9. schôdza

Pán predsedajúci, ďakujem veľmi pekne. Začnem tým, čo by snáď mohlo mať aj význam pri istej dávke tuposti, ktorú tu počujem od svojich kolegov pri obhajobe neobhájiteľného, ale začnem s pozmeňujúcim návrhom, ktorý sa týka tohto zákona.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem túto zmenu:
K článku I. V doterajšom bode 100 v § 52j odsek 4 znie: „Ustanovenie o porušení podmienok podľa § 5 ods. 9 predpisu účinného do 31. decembra 2010 sa použije aj pri porušení podmienok po 31. decembri 2010.“
Odôvodnenie. Navrhovanou úpravou sa dosiahne, že daňovník, fyzická osoba, pri porušení podmienok doplnkového dôchodkového sporenia, účelového sporenia a životného poistenia stanovených v zákone o dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2011 a nasledujúce nebude povinný zvýšiť svoj základ dane o sumu už uplatnených nezdaniteľných častí základu dane do konca troch zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k porušeniu týchto podmienok.
Ľudskou rečou. Je to pokus o zmiernenie aspoň jednej z mnohých krívd, ktorá sa vo vládnom návrhu objavila. A tá sa týka toho, že ak zúžite možnosť odpočítateľnej položky na tieto typy sporenia a zmeníte proste tieto pravidlá počas hry, tak ak by sa niekto po 1. januári rozhodol vystúpiť z toho systému, musel by v podstate asi pripočítať a dodatočne zdaniť všetky tie úľavy, ktoré si uplatnil, a to sa nám naozaj nezdá fér. To znamená, ak by ste našli v sebe tú silu a podporili tento pozmeňujúci návrh, v podstate by sa tie pravidlá uvoľnili. Ak presadíte to, že doplnkové dôchodkové poistenie nebude mať žiadnu podporu, tak Boh s tým, to už je vaše rozhodnutie, ale aspoň tí ľudia nebudú trestaní za to a nebudú musieť v tom systéme ďalej zotrvávať, napriek zmene podmienok.
Chcem vás upozorniť v súvislosti s touto témou na informáciu zo včerajška. Do Národnej rady bola doručená petičným výborom petícia, ktorú podpísalo vyše 220 000 ľudí, zväčša zrejme sporiteľov a účastníkov systému doplnkového dôchodkového poistenia, ktorí zásadne žiadajú o zmeny vo vládnom návrhu zákona, či už v tomto alebo o sociálnom poistení, keďže návrhy týchto zákonov jednoznačne atakujú hlavne doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré tu je mnoho rokov, v tomto systéme sú stovky tisíc ľudí, naozaj zväčša ľudí, ktorí si v drobnom sporia na svoju penziu. A zopakujem to, čo som hovoril v prvom čítaní, týmto návrhom, touto demotiváciou v podstate, popierate ten svoj základný ideologický odkaz, to znamená vlastnú snahu ľudí starať sa o seba na starobu tým, že tie pravidlá meníte, počas jazdy návrhu zákona ich chcete ešte aj zodvodniť. A tu jednoznačne trváte na tom, že im odpočítateľnú položku zrušíte. A je to veľmi zvláštny prístup k podpore sporivosti ako takej a k dlhodobému sporeniu, čo tento produkt určite prináša.
Ja sa vrátim k niektorým bodom, ktoré už tu spomenul pán kolega poslanec Burian.
V skratke, naozaj bez povšimnutia v podstate a bez akéhokoľvek premýšľania sa vraciate k nezdaniteľnému minimu, k nezdaniteľnej časti základu dane, ktorý klesá z 22,5-násobku na 19,2-násobok. On tu už hovoril o dopadoch v rámci mesiacov a rodín. A ja chcem len pripomenúť, že, pre lepšiu predstavu, človek s hrubým platom 400 eur bude v čistom brať plat len tým, že automaticky vlastne sa vráti tá nezdaniteľná časť na tú pôvodnú hodnotu, o 2,1 % menej, ľudia zarábajúci 1 500 eur budú poberať plat o 0,7 % menej. A to je to základné jadro, ku ktorému sa stále dostávame. Aj keď to nezdaniteľné minimum sa zníži pre všetkých rovnako, ale tie dopady sú pre rôzne príjmové skupiny rôzne. A tu podotýkam, v žiadnych vašich opatreniach sa nenachádzajú kompenzačné schémy pre tých, ktorých sa tieto opatrenia dotknú.
To bola nezdaniteľná časť dane. Tiež ste toho veľa urobiť nemuseli, lebo v podstate úprava toho minima z hľadiska podpory zvýšenia disponibilných príjmov obyvateľstva, tá uplynula sama, po dohode so ZMOS-om. A bolo to naozaj jedno z mála protikrízových opatrení, na ktorom sme sa zásadne spolu zhodli. A mala určite aj účinok, pretože nechala ľuďom, aj tým drobným, v čase krízy väčšie množstvo peňazí, čo sa, samozrejme, určite aj odrazilo v príjmoch štátneho rozpočtu, mám na mysli spotrebu a hovorím stále o tom istom z toho pohľadu, že návrhy vašich zákonov v podstate presadzujú a budú mať za dôsledok jednoznačne zníženie disponibilných príjmov obyvateľstva, čo sa odrazí na druhej strane, samozrejme, v samotnej domácej spotrebe a aj vo výbere daní. Samozrejme, vy si vyberáte segment ľudí, ktorých zasiahnete. A tak ste sa aj rozhodli. Čiže v tomto prípade sú to, bohužiaľ, zase len tí najslabší, či už hovoríme o remeselníkoch, ktorým napr. zníženie paušálnych výdavkov zo 60 na 40 %, tento systém ste, pán minister, tuším nastavili vy. V extrémnom prípade tu môže dôjsť k daňovému zaťaženiu až o 120 % , to znamená až 300 eur ročne. Nájdu sa takéto prípady. A táto zmena, samozrejme, automaticky spôsobí aj zvýšenie odvodov, pretože sa zvyšuje aj vymeriavací základ týmto remeselníkom. Čo to spôsobí? No bude to atakovať samotnú podstatu ich života, pokiaľ sa nepodarí dokončiť zamýšľaný systém licencií, alebo to bude, samozrejme, pôsobiť na vzrast cien.
Ja sa budem musieť, samozrejme, vrátiť aj k niektorým invektívam, ktoré tu zazneli v úvodnej časti, a použijem tú istú obranu ako kolega Burian. Keďže som nemal možnosť reagovať, tak vám k tomu niečo poviem.
Pán minister Mikloš, vy neustále, veľmi vytrvale, so zvýšeným hlasom a s istou dávkou umeleckého prednesu verklíkujete tézy o prestretom stole, plnej špajze, stále to isté, tak sme sa rozhodli, že vám budeme stále to isté na to odpovedať. A prečítam vám jeden zoznam, ktorý je potvrdený Eurostatom a bol schválený v štátnom záverečnom účte v rokoch 2007 a 2008. A ja vám chcem proste povedať niečo o tom prestretom stole a o nezaplatených faktúrach, určite vás to poteší. Čiže keď sme v roku 2006 (Ruch v sále.), pán Matovič bude tiež rád počúvať, prevzali vládu po pánovi Mikulášovi Dzurindovi a Ivanovi Miklošovi v oblasti financií, tak napr. sme museli uhradiť zníženie straty vo verejnom záujme Železníc 890 mil. Neboli tam rozpočtované investičné stimuly na PSA Peugeot Citroen, ktorým sa radi chválite, Kechnec, KIA, vykrytie nezabezpečených investičných stimulov, 850 mil. korún, riešenie dôsledkov povodní v rokoch 2005 a 2006, tiež veľmi obľúbená téma aj v tomto roku pre vás, 648 mil. korún, priame platby za cukor, neboli rozpočtované, aj keď bolo jasné, že tieto nároky vzniknú, 583 mil. korún, dokončenie Slovenského národného divadla, slávny projekt niektorých bývalých politikov, 431 mil. korún, pohonné hmoty pre policajtov, hasičov 343 mil. korún, aby mohli byť v službe, SAD-ky, vykrytie straty z výkonu vo verejnom záujme, 300 mil. korún, výborná vec, zrušenie pohľadávky voči Kohéznemu fondu, vymyslené pohľadávky, čiže tiež krásny prípad kreatívneho účtovníctva, 3,3 mld. korún, vymyslený rozpočtovaný príjem mám na mysli, potom to boli rozhodnutia Ústavného súdu, vaše obľúbené rozhodnutia Ústavného súdu o odobratých sociálnych dôchodkoch invalidov, 318 mil., tam boli aj štátne finančné aktíva 1,6 mld., splátka úrokov za dlh prevzatý zo Železníc, METRO Bratislava, 1,377 mld., prevzatie dlhu za Slovenský vodohospodársky podnik 1,5 mil., no ďalšie tu máme platy sudcov a prokurátorov, ústavný nález, 473 mil. a, pán Matej, budete si určite pamätať, neuhradené výkony vo verejnom záujme z rokov 1997 až 2002 vo výške 750 mil. Vy ako bývalý šéf jednej zo železničných spoločností viete určite, o čom hovorím. Čiže aj toto je podoba prestretého stola v celkovom objeme 33 mld., vyše miliardy eur. Aj s týmto sme sa museli v rámci rozmachu bohatého prestretého stola, dobrého podnikateľského prostredia, naštartovanej ekonomiky vysporiadať. A stále sa nám podarilo znížiť deficit roku 2006 nie na váš pôvodný naplánovaný v objeme 4,2 %. Ale znížili sme ho aj vďaka dodatočným príjmom, samozrejme, lebo toto sa nedalo zaplatiť, samozrejme, bez toho, aby sa nevyužili príjmy. A znížili sme ho na 3,6 %. A dosiahli sme aj, pre vašu pamäť, najnižší deficit verejných financií 1,8 % roku 2008, pre pamäť.
Teraz k daniam ako takým.
Tým, čo tu predniesol pán spravodajca Matej, a on to nemôže brať ani osobne, lebo je spravodajcom a predniesol pozmeňujúci návrh, čítanie toho pozmeňujúceho návrhu mu trvalo 20 minút, necelých 20 minút, v podstate predniesol to, že ak to schválite, tento pozmeňujúci návrh, tak zavediete novú daň, daň z emisných kvót. Čiže jednak vám chcem trošku sarkasticky a s istou iróniou pripomenúť, že máte, všimol som si vo vašom programovom vyhlásení vlády, že nebudete zavádzať nové dane. A vy ste toho veľa porozprávali aj pred voľbami a zrejme aj po voľbách. Čiže je to nový typ dane. Ale vy ho zavádzate úplne unikátnym spôsobom, ktorý sa dá prirovnávať k legislatívnemu štatáriu. Veď toto je proste legislatívny výnimočný stav. Vy zavádzate nový typ dane formou poslaneckého pozmeňujúceho návrhu. Mne je jasné, že vám ho vypracovalo ministerstvo financií, tak to chodí, tak sa upravujú paragrafy, tak sa pracuje v prospech republiky, pán spravodajca, to mi je úplne jasné. A v tomto pohľade sme nemali ani my iný osud, ale zavádzať novú daň cez pozmeňujúci návrh bez toho, aby ste sa s dotknutými (Výkriky v sále.), keby som mohol hovoriť, pán Janiš, bez vášho pokrikovania, bol by som rád... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pán Kažimír, teraz ste mu ublížili.

Pardon, niekto na mňa hahakal, dobre. Pardon, vzadu to je ešte stále. (Reakcie z pléna.) Nemám tú možnosť.
Čiže vzhľadom na to, že to zavádzate bez akejkoľvek diskusie, možnosti vyjadrenia sa dotknutých, to je proste silná káva aj na iné režimy, ktoré nemajú ďaleko k ráznym rozhodnutiam. A vy sa touto cestou vydávate. Ja vám nevyčítam to, že hľadáte dodatočné zdroje na strane príjmov, ktoré na prvý pohľad nie sú nasmerované do peňaženiek občanov. Z tohto pohľadu vám to naozaj nevyčítam. Ale toto je tak komplikovaná téma, ktorá je, samozrejme, prepojená s rezortom a s agendou životného prostredia. Mimochodom, ani slovko som nezačul z úst novovymenovaného ministra životného prostredia, aký je jeho postoj k tejto téme ako celku. A, samozrejme, vy pri prezentácii tejto témy, ktorej jediným cieľom je naplniť štátny rozpočet v budúcom roku a dať vám istý priestor v tej trme-vrme, v tej hádke, ktorú posledné dva mesiace pri úpravách, pozmeňujúcich návrhoch proste predvádzate verejnosti aj nám, chcete si vytvoriť priestor. To je v poriadku, ale, viete, ministerstvo financií nešetrí, resp. nestíha systémovo šetriť, ja teraz používam vás, lebo na to nemá čas, pán minister, tak presne to hovorím. A zavádza novú daň formou pozmeňujúceho návrhu poslancov, lebo na to tiež nemá čas. Ja si myslím, že vašou psou povinnosťou bolo túto tému predebatovať s odbornou verejnosťou. A nemusíte proste prijať jej argumentáciu. Nemuseli ste ju prijať, pretože je mi jasné, že sa vôbec neunúvate čo len stratiť slovo s nimi, už nehovoriac o tom, že takýto typ legislatívneho zásahu by si zaslúžil rokovanie možno rozpočtového a finančného výboru, čo na to pán predseda, ak by tu bol, by povedal, alebo hospodárskeho výboru, ak to má takéto ataky, alebo výboru pre životné prostredie. Toto proste prejde tichom. A predpokladám, že pán minister zareaguje zvýšeným hlasom o tom, ako sa tu rozdalo zase vyše 0,5 mld. eur. Samozrejme, zabudne povedať, že z tých 600 mil. sa mohlo predať maximálne 10 % podľa pravidiel Európskej únie. Nepovedal, že celá schéma bola schválená Európskou komisiou, že sa o nej rokovalo vyše dva roky, že Európska komisia nám časť tých limitov vyškrtala, že sú tam proste podniky, ktoré celé mesiace si museli obhajovať zvyšky svojich kvót, a hlavne že sa vyjednávali výšky týchto kvót v období rokov 2006 a 2007 s účinnosťou od roku 2008. A to vám chcem len pripomenúť, že v tom období sme mali najvyšší ekonomický rast v Európe v našej histórii. A zrejme aj v našej histórii najvyšší bol vyše 10 %. To znamená, že v rokovaní, dôraznosti, prieraznosti týchto firiem v presadzovaní si objemu týchto kvót, tam sa odrážali aj obchodné plány, ktoré sa proste opierali o celé state OECD, Medzinárodného menového fondu, Svetovej banky o tom, aké tento svet zažíva krásne obdobie kontinuálnych veľkých rastov. Ale prišiel koniec roku 2008, roky 2009 a 2010 a mali sme tu v roku 2009 proste prepad ekonomických aktivít. Čiže to, čo sa vám dneska zdá ako rozdávanie proti verejnému záujmu v tom celku, ja nehovorím o jednotlivostiach, bolo proste založené na obchodných plánoch a na ekonomickom raste predchádzajúcich rokov, o ktorom dneska vieme, že nenastal. A vieme, že je jasné, že tie firmy sa dostali do absolútneho zmenšenia alebo scvrknutia ekonomických aktivít a proste tie emisie nevyužili. Otázka je, čo s nimi robili a čo s nimi robia.
Ja si tu dovolím spomenúť, mám ešte chvíľu čas, pretože asi sa tým nikto nechce zaoberať, Zväz hutníctva, ťažobného priemyslu a geológie Slovenskej republiky vo svojom vyhlásení vyjadruje znepokojenie nad nedávno zverejneným zámerom, dneska zhmotnením zdaniť príjmy z predaja držby. Kritizuje, samozrejme, legislatívny proces, ktorý je bez diskusie so sociálnymi partnermi, či už vašimi naozaj bratmi, zväzmi zamestnávateľov alebo bratmi v triku s odborármi. Čiže toto ste takisto absolútne vynechali. Budem citovať: „Mnohí priemyselní výrobcovia použili alebo plánujú použiť prebytočné kvóty CO₂ na investície do technologických zariadení alebo environmentálnych projektov, zvlášť pred začiatkom tretej fázy EU TES v roku 2013, kedy značná časť emisných kvót bude, na rozdiel od tej súčasnej, predmetom dražieb. Európskym prevádzkam tým vzniknú dodatočné priame náklady, ktoré významnou mierou znevýhodnia ich konkurenčné postavenie voči podnikom z krajín bez striktných emisných obmedzení,“ názor našich metalurgov, „treba si tiež uvedomiť, že tzv. „prebytočne pridelené“ kvóty mnohých prevádzok na Slovensku počas súčasného obchodovacieho obdobia (roky 2008 až 2012) sú dôsledkom dramatického poklesu produkcie (a z nej vyplývajúcich nižších emisií) zapríčinenej globálnym hospodárskym útlmom, ktorý významne podkopal ich výrobné očakávania.“ Ja to citujem vám a aj predkladateľovi, ktorý je niekde v úzadí, z listu, resp. z verejného vyjadrenia Zväzu hutníctva, ťažobného priemyslu a geológie, ktorý dnes podporuje RÚZ jednoznačným spôsobom.
Je tu ďalšia tlačová správa, Klubu 500. Evidentne nemáte trpezlivosť toto počúvať a ja nie som advokátom. Ja nie som advokátom priemyslu, ktorý obchoduje, špekuluje, drží, pozitívne využíva tieto emisné kvóty. Ja vám len hovorím, že ak chcete zavádzať daň so sadzbou 80 % na takýto typ majetku, odvod, kde z vlastnej skúsenosti viem, že na Slovensku, na rezortoch sa nachádzali dvaja-traja odborníci na emisné politiky, a to bol jeden na ministerstve financií, jeden alebo dvaja na životnom prostredí, neviem, kde sa vám teda podarilo ich nájsť. Počul som, nejakého ste si doviezli z Londýna. To je všetko v poriadku, aj ten úmysel môže byť pozitívny, ale tá forma je katastrofálna, je iritujúca a je veľmi riskantná. Je riskantná a už dnes si môžeme vsadiť na to, čo je možno aj zámerom, to teraz proste pretlačiť cez tieto dvere tohto parlamentu, že dôjde k istým úpravám a že tento zákon sa bude zase novelizovať v budúcom roku, keď teda sadne pena a začne sa teda s chladnou hlavou uvažovať nad tým, ako je, povedzme, systém preddavkov, ktorý plánujete zaviesť už od budúceho roku. Formu tých preddavkov podľa toho, čo som si ináč prečítal pred dvoma-troma hodinami, lebo skôr som k tomuto návrhu prístup nemal, idete robiť na základe vyprodukovaných emisií v roku 2010. A to tiež nie je ešte rok nejakej totálnej expanzie. Je to proste rok návratu. Môžu nám hovoriť indikátory o náraste priemyselnej výroby, ale tu proste zásadne sa ráta aj so spôsobom bázového efektu. Čiže veľmi dobre vieme, že tie priemyselné podniky ešte nie sú na špičke svojich možností. To znamená, že ak budú budúci rok mať možnosť, budú mať šťastie, a všetci si to prajeme kvôli rastu zamestnanosti, a budú mať naozaj väčšiu výrobu a vy ich zaťažíte preddavkami na základe nižších emisií z minulého roku, tak sa môžu dostať proste do problémov s kešovou svojou pozíciou. To je jedno proste z rizík.
Hovoríte o mase podnikov. Je to z tých 145 alebo 146, pán minister, 133, čo je vyše 90 % toho celkového objemu. Je to typ výrob, ku ktorým sa evidentne nepristupuje s takou láskavosťou ako k obchodným reťazcom a obchodom, kde sa im teda chcelo uvoľniť ruky na dva roky s registračnými pokladnicami, teraz natvrdo možno je to na jeden rok. Tam je veľmi láskavý prístup. K bankovému sektoru je láskavý prístup, ale nie k našej tradičnej výrobe, o ktorej vieme, asi akú má rentabilitu, a ktorá zamestnáva tento zväz hutníctva, podľa mojich informácií 25 000 ľudí, RÚZ celú, keď sa za to stavia 200 000 zamestnancov. To sú proste hlasy týchto zamestnávateľov. Bolo by dobré, aby ste si ako exekutívci s nimi sadli a vyjasnili detaily, lebo túto daň zavádzate pod rúškom tmy. A vôbec sa, ale naozaj vôbec sa s tým neschovávate.
A keď ste sa už tu znížili dvaja páni s jazykom na úroveň toho, že už nemáme tváre, ale máme ksichty, tak vám teda poviem, že celý tento zákon, pán minister aj pán Matovič, ak podporíte vzhľadom na to, čo ste všetko porozprávali v minulom období, ako ste navrhovali znižovať sadzbu priamych daní na 16 %, čo ste dali aj do programového vyhlásenia, tak nieže nemáte kožu na tvári, ale nemáte kožu na ksichte. Ďakujem.

S faktickou poznámkou pán spravodajca, nech sa páči, ako jediný sa hlási. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. (Reakcia poslanca.) Jožko, musíš stlačiť trojku.

Ďakujem pekne za slovo. Pán Kažimír, niekedy je menej viac a niekedy sa netreba nechať uniesť. A vy ste počas svojho 24-minútového príhovoru niekoľkokrát si pomýlili pána Janiša so svojím poslancom. Mňa ste označili, že som hovoril o ksichte, pričom som to nepovedal, dvaja páni. A takto to je stále. Stále je to o takej demagógii, o takých vlastne polopravdách. Nevadí, ale je vždycky lepšie 20 minút predniesť pozmeňujúci návrh, ktorý rieši finančnú situáciu Slovenskej republiky, ako 24 minút tu rozprávať polopravdy, nezmysly a chaos.
A jeden jediný dôvod vám poviem ako príklad toho, že ste povedali, že takáto diskusia by mala byť aspoň na výbore finančnom. Ona bola a vy o tom dobre viete. Dvadsiateho šiesteho sme sa o tom bavili a štátny tajomník ministerstva financií dopredu avizoval, že k takémuto typu daní dôjde a bude takýto pozmeňujúci návrh podaný.
Takže len toľko. Hovorme si veci tak, ako sa majú. Ďakujem pekne.

S faktickou poznámkou sa ešte prihlásil pán poslanec Jozef Burian. Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Musím povedať, že nie je bežným štandardom, aby sa takáto nová daň a takýto nový systém zavádzal pozmeňujúcim návrhom, ktorý je rozdaný tesne pri začiatku rozpravy, príp. pred prednesením tohto pozmeňujúceho návrhu. Je bežným štandardom a bolo bežným štandardom, že takýto pozmeňujúci návrh a takáto obsiahla alebo takáto dôležitá téma bola prejednávaná najprv vo výbore. To, že niekto avizuje, že takéto niečo môže byť, ešte neznamená to, že poznáme paragrafové znenie a aké dopady alebo aká dopadová štúdia bude toho. Ja som tiež bol prekvapený, lebo keďže som sa prihlásil písomnou formou, tak ten prečítaný pozmeňujúci návrh bol až po mojom vystúpení. Takže ja by som osobne žiadal, aby sa tento váš návrh, pán spravodajca, prejednal vo výbore pre financie a rozpočet a potom následne sa hlasovalo o tomto návrhu zákona. V opačnom prípade mi to pripadá fakt veľmi chrapúnske na to, že pod rúškom tajnosti sa príde so zákonom, o ktorom fakt neviem, či nebude nadobúdať niekoľkokrát zmeny ešte v budúcom roku. Takže radšej odporúčam, aby sa dvakrát meralo a raz rezalo, tak ako je to v prípade iných zákonov, keď musíme meniť zákony alebo dodatočne sa menia zákony o spotrebnej dani z piva a ja neviem o čom všetkom ešte, momentálne prenájom formou finančného lízingu, vreckové a tak ďalej. Čiže radšej by som bol, aby sa to prejednalo. A tým aj dávam takýto návrh. Ďakujem.

Reagovať bude pán poslanec Kažimír. Nech sa páči.

Pán poslanec Burian skončil.
Pán poslanec Matej, ten príbeh s polopravdami je teraz úplne namieste. Ja vám to presne opíšem. Ja som na tom výbore bol. A pán štátny tajomník Tvaroška odpovedal na moju otázku, čiže nie z vlastnej iniciatívy, na moju otázku, ako je to s uvažovanou daňou z emisných kvót. A uviedol na to proste to, čo v tom danom momente o tom vedel, resp. chcel povedať, a to sa proste aj v nasledujúcich dňoch udialo. Ale samotný text, lebo proste dane sú dane, účtovníctvo je proste o exaktnom texte, sme videli dnes. Čiže o zámere, úvahe sa môžu robiť tlačové konferencie.
A pokiaľ viem, tak naozaj dotknuté zväzy o tom sa dozvedia možno dneska, ak sa teda dostali už k vášmu pozmeňujúcemu návrhu, ak ho bol niekto ochotný vypustiť. Ale, opäť, nie sme tu advokáti zväzov, sú to vaši blízki spojenci a kolegovia, s ktorými si vždycky viete nájsť spoločnú reč. Ale tentokrát ste ich úplne odignorovali.
A náš zámer je jedine ten, že, samozrejme, akýkoľvek tlak na nákladovosť sa v prvom rade pri tom bezcitnom svete, v ktorom žijeme, môže preniesť na zamestnanosť a na mzdovú politiku týchto firiem. To je jediné, čo nás zaujíma. A takto sa dostaneme aj okľukou k tomu, že sa to opäť môže dotknúť, samozrejme, tých, ktorých sa zastávame, teda nižších príjmových skupín a ľudí, ktorí pracujú a živia sa tou prácou. Vďaka.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Slovo v záverečnej reči má teraz pán navrhovateľ. Nech sa páči.