9. schôdza

Zapnite pána poslanca. Nech sa páči.

Uvedomme si, že môže vzniknúť situácia, že tu bude pôsobiť generálny prokurátor, ktorého zvolíte nedemokraticky vo verejnej voľbe, bude prijímať päť alebo šesť mesiacov, možno celý rok, konkrétne rozhodnutia, ktoré sa týkajú monokratického riadenia Generálnej prokuratúry, to sú personálne otázky, pokyny, ktoré môže dávať prokurátorom, a potom vyhlási Ústavný súd, že táto voľba generálneho prokurátora bola v rozpore s ústavou, tak ako to urobil Ústavný súd napríklad pri rozhodnutí Súdnej rady vo veci voľby predsedu Najvyššieho súdu pána Harabina.
Riskujete s právnym štátom, páni. O ničom inom nehovoríme. My vás len vyzývame, dohodnite sa a zvoľte generálneho prokurátora podľa pravidiel, ktoré platia teraz. To znamená v tajnej, demokratickej voľbe bez toho, aby ste si fotili lístky a aby ste sa kontrolovali. Majte odvahu a urobte to. Ak sa neviete dohodnúť, choďte od toho preč. (Potlesk.)

Vyhlasujem päťminútovú prestávku, po ktorej budeme pokračovať v rokovaní o návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o vzdelávaní, školský zákon.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)

Pokračujeme v rokovaní. Neskončili tí, tí, ktorí skončili, už sú tu nie, ale my, ktorí chceme, tak ideme ďalej. Pán poslanec, pán minister, zaujmite miesto pre navrhovateľov.
Do rozpravy je prihlásený pán poslanec Mikolaj. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, bolo mi povedané, že výhodou tohto je to, že mi nikto nebude skákať do reči (smiech rečníka) a zas je výhodou, že si môžem rozprávať, čo chcem, úplne. (Smiech v sále.) Budem stručný. Prejdem len ozaj niektoré také tie zásadné veci bez vaty, ktoré chcem povedať.
Tento zákon, táto novela zákona v podstate hodnotí tri veci: povinná angličtina - jeden cudzí jazyk, Braillovo písmo a výpis, teda výpis z vysvedčení.
K Braillovmu písmu sa nebudem vyjadrovať. Podľa môjho názoru to, čo je tu navrhnuté, môže byť, doteraz to riešil § 144 školského zákona ods. 3, čo som si ja myslel, že stačí, ale v poriadku.
Pokiaľ ide o povinnú angličtinu, treba povedať, že ten text, ktorý je v zákone, to má len jeden riadok, ovládať anglický jazyk a aspoň jeden ďalší cudzí jazyk a vedieť ich používať, je podľa mňa tak vágna formula, že ťažko z nej vyjsť, že prečo vlastne sa do zákona dáva toto. Pretože nemáme ani jeden predmet iný ako je slovenský jazyk alebo matematika, že zo zákona musí byť, sa vyučovať, pretože na to je štátny vzdelávací program, ktorý je v kompetencii ústredného úradu štátnej moci a to je ministerstvo školstva. A práve angličtinu ako jeden jediný predmet dávame do zákona a ešte ho nedefinujeme, akou úrovňou tí naši žiaci by mali vedieť, lebo používať a vedieť, to je málo, je milión kritérií dnes už presne definovaných v rámci európskeho rámca, ktoré presne hovoria, aká má byť úroveň maturanta. To v školskej reforme je nadefinované presne, že aká úroveň znalosti cudzieho jazyka prvého a druhého v rámci maturít musí byť dosiahnutá, pokiaľ si pamätám, je to zhruba na úrovni súčasnej štátnice, čo je dosť, čo by bola fantázia, keby každý vedel cudzí jazyk.
Ďalej je to to, že slobodná voľba výberu, si myslím, je v súčasnej dobe, mala by byť rozhodujúca, nie je žiadny dôvod diskriminovať iné svetové jazyky takýmto striktným povedaním iba anglický jazyk alebo anglický jazyk ako prvý jazyk. Žiadna smernica Európskej únie nehovorí o tom, že je to práve anglický jazyk, ktorým majú vedieť hovoriť všetci občania Európskej únie. To nikde nie je napísané, ani by si to nikto netrúfol. A my si to dáme, pretože ak to bude povinné a zo zákona v základných školách, tak hovoríme, že každý musí vedieť anglický jazyk. A to sa mi zdá byť tvrdé.
Potom je tu otázka, že prečo je to takto dané, prečo je to takto napísané, nie je tu pán poslanec Beblavý, toto či nie je ten taký ľahší politický bod, že si povieme, dáme to do zákona, a tým všetci povedia hurá, naše deti budú vedieť po anglicky. A to je lacná politika a si myslím, že od takéhoto deklaratívneho vyjadrenia po ten skutok je tak ďaleko, že dokonca to môže aj naopak, môže zľahčovať veci, však už to tam máme, je svätý pokoj.
Potom k tým praktickým veciam, ktoré sa toho týkajú. Stále tvrdím, že nie je správne učiť s nekvalifikovanými učiteľmi, že to bude menšie zlo, ako si počkať, alebo to, čo my sme zaviedli, povinne, ale niektorý zo svetových cudzích jazykov, kde sa to dá aj ľahšie dosiahnuť, pretože máme obrovské množstvo francúzštinárov, nemčinárov, španielčinárov, ktorí vedia od 3. ročníka učiť. Ale ak získa zlé návyky, možnože aj ja ich mám, možnože aj vy, pán minister, z detstva v angličtine, výslovnosť, tak to je celý život s vami. To už vám nikto z toho hrdla a z toho ucha nevytlačí. Čiže nemyslím si, že je správne, naopak, som presvedčený, že to nie je správne, aby učili nekvalifikovaní ľudia, lebo ak to vštepia týmto 9-10-ročným deťom, tak to sa bude s nimi ťahať celý život a to je už potom naša zodpovednosť.
Som za to, aby sa vytvárali podmienky. Argumenty, tak či tak máme do 80 % detí, ktoré si vyberú anglický jazyk, prečo by minimálne tých 20 % sa nemohlo učiť niektorý iný svetový jazyk. Učitelia podľa mojich výpočtov, chýba asi 1 200 učiteľov, ktorých nemáme. To, čo v súčasnosti prebieha, a dokonca som počul, pán minister, čo by mi bolo ľúto, že ten projekt sa má zastaviť kvôli niektorým formálnym nedostatkom vo vzdelávaní učiteľov cudzích jazykov, vraj sa má zastaviť, ale tak či tak je to len pre prvý stupeň, čiže pre tretí a štvrtý ročník, ale všetky cudzie jazyky, nielen anglický, čiže sú tam aj nemčinári, aj francúzštinári a španielčinári a títo sú pripravení na to, aby to, čo je v zákone, od tretieho ročníka jeden cudzí svetový jazyk, bolo zabezpečené. Tým pádom títo, ktorí majú nemčinu, francúzštinu, sú nepoužiteľní pre tento náš zákon a možnože ich je až 30 - 40 % a to je škoda. To je škoda. Takže nad tým by som sa tiež zamyslel, že či nevyužiť aj týchto ľudí. Samozrejme, že vzdelávanie pedagógov pre druhý stupeň nemáme ani zavedené, čiže nikto sa tým učiteľom nevenuje. Takže za dva roky tak či tak bude obrovský problém, ako zabezpečiť na druhom stupni.
Nedajú mi tie bilingválne gymnáziá, to je jeden z dobrých projektov, ktorý sme zdedili po predchádzajúcich ministroch. Ja si myslím, že to je naozaj vynikajúci projekt, bilingválne gymnáziá, ale týmto zákonom ich zlikvidujeme. Naozaj ich zlikvidujeme, pretože to nie sú medzinárodné zmluvy, to sú rezortné zmluvy. Čiže to je len zmluva medzi ministerstvom školstva a príslušným štátom, a ak bude takýto zákon, tak tie medzinárodné dohody, kde oni posielajú učiteľov, kde posielajú knihy a kde naše deti chodia na pol roka, na rok chodia do Talianska, Francúzska študovať, no tak keď bude mať povinnú angličtinu, ako pre jazyk tam nemôže ísť. Čiže už aj kvôli tomuto by som nebol tak rigidný a povedal, že každý musí mať angličtinu ako prvý jazyk, pretože zlikvidujeme tieto bilingválne gymnáziá. A prečo by naše deti nemohli študovať aj na Sorbone, aj v Taliansku, aj v Ríme? Je to obrovská škoda. Pretože ja si myslím, že francúzština je na úrovni angličtiny a kľudne môžu mať deti francúzsky jazyk ako prvý. Lebo vy musíte, pán minister, veľmi dobre vedieť, že je obrovský rozdiel v ovládaní jazyka, či viete úradovať v jazyku, či viete, ako som niekde čítal, že ste v kine a nie všetko rozumieť, ja mám ten istý problém. Ako sa dohovorím? Dohovorím sa všade, ale úradovať v angličtine a študovať v angličtine je setsakramentský rozdiel. A práve na to boli bilingválne gymnáziá, aby toto tie naše deti dokázali, aby potom mohli študovať na týchto francúzskych, španielskych, talianskych atď. školách, a týmto im to skomplikujeme, lebo tento zákon bude mať prevahu nad zmluvami, ktoré sú uzavreté na úrovni ministerstva školstva. Opäť sa mi to zdá byť nesmierna, nesmierna škoda.
Pokiaľ ide o tie vysvedčenia, tam si myslím, pán minister, že ako v rámci tých úspor, ktoré sa, neviem, ako vy to máte spočítané, podľa mňa je to okolo 2,5 mil. korún, 2,7 možno, lebo tie posledné ročníky si budú tak či tak robiť tie výpisy. Ak zoberieme, že len na učebnicu dávame okolo 350 mil. Sk, tak tých 2,5 mil. korún nie je žiadna veľká položka, pretože my sme nezrušili to vysvedčenie, my im ho len nedáme. Ale ono bude, dáme im ho za pol roka, ale ono bude. A teraz sa pýtam, nie je to aj úcta štátu voči tým žiakom, že mu dáme riadne vysvedčenie tak, ako má byť? Skôr si myslím, že... Vždy to tak bolo totižto. Vždy to tak bolo. Neviem, cez vojnu, za vojny, ako tak bolo, ale si myslím, že aj za vojny dostávali deti vysvedčenia, môžem sa spýtať svojho deda.
Ale cesta je v tom, čo my sme začali, že sa už nemusia vysvedčenia vypisovať rukou, že by sa vysvedčenia, môžu, idú cestou internetu a dneska si každá škola predsa môže vytlačiť celý obsah vysvedčenia. Jedine, čo potrebuje kúpiť, je to tlačivo, lebo tam je vodotlač, to stojí 12 centov, sa mi zdá, takže na základe toho je to zjednodušenie už len nejakých 80 % a touto cestou by som skôr šiel, nech si to každý vytlačí a tých 2,5 mil. korún nás nezabije voči tomu, čo rozpočet ministerstva školstva, bez eurofondov je okolo 63, 64 mld. Sk, a uctíme si aj historicky, aj v súčasnosti tieto deti, keď už pol roka pracujú, a on vie, že to vysvedčenie má. Keby ho nemal, ešte ako-tak, ale má ho, vie, že je klasifikovaný, a my mu ho nedáme. Takže to si myslím, že tu sa vyleje tá voda z vaničky aj s dieťaťom a to je škoda.
Ďakujem pekne.

Panie poslankyne, páni poslanci, otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Pán poslanec Osuský, pán poslanec Fronc. Končím možnosť ďalších prihlášok.
Nech sa páči, pán poslanec Osuský.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážená snemovňa, ktorá si zasluhuje zvláštnu úctu, pretože tí, čo sú tu, sú ozaj výnimočne vzácni hostia.
K téme, o ktorej dnes hovoríme, sa tu hovorilo v prvom, druhom kole a teraz sme, dá sa povedať, hádam v treťom kole, mohlo by platiť to, čo kedysi zaviedol môj ctený priateľ Vladimír Palko, trikrát je dosť. Preto nebudem príliš zdržovať a poviem len taký zhrnujúci záverečný komentár z môjho pohľadu.
Pani spravodajkyňa predniesla veľmi kultivovane a dosť ticho svoje stanoviská a pri všetkej kultivovanosti musím nerád povedať, že s veľkou väčšinou z nich teda nesúhlasím. Chcem povedať, že ak sa tu neustále opakuje to, že sa má demokraticky rozhodovať o tom či o onom, tak ak Slovensko zavedie povinnú angličtinu, bude v dobrej spoločnosti trinástich európskych krajín, ktoré sa rozhodli nedemokraticky zaviesť povinnú angličtinu, tak ako majú zavedenú povinnú matematiku alebo povinnú biológiu, možno. Nemyslím si teda, že je v tom niečo nedemokratické.
Pani spravodajkyňa citovala, že Európa volá po viacjazyčnosti. No nepochybne volá po viacjazyčnosti. Aj moji synovia vedia bulharsky, aby sa mohli rozprávať so svojou starou mamou, ale nikdy by som nepripustil, aby na povedzme bulharčine, a nemáme inú starú mamu, ale keby sme mali povedzme albánsku nejakú, aby na bulharčine a albánčine ostalo naplnenie európskej požiadavky ich mnohojazyčnosti. Domnievam sa teda, že je primerané a dobré, aby každý, ak má vôľu, vzdelával sa v čo najväčšom počte jazykov. V tom je ten multikulturálny význam poznania jazykov.
Pokiaľ počúvam o tej požiadavke iných jazykov, nuž áno. Z mojich politických pamätí môžem uviesť, že ak stretnete delegáciu siedmich členov talianskeho senátu, je málo pravdepodobné, že viac ako jeden ovláda iný jazyk ako taliančinu. Veľmi podobne to možno bude i s francúzskymi reprezentantmi, ktorých možno niektorý ešte nejaký iný jazyk ovláda, ale nebude ho používať. Na rozdiel od tu zmieneného Nemecka, kde sa nemecký politik v zásade ani nepokúša hovoriť po nemecky a hovorí rovno po anglicky. Samozrejme, povedzme si reálne, že tak ako v iných všetkých predmetoch je záver vyučovania, resp. záver vyučovacieho procesu v rukách toho žiaka alebo študenta. Ak ten záujem má o čokoľvek, napríklad ide o čítanie kníh a niečoho iného ako bulvárnych denníkov, tak potom nedopadne v PISA-nskej štúdii tak, ako dopadli slovenskí žiaci, teda na úrovni - jemne povedané - pásma debility.
Musím teda povedať, že tí, ktorí chceli, tí využili, a tak to bude vždy aj pri výuke jazykov. Hovoriť o nemeckom, španielskom či talianskom trhu, nuž zo svojej skúsenosti z akademického pôsobenia poviem jedno. Ak tam chcete ísť robiť vedca, výskumníka a verím, že i manažéra vrcholového alebo aspoň stredného, tak sa stretnete s tímom ľudí, pre ktorých bude angličtina lingua franca. Ak chcete oberať ovocie alebo sa starať o starých ľudí, je pravdepodobné, že medzi tým, ktorý bude riadiť dovoz bedničiek s jablkami alebo pomarančmi na plantáži, nebude zrejme veľa lingvistov, tam potom by sa vám tá španielčina hodila. Musím ale povedať zároveň, že nepredpokladám, že ľudia, ktorí si idú ekonomicky oprávnene pomôcť zberom pomarančov, budú presne tí, ktorí by pri voľbe naštudovali španielčinu tak, že za tri dni budú v španielčine ako doma.
To znamená, zmiešavajú sa tu rôzne veci: trh, medzikultúrnosť a podobne. Domnievam sa, že tak ako je dobré poznať základy matematiky a všetkého iného, o čom sa nehlasuje, je proste dobré rovnako bez hlasovania, ako to bolo v prípade informatiky, ktorá prenikla do školstva, aby doňho definitívne prenikla aj angličtina. Ešte raz hovorím, rád znesiem obvinenie, že sme štrnástou totalitnou krajinou, ktorá nedemokraticky zaviedla angličtinu. Nebudeme v zlej spoločnosti.
A pokiaľ ide o to, že je tu potreba pestovať multikulturalitu, no nepochybne áno. Je absolútne na vôli rozvíjajúceho sa mladého človeka ponechať, či si vyberie turkológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského, alebo si vyberie nordistiku či bulgaristiku, ale ručím mu zato, že ak sa dostane do sveta, tak bude vysoko pravdepodobné, že na komunikáciu v kruhoch, v ktorých sa bude pohybovať, bude potrebovať okrem iného aj angličtinu.
Takže viackrát už sa asi vystupovať nebude a ja som presvedčený, že týmto krokom, odhliadnuc od technických potiaží, od kádrových potiaží, od všetkého toho, čo nastane a čo sa dá predpokladať, môžem povedať, že je to krok dobrým smerom. Lebo ak by sme čakali, kým budeme mať v "haptáku" v zborovni stojacich vysokokvalifikovaných, na shakespearovskej úrovni stojacich učiteľov angličtiny, nikdy by sme nezačali vzdelávaním v lingua franca Európy. Pretože najprv musí vzniknúť požiadavka a potom sa môže začať reálne napĺňať.
Veľa vecí by sa nikdy nepohlo, ak by na počiatku nebolo slovo. A tento zákon a táto jeho časť je tým slovom, ktoré bolo na počiatku potrebné.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec Mikolaj.

Ja len kratučko. Neviem, pán poslanec, či som neprepočul, dúfam, že áno, ste tak krátko spomenuli, že ako dopadlo hodnotenie PISA, že na úrovni debility. (Reakcia poslanca.) Tak to tak nie je, pán poslanec, lebo sedíme tu traja ministri, ktorí sme zato viac-menej zodpovední. Pokiaľ ide o matematiku, v rámci kompetencie matematiky sme na 23. mieste z 56 štátov OECD, sme nadpriemer, v rámci kompetencie OECD 55 štátov. Čiže sme nadpriemer, sme porazili štáty, ako je Rakúsko, Česko, Spojené štáty, Francúzsko atď., čiže sme nadpriemer.
Pokiaľ ide o kompetencie v slovenskom jazyku a čitateľskej gramotnosti, tam sme okolo 30. miesta z 55, čo je tesne, tesne podpriemer. A v tomto hodnotení tohtoročnom sme boli vo všetkých kritériách lepší, ako sme boli pred 3-4 rokmi, takže sme v strede. Sme v strede. A nesmiete, teda moc čítate asi médiá, kde sa to dehonestovalo, ale nenapísala sa celkom pravda, že sme v strede a za nami sú také štáty vo všetkých kompetenciách, ako som povedal.
Čiže od hranice debility to má neskutočne ďaleko.

Pán poslanec Osuský.