9. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Možno mi dovoľte, na úvod povedať, že napriek počtu otázok kvantitatívnemu v podstate som dostala otázky dve, takže dnes sa mi podarí odpovedať na všetky otázky. Jedna otázka z radov tohto spektra bola na Generálnu prokuratúru a druhá otázka bola z radov tohto spektra na štátny rozpočet. Dnes zvládnem všetky otázky, to som veľmi rada.
Pán poslanec, odpovedám na vašu otázku, za ktorú ďakujem.
Vážený pán poslanec, aj ostatní členovia Národnej rady, čl. 149 Ústavy Slovenskej republiky ukladá prokuratúre chrániť, citujem: "Práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu." Čl. 150 ústavy zároveň určuje, že na čele prokuratúry stojí generálny prokurátor, ktorého vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Národnej rady Slovenskej republiky.
A do tretice. Čl. 151 ústavy ustanovuje, že citujem: "Podrobnosti o vymenúvaní a odvolávaní právach a povinnostiach prokurátorov a organizácií prokuratúry ustanoví zákon." Z toho ústavného rámca vychádzala aj vláda Slovenskej republiky, keď predstúpila pred parlament s ambicióznym programovým vyhlásením, ktorého základným cieľom je obnoviť dôveru, spravodlivosť a vymáhateľnosť práva na Slovensku. Súbeh okolností spôsobený najmä koncom funkčného obdobia generálneho prokurátora nás doviedol k tomu, že sme tému prokuratúry ako jedného zo základných pilierov spravodlivosti na Slovensku uchopili z nesprávneho konca. Nezačali sme otázkou ako najlepšie naplniť ústavnú úlohu prokuratúry, ako chrániť práva a zákonom chránené záujmy občanov, ale témou zmeny na poste generálneho prokurátora.
Osobne ma mrzí a trápi patová situácia, ktorá nastala v parlamente v súvislosti s koncom funkčného obdobia generálneho prokurátora. Ani kandidát opozície, ani kandidát koalície nebol po štyroch pokusoch zvolený. Štyri neúspešné voľby, podanie na Ústavný súd zo strany opozičných poslancov, vrátené žiadosti o dočasné opatrenie, zastavenie trestného stíhania v citlivej veci deň pred voľbou len na základe osobnej výpovede, to všetko sú signály, že takto to asi ďalej nepôjde. V tom je zhoda aj opozície, aj koalície.
Myslím si, že v tejto chvíli potrebujeme predovšetkým odstup na to, aby sa najmä odborníci mohli zamyslieť, ako ďalej. Využime tento priestor na to, aby sme sa však nielen zamysleli nad spôsobom voľby generálneho prokurátora, ale aj nad tým, ako najlepšie vecne zabezpečiť ústavné poslanie generálnej prokuratúry a spolu obnoviť dôveru vo fungovanie generálnej prokuratúry.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, chcete položiť doplňujúcu otázku? Upozorňujem, že v rozsahu maximálne dvoch minút. Nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani premiérka, ďakujem aj za odpoveď, ale musím hneď na začiatku konštatovať, že ma vôbec neuspokojila. Ak dovolíte, vyjadrím najskôr svoj názor a potom položím ešte doplňujúce otázky.
Ak hovoríte o problémoch, ktoré vznikli s voľbou generálneho prokurátora najlepšou cestou ako ich vyriešiť, je odpolitizovať voľbu generálneho prokurátora a tu je potrebná aj vaša súčinnosť, vás, ako predsedníčky vlády a celej vládnej koalície. Ak ste hovorili, že vás mrzí a trápi patová situácia v parlamente, mňa osobne mrzí a trápi niečo ďaleko viac, ako je patová situácia v parlamente. To je stav demokracie na Slovensku a stav demokracie v parlamente ako takom, keď predstavitelia vládnej koalície bránia svojim poslancom slobodne vykonávať mandát, kontrolujú ich pri tajnom hlasovaní.
Pani ministerka, či pani predsedníčka vlády, pardon, povedali ste o citlivej kauze, politickej kauze, ale ja ako čítam médiá, tak som sa dočítal, že predstavitelia ministerstva vnútra, toho ministerstva, tej vlády, ktorej vy predsedáte a predstavitelia Policajného zboru zasahovali a robili nátlak na vyšetrovateľa. Nepripomínajú vám tieto kroky päťdesiate roky a nie demokratický režim? Veď sú to politicky vykonštruované kauzy.
Mohol by som dlho hovoriť o ďalších súvislostiach, ale mám limit dvoch minút, takže pokúsim sa sformulovať len otázku. Myslím, že cesta, ktorú nastúpila vaša vláda sa zjavne nedá nazvať cestou demokratickou. Prvá otázka je: "Čo si myslíte, ako história, akým izmom ohodnotí vaše vládnutie? A druhá otázka je: "Pani premiérka, kde sú hranice demokracie alebo šliapania po demokracii, ktorú ste ešte ochotná tolerovať?"

Pani premiérka, skôr ako vám dám slovo, chcem poprosiť poslancov, ktorí telefonujú teraz cez hodinu otázok v rokovacej sále, aby tak nekonali. Nabudúce už to budem hovoriť menovite.
Pani premiérka, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, súhlasím s vami, že téma generálnej prokuratúry je spolitizovaná, a že máme spoločnú úlohu a zadanie odpolitizovať túto tému, ale ona je spolitizovaná najmä preto, že so sebou vlečieme celé roky nevyriešené kauzy a problémy.
Prečo, pýtam sa, nie sú uzatvorené mnohé témy a otázky ako nástenkový tender, ako emisie, ako sociálne podniky, ako financovanie politických strán? Prečo je zastavené trestné stíhanie, z akého dôvodu? Preto, že je to odpolitizované, preto, že si generálna prokuratúra plní svoje úlohy? Prečo má také vysoké kompetencie a môže takto zasahovať do normálnych procesov? Prečo necháva občanov v neistote a neuzatvára problémy a kauzy?
Pýtam sa vás, pán poslanec, či ste presvedčený o tom, že fungovanie generálnej prokuratúry za ostatné obdobie naplnilo svoj cieľ a účel, tak ako to stanovuje ústava. Pýtam sa vás, či zadefinovanie postavenia Generálnej prokuratúry, tak špecificky ako ju máme my a niekoľko ďalších bývalých satelitov Sovietskeho zväzu je to zadefinovanie, ktoré zodpovedá princípom modernej demokracie. Ja vám totiž odpovedám, že nie. Odpovedám, nie a dávam do pozornosti úplne iné modely fungovania generálnej prokuratúry. Pozrite sa na Belgicko, pozrite sa na Francúzsko, Taliansko, Nemecko, mnohé iné krajiny. Otváram priestor a diskusiu o tom, či dedičstvo stalinského modelu generálnej prokuratúry je naozaj to, čo nám pomáha budovať pilier ústavnosti v tejto krajine. Hovorím, že nie.
A znovu zopakujem, že má mrzí, že celá diskusia dnes sa posunula k téme argumentov, kto na koho vytváral nátlak. Aj ja som čítala média, ako vy pán poslanec, kde sú proti sebe dva rovnocenné výroky jedného čihi druhého hota. Pýtam sa, ako je možné, že vôbec takéto otázky môžu vzniknúť? Ako je možné, že generálny prokurátor takýmto spôsobom argumentuje? Ten má predsa mať jasné dôkazy a uzavreté kauzy a prípady.
Myslím si, že "izmy" sú veľmi nebezpečné. Akékoľvek, či už ide o marxizmus alebo fašizmus. Ja sa pokúsim, aby sme redefinovali vecne, obsahovo a prizývam vás k tejto diskusii. Náplň a postavenie cez zákon generálnej prokuratúry tak, aby ani vy, ani ja, a hlavne občania nemuseli mať pochybnosti o tom, že základné dôkazy sú niekde na stole namiesto toho, aby sa využili v súdnych procesoch. Ja preto urobím maximum.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ďalšou vylosovanou otázkou v poradí je otázka od pána poslanca Richarda Oravca a otázka znie: "Pani premiérka, vytvára schválený rozpočet priestor preto, aby sa Slovensko na budúci rok začalo spamätávať z následkov hospodárskej krízy?"
Nech sa páči, pani premiérka, priestor na vašu odpoveď.

Ďakujem veľmi pekne, pán poslanec, ale je to naozaj z tej várky mnohých ďalších otázok.
Schválenie rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013 je jasný pozitívny signál, že súčasná vládna koalícia to myslí s ozdravením verejných financií vážne. Ja som niekoľkokrát zopakovala, že to bolo jedno z najťažších rozhodnutí, ktoré sme museli urobiť. To je jeden z najťažších rozpočtov od roku 1999. A nie je to moje hodnotenie tohto rozhodnutia, je to hodnotenie naozaj významných finančných inštitúcii. Bolo to ťažké rozhodnutie a vôbec ma neteší, že sme museli pristúpiť k takto ťažkým rozhodnutiam.
Hospodárska politika založená na princípoch ekonomickej slobody, konkurencie, rovnosti šancí a sociálnej pomoci najviac ohrozeným skupinám obyvateľstva vytvára predpoklady na to, aby sme zo Slovenskej republiky vytvorili modernú a vyspelú krajinu a zlepšovali postupne kvalitu života. Aj napriek výrazným úsporným opatreniam, ktoré sme boli nútení prijať na ozdravenie verejných financií, prináša schválený rozpočet aj naplnenie priorít pre budúci rozvoj.
Deficit verejných financií dosiahol v minulom roku 7,9 % hrubého domáceho produktu a v tomto roku to bohužiaľ bude skoro rovnaké číslo. Slovensko sa v posledných dvoch rokoch mimoriadne rýchlo zadlžuje. Verejný dlh sa za dva roky zvýšil o viac ako polovicu. Z 27,7 % HDP na konci roku 2008, na 43,8 % koncom roku 2010. Dlh Slovenska pripadajúci na jedného obyvateľa vzrástol 3 439 eur v roku 2008, na 5 326 eur v roku 2010, čo je nárast o vyše 54 %. Tento trend je dlhodobo neudržateľný.
Rozpočet preukazuje, že zásadný cieľ, ktorým je zníženie deficitu verejných financií pod úroveň 3 % hrubého domáceho produktu v roku 2013 bude Slovensko schopné splniť. Budeme môcť nielen deklarovať, že napĺňame záväzky voči Paktu stability a rastu, ale aj zaručiť, že nepôjdeme cestou, ktorá sa blíži k podobe Grécka, Írska, Španielska, či Portugalska.
Dôvodov na ozdravenie verejných financií je viacero. Prvý je fakt, že v budúcom roku si Slovenská republika musí na finančnom trhu požičať 8 mld. na krytie svojich záväzkov. Slovensko musí už teraz jasne preukázať, že v budúcnosti bude schopné svoje dlhy splácať. V opačnom prípade nám hrozí scenár spomínaných viacerých krajín Európskej únie, ktorý začína na začiatku vyššími úrokmi na náš dlh, neskôr pokračuje stratou schopnosti vôbec si požičať, spojený s prudkým prepadom ekonomiky a najmä životnej úrovne obyvateľov.
Druhým podstatným dôvodom je to, že prudké zadlžovanie budúcich generácií považujeme za nespravodlivé. Vysoký verejný dlh v kombinácii so starnutím našej populácie vytvára pre budúce generácie príliš vysokú záťaž a ohrozuje dlhodobú udržateľnosť verejných financií a rastu kvality života na Slovensku.
Mali sme pomerne krátke obdobie na prípravu tohto rozpočtu a potrebovali sme sa pomerne rýchle zoznámiť so skutočným stavom verejných financií. Pri budúcoročnom rozpočte predpokladám v širšej diskusii, chceme už pristúpiť k systémovým zmenám a naštartovať ich. Keďže sa mi kráti čas na odpoveď, chcem sa dotknúť jednej tézy alebo problému, ktorý zaznieval z radov opozície, ako sme mali konsolidovať a prečo sme nezvolili túto cestu. Už nepoviem, že? Takže nabudúce. Je mi ľúto.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Pani premiérka, ďakujem pekne za vaše odpovede. Ďakujem aj poslancom, ktorí boli aktérmi 15-minútovky, otázok a odpovedí na premiérku vlády.
Budeme pokračovať teraz druhou časťou hodiny otázok a to sú otázky, ktoré ste kládli a boli vylosované na jednotlivých členov vlády.
Otázka č. 1, ktorá bola vylosovaná pre prvého podpredsedu vlády a ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Jána Figeľa, je od pána poslanca Martina Fronca. Vidím ho v sále, takže môžeme otázku prečítať. "Pán minister, ak by išiel prvý balík PPP projektov, bolo by možné začať stavať okamžite ako tvrdil Robert Fico?"
Pán podpredseda vlády a minister dopravy, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ctená snemovňa, vážený pán poslanec, v súvislosti s témou prvého balíka PPP projektov sa objavilo v médiách množstvo, množstvo zavádzajúcich informácií, nielen pravdivých, ale aj posunutých alebo polopravdivých, a to tak v súvislosti s jeho financovaním, jeho pripravenosťou na výstavbu, ako aj dopadom na zamestnanosť. Jednou z takýchto informácií boli aj vyjadrenia týkajúce sa možnosti spustenia jeho výstavby už tento rok, prípadne už v septembri, ak by ministerstvo dopravy v auguste prijalo ponuku koncesionára. Navyše ponuku, ktorá nebola ani na konci reálna, ale indikatívna a svojím spôsobom virtuálna.
Hoci predchodcovia vykonali také slávnostné poklopanie základného kameňa výstavby diaľnice D1 z prvého balíka už v októbri 2009 a súhlasili s predčasnými prácami, tomuto projektu chýbalo to najdôležitejšie, a to finančná uzávierka zabezpečujúca plné financovanie.
Pýtam sa, ktorý múdry hospodár začne stavať stavbu, ak ešte nemá na danú stavbu zdroje a nemá istotu, či ich získa a nielen na prvý pokus, ale ani na šiesty pokus neboli schopní tieto peniaze definitívne získať. Minulá vláda vyšla koncesionárovi v ústrety natoľko, že na rozdiel od pôvodných podmienok dala prísľub aj štátnej záruke, štátnej garancie a prisľúbila aj vybaviť úver u Európskej investičnej banky, ktorá ho sľúbila v objeme 1 mld. eur.
Ak by súčasná vláda aj súhlasila s odkladom finančného uzavretia, to znamená posunula ten termín ďalej ako navrhoval koncesionár na konci augusta, teda do konca roka, dnes je úplne zrejmé, že by k finančnému uzavretiu nedošlo skôr ako v priebehu možno polovice budúceho roka, a to aj za predpokladu skorého súhlasného stanoviska k environmentálnym záležitostiam na úseku Turany - Hubová. V praxi to znamená, že práce z prvého balíka by sa aj tak celý budúci rok nemohli naplno začať.
Postup, ktorý sme zvolili vlastne znamená, že minimálne štyri úseky z tohto balíka vieme začať stavať už v priebehu prichádzajúceho roka. Už v týchto dňoch prebieha súťaž na zhotoviteľa na dva úseky pri Levoči. Po novom roku nás čaká súťaž na dozor a na zhotoviteľa úsekov pri Ružomberku a pri Prešove. Mali sme teda pravdu, že rozviazaním balíka môžeme začať stavať skôr. A navyše na tieto úseky použijeme zdroje z eurofondov, z operačného programu Doprava, ktorý vlastne predstavuje najlacnejšie peniaze, granty Európskej únie. Teda, aj druhá časť toho posolstva je dôležitá a pravdivá, že sa dá stavať lacnejšie, a to výrazne lacnejšie.
Samozrejme, ak by sme mali týchto zdrojov viac, tak si viem predstaviť využitie aj na iných úsekoch, a tak urýchlenie prísľubu prepojenia východu a západu medzi Bratislavou a Košicami. Viaceré vlády to sľubovali, viaceré vlády to nedokázali, a ak menej hovorím o týchto prísľuboch a viac o sústredení na reálnu výstavbu, na reálne rozhodnutia, tak s tým súvisí aj potom výsledok, ktorým takéto dosiahnutie prepojenia bude. A ja som presvedčený, že práve tento prístup to môže výrazne napomôcť na rozdiel od toho, čo sme tu mali.
Ďakujem pekne.