9. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predseda. Pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, návrh na zlúčenie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu nemá zmysel vylepšovať a opravovať. V tejto chvíli je fúzia svojou nepripravenosťou zo strany ministerstva kultúry, viď 700 pripomienok za 2 dni, ako aj nepripravenosťou Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu krokom chybným a negatívnym vo svojej podstate. Ak by zlúčenie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu malo priniesť deklarované ekonomické aj ďalšie efekty, ak by malo byť zmysluplné, muselo by byť inak pripravené a museli by mu predchádzať iné kroky, ktoré by sa týkali okrem nevyhnutných analytických a procesných podkladov predovšetkým finančného stabilizovania verejnoprávnych médií a vyriešenia problémov ich zastaranej infraštruktúry vrátane ich budov, ktoré aj po zlúčení zostanú nevyriešenou prevádzkou a technologickou záťažou. Keďže na tieto otázky mechanické zlúčenie odpovede nedáva, je zrejmé, že je robené kvôli cieľu, na ktorý dáva až príliš jasné odpovede, a síce kvôli politickému ovládnutiu verejnoprávnych médií, ich kontrolných orgánov a manažmentu.
Zlúčenie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu sa predkladá verejnosti ako zázračné riešenie, ako samospása. A koaliční poslanci mu pritakávajú v poslušnej koaličnej viere, že to tak proste bude, že zlúčenie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu je to zázračné, na čo doteraz nikto neprišiel, a tým zlúčením od budúceho roku vyriešime všetky chronické problémy verejnoprávnych médií. Zlúčenie je však jedna veľká potemkinovská dedina s tým rozdielom, že sa ním napáchajú aj nezvratné škody.
Zlúčenie sa navrhuje údajne z dôvodu hrozby značnej hospodárskej škody, odvolávajúc sa na deficit Slovenskej televízie v roku 2011 vo výške 37 mil. eur. Z návrhu zákona však vôbec nie je zrejmé, ako samotné zlúčenie vyrieši tento zatiaľ predpokladaný deficit. Návrh hovorí o úspore vo výške 1,6 mil. eur, ktoré by malo priniesť zlúčenie. Táto suma však netvorí ani 5 % údajného deficitu Slovenskej televízie. A vôbec nikde nemáme vyčíslené transformačné náklady. Preto sa domnievam, že nakoniec sa v budúcom roku neušetrí ani milión eur. Čiže, ako som už viackrát uviedol, to, čo návrh deklaruje ako svoj cieľ, to nemôže splniť, pretože na to nedáva žiadne záruky a neobsahuje žiadne riešenie, azda len to, že sa verí v koalícii, že možno príde kúzelník.
Okrem toho tento návrh prináša veľké riziká a nezvratné škody, z ktorých mnohé boli pomenované v pripomienkovom konaní, či už ide o zásah do duálneho systému a do reklamného trhu, absurdné limitovanie vysielania STV na dve programové služby, právne problémy, najmä vo vzťahu k autorským právam, ale aj právne problémy vo vzťahu k Európskej únii a napokon úplné spolitizovanie verejnoprávnych médií.
Je to návrh amatérsky, bez podkladov, bez riadnej odbornej a legislatívnej diskusie. A, mimochodom, bol nastolený zásadným porušením legislatívnych pravidiel.
Tento návrh je len jedno veľké gesto, ktoré sa falošne vydáva za razanciu, odvahu, reformu. Po tomto kaskadérskom kúsku, resp. už dnes minister kultúry a Koaličná rada hľadá toho kúzelníka alebo kaskadéra, ktorého zvolia a poveria tým, aby si dal hlavu do slučky a aby s milostivo prisúdeným štátnym rozpočtom zredukoval vo verejnoprávnych médiách všetko neefektívne, ak žobrácky rozpočet nedodrží, bude odvolaný. A už máme skúsenosti s tým, že pravica považuje za neefektívnu predovšetkým samotnú tvorbu. Upozorňujem na to tvorcov, ale aj divákov a poslucháčov, ktorí si začali zvykať v poslednom roku na renesanciu pôvodných programov nielen v Slovenskom rozhlase, ale už aj na obrazovke Slovenskej televízie. Tento trend, ktorý nastal vďaka zmluve so štátom a vďaka lepšiemu výberu úhrad, sa skončí skôr, ako sa mohol rozvinúť.
Počúvam často najmä z koaličných radov, že pre verejnoprávne médiá sa v minulom období nič neurobilo. Pravdou však je, že chronické problémy verejnoprávnych médií sa práve v posledných štyroch rokoch začali riešiť realistickým spôsobom. Za štyri roky sa však nedá napraviť to, čo sa zanedbávalo pätnásť rokov. Dnes je populárne hovoriť o tom, že Slovenská televízia, to je katastrofa, a nielen finančná. Je pravda, Slovenská televízia má finančné problémy, a veľké. A nech si za to nesie zodpovednosť manažment, zodpovednosť tam, kde príčinou bolo mrhanie financiami, ak sa preukáže. Ale je nespravodlivé tvrdiť, že Slovenská televízia sa nezačala v poslednom období programovo zlepšovať. Povedať to je nepopulárne, o to viac, že to nevie o sebe povedať ani samotná Slovenská televízia, ani o svojich dokumentoch, ani o svojich kultúrnych magazínoch, ani o svojich pôvodných filmoch, o seriáloch, ani o svojich klubových filmoch, ani o svojom spravodajstve, ktoré sa nutne nezačína sériou príspevkov o vraždách a dopravných nehodách. Niekedy som mal aj ja pocit, že manažment Slovenskej televízie vie len plakať.
Slovenský rozhlas je iný príklad. Situácia je tam priaznivejšia, a to nielen za súčasnej generálnej riaditeľky, ale dlhodobo. Na to by velebitelia súčasného manažmentu nemali zabúdať. Situácia v Slovenskom rozhlase bola vždy priaznivejšia, či už to bolo spôsobené menším politickým tlakom, šťastím na lepších riaditeľov alebo hlbšou rozhlasáckou kultúrou. Takže ani generálna riaditeľka Zemková by dnes nebola v čiernych číslach, keby sa nezlepšilo v posledných dvoch rokoch financovanie verejnoprávnych médií, od vyššieho výberu úhrad, a to bez toho, aby sme tento poplatok zvýšili, cez vykompenzovanie za oslobodených poplatníkov, cez dotáciu na národnostné vysielanie až po zmluvu so štátom. Bez tohto by zostala aj generálna riaditeľka Zemková, ktorá bola v minulosti vášnivou odporkyňou zlúčenia Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, to je len tak na okraj, len druhým Richardom Rybníčkom pre Slovenský rozhlas. A rozhlasoví pracovníci to dobre vedia, dobre si pamätajú pôsobenie v jej prvých rokoch v Slovenskom rozhlase.
Súčasná programová renesancia v Slovenskom rozhlase a Slovenskej televízii sa úplne skončí so zmenou financovania verejnoprávnych médií. A možno práve kvôli sľubu zrušiť tzv. koncesionárske poplatky a financovať Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas len zo štátneho rozpočtu sa rýchlo pristupuje k ich zlúčeniu, pretože minister financií, samozrejme, nebude mať peniaze na saturovanie potrieb verejnoprávnych médií a ich divákov a poslucháčov a vie, že potrebuje zminimalizovaný vysielací podnik zvaný RTS, to znamená verejnoprávne médiá bez tvorby.
Takto pripravené, resp. nepripravené zlúčenie Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu je výrazom odbornej a politickej bezradnosti pána ministra kultúry a cynického technokratizmu ministra financií. Skutočné, prospešné riešenie pre Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas je oveľa zložitejšie a náročnejšie, na to však nie je vo vládnej koalícii ani vôľa a, zdá sa, ani schopnosti. Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem, pán poslanec.
S faktickými poznámkami sú prihlásení traja poslanci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť.
Slovo má pán poslanec Podmanický.

Ďakujem pekne. Ja chcem nadviazať na slová pána poslanca Maďariča, pretože také bleskové, chaotické a rozsiahle zlučovanie dvoch inštitúcií s obrovskou základňou materiálno-technickou aj personálnou, ktoré chce v podstate zo dňa na deň súčasná vláda uskutočniť, môže mať len dva dôvody. Buď je to dôvod finančný alebo ekonomický, alebo je to dôvod politický. Že to nie je ekonomický dôvod, svedčia samotné predkladané materiály k tomuto zlučovaniu. Predovšetkým keď pán minister ohlásil myšlienku zlúčenia a zdôvodňoval, že sú ekonomické dôvody, tak neexistovala žiadna ekonomická štúdia. Keď sme vytýkali, že neexistujú ekonomické dôvody a ekonomické podklady k takémuto bleskovému rozhodnutiu, tak dodatočne rýchlo vyrobili akúsi kvázi finančnú štúdiu, podľa ktorej sa má ušetriť 1,6 mil. eur. No ak dlh Slovenskej televízie má dosiahnuť v tomto roku až 30 mil. eur, tak ja sa pýtam, aké je toto riešenie, keď sa rieši jedna dvadsatina výpadku príjmov Slovenskej televízie. No nie je to žiadne riešenie. Navyše toto ušetrenie sa rieši tým, že sa rušia aj niektoré kanály Slovenského rozhlasu. Takže ekonomické dôvody jednoducho neexistujú a môžeme si to maľovať na modro, na ružovo, na hocijako, ekonomické dôvody na zlučovanie televízie s rozhlasom neexistujú. Zostáva nám len jeden dôvod, politický. A je celkom evidentné, že sa opakuje scenár z roku 1998, keď sa internovali nepohodlní novinári na 28. poschodí. Teraz sa ide odstaviť generálny riaditeľ Slovenskej televízie, ktorý pánovi ministrovi nevyhovuje... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem.
Pán poslanec Poliačik, nech sa páči.

Pán poslanec, ak potrebujeme jeden dôvod na to, aby sa okamžite riešila situácia vo verejnoprávnych médiách, tak nemusíme ho nazývať ani ekonomickým ani politickým, ale treba ho nazvať problémom existenčným. Je reálny scenár, že ak by niekto finančne dostatočne zabezpečený skúpil všetky pohľadávky súčasných verejnoprávnych médií a hlavne Slovenskej televízie, tak nám hrozí exekučný príkaz, ktorým by sme prišli o pozemky pod televíziou, o budovu televízie, o komplet celú tvorbu, o ktorú sa tak veľmi obávate, a z verejnoprávnych médií by nám ostala vybrakovaná budova, v ktorej by už nezostalo vôbec nič. Preto si myslím, že je potrebné v prvom rade oceniť snahu súčasného ministra a všetko, čo sa snaží urobiť, lebo je to jediná cesta k tomu, aby sme sa napr. tomuto scenáru vyhli. Ďakujem.

Ďakujem.
Pán poslanec Galbavý.

Pán predseda, ďakujem za slovo. Budem stručný. Pokúsim sa reagovať na pána poslanca Maďariča. Pán poslanec, veľmi ma mrzí, opakovali ste to opäť, očakával som od vás vecnú diskusiu k tomuto návrhu zákona. Namiesto toho ste boli osobný a veľmi výrazne politický. Ak máme na srdci verejnoprávne médiá, je absolútne zbytočné túto tému politizovať. Skôr som od vás očakával, že prídete s racionálnymi návrhmi, ako situáciu vo verejnoprávnych médiách riešiť. Vy ste prišli len s jedným jediným opakovaným návrhom, aby sme tento zákon stiahli. Veľmi sa čudujem tomu, že práve vy hovoríte o našej snahe spolitizovať verejnoprávne médiá. To je naozaj neuveriteľné, tak ako sú v súčasnosti spolitizované, nikdy predtým v histórii existencie tohto média neboli.
Zároveň nám vyčítate, že v zákone nepočítame a neriešime finančné stabilizovanie. Tento zákon, práve naopak, počíta a ide v starom režime finančného zabezpečenia verejnoprávnych médií, aký ste nastavili vy. Chváliť sa zákonom o koncesionárskych poplatkoch a zároveň hovoriť, že ste oslobodili od nich ťažko postihnuté osoby a že ste nezvyšovali koncesionársky poplatok, no práve tam je kameň úrazu. Verejnoprávne médiá i napriek všetkým zásahom, či je to zákon o koncesionárskych poplatkoch alebo zmluva so štátom, nemajú dostatok finančných prostriedkov. Mohli by ste mi to vysvetliť, ako to je možné, o akom finančnom nastavení hovoríte?

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Maďarič nechce reagovať na faktické. (Reakcia poslanca.) Chceli ste reagovať? (Odpoveď poslanca.) Tak nech sa páči. A nabudúce poprosím vás sa skôr prihlásiť. Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Ja som sa domnieval, že ešte niekto vystúpi s faktickou. Ešte raz ďakujem.
Pán poslanec Galbavý, ja si myslím, že je znakom racionality, ak k zlému návrhu zaujmete postoj, aby bol stiahnutý. A zásadné výhrady tohto charakteru nemám len ja, ale aj mnohí odborníci, ktorí sa k tomu vyjadrili. Takže nedomnievam sa, že tu by bolo možné ma kritizovať ako jediného, ktorý toto zlúčenie odmieta.
A s tým zákonom o koncesionárskych poplatkoch to je naozaj zložitá problematika. A vy ju pomerne ovládate. A vy viete, že ten zákon, ktorý platil dovtedy, spôsobil to, že už sme mali 50 % neplatičov a zároveň bola nespokojnosť s vysielaním Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu. Čiže v prvom kroku sa musela riešiť otázka, aby sme nezvýšili, a tým pádom by to stále ťahali tí poctiví, ale aby sme riešili efektivitu výberu. A to sa podarilo, pretože dnes je to na úrovni 90 %. Tým, že ako sociálni demokrati sme aj oslobodili od nich mnohé skupiny obyvateľstva, si myslím, že to je naše nejaké politické právo a náš svetonázor. A sme to aj kompenzovali verejnoprávnym médiám. Samozrejme, by sa malo pokračovať v zlepšovaní výberu tých poplatkov, ale efekt nakoniec bol, že sa vybralo o milióny eur viac týmto novým spôsobom. A neplatičov, či už na strane právnických alebo fyzických osôb, rádovo pokleslo. Pri právnických osobách tam dve tretiny neplatili podľa toho starého spôsobu. Čiže niečo sme urobili a niečo sme aj dosiahli.
A, pán poslanec Poliačik, vy ste tu vykreslili teda už situáciu možnej exekúcie... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Do rozpravy je prihlásená pani poslankyňa Kiššová. Nech sa páči.