9. schôdza

30.11.2010 - 15.12.2010
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

2.12.2010 o 11:45 hod.

Ing.

Richard Sulík

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

Vstup predsedajúceho 11:42

Richard Sulík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Chcete, aby sme teraz hlasovali o vašom procedurálnom návrhu? (Reakcia pléna.) Nehlasovať. Tak potom pokračujeme ďalej, keď nedávate žiaden návrh. Nikto iný sa neprihlásil.
Vyhlasujem rozpravu za skončenú. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz prosím povereného člena ústavnoprávneho výboru poslanca Martina Poliačika, aby uviedol

návrh na voľbu kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu, je to tlač 185.

Pán poslanec, máte slovo.
Skryt prepis

Vstup predsedajúceho

2.12.2010 o 11:42 hod.

Ing.

Richard Sulík

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie 11:43

Martin Poliačik
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pán predsedajúci. Na základe žiadosti Súdnej rady Slovenskej republiky a podľa zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Národná rada na 7. schôdzi volila 12 kandidátov na miesta 6 sudcov disciplinárneho súdu, ktorým v októbri tohto roku skončilo 3-ročné funkčné obdobie.
Národná rada ako každý oprávnený subjekt navrhuje dvojnásobný počet kandidátov. Vzhľadom na to, že v oboch kolách volieb bol zvolený iba jeden kandidát, je potrebné vykonať novú voľbu na 11 zostávajúcich kandidátov. Za kandidáta môžu byť podľa § 119 ods. 4 a § 119 ods. 6 citovaného zákona zvolení sudca a iná osoba, ktorí spĺňajú zákonom ustanovené podmienky.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky na 17. schôdzi 24. novembra 2010 návrhy prerokoval a uznesením č. 103 konštatoval, že všetci navrhnutí zoradení v abecednom poradí spĺňajú podmienky ustanovené v § 119 ods. 4 a ods. 6 citovaného zákona. Odporučil vykonať akt voľby podľa volebného poriadku a o voľbe a odvolávaní iných funkcionárov schváleného uznesením Národnej rady zo 6. septembra 2010 č. 61 a uznesenia Ústavnoprávneho výboru Národnej rady z 26. októbra 2010.
Preto vás prosím o vykonanie aktu tajnej voľby na kandidátov na disciplinárnych sudcov.
Skryt prepis

Vystúpenie

2.12.2010 o 11:43 hod.

Mgr.

Martin Poliačik

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

11:45

Richard Sulík

12:35

Alojz Přidal
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 149 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 149 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky.
Zo 149 odovzdaných hlasovacích lístkov boli 2 neplatné a 147 platných. Podľa platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že
- za Jozefa Čentéša hlasovalo za 73 poslancov, proti 71 poslancov, zdržali sa hlasovania 3 poslanci,
- za Dobroslava Trnku za hlasovalo 74 poslancov, proti 67, zdržalo sa hlasovania 6 poslancov.
Na schválenie návrhu na voľbu kandidáta na vymenovanie za generálneho prokurátora Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní nebol zvolený žiaden kandidát. Vzhľadom na to, že ani jeden z kandidátov nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov prítomných poslancov, vykoná sa opakovaná voľba, do ktorej postupujú obidvaja kandidáti Jozef Čentéš a Dobroslav Trnka.
Overovatelia poverili mňa oznámiť výsledok hlasovania Národnej rady Slovenskej republiky.
Skryt prepis

2.12.2010 o 12:35 hod.

Mgr.

Alojz Přidal

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

12:35

Richard Sulík
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne.

Konštatujem, že Národná rada nezvolila generálneho prokurátora.

Opakovaná voľba sa bude konať v utorok o 11.30 hodine, resp. pokiaľ budú niektoré body na hlasovanie, tak v utorok o 11.30 hodine po hlasovaní. Teda v utorok po hlasovaní o 11.30 hodine.
Výsledky k druhej voľbe, to sú členovia disciplinárneho senátu, budú oznámené dnes o 14.00 hodine. Nasleduje hodina otázok, potom pokračujeme s otvoreným bodom k odmeňovaniu poslancov. O 17.00 hodine budeme hlasovať o všetkých doteraz neodhlasovaných, ale prerokovaných bodoch a o 18.00 hodine otvoríme debatu k zákonu o štátnom rozpočte. Ďakujem zatiaľ. Prestávka trvá do 14.00 hodiny.

(Prerušenie rokovania o 12.43 hodine.)

(Pokračovanie rokovania o 14.00 hodine.)
Skryt prepis

2.12.2010 o 12:35 hod.

Ing.

Richard Sulík

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
9.schôdza NR SR - 3.deň - B. popoludní
 

13:58

Milan Hort
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážené kolegyne, kolegovia, vážené panie poslankyne, páni poslanci, prajem príjemné popoludnie, keďže je štvrtok popoludnie, tak v súlade s rokovacím poriadkom pristúpime k

hodine otázok,

ktorú týmto otváram.
Poslanci písomne položili do včera do 12.00 hodiny 33 otázok na predsedníčku vlády a na členov vlády 32 otázok.
Overovatelia schôdze vyžrebovali ich poradie. Upozorňujem, že na otázky poslancov, ktorí nie sú prítomní v rokovacej sále sa neodpovedá.
Vítam teraz na rokovaní parlamentu, pani predsedníčku vlády pani Ivetu Radičovú, ako i ďalších členov vlády a prosím ju, aby oznámila kto z členov vlády bude odpovedať na otázky za neprítomných členov vlády.
Nech sa páči, pani predsedníčka, máte úvodné slovo.
Skryt prepis

2.12.2010 o 13:58 hod.

Ing.

Milan Hort

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Zodpovedanie otázky 14:07

Iveta Radičová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážení členovia vlády, vážená Národná rada, dovoľte mi, aby som podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnila z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády.
Ospravedlnenie, prosím, prijať pre ministra vnútra pána Lipšica, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste v Bruseli, nahradí ho pán minister obrany Galko. Rovnako je na zahraničnej pracovnej ceste v Kazašskej republike pán minister zahraničných vecí Dzurinda, neboli naňho otázky. A pre zdravotné dôvody a ochorenie sa ospravedlňuje podpredseda vlády pre ľudské práva a menšiny pán Chmel, naňho tiež neboli otázky. Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

2.12.2010 o 14:07 hod.

prof. PhDr. PhD.

Iveta Radičová

 
Poslať e-mailom

14:08

Milan Hort
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne. A teraz vás prosím, pani predsedníčka vlády, aby ste v limite 15 minút odpovedali na vám adresované otázky podľa vyžrebovaného poradia.
Prvá otázka je od poslankyne Kataríny Cibulkovej a znie: "Pani premiérka, v decembri má Európska rada v Bruseli schváliť návrh Európskeho permanentného krízového mechanizmu. Ako zatiaľ prebiehajú rozhovory?"
Nech sa páči.
Skryt prepis

2.12.2010 o 14:08 hod.

Ing.

Milan Hort

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Zodpovedanie otázky 14:08

Iveta Radičová
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani poslankyňa, ostatní prítomní, dlhová kríza v niektorých krajinách eurozóny mala dve hlavné príčiny. Tou prvou boli dôsledky globálnej recesie, ktorá výrazne obmedzila schopnosť vlád financovať rastúci verejný dlh. V dobrých časoch bol na finančných trhoch dostatok lacných voľných zdrojov a nákup štátnych dlhopisov bol považovaný za bezpečnú investíciu. Stabilné euro a nízke úrokové sadzby umožňovali členským krajinám eurozóny uniesť oveľa vyššie dlhové bremeno, než bolo zdravé, a než by boli schopné financovať bez tohto ochranného dáždnika. Rovnakým nezdravým spôsobom rástol v niektorých krajinách aj súkromný dlh a angažovanosť komerčných bánk. Momentálne na tento úverový boom doplatilo Írsko.
Druhou príčinou bolo nedodržiavanie vlastných pravidiel, ktoré si členské krajiny Európskej únie schválili, a ktoré mali byť pilierom projektu spoločnej meny. Pakt stability a rastu vlády ignorovali a jeho plnenie zodpovedné inštitúcie vymáhali iba vlažne, ak vôbec. Ani tzv. "now built out" klauzula v Lisabonskej zmluve neprežila prvú vážnejšiu krízu. A je otázka, či vôbec niekedy bola reálnou kredibilnou hrozbou pre nedisciplinované krajiny eurozóny.
V atmosfére nedôvery a obáv finančné trhy zamrzli a rizikové prirážky prudko vyskočili. Situácia vyvrcholila gréckou krízou a následnou improvizovanou reakciou eurozóny v podobe gréckej pôžičky a Európskeho finančného stabilizačného nástroja, ktoré mali upokojiť finančné trhy. Súčasná slovenská vláda od začiatku upozorňovala, že oba tieto nástroje nie je možné považovať za skutočné riešenie. Eurozóna si obranným valom kúpila čas, ale musí ho rozumne využiť, na sprísnenie Paktu stability a rastu, na prijatie trvalého krízového mechanizmu, ktorý má nahradiť ad hoc reakcie a na reštrukturalizáciu finančného sektora. Aktuálny vývoj v Írsku to iba potvrdzuje.
Keď Slovensko v lete potvrdilo záväzok predchádzajúcej vlády a vstúpilo do Európskeho finančného stabilizačného nástroja, tzv. eurovalu, vláda Slovenskej republiky sformulovala tri jednoznačné podmienky, za ktorých bude ochotná súhlasiť s jeho použitím na pomoc konkrétnej krajine vo vážnych problémoch. Ja ich iba zhrniem.
1. Európska únia schváli podstatné posilnenie Paktu stability a rastu, vrátane pravidiel, jeho implementácia vymáhateľnosti, pričom súčasťou zmien musí byť aj jasný mechanizmus riadeného bankrotu krajiny, ktorá konzistentne vykonáva nezodpovednú rozpočtovú politiku.
2. Európska komisia, aj Európska centrálna banka jasne preukážu, že dotknutá krajina spravila všetko, čo bolo v jej vlastných silách na zabezpečenie schopnosti refinancovať a poriadne sa refinancovať na finančnom trhu.
3. Návratná finančná výpomoc krajinám v problémoch bude poskytnutá v súlade s politikou a podmienkami Medzinárodného menového fondu.
Všetky tieto tri podmienky slovenskej vlády sú zároveň dôležitou súčasťou úvah o vytvorení permanentného krízového mechanizmu, ktorý má nahradiť súčasné nedokonalé a dlhodobo neudržateľné nástroje. Základná otázka je, či vôbec eurozóna potrebuje takýto mechanizmus. Je pravda, že Európska únia má pravidlá, ktorých hlavným cieľom je zabrániť, aby vôbec ku krízovej situácii došlo. Ale riziko podobnej globálnej krízy, ktorá má tvrdý dosah na verejné financie nie je možné úplne vylúčiť ani potom, čo dôjde k sprísneniu Paktu stability a rastu. Preto eurozóna potrebuje nástroj, ktorý jej umožní manažovať a vyriešiť krízovú situáciu, ktorá ohrozuje stabilitu členských krajín, prípadne celej menovej únie. Dočasné ad hoc mechanizmy prijímané v časovom strese a panike nie sú dostatočný základ na riešenie prípadných budúcich finančných kríz. Práve preto Európska rada na októbrovom summite v Bruseli súhlasila s potrebou vytvoriť trvalý krízový mechanizmus, ktorý má zabezpečiť finančnú stabilitu celej menovej únie.
Koncom novembra sa ministri financií eurozóny dohodli na základných princípoch fungovania takéhoto riešenia, ktoré nazvali Európsky stabilizačný mechanizmus. Mal by to byť doplnkový nástroj k ostatným opatreniam v oblasti zabezpečovania vynucovania rozpočtovej disciplíny, ktoré sa zameriavajú na prevenciu a predchádzanie dlhovým krízam. Treba zdôrazniť, že dohoda o princípoch fungovania Európskeho stabilizačného mechanizmu je v súlade s požiadavkami, ktoré slovenská vláda sformulovala už v lete pri schvaľovaní účasti v dočasnom eurovale.
Najdôležitejšie je, že rešpektuje kľúčovú slovenskú podmienku, aby mechanizmus znižoval riziko morálneho hazardu. To znamená, aby náklady na záchranu členskej krajiny, ktorá nie je schopná sama zvládnuť financovanie verejného dlhu, neniesli iba občania, daňovníci, ale aj veritelia, ktorí požičiavali peniaze.
Výhoda trvalého riešenia je v tom, že stanoví jasné a predvídateľné pravidlá reštrukturalizácie dlhu, ktoré by mali napraviť pokrivené motivácie finančného sektora a tlak na to, aby celé bremeno krízy znášali iba rozpočty členských krajín eurozóny.
Po ostatných rozhovoroch je situácia jednoznačná. V prvom kroku by sa mali zohľadňovať hlavne záväzky veriteľov, a až následne vstúpia do funkcie nastavené mechanizmy. Základné princípy fungovania budúceho Európskeho stabilizačného mechanizmu budú teda nasledovné. V prípade krajín v problémoch s likviditou, ktoré však na základe analýzy Európskej komisie a MMF budú považované za solventné, budú súkromní veritelia motivovaní, aby vyriešili svoje pohľadávky v súlade s medzinárodnými pravidlami a pravidlami MMF. Členská krajina, ktorej bude hroziť nesolventnosť, si bude musieť so súkromnými veriteľmi dohodnúť plán reštrukturalizácie s cieľom zabezpečiť udržateľnosť verejného dlhu. Ak bude možné pomocou týchto opatrení dosiahnuť udržateľnosť dlhu, Európsky stabilizačný mechanizmus môže členskej krajine poskytnúť nevyhnutnú finančnú pomoc. 
Reštrukturalizačný plán dohodnutý so súkromnými veriteľmi môže mať rôznu podobu. Od predĺženia splatnosti štátnych dlhopisov, cez zníženie úrokov, až po procedúru riadeného bankrotu, keď veritelia schvália zníženie istiny dlhu členskej krajiny. Tieto procedúry by sa mali začať uplatňovať od polovice roka 2013. Zriadenie Európskeho stabilizačného mechanizmu si bude vyžadovať malé doplnenie Lisabonskej zmluvy. Touto otázkou sa bude zaoberať Európska rada na svojom zasadnutí v dňoch 16. až 17. decembra v tomto roku. Dovtedy má všeobecné prvky budúceho krízového mechanizmu definitívne dopracovať Európska komisia v úzkej spolupráci s predsedom Európskej rady, ktorý aj v týchto dňoch bilaterálne rokuje s jednotlivými štátmi, najmä o ich pripravenosti na tzv. malú zmenu zmluvy o fungovaní Európskej únie. Naše rokovania prebiehali včera a predvčerom.
Intenzita prebiehajúcich rokovaní dokazuje, že všetky členské krajiny Európskej únie majú skutočný záujem vyriešiť súčasnú krízovú situáciu a zabezpečiť, aby v budúcnosti už nikdy bremeno riešenia hospodárskych problémov neskončilo len na pleciach občanov.
Verím, že prebiehajúce rokovania dospejú k riešeniu, ktoré upokojí súčasnú situáciu a obnoví dôveru a finančnú stabilitu v Európe.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.
Skryt prepis

Zodpovedanie otázky

2.12.2010 o 14:08 hod.

prof. PhDr. PhD.

Iveta Radičová

 
Poslať e-mailom

14:18

Milan Hort
Skontrolovaný text
Ďakujem pekne, pani premiérka a teraz sa pýtam pani poslankyne, či chce doplniť otázkou. Nie.
Ďalším, kto bol vylosovaný, je pán poslanec Pavol Goga a jeho otázka znie: "Pani premiérka, akú politickú symboliku vo vás vyvoláva účasť Slovenska na zárukách pre svoj reformný vzor Írsko?" Nech sa páči.
Skryt prepis

2.12.2010 o 14:18 hod.

Ing.

Milan Hort

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom