9. schôdza

Pán poslanec Petrák.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán kolega Ondruš, ja chcem sa pripojiť k tým, ktorí oceňujú tvoje vystúpenie. Mňa osobne mrzí, že tu nie je pán minister Mihál, lebo keď nastupoval do funkcie, myslel som si, že funkciu ministra práce a sociálnych vecí preberá človek, ktorý sa vyzná v problematike. Keď sa pozerám na návrh štátneho rozpočtu a na priority, ktoré si stanovuje, niečo je tam aj racionálne, ale zase na druhej strane veci, ktoré si pomenoval, myslím si, že by boli veľkým obohatením a mohli by ho trošku uviesť do problematiky.
Ja osobne sa chcem dotknúť dvoch čísiel, ktoré si pomenoval, to je 373-tisíc, pokiaľ si dobre pamätám, eur na detské domovy a 200-tisíc na podhľady na stropy na ministerstve práce a sociálnych vecí. Ja sa v tejto súvislosti chcem spýtať, ak priorita detských domovov rodinného typu je prioritou predsedníčky vlády, ktorá bola predtým ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny, potom sa pýtam, čo robila pani premiérka pri zostavovaní tohto návrhu štátneho rozpočtu?
Ja osobne chcem povedať, že to nie je a detí v detských domovoch nie sú len o tom, že v predvianočnom období zoberieme jedno auto darčekov, ktoré porozdávame, vyfotíme sa za jasu televíznych kamier, ale je to systematická práca, podpora v štátnom rozpočte a budovanie týchto detských domovov. Ako myslím si, že tadiaľto vedie cesta a pani predsedníčka vlády by sa mala nad sebou zamyslieť.

Pán Poslanec Osuský.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, kolega Ondruš hovoril, ako to už u neho býva zvykom, pekne, súvislo, a keďže ho poznáme, ani nám to nebolo divnô, lebo hovorí peknou slovenčinou a vety má učesané. Iná vec je trochu ten obsah. Samozrejme, vidím, že aj u môjho predrečníka, a nemám sa k tomu vyjadrovať, poznačili podhľady. No poznačili aj mňa. Neviem presne, či je to 200-tisíc eur na podhľady, a ako šetrný človek, samozrejme, rozmýšľam nad každou korunou. Na druhej strane púhe porovnanie dvoch čísiel ešte nemusí povedať veľa, pretože neviem, aké máte informácie o stave detských domovov rodinného typu, či do nich tečie, alebo sa v nich nekúri. Mali by byť tieto údaje zrejme nejakým iným spôsobom vyargumentované ako trošku demagogickým porovnávaním sumy.
Ubezpečujem vás, že najväčšia univerzita na Slovensku má veľa budov, z ktorých mnohé boli v havarijnom stave, z toho i mnohé historicky veľmi cenné, ako napríklad bývalá vládna budova pri Dunaji, v ktorej sídli Filozofická fakulta. Mnohé roky nedostala Univerzita Komenského na množstvo svojich budov ani toľkoto peňazí na údržbu a renováciu.
A keď hovoríme teda o míňaní v sociálnom sektore a v tejto oblasti, tak musím zase povedať, že ma napadajú veľmi dobre investované peniaze do sociálnych podnikov, ktoré boli možno väčšie, ako boli podhľady a stropy, a takisto ma napadá v rámci stavebných aktivít vila na Mudroňovej, ku ktorej sa odrazu nikto nehlási, ale ktorú asi sotva zadala nejaká iná vláda ako vaša. A k jej cti treba povedať, že sa v nej kedysi úspešne liečili detskí kožní pacienti a ja som tam absolvoval testačnú prípravu. A tie milióny, ktoré sa do nej investovali, sú značne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Jarjabek.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja chcem tiež veľmi pekne poďakovať pánovi poslancovi Ondrušovi a, no, skonštatovať spolu s ním, pravda sa skutočne strašne ťažko počúva a pán poslanec Ondruš tuná upozornil a poukázal na isté veci, ktoré v tomto parlamente ešte nezazneli. A som veľmi rád, že zazneli práve z jeho úst a na takej ploche, na ktorej zazneli.
Ale chcel by som povedať, že toto nie je rozpočet nášho sociálneho ministra, ktorý tak strašne rád fujká na svojich tlačových konferenciách, ale toto je rozpočet nadministra Mikloša. A to treba, tam sedí ten zodpovedný človek, tam vpredu sedí ten zodpovedný človek, ktorý je za všetko tuná zodpovedný. Za všetko to, za všetky tieto číselká, ktoré sú tuná napísané, a skutočne tento rozpočet je jeho a zostane tým jeho plagátom, o ktorom si tuná budeme ešte veľmi dlho rozprávať v tomto parlamente.
Ja som, skutočne len so závisťou môžem počúvať, že sa takto nehovorí aj o kultúre, že sa takto nehovorí o vzťahu ku kultúre takýmito jasnými slovami a že nemáme možnosť povedať to všetko, čo v tej kultúre by malo byť a nie je. Ja som si robil pred, za prvej Dzurindovej vlády taký malý prieskum a prišiel som na to, že 70 % poslancov tohto parlamentu v živote nebolo v divadle, dámy a páni. Potom som si už to radšej nerobil, takéto prieskumy. V živote neboli v divadle a to som nešpecifikoval, či ide o divadlo hudobné... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Ondruš.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ako býva mojím zvykom, budem maximálne stručný.
Ja musím upozorniť, pán poslanec Dostál, že ja som len, keď som opakoval niektoré len konkrétne čísla, napríklad údaje a fakty, len preto, aby som ich zdôraznil. Nie ja tu naťahujem túto rozpravu. Musím naozaj poukázať, že pán poslanec Matovič opakovane sa prihlasuje s faktickými poznámkami, kde hovorí stále to isté a zatiaľ už takto natiahol rozpravu o mnohé a mnohé minúty.
Ale pánovi Viskupičovi, máte pravdu, že ja som bol včera proti. Áno, ale práve preto som chcel ukázať svoju zodpovednosť, že aj v prípade, že ste prijali návrh, s ktorým ja vecne nesúhlasím a vysvetlil som, že teda preto, lebo, lebo to, čo pridávate, je v skutočnosti menej ako to, čo robíte, ale napriek tomu teda, že s týmto návrhom som nesúhlasil, chcel som vás upozorniť, že ak ste ho už prijali, tak ho treba doriešiť aj v rozpočte a jednoducho preto som navrhol zvýšiť tam tie výdavky. Čiže ja som vystúpil s tým návrhom, naozaj aby som maximálne ukázal svoj vecný a, nazvime to, seriózny prístup.
A musím povedať, že teda chcel som v tom vystúpení, ale už som to ďalej nechcel ďalej naťahovať, chcel som v tom vystúpení reagovať napríklad aj na tú najčastejšiu výhradu, že vlastne o koľko sa oproti tomuto roku na budúci rok navrhuje zvýšiť na tieto sociálne výdavky, ale to je prosto iná debata a teraz už na to nemám čas. Takže k tomuto sa už nebudem vracať.
Na záver ešte by som zareagoval na faktickú poznámku pána poslanca Počiatka. Ja beriem to, čo si vytkol môjmu vystúpeniu, samozrejme, beriem si to k srdcu a budem nad tými vecami rozmýšľať. A keď si upracem myšlienky k tým témam, ktoré si naškrtol v hlave, tak, samozrejme, som pripravený prihlásiť sa aj do ústnej časti rozpravy.