9. schôdza

Takže, ešte raz, pán predsedajúci, prosím, dajte hlasovať o pozmeňujúcom návrhu poslancov pána Jozefa Kollára, Ondreja Mateja, Antona Marcinčina a Ivana Švejnu, o všetkých jeho bodoch naraz.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, odhlasovali sme všetky pozmeňujúce a doplňujúce návrhy v spoločnej správe a odhlasovali sme aj pozmeňujúci návrh skupiny poslancov, preto navrhujem hlasovať o tom, že vládny návrh zákona prerokujeme v treťom čítaní ihneď. Dajte, prosím, hlasovať.

Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu zákona ako o celku s odporúčaním schváliť ho.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Cieľom predkladaného návrhu zákona je vytvorenie predpokladov na konsolidáciu verejných financií opatreniami, ktoré smerujú k obmedzeniu niektorých výhod a výnimiek zo zdanenia pre určité skupiny obyvateľstva.
Vzhľadom na súčasne neprimerane vyššie daňové a odvodové zaťaženie príjmov z aktívne vykonávanej práce oproti pasívnym príjmom plynúcim z kapitálu navrhuje sa uplatňovanie nezdaniteľných častí základu dane na daňovníka a na manželku len na aktívne príjmy, t. j. len na príjmy zo závislej činnosti, príjmy z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti. Upúšťa sa od možnosti zníženia základu dane len úzko vybranej skupiny zamestnancov, zdravotníckych pracovníkov o náklady na ich špecializačné vzdelávanie, čím sa dosiahne zrovnoprávnenie výpočtu základu dane pri všetkých vykonávaných povolaniach. Pri súčasnom nastavení nezdaniteľnej časti základu dane na účelové sporenie, životné poistenie a doplnkové dôchodkové sporenie si tento typ úľavy nemôžu uplatniť nízkopríjmoví daňovníci, ktorých základ dane je po uplatnení základnej nezdaniteľnej časti nulový. Z tohto dôvodu a z dôvodu neopodstatneného daňového zvýhodnenia tohto typu úspor pred inými formami sa navrhuje vypustenie možnosti uplatnenia týchto nezdaniteľných častí základu dane. Zjednocuje sa výška paušálnych výdavkov na jednotnú úroveň 40 % pre všetky fyzické osoby dosahujúce príjmy z podnikania. Ďalšie navrhované úpravy zákona o dani z príjmov sú úprava výšky oslobodenia od dane z príjmov fyzických osôb pri príjmoch z prenájmu, príležitostnej činnosti, prevodu cenných papierov, opcií a obchodného podielu na pevnú výšku 500 eur, zjednotenie oslobodenia príjmov z predaja a prenájmu majetku obcí a VÚC s ostatnými daňovníkmi nezaloženými alebo nezriadenými za účelom podnikania, úprava dane vyberanej zrážkou, ktorá sa bude považovať za daň vysporiadanú s výnimkou príjmov z podielových listov.
Napriek skutočnosti, že sa nejedná o populárne kroky, nakoľko ovplyvnia príjmy mnohých občanov tejto krajiny, je nevyhnutné pochopiť potrebu zavedenia týchto opatrení, pretože ich cieľom je náprava terajšieho stavu verejných financií, ale aj náprava niektorých doterajších deformácií v daniach z príjmu.
Na základe schválenej spoločnej správy k vládnemu návrhu zákona gestorský výbor navrhuje neschváliť pozmeňujúce návrhy týkajúce sa problematiky finančného prenájmu. Pri prehodnotení vládou navrhovanej úpravy som dospel k názoru, že oblasť odpisovania hmotného majetku a problematika finančného prenájmu z pohľadu zákona o dani z príjmov by mala byť riešená komplexne, a preto navrhujem pri finančnom prenájme ponechať doterajšie znenie zákona o dani z príjmov. Na základe uvedeného odporúčam body 1 a 13 spoločnej správy schváliť a body 9 a 10 spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie a neschváliť. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Takže dovoľte mi odôvodniť spoločnú správu výborov Národnej rady k zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (tlač 92).
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 90 z 12. októbra 2010 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, nasledovným výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny zákon v stanovených lehotách.
Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania o vládnom návrhu zákona žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská, 1. odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, 2. odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci 27. 9.
K predmetnému zákonu boli podané pozmeňujúce návrhy, tak ako ich máte uvedené v bode IV spoločnej správy, celkom v počte trinásť.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky hlasovať nasledovne, o bodoch spoločnej správy 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich, o bodoch spoločnej správy 1, 13 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru neschváliť ich.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona v znení neskorších predpisov (tlač 92) bola schválená uznesením gestorského výboru č. 102 z 26. novembra 2010.
Výbor určil poslanca Ondreja Mateja za spoločného spravodajcu. Zároveň ho poveril predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, asi v poslednom čase, a myslím si, že začalo byť to už pravidlom, pán minister vystupuje len v záverečnej reči. Tým pádom máme problém reagovať na jeho vystúpenie. A preto si myslím, že by bolo možno lepšie, ak má pán minister zásadné pripomienky k tým, ktorí prednášali ku konkrétnemu zákonu, ak by sme teda mohli reagovať, aby to nebolo jednostranné, aby všetci v sále, povedzme, mali tú šancu vypočuť si aj druhú stranu. Takže to je len na margo toho.
Ja nechcem teraz sa už vracať k zákonu o dani z pridanej hodnoty, inak by bolo o čom rozprávať a možnože niekoľko nuáns by bolo vysvetlených.
Len pre zaujímavosť. Myslím si, že ak to niekto vážne myslí s tým znížením dane z 20 na 19 %, tak nebude hrať sa so slovíčkami trojpercentného schodku verejných financií, ale dá tam rovno dátum a má jasný spôsob, kedy sa mení a kedy nie.
Ale vrátim sa k zákonu o dani z príjmov. Zákon č. 595/2003 Z. z. má v sebe zakotvených niekoľko, by som povedal, nástrah, ktoré v konečnom dôsledku nielenže zvýšia daňovú zaťaženosť pre obyvateľstvo, ale zaťažia aj podnikateľský sektor. A neviem, či som dobre počul pána ministra v úvodnej reči, ale mám z toho taký pocit, že už sa vlastne na odpisovanie hmotného majetku obstaraného formou finančného prenájmu nejakým spôsobom ten pohľad mení. Ale predpokladám, že to bude v nejakom pozmeňujúcom návrhu alebo v nejakom kontexte riešené. Takže ja sa potom vyjadrím komplexne ku všetkým návrhom.
Začnem tým, že dopad ministerstva financií na zvýšenie daní má priniesť pre bežného občana zvýšenie výdavkov asi 9 eur na mesiac, pričom iné inštitúcie a odbory tvrdia niečo iné. Hovoria o 33-percentnom mesačnom zvýšení výdavkov pre bežnú rodinu, bežného občana. No musím povedať, že v tomto zákone sa veľmi, by som povedal, kulantne obchádza jedna z podstatných vecí, ktorá ovplyvňuje bežného občana alebo ovplyvňuje jeho príjmy. A to je zníženie odpočítateľnej položky z 22,5-násobku životného minima na 19,2-násobok životného minima. Už len tento počin v tomto zákone má za následok takmer 9-eurové zvýšenie na mesiac pre pracujúceho človeka, predpokladám, teda toho, kto nemá úroveň minimálnej mzdy, teda kto platí dane alebo prispieva do štátneho rozpočtu platením daní. Čiže už len v tomto prípade je asi zvýšenie bežných výdavkov alebo daňových výdavkov pre občana už vo výške takmer 9 eur, presne, myslím, nejakých 8,9 eur. Čiže nie je mi celkom jasné, z akých prepočtov boli vypočítané všetky presné dáta, či ten výpočet ministerstva financií 9 eur, a to nehovorím o ďalších náležitostiach, s ktorými sa bude pokračovať v tomto zákone, že by sa len zvýšili tieto výdavky. Myslím, že to bude určite pravda, niekde bude určite vyššia.
Je jasné, že tým, že znížime odpočítateľnú položku, určite, myslím si, sa nepodporí domáca spotreba, už pri dani z pridanej hodnoty bolo o tom dosť dlho diskutované. Myslím, že práve v krajinách Európskej únie je práve táto výška postavená na úroveň ľudí tých, ktorí zarábajú najmenej. Je zvýšená vzhľadom na to, že majú tendenciu neukladať tieto peniaze alebo tendenciu spotrebovať tieto peniaze, čo je, myslím si, určite týmto opatrením, jednak že to bude nepriaznivo vplývať na ľudí s nižšími zárobkami, ale zároveň že to bude mať určite vplyv na domácu spotrebu.
Odpisovanie hmotného investičného majetku. Myslím, že o tom bola už dosť veľká diskusia. Neviem, teda ak som dobre, správne rozumel, teda ministerstvo sa prikláňa k tomu, aby to odpisovanie hmotného investičného majetku formou finančného prenájmu bolo naspäť vrátené do pôvodného stavu alebo do pôvodného znenia zákona. Neviem, čo o tom presvedčilo, či teda ministerstvo financií prišlo alebo zistilo, že by určite v roku 2011 z toho príjmy neboli. Takže práve preto možnože teda bolo o tom presvedčené, alebo neviem, čo teda bolo tým presvedčovacím merítkom. Ale určite navrhujem vybrať body 1 a 13 spoločnej správy na osobitné hlasovanie vzhľadom na to, že teda tieto body boli v spoločnej správe na gestorskom výbore, pre financie, zamietnuté. Takže rád by som ich vybral na osobitné hlasovanie s tým, že podporujem myšlienku, aby sa vrátilo odpisovanie hmotného justičného majetku obstaraného formou finančného prenájmu späť. Ja si myslím, že je tu veľmi veľa argumentov na to, prečo by to malo byť. Určite to nie je pomoc podnikateľskému prostrediu, určite v čase krízy je práve podpora takejto možnosti práve akcelerátorom skôr ekonomiky ako, povedzme, cesty filozofie klasických odpisových sadzieb. Faktom je, že v niektorých prípadoch sa stáva paradoxne to, že ak si podnikateľ obstará hmotný investičný majetok na konci roka, tak možnože ešte má, by som povedal, tú efektivitu odpisovania vyššiu ako, povedzme, formou finančného prenájmu. Ale je to už len technika. V každom prípade nemyslím si od začiatku, a vystúpil som tu aj v prvom čítaní, že je to diskriminačné opatrenie. Podľa môjho názoru určite to nie je diskriminačné opatrenie a určite týmto spôsobom sa nerieši výnimka v zákone o dani z príjmu vzhľadom na to, že určite to nie je žiadna výnimka. Ak by to bola výnimka, aby bola diskriminácia, určite by to bola diskriminácia aj v krajinách Európskej únie, aj v podstatnej časti sveta, v ktorej používajú tento systém teda na zrýchlenie odpisovania hmotného majetku.
Ďalej je tu účelové sporenie, teda 3. pilier, doplnkové dôchodkové sporenie. Myslím si, že je to ďalší príklad toho a nielen teda odmietanie, teda aj z radov opozície, takéhoto návrhu. Ale myslím si, že teda jasným spôsobom to popísali aj niektorí členovia pripomienkového konania v rámci celého systému pripomienkového konania. Ja len za všetkých spomeniem Národnú banku Slovenska, Generálnu prokuratúru, ktorá doslova hovorí o tom, že takýto postup nesvedčí o kvalifikovanom prístupe k tvorbe zákona a uvedená pripomienka uplatňuje sa vo vzťahu k všetkým ustanoveniam, ktoré zavádzajú novú daňovú povinnosť bez akéhokoľvek vysvetlenia príznačnú pre voluntarizmus. Ja si myslím, že to je dosť jasne povedané, už nehovoriac o tom, že záujem každej ekonomiky je záujem teda asi aj tých, ktorí vytvárajú podmienky, aby ľudia v budúcnosti mali našetrené na svoj dôchodkový vek vyšší príjem. Určite je to pozitívne. A určite navrhovaná právna úprava by v podstate trestala iba tých, ktorí si vo svojom produktívnom veku jednoducho sporia na budúcnosť, to znamená sporenie na svoj dôchodok. Čiže myslím si, že nejaké znižovanie hodnôt alebo znižovanie teda komfortu, ktorý je v 3. pilieri, dáva predpoklad na to, že teda v tomto 3. pilieri môžu byť vážne problémy, a to vážne problémy už minimálne s tým, že v tomto 3. pilieri je investovaných nemálo peňazí a je v tom zainteresovaných veľmi veľa ľudí. Je to asi 750 000 sporiteľov a je tam viac ako 1 mld. eur. A myslím, že právne zneistenie týchto ľudí, ktorí si sporia v tomto systéme, je vážnym prešľapom podľa môjho názoru tejto vlády. Ak vláda chcela uvažovať o tom, že chce upraviť nejakým spôsobom tento systém sporenia, tak určite by to nemala robiť s odvodovaním tohto systému sporenia, čo je vážnym prehreškom, nehovoriac o tom, že je to ďalší náklad pre zamestnávateľov a zamestnávatelia sa dostávajú do problematiky toho, že nemajú záujem podporovať takýto systém, ktorý určite zvyšuje ich nákladovú položku alebo nákladovanie týchto firiem. Určite, teda by som povedal, môžeme sa baviť alebo dá sa diskutovať o tom, či by 3. pilier mal mať po 13-ročnej existencii takúto ranu, lebo takáto rana postaví tento pilier do vážnych problémov, alebo diskutovať o tom, či je teda zmysluplné znížiť, povedzme, túto čiastku alebo teda aspoň postaviť to tak, že túto čiastku môžu si odpočítavať iba tí, ktorí sporia v 3. pilieri. V každom prípade takýto spôsob riešenia je viac-menej veľmi problematický, už nehovoriac o tom, že ak odpočítateľná položka v pôvodných korunách, 12 000 korún, nebude, si myslím, že to je ďalší príspevok k tomu, kde sa tie náklady zvýšia pre toho sporiteľa konkrétne v tomto systéme.
Ďalším veľmi zarážajúcim problémom je to, že na jednej strane sa zrušia všetky daňové výhody pre tohto sporiteľa, ale zároveň sa nerušia podmienky, za akých vstupujú do tohto systému ľudia, ktorí si sporia v tomto systéme. Čiže ak ľudia vstúpia do tohto systému za určitých pravidiel hry, môže sa stať, že po tom, čo sa im zoberie daňová výhodnosť, tak jednoducho musia zostať v tomto systéme. A zákon prikazuje, že v prípade odchodu z tohto systému sporiteľ musí zaplatiť daň za posledné tri roky, čiže aj napriek tomu, že sa mu zmenia podmienky v tomto systéme, musí zaplatiť spätne daň za to, že sporil v tomto systéme podľa pravidiel, ktoré boli doteraz platné.
Ďalej tu je možnosť oslobodenia dane a je možnosť oslobodenia dane až po vlastníctve k danej nehnuteľnosti, bytu a domu a tak ďalej, až po piatich rokoch. Ja by som rád prečítal aj stanovisko, myslím, Generálnej prokuratúry, ktorá veľmi trefne poukazuje na tento problém. A hovorí o tom, že navrhovaná úprava zablokuje trh s bytmi, povedie k obchádzaniu zákona a k zvýšeniu kriminality a je absolútne nespravodlivá. Pripravuje vlastne dvojitý systém zdaňovania pri predaji bytov, a podľa môjho názoru bude len formou obchádzania zákona, a bude sa tiež hľadať cez darovacie zmluvy alebo nejakým iným tichým spôsobom riešenie na to, aby sa to obchádzalo. Podľa môjho názoru nerieši to ani príjmy pre štátny rozpočet alebo príjmy, ktoré by boli relevantné pre to, aby jednoducho takýmto spôsobom sa vstupovalo do tohto systému. Nemáme podľa mňa systémovo doriešený tento vzťah vzhľadom na to, že ak je trojklaná daň zrušená, tak sa budú hľadať určite formy obchádzania práve takéhoto systému.
Zdaňovanie vreckového. Ja si myslím, že to je ďalší spôsob toho, ako pri zahraničných pracovných cestách pracovníci nebudú motivovaní týmto systémom. Dúfam, že prejde pozmeňujúci návrh, ktorý bude hovoriť o tom, že pri pracovných cestách bude môcť sa uplatňovať výška vreckového. Takže dúfam, že teda to zostane. Ale zatiaľ to je len v polohe spoločnej správy.
Zrušenie alebo zníženie základu dane z príjmov pre zdravotníckych pracovníkov na ďalšie vzdelávanie. K tomu by som chcel dať pozmeňujúci návrh, vypustiť bod 8 vládneho návrhu zákona. To znamená, žiadam vypustiť bod 8, ktorým sa ruší inštitút zníženia základu dane u zdravotníckych pracovníkoch o sumy vynaložené na vzdelávanie a študijný program akreditovaný ministerstvom zdravotníctva. Ak iste vzdelávanie je jednou z priorít tejto vlády, myslím, že asi vzdelávacie programy, ktoré v tomto systéme by boli realizované práve týmito zdravotníckymi pracovníkmi a, podotýkam, systémom programu akreditovaným ministerstvom zdravotníctva, myslím, by to bolo škodou, ja myslím, to nie je taká významná položka v rámci rozpočtu.
Zníženie paušálnych náhrad u živnostníkov. Aj v predchádzajúcom období bola diskusia o zrovnoprávnení alebo, by som povedal, vyrovnaní paušálnych náhrad u živnostníkov. Už vtedy bola diskusia o zjednotení. Povedzme, bol návrh o 50 %, vzhľadom na to teda, že dnes to vychádza, že je to zníženie až, povedzme, u tých, ktorí mali možnosť 60 % uplatnenia paušálnych náhrad, na 40 % čo znamená ich zvýšenie daňovej povinnosti približne asi na 28 až 29 %, ak by sme to prerátali do daňovej povinnosti.
Zníženie oslobodenej dane z 5-násobku životného minima pri príležitostných činnostiach alebo prenájmoch, teda zníženie na paušál 500 eur, to je dvojnásobné zníženie. Čiže, dá sa povedať, určite ľudia, ktorí mali takéto príjmy, zaplatia viac.
Myslím, že takým darčekom pre municipality, pre obce, mestá a vyššie územné celky je zdaňovanie príjmov z predaja a prenájmu nehnuteľností. To bude podľa môjho názoru nie práve dobrým darčekom, práve v čase, keď tieto municipality alebo tieto inštitúcie, mestá a obce a verejná správa sa nenachádzajú práve v tej najlepšej kondícii. Takže summa summarum dostáva to ďalšiu ranu.
Ja som len vypočítal niekoľko z tých opatrení, ktoré ovplyvňujú teda výšku príjmovej časti bežného občana alebo občana Slovenskej republiky. V každom prípade, len ak by som teda zrátal v hrubom len zrušenie odpočítateľnej položky 12 000 korún a zníženie teda odpočítateľnej položky z 22,5-násobku na 19,2-násobok, by som povedal, to už je suma niekde na úrovni 164 eur, ročne. Už keby som to bral na mesiac, už je to dosť vysoká suma. Preto chcem na konci povedať, že silne spochybňujem výpočet, ktorý bol ministerstvom financií deklarovaný, že pri všetkých týchto opatreniach, či už sú to daňové opatrenia, ktoré sú v zákone o dani z príjmov, alebo tie ďalšie opatrenia, či sú to DPH alebo spotrebné dane, nemôže byť výsledkom len 9-eurové zvýšenie, už nehovoriac o tom, ak by sme absorbovali, od inflácie, zvýšenia cien, ktoré nie sú priamo závislé, od zvýšenia daňových príjmov alebo zvýšenia daní pre občanov Slovenskej republiky. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som aj ja zaujal postoj k predloženému návrhu vládneho zákona o dani z príjmov (tlač 92).
Predtým, ako sa vyjadrím k tomuto návrhu zákona, mi dovoľte jeden pozmeňujúci návrh, ktorý máte rozdaný všetci písomne. Ale v zmysle rokovacieho poriadku ho musím predniesť.
Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (tlač 92). Pozmeňujúci návrh znie: „V článku I sa vypúšťa bod 34.“ Ostatné body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie. Platné ustanovenie zákona o dani z príjmov z prenájmu a predaja majetku obcí a vyšších územných celkov, ako aj rozpočtových organizácií, ktorých zriaďovateľom je obec alebo vyšší územný celok, je vyhovujúce a všeobecne akceptované. Zmena v súčasnosti platného ustanovenia by mala negatívne dopady na rozpočty obcí a vyšších územných celkov.
Vážený pán minister, vy ste stáli pri základných zmenách, ktoré sa týkali financovania samosprávy, pri fiškálnej decentralizácii v rokoch 2003, 2004. A ako jeden z tvorcov týchto zmien dobre viete, že zákon o dani z príjmu patrí k základným legislatívnym normám, ktoré ustanovujú podmienky decentralizácie verejnej správy, fiškálnej decentralizácie a fungovania územnej samosprávy. Dobre viete, pán minister, že akákoľvek zmena tohto zákona zásadným spôsobom ovplyvňuje financovanie miest a obcí a predložený návrh zákona predstavuje významnú legislatívnu zmenu v dohodnutých parametroch fiškálnej decentralizácie. Z toho, čo som povedal, opätovne podčiarkujem dohodnuté parametre fiškálnej decentralizácie.
Tie zmeny, ktoré prináša predkladaný vládny návrh zákona, významne obmedzujú tvorbu vlastných príjmov obcí a ich rozpočtových organizácií. A navrhovaným zrušením oslobodenia príjmov z predaja a prenájmu ich majetku od platenia dane z príjmov prichádzajú obce o nemalé prostriedky. Je k dispozícii údaj z roku 2009, kedy vykázali mestá a obce príjmy z vlastníctva majetku a kapitálových príjmov v sume 224,8 mil. eur. Keď to preložíme na staré slovenské koruny, blížime sa k 6,5 mld. Sk, čo, vážené kolegyne, kolegovia, iste uznáte, nie je malý výpadok.
Ak budeme hovoriť o tomto čísle, a ja to dám do kontextu s inými udalosťami, ktoré komentuje vládna koalícia, že cieľom vlády by nemalo byť rozdávanie, ale malo by byť naučiť obyvateľov, a do tohto, myslím si, môžeme zahrnúť aj samosprávy, zodpovedne hospodáriť. A myslím si, že hospodárenie s vlastným majetkom, nadobúdanie vlastného majetku tak, aby obce a mestá neboli len zadlžené, ale aby vlastnili majetok, s ktorým môžu hospodáriť, patrí medzi veľmi zodpovedný postup. Na jednej strane hovoríte, že treba ľudí učiť zodpovednosti, na druhej strane obciam a mestám beriete peniaze tým, že oproti pôvodným dohodám z roku 2004 zavádzate daň z príjmu na prenájom majetku.
Okrem tohto faktu má tento krok za následok aj zvýšenie administratívneho zaťaženia. Toto vyplýva z výrazného rastu administratívnych výdavkov z dôvodu nutnosti zavedenia sledovania daňovo uznaných nákladov podľa jednotlivých prenajatých priestorov a budov, zavedenia daňového odpisovania majetku. A tí, ktorí sa týmito otázkami zaoberajú, vedia, že je zrejmé, že samosprávy doteraz používali odpisovanie účtovné a neboli nútené viesť aj odpisy daňové. Samosprávam vzniknú nové výdavky na rozšírenie a doplnenie informačných systémov a ich údržbu, vzniknú nové výdavky na platenie služieb daňových poradcov. Ak by som znovu urobil nejakú komparáciu s krokmi vládnej koalície, tak by som mohol si zobrať ako takú barličku, o ktorú by som sa oprel, zákon, ktorý by mal zaviesť fiškálne moduly do registračných pokladníc. Na jednej strane v tomto prípade pri zvyšovaní administratívnych nákladov, ktoré sa dotýkajú podnikateľského sektora, hovoríte, a to povedal pán minister aj vo svojom jednom z predchádzajúcich vstupov, že za žiadnych okolností vládna koalícia nedovolí zhoršovanie podnikateľského prostredia, ale zhoršovanie prostredia pre fungovanie samospráv v podobe zvyšovania administratívnej náročnosti, v podobe znižovania príjmov samospráv, to už vám cudzie absolútne nie je.
Ale dnes nezostaňme len pri tom, ako sa to administratívne dotkne samospráv, treba povedať, že i štát bude mať týmto nové výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti so spracovávaním a kontrolou daňových povinností, výkonu samosprávy obcí a nimi zriadených rozpočtových organizácií.
Summa summarum, ak by som to chcel nejakým spôsobom zhodnotiť, musím povedať, pán minister, to, čo som povedal pri prvom čítaní, v tomto prípade opätovne posilňujete príjmy štátneho rozpočtu na úkor príjmov rozpočtov obcí a miest. Či chcete alebo nechcete, aj deficit obcí a miest, ktorý sa týmto spôsobom objaví pri ich hospodárení, sa vám premietne do celkového deficitu verejných financií.
Ak by som chcel osloviť týmto spôsobom kolegov z vládnej koalície, tak by som im povedal, ak budete o chvíľočku hlasovať o návrhu na vzorec, podľa ktorého sa bude stanovovať plat poslanca, buďte si vedomí, že tým, že presuniete príjmy z obcí na štát, deficit verejného sektora bude úplne rovnaký, čiže nezvýšite si, kolegovia, svoje platy tým, že takto populisticky a ľahkovážne zoberiete príjmy obciam, mestám a vyšším územným celkom. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, tak ako predkladateľ na úvod hovoril o spôsobe a problematike vlastne finančného prenájmu, lízingu, tak na základe rozpravy a diskusie, ktorá je, lebo nebavíme sa v tomto prípade len o finančnom lízingu, ale treba sa nám pozrieť vôbec aj na odpisovanie ako celok, zrýchlené odpisovanie, rovnocenné odpisovanie a tak ďalej, takže na základe tejto skúsenosti a vedenia rozpravy v ďalšom období navrhujem body 9 a 10 spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie a neschváliť ich.
A zároveň mi dovoľte predniesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh skupiny poslancov, pána Jozefa Kollára, Antona Marcinčina a Ondreja Mateja a Ivana Švejnu, k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona.
Bod 1, k názvu. V názve sa slová „a ktorým sa mení zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov“ nahrádzajú slovami „a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony“.
Bod 2, k článku I. Dopĺňa sa nový bod 1, ktorý znie: „V § 1 sa odsek 1 dopĺňa písmenom c), ktoré znie: „c) daň z emisných kvót“.“ Doterajší bod 1 a nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie. Zákon o dani z príjmov bude upravovať aj daň z emisných kvót.
Bod 3, k článku I. Bod 27 znie: „V § 9 sa odsek 2 dopĺňa písmenami w) a x), ktoré znejú: „w) príjmy osôb konajúcich v prospech Policajného zboru, vyplácané týmto osobám z osobitných finančných prostriedkov, ktoré Policajný zbor používa na úhradu výdavkov spojených s vykonávaním operatívno-pátracej činnosti, s vykonávaním kriminálneho spravodajstva, s používaním agenta a s ochranou svedka, x) výnosy (príjmy) povinného účastníka schémy obchodovania, ktorý vykonáva činnosti podľa osobitného predpisu, z predaja emisných kvót bezodplatne pridelených a zapísaných v rokoch 2011 a 2012 podľa osobitného predpisu“.“ Poznámky pod čiarou k odkazom 59e až 59h znejú: „^59e) § 38a, § 39, § 39c a § 41 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov“ a ďalej. Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie. Podľa zákona o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov sa ustanovuje, že jedným z prostriedkov operatívno-pátracej činnosti je aj využívanie osôb konajúcich v prospech Policajného zboru.
Bod 4, k článku I. Za doterajší bod 35 sa vkladá nový bod 36, ktorý znie. „V §13 sa odsek 2 dopĺňa písmenom j), ktoré znie: „j) výnosy (príjmy) povinného účastníka schémy obchodovania, ktorý vykonáva činnosti podľa osobitného predpisu, z predaja emisných kvót bezodplatne pridelených a zapísaných v rokoch 2011 a 2012 podľa osobitného predpisu“.“ Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Bod 5, k článku I. Za doterajší bod 52 sa vkladá nový bod 53, ktorý znie: „V § 21 sa odsek 2 dopĺňa písmenom l), ktoré znie: „l) daň z emisných kvót“.“ Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie. Doplnením tohto písmena sa za daňový výdavok nebude považovať daň z emisných kvót.
Bod 6, k článku I. Za doterajší bod 98 sa vkladá nový bod 99, kde za § 51a sa vkladá § 51b, ktorý vrátane nadpisu je uvedený v predmetnom pozmeňujúcom návrhu, takže nebudem ho kompletne celý čítať. (Reakcia z pléna.) Musím ho čítať? Nie je všeobecný súhlas...? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Takže § 51b „Daň z emisných kvót.“
Odsek 1: „Na účely dane z emisných kvót sa rozumie a) daňovníkom povinný účastník schémy obchodovania, ktorý vykonáva činnosti podľa osobitného predpisu, alebo bol takýmto účastníkom len časť príslušného kalendárneho roka, b) zapísanými emisnými kvótami kvóty skleníkových plynov bezodplatne pridelené a zapísané podľa osobitného predpisu daňovníkovi v príslušnom kalendárnom roku vrátane emisných kvót nadobudnutých od iného daňovníka z dôvodu kúpy podniku alebo jeho časti, nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti, zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia obchodných spoločností alebo družstiev, ktoré tento iný daňovník nadobudol bezodplatne podľa osobitného predpisu v príslušnom kalendárnom roku, c) spotrebovanými emisnými kvótami kvóty skleníkových plynov odovzdané podľa osobitného predpisu daňovníkom za príslušný kalendárny rok zo zapísaných emisných kvót v príslušnom kalendárnom roku, d) prevedenými emisnými kvótami kvóty skleníkových plynov prevedené podľa osobitného predpisu daňovníkom v príslušnom kalendárnom roku zo zapísaných emisných kvót v príslušnom kalendárnom roku s výnimkou emisných kvót prevedených inému daňovníkovi z dôvodu predaja podniku alebo jeho časti, nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti, zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia obchodných spoločností alebo družstiev, e) nespotrebovanými emisnými kvótami za príslušný kalendárny rok zapísané emisné kvóty v príslušnom kalendárnom roku znížené o spotrebované emisné kvóty za príslušný kalendárny rok, o úsporu spotrebovaných emisných kvót dosiahnutú z dôvodu investovania daňovníka do technológií, ktorých účelom je zníženie množstva emisií vypustených do ovzdušia, a o prevedené emisné kvóty v príslušnom kalendárnom roku; za nespotrebované emisné kvóty sa nepovažujú emisné kvóty zo zapísaných emisných kvót v príslušnom kalendárnom roku, ktoré boli prevedené inému daňovníkovi z dôvodu predaja podniku alebo jeho časti, nepeňažného vkladu podniku alebo jeho časti, zlúčenia, splynutia alebo rozdelenia obchodných spoločností alebo družstiev.“
Odsek 2: „Predmetom dane z emisných kvót sú zapísané emisné kvóty v rokoch 2011 a 2012.“
Odsek 3: „Základ dane z emisných kvót sa zistí ako súčet násobkov prevedených emisných kvót v jednotlivých kalendárnych mesiacoch a priemernej trhovej ceny emisných kvót za kalendárny mesiac predchádzajúci mesiacu, v ktorom sa uskutočnil ich prevod, a násobku nespotrebovaných emisných kvót a priemernej trhovej ceny emisných kvót za príslušný kalendárny rok.“
Odsek 4. „Daňovník, ktorý sa počas kalendárneho roka zrušuje bez likvidácie, vyčísli základ dane z emisných kvót ako súčet násobkov prevedených emisných kvót v jednotlivých kalendárnych mesiacoch a priemernej trhovej ceny emisných kvót za kalendárny mesiac predchádzajúci mesiacu, v ktorom sa uskutočnil ich prevod.“
Odsek 5: „Sadzba dane z emisných kvót je 80 % zo základu dane z emisných kvót podľa odsekov 3 a 4.“
Odsek 6: „Daňovník podáva daňové priznanie na daň z emisných kvót miestne príslušnému správcovi dane za príslušný kalendárny rok v lehote do 30. júna po skončení príslušného kalendárneho roka. Daň z emisných kvót je splatná v lehote na podanie daňového priznania na daň z emisných kvót.“
Odsek 7: „Daňovník, ktorý sa počas kalendárneho roka zrušuje bez likvidácie, je povinný podať daňové priznanie na daň z emisných kvót za časť kalendárneho roka ukončenú ku dňu podľa osobitného predpisu, a to v lehote do troch kalendárnych mesiacov od tohto dňa.“
Odsek 8: „Daňovník platí polročné preddavky na daň z emisných kvót na rok 2011 vo výške jednej polovice predpokladanej dane, a to v lehote do 30. júna 2011 a do 31. decembra 2011. Predpokladanú daň vypočíta sadzbou dane podľa odseku 5 zo sumy vyčíslenej ako násobok priemernej trhovej ceny emisných kvót za rok 2010 a zapísaných emisných kvót na rok 2011 znížených o skutočne spotrebované emisné kvóty v roku 2010.“
Odsek 9: „Daňovník platí polročné preddavky na daň z emisných kvót na rok 2012 vo výške jednej polovice daňovej povinnosti vypočítanej v daňovom priznaní na daň z emisných kvót podanom za rok 2011, a to v lehote do 30. júna 2012 a do 31. decembra 2012.“
Odsek 10: „Ak zaplatené preddavky na daň z emisných kvót sú nižšie ako daň z emisných kvót vypočítaná v daňovom priznaní na daň z emisných kvót, daňovník je povinný zaplatiť rozdiel v lehote na podanie daňového priznania podľa odsekov 6 a 7. Ak zaplatené preddavky na daň z emisných kvót sú vyššie ako daň z emisných kvót vypočítaná v daňovom priznaní na daň z emisných kvót, rozdiel sa považuje za daňový preplatok podľa osobitého predpisu.“
Odsek 11: „Daň z emisných kvót sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor.“
Odsek 12: „Priemerné ceny emisných kvót za jednotlivé mesiace a kalendárne roky zverejní ministerstvo na svojom webovom sídle.“
Odsek 13: „Na správu dane z emisných kvót sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu.“
Poznámky pod čiarou k odkazom 146ab a 146ac znejú: „^146ab) § 13 ods. 1 písm. b) zákona č. 572/2004 Z. z. v znení zákona č. 117/2007 Z. z., ^146ac) § 12 ods. 1 zákona č. 572/2004 Z. z.“
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie:
Odsek 1 upravuje základné definície na účel dane z emisných kvót, kto je daňovníkom, čo sa rozumie pod zapísanými, spotrebovanými, prevedenými a nespotrebovanými emisnými kvótami. Predmet dane je vymedzený v odseku 2, podľa ktorého predmetom dane z emisných kvót sú zapísané emisné kvóty na roky 2011 a 2012.
Odsek 3 ustanovuje spôsob vyčíslenia základu dane z emisných kvót. Násobky prevedených emisných kvót a priemernej trhovej ceny emisných kvót za kalendárny mesiac predchádzajúci mesiacu, v ktorom sa uskutočnil ich prevod, sa sčítajú s násobkom nespotrebovaných emisných kvót a priemernej trhovej ceny emisných kvót za príslušný kalendárny rok. V prípade, ak ide o daňovníka, ktorý sa zrušuje bez likvidácie, jeho základom dane je súčet násobkov prevedených emisných kvót a priemernej trhovej ceny emisných kvót za kalendárny mesiac predchádzajúci mesiacu, v ktorom sa uskutočnil ich prevod. Priemerné trhové ceny emisných kvót za jednotlivé mesiace a kalendárne roky budú publikované na oficiálnej internetovej stránke Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Sadzbou dane z emisných kvót je 80 % zo základu dane z emisných kvót. Daň z emisných kvót sa zaokrúhľuje na celé eurá nahor.
Daňové priznanie na daň z emisných kvót za príslušný kalendárny rok daňovník podáva miestne príslušnému správcovi dane v lehote do 30. júna po skončení príslušného kalendárneho roka. Daň z emisných kvót je splatná v lehote na podanie daňového priznania na daň z emisných kvót.
Podľa odseku 7 daňovník, ktorý sa počas kalendárneho roka zrušuje bez likvidácie, je povinný podať daňové priznanie na daň z emisných kvót za časť kalendárneho roka, ktorá končí dňom podľa osobitného predpisu. Lehota na podanie daňového priznania tohto daňovníka sú tri kalendárne mesiace od tohto dňa.
Odseky 8 až 10 upravujú spôsob platenia preddavkov na daň z emisných kvót. Daňovník má povinnosť platiť polročné preddavky na daň z emisných kvót, a to v lehote do 30. júna a do 31. decembra v rokoch 2011 a 2012. Polročný preddavok na daň z emisných kvót na rok 2011 sa vypočíta vo výške jednej polovice predpokladanej dane. Na účely zistenia výšky predpokladanej dane daňovník vyčísli násobok priemernej trhovej ceny emisných kvót za rok 2010 a zapísaných emisných kvót na rok 2011 znížených o skutočne spotrebované emisné kvóty v roku 2010. Výsledok následne vynásobí sadzbou dane podľa odseku 4. Polročný preddavok na daň z emisných kvót na rok 2012 sa vypočíta vo výške jednej polovice daňovej povinnosti vyčíslenej v daňovom priznaní na daň z emisných kvót podanom za rok 2011. Ak zaplatené preddavky na daň z emisných kvót sú nižšie ako daň z emisných kvót vypočítaná v daňovom priznaní na daň z emisných kvót, daňovník je povinný zaplatiť rozdiel v lehote na podanie daňového priznania podľa odsekov 6 a 7. V opačnom prípade, t. j. ak zaplatené preddavky na daň z emisných kvót sú vyššie, rozdiel sa použije v súlade s § 63 zákona č. 511/1992 Zb. Na správu dane z emisných kvót sa vzťahujú ustanovenia zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb.
Bod 7, k článku I. V doterajšom bode 100 v § 52j sa za odsek 8 vkladajú nové odseky 9 a 10, ktoré znejú:
Odsek 9: „Ustanovenia § 9 ods. 2 písm. x) a § 13 ods. 2 písm. j) predpisu účinného od 1. januára 2011 sa použijú na výnosy (príjmy) z predaja emisných kvót bezodplatne pridelených a zapísaných v rokoch 2011 a 2012 podľa osobitného predpisu plynúce do 31. decembra 2012 povinnému účastníkovi schémy obchodovania, ktorý vykonáva činnosti podľa osobitného predpisu.“
Odsek 10: „Ustanovenia § 51b ods. 1 až 12 predpisu účinného od 1. januára 2011 sa použijú poslednýkrát pri podávaní daňového priznania na daň z emisných kvót za rok 2012.“
Odsek 11: „Ustanovenia § 1 ods. 1 písm. c), § 21 ods. 2 písm. l) a § 51b ods. 13 predpisu účinného od 1. januára 2011 sa uplatnia, ak daňová povinnosť k dani z emisných kvót vznikla do konca roka 2012.“
Odôvodnenie. Odsek 9 ustanovuje, že oslobodenie podľa § 9 ods. 2 písm. x) a § 13 ods. 2 písm. j) v znení účinnom od 1. januára 2011 sa uplatní na výnosy (príjmy) z predaja emisných kvót bezodplatne pridelených a zapísaných v rokoch 2011 a 2012 podľa § 9 ods. 8 zákona č. 572/2004 Z. z. plynúce povinnému účastníkovi schémy obchodovania, ktorý vykonáva činnosti podľa prílohy č. 1, tabuľky A, zákona č. 572/2004 Z. z. do 31. decembra 2012. Podľa odseku 10 sa ustanovenia § 51b ods. 1 až 12 v znení účinnom od 1. januára 2011 použijú len pri podávaní daňového priznania na daň z emisných kvót za roky 2011 a 2012.
Bod 8, k novému článku III. Za doterajší článok II sa vkladá nový článok III, ktorý znie: „Zákon č. 572/2004 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 732/2004 Z. z., zákona č. 117/2007 Z. z., zákona č. 515/2008 Z. z. a zákona č. 136/2010 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 7 sa za odsek 7 vkladá nový odsek 8, ktorý znie: „Správca registra je povinný viesť evidenciu na účely dane z emisných kvót podľa osobitného predpisu. Spôsob vedenia a rozsah evidencie môže ustanoviť všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.“ Poznámka pod čiarou k odkazu 4c znie: „^4c) § 51b zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. .../2010 Z. z.“ Doterajší odsek 8 sa označuje ako odsek 9. Doterajší článok III sa označuje ako článok IV.
Odôvodnenie. Na účely dane z emisných kvót podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov je správca registra povinný viesť evidenciu. Spôsob vedenia a rozsah evidencie na účely dane z emisných kvót ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý môže vydať Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky.
2. V § 17 ods. 2 sa dopĺňa písmeno c), ktoré znie: „c) na účely dane z emisných kvót podľa osobitného predpisu spôsob vykázania a výpočtu úspory emisií skleníkových plynov v prevádzke dosiahnutých z dôvodu investovania prevádzkovateľa do technológií, ktorých účelom je zníženie množstva emisií“.
Odôvodnenie. Na účely dane z emisných kvót podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky vydá všeobecne záväzný právny predpis, ktorým ustanoví spôsob vykázania a výpočtu úspory emisií v prevádzke dosiahnutej z dôvodov investovania do technológií, ktorých účelom je zníženie množstva emisií vypustených do ovzdušia.
O všetkých bodoch pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov je potrebné hlasovať spoločne. Ďakujem pekne za slovo.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja sa len chcem spýtať pána kolegu Mateja, či on osobne je stotožnený s tým, čo teraz urobil, a či súhlasí s takýmto postupom tvorby legislatívy, pretože práve kolegovia jeho strany, z SDKÚ – DS, ako aj ďalší kolegovia z koalície, či už to bolo KDH alebo teraz možno niektorý zo strany Most – Híd, ktorý tu predtým nesedel, ostro protestovali proti takejto forme tvorby legislatívy, ostro spoza týchto mikrofónov na tejto strane kričali, ako sa krivý legislatívny proces, ako sa obchádza štandardné pripomienkové konanie. A ja o tom niečo viem, ako hovorí pán Mikloš, áno, ja som tiež takéto veci niekedy robil, takže viem, o čom hovorím, ale zaráža ma to, že vtedy to poslancom SDKÚ a KDH strašne vadilo. A ja som zvedavý, ako budú hlasovať zajtra o 11.00 hodine o tomto vašom pozmeňujúcom návrhu, pretože zdá sa, že aj v tomto prípade asi u vás tiež platí, že účel svätí prostriedky a je vám jedno, čo ste predtým 4 roky vykrikovali a tárali. Ďakujem.