9. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
30.11.2010 o 17:41 hod.
Ing.
Jozef Burian
Videokanál poslanca
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, asi v poslednom čase, a myslím si, že začalo byť to už pravidlom, pán minister vystupuje len v záverečnej reči. Tým pádom máme problém reagovať na jeho vystúpenie. A preto si myslím, že by bolo možno lepšie, ak má pán minister zásadné pripomienky k tým, ktorí prednášali ku konkrétnemu zákonu, ak by sme teda mohli reagovať, aby to nebolo jednostranné, aby všetci v sále, povedzme, mali tú šancu vypočuť si aj druhú stranu. Takže to je len na margo toho.
Ja nechcem teraz sa už vracať k zákonu o dani z pridanej hodnoty, inak by bolo o čom rozprávať a možnože niekoľko nuáns by bolo vysvetlených.
Len pre zaujímavosť. Myslím si, že ak to niekto vážne myslí s tým znížením dane z 20 na 19 %, tak nebude hrať sa so slovíčkami trojpercentného schodku verejných financií, ale dá tam rovno dátum a má jasný spôsob, kedy sa mení a kedy nie.
Ale vrátim sa k zákonu o dani z príjmov. Zákon č. 595/2003 Z. z. má v sebe zakotvených niekoľko, by som povedal, nástrah, ktoré v konečnom dôsledku nielenže zvýšia daňovú zaťaženosť pre obyvateľstvo, ale zaťažia aj podnikateľský sektor. A neviem, či som dobre počul pána ministra v úvodnej reči, ale mám z toho taký pocit, že už sa vlastne na odpisovanie hmotného majetku obstaraného formou finančného prenájmu nejakým spôsobom ten pohľad mení. Ale predpokladám, že to bude v nejakom pozmeňujúcom návrhu alebo v nejakom kontexte riešené. Takže ja sa potom vyjadrím komplexne ku všetkým návrhom.
Začnem tým, že dopad ministerstva financií na zvýšenie daní má priniesť pre bežného občana zvýšenie výdavkov asi 9 eur na mesiac, pričom iné inštitúcie a odbory tvrdia niečo iné. Hovoria o 33-percentnom mesačnom zvýšení výdavkov pre bežnú rodinu, bežného občana. No musím povedať, že v tomto zákone sa veľmi, by som povedal, kulantne obchádza jedna z podstatných vecí, ktorá ovplyvňuje bežného občana alebo ovplyvňuje jeho príjmy. A to je zníženie odpočítateľnej položky z 22,5-násobku životného minima na 19,2-násobok životného minima. Už len tento počin v tomto zákone má za následok takmer 9-eurové zvýšenie na mesiac pre pracujúceho človeka, predpokladám, teda toho, kto nemá úroveň minimálnej mzdy, teda kto platí dane alebo prispieva do štátneho rozpočtu platením daní. Čiže už len v tomto prípade je asi zvýšenie bežných výdavkov alebo daňových výdavkov pre občana už vo výške takmer 9 eur, presne, myslím, nejakých 8,9 eur. Čiže nie je mi celkom jasné, z akých prepočtov boli vypočítané všetky presné dáta, či ten výpočet ministerstva financií 9 eur, a to nehovorím o ďalších náležitostiach, s ktorými sa bude pokračovať v tomto zákone, že by sa len zvýšili tieto výdavky. Myslím, že to bude určite pravda, niekde bude určite vyššia.
Je jasné, že tým, že znížime odpočítateľnú položku, určite, myslím si, sa nepodporí domáca spotreba, už pri dani z pridanej hodnoty bolo o tom dosť dlho diskutované. Myslím, že práve v krajinách Európskej únie je práve táto výška postavená na úroveň ľudí tých, ktorí zarábajú najmenej. Je zvýšená vzhľadom na to, že majú tendenciu neukladať tieto peniaze alebo tendenciu spotrebovať tieto peniaze, čo je, myslím si, určite týmto opatrením, jednak že to bude nepriaznivo vplývať na ľudí s nižšími zárobkami, ale zároveň že to bude mať určite vplyv na domácu spotrebu.
Odpisovanie hmotného investičného majetku. Myslím, že o tom bola už dosť veľká diskusia. Neviem, teda ak som dobre, správne rozumel, teda ministerstvo sa prikláňa k tomu, aby to odpisovanie hmotného investičného majetku formou finančného prenájmu bolo naspäť vrátené do pôvodného stavu alebo do pôvodného znenia zákona. Neviem, čo o tom presvedčilo, či teda ministerstvo financií prišlo alebo zistilo, že by určite v roku 2011 z toho príjmy neboli. Takže práve preto možnože teda bolo o tom presvedčené, alebo neviem, čo teda bolo tým presvedčovacím merítkom. Ale určite navrhujem vybrať body 1 a 13 spoločnej správy na osobitné hlasovanie vzhľadom na to, že teda tieto body boli v spoločnej správe na gestorskom výbore, pre financie, zamietnuté. Takže rád by som ich vybral na osobitné hlasovanie s tým, že podporujem myšlienku, aby sa vrátilo odpisovanie hmotného justičného majetku obstaraného formou finančného prenájmu späť. Ja si myslím, že je tu veľmi veľa argumentov na to, prečo by to malo byť. Určite to nie je pomoc podnikateľskému prostrediu, určite v čase krízy je práve podpora takejto možnosti práve akcelerátorom skôr ekonomiky ako, povedzme, cesty filozofie klasických odpisových sadzieb. Faktom je, že v niektorých prípadoch sa stáva paradoxne to, že ak si podnikateľ obstará hmotný investičný majetok na konci roka, tak možnože ešte má, by som povedal, tú efektivitu odpisovania vyššiu ako, povedzme, formou finančného prenájmu. Ale je to už len technika. V každom prípade nemyslím si od začiatku, a vystúpil som tu aj v prvom čítaní, že je to diskriminačné opatrenie. Podľa môjho názoru určite to nie je diskriminačné opatrenie a určite týmto spôsobom sa nerieši výnimka v zákone o dani z príjmu vzhľadom na to, že určite to nie je žiadna výnimka. Ak by to bola výnimka, aby bola diskriminácia, určite by to bola diskriminácia aj v krajinách Európskej únie, aj v podstatnej časti sveta, v ktorej používajú tento systém teda na zrýchlenie odpisovania hmotného majetku.
Ďalej je tu účelové sporenie, teda 3. pilier, doplnkové dôchodkové sporenie. Myslím si, že je to ďalší príklad toho a nielen teda odmietanie, teda aj z radov opozície, takéhoto návrhu. Ale myslím si, že teda jasným spôsobom to popísali aj niektorí členovia pripomienkového konania v rámci celého systému pripomienkového konania. Ja len za všetkých spomeniem Národnú banku Slovenska, Generálnu prokuratúru, ktorá doslova hovorí o tom, že takýto postup nesvedčí o kvalifikovanom prístupe k tvorbe zákona a uvedená pripomienka uplatňuje sa vo vzťahu k všetkým ustanoveniam, ktoré zavádzajú novú daňovú povinnosť bez akéhokoľvek vysvetlenia príznačnú pre voluntarizmus. Ja si myslím, že to je dosť jasne povedané, už nehovoriac o tom, že záujem každej ekonomiky je záujem teda asi aj tých, ktorí vytvárajú podmienky, aby ľudia v budúcnosti mali našetrené na svoj dôchodkový vek vyšší príjem. Určite je to pozitívne. A určite navrhovaná právna úprava by v podstate trestala iba tých, ktorí si vo svojom produktívnom veku jednoducho sporia na budúcnosť, to znamená sporenie na svoj dôchodok. Čiže myslím si, že nejaké znižovanie hodnôt alebo znižovanie teda komfortu, ktorý je v 3. pilieri, dáva predpoklad na to, že teda v tomto 3. pilieri môžu byť vážne problémy, a to vážne problémy už minimálne s tým, že v tomto 3. pilieri je investovaných nemálo peňazí a je v tom zainteresovaných veľmi veľa ľudí. Je to asi 750 000 sporiteľov a je tam viac ako 1 mld. eur. A myslím, že právne zneistenie týchto ľudí, ktorí si sporia v tomto systéme, je vážnym prešľapom podľa môjho názoru tejto vlády. Ak vláda chcela uvažovať o tom, že chce upraviť nejakým spôsobom tento systém sporenia, tak určite by to nemala robiť s odvodovaním tohto systému sporenia, čo je vážnym prehreškom, nehovoriac o tom, že je to ďalší náklad pre zamestnávateľov a zamestnávatelia sa dostávajú do problematiky toho, že nemajú záujem podporovať takýto systém, ktorý určite zvyšuje ich nákladovú položku alebo nákladovanie týchto firiem. Určite, teda by som povedal, môžeme sa baviť alebo dá sa diskutovať o tom, či by 3. pilier mal mať po 13-ročnej existencii takúto ranu, lebo takáto rana postaví tento pilier do vážnych problémov, alebo diskutovať o tom, či je teda zmysluplné znížiť, povedzme, túto čiastku alebo teda aspoň postaviť to tak, že túto čiastku môžu si odpočítavať iba tí, ktorí sporia v 3. pilieri. V každom prípade takýto spôsob riešenia je viac-menej veľmi problematický, už nehovoriac o tom, že ak odpočítateľná položka v pôvodných korunách, 12 000 korún, nebude, si myslím, že to je ďalší príspevok k tomu, kde sa tie náklady zvýšia pre toho sporiteľa konkrétne v tomto systéme.
Ďalším veľmi zarážajúcim problémom je to, že na jednej strane sa zrušia všetky daňové výhody pre tohto sporiteľa, ale zároveň sa nerušia podmienky, za akých vstupujú do tohto systému ľudia, ktorí si sporia v tomto systéme. Čiže ak ľudia vstúpia do tohto systému za určitých pravidiel hry, môže sa stať, že po tom, čo sa im zoberie daňová výhodnosť, tak jednoducho musia zostať v tomto systéme. A zákon prikazuje, že v prípade odchodu z tohto systému sporiteľ musí zaplatiť daň za posledné tri roky, čiže aj napriek tomu, že sa mu zmenia podmienky v tomto systéme, musí zaplatiť spätne daň za to, že sporil v tomto systéme podľa pravidiel, ktoré boli doteraz platné.
Ďalej tu je možnosť oslobodenia dane a je možnosť oslobodenia dane až po vlastníctve k danej nehnuteľnosti, bytu a domu a tak ďalej, až po piatich rokoch. Ja by som rád prečítal aj stanovisko, myslím, Generálnej prokuratúry, ktorá veľmi trefne poukazuje na tento problém. A hovorí o tom, že navrhovaná úprava zablokuje trh s bytmi, povedie k obchádzaniu zákona a k zvýšeniu kriminality a je absolútne nespravodlivá. Pripravuje vlastne dvojitý systém zdaňovania pri predaji bytov, a podľa môjho názoru bude len formou obchádzania zákona, a bude sa tiež hľadať cez darovacie zmluvy alebo nejakým iným tichým spôsobom riešenie na to, aby sa to obchádzalo. Podľa môjho názoru nerieši to ani príjmy pre štátny rozpočet alebo príjmy, ktoré by boli relevantné pre to, aby jednoducho takýmto spôsobom sa vstupovalo do tohto systému. Nemáme podľa mňa systémovo doriešený tento vzťah vzhľadom na to, že ak je trojklaná daň zrušená, tak sa budú hľadať určite formy obchádzania práve takéhoto systému.
Zdaňovanie vreckového. Ja si myslím, že to je ďalší spôsob toho, ako pri zahraničných pracovných cestách pracovníci nebudú motivovaní týmto systémom. Dúfam, že prejde pozmeňujúci návrh, ktorý bude hovoriť o tom, že pri pracovných cestách bude môcť sa uplatňovať výška vreckového. Takže dúfam, že teda to zostane. Ale zatiaľ to je len v polohe spoločnej správy.
Zrušenie alebo zníženie základu dane z príjmov pre zdravotníckych pracovníkov na ďalšie vzdelávanie. K tomu by som chcel dať pozmeňujúci návrh, vypustiť bod 8 vládneho návrhu zákona. To znamená, žiadam vypustiť bod 8, ktorým sa ruší inštitút zníženia základu dane u zdravotníckych pracovníkoch o sumy vynaložené na vzdelávanie a študijný program akreditovaný ministerstvom zdravotníctva. Ak iste vzdelávanie je jednou z priorít tejto vlády, myslím, že asi vzdelávacie programy, ktoré v tomto systéme by boli realizované práve týmito zdravotníckymi pracovníkmi a, podotýkam, systémom programu akreditovaným ministerstvom zdravotníctva, myslím, by to bolo škodou, ja myslím, to nie je taká významná položka v rámci rozpočtu.
Zníženie paušálnych náhrad u živnostníkov. Aj v predchádzajúcom období bola diskusia o zrovnoprávnení alebo, by som povedal, vyrovnaní paušálnych náhrad u živnostníkov. Už vtedy bola diskusia o zjednotení. Povedzme, bol návrh o 50 %, vzhľadom na to teda, že dnes to vychádza, že je to zníženie až, povedzme, u tých, ktorí mali možnosť 60 % uplatnenia paušálnych náhrad, na 40 % čo znamená ich zvýšenie daňovej povinnosti približne asi na 28 až 29 %, ak by sme to prerátali do daňovej povinnosti.
Zníženie oslobodenej dane z 5-násobku životného minima pri príležitostných činnostiach alebo prenájmoch, teda zníženie na paušál 500 eur, to je dvojnásobné zníženie. Čiže, dá sa povedať, určite ľudia, ktorí mali takéto príjmy, zaplatia viac.
Myslím, že takým darčekom pre municipality, pre obce, mestá a vyššie územné celky je zdaňovanie príjmov z predaja a prenájmu nehnuteľností. To bude podľa môjho názoru nie práve dobrým darčekom, práve v čase, keď tieto municipality alebo tieto inštitúcie, mestá a obce a verejná správa sa nenachádzajú práve v tej najlepšej kondícii. Takže summa summarum dostáva to ďalšiu ranu.
Ja som len vypočítal niekoľko z tých opatrení, ktoré ovplyvňujú teda výšku príjmovej časti bežného občana alebo občana Slovenskej republiky. V každom prípade, len ak by som teda zrátal v hrubom len zrušenie odpočítateľnej položky 12 000 korún a zníženie teda odpočítateľnej položky z 22,5-násobku na 19,2-násobok, by som povedal, to už je suma niekde na úrovni 164 eur, ročne. Už keby som to bral na mesiac, už je to dosť vysoká suma. Preto chcem na konci povedať, že silne spochybňujem výpočet, ktorý bol ministerstvom financií deklarovaný, že pri všetkých týchto opatreniach, či už sú to daňové opatrenia, ktoré sú v zákone o dani z príjmov, alebo tie ďalšie opatrenia, či sú to DPH alebo spotrebné dane, nemôže byť výsledkom len 9-eurové zvýšenie, už nehovoriac o tom, ak by sme absorbovali, od inflácie, zvýšenia cien, ktoré nie sú priamo závislé, od zvýšenia daňových príjmov alebo zvýšenia daní pre občanov Slovenskej republiky. Ďakujem pekne za pozornosť.
Neautorizovaný
Vystúpenia
17:17
Vstup predsedajúceho 17:17
Béla Bugár(Hlasovanie.) Prítomných 144 poslancov, za 79, proti 63, zdržali sa 2.
Návrh sme schválili.
Konštatujem, že návrh zákona sme postúpili do tretieho čítania.
Otváram rozpravu v rámci tohto čítania a pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto. Nie.
Konštatujem, že rozpravu môžem ukončiť.
Záverečné hlasovanie, nech sa páči.
(Hlasovanie.) Prítomných 144 poslancov, za 79, proti 63, zdržali sa 2.
Návrh sme schválili.
Konštatujem, že návrh zákona sme postúpili do tretieho čítania.
Otváram rozpravu v rámci tohto čítania a pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto. Nie.
Konštatujem, že rozpravu môžem ukončiť.
Záverečné hlasovanie, nech sa páči.
Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných 144 poslancov, za 79, proti 63, zdržali sa 2.
Návrh sme schválili.
Konštatujem, že návrh zákona sme postúpili do tretieho čítania.
Otváram rozpravu v rámci tohto čítania a pýtam sa, či sa hlási do rozpravy niekto. Nie.
Konštatujem, že rozpravu môžem ukončiť.
Záverečné hlasovanie, nech sa páči.
Neautorizovaný
17:17
Vystúpenie v rozprave 17:17
Ondrej MatejVystúpenie v rozprave
30.11.2010 o 17:17 hod.
Ing.
Ondrej Matej
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne. Pán predsedajúci, dajte, prosím, hlasovať o vládnom návrhu zákona ako o celku s odporúčaním schváliť ho.
Neautorizovaný
17:17
Vstup predsedajúceho 17:17
Béla Bugár(Hlasovanie.) Prítomných 145 poslancov, za 79, proti 66 poslancov.
Konštatujem, že vládny návrh zákona sme schválili.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerokúvaní ďalších bodov.
A ďalším bodom programu je druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o...
(Hlasovanie.) Prítomných 145 poslancov, za 79, proti 66 poslancov.
Konštatujem, že vládny návrh zákona sme schválili.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerokúvaní ďalších bodov.
A ďalším bodom programu je druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona má tlač 92. (Ruch v sále.)
Podpredseda vlády po piatich minútach odôvodní vládny návrh zákona.
Vyhlasujem prestávku do 17.30 hodiny a žiadam, samozrejme, poslancov, aby sa ukľudnili, aby sme mohli dôstojne pokračovať v rokovaní.
(Krátka prestávka.)
(Po prestávke.)
Nech sa páči, prezentujme sa a hlasujme o tomto vládnom návrhu.
(Hlasovanie.) Prítomných 145 poslancov, za 79, proti 66 poslancov.
Konštatujem, že vládny návrh zákona sme schválili.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v prerokúvaní ďalších bodov.
A ďalším bodom programu je druhé čítanie o
vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona má tlač 92. (Ruch v sále.)
Podpredseda vlády po piatich minútach odôvodní vládny návrh zákona.
Vyhlasujem prestávku do 17.30 hodiny a žiadam, samozrejme, poslancov, aby sa ukľudnili, aby sme mohli dôstojne pokračovať v rokovaní.
(Krátka prestávka.)
(Po prestávke.)
Neautorizovaný
17:31
Vstup predsedajúceho 17:31
Béla BugárPán podpredseda vlády pán minister financií, nech sa páči, máte slovo.
Pán podpredseda vlády pán minister financií, nech sa páči, máte slovo.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja viem, že schválenie tohto zákona vyvolalo nejaké napätie. (Hlas poslanca v pléne.) Pán poslanec Janiš, prosím vás, ak chcete, kľudne je možnosť rokovať a debatovať mimo rokovacieho priestoru, ale budeme pokračovať ako som hovoril, zákonom o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Pán podpredseda vlády pán minister financií, nech sa páči, máte slovo.
Neautorizovaný
17:33
Uvádzajúci uvádza bod 17:33
Ivan MiklošVzhľadom na...
Vzhľadom na súčasne neprimerane vyššie daňové a odvodové zaťaženie príjmov z aktívne vykonávanej práce oproti pasívnym príjmom plynúcim z kapitálu navrhuje sa uplatňovanie nezdaniteľných častí základu dane na daňovníka a na manželku len na aktívne príjmy, t. j. len na príjmy zo závislej činnosti, príjmy z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti. Upúšťa sa od možnosti zníženia základu dane len úzko vybranej skupiny zamestnancov, zdravotníckych pracovníkov o náklady na ich špecializačné vzdelávanie, čím sa dosiahne zrovnoprávnenie výpočtu základu dane pri všetkých vykonávaných povolaniach. Pri súčasnom nastavení nezdaniteľnej časti základu dane na účelové sporenie, životné poistenie a doplnkové dôchodkové sporenie si tento typ úľavy nemôžu uplatniť nízkopríjmoví daňovníci, ktorých základ dane je po uplatnení základnej nezdaniteľnej časti nulový. Z tohto dôvodu a z dôvodu neopodstatneného daňového zvýhodnenia tohto typu úspor pred inými formami sa navrhuje vypustenie možnosti uplatnenia týchto nezdaniteľných častí základu dane. Zjednocuje sa výška paušálnych výdavkov na jednotnú úroveň 40 % pre všetky fyzické osoby dosahujúce príjmy z podnikania. Ďalšie navrhované úpravy zákona o dani z príjmov sú úprava výšky oslobodenia od dane z príjmov fyzických osôb pri príjmoch z prenájmu, príležitostnej činnosti, prevodu cenných papierov, opcií a obchodného podielu na pevnú výšku 500 eur, zjednotenie oslobodenia príjmov z predaja a prenájmu majetku obcí a VÚC s ostatnými daňovníkmi nezaloženými alebo nezriadenými za účelom podnikania, úprava dane vyberanej zrážkou, ktorá sa bude považovať za daň vysporiadanú s výnimkou príjmov z podielových listov.
Napriek skutočnosti, že sa nejedná o populárne kroky, nakoľko ovplyvnia príjmy mnohých občanov tejto krajiny, je nevyhnutné pochopiť potrebu zavedenia týchto opatrení, pretože ich cieľom je náprava terajšieho stavu verejných financií, ale aj náprava niektorých doterajších deformácií v daniach z príjmu.
Na základe schválenej spoločnej správy k vládnemu návrhu zákona gestorský výbor navrhuje neschváliť pozmeňujúce návrhy týkajúce sa problematiky finančného prenájmu. Pri prehodnotení vládou navrhovanej úpravy som dospel k názoru, že oblasť odpisovania hmotného majetku a problematika finančného prenájmu z pohľadu zákona o dani z príjmov by mala byť riešená komplexne, a preto navrhujem pri finančnom prenájme ponechať doterajšie znenie zákona o dani z príjmov. Na základe uvedeného odporúčam body 1 a 13 spoločnej správy schváliť a body 9 a 10 spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie a neschváliť. Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, vláda Slovenskej republiky predkladá na rokovanie Národnej rady návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Cieľom predkladaného návrhu zákona je vytvorenie predpokladov na konsolidáciu verejných financií opatreniami, ktoré smerujú k obmedzeniu niektorých výhod a výnimiek zo zdanenia pre určité skupiny obyvateľstva.
Vzhľadom na súčasne neprimerane vyššie daňové a odvodové zaťaženie príjmov z aktívne vykonávanej práce oproti pasívnym príjmom plynúcim z kapitálu navrhuje sa uplatňovanie nezdaniteľných častí základu dane na daňovníka a na manželku len na aktívne príjmy, t. j. len na príjmy zo závislej činnosti, príjmy z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti. Upúšťa sa od možnosti zníženia základu dane len úzko vybranej skupiny zamestnancov, zdravotníckych pracovníkov o náklady na ich špecializačné vzdelávanie, čím sa dosiahne zrovnoprávnenie výpočtu základu dane pri všetkých vykonávaných povolaniach. Pri súčasnom nastavení nezdaniteľnej časti základu dane na účelové sporenie, životné poistenie a doplnkové dôchodkové sporenie si tento typ úľavy nemôžu uplatniť nízkopríjmoví daňovníci, ktorých základ dane je po uplatnení základnej nezdaniteľnej časti nulový. Z tohto dôvodu a z dôvodu neopodstatneného daňového zvýhodnenia tohto typu úspor pred inými formami sa navrhuje vypustenie možnosti uplatnenia týchto nezdaniteľných častí základu dane. Zjednocuje sa výška paušálnych výdavkov na jednotnú úroveň 40 % pre všetky fyzické osoby dosahujúce príjmy z podnikania. Ďalšie navrhované úpravy zákona o dani z príjmov sú úprava výšky oslobodenia od dane z príjmov fyzických osôb pri príjmoch z prenájmu, príležitostnej činnosti, prevodu cenných papierov, opcií a obchodného podielu na pevnú výšku 500 eur, zjednotenie oslobodenia príjmov z predaja a prenájmu majetku obcí a VÚC s ostatnými daňovníkmi nezaloženými alebo nezriadenými za účelom podnikania, úprava dane vyberanej zrážkou, ktorá sa bude považovať za daň vysporiadanú s výnimkou príjmov z podielových listov.
Napriek skutočnosti, že sa nejedná o populárne kroky, nakoľko ovplyvnia príjmy mnohých občanov tejto krajiny, je nevyhnutné pochopiť potrebu zavedenia týchto opatrení, pretože ich cieľom je náprava terajšieho stavu verejných financií, ale aj náprava niektorých doterajších deformácií v daniach z príjmu.
Na základe schválenej spoločnej správy k vládnemu návrhu zákona gestorský výbor navrhuje neschváliť pozmeňujúce návrhy týkajúce sa problematiky finančného prenájmu. Pri prehodnotení vládou navrhovanej úpravy som dospel k názoru, že oblasť odpisovania hmotného majetku a problematika finančného prenájmu z pohľadu zákona o dani z príjmov by mala byť riešená komplexne, a preto navrhujem pri finančnom prenájme ponechať doterajšie znenie zákona o dani z príjmov. Na základe uvedeného odporúčam body 1 a 13 spoločnej správy schváliť a body 9 a 10 spoločnej správy vyňať na osobitné hlasovanie a neschváliť. Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
17:36
Vstup predsedajúceho 17:36
Béla BugárDávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet pánovi poslancovi Matejovi, aby odôvodnil prerokovanie tohto návrhu vo výbore. Nech sa páči.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet pánovi poslancovi Matejovi, aby odôvodnil prerokovanie tohto návrhu vo výbore. Nech sa páči.
Ďakujem, pán podpredseda.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet pánovi poslancovi Matejovi, aby odôvodnil prerokovanie tohto návrhu vo výbore. Nech sa páči.
Neautorizovaný
17:36
Vystúpenie spoločného spravodajcu 17:36
Ondrej MatejVýbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky...
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 90 z 12. októbra 2010 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, nasledovným výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny zákon v stanovených lehotách.
Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania o vládnom návrhu zákona žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská, 1. odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, 2. odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci 27. 9.
K predmetnému zákonu boli podané pozmeňujúce návrhy, tak ako ich máte uvedené v bode IV spoločnej správy, celkom v počte trinásť.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky hlasovať nasledovne, o bodoch spoločnej správy 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich, o bodoch spoločnej správy 1, 13 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru neschváliť ich.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona v znení neskorších predpisov (tlač 92) bola schválená uznesením gestorského výboru č. 102 z 26. novembra 2010.
Výbor určil poslanca Ondreja Mateja za spoločného spravodajcu. Zároveň ho poveril predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
30.11.2010 o 17:36 hod.
Ing.
Ondrej Matej
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Takže dovoľte mi odôvodniť spoločnú správu výborov Národnej rady k zákonu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (tlač 92).
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 90 z 12. októbra 2010 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, nasledovným výborom: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie, rozpočet a menu, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny zákon v stanovených lehotách.
Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania o vládnom návrhu zákona žiadne stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská, 1. odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, 2. odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci 27. 9.
K predmetnému zákonu boli podané pozmeňujúce návrhy, tak ako ich máte uvedené v bode IV spoločnej správy, celkom v počte trinásť.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady Slovenskej republiky hlasovať nasledovne, o bodoch spoločnej správy 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 10, 11, 12 spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť ich, o bodoch spoločnej správy 1, 13 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru neschváliť ich.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona v znení neskorších predpisov (tlač 92) bola schválená uznesením gestorského výboru č. 102 z 26. novembra 2010.
Výbor určil poslanca Ondreja Mateja za spoločného spravodajcu. Zároveň ho poveril predniesť spoločnú správu na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Neautorizovaný
17:41
Vstup predsedajúceho 17:41
Béla BugárOtváram rozpravu. Konštatujem, že mám jednu písomnú prihlášku, pána poslanca Buriana. Nech sa páči, pán poslanec. A potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Otváram rozpravu. Konštatujem, že mám jednu písomnú prihlášku, pána poslanca Buriana. Nech sa páči, pán poslanec. A potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Ďakujem.
Otváram rozpravu. Konštatujem, že mám jednu písomnú prihlášku, pána poslanca Buriana. Nech sa páči, pán poslanec. A potom otvorím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Neautorizovaný
17:41
Vystúpenie v rozprave 17:41
Jozef BurianJa nechcem teraz sa už vracať k zákonu o dani z pridanej hodnoty, inak by bolo o čom rozprávať a možnože niekoľko nuáns by bolo vysvetlených.
Len pre zaujímavosť. Myslím si, že ak to niekto vážne myslí s tým znížením dane z 20 na 19 %, tak nebude hrať sa so slovíčkami trojpercentného schodku verejných financií, ale dá tam rovno dátum a má jasný spôsob, kedy sa mení a kedy nie.
Ale vrátim sa k zákonu o dani z príjmov. Zákon č. 595/2003 Z. z. má v sebe zakotvených niekoľko, by som povedal, nástrah, ktoré v konečnom dôsledku nielenže zvýšia daňovú zaťaženosť pre obyvateľstvo, ale zaťažia aj podnikateľský sektor. A neviem, či som dobre počul pána ministra v úvodnej reči, ale mám z toho taký pocit, že už sa vlastne na odpisovanie hmotného majetku obstaraného formou finančného prenájmu nejakým spôsobom ten pohľad mení. Ale predpokladám, že to bude v nejakom pozmeňujúcom návrhu alebo v nejakom kontexte riešené. Takže ja sa potom vyjadrím komplexne ku všetkým návrhom.
Začnem tým, že dopad ministerstva financií na zvýšenie daní má priniesť pre bežného občana zvýšenie výdavkov asi 9 eur na mesiac, pričom iné inštitúcie a odbory tvrdia niečo iné. Hovoria o 33-percentnom mesačnom zvýšení výdavkov pre bežnú rodinu, bežného občana. No musím povedať, že v tomto zákone sa veľmi, by som povedal, kulantne obchádza jedna z podstatných vecí, ktorá ovplyvňuje bežného občana alebo ovplyvňuje jeho príjmy. A to je zníženie odpočítateľnej položky z 22,5-násobku životného minima na 19,2-násobok životného minima. Už len tento počin v tomto zákone má za následok takmer 9-eurové zvýšenie na mesiac pre pracujúceho človeka, predpokladám, teda toho, kto nemá úroveň minimálnej mzdy, teda kto platí dane alebo prispieva do štátneho rozpočtu platením daní. Čiže už len v tomto prípade je asi zvýšenie bežných výdavkov alebo daňových výdavkov pre občana už vo výške takmer 9 eur, presne, myslím, nejakých 8,9 eur. Čiže nie je mi celkom jasné, z akých prepočtov boli vypočítané všetky presné dáta, či ten výpočet ministerstva financií 9 eur, a to nehovorím o ďalších náležitostiach, s ktorými sa bude pokračovať v tomto zákone, že by sa len zvýšili tieto výdavky. Myslím, že to bude určite pravda, niekde bude určite vyššia.
Je jasné, že tým, že znížime odpočítateľnú položku, určite, myslím si, sa nepodporí domáca spotreba, už pri dani z pridanej hodnoty bolo o tom dosť dlho diskutované. Myslím, že práve v krajinách Európskej únie je práve táto výška postavená na úroveň ľudí tých, ktorí zarábajú najmenej. Je zvýšená vzhľadom na to, že majú tendenciu neukladať tieto peniaze alebo tendenciu spotrebovať tieto peniaze, čo je, myslím si, určite týmto opatrením, jednak že to bude nepriaznivo vplývať na ľudí s nižšími zárobkami, ale zároveň že to bude mať určite vplyv na domácu spotrebu.
Odpisovanie hmotného investičného majetku. Myslím, že o tom bola už dosť veľká diskusia. Neviem, teda ak som dobre, správne rozumel, teda ministerstvo sa prikláňa k tomu, aby to odpisovanie hmotného investičného majetku formou finančného prenájmu bolo naspäť vrátené do pôvodného stavu alebo do pôvodného znenia zákona. Neviem, čo o tom presvedčilo, či teda ministerstvo financií prišlo alebo zistilo, že by určite v roku 2011 z toho príjmy neboli. Takže práve preto možnože teda bolo o tom presvedčené, alebo neviem, čo teda bolo tým presvedčovacím merítkom. Ale určite navrhujem vybrať body 1 a 13 spoločnej správy na osobitné hlasovanie vzhľadom na to, že teda tieto body boli v spoločnej správe na gestorskom výbore, pre financie, zamietnuté. Takže rád by som ich vybral na osobitné hlasovanie s tým, že podporujem myšlienku, aby sa vrátilo odpisovanie hmotného justičného majetku obstaraného formou finančného prenájmu späť. Ja si myslím, že je tu veľmi veľa argumentov na to, prečo by to malo byť. Určite to nie je pomoc podnikateľskému prostrediu, určite v čase krízy je práve podpora takejto možnosti práve akcelerátorom skôr ekonomiky ako, povedzme, cesty filozofie klasických odpisových sadzieb. Faktom je, že v niektorých prípadoch sa stáva paradoxne to, že ak si podnikateľ obstará hmotný investičný majetok na konci roka, tak možnože ešte má, by som povedal, tú efektivitu odpisovania vyššiu ako, povedzme, formou finančného prenájmu. Ale je to už len technika. V každom prípade nemyslím si od začiatku, a vystúpil som tu aj v prvom čítaní, že je to diskriminačné opatrenie. Podľa môjho názoru určite to nie je diskriminačné opatrenie a určite týmto spôsobom sa nerieši výnimka v zákone o dani z príjmu vzhľadom na to, že určite to nie je žiadna výnimka. Ak by to bola výnimka, aby bola diskriminácia, určite by to bola diskriminácia aj v krajinách Európskej únie, aj v podstatnej časti sveta, v ktorej používajú tento systém teda na zrýchlenie odpisovania hmotného majetku.
Ďalej je tu účelové sporenie, teda 3. pilier, doplnkové dôchodkové sporenie. Myslím si, že je to ďalší príklad toho a nielen teda odmietanie, teda aj z radov opozície, takéhoto návrhu. Ale myslím si, že teda jasným spôsobom to popísali aj niektorí členovia pripomienkového konania v rámci celého systému pripomienkového konania. Ja len za všetkých spomeniem Národnú banku Slovenska, Generálnu prokuratúru, ktorá doslova hovorí o tom, že takýto postup nesvedčí o kvalifikovanom prístupe k tvorbe zákona a uvedená pripomienka uplatňuje sa vo vzťahu k všetkým ustanoveniam, ktoré zavádzajú novú daňovú povinnosť bez akéhokoľvek vysvetlenia príznačnú pre voluntarizmus. Ja si myslím, že to je dosť jasne povedané, už nehovoriac o tom, že záujem každej ekonomiky je záujem teda asi aj tých, ktorí vytvárajú podmienky, aby ľudia v budúcnosti mali našetrené na svoj dôchodkový vek vyšší príjem. Určite je to pozitívne. A určite navrhovaná právna úprava by v podstate trestala iba tých, ktorí si vo svojom produktívnom veku jednoducho sporia na budúcnosť, to znamená sporenie na svoj dôchodok. Čiže myslím si, že nejaké znižovanie hodnôt alebo znižovanie teda komfortu, ktorý je v 3. pilieri, dáva predpoklad na to, že teda v tomto 3. pilieri môžu byť vážne problémy, a to vážne problémy už minimálne s tým, že v tomto 3. pilieri je investovaných nemálo peňazí a je v tom zainteresovaných veľmi veľa ľudí. Je to asi 750 000 sporiteľov a je tam viac ako 1 mld. eur. A myslím, že právne zneistenie týchto ľudí, ktorí si sporia v tomto systéme, je vážnym prešľapom podľa môjho názoru tejto vlády. Ak vláda chcela uvažovať o tom, že chce upraviť nejakým spôsobom tento systém sporenia, tak určite by to nemala robiť s odvodovaním tohto systému sporenia, čo je vážnym prehreškom, nehovoriac o tom, že je to ďalší náklad pre zamestnávateľov a zamestnávatelia sa dostávajú do problematiky toho, že nemajú záujem podporovať takýto systém, ktorý určite zvyšuje ich nákladovú položku alebo nákladovanie týchto firiem. Určite, teda by som povedal, môžeme sa baviť alebo dá sa diskutovať o tom, či by 3. pilier mal mať po 13-ročnej existencii takúto ranu, lebo takáto rana postaví tento pilier do vážnych problémov, alebo diskutovať o tom, či je teda zmysluplné znížiť, povedzme, túto čiastku alebo teda aspoň postaviť to tak, že túto čiastku môžu si odpočítavať iba tí, ktorí sporia v 3. pilieri. V každom prípade takýto spôsob riešenia je viac-menej veľmi problematický, už nehovoriac o tom, že ak odpočítateľná položka v pôvodných korunách, 12 000 korún, nebude, si myslím, že to je ďalší príspevok k tomu, kde sa tie náklady zvýšia pre toho sporiteľa konkrétne v tomto systéme.
Ďalším veľmi zarážajúcim problémom je to, že na jednej strane sa zrušia všetky daňové výhody pre tohto sporiteľa, ale zároveň sa nerušia podmienky, za akých vstupujú do tohto systému ľudia, ktorí si sporia v tomto systéme. Čiže ak ľudia vstúpia do tohto systému za určitých pravidiel hry, môže sa stať, že po tom, čo sa im zoberie daňová výhodnosť, tak jednoducho musia zostať v tomto systéme. A zákon prikazuje, že v prípade odchodu z tohto systému sporiteľ musí zaplatiť daň za posledné tri roky, čiže aj napriek tomu, že sa mu zmenia podmienky v tomto systéme, musí zaplatiť spätne daň za to, že sporil v tomto systéme podľa pravidiel, ktoré boli doteraz platné.
Ďalej tu je možnosť oslobodenia dane a je možnosť oslobodenia dane až po vlastníctve k danej nehnuteľnosti, bytu a domu a tak ďalej, až po piatich rokoch. Ja by som rád prečítal aj stanovisko, myslím, Generálnej prokuratúry, ktorá veľmi trefne poukazuje na tento problém. A hovorí o tom, že navrhovaná úprava zablokuje trh s bytmi, povedie k obchádzaniu zákona a k zvýšeniu kriminality a je absolútne nespravodlivá. Pripravuje vlastne dvojitý systém zdaňovania pri predaji bytov, a podľa môjho názoru bude len formou obchádzania zákona, a bude sa tiež hľadať cez darovacie zmluvy alebo nejakým iným tichým spôsobom riešenie na to, aby sa to obchádzalo. Podľa môjho názoru nerieši to ani príjmy pre štátny rozpočet alebo príjmy, ktoré by boli relevantné pre to, aby jednoducho takýmto spôsobom sa vstupovalo do tohto systému. Nemáme podľa mňa systémovo doriešený tento vzťah vzhľadom na to, že ak je trojklaná daň zrušená, tak sa budú hľadať určite formy obchádzania práve takéhoto systému.
Zdaňovanie vreckového. Ja si myslím, že to je ďalší spôsob toho, ako pri zahraničných pracovných cestách pracovníci nebudú motivovaní týmto systémom. Dúfam, že prejde pozmeňujúci návrh, ktorý bude hovoriť o tom, že pri pracovných cestách bude môcť sa uplatňovať výška vreckového. Takže dúfam, že teda to zostane. Ale zatiaľ to je len v polohe spoločnej správy.
Zrušenie alebo zníženie základu dane z príjmov pre zdravotníckych pracovníkov na ďalšie vzdelávanie. K tomu by som chcel dať pozmeňujúci návrh, vypustiť bod 8 vládneho návrhu zákona. To znamená, žiadam vypustiť bod 8, ktorým sa ruší inštitút zníženia základu dane u zdravotníckych pracovníkoch o sumy vynaložené na vzdelávanie a študijný program akreditovaný ministerstvom zdravotníctva. Ak iste vzdelávanie je jednou z priorít tejto vlády, myslím, že asi vzdelávacie programy, ktoré v tomto systéme by boli realizované práve týmito zdravotníckymi pracovníkmi a, podotýkam, systémom programu akreditovaným ministerstvom zdravotníctva, myslím, by to bolo škodou, ja myslím, to nie je taká významná položka v rámci rozpočtu.
Zníženie paušálnych náhrad u živnostníkov. Aj v predchádzajúcom období bola diskusia o zrovnoprávnení alebo, by som povedal, vyrovnaní paušálnych náhrad u živnostníkov. Už vtedy bola diskusia o zjednotení. Povedzme, bol návrh o 50 %, vzhľadom na to teda, že dnes to vychádza, že je to zníženie až, povedzme, u tých, ktorí mali možnosť 60 % uplatnenia paušálnych náhrad, na 40 % čo znamená ich zvýšenie daňovej povinnosti približne asi na 28 až 29 %, ak by sme to prerátali do daňovej povinnosti.
Zníženie oslobodenej dane z 5-násobku životného minima pri príležitostných činnostiach alebo prenájmoch, teda zníženie na paušál 500 eur, to je dvojnásobné zníženie. Čiže, dá sa povedať, určite ľudia, ktorí mali takéto príjmy, zaplatia viac.
Myslím, že takým darčekom pre municipality, pre obce, mestá a vyššie územné celky je zdaňovanie príjmov z predaja a prenájmu nehnuteľností. To bude podľa môjho názoru nie práve dobrým darčekom, práve v čase, keď tieto municipality alebo tieto inštitúcie, mestá a obce a verejná správa sa nenachádzajú práve v tej najlepšej kondícii. Takže summa summarum dostáva to ďalšiu ranu.
Ja som len vypočítal niekoľko z tých opatrení, ktoré ovplyvňujú teda výšku príjmovej časti bežného občana alebo občana Slovenskej republiky. V každom prípade, len ak by som teda zrátal v hrubom len zrušenie odpočítateľnej položky 12 000 korún a zníženie teda odpočítateľnej položky z 22,5-násobku na 19,2-násobok, by som povedal, to už je suma niekde na úrovni 164 eur, ročne. Už keby som to bral na mesiac, už je to dosť vysoká suma. Preto chcem na konci povedať, že silne spochybňujem výpočet, ktorý bol ministerstvom financií deklarovaný, že pri všetkých týchto opatreniach, či už sú to daňové opatrenia, ktoré sú v zákone o dani z príjmov, alebo tie ďalšie opatrenia, či sú to DPH alebo spotrebné dane, nemôže byť výsledkom len 9-eurové zvýšenie, už nehovoriac o tom, ak by sme absorbovali, od inflácie, zvýšenia cien, ktoré nie sú priamo závislé, od zvýšenia daňových príjmov alebo zvýšenia daní pre občanov Slovenskej republiky. Ďakujem pekne za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
30.11.2010 o 17:41 hod.
Ing.
Jozef Burian
Videokanál poslanca
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, asi v poslednom čase, a myslím si, že začalo byť to už pravidlom, pán minister vystupuje len v záverečnej reči. Tým pádom máme problém reagovať na jeho vystúpenie. A preto si myslím, že by bolo možno lepšie, ak má pán minister zásadné pripomienky k tým, ktorí prednášali ku konkrétnemu zákonu, ak by sme teda mohli reagovať, aby to nebolo jednostranné, aby všetci v sále, povedzme, mali tú šancu vypočuť si aj druhú stranu. Takže to je len na margo toho.
Ja nechcem teraz sa už vracať k zákonu o dani z pridanej hodnoty, inak by bolo o čom rozprávať a možnože niekoľko nuáns by bolo vysvetlených.
Len pre zaujímavosť. Myslím si, že ak to niekto vážne myslí s tým znížením dane z 20 na 19 %, tak nebude hrať sa so slovíčkami trojpercentného schodku verejných financií, ale dá tam rovno dátum a má jasný spôsob, kedy sa mení a kedy nie.
Ale vrátim sa k zákonu o dani z príjmov. Zákon č. 595/2003 Z. z. má v sebe zakotvených niekoľko, by som povedal, nástrah, ktoré v konečnom dôsledku nielenže zvýšia daňovú zaťaženosť pre obyvateľstvo, ale zaťažia aj podnikateľský sektor. A neviem, či som dobre počul pána ministra v úvodnej reči, ale mám z toho taký pocit, že už sa vlastne na odpisovanie hmotného majetku obstaraného formou finančného prenájmu nejakým spôsobom ten pohľad mení. Ale predpokladám, že to bude v nejakom pozmeňujúcom návrhu alebo v nejakom kontexte riešené. Takže ja sa potom vyjadrím komplexne ku všetkým návrhom.
Začnem tým, že dopad ministerstva financií na zvýšenie daní má priniesť pre bežného občana zvýšenie výdavkov asi 9 eur na mesiac, pričom iné inštitúcie a odbory tvrdia niečo iné. Hovoria o 33-percentnom mesačnom zvýšení výdavkov pre bežnú rodinu, bežného občana. No musím povedať, že v tomto zákone sa veľmi, by som povedal, kulantne obchádza jedna z podstatných vecí, ktorá ovplyvňuje bežného občana alebo ovplyvňuje jeho príjmy. A to je zníženie odpočítateľnej položky z 22,5-násobku životného minima na 19,2-násobok životného minima. Už len tento počin v tomto zákone má za následok takmer 9-eurové zvýšenie na mesiac pre pracujúceho človeka, predpokladám, teda toho, kto nemá úroveň minimálnej mzdy, teda kto platí dane alebo prispieva do štátneho rozpočtu platením daní. Čiže už len v tomto prípade je asi zvýšenie bežných výdavkov alebo daňových výdavkov pre občana už vo výške takmer 9 eur, presne, myslím, nejakých 8,9 eur. Čiže nie je mi celkom jasné, z akých prepočtov boli vypočítané všetky presné dáta, či ten výpočet ministerstva financií 9 eur, a to nehovorím o ďalších náležitostiach, s ktorými sa bude pokračovať v tomto zákone, že by sa len zvýšili tieto výdavky. Myslím, že to bude určite pravda, niekde bude určite vyššia.
Je jasné, že tým, že znížime odpočítateľnú položku, určite, myslím si, sa nepodporí domáca spotreba, už pri dani z pridanej hodnoty bolo o tom dosť dlho diskutované. Myslím, že práve v krajinách Európskej únie je práve táto výška postavená na úroveň ľudí tých, ktorí zarábajú najmenej. Je zvýšená vzhľadom na to, že majú tendenciu neukladať tieto peniaze alebo tendenciu spotrebovať tieto peniaze, čo je, myslím si, určite týmto opatrením, jednak že to bude nepriaznivo vplývať na ľudí s nižšími zárobkami, ale zároveň že to bude mať určite vplyv na domácu spotrebu.
Odpisovanie hmotného investičného majetku. Myslím, že o tom bola už dosť veľká diskusia. Neviem, teda ak som dobre, správne rozumel, teda ministerstvo sa prikláňa k tomu, aby to odpisovanie hmotného investičného majetku formou finančného prenájmu bolo naspäť vrátené do pôvodného stavu alebo do pôvodného znenia zákona. Neviem, čo o tom presvedčilo, či teda ministerstvo financií prišlo alebo zistilo, že by určite v roku 2011 z toho príjmy neboli. Takže práve preto možnože teda bolo o tom presvedčené, alebo neviem, čo teda bolo tým presvedčovacím merítkom. Ale určite navrhujem vybrať body 1 a 13 spoločnej správy na osobitné hlasovanie vzhľadom na to, že teda tieto body boli v spoločnej správe na gestorskom výbore, pre financie, zamietnuté. Takže rád by som ich vybral na osobitné hlasovanie s tým, že podporujem myšlienku, aby sa vrátilo odpisovanie hmotného justičného majetku obstaraného formou finančného prenájmu späť. Ja si myslím, že je tu veľmi veľa argumentov na to, prečo by to malo byť. Určite to nie je pomoc podnikateľskému prostrediu, určite v čase krízy je práve podpora takejto možnosti práve akcelerátorom skôr ekonomiky ako, povedzme, cesty filozofie klasických odpisových sadzieb. Faktom je, že v niektorých prípadoch sa stáva paradoxne to, že ak si podnikateľ obstará hmotný investičný majetok na konci roka, tak možnože ešte má, by som povedal, tú efektivitu odpisovania vyššiu ako, povedzme, formou finančného prenájmu. Ale je to už len technika. V každom prípade nemyslím si od začiatku, a vystúpil som tu aj v prvom čítaní, že je to diskriminačné opatrenie. Podľa môjho názoru určite to nie je diskriminačné opatrenie a určite týmto spôsobom sa nerieši výnimka v zákone o dani z príjmu vzhľadom na to, že určite to nie je žiadna výnimka. Ak by to bola výnimka, aby bola diskriminácia, určite by to bola diskriminácia aj v krajinách Európskej únie, aj v podstatnej časti sveta, v ktorej používajú tento systém teda na zrýchlenie odpisovania hmotného majetku.
Ďalej je tu účelové sporenie, teda 3. pilier, doplnkové dôchodkové sporenie. Myslím si, že je to ďalší príklad toho a nielen teda odmietanie, teda aj z radov opozície, takéhoto návrhu. Ale myslím si, že teda jasným spôsobom to popísali aj niektorí členovia pripomienkového konania v rámci celého systému pripomienkového konania. Ja len za všetkých spomeniem Národnú banku Slovenska, Generálnu prokuratúru, ktorá doslova hovorí o tom, že takýto postup nesvedčí o kvalifikovanom prístupe k tvorbe zákona a uvedená pripomienka uplatňuje sa vo vzťahu k všetkým ustanoveniam, ktoré zavádzajú novú daňovú povinnosť bez akéhokoľvek vysvetlenia príznačnú pre voluntarizmus. Ja si myslím, že to je dosť jasne povedané, už nehovoriac o tom, že záujem každej ekonomiky je záujem teda asi aj tých, ktorí vytvárajú podmienky, aby ľudia v budúcnosti mali našetrené na svoj dôchodkový vek vyšší príjem. Určite je to pozitívne. A určite navrhovaná právna úprava by v podstate trestala iba tých, ktorí si vo svojom produktívnom veku jednoducho sporia na budúcnosť, to znamená sporenie na svoj dôchodok. Čiže myslím si, že nejaké znižovanie hodnôt alebo znižovanie teda komfortu, ktorý je v 3. pilieri, dáva predpoklad na to, že teda v tomto 3. pilieri môžu byť vážne problémy, a to vážne problémy už minimálne s tým, že v tomto 3. pilieri je investovaných nemálo peňazí a je v tom zainteresovaných veľmi veľa ľudí. Je to asi 750 000 sporiteľov a je tam viac ako 1 mld. eur. A myslím, že právne zneistenie týchto ľudí, ktorí si sporia v tomto systéme, je vážnym prešľapom podľa môjho názoru tejto vlády. Ak vláda chcela uvažovať o tom, že chce upraviť nejakým spôsobom tento systém sporenia, tak určite by to nemala robiť s odvodovaním tohto systému sporenia, čo je vážnym prehreškom, nehovoriac o tom, že je to ďalší náklad pre zamestnávateľov a zamestnávatelia sa dostávajú do problematiky toho, že nemajú záujem podporovať takýto systém, ktorý určite zvyšuje ich nákladovú položku alebo nákladovanie týchto firiem. Určite, teda by som povedal, môžeme sa baviť alebo dá sa diskutovať o tom, či by 3. pilier mal mať po 13-ročnej existencii takúto ranu, lebo takáto rana postaví tento pilier do vážnych problémov, alebo diskutovať o tom, či je teda zmysluplné znížiť, povedzme, túto čiastku alebo teda aspoň postaviť to tak, že túto čiastku môžu si odpočítavať iba tí, ktorí sporia v 3. pilieri. V každom prípade takýto spôsob riešenia je viac-menej veľmi problematický, už nehovoriac o tom, že ak odpočítateľná položka v pôvodných korunách, 12 000 korún, nebude, si myslím, že to je ďalší príspevok k tomu, kde sa tie náklady zvýšia pre toho sporiteľa konkrétne v tomto systéme.
Ďalším veľmi zarážajúcim problémom je to, že na jednej strane sa zrušia všetky daňové výhody pre tohto sporiteľa, ale zároveň sa nerušia podmienky, za akých vstupujú do tohto systému ľudia, ktorí si sporia v tomto systéme. Čiže ak ľudia vstúpia do tohto systému za určitých pravidiel hry, môže sa stať, že po tom, čo sa im zoberie daňová výhodnosť, tak jednoducho musia zostať v tomto systéme. A zákon prikazuje, že v prípade odchodu z tohto systému sporiteľ musí zaplatiť daň za posledné tri roky, čiže aj napriek tomu, že sa mu zmenia podmienky v tomto systéme, musí zaplatiť spätne daň za to, že sporil v tomto systéme podľa pravidiel, ktoré boli doteraz platné.
Ďalej tu je možnosť oslobodenia dane a je možnosť oslobodenia dane až po vlastníctve k danej nehnuteľnosti, bytu a domu a tak ďalej, až po piatich rokoch. Ja by som rád prečítal aj stanovisko, myslím, Generálnej prokuratúry, ktorá veľmi trefne poukazuje na tento problém. A hovorí o tom, že navrhovaná úprava zablokuje trh s bytmi, povedie k obchádzaniu zákona a k zvýšeniu kriminality a je absolútne nespravodlivá. Pripravuje vlastne dvojitý systém zdaňovania pri predaji bytov, a podľa môjho názoru bude len formou obchádzania zákona, a bude sa tiež hľadať cez darovacie zmluvy alebo nejakým iným tichým spôsobom riešenie na to, aby sa to obchádzalo. Podľa môjho názoru nerieši to ani príjmy pre štátny rozpočet alebo príjmy, ktoré by boli relevantné pre to, aby jednoducho takýmto spôsobom sa vstupovalo do tohto systému. Nemáme podľa mňa systémovo doriešený tento vzťah vzhľadom na to, že ak je trojklaná daň zrušená, tak sa budú hľadať určite formy obchádzania práve takéhoto systému.
Zdaňovanie vreckového. Ja si myslím, že to je ďalší spôsob toho, ako pri zahraničných pracovných cestách pracovníci nebudú motivovaní týmto systémom. Dúfam, že prejde pozmeňujúci návrh, ktorý bude hovoriť o tom, že pri pracovných cestách bude môcť sa uplatňovať výška vreckového. Takže dúfam, že teda to zostane. Ale zatiaľ to je len v polohe spoločnej správy.
Zrušenie alebo zníženie základu dane z príjmov pre zdravotníckych pracovníkov na ďalšie vzdelávanie. K tomu by som chcel dať pozmeňujúci návrh, vypustiť bod 8 vládneho návrhu zákona. To znamená, žiadam vypustiť bod 8, ktorým sa ruší inštitút zníženia základu dane u zdravotníckych pracovníkoch o sumy vynaložené na vzdelávanie a študijný program akreditovaný ministerstvom zdravotníctva. Ak iste vzdelávanie je jednou z priorít tejto vlády, myslím, že asi vzdelávacie programy, ktoré v tomto systéme by boli realizované práve týmito zdravotníckymi pracovníkmi a, podotýkam, systémom programu akreditovaným ministerstvom zdravotníctva, myslím, by to bolo škodou, ja myslím, to nie je taká významná položka v rámci rozpočtu.
Zníženie paušálnych náhrad u živnostníkov. Aj v predchádzajúcom období bola diskusia o zrovnoprávnení alebo, by som povedal, vyrovnaní paušálnych náhrad u živnostníkov. Už vtedy bola diskusia o zjednotení. Povedzme, bol návrh o 50 %, vzhľadom na to teda, že dnes to vychádza, že je to zníženie až, povedzme, u tých, ktorí mali možnosť 60 % uplatnenia paušálnych náhrad, na 40 % čo znamená ich zvýšenie daňovej povinnosti približne asi na 28 až 29 %, ak by sme to prerátali do daňovej povinnosti.
Zníženie oslobodenej dane z 5-násobku životného minima pri príležitostných činnostiach alebo prenájmoch, teda zníženie na paušál 500 eur, to je dvojnásobné zníženie. Čiže, dá sa povedať, určite ľudia, ktorí mali takéto príjmy, zaplatia viac.
Myslím, že takým darčekom pre municipality, pre obce, mestá a vyššie územné celky je zdaňovanie príjmov z predaja a prenájmu nehnuteľností. To bude podľa môjho názoru nie práve dobrým darčekom, práve v čase, keď tieto municipality alebo tieto inštitúcie, mestá a obce a verejná správa sa nenachádzajú práve v tej najlepšej kondícii. Takže summa summarum dostáva to ďalšiu ranu.
Ja som len vypočítal niekoľko z tých opatrení, ktoré ovplyvňujú teda výšku príjmovej časti bežného občana alebo občana Slovenskej republiky. V každom prípade, len ak by som teda zrátal v hrubom len zrušenie odpočítateľnej položky 12 000 korún a zníženie teda odpočítateľnej položky z 22,5-násobku na 19,2-násobok, by som povedal, to už je suma niekde na úrovni 164 eur, ročne. Už keby som to bral na mesiac, už je to dosť vysoká suma. Preto chcem na konci povedať, že silne spochybňujem výpočet, ktorý bol ministerstvom financií deklarovaný, že pri všetkých týchto opatreniach, či už sú to daňové opatrenia, ktoré sú v zákone o dani z príjmov, alebo tie ďalšie opatrenia, či sú to DPH alebo spotrebné dane, nemôže byť výsledkom len 9-eurové zvýšenie, už nehovoriac o tom, ak by sme absorbovali, od inflácie, zvýšenia cien, ktoré nie sú priamo závislé, od zvýšenia daňových príjmov alebo zvýšenia daní pre občanov Slovenskej republiky. Ďakujem pekne za pozornosť.
Neautorizovaný
17:58
Vstup predsedajúceho 17:58
Milan HortPán poslanec bol prihlásený písomne, preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Petrák, pán poslanec Kažimír. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.
Slovo má pán poslanec Petrák. (Reakcia spravodajcu.)
Pán poslanec, vy ako spravodajca môžete kedykoľvek vystúpiť v rozprave, dokonca prioritne, keď budete chcieť, nemusíte byť...
Pán poslanec bol prihlásený písomne, preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Petrák, pán poslanec Kažimír. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.
Slovo má pán poslanec Petrák. (Reakcia spravodajcu.)
Pán poslanec, vy ako spravodajca môžete kedykoľvek vystúpiť v rozprave, dokonca prioritne, keď budete chcieť, nemusíte byť prihlásený.
Pán poslanec Petrák, nech sa páči.
S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca sa neprihlásil nikto.
Pán poslanec bol prihlásený písomne, preto sa pýtam, kto sa hlási do rozpravy ústne. Pán poslanec Petrák, pán poslanec Kažimír. Uzatváram možnosť prihlásiť sa ústne do rozpravy.
Slovo má pán poslanec Petrák. (Reakcia spravodajcu.)
Pán poslanec, vy ako spravodajca môžete kedykoľvek vystúpiť v rozprave, dokonca prioritne, keď budete chcieť, nemusíte byť prihlásený.
Pán poslanec Petrák, nech sa páči.
Neautorizovaný
