9. schôdza

Ďakujem pekne za slovo a ďakujem za trpezlivosť, pán predsedajúci. Pán poslanec Blanár, chcem poďakovať za to, ako ste pekne vysvetlili nález Ústavného súdu, keďže skutočne sa nejedná o zrovnoprávnenie nerovnakých podmienok z hľadiska výberu, ale zrovnoprávnenie podmienok z hľadiska podnikania. To je celý problém, ktorý v ústavnom náleze bol a váš návrh, ktorý podávate je úplne relevantný.
Ja chcem len pripomenúť jednu vec a je mi ľúto, že ste to nespomenuli, že nedostatočne pripravená legislatíva v roku 2001 v zákone 416, kedy sa odovzdávali kompetencie, a to v oblasti sociálnych služieb a to s účinnosťou od 1. 4., 1. 7. 2002 a 1. 1. 2003 priviedla do krachu v roku 2010 63 obecných zariadení, pretože nebolo vyriešené ich financovanie. Vláda v roku 2010 musela vyčleniť viac ako 7 mil. EUR na prevádzku týchto zariadení, aby mohli poskytovať naďalej starostlivosť.
V tejto súvislosti chcem pripomenúť, že taktiež vláda vykryla všetky náklady súvisiace vyšším územným celkom i obciam s prevádzkovaním týchto zariadení. Aktívne sme prispievali dotáciami prostredníctvom ministerstva práce na to, aby sme riešili nedostatky z hľadiska financovania v pôsobnosti vyšších územných celkov a obcí. A vy teraz sa snažíte jedine vylepšiť podmienky pre neverejných poskytovateľov.
Ja si vážim každého jedného poskytovateľa, či je verejný alebo neverejný, ale treba si uvedomiť aj určité špecifiká, pretože neverejnému poskytovateľovi nemôžete uložiť, že musí takúto službu zabezpečovať, na rozdiel od verejných poskytovateľov.

Ďakujem pekne. V prvom rade chcem povedať, že jednoducho, dajte dosť peňazí a ja všetkých tých, ktorí splnili kritériá sú zaregistrovaní, dáme im peniaze, aby poskytovali služby sociálne. To je celý problém, pani poslankyňa Blahová.
Mňa len mrzí, že pani predkladateľka hovorila, že to predkladá v súvislosti s nálezom Ústavného súdu. Teraz to už, ale nepovedala. Preto som hovoril, že je to nad rámec. Viete, uvedomujete si, aký je to komplikovaný zákon? To je tak komplikované, že to možno neviete, čo vám unikne, čo unikne niekomu inému, na ministerstve s tým majú dosť ťažkostí, aby sa tam niečo nezanedbalo. A to je hazardovanie s ľuďmi, pretože oceňujem, že ste prijali moju tézu, že chcem vyriešiť systém, aby bol trvalo udržateľný, ale problém je v tom, že on nemôže byť trvalo udržateľný, keď nemáme jednoducho na to peniaze. My to nebudeme mať z čoho zaplatiť. Prestaneme platiť nemocniciam, zdravotnú starostlivosť alebo prestaneme platiť výkony vo verejnom záujme pri mestskej autobusovej doprave? Pretože ten vzorec na daň fyzických osôb je presne zadefinovaný. To je celý problém, a to vyčítam, pretože ešte raz vám opakujem. Ja všetkých tých neverejných poskytovateľov, ktorí si plnia svoje podmienky, sú zaregistrovaní platne, lebo to vykonávam na samosprávnom kraji, rád zadotujem, len mi dajte peniaze. A o tom to je celom, nič iné, verte mi.
Všetci chceme to isté, len vy ste opomenuli jeden základný fakt, a to je práve nevyriešenie financovania. Vyriešme to financovanie a všetci budú spokojní, verte. Vy hovoríte o kresťanskej náuke cirkví, my hovoríme o sociálnom prístupe, nie o biznise, ale o verejnej službe. Tak poďme sa spojiť a poďme to urobiť tak, aby boli klienti spokojní. Verte mi.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy a páni, veľmi krátko, pretože som limitovaná časom a už je po 19.00 hodine.
Pán poslanec Blanár, keď som vystúpila v prvom čítaní k tomuto návrhu novely zákona veľmi podrobne a jasne som vysvetlila, kvôli čomu tento návrh zákona predkladáme. Pán poslanec Blanár, vašou zásluhou sa do tohto krásneho názvu zákona dostane toto. Zákon 448 Z. z. o sociálnych službách a zmene a doplnení zákona č. 455 o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov, v znení zákona č. 317/2009 Z. z. a nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 332/2010.
Hovoríte, dajte dosť peňazí. Pán poslanec Blanár, dnes na hodine otázok, tu bol krásny príklad toho, že peňazí by bolo dosť, len za knihu, ktorú zaplatilo ministerstvo a zariadili ste si to v minulom volebnom období, 600 tis. EUR, by sa dalo zaplatiť celodenné poskytovanie, celoročné poskytovanie služieb v zariadení pobytovom, vy to viete, 72 osobám. Takže, prosím vás pekne, to, čo ste tu povedali ohľadom pozmeňujúcich návrhov, všetko sú to odborné otázky. Nie je tu na to priestor a nakoniec nie sú tu už ani poslanci, aby sme o tom odborne diskutovali, ale, tak ako ste povedali, je zostavená skupina, pracovná skupina pri ministerstve práce, ktorú koordinuje pán minister a tá sa bude zaoberať v ďalšej časti financovaním sociálnych služieb a úplnou zmenou financovania sociálnych služieb, približne v prvom polroku roku 2011. Okrem toho, iste viete, že včera vláda schválila monitoring pre sociálne služby, pre úhrady na výdavky sociálnych služieb, približne v sume 4 mil. EUR.
Ja verím, že spoločne s pánom ministrom budeme hľadať riešenie, ako nájsť finančné prostriedky, zároveň aj s návrhom novely zákona o sociálnych službách, kde budeme riešiť financovanie. Keď sa vám to zdá málo 4 mil. EUR, aj mne, ale musíme vychádzať z toho, čo máme a budeme tie finančné prostriedky hľadať. Zároveň poriešime aj financovanie úplne iným spôsobom. Verím, že oveľa spravodlivejším, ako ste to navrhli vy. A vy, veľmi dobre viete, že aj vaším pričinením, aj vašimi vstupmi do zákona 448, sa tak udialo.
Ďakujem vám všetkým za pozornosť, ktorí ste tu doteraz vydržali.

Nedá mi, ospravedlňujem sa tiež, že po 17.00, 19.00 hodine, ale tri body ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Tri stručné poznámky alebo vety.
Pán kolega Blanár, aj vaše vystúpenie ma len utvrdilo v tom, že princíp jeden mandát stačí. Pre túto snemovňu a pre Slovensko by to bolo riešením mnohých problémov. Jednoducho, keď tu bude poslanec, ktorý bude sledovať problém alebo dobro celej krajiny a nie iba svojho mesta, svojej obce, alebo VÚC, tak budú problémy menšie.
Druhý problém, obávam sa, že vo vašom prípade, aj keby ste mali len jeden mandát to nestačí, medzi nami je kultúrny rozdiel. Vy sa pozeráte na veci paternalisticky, že čo nevyrieši štát, na čo nedá peniaze štát, nebude. A výsledkom tohto prístupu je 20 tisíc čakateľov na poskytnutie sociálnej služby v ústavnom zariadení. My na rozdiel od vás, predkladatelia, a teraz aj vládna koalícia, si myslíme, že tento problém sa bez pomoci aj iných ako štátu, vyriešiť nedá.
A tretia, posledná poznámka. To pokrytectvo, neuveriteľné, keď bývalá ministerka tu vykrikuje o tom, že neriešime problém financovania sociálnych služieb, veď to ani nebolo ambíciou predkladateľov. Veď toto je poslanecký návrh zákona. To, že sú tam pozmeňováky z výboru, pán kolega, tak len preto, že chceme využiť čas a veci, ktoré pomôžu obciam, ktoré pomôžu klientom, ktoré aj bezdomovcom pomôžu, dokonca aj VÚC, tak sme sa snažili vsunúť do tohto zákona. Ale, veď vy veľmi dobre viete, že sociálne služby boli decentralizované v roku 2003 na obce a VÚC. A medzitým ste štyri roky boli vo vláde. Kde bol váš oheň a plameň pre financovanie týchto služieb? Prečo ste nechodili za vašou ministerkou, aby to riešila, vtedy bola ministerka Tomanová, ministerkou sociálnych vecí.
Pán kolega, si úplne mimo v tejto veci. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vypracovanie predkladaného materiálu vyplýva zo záväzku vlády Slovenskej republiky, ktorý je vyjadrený v Programovom vyhlásení vlády, v ktorom sa vláda zaviazala vrátiť právny stav... Ježiš, pardon, to mám zlý... Zákon som mal dobrý, len úvodné slovo som tam mal zlé. Takže ospravedlňujem sa.
Ešte raz. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v predloženom návrhu zákona sa v súlade s Programovým vyhlásením vlády zjednocujú násobky najnižších sadzieb dane z nehnuteľností z dnešných dvadsať až štyridsať násobkov na päťnásobok, a to v prípade dane z pozemkov. Navrhovanou zmenou dochádza k zjednoteniu pravidiel zvyšovania zákonných sadzieb dane z nehnuteľností správcami tejto dane počnúc zdaňovacím obdobím roku 2012. Navrhovaná právna úprava môže ovplyvniť výnosy z tejto miestnej dane, avšak kompetencie obcí a miest na úpravu sadzieb tejto dane ostávajú zachované.
Vo vládnom návrhu zákona sú obsiahnuté niektoré legislatívnotechnické úpravy, ktoré vyplynuli z právne záväzných aktov Európskej únie vo vzťahu k zdaňovaniu motorových vozidiel. Tieto úpravy nadobudnú podľa vládneho návrhu zákona účinnosť 1. januára 2011.
Pôvodne vo vládnom návrhu zákona boli upravené aj sadzby dane zo stavieb a dane z bytov. Došlo k politickej dohode, že tieto upravované nebudú, takže odporúčam, aby Národná rada schválila, alebo pozmeňovací návrh, ktorý toto vypúšťa, a aby sme schválili úpravu len pri dani z pozemkov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, pán minister financií, dovolím si uviesť spoločnú správu k tlači 99a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavby v znení neskorších predpisov (tlač 99), v druhom čítaní podľa § 78 zákona č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní vyššie uvedeného vládneho návrhu zákona.
Po prvé. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 95 z 13. októbra 2010 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavby v znení neskorších predpisov týmto výborom Národnej rady Slovenskej republiky: Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výboru Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Uvedené výbory prerokovali predmetný vládny návrh zákona v stanovenom termíne. Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavby v znení neskorších predpisov, stanoviská poslancov Národnej rady podané v súlade s § 75 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov.
Po tretie. K predmetnému vládnemu návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská:
Po prvé odporúčanie pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 52 zo dňa 18. novembra 2010, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 74 z 15. novembra 2010, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu uznesením č. 65 zo dňa 18. novembra 2010, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením č. 34 z 18. novembra 2010 a nakoniec Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením č. 40 zo dňa 24. novembra 2010.
Z uznesení výborov uvedených, ktoré som pred chvíľou uviedol, tejto správy vyplynuli, vyplynulo šesť pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov Národnej rady, ktoré sú uvedené v spoločnej správe, hlasovať takto: o bode spoločnej správy č. 3 hlasovať s návrhom gestorského výboru schváliť a o bodoch spoločnej správy číslo 1, 2, 4, 5, 6 hlasovať spoločne s návrhom gestorského výboru neschváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, vyjadrených v uzneseniach uvedených pod bodom III spoločnej správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto vládnemu návrhu zákona, v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady odporúča Národnej rade vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov schváliť s pozmeňujúcim návrhmi.
Predmetná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 582/2004, bola schválená uznesením gestorského výboru č. 97 z 26. novembra 2010. Výbor ma určil za spoločného spravodajcu výborov, pričom ma súčasne poveril predniesť túto spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a zároveň navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy.
Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

Príjemné dobré ráno. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, vážená preplnená snemovňa, dámy a páni, veľmi ma... (Reakcie z pléna.) Vedenie je celé, to je pravda, len to mu slúži ku cti. (Smiech v sále.)
Dámy a páni, veľmi ma potešili slová pána ministra, ktorý hneď vo svojom úvode vyjadril to, že došlo istým spôsobom k dohode práve pri diskusii o tomto návrhu zákona. Dovoľte mi, ale predsa len nebudem hovoriť všetko práve z toho dôvodu, čo povedal pán minister, ale predsa len sa dotknúť aspoň niekoľkých faktov a skutočností.
Začal by som citovaním krátkej novej časti dôvodovej správy: "Daň z nehnuteľností je fakultatívnou miestnou daňou upravenou zákonom č. 582/2004 o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov, ktorú obce môžu zaviesť na svojom území všeobecne záväzným nariadením. Citovaný zákon ustanovil základné pravidlá zdaňovania pozemkov, stavieb bytov a nebytových priestorov a splnomocnil zároveň obce, aby, ktoré sú správcami tejto dane, aby podľa miestnych podmienok vyberanie tejto dane podrobnejšie ustanovili v uvedenom všeobecne záväznom nariadení. Týka sa to najmä sadzieb dane z nehnuteľností, základu dane z pozemkov, oslobodenie od dane a zníženie dane." Koniec citácie.
Táto citácia, dámy a páni, jasne dokumentuje, že je kompetenciou samosprávy stanoviť výšku dane z nehnuteľností s ohľadom na rozvoj príslušnej obce alebo mesta. Mám na mysli rozhodnutie, či obec chce, alebo nechce podporovať rozvoj napríklad podnikateľskej sféry na úkor, samozrejme, rozvoja niektorých iných špecifík, napríklad dane z nehnuteľností pre fyzické osoby. Daň z nehnuteľností nie je len formou získavania finančných prostriedkov do rozpočtu obce, ale i nástrojom na reguláciu rozvoja celej aglomerácie. Preto je najlepšie, ak obec má čo najširšiu možnosť určovania výšky dane z nehnuteľností. Príslušní starostovia alebo primátori sú totižto vždy tí prví, na ktorých sa vznesie spŕška nevôle v prípade zlého nastavenia tejto dane.
Z uvedeného jasne vyplýva, že úlohou tohto zákona sú dva atribúty: získať financie do rozpočtu mesta alebo obce a fungovať ako regulačný nástroj rozvoja. Regulácia rozvoja spočíva, samozrejme, i v možnosti úľav, ktoré tento zákon umožňuje. Úľav subjektom napríklad akademickej pôde, cirkevným inštitúciám, ktoré chce príslušná obec alebo mesto podporiť, alebo, naopak, zvýšeným daňovým zaťažením subjektov, ktorých rozširovanie chce obec potlačiť.
Pre mňa trochu prekvapujúca bola tá časť dôvodovej správy, kde sa hovorí o vplyvoch na podnikateľské prostredie, že nie sú žiadne. No tie vplyvy sú, a dovolím si povedať, že sú veľmi výrazné a veľmi veľké, lebo práve táto daň z nehnuteľností vo všeobecnosti, či z pozemkov, alebo z objektov, veľmi výrazne vplýva na podnikateľské prostredie.
Vplyvy na rozpočet verejnej správy, rovnako je uvedené, že nie sú žiadne. No z hľadiska celoštátneho nie sú, z hľadiska samosprávy, samozrejme, ako také sú. Znížením maximálnej sadzby na 5-násobok minimálnej v pôvodnom návrhu by malo za následok výpadok z príjmovej časti rozpočtu jednotlivých obcí. Jediná ochrana by bolo zvýšenie spodnej hranice sadzby, ktoré predstavuje poväčšine zvýšenie daňového zaťaženia fyzických osôb.
Keď sa vrátime, dámy a páni, späť o niekoľko rokov dozadu, keď sa hovorilo o fiškálnej reforme, vtedy sa stanovovali z minimálnej maximálne sadzby a ja dávam jednoznačne za pravdu aj pánovi ministrovi, aj teda jeho rezortnému ministerstvu, keď sme vtedy diskutovali o tom hornom násobku, že tento násobok je potrebné stanoviť. Vznikli totižto - tí, ktorí si to pamätáte - prípady, ktoré boli absolútne špecifické, že niektoré obce dali veľmi nízku daň z nehnuteľností pre svojich obyvateľov a vyleteli prakticky donekonečna s daňou z nehnuteľností pre rôzne fabriky, ktoré mali na svojom území. Tak sa stalo v prípade Jaslovských Bohuníc, kde obec bola veľmi ústretová voči občanom a, samozrejme, odniesla si to príslušná elektráreň. Bola to jedna z najbohatších obcí na Slovensku v tom čase, kým sa ten zákon neupravil.
Rovnako súhlasím s tým názorom, že je potrebné zmeniť systém zdaňovania nehnuteľností, zdaňovania, pravdepodobne optimálne bude, alebo najoptimálnejšie, zdaňovať nehnuteľnosti podľa trhovej hodnoty týchto nehnuteľností.
Ja len možná na záver môjho vystúpenia pár čísiel. V prípade, že by v pôvodnom znení tento zákon bol prijatý, predstavovalo by to v Bratislave výpadok 20 mil. eur z rozpočtu, nutný nárast dane z nehnuteľností pre fyzické osoby minimálne 4,5-násobok súčasnej sadzby dane.
Ja preto veľmi vítam aj ten ústretový krok zo strany ministerstva, že došlo k tej dohode zo strany pána ministra, že hovoríme len o tom áčku, to bude pozmeňujúci návrh, ktorý asi o chvíľu prednesie aj pán poslanec Marcinčin. A odporúčal by som, aby sme sa k tomuto pôvodnému zneniu tejto novely už nevrátili, ale keď, tak začali diskutovať skutočne o nastavení inej formy zdaňovania nehnuteľností, napríklad zdaňovania podľa trhovej hodnoty.
Ďakujem pekne, dámy a páni.

Ďakujem pekne, vážený pán predseda. Pán poslanec Ďurkovský, vy ste povedali pravdu, že dôvodová hovorí nepravdu v tom zákonnom atribúte, že táto daň nemá vplyv na podnikateľské prostredie. Má veľmi vážny dopad na podnikateľské prostredie a pre poľnohospodárov má smrteľný dopad. Súčasné dane sú dane z pozemkov, z poľnohospodárskych pozemkov, kde už len ten samotný atribút, že táto daň vôbec existuje ako jediná snáď v Európe pre slovenských poľnohospodárov, aj v kontexte zrušenia tzv. červenej nafty bude mať obrovský negatívny dopad pre celý agrosektor. Obzvlášť, ak obecné pokladnice sú prázdne vplyvom finančnej, hospodárskej krízy a nižšieho výberu iných daní a príjmov, tak najjednoduchšie riešenie je zvýšiť daň z nehnuteľností, tým pádom aj daň z pozemkov. A častokrát v mnohých obciach sa nedomýšľajú konzekvencie, čo z toho plynú, kde dochádza k likvidácii výroby, dochádza k znižovaniu zamestnanosti a dochádza k ďalšiemu znižovaniu daní z príjmov fyzických osôb, ktoré sú čistým príjmom obcí a miest.
To znamená, že už vôbec zavedenie tejto dane bolo katastrofou nielen pre agrorezort, ale vôbec neštandardné, akým spôsobom ste vtedy riešili príjmy obcí, ale tak nastaviť rozpätie, ešte možné rozpätie a vytvoríte diskriminačné prostredie pre jednotlivých agropodnikateľov v jednotlivých obciach, kde sú až 100-násobné rozdiely medzi jednou obcou a druhou obcou v rovnakých klimatických podmienkach, je čosi nenormálne. Jednoducho takto postavená daň, myslím si, že by nemala existovať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, na jednej strane máte pravdu, len to sa netýka totižto len poľnohospodárov vo všeobecnom ponímaní tohto zákona, týka sa všetkých podnikateľov i fyzických osôb v rámci všetkých našich miest a obcí. A to, čo som povedal, je skutočne na príslušnom miestnom alebo mestskom zastupiteľstve, aby stanovili formou všeobecne záväzného nariadenia výšku tejto dane. V prípade, že ju zle odhadnú, a je to oblasť vidieka, tak, samozrejme, si to, prepytujem, prví zliznú zo strany poľnohospodárov, že tá daň je zle nastavená.
Čiže ten zámer zo strany tvorcu zákona posunúť tú kompetenciu smerom nadol k tým mestám a obciam vo svojej podstate je správny. Samozrejme, treba ale povedať isté formy, pokiaľ ide táto hranica.
Ďakujem pekne.