9. schôdza

Ďakujem pán predsedajúci. Začala by som po rade pánom Čaplovičom, bohužiaľ, pán poslanec, zdá sa mi, že nie celkom dobre ste počúvali, lebo to nie je žiadna veľká novela. Tých novelizačných bodov je tam práve preto, a ja som to už niekoľkokrát aj v rozprave spomínala, že každá zmena sa odrazí v zákonoch týkajúcich sa silových zložiek. Bohužiaľ, preto je to takto rozsiahle. Inak, zmena je v podstate jednoduchá a je na prospech rodín, rodičov, matiek s dvojičkami, náhradných rodičov. Pán Jasaň, mali ste námietku o tom, že nejakým spôsobom neprimeraným, snáď, predkladáme pozmeňujúce návrhy v pléne. Neviem, čo je na tom neprimerané, hlavne, keď tu tá možnosť legislatívna je. Nejdeme mimo a nad rámec zákona a kto sme sledovali dianie v parlamente v minulom období, sme veľmi dobre oboznámení o tom, čo sa tu dialo a za akých podmienok prechádzali zákony. Pán Ondruš, brutálnym spôsobom som týraná. Pán minister by mal o tom niečo vedieť. Obávam sa, že o tom nič nevie, len ja by som o tom brutálnom týraní, možno by som obrátila kartu na druhú stranu, brutálne týraná a zneužívaná, nechodila som v oranžovej vestičke s vlajkou, vtedy by som si asi pripadala brutálne zneužívaná. Takže, toľko k vašej poznámke.
Chcela by som na záver povedať, že tento zákon alebo vôbec zákon, aj tento pozmeňujúci návrh je v záujme detí, je v záujme ich rodičov a odstraňuje nezrovnalosti, diskriminácie, precizuje zákon. Nevidím dôvod, prečo by takýmto spôsobom mala opozícia doňho skákať. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pán spravodajca, pani poslankyňa Blahová, ja poruším tradíciu, ja vám nevyslovím úprimnú sústrasť.
Dámy a páni, navrhovaná novelizácia, ktorá mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v úvodných paragrafoch definuje základné pojmy a v osobitnej časti k čl. I. bod 1 až 3 komentuje na konkrétnych príkladoch. Okrem množstva iných príkladov sa v nej uvádza, že pre potreby tohto zákona sa za zamestnanca považuje osoba, ktorá citujem: "Vykonáva umeleckú činnosť alebo inú tvorivú činnosť podľa osobitného predpisu mimo pracovnoprávnych vzťahov a obdobných vzťahov." Podľa návrhu by tak poisteniu podliehali všetky príjmy takto definovaného okruhu osôb.
Dovoľujem si však upozorniť, že podľa autorského zákona existuje popri honorári, teda riadnej odmene za vytvorenie a verejné použitie diela na základe konkrétnej autorskej zmluvy, povinnosť prevádzkovateľov platiť tzv. tantiémy, čo je druh autorskej odmeny, ktorá nie je priamo závislá na vôli a pracovitosti autora, ale vzniká ako dodatočný, neplánovaný a autorom priamo neiniciovaný dôsledok jeho predchádzajúcich tvorivých aktivít. Autorský zákon určuje používateľom rozličných umeleckých diel platiť po dobu sedemdesiat rokov isté malé percento z dosiahnutých tržieb ako odmenu autorom literárnych diel, prekladateľom, ale aj filmovým a televíznym tvorcom, hudobným skladateľom a výtvarníkom. Opakujem, na vznik a výšku takto dosiahnutého príjmu v roku, napr. 2011, nemá autor nijaký vplyv, pretože nie je v ich možnostiach vplývať na hudobnú redakciu, napr. okresného rozhlasu, ktoré skladby uvedie, či nejakého divadla v Brazílii, Európe, či siahne po slovenskej dráme, alebo uvedie akúkoľvek inú. Autorov pri vysporiadaní takýchto odmien zastupujú ochranné organizácie, ktoré, opäť v zmysle autorského zákona, majú svoju pôsobnosť a na ich kolektívnom rozhodnutí potom závisí výška ročného vysporiadania tantiém pre jednotlivých autorov. Je to zložitá záležitosť. Napokon autorské práva sú upravené medzinárodne platnými právnymi predpismi a pred niekoľkými rokmi sme si vydýchli, keď sa nám podarilo konečne prijať novú právnu úpravu pre tento druh problematík.
Dovolím si ešte upozorniť, že umelec nemôže svoje príjmy vznikajúce ako dôsledok predchádzajúcich tvorivých aktivít ukončiť. Autor nie je v rovnocennej situácii so samostatne zárobkovou osobou, ktorá príde na príslušný úrad a vráti živnostenské oprávnenie. Môže byť dokonca aj starý, chorý, ba aj nebohý, ale na tantiémy má stále v zmysle autorského zákona právo. V tom poslednom prípade, teda ako mŕtvy človek, je na tom relatívne dobre. Podľa § 8 ods. 1 písm. g) zákona o daniach z príjmov citujem: "Príjmy zo zdedených práv, vrátane práv príbuzných, autorskému právu nepodliehajú odvodovej povinnosti." Navrhujem preto, aby sme aj v prípade žijúcich autorov urobili rozumný krok a ich príjmy, na ktoré nemajú vplyv by sme mali z platenia poistného vylúčiť. Toľko na úvod istej problematiky, dámy a páni. Pozmeňujúci návrh v tejto forme prednesie pán kolega, pán poslanec Ondruš. Ja by som skutočne chcel len upozorniť na túto problematiku, hoci sa na prvý pohľad netýka mnohých a určite to nie sú státisíce, aby sme ju zobrali do úvahy, lebo ona svojím špecifikom si naozaj zaslúži svoju povinnosť a je to isté špecifické postavenie tohto druhu ľudí, ktorí, podľa môjho názoru, by takýmto spôsobom boli aj istým právom poškodení a pán minister, myslím, že aj na vašom výbore prebehla táto debata veľmi korektne, a hovorím, tie správy mám len sprostredkovane, čiže poprosil by som, aby ste sa touto témou zaoberali a eventuálne na tento návrh zareagovali. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, dámy a páni, rokujeme o novele zákona o sociálnom poistení, ktorý je súčasťou balíka tých návrhov zákonov, ktorým vládna koalícia chce riešiť problém verejných financií. Zámer vlády znížiť deficit verejných financií pod 5 % HDP nie je maličkosť. Odráža sa to na jednej strane na zvyšovaní príjmov cez zvyšovanie daní a na druhej strane cez úspory, úsporné opatrenia zamedziť plytvaniu. Napriek tomu, ale tento návrh zákona obsahuje aj zmeny, ktoré zvyšujú niektoré dávky, ktoré sú poskytované cez zákon o sociálnom poistení, dokonca navrhujú predĺženie doby poberania týchto dávok. Ja mám však jeden pozmeňovací návrh, ktorý patrí k tej druhej skupine úprav a zmien, a to sú práve tie úpravy, ktoré sa snažia zamedziť plytvaniu verejných zdrojov, ktoré sa snažia šetriť zdroje Sociálnej poisťovne, tak ako je to na jednej strane obsahom už aj vládneho návrhu zákona, zároveň sú aj ďalšie návrhy na úspory alebo na zamedzenie plytvania aj v spoločnej správe, ktorá je k tomuto návrhu zákona z rokovania výborov a ja k nim pridávam ešte jeden pozmeňovací návrh, ktorý sa týka výšky ochranného príspevku a ide tiež o snahu znížiť mieru plytvania práve cez tento príspevok. Tento návrh sa týka zmeny výšky ochranného príspevku, ktorý sa poskytuje občanovi v hmotnej núdzi, ktorý má nepriaznivý zdravotný stav trvajúci nepretržite viac ako tridsať dní. K zneužívaniu tohto príspevku dochádza najmä z dôvodu, že tento ochranný príspevok, jeho výška je rovnaká ako výška aktivačného príspevku, a práve starostovia obcí, ktorí vytvárajú podmienky na realizáciu menších obecných služieb pri výkone, ktorý občan v hmotnej núdzi môže získať aktivačný príspevok, je zrejmé, že ochranný príspevok z uvedeného dôvodu zneužívajú práve ľudia, ktorí sú na tzv. aktivačných prácach. Z toho dôvodu navrhujem zníženie sumy ochranného príspevku pre občana v hmotnej núdzi, ktorý má nepriaznivý zdravotný stav trvajúci nepretržite dlhšie ako tridsať dní, a to na sumu 55 % zo sumy 63,07, to je na sumu 34,69 eura.
Teraz dovoľte, aby som po tomto zdôvodnení prečítal návrh, môj pozmeňovací návrh.
Za čl. II sa vkladá nový čl. III, ktorý znie: "Zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 5/2004, zákona č. 191/2004, zákona č. 453/2004, zákona č. 613/2004, zákona č. 614/2004 a ďalších, ako to budete mať uvedené v tom návrhu, ktorý vám bude rozmnožený, sa mení a dopĺňa takto:
1. V § 14 sa za ods. 2 vkladá nový ods. 3, ktorý znie:
"Ochranný príspevok je 34,69 eura mesačne, ak ide o občana v hmotnej núdzi s nepriaznivým zdravotným stavom, podľa § 7 písm. f) alebo fyzickú osobu s nepriaznivým zdravotným stavom podľa § 7 písm. f), ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje."
Doterajší ods. 3 sa označuje ako ods. 4.
2. V § 17 ods. 1 a 2 sa slová "§ 14 ods. 2" nahrádzajú slovami "§ 14 ods. 2 alebo 3".
Tretí bod, posledný. Za § 33j sa vkladá § 33k, ktorý znie: "Občanovi v hmotnej núdzi s nepriaznivým zdravotným stavom podľa § 7 písm. f) alebo fyzickej osobe s nepriaznivým zdravotným stavom podľa § 7 písm. f), ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje, ktorým vznikol nárok na ochranný príspevok do 31. decembra 2010 a ktorým nárok na tento príspevok trvá aj po 31. decembri 2010, sa vypláca ochranný príspevok podľa zákona účinného do 31. decembra 2010, najdlhšie do 30. júna 2011."
Doterajšie čl. III a IV sa označujú ako čl. IV a V.
Ďakujem za vašu pozornosť.

Ďakujem pekne, ja sa ospravedlňujem, že možno naťahujem čas, ale nedá mi to nepovedať na adresu pána predsedu výboru pre sociálne veci, výboru toho, výboru, ktorý prerokoval vyše stopäť pozmeňujúcich návrhov na výbore, že ak predkladá pozmeňujúci návrh na rokovaní Národnej rady opozičný poslanec, tak je to logické, lebo on nemá inú šancu, lebo na výbore mu to neprejde, tak sa pokúsi v pléne, ale ak predkladá k vládnemu návrhu zákona koaličný poslanec, ktorého je jeden podpredseda a druhý predseda výboru, a dokonca svojmu ministrovi, tak to naozaj svedčí o tom, že ten vládny návrh zákona nemohol byť dobre pripravený, alebo sa títo poslanci, ktorí mali možnosť sa priamo podieľať na jeho tvorbe, sa nezúčastnili. A je mi úplne trápne už to tu opakovať toľkokrát, pretože keby sme tu sedeli ešte možno deň, dva k tomuto zákonu, tak by tu boli ďalšie a ďalšie pozmeňujúce návrhy a ony nie sú zlé, ony nie sú zlé tie, ktoré boli teraz predkladané, k tým nemám ja výhrady, ale prečo za štyri mesiace sa to tam nedostalo. A prečo sa do tohto vládneho návrhu zákona tieto pripomienky nezapracovali skôr, než sa to dalo na výbor, resp. tu. Mne forma prekáža. A na tom by sme sa mali všetci zamyslieť, lebo takto to ďalej naozaj nejde. Koľko ešte pozmeňovacích návrhov, už pozmeňovacích návrhov to pomení? To je ten problém. A urobí to predseda a podpredseda výboru, tak akože, prepáčte. Nečudujem sa, pretože na výbore som zažil aj to, že predseda predložil pozmeňujúce návrhy, za ktoré potom ani nehlasoval. Tak asi je tu niekde chyba. Skúste sa nad tým zamyslieť, aby v budúcnosti bol ľahší priebeh predkladania a rokovania o týchto zákonoch. Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni. Do rúk sa nám dostal návrh zákona, ktorý zďaleka nie je tým potrebným impulzom ku zmene dôchodkového systému, aké Slovensko potrebuje. Prináša iba čiastkové riešenia, ktoré majú zakryť neschopnosť ministerstva práce, vlády a koalície a pozrieť sa globálne na problém verejných financií a pripraviť ucelenú reformu. Návrh zákona je rozvláčny, podľa môjho názoru by potreboval prepracovať vo všetkých bodoch, nehovoriac o tom, že ide v poradí už o tridsiatu siedmu novelu, takže prehľadnosť v tejto právnej norme je na bode nula. Pritom zákon ukladá zamestnancom, živnostníkom a podnikateľom veľké množstvo povinností, ktorých neplnenie sa tvrdo trestá. Tu by malo byť pre ministerstvo a vládu morálny záväzok pripraviť nové úplné znenie zákona, ktoré by bolo možné prehľadne a jasne stanovilo práva a povinnosti dotknutých občanov. Ako nám však koalícia touto novelou dokazuje, neprejavuje ani len základnú snahu pomôcť verejnosti. Tento chaos zvyšuje fakt, že pri schvaľovaní tejto novely najprv bolo stopäť pozmeňovacích návrhov, potom sedemdesiatpäť a teraz prišli ďalšie pozmeňovacie návrhy, ktoré, si treba podrobne prečítať a argumentovať, nehovoriac, že tieto pozmeňovacie návrhy, ktoré dnes došli, sú zlé.
Prosím vás, ako chcete pripraviť takýmto spôsobom seriózny zákon? To, že vznikla táto situácia ma neprekvapuje, keď návrh predkladá minister, človek, ktorý nepracuje na základe vlastného presvedčenia a poznania, ale pod tlakom koalície alebo verejnej mienky v snahe byť čo najkrajší a najlepší. Už veľa ráz sme boli svedkami ako prezentoval svoje názory a vzápätí doslova ich ako malý žiačik musel pod dohľadom premiérky korigovať a poprieť seba samého. Kde je teda v jeho návrhu odbornosť, argumenty, za ktorými by si stál a trval na nich? Treba tiež pripomenúť, že tento návrh predkladá človek, ktorý je známy svojím poradenstvom na tému ako neplatiť odvody. Nechcem tu povedať to, čo povedal predseda výboru sociálnych vecí, že pripravil svojimi odbornými poradami zhruba o 1 miliardu. To svedčí o serióznosti, nie že to hovorí koaličný, resp. opozičný politik, ale to povedal koaličný predstaviteľ a ešte predstaviteľ, predseda sociálneho výboru.
Nehovoriac už o tom, že strana SDKÚ predložila zmenu, pretože celý zákon, pokiaľ sa týka valorizácie, je absolútne zlý a  má platiť od roku 2012, tak prečo by sme mali už v roku 2011 vyvodiť búrku nevôle voči dôchodcom? Ale nemôžem to nepovedať, to, čo tu mám napísané, z toho dôvodu, pretože zatiaľ platí to, čo tu pán minister predložil. V dôsledku uvedených skutočností sa nám dostáva na stôl návrh zákona, ktorý je zlý, neprijateľný vo viacerých stránkach. Za jeho najväčší nedostatok považujem spôsob ako upravuje valorizáciu starobných dôchodkov. Navrhovaný spôsob väčšinu dôchodkov poškodzuje, a to už teraz sme v situácii, kedy 7 % z obyvateľov Slovenska žije na hranici chudoby, keď 40 % dôchodcov nedosahuje príjem na hranici minimálnej mzdy. Ako chce teda koalícia posunúť životnú úroveň našich občanov dopredu, keď navrhovaná valorizácia dôchodcov o dôchodkoch roztvára nožnice medzi životnou úrovňou aktívneho obyvateľstva a dôchodcov, teda medzi mzdami a dôchodkami. Očakávaný rast HDP postupne zvýši príjmy aktívnemu obyvateľstvu a dôchodcovia majú živoriť. Taká je predstava v tomto návrhu zákona, tak ako je predložený. Návrh koalície valorizovať dôchodky mesačne o 2,82 eura, ročne to bude zhruba 33,84 eura. Za desať rokov 330 eur. Kde už vtedy bude Európa?
Z toho mi vychádza, že naši dôchodcovia dosiahnu úroveň európskych dôchodcov možno o niekoľko desiatok rokov. Návrh valorizácie je zlý, politický. Vláda, ktorá v roku 2004 zaviedla súčasný model valorizácie, chce ho zrušiť, čím popiera samu seba. Pritom nik doteraz nevysvetlil, prečo im vtedy tento systém vyhovoval a teraz už nie. Za vysvetlenie nemôžem prijať to, že potrebujú na dôchodcoch ušetriť. Neprijateľné je to, ako koalícia s týmto návrhom ponáhľa, hoci má nový spôsob valorizácie platiť až od roku 2012. Tempo jeho prípravy je také vysoké, že nebol prerokovaný so zástupcami týchto, ktorých sa to dotýka, dôchodcov. Rada vlády pre seniorov nebola k tomuto bodu zvolaná, o tej väčšej vážnej zmene nerokovala. Nie je seriózne zo strany vlády, ani ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Mihála, ktorý je podpredsedom tejto rady. Rokovanie sa neuskutočnilo napriek tomu, že Jednota dôchodcov o to žiadala. Pýtam sa prečo? Je to arogancia moci, je to strach, že by museli čeliť odborným argumentom, na ktoré by nemali odpoveď? Iné vysvetlenie na to nemám. Eticky je navrhovaná zmena valorizácie neprijateľná, pretože poškodzuje tých, ktorí sa nedokážu brániť, niektorým chýbajú sily na to, aby si privyrobili, nedovoľuje im to zdravotný stav, alebo inde sú zase pre svoj vek diskriminovaní.
Keď minister Mihál začal hovoriť o tom, že siahne na materské a rodičovské dávky, zdvihla sa verejná vlna odporu mamičiek. Okamžite v úvodzovkách našiel potrebné milióny a mamičky ukrátené nakoniec neboli. Alebo iný príklad. Keď minister Mihál chcel vytiahnuť koncoročné odmeny na ministerstve, opäť už avizuje, už našiel na to peniaze. Pýtam sa, prečo pátračský talent neuplatňuje v prospech dôchodcov a nenájde milióny na zachovanie doterajšieho spôsobu valorizácie alebo miernejší dopad finančnej krízy na týchto ľudí? Je to preto, lebo ho títo ľudia nezaujímajú, je to preto, lebo táto skupina ľudí je už zo svojej podstaty sociálne orientovaná, a teda nie je voličská základňa pre pravicovú vládu zaujímavá. Tento návrh valorizácie je neprijateľný preto, že zavádza ďalšie neodôvodnené rozdiely medzi dôchodcami. Veď okrem valorizácie starobných dôchodkov sú v súčasnosti na raste miezd závislé aj platy ústavných činiteľov, valorizácie výsluhových dôchodkov či výpočet aktuálnej dôchodkovej hodnoty. A zatiaľ som nezachytil správu, že by sa mal meniť spôsob výpočtu uvedených dávok a orientovať sa podobne ako valorizácia dôchodkov len na jedno kritérium - infláciu. Tento návrh teda neodôvodnene poškodzuje starobných dôchodcov.
Na verejnosti minister pán Mihál a koaliční poslanci argumentujú tým, že navrhovaný spôsob valorizácie bude v konečnom dôsledku pre dôchodcov výhodný. Je to účelové zavádzanie, nie je to pravda. Moje prepočty sa zhodujú s prepočtami Jednoty dôchodcov na Slovensku, podľa ktorých bude vládou navrhovaný spôsob valorizácie výhodný iba pre dôchodcov s príjmom do výšky 156 eura. Ide relatívne o malú skupinu dôchodcov, iba 6 % z ich celkového počtu. Ak by sme chceli rátať s takouto valorizáciou od roku 2011, tak by sme dôchodky asi zvýšili o 2,82 eura. To je oproti súčasnému modelu pre 94 % dôchodcov jednoznačne nevýhodné. O tom, že treba šetriť nepochybuje nik. Ak sme túto potrebu premietli do podmienok seniorov, potom sa mi pozdáva návrh už spomínanej Jednoty dôchodcov na Slovensku, tá navrhuje, aby sa dôchodky valorizovali o jednotnú sumu a nie percentuálnu ako doteraz. Súčasne žiada, aby sa zachovali obidve veličiny vplývajúce na dôchodky - rast priemerných miezd a inflácia. Pri takejto valorizácii sa za hranicami výhodnosti posúva na úroveň dôchodku vo výške 351,72 eura. Takýto návrh je výhodný už pre 65 % dôchodcov.
Zásah je teda pomerne pre veľkú skupinu seniorov, do ktorej patria ľudia s nižším priemerným dôchodkom, teda najzraniteľnejší. Takáto valorizácia by prihliadala na reálnu situáciu dôchodcov, postihla by iba tých, ktorí majú nadštandardné dôchodky. Súčasne táto valorizácia rešpektuje potreby úspor v prvom dôchodkovom pilieri, ale koalícia veľmi dobre vie, prečo chce pri valorizácii prejsť na pevnú sumu a súčasne odbúrať vplyv priemernej mzdy. Bojí sa ekonomického vývoja na Slovensku. Sú predsa známe fakty, že Slovensko láka zahraničných investorov, a predovšetkým na lacnú pracovnú silu. Priemerná mzda na Slovensku dosahuje zhruba 30 % miezd krajín pôvodnej európskej pätnástky. Pri našom raste HDP, ktoré patrí na špičku Európskej únie, je teda predpoklad, že priemerná mzda v hospodárstve bude rásť a ak chce vláda na dôchodcoch čo najviac ušetriť, potrebuje tento fakt valorizácie dôchodcov vylúčiť.
Zabúda však aj na to, že slovenské dôchodky siahajú na európske dôchodkové dno a žiť z nich už teraz je vo väčšine prípadov nedôstojné. Vo výške priemerného dôchodku je Slovensko z tridsiatich štátov Európskej únie na 21. mieste. Kým priemerný Nór má dôchodok 1760 eur, priemerný slovenský dôchodok sa žije z 350 eur. Veľmi zlá vizitka je aj, že priemerný dôchodok na Slovensku predstavuje len 47 % priemernej mzdy. Na stole máme teda návrh zákona, ktorý ignoruje potreby vyše 1 mil. obyvateľov Slovenska, to už samo o sebe je dosť na to, aby tento vládny návrh parlament neprijal, dal ho úplne prepracovať. Chcel by som vás ale poprosiť o jednu vec, pretože dnes tie pozmeňovacie návrhy, ktoré boli podané pani Blahovou, je časť z nich dobrá  a som presvedčený, že opoziční poslanci ju podporia. Ale poprosil by som vás o jednu vec a poprosil by som, pán podpredseda parlamentu, aby tento bod, keď skončí táto rozprava, bol daný a aby sa o tomto zákone hlasovalo trebárs na konci tejto schôdze, keď bude končiť, aby sme mohli si veľmi seriózne preštudovať tie pozmeňujúce návrhy, ktoré tu boli dnes dané, či ich predložil, kvitujem, že sa SDKÚ zobudila, a že pán Horváth predložil z hľadiska zákona o valorizácii, ale chcel by som vás poprosiť, aby sme si v kľude mohli, nie to, že zajtra budeme, a mohli tiež tie pozmeňujúce návrhy, ktoré pani Blahová dala, aby sme si ich mohli kľudne preštudovať, zrovnať, dať dohromady. Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán poslanec Muňko, ja, naozaj iba v dobrom, chcem dve veci. Prvá vec. Dotýka sa ma, a aj keď to nie je teda pre mňa osobné, ale keď poviete nejakú takú formuláciu, že minister je človek, ktorý radil ľuďom ako neplatiť odvody. Myslím si, že naschvál ste povedali tú vetu touto formou, z ktorej ako keby, že teda sála, že vlastne minister je človek, ktorý navádzal ľudí, aby porušovali zákon. Nie, minister je človek, ktorý radil ľuďom ako využiť diery v zákonoch, ktoré vy ste v tých zákonoch nechali. Takže, myslím si, že to je dosť podstatný rozdiel a bolo by fér, aby ste touto formou možno prezentovali svoj názor na neho.
Druhá vec. Trochu ma mrzí, že ste skĺzli do toho, do takého populizmu klasického, ktorý teda tak úplne prirodzene patrí k strane Smer, že už tu nejaké dva alebo tri mesiace hovoríte o valorizácii, či už teda pevnú sumu a strašíte nejakými 2,5, 2,8 eurami mesačne a na druhej strane za tri, štyri vety priznávate, že tá valorizácia bude od roku 2012. Ako fakt, ja neviem. Využívate schopnosti pani Vaľovej, ktorá teda, že vraj predtým bola veštica a viete, aká bude inflácia, aký bude rast miezd na budúci rok, keď môžete rovno teraz povedať, že na základe inflácie a rastu miezd v roku 2011, bude v roku 2012 valorizácia o 2,8 eura. Neviete. Tak, prosím vás, nestrašte ľudí. Bude to výrazne viacej podľa predpokladov a tým, čo robíte, že stále ľudí strašíte, dôchodcov o tom, že dostanú 2,5, 2,8 eura mesačne, spôsobujete jedno jediné, že ľudia žijú v strachu zo zdražovania. A je úplne zbytočný ten strach a tento strach spôsobuje to, že následne máme málo peňazí v štátnom rozpočte, lebo ľudia jednoducho nekupujú tovar, neplatí sa DPH-čka, a to spôsobuje iba to, že znova tí ľudia na to doplatia. Doplatia na vás.

So záverečnou časťou vystúpenia pána poslanca Muňka súhlasím v tom zmysle, že sám tiež navrhujem, aby sme hlasovali o zmenách aj o tomto zákone až zajtra o 11.30. Čiže nie na koniec, ale zajtra o 11.30, ale druhá vec, na ktorú chcem reagovať, pán poslanec Muňko, ale to vás chcem opraviť, lebo ste ma citovali, a chcem to dať na pravú mieru. Ja som nereagoval na pána ministra Mihála v súvislosti s plytvaním v Sociálnej poisťovni a v súvislosti so zneužívaním napr. dobrovoľného nemocenského poistenia. Ja som reagoval na vás, pán Muňko, keď ste boli generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne. Ja som reagoval na pani bývalú, pani ministerku Tomanovú, že ona to plytvanie a zneužívanie nedostatočných zdrojov Sociálnej poisťovne na to nijako nereagovala. Napríklad takýmto legislatívnym návrhom, ktorý je dnes tu, v Národnej rade, že to musíme robiť až my teraz. Čiže, pán Muňko, ja som nenapádal a nekritizoval vtedy ešte nie ministra Mihála, ale ja som hovoril o vás.

Ďakujem. Veľa už povedali predo mnou pán Matovič a pán Brocka. Ja mám taký možno trošku iný pohľad na vec, alebo trošku doplním. Spomínali ste, pán Muňko, že bude trvať desiatky rokov, kým sa dostanú dôchodcovia na úroveň okolitých štátov. Myslíte, predpokladám tých štátov, ktoré sú na západ od našej hranice. Zabúdate na jednu vec, že štyridsať rokov tu komunisti vládli na tvrdo, no a ďalšie roky to tu ovplyvňujú, asi to niekto musí zaplatiť. Jednoducho, nemožno donekonečna si myslieť, že zrazu nejakým šibnutím čarovného prútika sa tu niečo udeje. Do konca alebo, pardon, do začiatku druhej svetovej vojny Československo patrilo medzi desiatku najlepších krajín na svete. Kam sme sa dostali od vojny po zmene režimu? Kam? Kto to spôsobil? Niekto to zaplatiť musí. Samozrejme, tie milióny, možno by ste mohli hľadať v minulosti v Sociálnej poisťovni, tam tiež boli spôsoby niektoré, ktoré, dá sa povedať, neboli zrovna najšetrnejšie, ale to je na inú debatu. No, a spomínali ste, že len 47 % priemernej mzdy je výška dôchodku priemerná. No, tak pokiaľ ja viem, tak Medzinárodná organizácia práce je viac-menej spokojná s tým, keď to bude aspoň 45. Čiže, už by sme to splnili. A v konečnom dôsledku, neverte tomu, že nechceme tým dôchodcom dať peniaze, len má to jeden malý háčik. Treba povedať, že odkiaľ, resp. kto zoberie za to zodpovednosť, keď sa bude tento štát stále a stále viac zadlžovať. Jednoducho to nejde. No, a keď pôjde, tak potom dáme, veď to je úplne jednoduché. Z dlane sa chlp nedá vytrhnúť. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som zareagovala na pána Muňka a povedala, že to nebol jediný problém toho zákona, o ktorom hovoril. Pán poslanec Muňko mohol vytiahnuť ďalšie veci, ktoré sú tu. Je tu redukcia, antiredukcie, predĺženie a redukcie, ktorá dnes táto redukcia a antiredukcia spôsobuje, že máme viac ako dvanásť skupín dôchodcov, ktorým sa inak priznávajú dôchodky.
Pán poslanec Brocka pri prvom čítaní povedal o tom, že práve v tom je, to je spravodlivé, že dôchodky boli priznávané spravodlivo a vtedy sa zohľadňovalo. Predsa to nie je pravda, pán poslanec, dokonca pri výpočte dôchodkov, a mnohí ľudia prídu aj o to, že pracovali a boli poistení a počas práce nepoberali dôchodky a dôchodky sa im valorizovali. Čiže, ja by som bola veľmi rada, keby ste skutočne zvážili tento návrh a v rámci, to nielen tak ako pán Muňko žiadal, aby tento zákon mali sme čas na prerokovanie do zajtrajšieho dňa, ale aby bol vrátený výboru pre sociálne veci a bývanie a aby tento zákon bol opätovne prerokovaný vďaka pozmeňujúcim návrhom, ktoré tu boli predložené, aby bol opätovne prerokovaný vo výbore pre sociálne veci a bývanie, a to v nadväznosti na § 34 rokovacieho poriadku.

Ďakujem, pán podpredseda. Páni poslanci, ja som sa nikdy nesnažil nikoho urážať. Ja sa vás snažím presvedčiť, alebo zobudiť vás, že tá "461" je zlá. Podotýkam, je tam tridsaťsedem noviel. Podstata veci je druhý pilier. Povedzme si to na rovinu. Pokiaľ nezmeníme druhý pilier, ja netvrdím, že netreba druhý pilier, ale tvrdím, že treba zmeniť a tento celý zákon prepracovať. Vy si zoberte jednu vec. Ja si neviem predstaviť, čo bude robiť riaditeľ Sociálnej poisťovne, keď tento zákon prejde s týmito pozmeňovacími návrhmi a zákon bude prijatý. Musíte brať do úvahy, že sú tam ľudia, ktorí majú 500-eurové platy, majú vzdelanie nie základné, ale majú stredné odborné alebo majú gymnázium. Musia podľa toho zákona robiť. Čakal som od pána ministra, že príde s novelou zákona, alebo príde s novým zákonom niekedy v roku 2011 alebo 2012, ale ten zákon treba od podlahy prekopať.
Ja som nepočul argumentáciu, keď sa spýtate ktoréhokoľvek ekonóma na Slovensku, že ten zákon je dobrý. Teraz už berme to, že či ho tvorila vláda tá alebo iná, či sme ho mrvili my, posledné záležitosti s tými novelami, ktoré sú. Ide o ďalšiu novelu. Pôjde ďalšia novela, preto som povedal, načo sme sa vôbec ponáhľali s tou valorizáciou, keď mala ísť od roku 2012. Vy ste s tou vecou prišli. Prišli ste s inými vecami. Ja som pánovi ministrovi predložil návrhy, ktoré Sociálna poisťovňa dala, aby ich zapracoval. Ale treba si skutočne sadnúť a nájsť politickú zhodu k tejto celej záležitosti. Pri tej kríze, ktorá dnes v Európe je, ktorá neskončila. Pokiaľ nenájdeme, nemáme šancu riešiť verejné financie. To nie je len Sociálna poisťovňa, to je zdravotná poisťovňa, odvody, to je verejná správa, to je samospráva. Páni, tam sú hlavné rezervy.