9. schôdza

Ďakujem pekne za tie stanoviská. Predsa len jedna vec, ešte ktorú si hovoril, pán exminister, aj vo svojom vystúpení k tým bilingválnym gymnáziám. Ako ja si myslím, že to je veľmi dobrá vec, veľmi užitočná, dosiahli sme tam niekde naozaj vynikajúce výsledky. Musím povedať, že napríklad čo sa týka španielskych bilingválnych gymnázií, ktoré je, priznám sa, moja srdcová záležitosť, že sme v tomto smere najlepší, čo sa týka ich rozvíjania a počtu v celej strednej Európe.
Takže poviem to takto, ja nevidím v tejto chvíli, tak ako si povedal, ohrozenie, že by zanikli. Ale ak by to tak bolo, lebo si nevysvetlil prečo, ak by to tak bolo, musím povedať, že by som robil všetko preto, aby zostali. Pretože to pokladám naozaj za jednu vec, ktorá v tejto krajine ako našim deťom strašne pomohla. A dnes poznám ľudí, ktorí pôsobia v zahraničí, ktorí absolvovali prvé lýceá, napríklad zo Žiliny z belgického lýcea, ktoré vzniklo hneď po roku ´98, a videl som, že boli korešpondenti ja neviem v Paríži a podobne. Myslím si, že toto je naozaj cesta, ktorá otvára vyslovene brány našej mládeži.
Ďakujem pekne.

Dámy a páni, ďakujem za slovo. Ďakujem, že ste vydržali tak dlho. Dúfam, že sa vám to oplatilo kvôli tej debate, čo tu odznela doteraz. Pár poznámok.
Ja už som hovoril v minulosti, prečo si myslíme, že výber angličtiny ako povinného jazyka je dobrý. Je to kvôli efektívnosti. Napríklad preto, lebo deti, ktoré chodia na málotriednu školu, tak sa učia jeden cudzí jazyk, potom na plne organizovanej sa učia druhý, na gymnáziu tretí a skončí s tým, že neovláda ani jeden jazyk.
Tiež si myslím, že aj keby štyri jazyky boli rovnocenné, tak má význam z nich vybrať jeden, ktorým budeme všetci komunikovať. Nakoniec tak ako teraz nedemokraticky vyberáme angličtinu, tak presne takisto je nedemokraticky vybraná slovenčina v Košiciach, v Dunajskej Strede alebo v Bratislave. Je dobre mať jeden jazyk, ktorým sa dorozumievame.
A teraz pár poznámok k tomu, čo tu odznelo. K tej PISE, výsledky hovoria naozaj, že u stredných odborných škôl takmer 70 % detí nerozumiem tomu, čo číta. Je to na úrovni funkčného analfabetizmu. Čiže toto je veľmi zlé. Ale pravda je aj to, že približne sme v priemere, dopadli sme v priemere alebo tesne pod priemerom.
Pokiaľ ide o tú poznámku pána exministra, že máme také vágnejšie znenie týkajúce sa povinnosti učenia anglického jazyka. Také bolo aj doteraz, to terajšie znenie hovorí ovládať dva cudzie jazyky a vedieť ich používať, takže v tomto sa veľká zmena neudeje.
Tiež súhlasím s tým, že existujú riziká spojené so vzdelávaním učiteľov, snažíme sa s nimi bojovať. Nechceli by sme, aby sme museli štátny vzdelávací program prispôsobovať tak, aby sa nezačalo už od budúceho septembra s povinnou angličtinou, ale to riziko naozaj vnímame aj my.
Ku kvalifikovanosti učiteľov dve poznámky. Jednak máme k dispozícii štúdiu, ktorá hovorí, že vo väčšine európskych krajín na prvom stupni učia angličtinu učitelia, ktorí nie sú kvalifikovaní. A máme k dispozícii aj druhú, ktorá hovorí, že keď sa porovnávali kvalifikovaní a nekvalifikovaní učitelia angličtiny u nás, tak úspešnejší, mierne, boli tí nekvalifikovaní. Hoci naozaj ten štatistický rozdiel bol zanedbateľný.
No a čo sa týka bilingválnych gymnázií, tam to určite neurobíme tak, aby zanikli.
A to je zhruba všetko, čo som chcel povedať.
Ešte k tým vysvedčeniam, samozrejme. Ja to tiež beriem, ten argument, dvakrát tu dnes odznelo, alebo aj trikrát dokonca, že trošku znižujeme dôstojnosť, áno, dôstojnosť hodnotenia. Áno, je to pravda, ale veríme tomu, že sa to oplatí Slovensku nie ani tak kvôli tým peniazom, ktoré ušetríme tým, že sa bude na polroka lacnejšie oznamovať deťom a rodičom, ako dopadli, ale najmä vzhľadom na tú byrokraciu, ktorú školy mali s tými doterajšími polročnými vysvedčeniami.
Takže ešte raz ďakujem, že ste tu ostali a vypočuli si to.

Na záver naozaj len pár slov. Tak ako sa neprijala novela zákona o štátnych symboloch, tak ako sa neprijal pozmeňujúci návrh pani poslankyne Pfundtner, aby sa ďalšia pedagogická dokumentácia písala len v jazyku národnostných menšín, s čím napríklad ukrajinská národnostná menšina nesúhlasila, tak verím, že poslanci zvážia aj prijatie tejto novely, pretože - opakujem - neprináša nič nové.
No a ešte k pánovi poslancovi Osuskému. So všetkou úctou, chcela som to povedať už minule, z môjho pohľadu hovorí z vás teoretik a priala by som vám rozhovor s učiteľmi v regionálnom školstve.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Nebudem zdržiavať.
Návrh zákona sa na rokovanie Národnej rady predkladá ako vládny návrh zákona, ktorý schválila vláda Slovenskej republiky dňa 3. novembra 2010. Návrh zákona legislatívne upravuje proces poskytovania dotácií na vedecko-technické služby ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu aj ostatnými ministerstvami a ústrednými orgánmi štátnej správy Slovenskej republiky.
Táto potreba vznikla z dôvodu novelizácie zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov, na základe ktorej bude od 1. januára 2011 možné poskytovať dotácie iba na základe osobitného zákona a nie vykonávacích predpisov ako doteraz. Jednotná úprava poskytovania dotácií všetkými ministerstvami a ústrednými orgánmi štátnej správy proces sprehľadní a zvýši jeho transparentnosť.
Návrh zákona tiež legislatívne ustanovuje možnosť podávania žiadostí o poskytnutie stimulov pre výskum a vývoj až po zverejnení oznámenia o možnosti uchádzať sa o stimuly na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu SR.
Cieľom je regulovať proces prijímania žiadostí o stimuly v súlade s možnosťami rozpočtových limitov rozpočtovej kapitoly ministerstva školstva. Na základe predloženého návrhu sa tiež zvýši transparentnosť procesu prostredníctvom zverejňovania zoznamov úspešných, ako aj neúspešných žiadateľov o stimuly pre výskum a vývoj a uzatvorených zmlúv o poskytnutí stimulov pre výskum a vývoj na Centrálnom informačnom portáli pre výskum, vývoj a inovácie.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené, vzácne panie poslankyne a o niečo menej vzácni, ale stále veľmi vzácni páni poslanci, vážený pán minister, trpezlivý, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov vystúpil v prvom čítaní k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 172/2005 Z. z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 233/2008 Z. z. a ktorým sa dopĺňa zákon č. 185/2009 Z. z. o stimuloch pre výskum a vývoj a o doplnení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších prepisov (tlač 167), ako určený spravodajca Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport uznesením č. 39 z 19. novembra 2010 a podal spravodajskú informáciu k tomuto návrhu zákona.
Návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v zákonnej lehote pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady rozhodnutím č. 176 z 15. novembra 2010 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor a lehoty na jeho prerokovanie. Konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú z rokovacieho poriadku Národnej rady, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po rozprave o návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady odporučí predmetný návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V prípade, ak sa Národná rada rozhodne návrh zákona prerokovať v druhom čítaní, podľa § 74 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady odporúčam v súlade s návrhom predsedu Národnej rady Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky určiť výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport s tým, aby výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v druhom čítaní vo výbore do 27. januára 2011 a v gestorskom výbore do 31. januára 2011.
Pán predsedajúci, ďakujem, skončil som spravodajskú informáciu a odporúčam otvoriť rozpravu k návrhu zákona, súčasne sa hlásim do rozpravy.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ctená snemovňa, nosné dôvody k tejto potrebnej novele predložil pán minister, domnievam sa, že samotný fakt, že sa zavádza zverejňovanie poskytnutých dotácií na Centrálnom informačnom portáli pre vedu, techniku, inovácie a internetových stránkach dotknutých ústredných orgánov štátnej správy, je krok dobrým smerom. A je zrejmé, že zverejňovaním takýchto dotácií a ich výšky sa zlepší verejná kontrola hospodárenia s prostriedkami zo štátneho rozpočtu.
Tento návrh zákona podobne ako obdobné smerujú k naplneniu hádam najvýznamnejšej z môjho pohľadu súčasti programového vyhlásenia vlády, t. j. lepšej, štandardnej, civilizovanej transparentnosti pri nakladaní s verejnými prostriedkami. Ak sa to i vďaka tomuto zákonu podarí, ak bude ďalším schodom v dosiahnutí tejto méty, je nepochybne dobré ho podporiť.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ctení, trpezliví poslanci a poslankyne, dovoľte mi v mene vlády Slovenskej republiky uviesť návrh zákona o environmentálnom navrhovaní a používaní výrobkov.
Dôvodom na jeho predloženie je potreba transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/125 Európskeho spoločenstva z októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov. Ministerstvo hospodárstva je povinné ju transformovať do právneho poriadku Slovenskej republiky.
Mnohé energeticky významné výrobky majú značný potenciál na zlepšenie, pokiaľ ide o znižovanie ich vplyvov na životné prostredie a na dosiahnutie úspor energie prostredníctvom lepšieho navrhovania, ktoré v konečnom dôsledku môže prispieť k úsporám nákladov pre podniky, ako aj koncových užívateľov. Okrem výrobkov, ktoré využívajú, premieňajú, distribuujú alebo merajú energiu, by mohli k značným úsporám energie prispieť aj niektoré iné energeticky významné výrobky, ako sú napríklad okná, izolačné materiály, sprchovacie hlavice, vodovodné kohútiky a podobne. Preto ministerstvo hospodárstva predloženým návrhom zákona stanovuje požiadavky na ekodizajn energeticky významných výrobkov s cieľom zvýšiť úroveň ochrany životného prostredia prostredníctvom zníženia potenciálnych negatívnych vplyvov energeticky významných výrobkov.
Zváženie vplyvu výrobkov na životné prostredie počas životného cyklu má vysoký potenciál umožniť environmentálne zlepšenie hospodárnym spôsobom. Zlepšenie energetickej účinnosti energeticky významných výrobkov predstavuje jednu z dostupných možností, ako dosiahnuť cieľ zvyšovania emisií skleníkových plynov.
Predložený návrh zákona môže tiež prispieť k rozvoju podnikateľských aktivít v oblasti zavádzania systémov environmentálneho manažérstva a zákonom stanovené požiadavky, rešpektujúc pritom zásady spravodlivej hospodárskej súťaže a medzinárodného obchodu. Ony tak prispievajú k zvyšovaniu konkurencieschopnosti aj u malých, tak aj u stredných podnikateľov.
Návrh zákona nemá vplyv na verejné financie ani priamy vplyv na životnú úroveň obyvateľstva, ale nepriamo má pozitívny vplyv na zvyšovanie kvality života.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne a páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie predloženého návrhu.

Ďakujem pekne. Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 15. októbra 2007 č. 118 pridelila predmetný vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, výbor pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Pod bodom IV tejto správy je uvedených 19 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, o ktorých gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o environmentálnom navrhovaní a používaní výrobkov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania tohto vládneho návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 25. novembra 2010 č. 71. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajcu predložiť návrh príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím vás, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som uviedol v druhom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Navrhovaná právna úprava má za cieľ úpravu právnych predpisov podľa návrhu usporiadania kompetencií k správe a k rozvoju vodných ciest. Zapracovanie záverov analýzy právnych predpisov vo vzťahu k realizovateľnosti projektov verejno-súkromného partnerstva v Slovenskej republike. Zapracovanie problematiky poskytovania dotácií vo vodnej doprave. A taktiež doplnenie, prípadne zmeny niektorých ustanovení zákona, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe. Ide hlavne o úpravu verejnosti registra plavidiel a evidencií vedených Štátnou plavebnou správou o zavedenie povinnosti absolvovať kvalifikačný kurz pred štátnou skúškou na získanie odbornej spôsobilosti vodcu malého plavidla, o služobnú lodnícku knižku pre člena posádky plavidla, o rozšírení ustanovení týkajúcich sa plavebnej nehody.
Uvedené zmeny mali vplyv aj na sadzobník správnych poplatkov v časti VI, teda Doprava, v položkách 94 a 95 zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom Slovenskej republiky, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o schválenie návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda, vážená Národná rada, Národná rada svojím uznesením z 15. októbra č. 120 pridelila predmetný vládny návrh zákona na prerokovanie týmto výborom, ktorý tento návrh prerokovali. Návrh zákona odporúčali Národnej rade schváliť: ústavnoprávny výbor, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu.
Pod bodom IV tejto správy je uvedených 20 doplňujúcich a pozmeňujúcich návrhov, o ktorých gestorský výbor odporúča hlasovať spoločne s odporučením schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.