9. schôdza

Ďakujem pekne. Dobrý deň prajem.
Ako viete, máme na stole zákon o platových pomeroch ústavných činiteľov. Ide teda najmä o platy poslancov. Dohoda, ktorú som predložil, nebudem ju teraz už opakovať, chcem povedať ešte nejakých pár dodatkov k nej, ale tá dohoda, ktorá bola predložená je výsledok mnohých debát a diskusií. a som presvedčený, že je to dobré kompromisné riešenie. Viem, že nie každý sa s tým stotožňuje úplne, ale miera nesúhlasu je práve pri tomto návrhu najnižšia.
Ako som už v minulosti spomenul pri dobrom vývoji ekonomiky môžu byť nakoniec poslanecké platy vyššie, ako keby sme ich ponechali v terajšom zmrazenom stave, a to preto, lebo trojnásobok platu poslanca sa znižuje o deficit, ktorý teda predpokladáme, že bude klesať.
Veľmi dôležité sú dve nasledované veci. Po prvé, odmrazujeme tieto platy. Ja osobne to považujem za veľkú chybu, ktorá sa udiala pred vyše dvomi rokmi, že boli platy zmrazené. . Toto je skrátka riešenie, ktoré nikam nevedie, preto lebo len roztvára nožnice medzi tým čo, je skutočný nárok poslancov a medzi tým čo dostávajú. A hlásim sa medzi tých ľudí. Budem prvý z tých, ktorí budú hovoriť, že práca poslanca má hodnotu trojnásobku minimálnej mzdy a nemali by sme z toho dlhodobo a príliš veľa ukrajovať. Teraz máme výnimočnú situáciu, máme mimoriadne veľký deficit, tak ten plat bude síce znížený, ale je to len dočasne.
Ďalšiu vec, na ktorú by som chcel upozorniť najmä poslancov, aj pána poslanca Galbavého, poslancov, ktorí nie sú z bratislavského kraja, dnes neexistuje zákonný nárok na to, aby Národná rada poslancom preplácala bývanie. Je to jednoducho nedoriešená situácia a je problematická. Národná rada to síce robí, má to robiť aj ďalej, ale neexistuje na to zákonný nárok.
Toto sa tiež mení predloženou novelou. Je tam bod, ktorý vraví, Národná rada uhradí alebo dá k dispozícii na svoje náklady bývanie poslancom, ktorí nie sú z bratislavského kraja.
Prosím pekne, či poslanci koalície alebo opozície, zoberte aj toto na vedomie, že aj tento nedobrý stav, dnešný a veľmi spochybniteľný, napravíme.
Posledná vec, ktorú by som chcel uviesť je to samotné znižovanie o ten deficit. Pôvodný návrh je o dvojnásobok deficitu, ale po dohode predloží pán Beblavý pozmeňujúci návrh, ktorý, kde je zrealizovaná jedna myšlienka opozičného poslanca, nechcem mu narobiť problémy tým, že ho budem menovať, tá myšlienka je dobrá v tom, že vytvárame iba stupne, to znamená, keď je deficit nad 7 %, tak plat sa zníži o 15 %. Keď je nad 5, tak o 10, nad 3, tak o 5 %, ale keď je deficit pod 3 %, tak sa už plat neznižuje.
Toto je dobré v tom, čo aj kolega Marcinčin v minulosti kritizoval, že poslanci by nemali byť príliš silne motivovaným tým deficitom napríklad preto, aby nebránili do určitej miery anticyklickej politike, hospodárskej a podobne, tak toto sme zohľadnili. Ten deficit do 3 %, aj maastrichtské kritérium je 3 %, čiže akonáhle je deficit pod 3 %, poslanci nebudú za to nijak už postihovaní.
Ja si myslím, že toto riešenie je veľmi dobré, že som toho opozičného kolegu spomenul, tak to je len preto, aby nebol dojem, že sme si nejak plagiátom privlastnili tento návrh.
Čiže, ja veľmi dúfam, že to potvrdíte. Je to naozaj riešenie také, ktoré aj garantuje to a vytvára predpoklady pre to, aby sme už štyri roky sa nemuseli k platom poslancov vracať. A verte mi, prosím vás, je to naozaj dobré riešenie. Takže, odo mňa zatiaľ toľko. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne pán podpredseda.
Ctené dámy, vážení páni, milí hostia, dovoľte mi informovať vás, že Národná rada pridelila návrh skupiny poslancov týmto výborom Národnej rady: Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre sociálne veci. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne. K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská.
Odporúčanie pre Národnú radu návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi takto: Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet dňa 18. novembra, ústavnoprávny výbor dňa 24. novembra a Výbor Národnej rady pre sociálne veci dňa 18. novembra. Spoločná správa obsahuje sedem pozmeňovacích návrhov.
Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v tejto spoločnej správe hlasovať spoločne, s návrhom gestorského výboru, schváliť.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade celý návrh skupiny poslancov schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Gestorský výbor určil mňa za spoločného spravodajcu výborov. Ďakujem pekne.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím rozpravu.

Vážené dámy, vážení páni, ďakujem veľmi pekne za slovo.
Dovoľte mi, aby som predniesol dva pozmeňujúce návrhy. Obidva v mene skupiny poslancov, ktorí ich podpísali. Ten jeden je taký, ktorý som dlhšie presadzoval pri príprave tohto zákona. Podarilo sa mi nakoniec presvedčiť pätnásť kolegov. Ten druhý má taký komplikovanejší intelektuálny pôvod. Podľa informácie od pána predsedu Sulíka, jeho intelektuálnym otcom je pán poslanec Burian, takže týmto nemusel som, o. k..
Tak bolo mi treba povedať, my tú transparentnosť môžeme prehnať. Pán Sulík, si ale v každom prípade osvojil, dotiahol a požiadal mňa, aby som ho dotiahol technicky a predložil.
Takže dovoľte, aby som tieto dva pozmeňovacie návrhy predložil.
Ten prvý sa týka v podstate, najmä iných ako ústavných činiteľov a snaží sa vybalansovať tu tento legislatívny stav, ktorý tu dnes schvaľujeme. Tak, by som povedal, tá miera aj úspor a určitej racionalizácie sa dotýkala vyššie postavených verejných činiteľov politických, aspoň proporcionálne, ak nie rovnako.
Dovoľte mi, aby som ten návrh prečítal a potom ho stručne zdôvodním.
Pozmeňujúci návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky k návrhu skupiny poslancov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady č. 120/1993 Z. z., tu chcem upozorniť, že v písomnej verzii je preklep, tam je rok 33, takže to opravujem Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 146.
1. V čl. I bod 1 znie:
"1. V § 2 ods. 1 znie:
"(1) Poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len "poslanec") patrí plat vo výške trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy na zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, znížený podľa ods. 2 zaokrúhlený na celé euro nahor (ďalej len "plat poslanca"), začínajúc dňom, v ktorom zložil Ústavou Slovenskej republiky (ďalej len "ústava"), predpísaný sľub.
Odkaz na poznámku pod čiarou 1.
V závislosti od času výkonu poslaneckého mandátu patrí po zániku poslaneckého mandátu poslancovi ešte plat počas dvoch mesiacov, ak vykonáva mandát poslanca menej ako päť rokov alebo troch mesiacov, ak vykonáva mandát poslanca aspoň päť rokov.
Toto ustanovenie sa nevzťahuje na poslanca, ktorý bol zvolený za poslanca v nasledujúcom volebnom období a na poslanca, ktorý bezprostredne po zániku mandátu začal vykonávať inú funkciu ústavného činiteľa Slovenskej republiky podľa § 1, alebo ktorý bol zvolený do Európskeho parlamentu, alebo začal vykonávať funkciu podľa osobitného predpisu.
Odkaz na poznámku pod čiarou 1aa.
Ak poslanec vykonával mandát ako náhradník, patrí mu nárok podľa druhej vety len raz počas toho istého volebného obdobia.
Poznámka pod čiarou k odkazu 1aa znie:
"1aa) § 6 ods. 2 písm. b) zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.".".
Odôvodnenie. Navrhuje sa, aby odstupné poslancov Národnej rady bolo upravené rovnako ako pri ostatných zamestnancoch pôsobiacich v národnom hospodárstve, teda dvomi alebo tromi platmi v závislosti od dĺžky výkonu funkcie alebo zamestnania.
2. Za čl. I sa vkladajú nové články II a III, ktoré znejú:
"Čl. II.
Zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 151/2010 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:
§ 99 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
"(3) Štátnemu zamestnancovi podľa § 6 ods. 2 písm. b) možno poskytnúť odmenu maximálne do výšky 20 % jeho ročného funkčného platu."
Odôvodnenie. Navrhuje sa, aby štátnym zamestnancom v politickej funkcii bolo možné poskytnúť odmenu vo výške maximálne 20 % ročného funkčného platu.
Čl. III
Zákon č. 438/2001 Z. z. o platových pomeroch a ďalších náležitostiach súvisiacich s vykonávaním funkcie predsedu samosprávneho kraja v znení zákona č. 460/2008 Z. z. sa mení takto:
1. V § 2 sa vypúšťa písm. b). Doterajšie písm. c) sa označuje ako písm. b).
2. Paragraf 4 sa vypúšťa.
Odôvodnenie. Navrhuje sa vypustiť pre predsedov vyšších územných celkov inštitút ďalšieho platu, keďže politickými predstaviteľmi ide o inštitút bez porovnateľného plnenia pre ostatných predstaviteľov, a to bez dôvodu.
3. V § 6 ods. 1 a 2 znejú:
"(1) Po zániku mandátu predsedu, okrem dôvodov uvedených v osobitnom predpise."
Odkaz na poznámku pod čiaru 4a, z dôvodu uplynutia volebného obdobia.
Odkaz na poznámku pod čiarou 5, patrí predsedovi odstupné z rozpočtu samosprávneho kraja, ktorý v závislosti od času výkonu funkcie je
a) dvojnásobok jeho priemerného mesačného platu, ak vykonával funkciu kratšie ak päť rokov,
b) trojnásobok jeho priemerného mesačného platu, ak vykonával funkciu dlhšie ako päť rokov.
2. Priemerným mesačným platom ods. 1 je súčet platu podľa § 3, alebo za obdobie dvanástich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov predchádzajúcich mesiacov, v ktorom vznikla potreba zistenia priemerného mesačného platu. Priemerný mesačný plat sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.".".
Poznámka pod čiarou k odkazu 4a znie:
"4a) § 17 ods. 1 písm. b), d)  a g) zákona č. 302/2001 Z. z.".
Odôvodnenie. Navrhuje sa, aby odstupné predsedov VÚC bolo upravené rovnako ako pri ostatných zamestnancoch v národnom hospodárstve.
3. Doterajší čl. II sa označuje ako čl. IV.
Odôvodnenie. Ide o legislatívno-technickú úpravu.
Dovoľte mi, pár viet len k tomuto návrhu. V podstate jeho zmyslom je upraviť odstupné pre rôzne verejné pozície zhodne so Zákonníkom práce tak, aby nás už nikto nemohol obviňovať, že máme nejaký mimoriadne privilegovaný status.
A druhým účelom je, zrušiť, teda ako už bolo spomenuté trinásty, štrnásty plat županov, keďže je inštitút, ktorý nemá ekvivalent v žiadnej inej verejnej funkcii. A tretím je, limitovať odmeny pre politických funkcionárov štátnej služby, teda nie pre normálnych štátnych zamestnancov, ale pre politických funkcionárov v štátnej službe na 20 % ročného platu. Myslím, že osobitne kolegovia zo SMER-u nám budú vedieť vysvetliť, prečo je takýto návrh potrebný, vzhľadom na ich skúsenosti so svojimi vlastnými štátnymi tajomníkmi.
Ja len dodám k tomuto, že v tomto návrhu bol pripravený ešte jeden článok, ktorý by tieto isté zásady zavádzal aj pre primátorov a starostov. Po rokovaní s poslancami strany Sloboda a Solidarita došlo k politickej dohode, že keďže oni podali už svoju novelu, ktorá navrhuje zmenu platových pomerov primátora a starostov, ktorá bude prerokovaná v prvom čítaní na tejto schôdzi, tak je vhodnejšie vyňať tento článok a rokovať o ňom, o tých návrhoch spoločne pri novele poslancov pána Somogyiho a Krnáča a Majera. Takže, toľko k tomuto návrhu.
Druhý návrh, je pozmeňovací návrh skupiny poslancov k návrhu skupiny poslancov, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
1. V čl. I v § 2 sa za ods. 1 vkladá nový ods. 2, ktorý znie:
"(2) "Zníženie podľa ods. 1 sa rovná:
a) 0,15-násobku trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok. Mám dočítať? Okej.
Takže, ešte raz začnem od toho odseku. Zníženie podľa ods. 1 sa rovná
a) 0,15-násobku trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat poslanca vypočítava, ak podiel schodku rozpočtu verejnej správy Slovenskej republiky a hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat poslanca vypočítava, zverejneného Európskou komisiou (Eurostatom) v apríli kalendárneho roka, na ktorý sa plat poslanca vypočítava.
Odkaz pod čiarou 1a. Je rovný alebo vyšší ako 0,07.
b) 0,1-násobku trojnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat poslanca vypočítava, ak podiel schodku rozpočtu verejnej správy Slovenskej republiky a hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat poslanca vypočítava, zverejneného Európskou komisiou (Eurostatom) v apríli kalendárneho roka, na ktorý sa plat poslanca vypočítava je rovný alebo vyšší ako 0,05 a nižší ako 0,07,
c) 0,05-násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat poslanca vypočítava, ak podiel schodku rozpočtu verejnej správy Slovenskej republiky a hrubého domáceho produktu Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, na ktorý sa plat poslanca vypočítava zverejneného Európskou komisiou (Eurostatom) v apríli kalendárneho roka, na ktorý sa plat poslanca vypočítava, je rovný alebo vyšší ako 0,03 a nižší ako 0,05".
Poznámka pod čiarou k odkazu 1a znie:
"1a) Čl. 14 Nariadenia rady (ES) č. 479/2009 z 25. mája 2009 o uplatňovaní Protokolu o postupe pri nadmernom schodku, ktorý tvorí prílohu Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.".
Doterajší ods. 2 sa označuje ako ods. 3.
Dovoľte mi, teraz tou ľudskou rečou povedať, navrhuje sa teda, aby sa znižovanie platu stále viazalo na deficit, ale inak ako je pôvodne navrhované. Jednak sa navrhuje dôležitá vecná zmena, že ak deficit klesne pod 3 % HDP nebude sa plat znižovať. Na to sú rôzne dôvody, politické aj vecné. A navrhuje sa, aby pri vyššom deficite sa plat znižoval, ale fixným spôsobom, nie na dvojnásobok deficitu. Navrhuje sa, aby sa pri deficite od 3 do 5 % znížil plat o 5 %, od 5 do 7 % o 10 %. A pri deficite vyššom ako 7 % HDP, aby sa znížil plat o 15 %. Je to jednoduchší prehľad, než asi je prijateľnejší spôsob.
2. V návrhu zákona sa v čl. I § 29g nahrádza novým § 29g:
"§ 29g
Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2011.
(1) V roku 2011 zníženie podľa ods. § 2 ods. 2 je 15 %.
(2) V roku 2011 patrí mesačne prezidentovi plat vo výške 4-násobku platu poslanca.
(3) V roku 2011 patrí mesačne členovi vlády plat vo výške 1,5-násobku platu poslanca zníženého ešte o 5 %.
(4) V roku 2011 patrí mesačne sudcovi Ústavného súd plat vo výške 1,3-násobku platu poslanca zvýšeného o 5 %.
(5) V roku 2011 patrí mesačne predsedovi Kontrolného úradu plat vo výške 1,5-násobku platu poslanca zvýšeného o 5 %.
(6) V roku 2011 patrí mesačne podpredsedovi Kontrolného úradu plat vo výške 1,3-násobku platu poslanca zvýšeného o 5 %.
(7) V roku 2011 patrí mesačne generálnemu prokurátorovi plat vo výške 1,3-násobku platu poslanca zvýšeného o 5 %.
Dovolím si tu poznamenať na preklep, ktorý je v písomnej verzii, kde je uvedený pri generálnom prokurátorovi 1,5-násobok, to je preklep. V spoločnej správe bolo dohodnuté 1,3-násobok.
(8) V roku 2011 je priemerným platom sudcu plat poslanca zvýšený o 5 %.
(9) V roku 2011 je základným platom sudcu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a sudcu Špecializovaného trestného súdu odkaz na § 3, o poznámku pod čiaru 13, plat vo výške 1,3-násobku platu poslanca zvýšeného o 5 %.
(10) V roku 2011 patrí štátnemu zamestnancovi vo verejnej funkcií v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo, odkaz pod čiaru 12, okrem veľvyslanca a vedúcemu ostatného ústredného orgánu štátnej správy, odkaz 12, funkčný plat vo výške platu poslanca zníženého ešte o 5 %.
(11) V roku 2011 sú platové pomery verejného ochrancu práv, paušálne náhrady a náhrady ďalších výdavkov súvisiace s vykonaním tejto funkcie rovnaké ako platové pomery, paušálne náhrady a náhrady ďalších výdavkov poslanca Národnej rady vo funkcii podpredsedu Národnej rady, pričom plat poslanca, pričom plat verejného ochrancu sa zvýši o 5 %.
Poznámka pod čiarou k odkazu 13 znie:
"13) § 66 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a zmene a doplnení niektorých zákonov.".
Odôvodnenie. Ide o legislatívno-technickú zmenu nevyhnutnú vzhľadom na bod 1.
Ja si len dovolím upozorniť ešte raz, v tom poslednom ods. 11, tam som opravil, tam posledná vec, plat poslanca sa zvýši o 5 %, to je tiež preklep, mal tam byť plat verejného ochrancu práv. To bolo v tom pôvodnom návrhu zle napísané.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem, pán predseda.

Druhého februára 2011 uplynie funkčné obdobie generálneho prokurátora Slovenskej republiky Dr. Dobroslava Trnku. Na 8. schôdzi Národnej rady nebol kandidát zvolený, a treba preto vykonať novú voľbu.
Na výzvu predsedu Národnej rady Slovenskej republiky reagovali poslanci predložením dvoch návrhov na kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky. Kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov, bude navrhnutý prezidentovi Slovenskej republiky na vymenovanie. Ústavnoprávny výbor rokoval o návrhoch na svojej 17. schôdzi 24. novembra 2010 a pozval aj navrhnutých kandidátov doc. Čentéša a Dr. Trnku na rokovanie.
Uznesením č. 102 ústavnoprávny výbor konštatoval, že obaja navrhovaní spĺňajú zákonom ustanovené podmienky na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky a odporučil vykonať akt voľby podľa platného volebného poriadku.
Dovoľujem si navrhnúť, pán predseda, aby poslanci zobrali na vedomie, že obaja spomenutí kandidáti spĺňajú zákonom ustanovené podmienky, a aby tajným hlasovaním vykonali akt voľby. Ďakujem pekne.

Pán predseda, chcem upozorniť, že podanie doc. Čentéša, zdôrazňujem podanie, nespĺňalo procesné náležitosti podľa vášho listu, ktorý ste zaslali poslaneckým klubom, pretože podanie bolo uskutočnené až po bežných úradných hodinách a váš oznam poslanecké kluby dostali až v utorok v doobedňajších hodinách. Čiže až po vykonaní tohto aktu, a tým ste neumožnili rovnaké podmienky pre všetkých, ktorí by ešte v danom čase mohli podať. Čiže mám za to, že nemôžeme dnes hlasovať o doc. Čentéšovi. A prosím, aby ste ho stiahli.

Ďakujem, pán predsedajúci. Na základe žiadosti Súdnej rady Slovenskej republiky a podľa zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Národná rada na 7. schôdzi volila 12 kandidátov na miesta 6 sudcov disciplinárneho súdu, ktorým v októbri tohto roku skončilo 3-ročné funkčné obdobie.
Národná rada ako každý oprávnený subjekt navrhuje dvojnásobný počet kandidátov. Vzhľadom na to, že v oboch kolách volieb bol zvolený iba jeden kandidát, je potrebné vykonať novú voľbu na 11 zostávajúcich kandidátov. Za kandidáta môžu byť podľa § 119 ods. 4 a § 119 ods. 6 citovaného zákona zvolení sudca a iná osoba, ktorí spĺňajú zákonom ustanovené podmienky.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky na 17. schôdzi 24. novembra 2010 návrhy prerokoval a uznesením č. 103 konštatoval, že všetci navrhnutí zoradení v abecednom poradí spĺňajú podmienky ustanovené v § 119 ods. 4 a ods. 6 citovaného zákona. Odporučil vykonať akt voľby podľa volebného poriadku a o voľbe a odvolávaní iných funkcionárov schváleného uznesením Národnej rady zo 6. septembra 2010 č. 61 a uznesenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady z 26. októbra 2010.
Preto vás prosím o vykonanie aktu tajnej voľby na kandidátov na disciplinárnych sudcov.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 149 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 149 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky.
Zo 149 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 2 neplatné a 147 platných. Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že
- za Jozefa Čentéša hlasovalo za 73 poslancov, proti 71 poslancov, zdržali sa hlasovania 3 poslanci,
- za Dobroslava Trnku za hlasovalo 74 poslancov, proti 67, zdržalo sa hlasovania 6 poslancov.
Na schválenie návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol zvolený žiaden kandidát. Vzhľadom na to, že ani jeden z kandidátov nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov, vykoná sa opakovaná voľba, do ktorej postupujú obidvaja kandidáti Jozef Čentéš a Dobroslav Trnka.
Overovatelia poverili mňa oznámiť výsledok hlasovania Národnej rady Slovenskej republiky.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení členovia vlády, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnila z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády.
Ospravedlnenie, prosím, prijať pre ministra vnútra pána Lipšica, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste v Bruseli, nahradí ho pán minister obrany Galko. Rovnako je na zahraničnej pracovnej ceste v Kazašskej republike pán minister zahraničných vecí Dzurinda, neboli naňho otázky. A pre zdravotné dôvody a ochorenie sa ospravedlňuje podpredseda vlády pre ľudské práva a menšiny pán Chmel, naňho tiež neboli otázky. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani poslankyňa, ostatní prítomní, dlhová kríza v niektorých krajinách eurozóny mala dve hlavné príčiny. Tou prvou boli dôsledky globálnej recesie, ktorá výrazne obmedzila schopnosť vlád financovať rastúci verejný dlh. V dobrých časoch bol na finančných trhoch dostatok lacných voľných zdrojov a nákup štátnych dlhopisov bol považovaný za bezpečnú investíciu. Stabilné euro a nízke úrokové sadzby umožňovali členským krajinám eurozóny uniesť oveľa vyššie dlhové bremeno, než bolo zdravé, a než by boli schopné financovať bez tohto ochranného dáždnika. Rovnakým nezdravým spôsobom rástol v niektorých krajinách aj súkromný dlh a angažovanosť komerčných bánk. Momentálne na tento úverový boom doplatilo Írsko.
Druhou príčinou bolo nedodržiavanie vlastných pravidiel, ktoré si členské krajiny Európskej únie schválili, a ktoré mali byť pilierom projektu spoločnej meny. Pakt stability a rastu vlády ignorovali a jeho plnenie zodpovedné inštitúcie vymáhali iba vlažne, ak vôbec. Ani tzv. "now built out" klauzula v Lisabonskej zmluve neprežila prvú vážnejšiu krízu. A je otázka, či vôbec niekedy bola reálnou kredibilnou hrozbou pre nedisciplinované krajiny eurozóny.
V atmosfére nedôvery a obáv finančné trhy zamrzli a rizikové prirážky prudko vyskočili. Situácia vyvrcholila gréckou krízou a následnou improvizovanou reakciou eurozóny v podobe gréckej pôžičky a Európskeho finančného stabilizačného nástroja, ktoré mali upokojiť finančné trhy. Súčasná slovenská vláda od začiatku upozorňovala, že oba tieto nástroje nie je možné považovať za skutočné riešenie. Eurozóna si obranným valom kúpila čas, ale musí ho rozumne využiť, na sprísnenie Paktu stability a rastu, na prijatie trvalého krízového mechanizmu, ktorý má nahradiť ad hoc reakcie a na reštrukturalizáciu finančného sektora. Aktuálny vývoj v Írsku to iba potvrdzuje.
Keď Slovensko v lete potvrdilo záväzok predchádzajúcej vlády a vstúpilo do Európskeho finančného stabilizačného nástroja, tzv. eurovalu, vláda Slovenskej republiky sformulovala tri jednoznačné podmienky, za ktorých bude ochotná súhlasiť s jeho použitím na pomoc konkrétnej krajine vo vážnych problémoch. Ja ich iba zhrniem.
1. Európska únia schváli podstatné posilnenie Paktu stability a rastu, vrátane pravidiel, jeho implementácia vymáhateľnosti, pričom súčasťou zmien musí byť aj jasný mechanizmus riadeného bankrotu krajiny, ktorá konzistentne vykonáva nezodpovednú rozpočtovú politiku.
2. Európska komisia, aj Európska centrálna banka jasne preukážu, že dotknutá krajina spravila všetko, čo bolo v jej vlastných silách na zabezpečenie schopnosti refinancovať a poriadne sa refinancovať na finančnom trhu.
3. Návratná finančná výpomoc krajinám v problémoch bude poskytnutá v súlade s politikou a podmienkami Medzinárodného menového fondu.
Všetky tieto tri podmienky slovenskej vlády sú zároveň dôležitou súčasťou úvah o vytvorení permanentného krízového mechanizmu, ktorý má nahradiť súčasné nedokonalé a dlhodobo neudržateľné nástroje. Základná otázka je, či vôbec eurozóna potrebuje takýto mechanizmus. Je pravda, že Európska únia má pravidlá, ktorých hlavným cieľom je zabrániť, aby vôbec ku krízovej situácii došlo. Ale riziko podobnej globálnej krízy, ktorá má tvrdý dosah na verejné financie nie je možné úplne vylúčiť ani potom, čo dôjde k sprísneniu Paktu stability a rastu. Preto eurozóna potrebuje nástroj, ktorý jej umožní manažovať a vyriešiť krízovú situáciu, ktorá ohrozuje stabilitu členských krajín, prípadne celej menovej únie. Dočasné ad hoc mechanizmy prijímané v časovom strese a panike nie sú dostatočný základ na riešenie prípadných budúcich finančných kríz. Práve preto Európska rada na októbrovom summite v Bruseli súhlasila s potrebou vytvoriť trvalý krízový mechanizmus, ktorý má zabezpečiť finančnú stabilitu celej menovej únie.
Koncom novembra sa ministri financií eurozóny dohodli na základných princípoch fungovania takéhoto riešenia, ktoré nazvali Európsky stabilizačný mechanizmus. Mal by to byť doplnkový nástroj k ostatným opatreniam v oblasti zabezpečovania vynucovania rozpočtovej disciplíny, ktoré sa zameriavajú na prevenciu a predchádzanie dlhovým krízam. Treba zdôrazniť, že dohoda o princípoch fungovania Európskeho stabilizačného mechanizmu je v súlade s požiadavkami, ktoré slovenská vláda sformulovala už v lete pri schvaľovaní účasti v dočasnom eurovale.
Najdôležitejšie je, že rešpektuje kľúčovú slovenskú podmienku, aby mechanizmus znižoval riziko morálneho hazardu. To znamená, aby náklady na záchranu členskej krajiny, ktorá nie je schopná sama zvládnuť financovanie verejného dlhu, neniesli iba občania, daňovníci, ale aj veritelia, ktorí požičiavali peniaze.
Výhoda trvalého riešenia je v tom, že stanoví jasné a predvídateľné pravidlá reštrukturalizácie dlhu, ktoré by mali napraviť pokrivené motivácie finančného sektora a tlak na to, aby celé bremeno krízy znášali iba rozpočty členských krajín eurozóny.
Po ostatných rozhovoroch je situácia jednoznačná. V prvom kroku by sa mali zohľadňovať hlavne záväzky veriteľov, a až následne vstúpia do funkcie nastavené mechanizmy. Základné princípy fungovania budúceho Európskeho stabilizačného mechanizmu budú teda nasledovné. V prípade krajín v problémoch s likviditou, ktoré však na základe analýzy Európskej komisie a MMF budú považované za solventné, budú súkromní veritelia motivovaní, aby vyriešili svoje pohľadávky v súlade s medzinárodnými pravidlami a pravidlami MMF. Členská krajina, ktorej bude hroziť nesolventnosť, si bude musieť so súkromnými veriteľmi dohodnúť plán reštrukturalizácie s cieľom zabezpečiť udržateľnosť verejného dlhu. Ak bude možné pomocou týchto opatrení dosiahnuť udržateľnosť dlhu, Európsky stabilizačný mechanizmus môže členskej krajine poskytnúť nevyhnutnú finančnú pomoc. 
Reštrukturalizačný plán dohodnutý so súkromnými veriteľmi môže mať rôznu podobu. Od predĺženia splatnosti štátnych dlhopisov, cez zníženie úrokov, až po procedúru riadeného bankrotu, keď veritelia schvália zníženie istiny dlhu členskej krajiny. Tieto procedúry by sa mali začať uplatňovať od polovice roka 2013. Zriadenie Európskeho stabilizačného mechanizmu si bude vyžadovať malé doplnenie Lisabonskej zmluvy. Touto otázkou sa bude zaoberať Európska rada na svojom zasadnutí v dňoch 16. až 17. decembra v tomto roku. Dovtedy má všeobecné prvky budúceho krízového mechanizmu definitívne dopracovať Európska komisia v úzkej spolupráci s predsedom Európskej rady, ktorý aj v týchto dňoch bilaterálne rokuje s jednotlivými štátmi, najmä o ich pripravenosti na tzv. malú zmenu zmluvy o fungovaní Európskej únie. Naše rokovania prebiehali včera a predvčerom.
Intenzita prebiehajúcich rokovaní dokazuje, že všetky členské krajiny Európskej únie majú skutočný záujem vyriešiť súčasnú krízovú situáciu a zabezpečiť, aby v budúcnosti už nikdy bremeno riešenia hospodárskych problémov neskončilo len na pleciach občanov.
Verím, že prebiehajúce rokovania dospejú k riešeniu, ktoré upokojí súčasnú situáciu a obnoví dôveru a finančnú stabilitu v Európe.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.