9. schôdza

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, začnem programovým vyhlásením vlády, v ktorom sa jasne hovorí o tom, že proces zvyšovania daní na Slovensku bude kompenzovaný znižovaním odvodov na Slovensku. Bohužiaľ, tento proces zdražovania, proces zvyšovania daní sa začína týmto zákonom, bude pokračovať ďalej, akiste vnímate ďalšie zákony, ktoré sú predostreté pred pánov poslancov, čo sa týka dane z príjmov, spotrebných daní a tak ďalej. Čiže tento proces zdražovania, a, aj myslím, je príznačný názov „vláda zdražovania“, sa začína týmto zákonom.
Ja som už v prvom čítaní vystúpil k tomuto návrhu zákona. A hovorím o tom, že mimo toho zvýšenia dane, teda toho percentuálneho bodu z 19 na 20 %, má niekoľko náležitostí, ktoré nie celkom korešpondujú s tým, čo by som si ja predstavoval.
Prvá vec, a to som kritizoval už v prvom čítaní, zatiaľ neviem o tom, či bol nejaký pozmeňujúci návrh, to je to politické znenie dočasného zvýšenia dane z 19 na 20 %. Chýba mi tam nejaká logika toho celého procesu. Ja rozumiem tomu politickému stanovisku, že pokiaľ schodok štátneho rozpočtu dosiahne trojpercentnú hranicu, zníži sa daň z pridanej hodnoty na 19 %. Ale tak, ako je naformulované, nedáva mi záruku nejakého zmysluplného riešenia alebo nejakej návratnosti tejto daňovej výšky. A mám pocit, že táto výška bude predmetom dlhodobých špekulácií. A podľa môjho názoru aj bude mať charakter zostávajúcej dane. Je to len otázka toho, ak vnímam správne tento návrh zákona, v návrhu zákona sa hovorí o tom, že záväzným predpisom ministerstva financií sa zmení, povedzme, výška dane z pridanej hodnoty z 20 na 19 %, pokiaľ dosiahne schodok verejných financií menej ako trojpercentnú hranicu. Faktom ale zostáva to, že môže nastať situácia, a to celkom reálna, pri tom obrovskom výkyve trhov a, by som povedal, rizikových náležitostí, ktoré v rámci svetovej ekonomiky prevládajú, že schodok niekedy na nasledovný rok, zistíme to niekedy v máji, sa síce pohybuje pod 3 %, ale už rozpočet na daný rok, na nasledovný rok, bude hovoriť o tom, že trojpercentná hranica sa jednoducho nedodrží. Čiže tam môže byť nastavených niekoľko parametrov. Ja si myslím, že rozumnejšie by bolo, ak vláda má vážne záujem dodržať programové vyhlásenie, keby dala do roku 2013, a nikto by nemohol špekulovať o tom, či a kedy poklesne pod 3 %, schodok verejných financií, a kedy vieme tie reálne výsledky, lebo to vieme až na nasledujúci rok a tak ďalej. Myslím si, že to by bolo podľa mňa presnejšie, jasnejšie. Ale tým, že sa podsúva takéto riešenie, nedáva predpoklad toho, že ten návrat tej dane na 19 % je skôr v budúcnosti reálny, nechcem hovoriť o nejakom dočasnom zastavení vojsk a podobných náležitostí.
Ďalší bod. Veľmi mi vadí, že v návrhu a dôvodovej správe k tomuto zákonu sa hovorí o tom, že nebude mať žiadny vplyv na podnikateľské prostredie. Ja sa pýtam, či teda financovanie 1 % DPH nie je vplyv na podnikateľské prostredie, na financovanie, povedzme, čakania, povedzme, na nadmerný odpočet a podobných náležitostí. Určite aj pri zvýšení dane z pridanej hodnoty zo 6 na 20 % a filozofii, povedzme, návratnosti dane z pridanej hodnoty je určite ak nie malý vplyv, tak určite aspoň nejaký vplyv na podnikateľské prostredie, už nehovorím o tom, že v konečnom dôsledku bude to mať vplyv na obyvateľstvo. A je jasné, že predpokladaný príjem 185 mil. eur je v podstate príjmom do štátneho rozpočtu, s ktorým ráta vláda na to, aby znížila deficit verejných financií.
Čo som teda aj v prvom čítaní hovoril, a pán minister na to reagoval, že prečo ste neurobili systémové opatrenia za posledné roky, môj názor je taký, ak zvyšujem dane a mám, by som povedal, tie smelé predpoklady toho, že plná výška premietnutej dane z tých 19 na 20 % sa prejaví aj v príjmoch štátneho rozpočtu, musím popri tom urobiť aj niekoľko opatrení. Únik dane z pridanej hodnoty, čo je jednou z najväčších únikových možností v rámci legislatívy slovenskej, je stále, by som povedal, problematický. A stále som očakával a zatiaľ nevidel som nejaké zmysluplné návrhy, pokiaľ sa týka, povedzme, nadmerných odpočtov, ako sa zamedzí, povedzme, špekuláciám práve s touto daňou. Táto daň môže mať za následok to, že my síce zvýšime o to percentuálny bod, zvýšime daň z pridanej hodnoty, ale v konečnom dôsledku je otázka, či dostaneme do rozpočtu toľko peňazí, o koľko teda efektívny prínos by mal byť teda zvýšenia dane.
Zároveň chcem povedať, že pokiaľ by sa urobili systémové opatrenia na strane dane z pridanej hodnoty, pokiaľ by sa systémovo riešil tento problém, myslím si, že nemusíme dokonca ani zvyšovať daň z pridanej hodnoty a dostaneme podstatne väčšiu výšku. Odhad defraudácie, hlavne dane z pridanej hodnoty, sa odhaduje v niekoľkých stovkách miliónov eur. Čiže myslím si, že tu je priestor na to, aby sme nie riešili to zvyšovaním daní, ale hľadali práve možnosť predchádzania takýmto daňovým únikom.
V konečnom dôsledku chcem na záver iba povedať summa summarum, a myslím, že to vyjadril aj ku štátnemu rozpočtu na rok 2010 aj pán poslanec Počiatek, že vláda nešetrí na vládnej spotrebe ani v roku 2011 a snaží sa znížiť deficit verejných financií len a len na úkor zvýšenia daní. Čiže jednoducho mi tu zostáva, že vláda sa chce ukázať, že zníži deficit s tým, že bude marketingovo proklamovať, že to robí na úsporách vlastných, nie na zvyšovaní daní. A toto je jeden z veľkých príkladov toho, ako vláda rieši celý systém znižovania deficitu verejných financií na úkor ľudí. Preto si myslím, že je príznačný názov pre zákony, ktoré vláda postavila pred ľudí, „systém zdražovania“ aj príznačný názov "vláda zdražovania". Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som predniesol v rozprave pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Kollára, Mateja, Marcinčina a Švejnu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku navrhujeme vo vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, vykonať nasledovné zmeny a doplnky.
1. V bode 16 sa v uvádzacej vete za slovo „dovozca“ vkladajú čiarka a slová „ktorý je platiteľom,“.
Odôvodnenie je celkom logické. Z dôvodu právnej istoty sa navrhuje spresnenie textu, aby bolo jednoznačné, že oslobodenie od dane pri dovoze tovaru sa uplatní len v prípade, ak dovozca je platiteľom dane.
2. Za doterajší bod 21 sa vkladá nový bod 22, ktorý znie: „V § 54 ods. 4 sa slovo „desať“ nahrádza číslom „20“. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Obdobie na úpravu dane odpočítateľnej pri nehnuteľnom majetku pri zmene účelu jeho použitia sa predlžuje z doterajších 10 na 20 rokov nadväzne na čl. 187 ods. 1 smernice 2006/112/ES, ktorý umožňuje členskému štátu takéto predĺženie obdobia na úpravu odpočítanej dane. Doterajšie desaťročné obdobie sa na základe poznatkov z praxe ukázalo ako nedostatočné a v mnohých prípadoch sa súkromné používanie nehnuteľnosti už po uplynutí 10 rokov realizuje bez akéhokoľvek daňového zaťaženia, pričom pri nadobudnutí nehnuteľnosti bol uplatnený odpočet dane v plnej výške.
3. V doterajšom bode 22 sa v § 54a ods. 2 slovo „desať“ nahrádza číslom „20“.
4. Za doterajší bod 31 sa vkladá nový bod 32, ktorý znie: „V § 69 ods. 12 prvá veta znie: „Pri dodaní kovového odpadu a kovového šrotu v tuzemsku a pri prevode emisných kvót skleníkových plynov podľa osobitného predpisu v tuzemsku je povinný platiť daň platiteľ, ktorému je tento tovar alebo služba dodaná.“.“ Poznámka pod čiarou k odkazu 28b znie: „^28b) Zákon č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“ Opäť nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie. Nadväzne opäť na smernicu Rady 23/2010 zo 16. marca 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 112/2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, táto smernica oprávňuje členské štáty opäť dočasne uplatňovať mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti na osobu, na ktorú sa prevedú emisné kvóty skleníkových plynov, sa vzhľadom na závažnosť daňových podvodov v tejto oblasti navrhuje zaviesť tzv. tuzemské samozdanenie, t. j. daň z pridanej hodnoty bude platiť pri prevode emisných kvót príjemca. Takéto opatrenie bude k 1. januáru 2011 zavedené takmer vo všetkých členských štátoch Európskej únie. Prenos daňovej povinnosti pri dodaní kovového odpadu a kovového šrotu sa uplatňuje už od 1. apríla 2009.
5. Za doterajší bod 32 sa vkladajú nové body 33 a 34 (Nasledujúce body sa opäť primerane prečíslujú.), ktoré znejú:
Bod 33: V § 76 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Platiteľ je povinný uchovávať prijaté faktúry vzťahujúce sa na investičný majetok uvedený v § 54 ods. 2 písm. b) a c) do konca obdobia na úpravu odpočítanej dane podľa § 54 a 54a.“
Odôvodnenie. Nadväzne na predĺženie obdobia na úpravu odpočítanej dane pri nehnuteľnom majetku sa predlžuje aj obdobie uchovávania faktúr vzťahujúcich sa na nehnuteľný majetok.
Bod 34: V § 79 ods. 4 text znie: „Ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1 alebo odseku 2 začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný odpočet do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom. Ak po vrátení nadmerného odpočtu vznikne kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom uvedeným v právoplatnom rozhodnutí a vráteným nadmerným odpočtom podľa prvej vety, vráti daňový úrad tento rozdiel do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak daňový úrad daňovou kontrolou, ktorú začal v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1 alebo odseku 2, nezistí nadmerný odpočet a právoplatným rozhodnutím sa prizná nadmerný odpočet, vráti v tomto prípade daňový úrad nadmerný odpočet uvedený v právoplatnom rozhodnutí do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak platiteľ neumožní vykonanie daňovej kontroly do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom šiesteho mesiaca.“ Odôvodnenie. Ustanovenie o vrátení nadmerného odpočtu sa spresňuje z dôvodu, aby bolo jednoznačné, že platiteľ dane má právo na vrátenie nadmerného odpočtu aj v prípade, ak sa zistí, že uplatnený nadmerný odpočet je vyšší, ako zistí daňová kontrola. V takomto prípade však daňový úrad vráti do 10 dní od skončenia kontroly nadmerný odpočet len vo výške, ktorú zistil daňovou kontrolou, a ak v ďalšom konaní sa priznaný nadmerný odpočet zvýši, ustanovuje sa lehota 10 dní na vrátenie zisteného rozdielu.
6. V doterajšom bode 33 sa § 85j dopĺňa odsekmi 3 až 5, ktoré znejú:
Odsek 3: „Ak bol platiteľ povinný vykonať jednu alebo viac úprav odpočítanej dane pri investičnom majetku uvedenom v § 54 ods. 2 písm. b) a c) za obdobie rokov 2004 až 2010, je obdobím na úpravu dane odpočítanej pri tomto majetku desať rokov podľa § 54 ods. 4 predpisu účinného do 31. decembra 2010 a platiteľ použije pri každej zmene účelu použitia postup podľa prílohy č. 1 predpisu účinného do 31. decembra 2010.“
Odsek 4: „Žiadosť o vrátenie dane podľa § 55a ods. 1 a § 55f ods. 1 za obdobie roku 2009 sa môže podať najneskôr do 31. marca 2011.“
Odsek 5: „Lehota podľa § 79 ods. 4 predpisu účinného od 1. januára 2011 na zánik nároku na vrátenie nadmerného odpočtu sa nevzťahuje na nadmerné odpočty uplatnené za zdaňovacie obdobia, ktoré sa končia najneskôr 31. decembra 2010.“
Pokiaľ ide o odôvodnenie, prechodným ustanovením sa zachováva pre tých platiteľov dane, ktorí už pred 1. 1. 2011 nadobudli nehnuteľnosť a vykonali úpravu odpočítanej dane, doterajšie obdobie desať rokov na úpravu odpočítanej dane. Na základe smernice Rady 66/2010 sa navrhuje predĺženie termínu na podanie žiadosti o vrátenie dane za obdobia roku 2009 do 31. marca 2011.
7. Za doterajší bod 35 sa vkladá nový bod 36, ktorý znie: „V prílohe č. 1 vo vzorci sa číslo „10“ nahrádza číslom „20“.“ Nasledujúce body sa opäť primerane prečíslujú.
Odôvodnenie. Opäť nadväzne na zmenu obdobia, v ktorom sa sleduje účel použitia nehnuteľného majetku podľa § 54 a 54a zákona o dani z pridanej hodnoty, sa upravuje vzorec v prílohe č. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorý sa používa na výpočet úpravy odpočítanej dane.
8. A to je posledný bod. V doterajšom bode 37 sa príloha č. 6 dopĺňa bodmi 12 a 13, ktoré znejú: „12. smernica Rady 2010/23 Európskej únie zo 16. marca 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 112/2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, pokiaľ ide o voliteľné a dočasné uplatňovanie mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v súvislosti s poskytovaniami určitých služieb, pri ktorých existuje riziko podvodu, 13. smernica Rady 66/2010 zo 14. októbra 2010, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 9/2008, ktorou sa ustanovujú podrobné pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty ustanovené v smernici 112/2006 zdaniteľným osobám, ktoré nie sú usadené v členskom štáte vrátenia dane, ale ktoré sú usadené v inom členskom štáte.“
Odôvodnenie. Do transpozičnej prílohy zákona o dani z pridanej hodnoty sa dopĺňajú smernice, ktoré sa preberajú do zákona o dani z pridanej hodnoty.
O všetkých bodoch pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu navrhujem hlasovať spoločne. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pán predsedajúci, pán minister, dámy a páni, je pre mňa príjemnou možnosťou vystúpiť k tomuto bodu ešte pred hlasovaním, pred 17.00 hodinou, prvým hlasovaním na tejto schôdzi, pretože potom sa spustí hlasovací automat. Čiže do tej 17.00 hodiny ešte by som mohol naivne žiť v tom, že mám ku komu čo prehovoriť, a ešte by som, nedajbože, niečo mohol aj zmeniť svojou rečou pri väčšine, ktorá existuje v tejto snemovni momentálne.
Ja začnem citátom, tak ako to mám rád, a to citátom: „Som zásadne proti tomu, aby sa zvyšovala daň z pridanej hodnoty. Viem si ale predstaviť zvýšenie spotrebných daní na alkohol a cigarety.“ Autorom tohto je Richard Sulík, náš šéf parlamentu. A povedal to v auguste tohto roku. Ja mu, samozrejme, rád pripomeniem, nielen jemu, ale aj ďalším kolegom, ktorí s nami spolu absolvovali predvolebnú kampaň, vyjadrenia oveľa tvrdšie v oblasti zvyšovania daní, či priamych alebo nepriamych, spotrebných, poplatkov ap., kde bol jednoznačný spoločný prístup, dá sa povedať, a presviedčanie ľudí o tom, že sa nepôjde touto cestou v ťažkých časoch. Treba priznať, že Slovensko tak ako celá Európa sa nachádza v neľahkej situácii aj dnes, keby sme mohli mať pocit, že ten krehký ráz má šancu na ďalšie pokračovanie udalosťami, s ktorými ste exekutívne konfrontovaní aj vy. A zrejme nám nemôžu dávať istotu v tom, že tempo a udržateľnosť rastu je bezproblémová a nárokovateľná a že sa na ňu môžeme spoľahnúť.
Podstata tohto zákona spočíva v jednom čísle. A to meníme, číslo, z 19 na 20. Je to veľká maličkosť, ale keď si zoberieme údaje Štatistického úradu a zoberieme si tú priemernú slovenskú rodinu s dvomi deťmi, ktorá míňa mesačne 930 eur na tovary a služby, z toho je mínus 188 eur na DPH, jednopercentný nárast nám znamená 10 eur mesačne. To je to reálne vyjadrenie, o ktorom hovoríme na priemernej modelovej slovenskej rodine.
A, samozrejme, my sme tu v zásadnom hodnotovom rozpore s vami v tom, dámy a páni z koalície, že nepriama daň a zdaňovanie spotreby je spravodlivé. Ono keď si to rozbijeme do vysoko-, stredno- a nízkopríjmových, toto zvýšenie DPH, si, samozrejme, vysokopríjmová osoba nevšimne, strednopríjmová si to všimne, ale nezmení zásadne svoje správanie. Ale u nízkopríjmového človeka, u nízkopríjmovej rodiny takýto nárast, a to je len jedna položka, samozrejme, je to myslené na dnešnej schôdzi, a tie ďalšie dni sa dostaneme k ďalším a ďalším zvýšeným nákladom na život, tak táto položka u nízkopríjmovej skupiny, samozrejme, spôsobí aj zmenu spotrebiteľského správania, pretože DPH zasahuje naozaj všetko. Sú to energie, nájom, plyn, elektrina, každodenný chlieb, ako sa to hovorí.
V tomto máme spor. Mali sme ho predtým, mali sme ho aj v roku 2003, lebo treba sa možno pozrieť aj dozadu. História je vždycky poučná. A model tých opatrení, s ktorými sa prichádza, ten balík, ten konsolidačný balík ako taký, keď sa pozrieme do štruktúry hlavne príjmovej stránky, sa v zásade neodlišuje veľmi od starých receptov z roku 2003. Tam na druhej strane, samozrejme, bola aj tá lízanka zníženia priamych daní a nastolenie rovnej dane ako konceptu. Ale, samozrejme, vykúpením v negatívnom slova zmysle bolo zásadné zvýšenie nepriamej dane, nepriamych daní na 19 %. To znamená, prešli sme z nižších sadzieb na vyššie sadzby. Nie je veľa krajín vo svete a v Európe, kde je jednotná sadzba dane z pridanej hodnoty a kde sa ona platí 19 či 20 % za základné potraviny a mnohé typy služieb, s ktorými sa musí vysporiadať každý, každý jeden človek.
Ja viem, môžete sa brániť a určite sa brániť budete odporúčaniami OECD, odporúčaniami Medzinárodného menového fondu. Všetky tieto recepty poznáme. Vnímame aj trendy, trendy v rokoch 2003 až 2010 v oblasti znižovania priamych daní a zvyšovania nepriamych daní, ale aj trendy, ktoré nastúpili po roku 2009, keď kríza dopadla na absolútnu väčšinu európskych krajín a krajín vyspelého sveta, ktoré, samozrejme, museli zareagovať, zareagovať na problém nedostatku rozpočtových príjmov práve zvyšovaním daní. A tam sú už tie postupy odlišné. Spomeniem vám napr. Rakúsko, pri ktorom som mal tú česť tu citovať niekoľkokrát. Pred pár týždňami Josef Pröll, vicekancelár, predstaviteľ rakúskej pravice, prezentoval rakúsky konsolidačný balík, v ktorom sú bolestivé opatrenia, ale nie je tam zvýšenie DPH. A je tam napr. vami tak zatracovaný tzv. solidárny odvod z pasív bánk. Čiže to je napr. rakúsky prístup. A keď sa pozrieme na to, že už dnes sú plné parkoviská v priľahlých dedinkách a v rakúskych mestečkách a tie parkoviská sú plné slovenských ŠPZ, tak po tom hurikáne legislatívy, ktorá nás čaká tento mesiac, si myslím, že niektorí majitelia týchto hypermarketov zainvestujú do rozšírenia týchto parkovísk, pretože naozaj pre Bratislavčanov je to najlepšia skúsenosť, sú lacnejšie druhy tovarov, ktoré paradoxne v Rakúsku sú dostupnejšie. A nemusím, samozrejme, vám porovnávať životnú úroveň a príjmy priemerné v Rakúskej republike a na Slovensku.
Tu sa chcem pozastaviť pri znížených sadzbách. Vy nezasahujete do znížených sadzieb DPH, aj keď veľmi dobre si pamätáte, že ste nás za to ohnivo kritizovali. Dokonca sme boli obviňovaní z toho, že demontujeme systém rovnej dane ako takej, aj keď sadzba DPH nikdy nebola súčasťou konceptu rovnej dane, bola to skôr súčasť marketingu, lineárnej sadzby. Bolo to zníženie sadzby DPH na 10% pri liekoch, zdravotníckych potrebách a knihách. Po istom váhavom pohrávaní sa s touto témou ste od tejto témy ustúpili, a to napriek tomu, že je v rozpore s vaším zmýšľaním. A bola táto téma hlasne pomenovaná práve v čase prijímania tejto agendy bývalou vládou ako demontáž a ohrozenie príjmovej stránky štátneho rozpočtu, tu vám musím teda pripomenúť, s istou dávkou cynizmu a nechávate tento systém nedotknutý.
Existuje štúdia FAO, Organizácie Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo. Je stará takisto pár týždňov tá štúdia, ktorá hovorí o tom, že cenové indexy základných potravín, mám tým na mysli múku, cukor, také tie úplne základné potravinové komodity, s ktorými sa v obchode obchoduje, tak tie indexy sa dostávajú alebo sa dostali na úroveň jesene roku 2008.
Jeseň 2008 bola opäť taká ojedinelá z toho pohľadu, že doniesla do ekonomickej teórie nový pojem alebo staronový pojem, ktorý sa nazýva agflácia. To znamená závratný nárast cien potravín. My sa dostávame s cenovou úrovňou niektorých komodít na úroveň jesene 2008. A zároveň sa nám to prekrýva, samozrejme, s udalosťami, ktoré nikto nemohol predpokladať. Ale je to katastrofálna neúroda spôsobená povodňami, dažďami, počasím, celkovou situáciou na svetových trhoch s potravinami. Čiže už dnes ľudia, ktorí sa venujú vývoju inflácie a porovnávaniu cenových indexov jednotlivých spotrebiteľských cien, hlavne v oblasti sektora potravín, môžu konštatovať, že došlo k zásadným nárastom až niekde v dvojciferných sumách, ak hovoríme o percentách, nárastom cien ovocia, zeleniny, múky, pečiva a podobne. To sa stalo dnes. To, čo sa stane po 1. januári, to, samozrejme, analytici či už z ministerstva financií alebo centrálnej banky, alebo proste našich komerčných bánk sa snažia postihnúť. A tu máme, budeme mať opäť spolu, vy tvrdíte, že váš prídavok zo zavedenia DPH neprenesie sa celým percentom, ale odhadujete oveľa nižšiu sadzbu alebo prenesenie 80 %, vaše videnie sveta. Keď si pozrieme ale sektor poľnohospodárstva, tak vidno, a musím prejsť do inej legislatívy, že vy napr. rušíte červenú naftu, ktorá bude spôsobovať 17 centov navýšenia na 1 liter nafty, k čomu sa pridáva príspevok do štátnych hmotných rezerv 1,7 centa a na to ešte zvýšenie DPH o 1 %, summa summarum 20 centov, 6 korún, ak tak chcete, čo, samozrejme, s úplnou istotou sa prenesie aj do cien potravín.
A toto už je téma, o ktorej neradi počúvate, že legálnym spôsobom dávate legálny dôvod, samozrejme, na zvyšovanie cien základných potravinových komodít na Slovensku. A, samozrejme, sa to dostáva do celkového toho klbka, klbka motívov a faktorov zvyšovania cien, ktoré nás v najbližšom období čaká, či už z dôvodu negatívnych externalít alebo z dôvodu posunov našej vnútornej legislatívy.
S tým má, samozrejme, súvis aj štátna cenová politika, lebo aj taká oblasť politiky ministerstvu financií zodpovedá, aj keď niektorí ministri financií neevidujú, že túto zodpovednosť majú, lebo keď sme v roku 2006 prišli na rezort financií, bol tam jeden jediný cenár, ktorému sa podarilo vyrubiť asi tú jednu pokutu slávnu Slovnaftu, ktorá následne aj tak musela byť krátená po rozhodnutí súdu. No a teraz nové vedenie ministerstva financií zrušilo novozriadený odbor cenových analýz, pretože je zrejme v rozpore s ich videním sveta sa vôbec tejto problematike venovať, čo bolo a je typické pre túto vládu ako takú.
Naša zásadná výhrada voči zvyšovaniu DPH z hľadiska makroenomického, z hľadiska ekonomickej teórie je tá, že týmto spôsobom atakujeme tak či tak veľmi krehkú domácu spotrebu, ktorá už je dnes tým najzložitejším faktorom rastu HDP, lebo aj keď môžeme sa pochváliť najvyšším rastom HDP v Európe, tak ten je, samozrejme, ťahaný oživením zahraničného dopytu a exportu. A vy, pán minister, veľmi dobre viete, že tým, čo pokrivkáva v tej štruktúre, raste, je domáca spotreba ako taká, ešte zhoršená, samozrejme, vývojom nezamestnanosti a disponibilnými zdrojmi obyvateľstva ako takými, ktoré budú atakované ďalšími a ďalšími zákonmi, ktoré prídu vzápätí.
Zvyšovanie DPH, samozrejme, so sebou prinesie aj riziká, tak ako ich pomenoval kolega Burian, Slovensko je typickým príkladom, kde dochádza k vysokým únikom pri dani z pridanej hodnoty, pri výbere tejto dane, či už zapojením do rôznych krížových obchodov so zahraničím alebo samotným obchádzaním legislatívy národnej z hľadiska tohto.
Ja si tu dovolím vychádzať z iných zákonov, ktoré sú pred nami. Samozrejme, vaše tvrdohlavé trvanie na tom, že posúvate účinnosť registračných pokladníc. A zavedenie registračných pokladníc s fiškálnou pamäťou je jeden z atribútov, ktorý k tomu prispeje negatívne, pretože aj tieto fiškálne pamäte a tieto registračné pokladnice mali prispieť k zníženiu výpadku DPH. A v období, keď sa DPH zvyšuje a zvyšujú sa ďalšie dane, to bude, samozrejme, motiváciou činnosti práve pre tých, ktorí už dnes sa dobre cítia v čiernom biznise a obchádzajú dane a obchádzajú zákony a neplatia dane. Čiže touto vašou iniciatívou priam prispievate k tomu, nejdete proti tendencii, ale podporujete, to znamená, zvyšujete riziko výberu DPH v budúcnosti.
Ďalším takým prvkom je vývoj na našich slovenských colniciach, kde ste sa rozhodli v podstate otázku šetrenia v rezorte financií si vyriešiť na colnej správe s tým, že avizujete prepustenie 850 colníkov, resp. spomeniem, aby som bol presný, zníženie počtu tabuľkových miest na colnici o 850 ľudí. No a tu treba, dámy a páni, podotknúť, že colnica vyberá niekoľko miliárd eur z daňových príjmov, ktoré plynú zo Štátnej pokladnice. A z toho je veľká, veľká časť opäť DPH. A nechcete sa o týchto veciach rozprávať, rozpočtový, finančný výbor vás žiadal o jasnú informáciu, dostali sme po 30 dňoch 1,5-stranový list s veľmi, by som povedal, riedkou argumentáciou o tom, koľko a ktorých ľudí sa proste zbavíte z akého dôvodu a hlavne akým spôsobom budete schopní zabezpečiť fungovanie colníc tak, aby to neohrozilo výber daní a osobitne dane z pridanej hodnoty.
My, samozrejme, so zvýšením DPH súhlasiť nebudeme. A my sme si vám dovolili aj navrhnúť a ukázať inú možnosť riešenia tohto problému, a to zákonom, ktorý bol v prvom čítaní na minulej schôdzi, o osobitných odvodoch z pasív bánk. Stále si budeme stáť za tým, že podstata zákona z odôvodnenia bankových pasív bola postavená a je postavená v našom návrhu na najaktuálnejších výsledkoch diskusií, ktoré sa vedú v celoeurópskom, dokonca v celosvetovom koncepte. To bol zrejme aj jeden z dôvodov, prečo vám tak dlho trvalo, než ste zareagovali na náš návrh, ktorý v médiách dokonca vytváral isté pochybnosti, zareagovali ste naň negatívne až necelých 24 hodín pred rokovaním o tomto zákone v parlamente. Odmietli ste túto cestu jednoznačne ako princíp, samozrejme, z hľadiska parlamentnej väčšiny ste sa mohli pohrať aj s výškou samotného odvodu, odmietli ste to ako princíp a uprednostňujete spôsob, ktorý zvyšuje DPH, zvyšuje ceny, spôsobuje riziká na strane rastu HDP a samotného zvýšenia inflácie s atakom na rast životnej úrovne. Takže to je cesta, ktorou my nechceme ísť. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Kažimír, spomínali ste vo svojom vystúpení, aký je dopad rastu DPH na príjmy priemernej rodiny, spomínali ste vo svojom vystúpení nejaké čísla, ktoré vyplývali z porovnania s Rakúskom. Ak dovolíte, ja by som doplnil vaše vystúpenie porovnaním s Nemeckou spolkovou republikou napr. Dostala sa mi do rúk jedna štúdia, ktorá porovnávala, aký podiel z čistej mzdy tvoria spotrebné dane a daň z pridanej hodnoty. Vyšiel Nemeckej spolkovej republike tento podiel, ktorý ukrajujú spotrebné dane a daň z pridanej hodnoty, zhruba 15 % čistej mzdy. Ak si to porovnáme so Slovenskom, kde v súčasnosti tento podiel sa blíži k 21 %, po zvýšení spotrebných daní a dane z pridanej hodnoty sa to prehupne cez 22 %, zostáva nám len položiť opätovne tú otázku, ktorú ste položili aj vy vo svojom vystúpení, o akej spravodlivosti hovorí pán minister financií, ak hovorí, že najspravodlivejším riešením pre každého obyvateľa Slovenskej republiky je zvýšenie DPH. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán exštátny tajomník, vy ste urobili za necelých prvých 6 mesiacov 3 mld. eur deficitu, 90 mld. korún, to je vyše 12 % HDP, vytvorené za to obdobie. To je európsky rekord. Toto sa nepodarilo nikomu. Táto vaša sekera, ktorá nemá obdobu medzi civilizovanými krajinami vôbec nikde, a môžete si to prehliadnuť, všetky štatistiky, sa musí zaplatiť. Čiže táto daň je daň Počiatkova, Kažimírova, Ficova. Je to daň na rozflákané peniaze, ktoré nemajú nielen v Európe, ale ani v civilizovanom svete obdobu, 90 mld. korún za pol roka. To ešte nikto nikdy neurobil a podľa mňa ani v Európe nikto neurobil. A toto sa musí zaplatiť. Čiže dnes ľudia, kým nevyrovnáme Počiatkovu a Kažimírovu sekeru, musia dať o 1 % viac dane. Keby ste sa chovali ako každá normálna krajina, keby ste držali deficit na úrovni takej, ako sme mali my, keď sme vám ho odovzdávali, keby ste ho držali na takej úrovni, ako vy ste ho mali v krízovom roku, v krízovom roku, nie volebnom, tak tá daň by vôbec nemusela byť, lebo to 1 % ani nerobí takú veľkú sumu, ako vy ste prešafárili za toho necelého pol roka. Takže radšej sa ospravedlňte ľuďom, povedzte im poctivo: „Urobili sme strašnú sekeru, ľudia, chvíľu to bude trvať, než sa to zaplatí, a preto musíte o percento dane viac platiť.“ (Potlesk.)

Ja by som si dovolil nesúhlasiť s mojím predrečníkom pánom Kužmom. Myslím si, že nie je podstatné túto daň zdvíhať, len na to by sme potrebovali takú trochu spolupatričnosť alebo spoluprácu zo strany SMER, podľa toho, ako si hovoria, sociálna demokracia. Vychádzam z toho, že za tie predošlé štyri roky veľmi sociálne rozdávali to, čo ľudia horko-ťažko zaplatili formou daní, poplatkov do štátneho rozpočtu, svojim kamarátom a známym. Ale v prípade ak by títo istí, akože sociálni demokrati, takto isto sociálne teraz obvolali tých svojich kamarátov a známych a poprosili by ich, povedzme, o nejaký desiatok po kresťansky alebo podľa mňa o inak nazvané, daň z lupu, tak v tom prípade by sme do štátneho rozpočtu získali toľko peňazí, že dnes by sme tu nemuseli DPH-čku o 1 % zdvíhať, ale slávnostne by sme ju mohli znížiť možno aj na 15 %.
Vo vašom vystúpení, pán Kažimír, som pochopil, čo znamená plechový ksicht. S plechovým ksichtom ste tu hovorili o tom, ako je to od nás nemorálne zdvíhať DPH-čku. A veľmi dobre ste pritom vedeli, že nikto iný tú DPH-čku nezdvihol, iba vaše skutky a vaše presvedčenie, že spoločné peniaze nie sú spoločné peniaze, ale sú to peniaze iba vašich sponzorov a známych, ktorým ste ich rozdali.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Kažimír, ja vás poprosím, skúsme sa ujednotiť na tom, vy ste vo svojom vystúpení povedali, že bolo nami zatracované mimoriadne zodvodnenie bánk. Mimoriadne zodvodnenie bánk nami nebolo a nikdy nebude zatracované. Možno jedného dňa k nemu naozaj budeme musieť pristúpiť. Len, prosím vás pekne, čo sme zatracovali a vždy budeme zatracovať, je vami, stranou SMER – sociálna demokracia, navrhnutá výška odvodu, ktorá, opakujem, v tejto snemovni už asi štvrtýkrát by bola, ak by sme schválili váš návrh na úrovni 35-násobku mimoriadneho odvodu bánk, ktorý prijalo Švédsko. Prosím vás pekne, to ste ani ako nový podpredseda SMER-u pre ekonomiku nemohli myslieť vážne. A vy to veľmi dobre viete, že váš návrh bol úplne, úplne mimo reality. Takže už nezavádzajme konečne aj neekonómov v tomto ctenom parlamente takýmito prívlastkami, že my zatracujeme mimoriadny odvod bánk. Budeme aj za takýto mimoriadny odvod hlasovať v budúcnosti, ale musí to byť primerané, tak ako je to v okolitých štátoch. A tie štáty to dobre vedia, prečo to takto robia. Vy ste tam dali ten 35-násobok len preto, do tej sadzby, aby ste získali presne 185 mil. eur, ktoré by štátny rozpočet nezískal, ak by nedošlo k úprave dane z pridanej hodnoty. Ďakujem.

Som povzbudený tým, že sa mi podarilo niektorých starých levov, ale aj mladých levov tuto dostať zo stoličky, aby povedali pár slov.
Pán Kužma, ja vám musím, samozrejme, odporučiť, túto vašu plamennú reč som počul druhýkrát, takže nie je to pre mňa žiadna novinka, aj s číslami, aj s porovnaním, len by som vás poprosil, keby v rámci ekonomického doučovania straníckeho vám vysvetlili rozdiel medzi akruálnym a kešovým deficitom. Bolo by to veľmi namieste. A myslím si, že od 1. januára budúceho roku sa vám to bude aj hodiť zase možno na obranu niektorých atakov z našej strany, ak by sme chceli použiť niečo o lineárnom čerpaní, povedzme, obsluhy štátneho dlhu a podobne. Vrelo to odporučím.
Hodená rukavica od pána predsedu Kollára. No, viete, o tom mimoriadnom odvode, samozrejme, to je, ako hovoríte, o povraze v dome obesenca, reálne v spojitosti v situácii, ktorá sa stala až v podstate po predložení nášho návrhu, v Írsku, lebo je to presne ten prípad, na ktorý síce z hľadiska slovenských rozmerov a z hľadiska veľkosti slovenského bankového trhu a, chvalabohu, aj možných průserov, ak mi to dovolíte takto povedať, mal reagovať, aj na vytváranie istého ex ante balíka rezerv na krytie takýchto kríz. Ale váš prístup, keďže bol tento zákon označený za paškvil a boli tam ešte iné epitetá, bol podľa mňa principiálne politický. A odmietali ste ho z pohľadu toho, že prišiel od nás, aj keď si dovolím povedať, že snáď sa aj domnievate, že technicky bol pripravený dobre. O sadzbe sa vždycky dalo hovoriť, ale odmietli ste to. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, chcem sa vyjadriť k vystúpeniu pánov poslancov Buriana a Kažimíra, ale dotknem sa aj vystúpenia pána poslanca Počiatka.
Viete, páni, keď hovoríte o tom, ako je potrebné šetriť, ako my máme veľké výdavky, tak musím naozaj povedať, že, spomenul aj pán poslanec Matovič plechové ksichty, vy, ktorí ste s plechovými ksichtmi, keď dnes otvoríme akékoľvek verejné obstarávanie za posledné štyri roky na ministerstve financií, akékoľvek v každom jednom plytvanie, rozhadzovanie a rozkrádanie, tu dnes idete hovoriť o vláde zdražovania, o tom, že vláda ide prenášať na ľudí náklady. Tieto peniaze, ktoré musíme získať, už boli dávno minuté vašou vládou. Boli minuté vašou nezodpovednou, nekompetentnou vládou, ktorá sa vydala so Slovenskom po gréckej ceste. V roku 2009, kedy bola kríza, malo Slovensko za vašej vlády najväčší nárast verejných výdavkov spomedzi všetkých krajín. A to sme na záchranu bánk nemuseli dať ani jedno jediné euro na rozdiel od krajín, ktoré mali vysoké výdavky aj preto, že museli zachraňovať svoje banky. Takže aj to je vec dôležitá, ktorú treba povedať aj v súvislosti s bankovými daňami, pretože v krajinách, kde ich zavádzajú, ich zavádzajú najmä preto, že museli veľa peňazí vynaložiť na záchranu, asanáciu bánk. My sme to urobiť nemuseli, pretože slovenské banky boli ozdravené ešte za prvej vlády Mikuláša Dzurindu. Takže peniaze, ktoré dnes potrebujeme získať, potrebujeme získať preto, že keby sme pokračovali po ceste nastúpenej vládou Roberta Fica, tak až potom by dôsledky a náklady pre ľudí, ale aj pre podnikateľský sektor boli enormné. Ak chcete vedieť aké by boli, nech sa páči, pozrite sa do krajín, ktoré pokračovali dlhšie po ceste, po ktorej Slovensko putovalo za vlády Roberta Fica, za vlády, keď vy, pán Kažimír, ste boli štátnym tajomníkom na ministerstve financií a váš sused pán poslanec Počiatek bol ministrom financií. Takže ak dnes hovoríme o tom, že pri dani z pridanej hodnoty jej dočasné zvýšenie o 1 % je nevyhnutné, pretože je to daňou za vaše plytvanie, tak aj to je dôvod, prečo nazývame zvýšenie dane z pridanej hodnoty Ficovou daňou.
Ak dnes vy rozprávate, aj pán poslanec Burian rozpráva, že vláda sa vybrala cestou zdražovania a zdražujeme, tak ja sa vás pýtam, prečo ste vy peniaze rozhadzovali a rozdávali, prečo ste len na emisiách rozdali podnikom, vybraným podnikom, 133 podnikom, a aj to veľmi nerovnomerne, 660 mil. eur.
Keď my hovoríme o tejto dani, tak za tri roky predpokladáme, lebo predpokladáme, že by mohla mať trvanie trojročné, že by sme mohli na nej vybrať 591 mil. eur. Vy ste rozdali navyše emisné kvóty za 660 mil. eur, teda vo väčšej sume, ako je hodnota, ktorú očakávame my ako príjem z dane z pridanej hodnoty. Iné krajiny, napr. ako sú Nemecko, Veľká Británia, časť týchto kvót predávali v aukciách. Ak by ste to boli robili vy, mohol mať štátny rozpočet peniaze na zdravotníctvo, na školstvo, na sociálne veci. Vy ste ale tieto emisné kvóty rozdali, rozdali ste ich firmám, a tak štát prišiel o peniaze, prišiel o príjmy. Takže z vašej strany dnes plakať nad tou situáciou, aká je, považujem za vyslovene falošné a účelové.
Ďalej, vplyv na podnikateľské prostredie. Pán poslanec Burian hovorí, že to bude mať zlý vplyv na podnikateľské prostredie. Iste, žiadne zvyšovanie daní samo osebe nemá pozitívny vplyv, ale toto zvýšenie dane z pridanej hodnoty a aj iné opatrenia, ktoré zvyšujú daňové a odvodové zaťaženie, sú nevyhnutným predpokladom ozdravenia verejných financií. Ak by sme verejné financie neozdravili v situácii, ktorá dnes je na svetových finančných trhoch, by to viedlo k rádovému zhoršeniu aj podnikateľského prostredia. Čiže, áno, my aj týmto opatrením a celkovou stabilizáciou verejných financií zlepšujeme podnikateľské prostredie.
Obaja ste plakali, aj pán poslanec Burian, aj pán poslanec Kažimír, nad veľkými daňovými únikmi. Pýtam sa: Čo ste štyri roky robili? Keď vás človek niekedy počúva, má pocit, že ste tu teraz padli z Marsu. Vy ste štyri roky v tejto krajine vládli. Vy ste boli štyri roky štátnym tajomníkom ministerstva, ktoré zodpovedá za výber a administráciu daní. Daňové úniky napr. pri dani z pridanej hodnoty dosiahli za vašej vlády formou rôznych karuselových obchodov, ktoré ste tolerovali a preplácali, tieto nadmerné odpočty, také rozmery, aké tu neboli nikdy predtým. A my, naopak, aj v tejto oblasti robíme zásadné kroky a veci meníme. (Ruch v sále.)

Pán poslanec Burian hovoril, že nie je jasná procedúra, kedy a ako sa ukončí táto zvýšená sadzba. Tá procedúra jasná je. Zmena sadzby nastane, zo zákona automaticky ministerstvo financií len oznámi túto zmenu po naplnení kritérií, ktoré sú v zákone definované.
Pán poslanec Kažimír hovoril aj o tom, že sa treba pozrieť dozadu, lebo vraj robíme to, čo sme robili aj v minulosti. Kľudne sa pozerajme dozadu, pán poslanec Kažimír. Ja keď sa obzriem dozadu, tak vidím napr. rok 2006, keď sme vám odovzdali krajinu s rekordným ekonomickým rastom, s rekordným rastom príjmov, keď sme vám odovzdali plnú špajzu a rozbehnutú ekonomiku. (Smiech v sále.) Áno, vy ste za štyri roky rozhádzali, čo sa rozhádzať dalo, a my sme po štyroch rokoch prebrali prázdnu špajzu, zašpinený stôl a na ňom nezaplatené faktúry. Taká je realita. Ak sa chcete obzerať dozadu, nech sa páči, som kedykoľvek k dispozícii.
Hovoríte, a pán poslanec Petrák sa pridal aj vo faktickej otázke k tomu, že aké sú u nás vysoké spotrebné dane a napr. aj spotrebné dane na potraviny. Pán poslanec, veď ste štyri roky vládli a sadzba DPH, keď ste začínali vládnuť, na potraviny, aj keď ste končili vládnutie, bola tá istá, 19 %. Pritom príjmy do štátneho rozpočtu ste mali rekordne vysoké. Vďaka rekordnému rastu ekonomiky a neskôr vďaka rekordnému rastu zadlžovania pod vašou vládou objem verejných zdrojov narástol v Slovenskej republike za štyri roky o 750 mld. korún vo výdavkoch oproti tomuto objemu počas druhej Dzurindovej vlády. Prečo ste nevyužili tento rekordný nárast príjmov na to, aby ste znížili DPH-čku na potraviny napr.? A dnes nám vyčítate, že tá sadzba je vysoká.
Takže poprosil by som naozaj, aby sme vnímali realitu tak, ako je. A realita, situácia je vážna. Situácia je vážna z toho dôvodu, že sme zdedili krajinu aj verejné financie po štyroch rokoch vlády nezodpovednosti, po štyroch rokoch vlády nekompetentnosti, po štyroch rokoch vlády rozhadzovania, po štyroch rokoch vlády plytvania v takom stave, že je nevyhnutné prijímať aj opatrenia, ktoré ani nás netešia, je nevyhnutné dočasne zvýšiť daň z pridanej hodnoty, ale môžem vás uistiť a ubezpečiť, že budeme robiť aj, a už pripravujeme, systémové opatrenia, že budeme zlepšovať podnikateľské prostredie, že budeme zlepšovať vymožiteľnosť práva, teda robiť všetky veci, ktoré vy ste štyri roky nerobili, ale naopak, robili ste pravý opak. Aj to viedlo k veľmi neradostnému stavu verejných financií, ktorý dnes musíme naprávať aj dočasným zvýšením dane z pridanej hodnoty o 1 %. Ďakujem pekne.