, ktorí používajú auto na dopravu, kde môže dôjsť k zhoršeniu zraku a aj ovládateľnosti alebo schopnosti ovládať vozidlo s ľuďmi, ktorí veľmi dobre vedia zaobchádzať so zbraňou, ale skôr je to už pre nich taký symbol, taká spomienka na mnohé roky strávené v kolektíve a v prírode. A týchto ľudí poženieme k psychológom na psychotesty, spôsobíme im traumy, mnohí z nich cez psychotesty neprejdú, čo neznamená, že sú častokrát psychicky nespôsobilí, ale ich stres z tohto spôsobí to, že cez tie testy neprejdú. Nebudú robiť opakované psychotesty a ani nepôjdu na ne z obavy, že cez ne neprejdú. Mnohí na ne nepôjdu z obavy, že cez ne neprejdú, aj preto, že jedna dedina, jedna rodina, a keď ktosi neprejde cez psychotesty, to je taká ďalšia trauma, keď sa to spoločnosť dozvie, že psychicky je chorý.
Čiže, nemyslím si, že tento spoločenský aspekt je zanedbateľný a, pán minister, budem rád, ak ho budete zvažovať, lebo týmto ľuďom spôsobíte skutočne psychickú traumu, ak ich poženiete na psychotesty. Už to raz zažili a mnohí predčasne skončili s výkonom práva poľovníctva a prestali byť v tomto združení a bolo to na škodu týchto poľovníckych organizácií.
Bola tu už reč o zberateľoch. Zberateľská vášeň stojí mnohých zberateľov celý ich majetok. Sú to fanatici, ktorí investujú obrovské peniaze do toho, aby niekde našli, zadovážili si starú hrdzavú zbraň, venovali tomu obrovské množstvo času, proste, aby ju vypulírovali, vyčistili, pripravili, dali do perfektného stavu, aby sa s ňou tešili a pýšili na výstavách a túto zberateľskú vášeň od rodičov a od starých rodičov nadobudnú aj ich deti alebo vnuci. A teraz, aj keď som v médiách zaregistroval, že budú môcť tieto zbrane mať, nebudú ich môcť ale prevádzať. To znamená, že ak títo ľudia zomrú, tak nie je doriešené, akým spôsobom bude sa môcť previesť táto zbraň na svojich dedičov. Sú to zbrane, ktoré podľa tohto zákona sa majú zakázať a takisto chýba tá analýza, koľko zberateľov zbraní spáchalo trestný čin so zbraňou. Nevieme to povedať, možnože je to zlomok promile. Ale hádžeme ich do jedného vreca s kriminálnymi živlami, ktorí používajú zbrane na to, aby páchali trestnú činnosť.
Myslím si, že to bude veľká škoda aj pre historickú hodnotu zbraní, ktorú majú. Ale tá zbierka zbraní nemá len svoju finančnú cenu. Má ďaleko väčšiu citovú cenu. Každý z nás má starých rodičov, rodičov, a ak máte niečo, čo títo ľudia milovali a po nich to zdedíte, tak to má ďaleko väčšiu cenu ako len finančnú. Ak máte čosi, či už obraz, lebo starý otec maľoval, alebo niečo zbieral, alebo mal trofeje, proste, a máte to po ňom, tak to je, to je rodinné striebro, to je dedičstvo po vašich predkoch. A zrazu zákonom týmto ľuďom zakážeme, aby tento ich majetok, ktorý im zákonom patrí, lebo sú priami dediči tejto vášne, my im jednoducho neumožníme tieto skvosty mať a vlastne tešiť sa na spomienke pri čistení, upratovaní a obnovovaní a renovovaní týchto skvostov. Nemyslím si, že tiež to nie je správny postup.
Tento zákon taktiež umožňuje vstup do obydlia na kontrolu zbrane. Nie na kontrolu uloženia, ale na kontrolu zbrane. Myslím si, že ústava zaručí nedotknuteľnosť obydlia a pritom kontrolu zbrane nie je problém vykonať na policajnom útvare, aj dnes sa vykonáva pravidelne v cykloch, tak ako sú predpísané zákonom. A držiteľ zbrane donesie všetky zbrane na kontrolu na policajný útvar a tam prebehne kontrola a si ich odnesie späť. Neviem akým spôsobom, či chcete zmeniť ústavu, alebo chcete nejako upraviť, alebo iným spôsobom upraviť vstup do obydlia, kedy budú môcť a ako budú môcť a ako takéto kontroly budú týchto zbraní v domácnostiach, obydliach sa vykonávať.
Myslím si, že petícia, ktorú podpísalo 14-tisíc občanov v krátkom čase, dala jasne najavo nielen nesúhlas s tým, alebo ak by sme si mysleli, že sú to nejaké záujmy lobistických skupín poľovníkov alebo športových strelcov, sa podpísali preto, aby bola mäkká úprava, a aby sa mohla páchať trestná činnosť. Myslím si, že všetci tí, ktorí sa podpísali pod petíciu, sú za to, aby sa minimalizovali spôsoby, aby sa nepáchala trestná činnosť, násilná trestná činnosť, ale tento predložený návrh, si myslím, že tento cieľ nenaplní.
Preto by som bol rád, pán minister, keby ste prehodnotili tento návrh zákona. Skôr, než sa pustíme do druhého čítania, keby sa predložili tieto analýzy, o ktorých som hovoril, aby bolo možné jasnejšie vidieť, ktoré skupiny sú rizikové a kde sa vlastne, u ktorých skupín dochádza k väčšej frekvencii páchania trestných činov. A som bytostne presvedčený, že tak, ako sa trestné činy so zbraňou páchali po akejkoľvek prísnej regulácii a obmedzení vydávania zbrojných preukazov, bude, bohužiaľ, budú sa takéto skraty diať a bude sa trestná činnosť páchať tak, ako sa stávajú vraždy s nožom, alebo ľudia, ktorí pred tým, než dostanú vodičský preukaz, neabsolvujú psychotesty na alkoholizmus alebo na psychotropné látky, čo si myslím, že by ďaleko viac ľudských životov zachránilo, ako táto úprava.
Takže, ak nechceme urobiť len biznis, dobrý biznis pre psychológov, ktorí, ak im to zo zákona umožníme, tak to bude perfektný príjem, je to pol miliardy korún zhruba, čo si budú môcť za päť rokov vždy zinkasovať, tak to bude asi jediné pozitívum pre určitú úzku skupinu ľudí, čo z tohto zákona vyplynie. Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Pán minister, prosím vás, teraz, teraz v dobrom. Pravdepodobne najviac sa točí okolo psychologických testov. Psychológovia urobia testy na typ osobnosti a na IQ. Teraz, aká bude, bude tam množstvo problémov, aká bude zásada? Ktoré osobnosti budú môcť mať ten preukaz? Ktoré IQ bude mať môcť tento preukaz? Pretože, ak chceme stavať diagnózy, diagnózu nám psychológ neurčí, tam už musí byť psychiater. A ak teda občan pôjde k psychológovi a nebude spokojný s výsledkom tohto psychológa, kde bude mať vlastne, aké odvolacie konanie, alebo kde ten občan bude môcť ísť na ďalšie vyšetrenie, aby teda niekto zrevidoval to vyšetrenie toho psychológa? Čiže, tam nastane množstvo a množstvo problémov, či už medicínskych, osobnostných, alebo teda možno právu nerozumiem, tak možno aj právnych nejakých vecí, že či to nebude náhodou diskriminovať tých občanov a tak ďalej, a tak ďalej, takže to je množstvo a množstvo otázok, na ktoré budeme musieť počuť odpoveď. Ďakujem.

Ďakujem, vážený pán predsedajúci. Pôvodne som chcel vystúpiť až v závere, ale myslím, teraz jednak, aby sa mohlo na moje vystúpenie reagovať, ale niektoré pripomienky pánov poslancov musím povedať, že bolo ponad moje možnosti ani nereagovať na niektoré zvlášť absurdnejšie názory.
Najskôr začnem tými kuchynskými nožmi. Strelná zbraň je nástroj, ktorého základným cieľom je spôsobiť zranenie alebo smrť žijúcej bytosti. To je základný cieľ. To nie je základný cieľ ani noža kuchynského, ani nožníc, ani tehly, ani iných nástrojov, s ktorými je tiež možné smrť spôsobiť. Čiže, ak niekto toto porovnáva, tak to možnože na prvé počutie znie zaujímavo, ale za moc bystrý argument to nepovažujem. Totižto z toho by vyplývalo to, že keďže sú nástroje, ktorými je možné spôsobiť smrť, tak potom neregulujme v princípe nič, a potom môžme legalizovať aj hromadne účinné zbrane, lebo veď smrť je možné spôsobiť aj nožnicami. Toto je naozaj pomerne argument, ktorý sa veľmi ďaleko nedostane. Toľko ku kuchynským nožom.
K tomu, čo povedali viacerí páni poslanci. Nikdy som netvrdil, ani netvrdím, že toto riešenie zabráni, alebo eliminuje riziko tragédií, ktoré sa podobných, také, ktoré sa udiali v Devínskej Novej Vsi, tvrdím, že táto novela zákona a ďalšie opatrenia, ktoré by sme mohli prijať, môžu znížiť riziko. Nikdy ho nevylúčime. Zločin bude vždy. Ale povedať, že keďže bude zločin vždy, a keďže ho nevieme nikdy vylúčiť, tak radšej nerobme úplne nič, to považujem tiež za argument, ktorého logike, sa priznám, že ja nerozumiem.
K pánovi poslancovi Štefanovovi. Neviem, či sme čítali rovnaký zákon, pán poslanec. Nerozumel som celkom, čo s tým podobným vzhľadom ste argumentovali, lebo podobný vzhľad ste zaviedli vašou novelou zákona do zákona vy a my ho odtiaľ vypúšťame, čiže nie je mi celkom zrejmé, o čom hovoríme. Ja to teda prečítam, aby to zrejmé bolo, lebo bolo by fajn, keď diskutujeme, aby sme aspoň diskutovali vecne o návrhu, ktorý je pred nami. Podľa tohto návrhu sa pro futuro zakazuje samonabíjacia palná zbraň, ktorá bola konštrukčne odvodená alebo upravená zo samočinnej zbrane. Nič viac, nič menej. Rovnako vítam aj diskusiu ústavnoprávnu, ale očakával by som, že keď niekto bude mať výhrady k ústavnosti, tak povie aspoň náznak nejakého ústavnoprávneho argumentu, aby sme mohli vecne diskutovať.
Pán poslanec Štefanov hovoril o tom, že máme na Slovensku veľmi úspešnú streleckú reprezentáciu a je to pravda. Časť z nej, dokonca veľká časť z tej úspešnej pôsobí na ministerstve vnútra. A neviem o tom, že by sme mali nejaký úspešný olympijský šport streľby zo samopalu vzor 58. Ja taký olympijský šport nepoznám.
K štatistikám. V roku 2009 bolo spáchaných 313 trestných činov so zbraňou. Z toho bolo spáchaných zo známych páchateľov 77 trestných činov s nelegálnou zbraňou a 99 s legálnou zbraňou. Do júla tohto roku bolo spáchaných so zbraňou 173 trestných činov zo známych páchateľov s nelegálnou zbraňou 51, s legálnou 44. Teraz neviem celkom tiež čo, aká je úvaha s tými percentami a s tými promile. Lebo, áno, ak zoberieme celkovú trestnú činnosť, ak tam zoberieme krádeže, výtržníctvo, ruvačky, dopravné nehody a do toho všetkého zakomponujeme trestné činy spáchané so zbraňou, tak to tvorí pomerne malé množstvo. Len nerozumiem tomu, čo vlastne porovnávame. To, naozaj, chcem porovnávať počet spáchaných trestných činov so zbraňou s dopravnými nehodami, s krádežami v obchodoch? Z toho urobíme nejaké percento? Robíme, pán poslanec, a to je podľa mňa úplne absurdné, ale úplne absurdné.
Čo sa týka nárastu kriminality. My nechceme, ja ísť do ekonometrických analýz, že čo čo ovplyvňuje a či nejakú kauzálnu súvislosť má obmedzenie držby zbraní s nárastom kriminality. Obávam sa, že skôr nie, ale faktom je, pán poslanec, že všetky ekonometrické analýzy kriminality, ktoré sa v zahraničí robili, vždy počítali ako jedným z variabilných faktorov zvyšovania kriminality s početnosťou zbraní v tej jurisdikcii. Čím viac zbraní, tým vyššia kriminalita. Nie je náhodou, hovorím to veľmi otvorene, že vo vzťahu k násilnej trestnej činnosti je jedna z najvyšších kriminalít v Spojených štátoch amerických, kde držbu zbraní garantuje aj ústava. Čiže, obávam sa, že tieto názory, ktoré tu boli produkované, že práve naopak, zvýšená držba zbraní má za následok nižšiu kriminalitu, to považujem za názor, ktorý nie je preukázaný absolútne ničím. Ledaže názorom vaším, že ak by bolo viacej samopalov v Devínskej Novej Vsi, tak možnože Harmana niekto zastrelí. To považujem za názor, ktorý je ťažko akceptovateľný, aby sme zo Slovenska robili Divoký Západ, že by ľudia pochodovali po uliciach s automatickými zbraňami. To asi snáď nechceme zaviesť. Rovnako názor, že nie je problém vo výzbroji, nechcem sa venovať výzbroji, lebo toto nie je o prezbrojení polície, to je návrh zákona, že s čezetou vzor 82, keď niekto dobre strieľa, tak predsa aj na 50, 60 m niekoho s dlhou zbraňou zasiahne. Ja som už povedal viackrát, že rôzne diskusie o zásahu v Devínskej Novej Vsi, ja som poslal poslancom brannobezpečnostného výboru analýzu na CD nosiči zásahu v Devínskej Novej Vsi. Tak rôzne názory produkované na internete o tom, ako mal byť zásah urobený, kedy a kto mal zasahovať a strieľať, odborníkov na paintball beriem na vedomie, ale určite relevantné nie sú.
Čo sa týka úschovy zbraní a vašej obavy, že budú v lokalitách, ktoré potenciálne môžu byť predmetom alebo objektom krádeží, tak dnes už sú licencované úschovne, ktoré musia byť zabezpečené, napr. predajcovia zbraní, ktorí tiež hromadia u seba zbrane. A povedať, že pokiaľ tí predajcovia zbraní majú dnes stovky a možnože aj viac zbraní a keby mali o niekoľko desiatok viac, že by to bola hrozba vo vzťahu k organizovanému zločinu, to považujem tiež za argument, ktorý celkom neobstojí.
Pán poslanec Záhumenský spomínal, že tento zákon je, on to nazval kauzálny, ak si spomínam. Každý zákon je kauzálny. Každý zákon sa niečo snaží riešiť, nejaký problém, ktorý vznikol, čiže to nepovažujem za nejaký úplne objavný názor.
Vo vzťahu k psychotestom. Ja som už povedal na výbore pre obranu a bezpečnosť, že bolo by dobré, keby v druhom čítaní si výbor pozval odborníkov na psychológiu aj zo zahraničia. Aj zo zahraničia, kde mnohé európske krajiny majú povinné psychotesty, aby odborníci, ktorí sú nezávislí i nestranní k našim zákonom, povedali, čo si myslia o tom, že by mali prechádzať držitelia zbrojných preukazov cez psychotesty. Hovoríte, že išlo o akýsi lobing alebo ide o lobing psychológov. No, ja neviem. Koľko ste dostali listov e-mailov od psychológov a koľko ste dostali e-mailov od poľovníckych a streleckých združení ako poslanci Národnej rady? Toľko k lobingu. Vo vzťahu k vášmu záujmu, pán poslanec Záhumenský, o dopravu a o to, že sú páchané častokrát smrteľné nehody pod vplyvom alkoholu a že podporujete, aby to bolo sprísnené tiež. Ja som tomu rád, lebo pred dvomi, tromi rokmi, keď som taký návrh predložil, tak ste ho nepodporovali vtedy. Vtedy ste boli proti novele Trestného zákona. Teraz, keď rokujeme o niečom inom, tak zrazu ste za novelu Trestného zákona, ktorá sa týka trestného stíhania za jazdu pod vplyvom alkoholu. Ale budem rád, napriek tomu, ak ste názor zmenili. Chápem, že ste ho teraz zmenili, keď rokujeme o novele zákona o zbraniach, že hlasovať za budete. Vo vzťahu k poľovnej turistike a vašej obave, že, ak by tam boli povinné psychotesty, tak Štátne lesy tým utrpia, neviem to posúdiť. V každom prípade by bolo fajn a Štátne lesy by len získali, keby nepozývali na bezplatné poľovačky rôznych papalášov. To si myslím, že by bolo vhodné pre Štátne lesy, a že by tým aj finančná situácia Štátnych lesov sa výrazne mohla zlepšiť.
Čo sa týka kontroly úschovy zbraní. Ako vieme, tí, čo sme nositeľmi zbrojných preukazov, držiteľmi zbrojných preukazov, existujú konkrétne povinnosti, aj akým spôsobom má byť zbraň uschovávaná doma, ako má byť zabezpečená. Aj kvôli tomu, aby sa nestávali tragédie, ktoré sa stávajú aj na Slovensku a v iných krajinách, že sa dostanú k zbraniam deti, ktoré následne nedbanlivostne spôsobia niekedy veľmi ťažké situácie, dokonca smrť svoju alebo svojich súrodencov. Teraz, ak neumožníme policajným orgánom kontrolovať úschovu zbraní, tak, samozrejme, vystavujeme riziku, že takéto situácie sa budú opakovať. To nie je domová prehliadka, to je kontrola úschovy zbraní. Ak ju niekto neumožní v domácom prostredí, to je jeho právo, ale potom nebude mať zbrojný preukaz. Do našich domácností púšťame na kontroly mnohých oprávnených zamestnancov rôznych inštitúcií, aby robili kontrolu elektriny, plynu, nie je problém, konkrétne veci, ktoré kontrolujú. A tuná ide o kontrolu úschovy zbraní. Už keď sa novela zákona pripravovala, tak v princípe veľký argument bol práve ten, že novela nie je potrebná, treba len tu kontrolu zlepšiť. Proste, zákon je dobrý, len keby tá kontrola bola lepšia, ten výkon bol by lepší. Potom navrhneme opatrenia, aby ten výkon bol lepší, ale, samozrejme, že aj to celkom nevychádza. To je len pár mojich poznámok. Ja by som ešte povedal na záver úplne len, možnože, dve poznámky.
Tento zákon je aj o tom, ako sa budú bezpečne cítiť ľudia v našich uliciach, a nielen v Devínskej Novej Vsi, ale aj v iných lokalitách, aj v Kráľovej pri Modre, aj v košickom Čermeli, kde sa pred pár dňami tiež strieľalo, alebo na nitrianskej Klokočine, kde sa tiež pred pár dňami strieľalo z legálne držaných zbraní. Aj to je naša povinnosť, aby bežní ľudia sa cítili vo svojich príbytkoch, vo svojich domoch, na svojich uliciach bezpečne. Ja mám aj prehľad konkrétnych trestných činov, páni poslanci, ktoré boli spáchané legálne držanou zbraňou, aj konkrétnych vrážd, ktoré boli spáchané. Nepovažujem za potrebné ich tu teraz čítať, aj v tomto roku, a sú to pomerne ťažké trestné činy. A ešte raz opakujem. Ambíciou tohto zákona nemôže nikdy byť, že trestná činnosť nebude, že ju eliminujeme, že ju absolútne zamedzíme. Ale ak môžme zachrániť čo len jeden nevinný ľudských život, ak môžme zachrániť desiatky ľudí od traumatickej životnej skúsenosti, aká bola v Devínskej Novej Vsi alebo v Kráľovej pri Modre alebo na košickom sídlisku Čermeľ alebo na nitrianskej Klokočine, tak si myslím, že máme povinnosť to urobiť.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán minister, základným cieľom zbrane nie je spôsobiť zranenia alebo smrť. Základným cieľom zbrane je zasiahnuť cieľ. Sú tisíce športových strelcov, ktorí nikdy nespôsobili nikomu ani zranenie, ani smrť. Čiže, ak sa budeme pozerať na zbraň ako na niečo čo zabíja, tak potom to nie je pravda. Ale je pravda, že sa používajú zbrane aj na poľovné účely, aj na ochranu majetku, atď. Hovoríte, že analýza, čo spôsobí analýza, alebo akým spôsobom to vyhodnocovať. No, hádžete všetkých držiteľov zbraní do jedného vreca. Nepočul som analýzu, koľko spôsobili násilných trestných činov jednotlivé kategórie ľudí, ktoré držia zbrojné preukazy, poľovníci, športoví strelci, podnikatelia, členovia ozbrojených zložiek, legálnych ozbrojených zložiek Slovenskej republiky a tí, ktorí nelegálne držia zbrane. Čiže, myslím si, že to je prvé, aby sme vedeli, aké kategórie a kde treba sprísniť vydávanie zbrojných, pre ktoré kategórie a akému promile týchto držiteľov preukazov sa stane to, že niekto zlyhá. Ale na čo som ja poukazoval, je to, že psychologické testy boli v predchádzajúcom zákone a dodneška neboli vyhodnotené ani komorou psychológov, ani ministerstvom vnútra, koľko vlastne došlo k poklesu trestných činov so zbraňou, keď tento inštitút sme v zákone mali. A som presvedčený, že napriek tomu, že tento inštitút zavedieme a dáme pol miliardy korún psychológom, neznížime z tohto jedného podnetu počet trestných činov. Toto som ja hovoril vo svojom vystúpení, a preto som požadoval aj analýzu, aby sme povedali, ktoré skupiny držiteľov zbrojných preukazov môžu, alebo páchali trestné činnosti. A keď hovoríme o psychológoch, tak ich činnosťou nepríde k zníženiu, aspoň nebola predložená analýza, nebolo to nikdy vyhodnotené.
Úschova zbraní. Ak hovoríte o úschove zbraní cez predajcov... (Prerušenie vystupujúceho časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, spomínali ste Spojené štátny americké, kde je pravda, že kúpite si zbraň ako rožok alebo chlieb, ale možno ste zabudli spomenúť Veľkú Britániu, kde je teda ďaleko prísnejší zákon o držbe zbraní. Takmer nikto tam nemôže držať nielen strelnú zbraň, ale pomaly ani nôž. A pozrite si štatistiky kriminálnych trestných činov vo Veľkej Británii. Možno, tak na porovnanie s tým USA a možno zaradiť, kde sa nachádza Slovenská republika. Chcel by som ale povedať, že zákon, ktorý je v súčasnosti platný, 190-ka je štandardný zákon, ktorý je porovnateľný so štátmi Európskej únie. Možno ste sa mali zamerať trošku iným smerom, pretože výhrady prokurátorov, ktorí sa priamo zúčastňujú na skúškach ľudí, ktorí sa snažia získať zbrojný preukaz, sami hovoria, že títo občania sú podrobení iba teoretickej skúške. Chýba nám praktická skúška. Mnohí občania sú držiteľmi zbrojných preukazov, sú držiteľmi zbraní a s touto zbraňou nevedia zaobchádzať. Sú nebezpeční ako sebe, tak sú nebezpeční aj svojmu okoliu. A čo sa týka Devínskej Novej Vsi. Vaše stanovisko alebo stanovisko odborníkov bolo také, že táto zbraň bola prerobená, čiže bola nelegálna. Možno by ste sa mali zamyslieť, pán minister, aj nad tou vecou, ako tieto zbrane kontrolovať. Ale nemyslím kontrolu na polícii. Nie na polícii, to je iná kontrola. Pán minister, keď sa dovezie akákoľvek zbraň, viete, že podlieha balistickej skúške. Ja som mal na mysli, aj odborníci v tejto oblasti majú na mysli balistické skúšky, pravidelné skúšky, kde vylúčime to riziko prerobenia zbraní, povedzme, aj samopalu vzor 58 na samočinnú zbraň. Myslím si, že týmto smerom by ste sa mohli uberať. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pán minister hovoril, že strelná zbraň je prioritne určená na zabíjanie, ja len trošku nadviažem, že čo hovoril pán kolega Záhumenský. Podľa môjho názoru, dnes je z tohto pohľadu už zbraň archaizmus, pretože toto platilo asi pred 200 rokmi, keď ľudia po sebe strieľali na poliach a vymýšľali zbrane skutočne na zabíjanie. Dnes sú zbrane určené, mimo teda ozbrojených zborov, prevažne len teda na športové účely alebo poľovné účely. Argument, že streľba zo vzoru, zo samopalu vzor 58 nie je olympijským športom, neviem, pre mňa celkom neobstojí, pretože pred časom sme mali takýto problém aj s vodáckymi športmi, kedy ich chceli vylúčiť z pomedzi olympijských športov a sme s tým nesúhlasili, ale neznevažujme, je to šport ako ktorýkoľvek iný a u nás má tento šport desaťtisíce a státisíce ľudí rado.
Pokiaľ ste sa pýtali na to promile, mal som na mysli zločiny spáchané so samopalom vzor 58, ktoré sú podľa môjho názoru určite úplne na minime. A pokiaľ ide o uloženie zbrane, ja, samozrejme, nesúhlasím, aby ľudia mali uložené zbrane po šuplíkoch, to sa nepatrí a zákon jasne určuje ako má byť zbraň uložená a každý strelec by to mal rešpektovať, ale na druhej strane viem, že mnohí strelci vymýšľajú rôzne fígle práve preto, aby pred svojimi deťmi a ľuďmi neoprávnenými zamaskovali trezory tak, aby sa k tým veciam nedostali. My budeme robiť teraz kontroly, púšťať dovnútra policajtov, budeme odkrývať obrazy a ja neviem čo, odkrývať tieto skrýše, čo je nebezpečné pre deti a myslím si, že ale toto nemá nič spoločné s... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Stručne. Ja som tvrdil a tvrdím, že základným cieľom, pre ktorý bola strelná zbraň vyvinutá, nebola športová streľba, ani zberateľstvo, aby si niekto to zavesil na stenu, ale práve to, aby bol útok voči živej osobe účinnejší. To bol a je hlavný cieľ konštrukcie strelnej zbrane. Vo vzťahu k psychotestom a k jej analýze. Pán poslanec Záhumenský, tie psychotesty boli u nás účinné koľko? Rok alebo dva? Myslím, že rok alebo dva a následne boli zrušené. Boli zrušené vďaka pomerne sústredenému lobingu poľovníckych združení, to je pravda. Čiže, analýzy môžme získať skôr z krajín Európskej únie, a preto má toľko krajín Európskej únie psychotesty pre zbrojné preukazy, lebo zrejme ten kauzálny nexus medzi psychotestami a tým, aby mali zbrojné preukazy psychicky stabilné osoby tu je a predložíme na výbore potom aj právnu úpravu v iných krajinách Európskej únie, z ktorej bude zjavné, že máme jednu z najliberálnejších, ak nie najliberálnejšiu úpravu v celej Európskej únii spolu s Českou republikou.
Pán poslanec Jánoš, problém nie je v praktických zručnostiach, teda možnože to je problém pre poľovníkov, poľovníci majú, samozrejme, aj praktické skúšky, lebo ja som zatiaľ nemal poznatok o nejakom trestnom čine, že by niekto spáchal kvôli tomu, že proste nevie dobre strieľať, nejakú úmyselnú vraždu alebo niečo podobné. Ako to môže byť problém, ale ktorý nesúvisí bezprostredne s kriminalitou.
Vo vzťahu k pánovi poslancovi Štefanovovi len jedna poznámka. Vzor 58, samopal vzoru 58 sa, žiaľ, používa pomerne často pri vraždách v podsvetí, samozrejme, to sú nelegálne držané zbrane, ale používa sa pomerne často pri vraždách.
Pán poslanec Jánoš, 26. apríla 2010 došlo v Obyciach k streľbe v rodinnom dome. Osoba, ktorá bola páchateľom, mala zbraň v legálnej držbe, kozlica Bereta 686 Silver. Tento človek zavraždil dve blízke osoby a potom aj seba. Bolo to tento rok. Táto kozlica, to je poľovná zbraň. Nebol problém, že by s ňou nevedel dobre manipulovať, že by mal zlé praktické zručnosti. Problém bol iný, že ju zrejme držala osoba, páchateľ, ktorý bol psychicky labilný, a keď tú zbraň k dispozícii mal, tak ju použil a použil ju so smrtiacim účinkom, čiže o to podľa mojej mienky ide.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán minister, psychotesty platili dlhšie ako dva roky, ale myslím si, že, ak by platili tri, štyri, päť rokov, oni platili asi takto dlho, by bolo určite zaujímavé to vyhodnotenie. Nikto si nedal námahu, aby vyhodnotil účinnosť psychotestov k efektívnosti k tomu, čomu mali slúžiť, to znamená znížiť počet trestných činov so zbraňou, úmyselných trestných činov, lebo stávajú sa aj neúmyselné, hlavne, povedzme, pri poľovačkách, keď, alebo pri tom, že niekto s neodborným alebo zlým zaobchádzaním so zbraňou spôsobí smrť alebo zranenie. Pochopiteľne, to je potom otázka výcviku a to žiadny psychotest neodhalí, takúto nejakú nešťastnú náhodu. Čiže, ak by sa robila analýza trestných činov, tak určite by bolo zaujímavé hlavne v poľovníckej oblasti povedať, koľko ich bolo úmyselných, koľko ich bolo neúmyselných, ak k počtu držiteľov zbraní, je to skutočne promile, a ak máme urobiť takúto šikanu pre všetkých držiteľov, lebo sa stal jeden kauzálny prípad, tak si myslím, že to nepovedie k tomu želateľnému efektu.
Ak hovoríte o úschove zbraní, že je možné ju uchovať, povedzme, u predajcov, tak ani žiadny predajca to nebude robiť za ani 2 eurá, ani 3 eurá, ale nechá si to zaplatiť, to znamená, že aby sme požadovali od športových strelcov, aby zbrane uchovávali u predajcov, tak ich zruinujeme jednoducho ekonomicky a prestanú existovať športoví strelci a myslím si, že na Slovensku máme skutočne vynikajúce výsledky v športovej streľbe vo všetkých možných disciplínach. A keď, no, ďakujem.