8. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 497/2009 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2010.
Hlavný fiškálny cieľ vlády na rok 2010 bol stanovený v rámci rozpočtu verejnej správy na roky 2010 až 2012 v podobe deficitu verejnej správy vo výške 5,5 % HDP. Súčasný odhad deficitu verejnej správy je vo výške 7,84 % HDP.
Zhoršenie štátneho rozpočtu na hotovostnej báze je zapríčinené hlavne horším vývojom daňových príjmov, ako sa predpokladalo, a to o 620,5 mil. eur, čo možno pripísať vývoju základných makroekonomických veličín.
Zároveň sa znižuje objem nedaňových príjmov vo výške 43,5 mil. eur. A to súvisí najmä s nerealizovaným predajom kapitálových a nehmotných aktív a neplnením príjmov z administratívnych poplatkov v niektorých kapitolách rozpočtu. Z dôvodu potreby zabezpečenia krytia nevyhnutných výdavkov vo výške 200 mil. eur na odstránenie škôd spôsobených povodňami, na zníženie deficitu základného fondu starobného poistenia a na zabezpečenie zvýšených výdavkov na sociálnu inklúziu sa upravujú aj celkové výdavky štátneho rozpočtu. Realokáciou sa zabezpečí krytie výdavkov vo výške 70 mil. eur a o 130 mil. eur sa zvyšuje suma celkových výdavkov štátneho rozpočtu. V nadväznosti na tieto zmeny sa zvyšuje aj schodok štátneho rozpočtu o 794 mil. eur. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Konštatujem, že predmetný vládny návrh zákona bol doručený Národnej rade s tým, že vláda požiadala prerokovať tento zákon prostredníctvom skráteného legislatívneho konania.
Predseda Národnej rady v zmysle § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na dnešné rokovanie 8. schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti v zmysle rokovacieho poriadku.
Z hľadiska vecného rovnako zastávam stanovisko, že rieši závažnú problematiku.
Je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Jeho osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
A obsahuje aj doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.
Po rozprave odporučím, aby Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 154 zo 4. novembra aby ho prerokovali aj výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k tomuto vládnemu návrhu zákona.

Ďakujem za slovo aj za zapnutie mikrofónu. Dovoľte, aby som vám ešte doplnil spravodajskú informáciu týkajúcu sa tlače 172, vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2010.
Určujem ako gestorský výbor výbor pre financie a rozpočet a termín na prerokovanie pre výbor pre financie a rozpočet a ústavnoprávny výbor do 26. 11. a termín na prerokovanie gestorskému výboru do 29. 11. Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, dámy a páni, návrh zákona o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá na základe programového vyhlásenia vlády na obdobie rokov 2010 – 2014, v ktorom sa vláda Slovenskej republiky zaviazala vytvoriť nový legislatívny rámec financovania organizácie a fungovania verejnoprávnych médií s cieľom zvýšiť efektivitu ich činnosti a posilniť ich verejnoprávny charakter.
Hlavným cieľom návrhu zákona je predísť ďalšiemu zadlžovaniu verejnoprávneho vysielania, vytvoriť podmienky pre jeho postupnú konsolidáciu a zároveň zefektívniť hospodárenie, kontrolu a riadenie verejnoprávnych vysielateľov s cieľom zvýšiť kvalitu ich vysielania.
Predkladaným návrhom zákona sa zriaďuje nová verejnoprávna inštitúcia Rozhlas a televízia Slovenska, ktorá zabezpečuje službu verejnosti v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania a ktorá vznikne postupným spojením Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie.
Spojenie rozhlasu a televízie do jednej inštitúcie predstavuje prvý z viacerých krokov procesu tvorby nového modelu verejnoprávneho vysielania v Slovenskej republike, ktorý bude v nasledujúcom období doplnený aj o zmenu systému jeho financovania, o nové zadefinovanie obsahu pojmu „služba verejnosti“ a o spoločné priestorové riešenie novovzniknutého verejnoprávneho vysielania.
V súvislosti s prijatím návrhu zákona sa predpokladá pozitívny vplyv na verejné financie. Postupným spájaním Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie by sa mala dosiahnuť úspora finančných prostriedkov a zastavenie zadlžovania verejnoprávneho vysielania.
Efekt úspory sa v ďalšom období, a nehovoríme len o prvom roku, prejaví najmä v oblasti administratívnej agendy, ekonomickej agendy, v oblasti techniky a technológie, v oblasti výroby programu a v oblasti obchodnej činnosti.
Zrušením dvoch rád a dvoch dozorných komisií, ide o 36 ľudí, a ustanovením jednej deväťčlennej rady novej verejnoprávnej inštitúcie sa dosiahne aj úspora na odmenách členov rady.
Materiál bol prerokovaný v skrátenom pripomienkovom konaní a viaceré pripomienky z väčšiny pripomienok, ktoré boli vznesené, boli do návrhu postupne zapracované.
Vzhľadom na harmonogram rokovania Národnej rady v novembri a v decembri napriek tomu, že zákon sa predkladá v skrátenom legislatívnom konaní, som rád, že sa vytvoril štvortýždňový priestor pre poslancov a členov jednotlivých výborov na ďalšiu diskusiu a priestor na prípadné návrhy, ktoré môžu tomuto návrhu zákona pomôcť. Ďakujem pekne, pán predseda.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážená Národná rada, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o vládnom návrhu zákona o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy, o vplyve na rozpočet verejnej správy a zamestnanosť vo verejnej správe, o sociálnych vplyvoch a vplyvoch na informatizáciu spoločnosti.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 3 novembra 2010 č. 151 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 31 dní.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ešte pár takýchto prestojov a pán minister získa čas na to, aby mohol aj dopracovať svoj nepodarený návrh.
Nie sme svedkami reformy verejnoprávnych médií, ako to pán minister často uvádza, ale z odborného hľadiska hazardnej amatérskej hry, ktorej politickým účelom je totálne ovládnutie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu.
Aj vzhľadom na to, že včera ste po rozprave, pán minister, obhajovali tento návrh rôznymi citátmi z minulosti, dovolím si poznamenať, že fakty sú také, že my sme ani nerušili kontrolné orgány. Ani sme sa nesnažili odvolať členov rád a normálnym spôsobom, demokratickým, sa obsadzovali tie miesta, ktoré sa po rotácii uvoľnili. To len na margo toho, že by som očakával, že snáď dnes budete svoj návrh obhajovať nie minulosťou, ale nejakými reakciami na tú vecnú stránku.
Návrh na zlúčenie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu je zdôvodňovaný kritickou finančnou situáciou v Slovenskej televízii a jeho hlavným cieľom má byť zastavenie ďalšieho zadlžovania verejnoprávnych médií. Doterajšie kontrolné orgány majú byť zrušené z dôvodu spochybňovania ich odbornosti, to citujem zo samotného materiálu, a nový generálny riaditeľ má byť volený parlamentom, aby sa tým posilnila jeho vážnosť. Skutočnosťou je, že samotné zlúčenie, ktoré je absolútne nepripravené, nevyrieši deficit Slovenskej televízie, naopak, prinesie v budúcom roku zatiaľ nevyčíslené mimoriadne transformačné náklady. Bol by som rád, keby som tu možno počul aspoň nejaký odhad týchto nákladov. A jeho naozaj prvým hmatateľným výsledkom bude politické ovládnutie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. V druhom slede sa stane takéto bleskové zlúčenie rizikovým zásahom do duálneho systému, do reklamného trhu, do autorských práv aj do hospodárenia a programovej tvorby verejnoprávnych médií. Detailom sa budem venovať v druhom čítaní, pretože predpokladám, že bude tento zákon posunutý do druhého čítania.
Fúzie podobného charakteru a rozsahu sa pripravujú dlhé mesiace a ďalšie mesiace sa podľa podrobne pripraveného plánu uskutočňujú. Východiskom sú ako samozrejmosť štúdie, analýzy a audity, ktoré nielen dokážu oprávnenosť a efektívnosť zlúčenia, ale do detailov a premyslene definujú jeho formu, obsah a postup. My nemáme nič, len rozhodnutie ministra, dodatočne zostavenú pracovnú skupinu, ktorej členovia za pochodu zásadne pripomienkujú aj kritizujú vládny návrh. A vláda napriek tomu sa rozhodla pre nevídaný spôsob zlúčenia, ktorý sa raz možno stane námetom pre prípadovú štúdiu, ako to nerobiť, z večera do rána rozhodnutie ministra, o ktorom sa až dodatočne dozvedeli aktéri zlúčenia čiže verejnoprávne médiá, až následne, ako som už spomínal, zostavenie pracovnej komisie, žiadne analýzy, žiadne audity, žiadne podklady, týždňovú lehotu na prípravu zákona a škandalózne dva dni na jeho pripomienkovanie, lehotu pre prípravu kandidátov na funkciu generálneho riaditeľa 10 dní, možno teraz milostivo 15. A posudzovať ich odbornú úroveň nemajú odborníci v príslušnej rade, ale politici vo výbore Národnej rady. To je naozaj fantastické, odborná úroveň členov rád bola spochybňovaná, to je uvádzaný dôvod na ich zrušenie, ale zrejme odborná úroveň členov výboru pre kultúru a médiá v oblasti rozhlasu a televízie je nespochybniteľná. Pýtam sa teraz už vážnejšie, kde je garancia, že členovia výboru, politici sú a budú kompetentní posudzovať projekty kandidátov na funkciu generálneho riaditeľa, a kde je garancia, že nebudú pristupovať k veci politicky, a prečo je z tohto procesu vynechaná rada, ktorá by tým aj logicky prevzala zodpovednosť a v novom zložení bude údajne výsostne odborná. Odpoveď je jednoduchá a účelová, o tom, koho výbor odporučí parlamentu na zvolenie, rozhodne koaličná väčšina vo výbore. Týmto návrhom sa teda nevraciame len k praxi volenia generálneho riaditeľa verejnoprávneho média v parlamente, ktorú druhá Dzurindova vláda odmietla ako politizáciu, ideme ešte hlbšie. Voľba generálneho riaditeľa bude spolitizovaná už vo výbore Národnej rady. Čerešničkou na torte tohto procesu je oprávnenie ministra kultúry čiže člena vlády v prechodnom období do zvolenia nového generálneho riaditeľa v určitých situáciách riadiť verejnoprávne médiá. To je niečo, s čím som sa nikdy nikde nestretol, snáď ani pán poslanec Galbavý sa s tým nestretol.
Návrh nič nerieši, ale zakladá veľké riziká. Preto navrhujem, pán spravodajca, v zmysle § 73 rokovacieho poriadku, aby sa Národná rada uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o návrhu tohto zákona. Ďakujem.

Pán predseda, ďakujem za slovo. Bol som tak nepriamo vyzvaný od pána poslanca Maďariča. Isteže je to téma, ktorej sa venujem a, myslím si, ktorej aj rozumiem. Mrzí ma, že pán poslanec nezvolil inú stratégiu svojho vystúpenia. Očakával som vecnú diskusiu na túto tému. Celé jeho vystúpenie, ktoré bolo krátke, zhutnil do jednej tézy, že nejde o nič iné súčasnej vládnej koalícii, ako je politické ovládnutie verejnoprávnych médií. A na margo včerajšieho vystúpenia ministra povedal, že neustále tu opakujeme nejaké pseudovýroky ľudí, ktoré by mali byť potvrdením, že „nie my, ale vy ste sa snažili o politické ovládnutie“, ak sú pseudovýroky výroky predsedu vlády, ak sú nejaké obyčajné výroky výrokmi, aké použil pán Urbáni, pán Mečiar a ďalší. No a nakoniec politicky nominovaná Rada STV vďaka vašim delegátom zvolila za generálneho riaditeľa Hrehu, a pripomeniem vám to opäť, aj keď sa vám to ťažko počúva, ktorý jasne povedal: „Už nedokážem odolávať politickým tlakom.“ Na koberci mal redaktorov jedného za druhým a museli z televízie odísť len preto, že boli objektívni a slobodní.
Nehrajme sa tu na to, že my sa snažíme politicky ovládnuť verejnoprávne médiá, a vy nie, skôr som za to, aby sme prijali zákon, vecne diskutovali o detailoch, ktoré eliminujú dnes a do budúcnosti takéto podozrenia pre jednu aj pre druhú stranu. Ja nie som predsa nejaký "snílek", ktorý si myslí, že aj tento zákon je absolútne v poriadku a eliminuje tam politické riziká. Vždy tam budú. Ale dohodnime sa na tom, že budeme slušní a nebudeme medzery alebo možnosti tohto zákona zneužívať. Buďme slušní a charakterní aj vo vzťahu k objektivite... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Pán kolega, ja som zachytil takisto úroveň tej politizácie, ktorú spomínate. Ono to je presne naopak, ako vravíte, že my sme v rámci aj toho, čo je predložené ako paragrafové znenie, aj predtým hovorili o politizácii rád. Mali sme tu bod, ktorý sme predložili s kolegyňou z výboru s Jankou Kiššovou ohľadom toho, že tu je jasná politizácia rád, pretože niektorí členovia týchto rád kandidovali vo voľbách za politické strany, že ono stojí ten argument nielen o spochybňovaní odbornosti, ale aj o tom, že tie rady sú napriek všetkému, ako by mali byť kreované, ako nezávislé. Nie sú nezávislé, sú spolitizované. A preto sú spolitizované, nazvem to tak, latentne, to znamená, že to, čo má preberať výbor, je presne jasné, aby tu nemohli byť vytvárané špekulácie „odkiaľ kto“ a navyše na poslancov, sú lepšie kontrolovateľní ako členovia rád, na ktorých tak veľmi nesvieti verejná mienka.
Druhý bod. Ja by som sa chytil ešte jednej veci k tomu že ste sa nezúčastnili rokovania na výbore ohľadom tohto bodu. Ja som to nemyslel včera, že mám iba toto, ale že tam je fórum, kde by sme sa mohli fakticky baviť o faktoch. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďakujem obidvom pánom poslancom a naozaj veľmi úprimne pánovi Galbavému za to, že zopakoval, a ja som veľmi rád, ten účel prvoradý, ktorý sleduje tento návrh. To znamená ovládnutie verejnoprávnych médií a politizáciu. Treba to opakovať a treba to hovoriť verejnosti.
A pánovi poslancovi Viskupičovi ďakujem takisto za pripomenutie toho, že kým ste nemali ešte tento krok premyslený, tak ste sa snažili dostať iným spôsobom do týchto rád aj spôsobom odvolania členov Rozhlasovej rady. A to, že ste ten cieľ mali, bolo jasné aj v tom, že sa to dotýkalo len niektorých členov Rozhlasovej rady a obchádzalo to, povedzme, reprezentanta koaličnej vašej strany.
A ešte jedna poznámka k charakteru môjho vystúpenia. Myslím si, že každej fáze rokovania zodpovedá určitý typ vystúpenia. V prvom čítaní ak sa niekto rozhodne vystúpiť, mal by azda v takom všeobecnom duchu sa dotknúť predkladaného návrhu. A, samozrejme, v druhom čítaní, pán poslanec Galbavý, sa pokúsim a verím, že spolu budeme detailne diskutovať o tomto návrhu. Bude o čom diskutovať, možnože tých 200 ešte nevyriešených pripomienok alebo možno nejaké ďalšie budú stáť za nejakú zmienku. Ďakujem.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dostali sme predlohu vládneho návrhu zákona o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide o zákon, ktorým sa má začať zlúčenie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu a podľa pána ministra kultúry aj zásadná reforma verejnoprávnych médií.
Zákon sa vo svojej dikcii opiera o Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, v ktorom sa vláda zaviazala, a teraz citujem, vytvoriť nový legislatívny rámec financovania, organizácie a fungovania verejnoprávnych médií s cieľom zvýšiť efektivitu ich činnosti a posilniť ich verejnoprávny charakter.
Oceňujeme úsilie vlády o riešenie verejnoprávnych médií. A práve preto sa chceme pozrieť na návrh zákona z hľadiska programového vyhlásenia vlády. Predosielam už vopred, že OKS ako strana reforiem, čo síce nazýva poslanec Fico absolútne absurdne dogmatizmom, stojí na úplne opačnej strane ako súčasná opozícia, ktorá počas svojej vlády spôsobila, že súčasná Slovenská televízia fakticky prestala byť verejnoprávnym médiom, nachádza sa v obrovskej zadlženosti, ktorá má v tomto a budúcom roku dosiahnuť závratnú sumu, a teraz to poviem v slovenských korunách, okolo 1 mld. Sk, čo je neskutočná nehoráznosť.
Táto istá Slovenská televízia vytvorila za vlády Roberta Fica programovú štruktúru, na základe ktorej sa v podstate stratila v STV verejnoprávnosť, verejnoprávny charakter. A toto vedenie, súčasné vedenie, personálne spôsobilo dnešnú havarijnú situáciu STV. Z tohto hľadiska je dnešný nárek opozície, ale aj dnešný postoj vedenia Slovenskej televízie nehorázny a reči o tom, že zmeny v Slovenskej televízii sú účelové, sú absurdné a nezmyselné. Áno, sú účelové, len sa treba pýtať na to, o aký účel ide. Ide o to, a možnože poslednýkrát v dejinách ponovembrového Slovenska, zachrániť verejnoprávnosť médií. To je proste reálny fakt. A ak ani toto nie je schopná dnešná opozícia akceptovať a dnešné vedenie Slovenskej televízie ak nie je vôbec ochotné uvažovať, čo ono samo spôsobilo vrátane Rady Slovenskej televízie, tak sa treba pýtať na to, kde je tu vlastne zdravý úsudok, kde je tu nejaká súdnosť. Hovorím to len preto, aby bolo jasné, z akých pozícií budem hovoriť o tom, čo chcem teraz povedať.
Chcem v prvom rade povedať, že v akútnej havarijnej situácii je Slovenská televízia, a nie Slovenský rozhlas. Racionálny postup teda velí riešiť problém tam, kde akútne existuje, t. j. v Slovenskej televízii, v zmene jej vedenia, a hovorím to rovno, v zmene jej vedenia, v zmene televíznej rady, v zmene programovej štruktúry Slovenskej televízie a v zmene financovania, teda hospodárenia Slovenskej televízie. Nemyslím tým teraz financovanie vonkajšie, ale vnútorné hospodárenie STV. To je elementárny a najtransparentnejší spôsob, ako v roku 2012 potom pristúpiť k ďalším krokom.
Pozrime sa preto na návrh zákona práve z pohľadu vládneho programu. Samotné zlúčenie STV a SRo neznamená automaticky reformu verejnoprávnych médií. Ak sa vo vládnom programe hovorí, že sa má vytvoriť nový legislatívny rámec financovania, organizácie a fungovania verejnoprávnych médií, a opakujem, financovania, organizácie a fungovania, teda všetkých týchto troch zložiek, všetkých týchto troch súčastí, súčasná podoba vládneho návrhu zákona spĺňa len jednu z týchto troch podmienok. Rieši otázku organizácie zlúčeného média, ale nerieši otázku jeho nového financovania ani fungovania. Ak však chceme hovoriť o šanci na úspešnú transformáciu verejnoprávnych médií, musí existovať istá následnosť a logická následnosť krokov a na začiatku existovať ako predpoklad jasná a komplexná predstava prínosu, cieľa, cesty, ktorá vedie k cieľu, a nástrojov, ktoré máme k dispozícii, ešte raz opakujem, predstava prínosu, cieľa, cesty, ktorá vedie k tomuto cieľu, a nástrojov, ktoré máme k dispozícii. A práve tieto kritériá súčasný návrh zákona nespĺňa. Aj dôvodová správa potvrdzuje, že akútne treba riešiť problém Slovenskej televízie, a nie Slovenského rozhlasu, to len opakujem, to je elementárny a známy fakt. Návrh zákona sa, naopak, pokúša zabaliť riešenie jedného problému, teda problému Slovenskej televízie, do zlúčenia so Slovenským rozhlasom, ktorý pritom ako verejnoprávna inštitúcia vcelku funguje, a nabaliť tak na seba namiesto jedného problému, ktorý je riešiteľný, a riešiteľný prehľadným spôsobom, dva problémy, z ktorých ten druhý je oveľa väčší ako ten prvý.
Návrh zákona nedáva ale ani si to nekladie za cieľ, to treba povedať úprimne a otvorene a korektne, odpovede na otázky, či je zlúčenie oboch médií skutočným prínosom. Tu treba povedať, že podobné pokusy sa v postkomunistických štátoch zatiaľ nevydarili. To je proste skúsenosť. Máme skúsenosť, že v postkomunistických médiách pokusy o zlúčenie televízie a rozhlasu buď neprešli cez parlamenty, alebo ak cez ne prešli, tak v podstate v polovici z tých štyroch krajín, alebo toľkých, koľko ich bolo, sa chcú vrátiť naspäť. To znamená taký automatizmus toho, že zlúčenie verejnoprávneho rozhlasu a televízie reálne, v tej realite a v skúsenosti nefunguje a nefunguje automaticky. Hovorím to tu len ako perličku, že zhodou okolností kedysi v dávno minulých časoch sa pokúšal ešte minister Hudec o vytvorenie takéhoto modelu. Prizval si poradcov z BBC, ktorí mu to neodporúčali. A teda nechal proste ten problém tak. Neodporúčali to. Dnes je zmenená situácia, aj to treba povedať, ale treba brať do úvahy aj to, že experti BBC sú asi tí, ktorí sú najpovolanejší klásť si takého otázky.
Návrh sľubuje úsporu finančných prostriedkov okolo 1,5 mil. eur, ale ten je možný aj bez zlúčenia oboch médií. Teda ten nevyžaduje zlúčenie oboch médií, pretože v najväčšej časti tej sumy ide vlastne o zisk zo zrušenia jednotlivých programov. V štátnom rozpočte na rok 2011, a o ten ide v podstate, nie sú na takúto rozsiahlu a komplexnú transformáciu vymedzené finančné prostriedky. To sa predpokladá fakticky až na rok 2012, na čo ale chýba nevyhnutná notifikácia Európskej komisie na použitie štátnej pomoci v zmysle, že nový zákon neporušuje hospodársku súťaž, ktorá je ináč podľa všetkých dostupných zdrojov, ktoré som mal k dispozícii, nevyhnutná aj pri tomto navrhovanom zákone kvôli zlučovaniu oboch médií, teda nielen kvôli zmene koncesionárskych poplatkov, ale aj pre tento krok.
V ohľade, ktorým cieľom je úspora verejných výdajov, zatiaľ nemáme okrem verejných prísľubov ministra financií jasné, odkiaľ vlastne vziať na takúto rozsiahlu transformáciu v roku 2011 príslušné finančné prostriedky, pretože na to nie sú vytvorené v rozpočte zatiaľ žiadne predpoklady.
Náklady zo štátneho rozpočtu sa budú evidentne pri tejto transformácii v najbližších rokoch zvyšovať, a nie znižovať, a to bez ohľadu na to, či sa vytvorí jedna spoločná rada, kde bude menší počet členov, alebo nie, pretože je jasné, že ak je cieľom vytvorenie nového manažmentu, tak to fakticky znamená proste zvyšovanie nákladov, a nie ich znižovanie. Je zjavné, že proste ak sa má nejakým spôsobom získať jedna budova alebo postaviť nejaká budova, sú na to potrebné nové finančné zdroje. Nie je jasné, či a za aké sumy by sa dali predať dnešné budovy Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie.
Rovnako nie je z návrhu jasné, ako by si mohli STV a SRo v novej štruktúre zachovať ekonomickú subjektivitu, pretože v tom návrhu zákona sa hovorí o ekonomickej subjektivite a o tom, citujem, ostať samostatne hospodáriacimi vnútornými organizačnými jednotkami bez toho, aby im ostala právna subjektivita, pretože tento návrh zákona nepredpokladá právnu subjektivitu tých dvoch segmentov, teda televízie a rozhlasu, ale len právnu subjektivitu generálneho riaditeľa.
Rovnako v súčasnej situácii nie sú jasné kroky, ktoré by mali nasledovať v roku 2012 pri zrušení koncesionárskych poplatkov, ako ani to, ako by mala táto transformácia prebiehať z hľadiska štátneho rozpočtu, ako aj z hľadiska fungovania novej štruktúry Rozhlasu a televízie Slovenska.
Návrh zákona, a to pokladám za jeden z jeho nedostatkov, predpokladá pri generálnom riaditeľovi na jednej strane veľmi slabé kompetencie voči politike a na druhej strane prakticky absolútne právomoci voči riaditeľom nového televízneho a rozhlasového segmentu, ktorí bez právnej subjektivity nemajú fakticky nijaký priestor pre svojprávne rozhodovanie. Treba si uvedomiť, že jediný, kto je podľa toho nového modelu volený, je generálny riaditeľ, všetci ostatní sú týmto generálnym riaditeľom menovaní, teda riaditelia budúceho televízneho segmentu a budúceho rozhlasového segmentu sú menovaní a odvolávaní generálnym riaditeľom, čo mu dáva takmer absolútne právomoci.
Dôvodová správa pritom neuvádza nijaké skúsenosti z deľby právomocí verejnoprávnych médií v krajinách s bohatou tradíciou verejnoprávnych médií, v ktorých je pod jednou strechou rozhlas a televízia, akými sú napr. BBC, ORF, či ZDF alebo ARD. Proste najprv by sme mali mať k dispozícii štúdiu, v tých krajinách, kde existuje ako jedno spoločné médium rozhlas a televízia, aké majú právomoci riaditelia jednotlivých segmentov. Táto dôvodová správa to nehovorí. Proste nevieme to alebo sa to minimálne nedozvieme. V tejto súvislosti len na okraj uvádzam, že zlúčenie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu by znamenalo vytvorenie asymetrickej situácie medzi verejnoprávnymi a súkromnými médiami z hľadiska reklamy, lebo súkromní vlastníci dnes nesmú vlastniť rozhlas aj televíziu, ale len buď rozhlas, alebo televíziu. Toto by v podstate viedlo z hľadiska toho nového verejnoprávneho média k diskriminácii súkromných médií na mediálnom trhu. Je to zvláštne, ale je to tak.
Mohli by sme hovoriť o mnohých parciálnych problémoch návrhu zákona, pričom jedným z kultúrneho hľadiska pri uchovávaní kultúrnej pamäti je aj nevyriešená otázka práv týkajúcich sa súčasných archívov STV a SRo v novej zlúčenej inštitúcii. Je to komplikovaný problém, komplikovanejší, než si v tejto chvíli vieme predstaviť. A návrh zákona v tejto fáze tento problém rieši len veľmi všeobecne alebo nerieši. Ale nejde mi o jednotlivé pripomienky v tejto fáze, ale o celkovú koncepciu nového média.
Povedané celkom jednoducho, riešenie organizácie nového média bez predstavy jeho financovania a budúceho fungovania nespĺňa nároky na to, aby bolo jasné, ako by mohla vyzerať úspešná transformácia verejnoprávnych médií tak, aby napĺňala zámer vládneho programu.
Vládny návrh zákona zvolil postupnosť, ktorá v tejto fáze nezabezpečuje úspešnosť celého procesu, miesto toho, aby začala tam, kde existuje akútny problém, t. j. pri riešení problémov Slovenskej televízie. A ešte raz opakujem, pokladám za čisté farizejstvo tvrdenia a námietky, výhrady dnešného vedenia Slovenskej televízie, ale aj súčasnej opozície v tomto zmysle k tomuto návrhu zákona ich za pokrytectvo, pretože ten stav spôsobili jedni aj druhí. Ale, ešte raz, namiesto toho, aby začala tam, kde je akútny problém, t. j. pri riešení problémov Slovenskej televízie, a následne predložila celú koncepciu transformácie verejnoprávnych médií a položila si otázku po vyriešení problémov Slovenskej televízie, či je zlúčenie možné, účelné a užitočné, a ak áno, potom riešila tento problém, pokúša sa riešiť akútny problém, ako som už povedal, Slovenskej televízie tak, že naň nabaľuje druhý, oveľa komplexnejší problém financovania, organizácie a fungovania verejnoprávnych médií.
Takto zásadne sformulované pripomienky k filozofii celej transformácie verejnoprávnych médií sme predniesli opakovane pánovi ministrovi Krajcerovi, sprostredkovali sme ich aj Koaličnej rade. Vzhľadom na náš korektný postup a na reálne problémy, ktoré súčasný návrh vyvoláva, navrhujeme postupovať podľa logickej následnosti. Logická následnosť znamená vrátiť sa na začiatok celej diskusie k problému Slovenskej televízie, ktorý je rukolapný, verejnosť mu rozumie, a politicky je nespochybniteľný a mal by byť nespochybniteľný dokonca pre dnešnú opozíciu, ktorá ho spôsobila. Tento problém sa dá riešiť veľmi rýchlo. Už meškáme. Až následne potom, si myslíme, treba riešiť všetky ostatné problémy. Ďakujem.