9. schôdza

Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni. Do rúk sa nám dostal návrh zákona, ktorý zďaleka nie je tým potrebným impulzom ku zmene dôchodkového systému, aké Slovensko potrebuje. Prináša iba čiastkové riešenia, ktoré majú zakryť neschopnosť ministerstva práce, vlády a koalície a pozrieť sa globálne na problém verejných financií a pripraviť ucelenú reformu. Návrh zákona je rozvláčny, podľa môjho názoru by potreboval prepracovať vo všetkých bodoch, nehovoriac o tom, že ide v poradí už o tridsiatu siedmu novelu, takže prehľadnosť v tejto právnej norme je na bode nula. Pritom zákon ukladá zamestnancom, živnostníkom a podnikateľom veľké množstvo povinností, ktorých neplnenie sa tvrdo trestá. Tu by malo byť pre ministerstvo a vládu morálny záväzok pripraviť nové úplné znenie zákona, ktoré by bolo možné prehľadne a jasne stanovilo práva a povinnosti dotknutých občanov. Ako nám však koalícia touto novelou dokazuje, neprejavuje ani len základnú snahu pomôcť verejnosti. Tento chaos zvyšuje fakt, že pri schvaľovaní tejto novely najprv bolo stopäť pozmeňovacích návrhov, potom sedemdesiatpäť a teraz prišli ďalšie pozmeňovacie návrhy, ktoré, si treba podrobne prečítať a argumentovať, nehovoriac, že tieto pozmeňovacie návrhy, ktoré dnes došli, sú zlé.
Prosím vás, ako chcete pripraviť takýmto spôsobom seriózny zákon? To, že vznikla táto situácia ma neprekvapuje, keď návrh predkladá minister, človek, ktorý nepracuje na základe vlastného presvedčenia a poznania, ale pod tlakom koalície alebo verejnej mienky v snahe byť čo najkrajší a najlepší. Už veľa ráz sme boli svedkami ako prezentoval svoje názory a vzápätí doslova ich ako malý žiačik musel pod dohľadom premiérky korigovať a poprieť seba samého. Kde je teda v jeho návrhu odbornosť, argumenty, za ktorými by si stál a trval na nich? Treba tiež pripomenúť, že tento návrh predkladá človek, ktorý je známy svojím poradenstvom na tému ako neplatiť odvody. Nechcem tu povedať to, čo povedal predseda výboru sociálnych vecí, že pripravil svojimi odbornými poradami zhruba o 1 miliardu. To svedčí o serióznosti, nie že to hovorí koaličný, resp. opozičný politik, ale to povedal koaličný predstaviteľ a ešte predstaviteľ, predseda sociálneho výboru.
Nehovoriac už o tom, že strana SDKÚ predložila zmenu, pretože celý zákon, pokiaľ sa týka valorizácie, je absolútne zlý a  má platiť od roku 2012, tak prečo by sme mali už v roku 2011 vyvodiť búrku nevôle voči dôchodcom? Ale nemôžem to nepovedať, to, čo tu mám napísané, z toho dôvodu, pretože zatiaľ platí to, čo tu pán minister predložil. V dôsledku uvedených skutočností sa nám dostáva na stôl návrh zákona, ktorý je zlý, neprijateľný vo viacerých stránkach. Za jeho najväčší nedostatok považujem spôsob ako upravuje valorizáciu starobných dôchodkov. Navrhovaný spôsob väčšinu dôchodkov poškodzuje, a to už teraz sme v situácii, kedy 7 % z obyvateľov Slovenska žije na hranici chudoby, keď 40 % dôchodcov nedosahuje príjem na hranici minimálnej mzdy. Ako chce teda koalícia posunúť životnú úroveň našich občanov dopredu, keď navrhovaná valorizácia dôchodcov o dôchodkoch roztvára nožnice medzi životnou úrovňou aktívneho obyvateľstva a dôchodcov, teda medzi mzdami a dôchodkami. Očakávaný rast HDP postupne zvýši príjmy aktívnemu obyvateľstvu a dôchodcovia majú živoriť. Taká je predstava v tomto návrhu zákona, tak ako je predložený. Návrh koalície valorizovať dôchodky mesačne o 2,82 eura, ročne to bude zhruba 33,84 eura. Za desať rokov 330 eur. Kde už vtedy bude Európa?
Z toho mi vychádza, že naši dôchodcovia dosiahnu úroveň európskych dôchodcov možno o niekoľko desiatok rokov. Návrh valorizácie je zlý, politický. Vláda, ktorá v roku 2004 zaviedla súčasný model valorizácie, chce ho zrušiť, čím popiera samu seba. Pritom nik doteraz nevysvetlil, prečo im vtedy tento systém vyhovoval a teraz už nie. Za vysvetlenie nemôžem prijať to, že potrebujú na dôchodcoch ušetriť. Neprijateľné je to, ako koalícia s týmto návrhom ponáhľa, hoci má nový spôsob valorizácie platiť až od roku 2012. Tempo jeho prípravy je také vysoké, že nebol prerokovaný so zástupcami týchto, ktorých sa to dotýka, dôchodcov. Rada vlády pre seniorov nebola k tomuto bodu zvolaná, o tej väčšej vážnej zmene nerokovala. Nie je seriózne zo strany vlády, ani ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Mihála, ktorý je podpredsedom tejto rady. Rokovanie sa neuskutočnilo napriek tomu, že Jednota dôchodcov o to žiadala. Pýtam sa prečo? Je to arogancia moci, je to strach, že by museli čeliť odborným argumentom, na ktoré by nemali odpoveď? Iné vysvetlenie na to nemám. Eticky je navrhovaná zmena valorizácie neprijateľná, pretože poškodzuje tých, ktorí sa nedokážu brániť, niektorým chýbajú sily na to, aby si privyrobili, nedovoľuje im to zdravotný stav, alebo inde sú zase pre svoj vek diskriminovaní.
Keď minister Mihál začal hovoriť o tom, že siahne na materské a rodičovské dávky, zdvihla sa verejná vlna odporu mamičiek. Okamžite v úvodzovkách našiel potrebné milióny a mamičky ukrátené nakoniec neboli. Alebo iný príklad. Keď minister Mihál chcel vytiahnuť koncoročné odmeny na ministerstve, opäť už avizuje, už našiel na to peniaze. Pýtam sa, prečo pátračský talent neuplatňuje v prospech dôchodcov a nenájde milióny na zachovanie doterajšieho spôsobu valorizácie alebo miernejší dopad finančnej krízy na týchto ľudí? Je to preto, lebo ho títo ľudia nezaujímajú, je to preto, lebo táto skupina ľudí je už zo svojej podstaty sociálne orientovaná, a teda nie je voličská základňa pre pravicovú vládu zaujímavá. Tento návrh valorizácie je neprijateľný preto, že zavádza ďalšie neodôvodnené rozdiely medzi dôchodcami. Veď okrem valorizácie starobných dôchodkov sú v súčasnosti na raste miezd závislé aj platy ústavných činiteľov, valorizácie výsluhových dôchodkov či výpočet aktuálnej dôchodkovej hodnoty. A zatiaľ som nezachytil správu, že by sa mal meniť spôsob výpočtu uvedených dávok a orientovať sa podobne ako valorizácia dôchodkov len na jedno kritérium - infláciu. Tento návrh teda neodôvodnene poškodzuje starobných dôchodcov.
Na verejnosti minister pán Mihál a koaliční poslanci argumentujú tým, že navrhovaný spôsob valorizácie bude v konečnom dôsledku pre dôchodcov výhodný. Je to účelové zavádzanie, nie je to pravda. Moje prepočty sa zhodujú s prepočtami Jednoty dôchodcov na Slovensku, podľa ktorých bude vládou navrhovaný spôsob valorizácie výhodný iba pre dôchodcov s príjmom do výšky 156 eura. Ide relatívne o malú skupinu dôchodcov, iba 6 % z ich celkového počtu. Ak by sme chceli rátať s takouto valorizáciou od roku 2011, tak by sme dôchodky asi zvýšili o 2,82 eura. To je oproti súčasnému modelu pre 94 % dôchodcov jednoznačne nevýhodné. O tom, že treba šetriť nepochybuje nik. Ak sme túto potrebu premietli do podmienok seniorov, potom sa mi pozdáva návrh už spomínanej Jednoty dôchodcov na Slovensku, tá navrhuje, aby sa dôchodky valorizovali o jednotnú sumu a nie percentuálnu ako doteraz. Súčasne žiada, aby sa zachovali obidve veličiny vplývajúce na dôchodky - rast priemerných miezd a inflácia. Pri takejto valorizácii sa za hranicami výhodnosti posúva na úroveň dôchodku vo výške 351,72 eura. Takýto návrh je výhodný už pre 65 % dôchodcov.
Zásah je teda pomerne pre veľkú skupinu seniorov, do ktorej patria ľudia s nižším priemerným dôchodkom, teda najzraniteľnejší. Takáto valorizácia by prihliadala na reálnu situáciu dôchodcov, postihla by iba tých, ktorí majú nadštandardné dôchodky. Súčasne táto valorizácia rešpektuje potreby úspor v prvom dôchodkovom pilieri, ale koalícia veľmi dobre vie, prečo chce pri valorizácii prejsť na pevnú sumu a súčasne odbúrať vplyv priemernej mzdy. Bojí sa ekonomického vývoja na Slovensku. Sú predsa známe fakty, že Slovensko láka zahraničných investorov, a predovšetkým na lacnú pracovnú silu. Priemerná mzda na Slovensku dosahuje zhruba 30 % miezd krajín pôvodnej európskej pätnástky. Pri našom raste HDP, ktoré patrí na špičku Európskej únie, je teda predpoklad, že priemerná mzda v hospodárstve bude rásť a ak chce vláda na dôchodcoch čo najviac ušetriť, potrebuje tento fakt valorizácie dôchodcov vylúčiť.
Zabúda však aj na to, že slovenské dôchodky siahajú na európske dôchodkové dno a žiť z nich už teraz je vo väčšine prípadov nedôstojné. Vo výške priemerného dôchodku je Slovensko z tridsiatich štátov Európskej únie na 21. mieste. Kým priemerný Nór má dôchodok 1760 eur, priemerný slovenský dôchodok sa žije z 350 eur. Veľmi zlá vizitka je aj, že priemerný dôchodok na Slovensku predstavuje len 47 % priemernej mzdy. Na stole máme teda návrh zákona, ktorý ignoruje potreby vyše 1 mil. obyvateľov Slovenska, to už samo o sebe je dosť na to, aby tento vládny návrh parlament neprijal, dal ho úplne prepracovať. Chcel by som vás ale poprosiť o jednu vec, pretože dnes tie pozmeňovacie návrhy, ktoré boli podané pani Blahovou, je časť z nich dobrá  a som presvedčený, že opoziční poslanci ju podporia. Ale poprosil by som vás o jednu vec a poprosil by som, pán podpredseda parlamentu, aby tento bod, keď skončí táto rozprava, bol daný a aby sa o tomto zákone hlasovalo trebárs na konci tejto schôdze, keď bude končiť, aby sme mohli si veľmi seriózne preštudovať tie pozmeňujúce návrhy, ktoré tu boli dnes dané, či ich predložil, kvitujem, že sa SDKÚ zobudila, a že pán Horváth predložil z hľadiska zákona o valorizácii, ale chcel by som vás poprosiť, aby sme si v kľude mohli, nie to, že zajtra budeme, a mohli tiež tie pozmeňujúce návrhy, ktoré pani Blahová dala, aby sme si ich mohli kľudne preštudovať, zrovnať, dať dohromady. Ďakujem pekne za pozornosť.

S faktickými poznámkami na vystúpenie pána poslanca Muňka sa prihlásili pán poslanec Igor Matovič, Július Brocka, Ľudovít Jurčík, pani Viera Tomanová. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Slovo má pán poslanec Igor Matovič.

Pán poslanec Muňko, ja, naozaj iba v dobrom, chcem dve veci. Prvá vec. Dotýka sa ma, a aj keď to nie je teda pre mňa osobné, ale keď poviete nejakú takú formuláciu, že minister je človek, ktorý radil ľuďom ako neplatiť odvody. Myslím si, že naschvál ste povedali tú vetu touto formou, z ktorej ako keby, že teda sála, že vlastne minister je človek, ktorý navádzal ľudí, aby porušovali zákon. Nie, minister je človek, ktorý radil ľuďom ako využiť diery v zákonoch, ktoré vy ste v tých zákonoch nechali. Takže, myslím si, že to je dosť podstatný rozdiel a bolo by fér, aby ste touto formou možno prezentovali svoj názor na neho.
Druhá vec. Trochu ma mrzí, že ste skĺzli do toho, do takého populizmu klasického, ktorý teda tak úplne prirodzene patrí k strane Smer, že už tu nejaké dva alebo tri mesiace hovoríte o valorizácii, či už teda pevnú sumu a strašíte nejakými 2,5, 2,8 eurami mesačne a na druhej strane za tri, štyri vety priznávate, že tá valorizácia bude od roku 2012. Ako fakt, ja neviem. Využívate schopnosti pani Vaľovej, ktorá teda, že vraj predtým bola veštica a viete, aká bude inflácia, aký bude rast miezd na budúci rok, keď môžete rovno teraz povedať, že na základe inflácie a rastu miezd v roku 2011, bude v roku 2012 valorizácia o 2,8 eura. Neviete. Tak, prosím vás, nestrašte ľudí. Bude to výrazne viacej podľa predpokladov a tým, čo robíte, že stále ľudí strašíte, dôchodcov o tom, že dostanú 2,5, 2,8 eura mesačne, spôsobujete jedno jediné, že ľudia žijú v strachu zo zdražovania. A je úplne zbytočný ten strach a tento strach spôsobuje to, že následne máme málo peňazí v štátnom rozpočte, lebo ľudia jednoducho nekupujú tovar, neplatí sa DPH-čka, a to spôsobuje iba to, že znova tí ľudia na to doplatia. Doplatia na vás.

Ďalej s faktickou poznámkou pán poslanec Július Brocka, nech sa páči. Pán poslanec Muňko, budete reagovať, ale až na záver.

So záverečnou časťou vystúpenia pána poslanca Muňka súhlasím v tom zmysle, že sám tiež navrhujem, aby sme hlasovali o zmenách aj o tomto zákone až zajtra o 11.30. Čiže nie na koniec, ale zajtra o 11.30, ale druhá vec, na ktorú chcem reagovať, pán poslanec Muňko, ale to vás chcem opraviť, lebo ste ma citovali, a chcem to dať na pravú mieru. Ja som nereagoval na pána ministra Mihála v súvislosti s plytvaním v Sociálnej poisťovni a v súvislosti so zneužívaním napr. dobrovoľného nemocenského poistenia. Ja som reagoval na vás, pán Muňko, keď ste boli generálnym riaditeľom Sociálnej poisťovne. Ja som reagoval na pani bývalú, pani ministerku Tomanovú, že ona to plytvanie a zneužívanie nedostatočných zdrojov Sociálnej poisťovne na to nijako nereagovala. Napríklad takýmto legislatívnym návrhom, ktorý je dnes tu, v Národnej rade, že to musíme robiť až my teraz. Čiže, pán Muňko, ja som nenapádal a nekritizoval vtedy ešte nie ministra Mihála, ale ja som hovoril o vás.

Teraz pán poslanec Ľudovít Jurčík s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

Ďakujem. Veľa už povedali predo mnou pán Matovič a pán Brocka. Ja mám taký možno trošku iný pohľad na vec, alebo trošku doplním. Spomínali ste, pán Muňko, že bude trvať desiatky rokov, kým sa dostanú dôchodcovia na úroveň okolitých štátov. Myslíte, predpokladám tých štátov, ktoré sú na západ od našej hranice. Zabúdate na jednu vec, že štyridsať rokov tu komunisti vládli na tvrdo, no a ďalšie roky to tu ovplyvňujú, asi to niekto musí zaplatiť. Jednoducho, nemožno donekonečna si myslieť, že zrazu nejakým šibnutím čarovného prútika sa tu niečo udeje. Do konca alebo, pardon, do začiatku druhej svetovej vojny Československo patrilo medzi desiatku najlepších krajín na svete. Kam sme sa dostali od vojny po zmene režimu? Kam? Kto to spôsobil? Niekto to zaplatiť musí. Samozrejme, tie milióny, možno by ste mohli hľadať v minulosti v Sociálnej poisťovni, tam tiež boli spôsoby niektoré, ktoré, dá sa povedať, neboli zrovna najšetrnejšie, ale to je na inú debatu. No, a spomínali ste, že len 47 % priemernej mzdy je výška dôchodku priemerná. No, tak pokiaľ ja viem, tak Medzinárodná organizácia práce je viac-menej spokojná s tým, keď to bude aspoň 45. Čiže, už by sme to splnili. A v konečnom dôsledku, neverte tomu, že nechceme tým dôchodcom dať peniaze, len má to jeden malý háčik. Treba povedať, že odkiaľ, resp. kto zoberie za to zodpovednosť, keď sa bude tento štát stále a stále viac zadlžovať. Jednoducho to nejde. No, a keď pôjde, tak potom dáme, veď to je úplne jednoduché. Z dlane sa chlp nedá vytrhnúť. Ďakujem.

Posledná, ktorá sa prihlásila s faktickou poznámkou, je pani poslankyňa Viera Tomanová. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som zareagovala na pána Muňka a povedala, že to nebol jediný problém toho zákona, o ktorom hovoril. Pán poslanec Muňko mohol vytiahnuť ďalšie veci, ktoré sú tu. Je tu redukcia, antiredukcie, predĺženie a redukcie, ktorá dnes táto redukcia a antiredukcia spôsobuje, že máme viac ako dvanásť skupín dôchodcov, ktorým sa inak priznávajú dôchodky.
Pán poslanec Brocka pri prvom čítaní povedal o tom, že práve v tom je, to je spravodlivé, že dôchodky boli priznávané spravodlivo a vtedy sa zohľadňovalo. Predsa to nie je pravda, pán poslanec, dokonca pri výpočte dôchodkov, a mnohí ľudia prídu aj o to, že pracovali a boli poistení a počas práce nepoberali dôchodky a dôchodky sa im valorizovali. Čiže, ja by som bola veľmi rada, keby ste skutočne zvážili tento návrh a v rámci, to nielen tak ako pán Muňko žiadal, aby tento zákon mali sme čas na prerokovanie do zajtrajšieho dňa, ale aby bol vrátený výboru pre sociálne veci a bývanie a aby tento zákon bol opätovne prerokovaný vďaka pozmeňujúcim návrhom, ktoré tu boli predložené, aby bol opätovne prerokovaný vo výbore pre sociálne veci a bývanie, a to v nadväznosti na § 34 rokovacieho poriadku.

Reagovať teraz na faktické poznámky bude pán poslanec Muňko. Poprosím, pán poslanec, na budúce trojku pri faktickej stláčať a nie to, čím sa prihlasujeme do rozpravy. Nech sa páči.