9. schôdza

Kolegovi Burianovi len toľko. Úplne najprv sa treba pozrieť, prečo sme v svrabe, na základe ktorého musíme sekať ešte aj školstvo. A na to by iste kolega Burian pri spytovaní svedomia mohol odpovedať.
A pokiaľ ide o moje vystúpenie, to vystúpenie bolo apelom na i zákonodarný zbor, i ministra financií, i nakoniec perspektívne rezort školstva, aby zvážil a doviedol do konca existujúce, a nie tajné, a nie nejaké na vymýšľanie veľmi náročné zámery, ako diferencovať pri nedostatočnom množstve peňazí, lebo je malé hrdinstvo povedať, že pridáme tam a pridáme tam. OKS je zdržanlivá pri zatínaní sekier. To, samozrejme, kolega Burian celkom nebol váš prípad. A domnievame sa, že tie peniaze treba vzhľadom na ich obmedzenosť alokovať cielene tak, aby priniesli čo najlepší výnos. A domnievam sa, že o tom som hovoril. A preto pripustím, že bol ten prejav orientovaný skôr na budúcnosť, pretože momentálne hasíme a plátame diery. Ale verím, že ak budeme úspešní, príde konečne i čas, keď budeme môcť rozumne a trebárs pokiaľ možno štedrejšie alokovať peniaze do toho, o čom všetci, vaša i naša, i všetky bývalé vlády deklarovali, že to je absolútna priorita. A ja raz teda sa nádejam, že sa dožijem, že tu budeme schvaľovať rozpočet, ktorý bude podporovať to, čo je dobré.

Ďakujem pekne.
V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Šebej.

Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som začal tým, že čísla, ktoré sa nachádzajú v tabuľke pravdepodobného vývoja dlhu verejných financií, nie sú veľmi optimistické. Očakávaný dlh v tomto roku je 28,887 mil. eur a do roku 2013 napriek tomu, že zdá sa, že táto vláda je odhodlaná šetriť a znižovať nárast verejného dlhu, tak predsa len očakávané číslo je 37,348 mil. eur. Preto budem hovoriť o niečom, čo zatiaľ pravdepodobne aj z nedostatku času nebolo zapracované do toho výhľadu, o zdroji znižovania verejného dlhu, ktorý sa prestal spomínať, lebo to slovíčko, ktorým sa označuje, sa stalo akýmsi tabu, akoby zakázaným slovíčkom, mám na mysli privatizáciu.
Hovorím z hlbokého presvedčenia, že tie štátne aktíva a majetkové podiely, ktoré štát má v najrôznejších podnikoch, jednoducho treba privatizovať z viacerých dôvodov, predovšetkým preto, že sa tým dá docieliť zmena vlastníckej zodpovednosti a tým motivácia k efektívnejšiemu riadeniu tých spoločností a tým aj kvalitnejšiemu poskytovaniu služieb, to po prvé a po druhé, a to najmä v súvislosti s tým, čo som už spomenul, sa dajú získať zdroje na financovanie verejného dlhu, napr. osobitne dlhového bremena dôchodkového systému. Som hlboko presvedčený, že úlohou vlády nie je podnikať, jej prítomnosť vo vlastníckych štruktúrach najrôznejších podnikov je zbytočná a býva zdrojom neefektívneho spravovania a korupcie.
Pokúsim sa aspoň vymenovať bez nároku na kompletný zoznam podniky, v ktorých, si myslím, už štát dávno nemá čo hľadať. Hneď na prvom mieste spomeniem CARGO SLOVAKIA. To, že štát vlastní vagóny, ktorými sa dopravuje tovar, je asi taký nezmysel, ako keby vlastnil kamióny alebo taxíky. Produkuje to stratu, vyžaduje si to ďalšie a ďalšie finančné injekcie zo strany štátu. A vzhľadom na to, ako sa liberalizuje trh, je to dlhodobo neudržateľné. CARGO SLOVAKIA treba podľa môjho názoru privatizovať. Podobne si myslím, že treba privatizovať letisko. Zastavenie privatizácie Letiska Milana Rastislava Štefánika predchádzajúcou vládou považujem za chybu. Štát prišiel o finančné zdroje, nielen o tie, ktoré mal dostať a ktoré mohol vložiť do dôchodkového systému a do financovania verejného dlhu, ale aj o tie, ktoré musel do letiska investovať. Tiež si myslím, že treba privatizovať Slovenskú poštu. Liberalizuje sa trh, do nášho priestoru prídu iné subjekty, ktoré podnikajú v poštových službách. Slovenská pošta je ťažkopádna, zle spravovaná organizácia. A je možné, že pokiaľ sa nenájde investor včas, tak tú konkurenciu ani nemusí prežiť. Tiež si myslím, že je potrebné privatizovať teplárne. Treba doprivatizovať proste štátny podiel v Slovenskej autobusovej doprave, prístavy, Slovenskú záručnú a rozvojovú banku a Eximbanku, DMD GROUP. Nechápem, prečo štát vlastní podiely v DMD GROUP. Nechápem tiež, prečo štát vlastní Tlačovú agentúru, napriek tomu, že je to agentúra verejnej služby. Domnievam sa tiež, hoci tam je možné o tom diskutovať, pretože štát z týchto podnikov dostáva nie nevýznamné dividendy, že je potrebné doprivatizovať aj výnosné podniky, ako je napr. TRANSPETROL, Slovak Telekom, Slovenské elektrárne, SPP. Ale hovorím, tam sa dá o tom diskutovať, pretože dividendy predsa len prinášajú do štátneho rozpočtu niečo.
Je samozrejmé, že keď niekto navrhuje takúto vec, ktorá potenciálne prinesie do štátnej kasy proste nie malý objem peňazí, tak považujem za potrebné zároveň presadzovať až ústavnú povinnosť použitia výnosov z takto získaných peňazí iba na krytie verejného dlhu a nákladov dôchodkovej reformy, všetko ostatné je hazardovanie s prostriedkami. A je to prejedanie peňazí, ktoré sú nutne potrebné inde.
Ešte by som rád spomenul, že by malo zmysel predať aj lesnú a poľnohospodársku pôdu vo vlastníctve štátu s výnimkou tých pozemkov, ktoré sú predmetom plánovania dopravných a iných sietí alebo sú súčasťou území s reguláciou podnikania, napr. NATURA 2000 a tak ďalej a tak ďalej.
Skrátka, dobre, navrhujem, aby sme v budúcnosti odtabuizovali slovo privatizácia a porozmýšľali, či by nebolo rozumné znižovať dlh štátu aj týmto spôsobom. Ja si myslím, že bez toho to ani veľmi nepôjde. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne.
S faktickými poznámkami sa prihlásili dvaja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do faktických poznámok.
Slovo má pán poslanec Poliačik.

Pán kolega Šebej, ja vítam to, že sa otvorí téma opätovne vyhodnotenia efektívnosti alebo neefektívnosti vlastnenia nejakých majetkov štátu, len pri tej lesnej pôde by som tam dal jedno „ale“, lebo predávať pôdu môžeme až v momente, keď budú vysporiadané všetky reštitúcie a ľudia, ktorí stratili majetky vďaka zločineckému komunistickému režimu, ktorý sme tu mali predtým, budú mať adekvátnu náhradu. To znamená, v momente, keď bude jasné, že v maximálnej možnej miere vyrovnania za krádeže, ktoré tu komunisti robili predtým, bude nejakým spôsobom zadosťučinené potrebám ľuďom, ktorí tú pôdu mali predtým, tak potom, samozrejme, sa môžeme rozprávať o tom, či štát potrebuje toľko pôdy a lesov alebo nie. Ďakujem.

Ďakujem.
Pán poslanec Blanár.

Vážený pán poslanec Šebej, ja som dlho premýšľal aj po vystúpeniach vašich kolegov, ktorí začali vystúpenie slovami „my, poslanci za OKS,“, nad tým, o čo tu vlastne ide, pretože pokiaľ poznám výsledky volieb, tak viem, že žiadni poslanci za OKS neboli zvolení do tohto parlamentu. Tak som premýšľal vlastne, o čo tu ide z toho pohľadu vášho pôsobenia, prečo to tak zdôrazňujete. A teraz som pochopil, keď ste sa demaskovali, že vy ste tu v podstate nasadení na to, aby ste dokončili privatizáciu. Len ste zabudli dokončiť a povedať to, že najlepšie by bolo dobre privatizovať hlavne monopoly, a hlavne tak efektívne, ako boli predtým sprivatizované tie monopoly, ktoré už dnes nemôže štát, Slovenská republika, ovládať. Ale je to fajn, pre mňa je to prínosom, pretože viem, prečo tu OKS v tomto parlamente je. A to, ako pôsobíte v rámci poslaneckého klubu Most – Híd, už nechám na vášho predsedu pána Bélu Bugára. Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Na faktické poznámky reaguje pán poslanec Šebej.

Pán kolega Blanár, odhalili ste nás, len mám istú obavu, že silne preceňujete náš vplyv.
K pánovi poslancovi Poliačikovi toľko, že, samozrejme, to je pripomienka, ktorá je veľmi zmysluplná, samozrejme, prv, než sa štát pustí do predaja čohokoľvek, tak sa musia vysporiadať podlžnosti voči tým, voči ktorým štát podlžnosti má. Ďakujem za tú poznámku.

Ďakujem.
Ďalší rečník v rozprave je pán poslanec Dostál. Nech sa páči.