9. schôdza

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, ale je to naozaj z tej várky mnohých ďalších otázok.
Schválenie rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013 je jasný pozitívny signál, že súčasná vládna koalícia to myslí s ozdravením verejných financií vážne. Ja som niekoľkokrát zopakovala, že to bolo jedno z najťažších rozhodnutí, ktoré sme museli urobiť. To je jeden z najťažších rozpočtov od roku 1999. A nie je to moje hodnotenie tohto rozhodnutia, je to hodnotenie naozaj významných finančných inštitúcii. Bolo to ťažké rozhodnutie a vôbec ma neteší, že sme museli pristúpiť k takto ťažkým rozhodnutiam.
Hospodárska politika založená na princípoch ekonomickej slobody, konkurencie, rovnosti šancí a sociálnej pomoci najviac ohrozeným skupinám obyvateľstva vytvára predpoklady na to, aby sme zo Slovenskej republiky vytvorili modernú a vyspelú krajinu a zlepšovali postupne kvalitu života. Aj napriek výrazným úsporným opatreniam, ktoré sme boli nútení prijať na ozdravenie verejných financií, prináša schválený rozpočet aj naplnenie priorít pre budúci rozvoj.
Deficit verejných financií dosiahol v minulom roku 7,9 % hrubého domáceho produktu a v tomto roku to bohužiaľ bude skoro rovnaké číslo. Slovensko sa v posledných dvoch rokoch mimoriadne rýchlo zadlžuje. Verejný dlh sa za dva roky zvýšil o viac ako polovicu. Z 27,7 % HDP na konci roku 2008, na 43,8 % koncom roku 2010. Dlh Slovenska pripadajúci na jedného obyvateľa vzrástol 3 439 eur v roku 2008, na 5 326 eur v roku 2010, čo je nárast o vyše 54 %. Tento trend je dlhodobo neudržateľný.
Rozpočet preukazuje, že zásadný cieľ, ktorým je zníženie deficitu verejných financií pod úroveň 3 % hrubého domáceho produktu v roku 2013 bude Slovensko schopné splniť. Budeme môcť nielen deklarovať, že napĺňame záväzky voči Paktu stability a rastu, ale aj zaručiť, že nepôjdeme cestou, ktorá sa blíži k podobe Grécka, Írska, Španielska, či Portugalska.
Dôvodov na ozdravenie verejných financií je viacero. Prvý je fakt, že v budúcom roku si Slovenská republika musí na finančnom trhu požičať 8 mld. na krytie svojich záväzkov. Slovensko musí už teraz jasne preukázať, že v budúcnosti bude schopné svoje dlhy splácať. V opačnom prípade nám hrozí scenár spomínaných viacerých krajín Európskej únie, ktorý začína na začiatku vyššími úrokmi na náš dlh, neskôr pokračuje stratou schopnosti vôbec si požičať, spojený s prudkým prepadom ekonomiky a najmä životnej úrovne obyvateľov.
Druhým podstatným dôvodom je to, že prudké zadlžovanie budúcich generácií považujeme za nespravodlivé. Vysoký verejný dlh v kombinácii so starnutím našej populácie vytvára pre budúce generácie príliš vysokú záťaž a ohrozuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií a rastu kvality života na Slovensku.
Mali sme pomerne krátke obdobie na prípravu tohto rozpočtu a potrebovali sme sa pomerne rýchle zoznámiť so skutočným stavom verejných financií. Pri budúcoročnom rozpočte predpokladám v širšej diskusii, chceme už pristúpiť k systémovým zmenám a naštartovať ich. Keďže sa mi kráti čas na odpoveď, chcem sa dotknúť jednej tézy alebo problému, ktorý zaznieval z radov opozície, ako sme mali konsolidovať a prečo sme nezvolili túto cestu. Už nepoviem, že? Takže nabudúce. Je mi ľúto.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ctená snemovňa, vážený pán poslanec, v súvislosti s témou prvého balíka PPP projektov sa objavilo v médiách množstvo, množstvo zavádzajúcich informácií, nielen pravdivých, ale aj posunutých alebo polopravdivých, a to tak v súvislosti s jeho financovaním, jeho pripravenosťou na výstavbu, ako aj dopadom na zamestnanosť. Jednou z takýchto informácií boli aj vyjadrenia týkajúce sa možnosti spustenia jeho výstavby už tento rok, prípadne už v septembri, ak by ministerstvo dopravy v auguste prijalo ponuku koncesionára. Navyše ponuku, ktorá nebola ani na konci reálna, ale indikatívna a svojím spôsobom virtuálna.
Hoci predchodcovia vykonali také slávnostné poklopanie základného kameňa výstavby diaľnice D1 z prvého balíka už v októbri 2009 a súhlasili s predčasnými prácami, tomuto projektu chýbalo to najdôležitejšie, a to finančná uzávierka zabezpečujúca plné financovanie.
Pýtam sa, ktorý múdry hospodár začne stavať stavbu, ak ešte nemá na danú stavbu zdroje a nemá istotu, či ich získa a nielen na prvý pokus, ale ani na šiesty pokus neboli schopní tieto peniaze definitívne získať. Minulá vláda vyšla koncesionárovi v ústrety natoľko, že na rozdiel od pôvodných podmienok dala prísľub aj štátnej záruke, štátnej garancie a prisľúbila aj vybaviť úver u Európskej investičnej banky, ktorá ho sľúbila v objeme 1 mld. eur.
Ak by súčasná vláda aj súhlasila s odkladom finančného uzavretia, to znamená posunula ten termín ďalej ako navrhoval koncesionár na konci augusta, teda do konca roka, dnes je úplne zrejmé, že by k finančnému uzavretiu nedošlo skôr ako v priebehu možno polovice budúceho roka, a to aj za predpokladu skorého súhlasného stanoviska k environmentálnym záležitostiam na úseku Turany - Hubová. V praxi to znamená, že práce z prvého balíka by sa aj tak celý budúci rok nemohli naplno začať.
Postup, ktorý sme zvolili vlastne znamená, že minimálne štyri úseky z tohto balíka vieme začať stavať už v priebehu prichádzajúceho roka. Už v týchto dňoch prebieha súťaž na zhotoviteľa na dva úseky pri Levoči. Po novom roku nás čaká súťaž na dozor a na zhotoviteľa úsekov pri Ružomberku a pri Prešove. Mali sme teda pravdu, že rozviazaním balíka môžeme začať stavať skôr. A navyše na tieto úseky použijeme zdroje z eurofondov, z operačného programu Doprava, ktorý vlastne predstavuje najlacnejšie peniaze, granty Európskej únie. Teda, aj druhá časť toho posolstva je dôležitá a pravdivá, že sa dá stavať lacnejšie, a to výrazne lacnejšie.
Samozrejme, ak by sme mali týchto zdrojov viac, tak si viem predstaviť využitie aj na iných úsekoch, a tak urýchlenie prísľubu prepojenia východu a západu medzi Bratislavou a Košicami. Viaceré vlády to sľubovali, viaceré vlády to nedokázali, a ak menej hovorím o týchto prísľuboch a viac o sústredení na reálnu výstavbu, na reálne rozhodnutia, tak s tým súvisí aj potom výsledok, ktorým takéto dosiahnutie prepojenia bude. A ja som presvedčený, že práve tento prístup to môže výrazne napomôcť na rozdiel od toho, čo sme tu mali.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán minister a podpredseda vlády, ja som rád, že ste tuná odpovedali na túto otázku a ste ozrejmili skutočnosti tak, ako sú. A chcem povedať, že čo sa týka výstavby diaľnic ako investície do budúcnosti tejto krajiny, v tom je asi zhoda medzi nami všetkými, medzi koalíciou a opozíciou, ale v čom asi zhoda nie je a ja osobne vítam to vaše úsilie, aby sme tie diaľnice stavali naozaj efektívne, a čo najvýhodnejšie a najlacnejšie pre krajinu, to je náš záväzok.
A v tejto súvislosti som zaregistroval v médiách nemálo útokov na vás, pán podpredseda vlády, a chcem vás istým spôsobom povzbudiť a povedať, aby ste ich vydržali, pretože to je v záujme tejto krajiny.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, či za ocenenie alebo povzbudenie. Viem, že nie som sám a viem, že svojím spôsobom politik musí treba niečo aj vydržať, ale nemám dôvod ani ustupovať, ani vzdávať sa, skôr dodržiavať slovo a vnímať, že za slovom musia ísť aj skutky, a že skutky sú to ovocie alebo to, čo nás nakoniec môže, či odlíšiť alebo ukázať výsledky snaženia, lebo infraštruktúrne projekty už či u nás, či v Európe sú náročné, ale sú základným predpokladom modernizácie a rozvoja nielen krajiny, ale aj regiónov, miest a obcí.
Ďakujem pekne.

Pekne pozdravujem pána poslanca Vážneho. Aj minule som tu mal veľkú časť toho spoločného, aj teraz to mám, tak na jednej strane sa aj teším, na druhej potrebujem aj pracovať, ale toto je hodina otázok, takže ideme na to.
Ja aj minule som na túto alebo podobnú otázku reagoval, tak, možno že trošku pridám, aby sme nielen hovorili, čo bolo pred týždňom. Uvidíme, čo bude o týždeň vo štvrtok, ak bude ešte parlament. Vítam naozaj každú príležitosť na diskusiu o transparentnosti, resp. aj na potvrdenie, pán kolega Vážny, že obstarávanie za môjho vedenia je iné, je naozaj čitateľnejšie na ministerstve dopravy, než bolo predtým. A môžem ísť aj na detaily, pretože práve ministerstvo dopravy, čuduj sa svete možno, ale práve toto ministerstvo v auguste ako prvé zahájilo reálne, konkrétne a nielen testovacie, ale skutočné elektronické tendre, konkrétne vtedy na železničnej spoločnosti.
Viete, železničné spoločnosti sú dnes v červených číslach, tak ste mi ich odovzdávali a časť odpovede je aj v tom, za koľko a za čo, a čo sa nakupuje a verím, že aj táto časť odpovede spolu s celkovou konsolidáciou prispeje k tomu, že prejdeme z červených do čiernych čísiel. K týmto trom železničným spoločnostiam, teda ZSSK Slovensko, ZSSK Cargo a ŽSR, Železnice Slovenskej republiky sa pridávajú aj Pošta, Letisko Bratislava, Letové prevádzkové služby a ďalšie. Vo väčšine týchto spoločností už prebehli alebo prebehnú prvé aukcie najneskôr v decembri. Rád by som napríklad len za železničnú spoločnosť Cargo, Cargo Slovakia, povedal, že od septembra sa na nej uskutočnili v priemere dve aukcie týždenne s celkovou úsporou v porovnaní s pôvodnými kontraktmi, teda porovnateľnými kontraktmi viac ako 1,3 mil. eur, teda po starom, viac ako 40 mil. Sk.
Spôsobom elektronického obstarávania je možné obstarávať v prípadoch, ak je predmet zákazky možno jasne a jednoznačne definovať, a to, samozrejme znamená, že ide hlavne o tovary a služby. Formu elektronického obstarávania organizácie podriadené ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja v tomto roku už úspešne realizovali vo viacerých prípadoch.
Ministerstvo prijalo opatrenia na čo najširšie množstvo tovarov, a čo najširšie množstvo služieb, ktoré sa budú obstarávať elektronickými aukciami. V budúcnosti sa bude používať najmä pri zabezpečení tovarov a služieb, kde väčší počet zúčastnených subjektov môže ponúknuť nižšiu cenu. Pracovníci realizujúci v Národnej diaľničnej spoločnosti verejné obstarávanie boli už zaškolení na obstarávanie touto formou. Rovnako je na tento typ obstarávania zabezpečený aj softvér. Do konca tohto kalendárneho roka začne Národná diaľničná spoločnosť obstarávať prvú zákazku touto formou.
V Slovenskej správe ciest sa dokončuje spustenie elektronických aukcií na tovary a služby tak, aby mohol byť proces elektronického obstarávania realizovaný postupne od začiatku nového roka. Aj preto aktuálne prebieha na SSC, na Slovenskej správe ciest audit zmlúv na tovary a služby, aby sa do elektronického obstarávania dostalo čo najviac položiek, a tak sa zabezpečila transparentnosť, a aby sa dosiahli čo najlepšie podmienky aj pre obstarávateľa na jednej strane a rovnaké príležitosti pre dodávateľov na strane druhej.
A čo sa týka obstarávania samotnej technickej štúdie, lebo aj o tom je otázka, nejde o nijakú špeciálnu kategóriu obstarávania, nezáleží na tom, aký druh služby alebo tovaru sa bude touto formou obstarávať. Takže, ak bude všetko vecne pripravené k vypísaniu súťaže na technickú štúdiu, bude sa aj takáto kategória realizovať formou elektronického verejného obstarávania.
Pán poslanec, už len doplním, že sme zaviedli alebo zavádzame elektronické verejné obstarávanie do všetkých podriadených organizácií, a ako som povedal, už dnes evidujeme výrazné, konkrétne úspory oproti stavu, keď sa tam šafárilo. Našou politikou je správať sa k zverenému majetku zodpovedne vo vzťahu ku všetkým občanom Slovenska. To je postavenie alebo postoj dobrého hospodára.
Preto opakujem, že ma teší, že sa každý týždeň pýtate na hodine otázok na to isté a v tomto duchu sa teším, už aj na budúci štvrtok.
Ďakujem pekne.

Pán minister, k tej zohratej scénke, ktorú ste nám tu predviedli pri prvej otázke, sa nebudem vyjadrovať, pretože zrejme už všetci vedia, že tým nešťastným zastavením prvého balíka došlo k ozaj zastaveniu alebo výraznému decimovaniu postupu vo výstavbe diaľnic. Ale chcem sa len jedného dotknúť, že ste nám vytkli, že my sme urobili slávnostné poklopanie základného kameňa na prvom balíku, ale to bolo poklopanie predčasných prác na prvom balíku, ktoré sa na druhý deň začali realizovať a skutočne sa aj zrealizovali a uskutočnili, na rozdiel od vás, kde ste pred mesiacom v Galante slávnostne propagandisticky poklopali základný kameň a dodnes nemáte ani dodávateľa, to znamená, práce sa nezačali a dodnes nie je ani zmluva o dielo. Ale to už nechajme minulosti.
Čo sa týka elektronického obstarávania, tu práve išlo o to, že vy ste vždy tvrdili, že budete obstarávať elektronicky všetko. Ja som vždy tvrdil, že to všade nejde, dokonca ste povedali v auguste, že elektronické tendre sú v pôsobnosti rezortu dopravy realitou a budú uplatnené na všetky druhy obstarávania, čo je ozaj nezmysel. Dnes to už priznávate, že to nejde na všetko, ide to na tovary, ide to na časť služieb, ale v žiadnom prípade to nejde na veľké investičné celky, ktorými sú líniové stavby. Takže, len mňa mýli to, a na to ste neodpovedali, že to, čo sa nedá a čo som tvrdil, že sa nedá, neobstarávate elektronicky, a to je v poriadku, lebo som povedal, že sa to nedá. Ale to, čo sa dá, a to je zarážajúce, napríklad tie technické štúdie na prepojenie Žiliny a Dubnej Skaly, ani to ste neobstarali elektronicky, pritom to sa dá obstarať elektronicky. Tak toto stále nechápem, prečo sú takéto rozdiely medzi sľubmi a realitou, že to, čo sa naozaj dá a čo sa dá presne a jasne popísať projektantovi, aby spracoval, neobstarávate elektronicky. Toto ma na tom celom mýli.
Ďakujem.

Mňa, keď niečo mýli, tak to, že o tom tak vecne a presvedčivo hovoríte, ale ste to nerobili. To je ten problém, ktorý neviem, či mám ja ešte podčiarkovať, či nie, ale keď som povedal v auguste, že elektronické obstarávanie v rezorte dopravy je realitou, tak bolo. A nebolo jedinou alebo všeobjímajúcou v zmysle všetko a všade, ale vstúpilo do života, ukázalo svoje prednosti alebo výhody. A ja som rád, že postupne naberá na váhe vo všetkých podriadených organizáciách. Samozrejme, si to vyžaduje prípravu nielen softvéru alebo techniky, ale aj ľudí. Toto robíme. Ovocie alebo výsledky už sú merateľné. Prináša to veľa všetkým, ale hlavne prináša to väčšiu kultúru, vyššiu kultúru obstarávania a narábania so štátnymi prostriedkami.
Som presvedčený, že ak v tomto budeme pokračovať, tak sa to stane pravidlom a nie výnimkou, čo sa možno za nás v lete začínalo, ale stáva sa pravidlom. A vám len teda pripomínam, že keď tak technicky alebo vecne to poznáte, mohli ste už za svojej éry dosiahnuť mnohé iné výsledky, keby ste boli obstarávali transparentnejšie, či elektronicky, či klasicky. To je všetko.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ctená snemovňa, vážený pán poslanec, ťažko sa mi hľadá iný výraz na to, čo je v téme porovnávanie oboch balíkov, než v tom cítim účelovosť alebo tlak istých záujmov, resp. istej loby. A mrzí ma, že tomuto tlaku podliehajú aj niektoré mienkotvorné médiá na Slovensku, ktoré v tejto účelovosti spájajú informácie s cieľom obviniť, buď mňa osobne alebo ministerstvo dopravy, že prvý balík padol z politických dôvodov. To som odmietal a odmietam. Zodpovedne môžem prehlásiť, že pri rozhodnutí ministerstva nepokračovať v prvom balíku politika nehrala úlohu v zmysle akejkoľvek, či pomsty alebo reflexií na mecenášov niektorých politických strán.
A o to viac ma mrzí, keď vidím, až záhadne často skreslené porovnávanie nákladov na kilometer výstavby pri úsekoch z prvého a z tretieho balíka. Áno, pri takomto porovnávaní tretí balík vychádza nevýhodnejšie. My sme to otvorene priznali a médiám sme poskytli aj relevantné prepočty, ale spolu s tým sme poskytli aj niekoľko zásadných faktov, zásadných v skutočnosti, ktoré však záhadne sa vytrácajú alebo sú opomínané. Z nich vyplýva napríklad toto. Približne 35 % z úsekov v treťom balíku, viac než tretina tvoria tunely, zatiaľ čo podiel tunelov v prvom balíku je len 10 %. Tunely a mosty spolu tvoria v treťom balíku takmer 60 % celkovej dĺžky alebo celkového záberu. Pri pôvodnom prvom balíku je tento pomer sotva tretinový. Z toho vyplýva jasný záver. Tretí balík je stavebne aj geologicky nepomerne komplikovanejší ako prvý. A ak niekto porovnáva náklady prepočítané na kilometer, použijem prirovnanie z jedného veľmi inteligentného internetového blogu.
Porovnáva cenu bielych a grahamových rožkov. Nech sa páči, názorný príklad, pri ktorom si pomôžem myšlienkami tohto vysokoškolského pedagóga.
Zájdite do supermarketu a urobte dva nákupy. V prvom z nich, označme ho ako PPP 1, kúpte 25 rožkov, z toho 3 poctivé grahamové a 22 obyčajných. V druhom z nich, označme ho PPP 3, kúpte 10 rožkov, z toho 4 grahamové. Vypočítajte priemernú cenu rožka. Ak vám vyjde, že v PPP 3 je rožok v priemere raz tak drahý, tak ste počítali správne. A odteraz kupujte iba rožky podľa schémy PPP 1. Je to pre vás dvojnásobne lacnejšie, ušetríte.
Je to, samozrejme, trochu zjednodušené, ale veľmi praktické poukázanie na rozdielny obsah, a preto aj dopad alebo jednotkovú cenu. Ak niekto obchádza geologickú náročnosť tretieho balíka a účelovo porovnáva cenu za kilometer bez toho, aby jedným dychom spomenul aj fakty, o ktorých som pred chvíľou hovoril, nemôžem sa ubrániť dojmu, že za tým je buď zjavná nekompetentnosť alebo jasný zámer politicky, či finančne motivovaný, ako odozva na rozhodnutie pri prvom balíku alebo na vidinu ziskov zo strany niektorých firiem.
Pripomínam, že súčasné vedenie ministerstva zdedilo pre štát dve komplikované a svojím spôsobom predražené zmluvy s koncesionármi na vybraté úseky diaľnice D1. Preto sa jednotlivé úseky z prvého balíka budú tendrovať nanovo a stavať lacnejšie za peniaze z eurofondov, čo sú, ako som už povedal predtým, tie najlacnejšie prostriedky, ktoré máme.
Na ťažké úseky pri Žiline eurofondy nestačia. A čo je ešte dôležitejšie, na nižšiu cenu prijateľnú aj pre štát, tu nakoniec pristúpil predchádzajúcou vládou vybraný koncesionár. Najťažšie úseky diaľnice D1 postaví a bude 30 rokov udržiavať za výrazne nižšiu cenu, čo sme zvládli vyrokovať za približne 3 mesiace. Tlak vyjednávacieho tímu na zníženie ceny a opravu ďalších nevýhodných ustanovení koncesnej zmluvy priniesol v treťom balíku takú úsporu, ktorej výšku si väčšina bežných ľudí ani nevie predstaviť.
Na ilustráciu alebo podobný pohľad preto uvediem, že dosiahnutá úspora je napríklad 35-násobkom celého rozpočtu krajského mesta Žilina alebo dokonca 40-násobkom ročného rozpočtu Banskej Bystrice. Moji predchodcovia, už je tu pán minister alebo pán premiér, by mali Slovensku vysvetliť, hovorím o predchodcoch preto, lebo mali podiel na dohodách a rozhodnutiach, prečo podpísali zmluvu s cenou o 27 % vyššou ako je súčasná nová ponuka vyrokovaná pod mojím vedením. V koho záujme zaviazali daňovníkov splácať o 60 mil. eur ročne viac, a to každý rok po dobu 30 rokov. Oni mi často kladú túto otázku, prečo uprednostňujem tretí balík, no sami nevedia zodpovedať na základnú otázku, prečo nechali v treťom balíku toľko vaty, toľko peňazí, hlavne pre koho a z akých dôvodov?
Ďakujem pekne.

Vážená Národná rada, svojím spôsobom časť odpovede som popísal, ale dodám ešte, že dôvodov pre naše rozhodovanie bolo niekoľko. Jedným z nich je, že prvý balík niesol environmentálne riziká, a tým pádom aj hrozbu ďalšieho odsúvania finančného uzavretia a posúvania termínov.
V treťom balíku pritom ďalšie odsúvanie nehrozí. Koncesionárom požadovaný dodatočný termín finančného uzatvorenia, v prípade prvého balíka, ktorým bol december 2010 nebol reálny, keďže kladné stanovisko Európskej komisie k úseku Turany - Hubová stále nie je. Nový termín finančného uzavretia pre tretí balík, ktorým je apríl 2011 je reálny. Nemá riziká špeciálnych schvaľovaní. Nevyžaduje štátnu záruku.
Podotýkam, že vláda nechce o diaľničnom prepojení Bratislavy a Košíc iba hovoriť, ale chceme reálne a seriózne konať. Rozhodnutím nepokračovať v projekte prvého balíka PPP sa výstavba väčšiny úsekov v podstate urýchli. Pri treťom balíku by zrušenie projektu výstavby výrazne oddialilo, a to jeden a pol až štyri roky. Za ťažký, no aj s odstupom času zjavne správne rozhodnutie ďalej nepredlžovať koncesnú zmluvu na prvý balík, čelíme veľmi masívnej a často aj lživej kritike od opozície, ale aj od niektorých predstaviteľov dotknutých firiem. Práve vďaka tomuto rozhodnutiu však máme dnes istotu, že štyri z piatich úsekov prvého balíka sa v budúcom roku 2011 môžu stavať a nehrozí, že budú stáť pre nedoriešené financovanie. Vyše 60 km diaľnice, hovorím o diaľnici v plnom profile, sa môže stavať a úsek s environ výhradami, teda Turany - Hubová, spustíme, keď sa ich tieto výhrady podarí definitívne rozptýliť a doriešiť.
Prvé dve súťaže na zhotoviteľov sa práve rozbiehajú. Ďalšie Národná diaľničná spoločnosť pripravuje tak, aby mohli nastúpiť v priebehu obdobia po novom roku. Spolu v 5 diaľničných tendroch vo väčšom počte, spolu s väčším počtom súťaží na stavby ciest prvej triedy sa môžu stavebné spoločnosti uchádzať o nové kontrakty celkovo za 1,3 až 1,5 mld. eur.
Verím, že sa o ne férovo popasujú v otvorenej súťaži prostredníctvom obstarávania a bez zbytočných obštrukcií tých uchádzačov, ktorí ponúknu vyššiu cenu a neuspejú.
Veríme, že začať stavať čo najskôr, je nielen naším cieľom, ale aj záujmom stavebných spoločností. Pravidelne sa s nimi stretávam na rôznych fórach, na jednom aj pred dvomi týždňami, ktoré bolo veľmi povzbudivé. Napriek kríze, resp. práve pre východiská z krízy, nielen zdroje z eurofondov, ale aj peniaze na kofinancovanie zo štátneho rozpočtu sú pripravené. Včerajší schválený rozpočet je odpoveďou aj na túto tému. A to vlastne znamená, že príležitosti pre tisícky stavbárov sú na stole, len ich treba postupne uchopiť.
Ďalším z dôvodov môjho rozhodnutia v tomto zmysle je, že preťaženosť súčasnej cesty medzi Žilinou a Martinom, hovorím najmä o Strečnianskej úžine, je významnejším problémom ako dopravná situácia, ktorá sa spája s úsekmi z prvého balíka. Strečnianská úžina je jeden z najkomplikovanejších a najzložitejších úsekov, a treba ho riešiť čo najskôr. Je to náš eminentný záujem. Nám nejde o kšefty. Tu ide naozaj o ľudí, o perspektívu.
Len pripomeniem, že za odkladanie výstavby úsekov z tretieho balíka platíme už v súčasnosti nemalé sumy. Napríklad na konzerváciu štôlne pri Višňovom ide od roku 1998, už 12 rokov, v prepočte vyše 10 mil. Sk ročne. Ak ešte budem pokračovať v porovnávaní ďalej, pri prvom balíku sa cena v porovnaní s vysúťaženou cenou dodatočne ďalším dodatkom zvyšovala a ani poslednou ponukou sa nedostala pod úroveň pôvodnej víťaznej ponuky z tendra. V treťom balíku sa výrazne znížil termín výstavby. Pri prvom balíku sa predlžovali bez adekvátneho zníženia ceny, a tak výrazne, že Slovensko by čelilo vážnemu riziku žaloby zo strany Európskej komisie alebo neúspešných uchádzačov.
V treťom balíku sa podmienky dodatočne menili, ale ústupky štátu v porovnaní s podmienkami v tendre sa v plnej miere premietli v nižšej cene. Ako som už spomenul, úseky z prvého balíka sa budú nanovo tendrovať a stavať oveľa lacnejšie za peniaze z eurofondov. Na ťažké úseky pri Žiline z eurofondov prostriedky už nepostačujú, a čo je dôležitejšie na nižšiu cenu výhodnú aj pre štát, tu nakoniec pristúpil predchádzajúcou vládou vybraný koncesionár. A tak projektovanie, výstavba, prevádzkovanie, údržba, a samozrejme, aj financovanie na celé obdobie 30 rokov bude realizovať a udržiavať za podstatne nižšiu cenu než pôvodne dohodnutú.
Ja sa znovu vrátim k svojej predchádzajúcej otázke skôr opačne postavenej. Prečo to malo byť také drahé, kam mali ísť tie prostriedky, komu a čomu mali slúžiť? Ale to už nie je otázka na mňa, ale na iných.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ctená poslanecká snemovňa, vážení hostia, najprv by som rád pripomenul o akú analýzu fungovania úradov práce vlastne šlo. Už to bolo medializované a takisto už aj ja som mal tú možnosť v parlamente predviesť túto publikáciu, túto brožúru, ktorá má približne 300 strán, a o ktorú teda ide, a ktorá stála Ústredie práce približne 636 000 EUR alebo inými slovami 20 mil. korún.
Aby som trošku priblížil úroveň tejto analýzy, tak z nej trochu zacitujem, a to analýza vlastne rozoberá jednotlivé úrady práce, sociálnych vecí a rodiny a ja som si vybral z toho časť, ktorá sa týka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda, konkrétne expozitúra v Šamoríne. Takže pokiaľ ide o Šamorín, pozdravujem všetkých občanov a obyvateľov Šamorína, ktorí sú prítomní dnes na rokovaní... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)