7. schôdza

Predovšetkým v súvislosti s financiami, keď porovnávame náklady na výstavbu 45 pripravovaných km D1, tak nám vychádzajú dosť hrôzostrašné čísla. Podľa predchádzajúcej vlády to bolo 1,33 mld. EUR, ktoré mal tento úsek stáť vo forme predkladaných PPP projektov. V súčasnosti návrh pána ministra Figeľa predstavuje náklady na tento úsek 1 mld., čiže len na 45 km D1 to predstavuje rozdiel 330 mil. EUR. To je obrovská suma.
Analýzu od finančného poradcu, ktorá ukázala výrazné predraženie, pán poslanec Vážny, máte na stole, pokiaľ mám informáciu už od marca t. r. Veľmi zaujímavé je i to, že vláda zrušila uznesenie č. 871, ktoré hovorilo o pravidlách určovania pevných cien pri výstavbe diaľnic. Tvrdíte, že koncesionár ponúkal zníženie ceny a ministerstvo toto zníženie neakceptovalo a tým pádom odsunulo celú výstavbu niekam inam.
Ale treba jedným dychom povedať, že táto ponuka prišla len ako posledný signál, ako indikatívna ponuka, bez určenia, že to ostatní členovia tohto konzorcia akceptujú. Nebola to vláda, ktorá od realizácie tohto projektu ustúpila, ale práve víťazné konzorcium investorov, ktoré nedokázalo zabezpečiť potrebné finančné krytie.
Treba si tak isto jasne uvedomiť, že predchádzajúca vláda sa rozhodla nestavať, čo už bolo prichystané za eurofondy, ale viazať už pripravené úseky s nepripravenými úsekmi do jedného celku a postupovať pomocou formy PPP projektov. Navyše obstarávanie v režime PPP trvá oveľa dlhšie ako klasické obstarávanie. Toto platilo aj pred krízou, dámy a páni, a to platí i v súčasnosti.
V skutočnosti tak výstavbu najdôležitejších chýbajúcich úsekov diaľnice D1 odsúdili na zbytočné čakanie práve v predchádzajúcej vláde a to ešte pred začiatkom krízy. O tom, že diaľnica D1 nebude hotová do roku 2014, teda rozhodla už predchádzajúca vláda.
Čo je tak isto zaujímavé, že v auguste 2007 sa minister zaviazal, že v máji 2008 sa začne stavať pomocou PPP projektov 150 km diaľnic. Treba súčasne ale povedať, a to je pravdivá informácia, to všetci vidíme, že časť sa podarila začať stavať, mám na mysli predovšetkým R1, ktorá v súčasnosti prebieha. D1, tie kľúčové úseky nám meškajú o dva roky.
Rád by som sa dotkol i jednej veci, ktorá bola spomínaná a bola i v tej časti pána expremiéra Fica, v tej politickej časti, ako som ju ja nazval a týkala sa témy zamestnanosti. Tvrdíme, že týmto postupom ministerstvo dopravy príde, týmto postupom príde celé Slovensko o množstvo pracovných príležitostí, predovšetkým v stavebnom priemysle, a tým pádom sa prejaví obrovský dopad na tvorbu HDP.
V správe Štatistického úradu Slovenskej republiky sa ale píše: K medziročnému rastu výkonnosti ekonomiky prispel výrazným spôsobom pozitívny vývoj zahraničného obchodu. To znamená, vôbec sa tu nehovorí o stavebníctve. A krutá pravda v rámci stavebníctva je to, že to už minulý rok hlásilo prepad 11 %. Budúci rok sa plánujú rozbehnúť niektoré úseky D1 v rámci rozdelenia tak, ako to navrhuje ministerstvo.
Ako som hovoril pred chvíľou o zlúčení úsekov do veľkých balíkov, malo to dosah na niekoľko skutočností a práve aj v oblasti zamestnanosti. Malý počet potenciálnych uchádzačov, nevýhodná vyjednávacia pozícia obstarávateľa a zlúčenie rozdielnej pripravenosti jednotlivých úsekov. To znamená, tie úseky, ktoré boli viac pripravené, to, čo v súčastnosti vláda chce zrealizovať, boli pozdržované práve úsekmi, ktoré túto pripravenosť nevykazovali.
Tak isto pán expremiér sa dotkol i výstavby 150 km, ale treba len mierne poopraviť toto číslo. Nejedná sa o 150 km, jedná sa o 135,8 km. Rovnako, a to sa musím toho ešte na záver možno svojho príspevku dotknúť, je práve R7, to znamená výstavba toho napojenia, ktoré práve naše mesto pociťuje ako veľmi kľúčové pri riešení dopravnej situácie smerom z juhu.
Pán poslanec Vážny, vy veľmi dobre viete, koľko diskusií sme spolu absolvovali, ktorý z týchto variantov či C, či A má byť prijaté. Na začiatku to bol jednoznačne variant, ktorý bol v súlade s územným plánom mesta i vyššieho územného celku. Následne ministerstvo toto svoje rozhodnutie zmenilo a pristúpilo k rozhodnutiu budovať túto diaľnicu práve vo variante C, ktoré by znamenalo zahustenie diaľnice priamo z juhu do veľmi atakovanej časti Bratislavy Podunajských Biskupíc.
Samozrejme po technickej stránke je možné všetko, ale v reáli to rovnako vyžadovalo ďalšie súvisiace investície, o ktorých ste aj vy hovorili, práve pri tom variante A. To znamená, ja veľmi vítam rozhodnutie ministerstva dopravy, ktorým toto pôvodné rozhodnutie zrušilo a prijalo rozhodnutie budovať práve túto časť R7 v zmysle platného územného plánu, i mesta, i vyššieho územného celku.
Len na doplnenie, zmena územného plánu týchto dvoch subjektov, i mesta, i vyššieho územného celku, by v reále mohla trvať, keby sa šlo klasickým postupom do 2,5 až 4 roky, keď hovorím veľmi, veľmi optimistický variant. So sprevádzkovaním R7 ste hovorili vo svojom vystúpení, jednak ste hovorili o roku 2018, keď ste predkladali túto druhú časť, v rámci interpelácii som si všimol, ste spomínali 2017 rok. Čiže už tam máte dve rozdielne tvrdenia, pán poslanec.
Čo je ale prekvapujúce je to, že R7 ste vo svojej odpovedi na interpeláciu ste dostali harmonogram výstavby, ktorý jasne hovorí so sprevádzkovaním tejto časti v rámci 2016. To znamená v podstatne skoršom.
A posledná vec, ktorej by som sa chcel dotknúť, aj keď priamo s diaľnicami nesúvisí, ale súvisí so železnicami, a to je práve výstavba železničnej siete na Slovensku. Ja nechcem komentovať tie rozhodnutia, ku ktorým došlo a ktoré sa naďalej istým spôsobom realizujú, že naša železničná sieť sa buduje, pokiaľ viem na rýchlosť 160 km za hodinu, pričom všetky okolité štáty si už budujú železničnú sieť na rýchlosť minimálne 180 km za hodinu a vyššiu. Má to samozrejme jedno veľmi výrazné opodstatnenie z toho dôvodu, že treba, keď chceme uprednostňovať železničnú dopravu, práve ponúknuť ten komfort v časovej dostupnosti jednotlivých častí Slovenska železnicou.
Čiže to je jedno, jeden bod, ktorý som považoval za nevyhnutný povedať a druhý sa týka projektu TENTY, ktorý poznáme obaja, pán poslanec a problém spočíva opäť v tom, projekt bol navrhnutý vo forme štúdie, Dopravoprojekt ho rozpracoval, predpokladal podzemné prepojenie dvoch častí Bratislavy, tým pádom systému železničného systému Slovenskej republiky napojenie na západnú železnicu, keď to zjednodušene týmto spôsobom poviem, podzemnou cestou pod tunelom.
Tento projekt bol naplánovaný, pripravený vo forme štúdie a zanalyzované náklady naň. Pôvodný rozpočet ešte v korunách, pokiaľ si dobre spomínam, predstavoval čiastku okolo 16 mld. SK, po jeho zhrnutí predstavovala táto čiastka temer do 30 mld. SK, tak ako to naprojektoval práve tento projektový ústav.
Keď som sa pýtal vtedajšieho riaditeľa železníc, či sa tento projekt bude realizovať, bolo mi jasne povedané, nie sú na to financie, projekt sa realizovať nebude. To znamená, istým spôsobom aj prostredníctvom takýchto, odpusťte, že to poviem, chimerných projektov mesto spravilo, dokonca vyšlo v ústrety tomuto štátu, aby sme zmenili územný plán, aby sme spravili zmenu územného plánu vo veľmi rýchlom termíne a rozčesli istým spôsobom územie, predovšetkým v rámci Petržalky na šťastie v krátkom úseku, na dve. Napriek tomu, podľa tých informácii sa tento projekt nerealizuje. Moja obava je a tvrdenie i to, že tie predchádzajúce tvrdenia zo strany prípravy diaľnic ako PPP projektov, že v mnohom ste vedeli už skôr, že sa jednoducho tieto projekty zrealizovať týmto postupom nebudú môcť.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážené kolegyne, kolegovia, rád by som zareagoval na to, čo povedal pán poslanec Ďurkovský. On otvoril niekoľko tém, ale budem sa snažiť veľmi stručne.
Keď ste hovorili o rozdielnych sumách alebo o tom, koľko ide, pán minister Figeľ, ušetriť teraz na tom, že vlastne zrušil tie nevýhodné projekty a tak ďalej. Je tu problém, pretože ani sám pán Figeľ nevie a dneska to tu bolo jasne povedané, že na interpeláciu poslanca Vážneho odpovedal, že finančnú analýzu dajú až vtedy, keď vysúťažia všetkých dodávateľov na všetky úseky balíka číslo 1.
Čiže, pán Figeľ dodnes nevie. Raz hovorí, že ušetrí 100 mil., raz 125, raz 80, čiže to vôbec nie je o tom. A bude čakať dokedy, kým sa nevysúťažia všetky úseky, to znamená minimálne pol roka, rok, rok a pol. Až potom dá analýzu? Na základe čoho sa teda vlastne rozhodovalo o zrušení prvého balíka?
Čo sa týka tej indikatívnej ponuky, tak isto už veľakrát aj v médiách zaznieva to, že to bola len nejaká indikatívna ponuka, teraz hovorím o prvom balíku PPP, kde bola ponúknutá výrazná zľava na konci dňa. To nebola indikatívna ponuka, bola to riadna ponuka, ktorá bola podpísaná predsedom predstavenstva konzorcia Slovenské diaľnice. Čiže to bola ponuka s plnou vážnosťou, ktorá bola ale politicky jednoducho zmietnutá.
Čo sa týka: pripravené a nepripravené, že sa miešali tie úseky, ktoré sú pripravené a nepripravené. Za prvé, ani jeden z úsekov nemal platné stavebné povolenie v roku 2009, to tu už tiež bolo povedané a na druhej strane, na konci dňa boli všetky pripravené, ako aj PPP projekty boli pripravené, mohli sa spustiť a pokračovať.
Čo sa týka tých PPP projektov, o ktorých ste hovorili teda, že na časť úsekov bola pripravená ešte alebo teda, že neboli pripravené, dobre. Ja si predsa pamätám, že už v roku 2005 bol pripravený pilotný projekt PPP, ktorý pripravovala ešte Dzurindova vláda a otázka je taká: Prečo nebol spustený? Mohli sme byť s tými diaľnicami o veľký kus ďalej. (Potlesk.)

Ďakujem pekne pán predsedajúci. Kolega Ďurkovský bol vo vecnej rovine a zostanem aj ja vo vecnej rovine.
Chcem jednu poznámku k tomuto, pretože, áno, tá zmluva vypršala, konzorcium nezabezpečilo finančné krytie, ale predpokladajme, že by so to uskutočnilo všetko tak, ako to bolo plánované a otázka podľa mojich informácii je, že či kapacity, stavebné kapacity slovenských firiem boli na to, aby sa to dalo takto robiť? Podľa mojich informácii by tie kapacity neboli. To nie je len samozrejme o pracovnej sile v stavebníctve. Je to aj o strojovom zariadení. Tie kapacity by neboli, boli by sme ich museli dovážať.
A druhá poznámka, trošku tak pre mňa úsmevno tragická, k tým železniciam. Spomínal pán kolega o stavbe železníc na 160 km. V roku 1971 som nastúpil ako mladý absolvent na vysokú školu vtedy dopravy a spojov a vtedy dokončovala, finišovala výskumná úloha, pamätám si dodnes číslo S 13 vysoké rýchlosti, pohyb na železniciach vlakov s rýchlosťou 160 km, 1971, dnes je 2010. Ja si myslím, že to netreba ďalej komentovať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja sa pôvodne, nevyznám sa v tejto problematike, nechcel som o nej hovoriť, ale musím reagovať na poznámku chimerné projekty.
Pán Ďurkovský, čo myslíte, kde ich je najviac? Ja si myslím, že v Bratislave. Stačí povedať metro a bolo by vhodné, nedávam to vám za vinu, ako to bolo, ale ste súčasťou toho. Mňa by zaujímalo, koľko peňazí sa minulo na projekty rôzneho druhu metra, od kedy tá myšlienka skrsla? To by bolo možno tiež veľmi zaujímavé číslo. Takže, ak hovoríte o akýchsi chimerných projektoch, tak najprv to skúste vyčísliť v hlavnom meste.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, len veľmi stručne. V súvislosti s tými indikatívnymi ponukami, pán poslanec. Jednoznačne materiály, ktoré som ja dostal, hovoria o tom, že sa jednalo o indikatívnu ponuku. To znamená, ja vám neviem teraz zdôvodniť, to je možné možno hlbším prieskumom, či áno, alebo nie. V súvislosti s konečnou sumou, ktorú ani pán minister Figeľ vraj nepozná, no ale treba sa rovno pozrieť na PPP projekty, ani vy ste
nepoznali možno tú konečnú sumu v tom zmysle, keď sme hovorili o rôznych dodatkoch k zmluve, ktoré boli podpísané a bolo ich sedem. To znamená, práve zo strany koncesionára, ktorý odkladal, odkladal práve toto plnenie zmluvy. To znamená, rovnako nebolo 100 % garantované, aká tá koncová suma bude.
A takisto si k tomu treba pripočítať náklady, na ktoré by celá Slovenská republika bola zaviazaná po dlhé obdobie niekoľkých desaťročí, ktoré by musela platiť za údržbu týchto diaľnic, čo sú úplne iné sumy, ako keby sme hovorili, keby si túto činnosť zabezpečoval priamo sám štát.
Čo sa týka metra, čo kolega spomínal, len upozorním na to, projekt metra bol realizovaný a pripravovaný ešte z čias socializmu. Čiže ešte vláda, ktorá mala iné zafarbenie, keď to môžem veľmi jemne takto povedať. Projekt metra sa už dlhé, dlhé roky nerealizuje, pán poslanec, vy to veľmi dobre viete. Existuje organizácia, ktorá sa volá Metro, akciová spoločnosť, ktorá je v spoločnom vlastníctve ako akciová spoločnosť hlavného mesta i štátu. Ale táto spoločnosť realizuje aj projekty, ktoré priamo nesúviseli s výstavbou metra, ako napríklad most Apollo. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Milé kolegyne, panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som len v krátkosti vystúpil k danej problematike.
Ja som bol veľmi rád, pán kolega Ľubomír Vážny, že ste použili parafrázu, že táto vláda vlak zastavila pri výstavbe. Tak ja vám chcem povedať, že vlak bol zastavený trikrát a to pánom Robertom Ficom, vami, ako ministrom dopravy pánom Vážnym a pánom Chomom ako splnomocnenom pre nadradenú infraštruktúru a zároveň generálnym riaditeľom Národnej diaľničnej spoločnosti.
Takže, prvé zastavenie vlaku Fico, pán Fico, pán Vážny, pán Choma. Prvé zastavenie vlaku ste spôsobili v roku 2006 po nástupe, keď namiesto toho, aby ste pokračovali tak, ako pán Choma tu povedal, v pripravených projektoch, ktoré ste tam dostali a pokračovali ste v referenčnom rámci a v schválenom referenčnom rámci výstavby diaľnic a nadradenej infraštruktúry na roky 2007 až 2013, ste vlastne rok viedli debaty v koalícii, aké sú priority, ktoré úseky sa budú stavať, nebudú stavať, rôzne politické lobingy. Možno, že ich aj chápem, tá koalícia bola vtedy veľmi pestrá, ten chcel najprv riešiť južnú trasu, ten chcel zase obchvat toho mesta. Rok ste nerobili ďalej nič, dostavovali ste, dostavovali ste, čiže ste dokončievali rok stavby, ktoré boli začaté v období rokov 2002 - 2006.
Ako všetci dobre vieme, D3 Sverepec, pardon Vrtižer - Hričovské Podhradie, obchvat Oravského Podzámku, to boli všetko stavby, ktoré ste len prvý rok vlastne dokončievali a strihali pásky.
Druhé zastavenie, oveľa vážnejšie, vlaku bolo, keď ste po skončení tejto diskusie rozhodli sa, že ste sa rozhodli na tom, že budete pokračovať hlavne a predovšetkým masívnou výstavbou PPP projektov.
Pán Vážny, vy sa možno pamätáte, že my sme sa stretli, myslím to bolo v roku 2008 na jednej debate, odbornej, ktorú viedol jeden renomovaný redaktor, kde sme sa práve s odborníkmi bavili na tom, že čo takáto masívna výstavba naraz formou PPP môže spôsobiť z pohľadu inflácie, z pohľadu samotného stavebného sektoru a iných dopadov na dopravnú infraštruktúru, pričom vtedy bolo poukazované, že ste nepokračovali v urýchlenej príprave a v čerpaní európskych prostriedkov.
Vtedy presne bola tá debata, čo tu kolega sa pýtal na to, že či naraz v reálnom čase je možné vôbec stavať? To nie, to hovorím aj o prvom balíku, aj o druhom, aj o treťom balíku, tak, aby to nemalo dopad na stavebné kapacity, infláciu, dostatok stavebných materiálov a hlavne, a hlavne podotýkam, tam padol jeden vážny argument a to je, ku ktorému sa hlásim, že by došlo aj k dopravnému kolapsu. Vy totižto, to množstvo tovaru musíte na takom malo území doviesť na tú stavbu a bola by vôbec ohrozená dopravná obslužnosť jednotlivých miest a obcí.
A druhý závažný fakt, ktorý sme tam hovorili ako odborníci, sme hovorili o tom, že už my sme tu zažili raz za éry veľkého nástupu zbrojárskeho priemyslu, čo takáto masívna výstavba spôsobí z pohľadu inflačného charakteru. Takže to bolo také druhé vážne zastavenie vášho vlaku. Už vtedy ste boli upozorňovaní práve odborníkmi na financie a finančnými analytikmi, že zase, naraz v rovnakom čase nebude možné, a to vtedy ešte o kríze sa ani nehovorilo, boli ste na to upozorňovaní, že keď naraz pustíte všetky tri balíky v rovnakom čase, nebude možné zabezpečiť dostatok finančných prostriedkov.
Preto sme hovorili o tom, že by bolo dobré ísť systémom postupným, pilotným projektom, resp. dvomi, tromi menšími úsekmi, vyskúšať si celý model PPP projektov, či funguje, či funguje z pohľadu finančného zabezpečenia, či funguje z pohľadu stavebného trhu a či vôbec tento model prinesie to ovocie.
No a to tretie závažné zastavenie vlaku, ktoré ja považujem osobne za najzávažnejšie bolo, keď ste predlžovali agóniu dodatkom, podpisom dodatku č. 1 ku tretiemu balíku v čase, keď a nechali ste si to vtedy aj v referenčnom rámci na roky 2007 - 2013, ste si z tých piatich úsekov štyri nechali v referenčnom rámci. Ich pripravenosť bola taká, že sa už vlastne, keby boli spustené formou financovania z európskych prostriedkov v tom čase, mohli sa minimálne tri úseky, dva na východe, jeden na strede, nechcem zdržiavať, hovorili sme tie jednotlivé úseky tuná, mohli sa už dneska stavať. Mohli stavať práve tie firmy a hlavne zrejme tie firmy, ktoré sú v tom konzorciu.
Toto považujem za to najväčšie a najvážnejšie zastavenie toho vlaku, takže ten vlak ste zastavili vy.
A ešte si neodpustím, nie je tu váš pán predseda Robert Fico, ktorý hovoril, že ho nepustili na rýchlostnú komunikáciu R1. No asi on nikdy nedržal v ruke ani tehlu, asi nikdy nikde nepostavil nič a nikdy po ňom neostalo nič postavené, vybudované. Lebo keby vedel, aká je tam situácia, tak dneska na tomto projekte, aj keď má všetky ocenenia, je stav, keď sa hovorí o prepúšťaní stavebného sektoru na Slovensku, tak musím povedať, že dneska tam stavajú predovšetkým poľské, maďarské a české firmy a ich stavebné kapacity, vrátane personálu a naši ľudia, dámy a páni, naši stavebníci dneska tam nie sú, resp. keď sú, tak sú a robia za práce, ktoré sú nižšie o 20, resp. 30 %, pričom ten celkový profit odchádza z toho niekde, niekde inde.
Takže, ak budeme, budeme voči sebe troška takí féroví a čestní v tom, že ja sám budem presadzovať o to, aby stavebné kapacity boli naplnené, ale aby boli naplnené takým spôsobom, ktorým budeme tie stavby a diaľnice stavať rýchlejšie a budeme ich stavať za menej peňazí, čo znamená tendrovať menšie úseky, používať kombináciu všetkých troch zdrojov financovania v rovnakom čase a budeme schopní tým pádom dokončievať stavby hlavne tam, kde ich treba.
To znamená, nadviažem ešte a skončím možno ten môj príhovor tým, že súhlasím s vami, pán poslanec, že raz prestaneme možno zastavovať, prehodnocovať, ale vy ste to neurobili v tom roku 2006. Keby ste boli kontinuálne pokračovali to, čo ste našli na stole, tak dneska sme mohli mať tých úsekov postavených viacej a dneska mohla byť pripravenosť mnohých úsekov lepšia, než je. Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Matej, ja si myslím, že vy ste pracovali v tejto brandži a pri diaľniciach a tak ďalej, takže zaráža ma naozaj vysoký diletantizmus v tom, čo ste povedali.
Prvé zastavenie vlaku: rok trvalo, kým sme dali dohromady akú takú dokumentáciu, aby sme mohli pokračovať vo výstavbe. Samozrejme, že sme nezastavovali to, čo ste začali robiť vy. Veď to by bol nezmysel. Ale vidíte tu opačný prípad. My sme pripravili, vy ste zastavili. A my sme za ten čas, za ten rok, rok a pol museli vyvinúť enormné úsilie na to, aby sme dali dohromady a pripravili úseky tak, aby sa vôbec začali stavať. Veď nebola urobená žiadna príprava, nebolo urobené nič.
Čo sa týka druhého zastavenia a rozhodnutia o PPP projektoch, o nedostatočných kapacitách, ja som bol na rokovaní, kedy si pán premiér, bývalý, zvolal všetkých generálnych riaditeľov slovenských alebo vôbec firiem, ktoré sú na Slovensku, lebo slovenské sú tu už dnes iba dve veľké a sa pýtal:  "Vážení páni, máme na to kapacity, aby sme ustáli takéto diela?" Odpoveď bola všeobecná: "Áno, máme. Pustíme sa do toho." Takže to neboli rozhodnutia od zeleného stola.
A čo sa týka predlžovaní agónií a tak ďalej, že už sa mohlo začať stavať, lebo bolo pripravené, no nič nebolo pripravené, pán Matej, naozaj nič nebolo pripravené. A hovorím to s plnou vážnosťou. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pán poslanec Matej, ja by som doplnil môjho predrečníka, že nie v oblasti dopravy cestnej, ale aj v oblasti dopravy železničnej, preto aj používal zastavenie vlaku, asi ešte stále ste v tej problematike. Ale mňa zaujal obrovský ako nepomer v tom, čo ste sa snažili povedať, lebo ste si navzájom protirečili. Na jednej strane ste sa tu snažili odborne hovoriť o tom, že to je zle začaté, to, čo urobila predchádzajúca vláda, pretože naplánovala obrovské úseky, ktoré nebude možné postaviť, pretože dôjde ku kolapsu dopravy pri doprave materiálov a tak ďalej. Ale veľmi som bol prekvapený, že na záver ste povedali: "Táto vláda bude rýchlejšie stavať." Veď to jedno, druhé odporuje. Ale odporuje to kvôli tomu, pretože nemáte jednoducho riešenie. Táto vláda si naplánovala a dala do programového vyhlásenia vlády, že postaví 100 km diaľnic. Postavila viac ako 100 km diaľnic a splnila svoje programové vyhlásenie.
To, že predchádzajúci premiér povedal naviac, že bude sa snažiť prepojiť Bratislavu s Košicami, ale, to je fajn, ale čo bolo v programovom vyhlásení napísané? Ale pozrite sa, čo ste napísali do programového vyhlásenia vy? Nie je tam ani jedna cifra, ktorá by hovorila o tom, čo postavíte. Iba hovoríte o tom, že budete rýchlejšie stavať. Ja neviem, ako budete rýchlejšie stavať, keď na jednej strane hovoríte, že keď budete tak rýchlo stavať, ešte ako rýchlejšie, ako my, ako budete potom ten materiál dopravovať? Asi letecky alebo železnicou a urobíte všade tam ku stavbám ešte aj železničnú vykládkovú stanicu, aby ste to mohli postaviť, pán poslanec Matej. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Najprv by som reagoval na, ak môžem, na pána Chomu. No, problém je v tom, že ako ste spomenuli, my sme nezastavili, nezrušili ten projekt, my sme ho len neuzavreli, lebo vy ste ho neboli schopní uzavrieť rok a pol. Vy ste neboli schopní tretí balík uzavrieť rok a pol. Takže my sme to nezastavili. My sme to len neuzavreli, aby sme si boli úplne korektní.
A druhá poznámka je na vás, pán kolega, ohľadom tej rýchlosti, resp. toho, ako to chceme stavať. Jednoznačne som povedal, forma menších úsekov spája alebo a potom následne úsekov, ktoré technologicky spolu súvisia. A na to nemám priestor, aby sme si povedali, že keby sa jeden úsek z balíku č. 1 spojil s jedným úsekom z balíku č. 3, tak dôjde k úspore vo výške zhruba 1,1 mld. Sk, lebo by to, čo ste vyťažili z tunela, by ste mohli dať do cestného telesa, mostov a tak ďalej.
A ešte jedna poznámka. Treba byť korektný. Ja som to tu už asi pred dvomi mesiacmi povedal, že ten odpočet sa musí robiť vtedy, že koľko ste začali stavať diaľnic, koľko ste dokončili diaľnic. Lebo z tých 120 alebo 140 km diaľnic, ktoré ste postavili, až 90 km, ja som to vtedy spočítal presne po piatich úsekov, ste len dokončili z predchádzajúceho obdobia. Ďakujem.

Vážené dámy a páni, milé kolegyne, kolegovia, v súvislosti s diaľnicami som počul jedného docenta práva na tlačovej konferencii hovoriť o vlastizrade. Priznám sa, že som zdúpnel, spozornel, pretože na takýto termín som veľmi citlivý, pretože zločin vlastizrady bol zneužívaný v predchádzajúcom režime, ktorého koniec v novembri 1989 si bohužiaľ, niektorí poslanci, aj v tejto sále ani nevšimli a tento zločin ako nástroj bol používaný v množstve procesov, kedy mnohí najlepší synovia a dcéry slovenského národa boli posielaní na smrť a do väzenia.
A ja si myslím, že aj reklama, aj piar, aj populizmus má mať svoju hranicu. Ja by som nepovažoval toto používanie tohto termínu a šermovanie vlastizradou za tak vážny, pán Vážny, keby to hovoril nejaký tlčhuba, nevzdelanec alebo nejaký komunista, populista, ale to pán Fico iste nie je. Alebo je?
Milé kolegyne, kolegovia, máte pred sebou návrh uznesenia, tlač 135, ktorú pripravili predkladatelia Fico, Vážny a Choma.
Už v konštatačnej časti je tento návrh zavádzajúci a nepravdivý. Spomínaní poslanci hovoria alebo píšu o rozhodnutí vlády zastaviť realizáciu PPP projektu na úseku diaľnice D1 Dubná Skala - Svinia, čo je Ficom a predstaviteľmi strany SMER často dookola opakovaná lož. Ja tu chcem jednoznačne povedať, že vláda nič nezastavila, ale v súlade s dohodou uzatvorenou 21. júna 2010 medzi Slovenskou republikou a spoločnosťou Slovenské diaľnice tá predmetná koncesná zmluva 31. 8. 2008 zanikla, exspirovala a každý, kto užíva sem-tam lieky vie, čo znamená, že tie lieky sú po dobe exspirácie. Jednoducho tá zmluva zanikla.
V návrhu poslancov sa ďalej ale píše, že rozhodnutie vlády oddialiť diaľničné prepojenie medzi Bratislavou a Košicami o niekoľko rokov. Keď som si toto prečítal, tak som neveril vlastným očiam. Snáď strana SMER považuje občanov Slovenska za sklerotických? To naozaj pán Fico nemá hanbu? Veď na každom mítingu v 2006 hovoril, že dobuduje diaľničné prepojenie medzi Košicami a Bratislavou do konca roku 2010. Jednoducho to bol volebný podvod na voličoch SMER-u, ktorý neskôr priznal i Fico, keď v roku 2007 povedal: "Rešpektujeme technologickú náročnosť niektorých projektov v okolí Žiliny, keď my dobre vieme, že to jednoducho nejde urobiť do roku 2010". V programovom vyhlásení vlády nebola o financovaní diaľnice z PPP projektov ani zmienka. A jeden z predkladateľov uznesenia poslanec Vážny v júni 2006 ako minister dopravy povedal: "Diaľnice cez PPP sú o 50 až 70 % drahšie ako bežné investície od štátu". Už o rok neskôr, sa ale PPP hodili aj Ficovej vláde a dokonca sa mali stať hlavným zdrojom financovania. Na dostavbu diaľnice D1 vláda napriek tomu, že zdedila plnú špajzu, nedokázala vyčleniť dostatok financií a tak Fico a Vážny objavili PPP projekty.
Ale prečo ste nerešpektovali ani pôvodné závery poradcov, ani závery nového poradcu, rozhodovali ste len svojou hlavou a nerešpektovali ste to, čo vám hovorili, že s PPP projektami začíname, jednoducho, že treba ísť do menších balíkov viacerých, maximálne do hodnoty 900 mil. EUR. Prijali ste politické rozhodnutie obstarávať dva obrovské a komplikované diaľničné projekty s nerealistickými časovými lehotami výstavby, a to malo hlavne za následok zníženie konkurencie.
Jednoducho vôbec vám nevadilo, že verejné obstarávanie trvalo asi rok a pol, vôbec vám nevadilo výrazne zvýšenie investičných nákladov z titulu extrémnych krátkych časových lehôt výstavby, vôbec vám nevadilo vysúťaženie ceny obsahujúcej ocenenie investičných nákladov nad úrovňou štátnej expertízy. A ja osobne som presvedčený, že politické rozhodnutie Fica a spol. po spojení projektov do dvoch veľkých, bolo cielené pre účely riadeného verejného obstarávania, ktoré dopadlo tak, ako dopadlo. Z pôvodných 6 záujemcov v hre zostali len 2, aj keď stále lepšie ako v obstarávaní diaľničného mýta, keď podmienkam zadania vyhovel len jeden. Ficovi vôbec nevadilo, že ten najdrahší.
Koncesná zmluva medzi Slovenskou republikou a spoločnosťou Slovenské diaľnice bola uzatvorená 15. apríla 2009. Potom bol dodatok č. 1, kde došlo k prvému predĺženiu lehoty na dosiahnutie finančného uzatvorenia, dodatok č. 2, dodatok č. 3, ale pozoruhodný je dodatok č. 4. Hoci už v pôvodnom verejnom obstarávaní všetci záujemcovia o koncesiu upozorňovali, že extrémne krátke lehoty výstavby si vynútia výrazne zvýšenie ceny, vtedy pri obstarávaní zástupcovia ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácii na týchto lehotách trvali. Na predĺženie a zmäkčenie lehôt pristúpili až viac ako o rok, a to po skončení verejného obstarávania, a podčiarkujem, bez vyžadovania adekvátneho zníženia ceny.
Ba práve naopak. V dodatku č. 4 tzv. základná ročná platba z pôvodne vysúťaženej a v koncesnej zmluve zakotvenej úrovne 248,2 mil. EUR sa zvýšila na 317,6 mil. EUR, resp. 289 mil. EUR, ale to len s podmienkou, že koncesionárovi pomôže zabezpečiť finančné krytie vláda poskytnutím štátnej záruky a s takouto podmienkou sa vo verejnom obstarávaní neuvažovalo.
O tej ponuke, ktorá prišla, teda od koncesionára na zlacnenie už tu bolo veľa hovorené, preto nebudem opakovať, ale chcem povedať len to, že väčšina prezentovaného zlacnenia v skutočnosti bola len vyčíslením toho, koľko by štát ušetril vďaka mimoriadne nízkej základnej úrokovej sadzbe na trhu, ak by došlo k uzavretiu finančnému do 30. augusta.
K návrhom koncesionára je preto možné uviesť, že z maximálnej ročnej hodnoty 317,6 mil. koncesionár naozaj záväzne ponúkol len zníženie o 34 mil. a skutočne záväzná ponúkaná cena, tak bola v prípade neschválenej štátnej pomoci na úrovni 283,6 mil. a v prípade schválenia štátnej pomoci pred finančným uzatvorením na úrovni 255 mil., čo ale bolo stále nad úrovňou pôvodnej ponuky, s ktorou koncesionár vyhral v pôvodnom tendri. Verejný obstarávateľ nedostal ale žiadnu záruku, že koncesionárovi sa podarí vyjednať lepšie podmienky s komerčnými bankami a bolo žiadané o ďalší termín v poradí už 7.
Ja by som chcel povedať, že súčasná vládna koalícia bude stavať diaľnice. Bude využívať klasické formy obstarávania a my apriori nevylučujeme ani PPP projekty, ale musia byť rozumné, transparentné, efektívne pre obidve strany, ako pre objednávateľa, tak pre dodávateľa.
Na záver by som sa chcel ešte vyjadriť k požiadavke navrhovateľov k cene diaľničnej známky. Páni, cena diaľničnej známky mohla zostať na pôvodnej úrovni, keby ste zo štyroch uchádzačov, ktorí predložili ponuky do súťaže na mýto, nevylúčili tri najlacnejšie ponuky. Vtedy, keby vo vašej réžii nevyhrala najdrahšia, ale najlacnejšia ponuka. Mýto mohlo a malo prinášať dodatočné zdroje na výstavbu a údržbu diaľnic. Vašou vinou neprináša o nič viac ako pôvodné diaľničné nálepky. Z vášho mýta zatiaľ nezarába štát, ale iba koncesionári a vaši mecenáši.
A úplne na záver navrhujem, aby sa diaľničná známka na budúci rok, diaľničná nálepka volala Vážneho diaľničná nálepka. Hovorím to úplne vážne. Ďakujem vám za pozornosť.