9. schôdza

Vážený pán predseda, vážený pán minister, ctené poslankyne, ctení poslanci, dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Jozefa Kollára, Antona Marcinčina, Ondreja Mateja a Ivana Švejnu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (tlač 99).
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/96 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladáme pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujeme vykonať tieto zmeny:
1. V čl. I vypustiť body 2 až 4, doterajšie body 5 až 9 sa označujú ako body 2 až 6.
Odôvodnenie: Navrhuje sa vypustiť zníženie násobkov najnižšej sadzby dane zo stavieb a dane z bytov, čím sa v plnej miere akceptuje Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky, podľa ktorého sa má zníženie 20-násobku najnižšej sadzby dane na 5-násobok vzťahovať na zdanenie pozemkov.
2. V čl. I bod 2 znie: "2. za odstavec 104d sa vkladá odstavec, paragraf, pardon, § 104e, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 104e
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. marca 2011
Ustanovenie § 8 ods. 2 účinného od 1. marca 2011 sa prvýkrát použije na zdaňovacie obdobie roku 2012."
A tu si, prosím, všimnite, že vypadáva slovíčko "predpisu", ktorý je v rozdanom dokumente, ide o technickú úpravu, v podstate o preklep, ktoré ak by tam ostalo, tak by nemalo zmysel. Čiže budeme schvaľovať bez toho slovíčka predpisu.
Odôvodnenie: Nadväzne na návrh vypustiť zníženie násobku pri dani zo stavieb a pri dani z bytov sa navrhuje upraviť prechodné ustanovenie. Z dôvodu prehľadnosti a jednoznačnosti sa navrhuje spresniť celé ustanovenie.
3. Čl. II znie:
"Čl. II
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia okrem ustanovenia čl. I prvého bodu, ktorý nadobúda účinnosť 1. marca 2011."
Odôvodnenie: Ide o legislatívnotechnickú úpravu nadväzujúcu na zmeny v čl. I v bode 2.
O všetkých bodoch pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu navrhujeme hlasovať spoločne.
Ďakujem.

Ďakujem za dodatočne udelené slovo, pán predseda.
A, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k predloženému vládnemu návrhu zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.
Ja v podstate sa stotožním z tohto miesta s časťou alebo takmer celým pozmeňujúcim návrhom, ktorý predniesol pán poslanec Marcinčin, aj so slovami, ktoré predniesol pán kolega Ďurkovský. Myslím si, že tento vládny návrh zákona v tej podobe, v akej bol predložený, potrebuje doznať značných zmien podľa mňa aj vzhľadom na to, že účinnosť ustanovení, ktoré sa týkajú vyrubovania dane z nehnuteľností a ostatných poplatkov, nadobúda alebo sa bude uplatňovať až od 1. januára 2012, je relatívne dostatočný priestor na to, aby sme vychytali problémy, ktoré tento zákon so sebou prináša.
Ja si dovolím upozorniť na niektoré z týchto problémov, ale predtým, ako tak urobím, mi dovoľte, aby som predniesol pozmeňujúci návrh, ktorý máte rozdaný písomne.
Skôr ako ho prednesiem, poprosil by som pána spravodajcu, aby sme vyňali na osobitné hlasovanie body 1, 2, 4, 5 a 6 spoločnej správy. Dôvod je úplne jednoduchý, že tie pozmeňujúce návrhy aj pána poslanca Marcinčina, aj môj, ktorý prednesiem, sa dotýkajú týchto bodov spoločnej správy a je potrebné, aby boli vyňaté na osobitné hlasovanie podľa toho, ako to bude schválené.
Takže text pozmeňujúceho návrhu.
V čl. I 1. bod znie: V § 8 ods. 2 znie:
"(2) Ročnú sadzbu dane z pozemkov podľa odseku 1 môže správca dane všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti znížiť alebo zvýšiť s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia. Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti určiť sadzby dane rôzne pre jednotlivé druhy pozemkov podľa § 6 ods. 1 alebo pre jednotlivé katastrálne územia. Takto určená ročná sadzba dane z pozemkov nesmie presiahnuť 20-násobok najnižšej ročnej sadzby dane z pozemkov určenej správcom dane vo všeobecne záväznom nariadení."
Druhý bod. V čl. I sa za 1. bod vkladá nový 2. bod, ktorý znie: § 8 sa dopĺňa odsekom 3 a 4, ktoré znejú:
"(3) Ročná sadzba dane za pozemky mimo zastavaného územia obce, na ktorých je zabezpečené ich trvalo udržateľné obhospodarovanie a poľnohospodárske využívanie^11c), nesmie presiahnuť 2,5-násobok ročnej sadzby dane podľa odsek 1 a musí byť rovnaká pre celú obec.
(4) Ročná sadzba dane"... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

"(4) Ročná sadzba dane za pozemky funkčne spojené so stavbou jadrového zariadenia nesmie presiahnuť 100-násobok ročnej sadzby dane podľa odseku 1."
Poznámka pod čiarou k odkazu 11c) znie: "^11c) § 2 písm. e) zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
Nasledujúce body sa prečíslujú.
Bod 3. V čl. I sa vypúšťajú 2., 3., 4. a 5. bod. Nasledujúce body sa prečíslujú.
Piaty bod pozmeňujúceho návrhu znie: za § 104d sa vkladá § 104e, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 104e
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. marca 2011
Ustanovenie § 8 ods. 2, 3 a 4 sa prvýkrát použijú na zdaňovacie obdobie roku 2012."
Piaty bod pozmeňujúceho návrhu: Čl. II znie:
"Čl. II
Účinnosť
Tento zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia okrem čl. I prvého až tretieho bodu, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. marca 2011."
Ja vás poprosím tuto dať opravu, v tom texte, ktorý máte rozdaný, je napísaný dátum 1. januára, je tam preklep, mal by tam byť dátum dňom vyhlásenia. Ostatné body sa prečíslujú.
Odôvodnenie: V predloženom návrhu sa pri určení ročnej sadzby dane z nehnuteľností znižuje doposiaľ určený násobok najnižšej ročnej sadzby dane za pozemky využívané na poľnohospodárske účely. Takto určený rozsah sadzby dane z pozemkov využívaných na poľnohospodárske účely vytvára pre samosprávy dostatočný priestor pre posúdenie miestnych podmienok.
Dovolím si navrhnúť aj spôsob hlasovania. Požiadam hlasovať o bodoch 1, 2, 4 a 5 spoločne a o bode 3 osobitne.
Dámy a páni, dovoľte mi, aby som to trošku rozviedol a poukázal na rozdiel, ktorý je v podstate medzi pozmeňujúcim návrhom tým, ktorý predniesol pán poslanec Marcinčin a ktorý je prednesený v tomto pozmeňujúcom návrhu. V podstate zásada je rovnaká, vypúšťajú sa body 2, 3 a 4 pôvodného vládneho návrhu zákona, na čom je všeobecná zhoda. Rozdiel je v tom, akým spôsobom chceme zadefinovať násobok dane z nehnuteľností za pozemky.
Môj názor, ktorý prezentujem v tomto pozmeňujúcom návrhu, je, že treba osobitne sa zaoberať pozemkami, ktoré slúžia na poľnohospodársku výrobu, nakoľko považujeme pôdu za výrobný nástroj alebo prostriedok obživy poľnohospodárov a tým spôsobom aj vzhľadom na dopady, ktoré priniesla aj hospodárska kríza, aj zrušenie červenej nafty, aj povodňové škody, ktoré sú, ale aj spôsob, akým sú zvýhodňovaní poľnohospodári v zahraničí mnohonásobne viac ako na Slovensku, je potrebné aj k tejto skupine pôdy, ktorú obhospodarujú, pristupovať trošku diferencovane.
Navrhujeme, aby sa viazala daň z pozemkov len na teda obmedzenia na výšku stropu, teda znížila sa výška stropu dane z pozemkov iba na pozemky, ktoré slúžia na poľnohospodársku výrobu a sú poľnohospodársky využívané v zmysle zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy.
Dôvod je úplne jednoduchý. Ja si myslím, že nemá záujem ani žiaden starosta, ani štát by nemal mať záujem, aby boli zvýhodňované pozemky špekulantov, ktorí vykonávajú fiktívnu poľnohospodársku výrobu, zoberú na pôdu dotácie, jeden-, dvakrát ju pokosia, prípadne ju ani nepokosia, je zaburinená, leží ladom a jednoducho devastuje životné prostredie nás všetkých. Čiže chcem, aby sa to diferencovalo takýmto spôsobom.
Opätovne vidím rozdiel medzi tým, čo je v katastri nehnuteľností zadeklarované ako orná pôda, vinice, sady a ďalšie pozemky, ktoré môžu slúžiť na poľnohospodársku výrobu, a medzi tým, čo na poľnohospodársku výrobu slúži. Čiže dnes je kritériom toho, podľa čoho sa vyrubuje daň z pozemkov, to, čo je zapísané v katastri nehnuteľností. Nie je to to, na čo sa tá pôda využíva.
Ja uvediem dva iné príklady. Máte v katastri nehnuteľností jeden pozemok, ktorý je breh nejakej rieky, je zapísaný ako trvalý trávnatý porast, vedľa toho máte druhý pozemok, ktorý je takisto v katastri nehnuteľností zapísaný ako trvalý trávnatý porast, ale využíva sa napr. na pestovanie trávnatých kobercov. V tom prvom prípade brehu rieky má majiteľ tohto pozemku s tým iba náklady na kosenie a nemôže z toho pozemku brať akýkoľvek úžitok. V prípade toho druhého pozemku, ktorý je rovnako zapísaný a podľa zákona má nárok na rovnakú daň, má ten, ktorý ho obhospodaruje, úžitok z tohto pozemku ročne vo výške zhruba 30-40-tisíc eur podľa toho, ako dokáže predať trávnatý koberec.
Ako osobne si myslím, že je to absolútny nepomer, že rôzne remisky, rôzne neobrábateľné svahy majú mať rovnaké podmienky a rovnakú daň ako plochy, ktoré sú intenzívne využívané a trebárs v prípade pestovania trávnatých kobercov je výnos z týchto pozemkov ďaleko vyšší, ako je výnos z ornej pôdy.
Ak si pozriete prílohu k zákonu č. 1 a tie ďalšie, ktoré určujú cenu pôdy, z ktorej sa určuje daň z pozemkov, tak uvidíte, že za trvalé trávnaté porasty je napríklad omnoho nižšia sadzba, teda hodnota pôdy, ako je hodnota ornej pôdy. To znamená, ten, ktorý dosahuje ďaleko vyšší výnos z tej pôdy, platí nižšiu daň ako ten, ktorý pestuje obilie, kukuricu alebo zeleninu, to znamená veci, ktoré sú svojím spôsobom pre štát prospešné aj tým, že zabezpečujú potravinovú bezpečnosť Slovenska. Myslím si, že sú to nuansy, ktoré pri tvorbe toho zákona je treba postihnúť a treba sa nimi zaoberať.
Ak dovolíte, upozornil by som ešte na niekoľko ďalších prípadov, ktoré sú. Rozlišovanie zastavaného územia a plochy mimo zastavaného územia obce. Myslím si, že v zastavanom území obce nám takisto vznikajú rozdiely, ktoré možno nie sú markantné v mestách alebo vo väčších obciach, ale v menších obciach spôsobujú medziľudské, susedské problémy v tom, že ak má jeden v katastri napísané na pozemok, ktorý je využívaný ako záhrada, ako orná pôda, druhý má ten istý pozemok deklarovaný ako záhradu, tretí má pozemok takisto využívaný, deklarovaný ako ostatné plochy. Traja susedia, ktorí bývajú vedľa seba, žijú v tom istom území, platia pri dôslednom využívaní tohto zákona tri rôzne dane z nehnuteľností. Ak ja tam nebudem mať ako starosta alebo zastupiteľstvo nebude mať možnosť zvyšovať a znižovať adekvátne hranice dane, tak v podstate dochádza k dosť značnej nerovnosti. Áno, mnohí možno majú pravdu v tom, tak nech si prepíšu ten pozemok na ten, ktorý je pre nich najvýhodnejší. V tejto chvíli aj v tomto znení zákona, ako je navrhovaný, pre nich najvýhodnejšia úprava bude, keď to zostane orná pôda. Ale tým opätovne obce a mestá prídu, teda hlavne malé obce a celé to vidiecke osídlenie príde o značnú časť príjmov, lebo tá orná pôda im zníži výnos dane. To je znovu problém, ktorý tu nastáva.
Ak my zadefinujeme v tomto prípade rozdielnu úroveň dane bez ohľadu na to, či sa ten pozemok, v tomto prípade orná pôda, nachádza v zastavanom území a mimo zastavaného územia obce, vytvárame opätovne nerovnosť, ktorá dokonca môže mať negatívny dopad na poľnohospodárov, a to v tom, že ja ako starosta, ak budem chcieť udržať susedské vzťahy v nejakých rámcoch, tak zadefinujem tú hranicu tak, aby za tie záhrady, de facto záhrady, platili všetci rovnako. Ale keďže som obmedzený rozdielom, ktorý môžem vyrubiť, tak potom musím zvýšiť daň poľnohospodárom mimo zastavaného územia. Čiže ten efekt, ktorý vy tuto navrhujete, sa v konečnom dôsledku môže obrátiť aj proti tým poľnohospodárom, ktorým v konečnom dôsledku chcete pomôcť.
Preto hovorím, že tento zákon je relatívne komplikovaný vzhľadom na svoje dopady. Ja by som poprosil, máme na to v zásade rok, pristúpme k serióznej dohode a snažme sa nájsť všetky detaily, ktoré tento zákon obsahuje, pozbierajme všetky skúsenosti, ktoré sú, a tie skúsenosti sú od roku 2004. A Združenie miest a obcí Slovenska, starostovia, primátori disponujú dostatočným penzom poznatkov, dajme to na hromadu a nerobme z tohto zákona politickú záležitosť. Ako myslím si, že je to vyslovene odborná záležitosť, ktorá môže pomôcť obciam a mestám, môže pomôcť poľnohospodárom a môže pomôcť aj našim obyvateľom, že nedostanú ďalšiu záťaž na svoje bedrá, myslím, že tej záťaže majú dostatok.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Milé dámy, vážení páni, slovenských poľnohospodárov v súčasnosti tlačia k zemi také tri balvany.
Prvým z nich je spoločná poľnohospodárska politika Európskej únie, kde staré členské štáty Európskej únie oproti novým členským štátom sú zvýhodnené do tej miery, že súčet priamych platieb a národných podpôr je asi 3,5-krát vyšší v starých členských štátoch Únie, ako je tomu u nás.
Takým druhým prvkom, ktorý tu evidujeme posledné 2-3 roky, to je obrovská invázia zahraničných tiežpodnikateľov, ktorí tu prišli vlastne za pôdou a za výhodami. V náklade výhod vlastne, ktorý im poskytuje diskriminačné zvýhodnenie v rámci dotačnej politiky.
No a tým tretím je daň z pôdy.
Už samotná existencia tohto zákona v roku 2004 sa stala ozaj takým ťažkým balvanom, ktorý poľnohospodári znášajú ťažko, a na základe domáhania sa argumentáciou jednoducho do dnešného dňa neuspeli. Pred účinnosťou tohto zákona v roku 2002, a keď si porovnáme dnešok, tak daň, sumár dane za pôdu sa zvýšil zhruba 15-násobne. Príloha zákona, zase spred roku 2004 a tá dnešná, ktorá je platná v zákone, ktorá obsahuje cenu v každom katastri za ornú pôdu a za trvalé trávnaté porasty, tak tá cena takisto sa navýšila 5-násobne.
Vôbec je anomália, že keď máme v prílohe zákona uvedené všetky katastre Slovenska a vlastne je tam uvedená aj orná pôda, aj trvalé trávnaté porasty, že je ešte možnosť samospráv navyšovať vôbec túto cenu. Potom keď vlastne je možnosť navyšovať, tak je zbytočná tá príloha zákona. Obecné zastupiteľstvo si môže cenu určiť sama, ako chce.
Daň z pôdy momentálne nečiní po prepočte obligátnych 19 %, ale činí až 44 %. Samozrejme, že potom do štátneho rozpočtu pri dani z príjmu sa neodvádza dokopy nič. Keď si všimnete daňové priznania agropodnikateľov, tak oscilujú niekde okolo nuly. A už nehovorím o tom, že tí starostovia, u ktorých nebadať žiadnu ústretovosť a, samozrejme, je ich čím ďalej tým viac, lebo zákon im to umožňuje, tak následne potom posielajú exekúcie na týchto podnikateľov.
Samotná filozofia tohto zákona vlastne nie je pre poľnohospodárov dobrá. Poľnohospodári už od toho roku zhruba 2005, 2006, keď si starostovia zvykli na tie nebývalé výhody a netušené možnosti, ktoré im tento zákon od roku 2004 ponúka, tak darmo sa vlastne domáhajú svojich práv a dvojitého zdanenia, zdanenia výrobného prostriedku, ktorým je pôda.
Diskusia s poľnohospodárskou obcou bola asi taká, veď čo chcete, poľnohospodári, veď máte dotácie, a čo chcete, veď máte červenú naftu. Tak skutočnosť je taká, že už polovica dotácií dneska sa odvádza ako daň z pôdy. Čiže všetky peniaze, polovica tých peňazí, ktoré idú ako dotácie poľnohospodárom ako priame platby a národné podpory, polovica končí v rukách mesta a obcí, teda obcí.
Takisto vlastne treba povedať, že aj červená nafta, ktorá bola zrušená minulý týždeň, tak tiež bola vlastne takým momentom, keď bolo aktuálne hovoriť a vlastne nejakým spôsobom zmeniť tento zákon, pretože tá argumentácia od roku 2004, 2005 tiež bola taká, poľnohospodári, čo chcete, prečo chcete zrušiť daň z pôdy alebo znížiť daň z pôdy, veď máte červenú naftu. No dneska to už nie je pravda, čiže bolo to aktuálne.
Vzhľadom na to, že je tu obrovské množstvo problémov, ktoré nie je možné ani vyriešiť v tak krátko nakopenom čase, tak sťahujem svoj pozmeňovací návrh s tým, že určite sa k tomu vrátime v prvých mesiacoch budúceho roka tak, aby skutočne sme poľnohospodárom vyšli k ústrety a zbavili ich tejto obrovskej záťaže, ktorá ich ťahá k zemi.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec Stanko, ja chcem oceniť vaše vystúpenie aj argumentáciu a chcem povedať, že to ste prvý poslanec z pravicového spektra, ktorý sa pozerá na poľnohospodárstvo, dá sa povedať, z objektívneho pohľadu, nie z predsudkov, aké tu často počúvame.
Ja vám držím palce, aby sa vám podarilo urobiť to, čo ste prezentovali v závere vášho vystúpenia, a takisto musím súhlasiť s vašimi tromi návrhmi alebo názormi, ktoré ťažia poľnohospodárov. Jednu z nich ste menovali - spoločnú poľnohospodársku politiku. Bohužiaľ, ten veľký rozdiel medzi nami a starou pätnástkou je aj v tom, že sme vyjednali zlé podmienky pri vstupe do Európskej únie a opäť sme pred bránami novej spoločnej budúcej politiky, a tak, ako som včera prezentoval vo svojom vystúpení, na Slovensku nerobíme pri príprave pozície Slovenska takmer nič. Takže aby sme znovu nekonštatovali sedem rokov, že Slovensko stráca oproti už nie európskej pätnástke, ale európskej dvadsaťšestke, tak by sme mali veľmi rýchlo začať pracovať na tom, aby sme v rámci rokovaní o budúcej spoločnej poľnohospodárskej politike vytvorili dobrú pozíciu pre našich poľnohospodárov.
Takisto s vami súhlasím z hľadiska invázie zahraničných investorov. Mnohí neoliberálni politici hovoria, nič sa nedeje, ak budú pôdu vlastniť zahraniční investori. Ale kto vlastní pôdu, vlastní územie, vlastní aj štát a Slováci sa stanú bezzemkami vo vlastnej krajine. A je to vážne riziko, ktoré možno doceníme až vtedy, keď už tú pôdu vlastniť nebudeme. Bohužiaľ, opäť sme urobili mnohé chyby v minulosti a nezabránili sme nadobúdaniu pôdy právnickým osobám, kde zahraničí investori veľmi ľahko dokážu nadobúdať túto pôdu. Takisto sa dá hovoriť o dani z pozemkov.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som len chcel reagovať vlastne na tú spoločnú poľnohospodársku politiku Európskej únie. Je to takisto výzva pre nás, aby sme sa intenzívne zapojili do týchto procesov, pretože je to taktiež veľká záťaž pre poľnohospodárov.
No a čo sa týka tých zahraničných tiežpodnikateľov, tak jednoducho pôda je štátotvorný prvok. Do konca roku oficiálne zahraniční občania nemôžu kupovať pôdu u nás, avšak, bohužiaľ, evidujeme prípady, že sa tak deje. Zahraniční občania, ktorí majú založené obchodné spoločnosti na Slovensku so slovenskou adresou, jednoducho sú, teda kupujú túto pôdu, prípadne ďalší získavajú predkupné práva a podobne. A na to treba tiež dávať veľký pozor, pretože vzhľadom na diskriminačné zvýhodnenie, pokiaľ majú 3,5-krát väčšie dotácie, tak samozrejme, že môžu si dovoliť túto pôdu nakupovať vo veľkom. Náš poľnohospodár, ak vôbec je schopný nejakú pôdu kúpiť, tak skutočne len vo veľmi malých množstvách.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, chcem sa poďakovať všetkým poslancom, ktorí vystúpili. Potvrdiť to, že naozaj ide o problematiku, ktorá je citlivá, problematiku, ktorá si vyžaduje zmeny. Myslím, že v tom sme zajedno, že potrebujeme sa znovu vrátiť k tejto dani a potrebujeme vyhodnotiť vlastne ten doterajší vývoj a urobiť takú komplexnejšiu novelizáciu. Aj preto sme súhlasili a dohodli sme sa na tom, že vypúšťame byty a stavby. Aj keď aj tam problém je z hľadiska toho, že ten veľký rozptyl umožňuje isté, nazvime to, diskriminačné konanie zo strany samosprávy.
Čo sa týka poľnohospodárskej pôdy, a pretože najmä o tom tu bola reč, ja veľmi vítam aj podnetné pripomienky pána poslanca Petráka a súhlasím s ním, že naozaj sa tomu budeme venovať, chceme sa tomu venovať. A chceme odstrániť aj tie deformácie, na ktoré poukázal, takže aj z jeho vystúpenia budem určite čerpať, keď sa budeme nad tým zamýšľať, ako to spraviť komplexnejšie a lepšie.
Otázka, samozrejme, môže hneď znieť, prečo ste to neurobili, keď ste na to mali štyri roky, keď ste v tom neurobili žiadnu zmenu?
A to sa týka aj toho, čo hovoril pán Záhumenský. Pán poslanec, mne sa zdá, že vy ako keby ste teraz pristali z inej planéty tu. Vy ako keby ste tu štyri roky neboli, nesedeli. Naviac vy hovoríte, že ten návrh, ktorý my teraz dávame, že má obrovský negatívny dopad na poľnohospodárov. Vy ste si asi nevšimli, že my znižujeme 20-násobok na 5-násobok. Ten 20-násobok, ktorý štyri roky za vášho vládnutia tu bol, nezmenili ste ho. My zmenšujeme ten rozptyl, čiže znižujeme riziko príliš veľkej dane z pozemkov pre poľnohospodárov. Prečo ste to neurobili, keď ste štyri roky vládli? A toto zníženie z 20-násobku na 5-násobok nazývate, že bude mať negatívny dopad. Vy ste tu štyri roky neboli, nesedeli? Zníženie rozptyľuje zlepšením alebo zhoršením? Na tomto vidieť, ako absolútne účelovo za každú cenu a demagogicky len tnete, tnete a kritizujete. Absurdne nezmyselne, nelogicky.
Čiže u vás nevidím v žiadnom prípade ani dobrý úmysel, ani snahu riešiť vec. U kolegu Petráka ju vidím. Lebo to vystúpenie bolo korektné, bolo vecné. Len u vás, ako sa už stalo zvykom, nejde nikdy o vec, vždy ide len o zahmlený pohľad a búšenie. Takisto tých v ďalších argumentoch, ani sa k nim nejdem vracať.
Takže chcem požiadať a chcem poďakovať aj pánovi poslancovi Stankovi, lebo sme mali diskusie o tom, že ten problém tu je, že ho chceme riešiť, budeme riešiť, tak či tak ale ten návrh, keby bol daný, ktorý pôvodne pán poslanec navrhoval, tak by platil až od roku 2012. VZN-ká sú vydané, čiže my máme ten priestor v budúcom roku a z tohto pohľadu chcem ale aj povedať k návrhu pána poslanca Petráka, pretože ja mu síce vecne rozumiem, na druhej strane ale treba povedať, že tento návrh znevýhodňuje iné druhy pozemkov, ktoré využívajú napríklad kúpele, pri ktorých ostal tento rozptyl teraz v tom vládnom návrhu a vy aj tento by ste dali na 2,5-násobok. Naviac to zníženie na 2,5-násobok je oveľa vyššie, čiže ja by som neodporúčal tento návrh schváliť pána poslanca Petráka s tým, ale že viaceré námety, na ktoré poukázal, budeme určite zvažovať, keď budeme pripravovať komplexnú zmenu. Aj v rámci diskusií o fiškálnej decentralizácii, o zmenách, ktoré v celom systéme fiškálnej decentralizácie bude potrebné urobiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, poslanci, návrh rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky sa predkladá v zmysle zákona o eximbanke. Východiská rozpočtu na rok 2011 boli spracované na základe, v lete, v auguste, na základe vtedy dostupných informácií a realizovaných, pripravovaných obchodoch a rizikách z nich vyplývajúcich. V súčasnosti však boli identifikované rizikové obchodné prípady, ktorých existencia môže významnou mierou negatívne ovplyvniť výsledok hospodárenia nielen v roku 2010, ale aj v roku 2011.
Predmetné prípady sú v štádiu analýzy a riešenia, a preto nie je možné vyčísliť ich detailný rozsah na hospodárenie eximbanky. Z uvedených dôvodov dosah týchto nových skutočností nebol zatiaľ do materiálu zapracovaný.
Na financovaní úverových aktivít eximbanka predpokladá, využívať celkom 284 mil. eur, čo je o 46 mil. eur viac, ako sa očakáva v roku 2010. S rastom objemu prostriedkov na podporu exportu sa v návrhu rozpočtu ráta hlavne u refinančných úverov. Zvýšením podpory rozpočtu oproti roku 2010 sa predpokladá aj prostredníctvom poskytovania záruk a priamych úverov. Celková predpokladaná podpora exportu úverovými a záručnými aktivitami tak dosiahne výšku 2,03 mld. eur, čo je viac, ako sa očakáva v roku 2010, o 450 mil. eur.
V oblasti poisťovacej a zaisťovacej činnosti návrh rozpočtu na rok 2011 ráta s rastom podpory exportu oproti očakávanej skutočnosti roku 2010 o 60 mil. eur. Očakáva sa, že poisťovacími produktmi podpora exportu dosiahne 1,1 mld. eur. Celkový objem upísaných rizík pre obchodovateľné, neobchodovateľné riziko sa predpokladá vo výške 910 mil. eur.
Návrh rozpočtu eximbanky predpokladá, že celkový objem majetku ku koncu roka dosiahne 318 750-tisíc eur, čím sa zvýši oproti očakávanej skutočnosti roku 2011 o 1,5 %. Pre rok 2011 eximbanka zakladá úspory v oblasti prevádzky, investícií, materiálového vybavenia, čo by malo znamenať stabilizáciu jej vlastného hospodárenia. V oblasti prevádzkových nákladov predpokladá ich zníženie o 1,2 % v porovnávaní s očakávanou skutočnosťou za rok 2010.
Do návrhu rozpočtu bolo zapracované zníženie nákladov na zamestnancov o 10 % oproti očakávanej skutočnosti za rok 2010. Zároveň bola pre vedenie eximbanky prijatá úloha týkajúca sa určenia opatrení a postupov zabezpečujúcich realizáciu uvedeného zníženia nákladov na zamestnancov.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som predniesol správu výboru pre financie a rozpočet o výsledku prerokovania návrhu rozpočtu Exportno-importnej banky Slovenskej republiky na rok 2011 (tlač 134). Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto správu výboru o prerokovaní vyššie uvedeného návrhu rozpočtu.
Výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 48 z 18. novembra 2010 súhlasil s návrhom rozpočtu, ktorý vykazuje výnosy vo výške 33 226-tisíc eur, náklady vo výške 32 263-tisíc eur. Zároveň odporučil Národnej rade Slovenskej republiky tento návrh rozpočtu schváliť. Výbor pre financie a rozpočet schválil svojím uznesením č. 113 z 26. novembra 2010 aj správu výboru. Navrhol Národnej rade vysloviť súhlas, aby generálny riaditeľ Exportno-importnej banky Slovenskej republiky Mário Schrenkel mohol uviesť návrh rozpočtu Exportno-importnej banky na rok 2011 na schôdzi Národnej rady. Výbor poveril spravodajcu výboru predniesť správu výboru na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh záverečného účtu verejnej správy za rok 2009 už Národná rada Slovenskej republiky prerokovávala dňa 9. septembra tohto roku. Prijala uznesenie č. 62, v ktorom schválila len tú časť záverečného účtu, ktorá hodnotila plnenie štátneho rozpočtu. Zároveň v tomto uznesení uložila vláde Slovenskej republiky predložiť aktualizovaný záverečný účet verejnej správy za rok 2009 podľa finálnych údajov vykázaných v metodike ESA 95. Predloženým materiálom vláda Slovenskej republiky plní toto uznesenie.
Týmto materiálom sa prezentujú aktualizované údaje o schodku a dlhu verejnej správy za rok 2009 nadväzne na údaje, ktoré boli koncom septembra predložené EUROSTAT-u a v priebehu októbra EUROSTAT-om aj potvrdené. Schodok verejnej správy dosiahol 5 mld. eur. V porovnaní s pôvodnými údajmi sa aktualizovaný schodok verejnej správy zvýšil zo 6,8 % HDP na 7,9 % HDP. Rozdiel predstavuje spresnenie časového rozlíšenia príjmov z daní a odvodov a hodnotu preklasifikovaných kapitálových injekcií, v tom čase pôžičiek, ktoré boli poskytnuté Cargu, Železniciam Slovenskej republiky a vybraným nemocniciam v roku 2009.
Hodnota dlhu verejnej správy dosiahla 22,3 mld. eur, čo v porovnaní so stavom ku konca roka 2008 predstavuje zvýšenie o 3,7 mld. eur. V porovnaní s pôvodnými údajmi za rok 2009 sa aktualizovaný pomer dlhu verejnej správy k HDP znížil z 35,7 % na 35,4 %. Bolo to spôsobené odstránením záruky Fondu národného majetku, ktorej očakávaná rizikovosť sa reálne nepotvrdila. Aktualizácia výšky schodku na aktualizovaný dlh nemala vplyv, pretože poskytnuté pôžičky boli financované vlastnými prostriedkami z účtov štátnych finančných aktív.
Ďakujem pekne.