9. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, dovoľte mi v druhom čítaní odôvodniť potrebu tejto novely možno aj po skúsenostiach, ktoré mám ako predkladateľ z jednotlivých výborov, aj stanoviská odboru legislatívy Národnej rady Slovenskej republiky a na druhej strane stanoviská vlády a možno aj názorov niektorých z vás o tom, že riešenia takéhoto negatívneho spoločenského javu, ktorý nadobudol na Slovensku nebývalé rozmery, a tie čísla hovoria približne o 130 000 možných poškodených, v objeme asi 65 mil. eur za jeden rok sú dostatočne vážne na to, aby sme prijali takéto riešenie v Trestnom zákone doplnením predmetného § 220a, ktorým sa falšovanie a pozmeňovanie údajov na tachometri motorového vozidla jednoznačne stanoví ako spoločensky neprijateľné, v rovine trestného činu, z dôvodu aj toho, že máme tu spoločenskú prax, ktorá dokazuje, že za jestvujúcej legislatívy nie je schopná dovolať sa nápravy či už polícia, prokuratúra, súdy, ale najmä tí, ktorých sa to týka a pre ktorých je to určené, teda poškodení. Nie je to možné ani podľa jestvujúceho Trestného zákona, ktorý je asi tou najvyššou bariérou voči páchaniu rôznych konaní, ktoré môžu aj dosť značne poškodiť spotrebiteľa. Nerieši to ani zákon o ochrane spotrebiteľa. A preto sa predkladatelia rozhodli, že budú nasledovať cestu, ktorá je v Nemecku, vo Francúzsku, v Belgicku alebo v Spojených štátoch či vo Veľkej Británii, a jednoznačne sa v našej spoločnosti zadefinuje, že takéto praktiky s pretočením tachometra za účelom získania profitu na kupujúcom budú trestným činom.
Na jednej strane som si prečítal stanovisko odboru legislatívy Národnej rady, ktoré hovorí, že rozsahom ide o naozaj jednoduchú úpravu, ktorú, priznávam, z veľkej časti kopíruje práve nemecké zákonodarstvo, ku ktorej z hľadiska jej legislatívneho spracovania nemáme pripomienky. Čiže odbor legislatívy Národnej rady nemá nijaké pripomienky z hľadiska legislatívneho spracovania. To je zrejme odborný posudok, ktorý si ja teda osobne vážim, pretože vždy som bol náchylný na to. Pokiaľ ma skúsenejší kolegovia odborníci upozornia, tak, samozrejme, akceptujem a snažím sa hľadať schodné riešenia.
Na druhej strane ma však zarazilo stanovisko vlády Slovenskej republiky, ktoré sa odvoláva na možnú kolíziu alebo rovnaký postup údajne z dôvodu už jestvujúcej možnosti riešiť tento stav podľa údajne nekalých obchodných praktík. Mám pocit a mám za to, keď som si preštudoval toto stanovisko, že bolo šité veľmi horúcou ihlou, zrejme na poslednú chvíľu nejakým úradníkom na ministerstve len preto, aby sa niečo pripravilo, pretože zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa veľmi presne vymedzuje 23 nekalých obchodných praktík. Ani v jednom z týchto vymedzení nenájdete tento ani len podobný postup. Totiž skutková podstata trestného činu nekalé obchodné praktiky voči spotrebiteľovi práve na základe citovaného zákona č. 250/2007 Z. z., sa považujú za každých okolností za nekalé. A sú presne vymenované podľa príslušnej európskej smernice o nekalých obchodných praktikách. Teda zákonodarca pri vytvorení tejto skutkovej podstaty trestného činu ustálil presný výpočet konaní, ktoré sa považujú, opakujem a zdôrazňujem, za každých okolností za nekalé, čokoľvek je mimo, nemôže sa považovať teda za nekalú obchodnú praktiku. Čiže objektívnou stránkou trestného činu nekalé obchodné praktiky voči spotrebiteľovi je iba také konanie, ktoré možno považovať za každých okolností za nekalé. A tie sú, samozrejme, ako som už povedal, v prílohe č. 1 uvedené v tých 23 bodoch. Dámy a páni, ani v jednom nie je nekalá obchodná praktika, ktorá by súvisela s pretáčaním údajov na tachometri osobného motorového vozidla. Takže ten, kto možno v dobrom úmysle podsunul pánovi ministrovi takýto výklad, tak sa veľmi mýlil a možno nevedel ani, o čom hovorí.
Z uvedeného je totiž zrejmé, že pokiaľ páchateľ, resp. predávajúci koná tak, že jeho konanie nemožno posúdiť ako konanie za každých okolností za nekalé, nebudú splnené formálne znaky skutkovej podstaty trestného činu nekalé obchodné praktiky ako objektívna stránka trestného činu, a teda nebude možné jeho konanie trestnoprávne postihnúť. A tu sme pri koreni veci. Doteraz nebol ani jeden trestnoprávny postih, hoci tu máme množstvo prípadov poškodenia kupujúcich, napr. aj ten, ktorý pred dvoma rokmi odvysielala TV Markíza, kde jednému z nich pretočil autobazár o 80 000 kilometrov spätne údaj na tachometri. Tento človek, samozrejme, prišiel o značné peniaze ako množstvo tých 130 000 ďalších a nevie sa dovolať svojej pravdy. Polícia konštatuje, že danú vec nevie riešiť. Teraz vám ja dokazujem, že to nie je možné riešiť podľa odkazu vlády na zákon o ochrane spotrebiteľa, pretože je tu presne 23 vymedzených nekalých obchodných praktík, a teda sa zase dostávame na začiatok toho začarovaného kruhu, že vlastne konštatujeme, že je to síce odsúdeniahodné, ale zároveň to nejakým spôsobom nevieme riešiť alebo môže sa to riešiť na základe niečoho, na základe čoho sa to nedá v skutočnosti riešiť, pretože sa to ani nedostane do fázy obvinenia, možno sa začne nejaké vyšetrovanie, ale to sa aj skončí.
Pokiaľ niektorí kolegovia mali obavu, a snažil som sa chápať, že je odôvodnená, v prípade druhého alebo tretieho predaja, tak musíme sa zmieriť s tým, že nie každé konanie, ktoré je vymedzené zo zákona, musí smerovať aj k dôkaznému konaniu, že v procese vyšetrovania príslušné orgány nemusia dospieť rôznymi dôkaznými technikami a metódami, ktoré sú verifikovateľné, k danému výsledku. A týka sa to aj podstatne iných a závažnejších trestných činov. Ale napriek tomu sme nerezignovali. A nepočul som takú logiku, že iba, povedzme, 9 z 10 obvinených vrahov je aj odsúdených. A čo ten desiaty? A kvôli nemu teda zrušme alebo neprijmime takúto normu. Takže ja chápem túto obavu.
A zároveň vítam aj iniciatívu z poslaneckého klubu SaS, pokiaľ som si mohol prečítať ten pozmeňujúci návrh, o ktorom sme aj hovorili. A je vlastne, kolegovia, aj nevyhnutný, z toho dôvodu, že nejdeme presne podľa časového harmonogramu a nestihli by sme to vlastne s legislatívnou účinnosťou, tak je nutné to posunúť. A ja ako predkladateľ súhlasím aj s tým posunom až o jeden rok na 1. január 2012 z toho dôvodu, že môžu sa pripraviť, povedzme, tie poistky, o ktorých niektorí z vás hovorili. Ale tie už nie sú v legislatíve, ale skôr vo vykonávacích predpisoch, povedzme, v rámci technických kontrol motorových vozidiel, aby sa aj stanice technickej kontroly mohli pripraviť a, povedzme, aby sa za istých okolností mohla zvýšiť aj účinnosť dokazovania daného trestného činu. Ale myslím si, že pokiaľ by sme rezignovali na riešenie takouto formou, tak povzbudíme, tak ako sme sa niektorí rozprávali, nebojím sa povedať tie slová, tachometrovú mafiu, ktorá šarapatí tu na Slovensku. A verím, že nechceme vyslať takýto negatívny signál našim spoluobčanom, že poslanci nevedia, ak sa dozvedia a riešia daný negatívny jav, zastať sa tých, ktorí môžu byť poškodení v prospech tých, v prospech ktorých sa možno takýto biznis koná. Ďakujem za pochopenie, toľko na úvod.

Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z ústavnoprávneho výboru poslancovi Róbertovi Madejovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som predniesol informáciu o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Slotu a Rafaela Rafaja na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (tlač 127), v druhom čítaní vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky. Ako spoločný spravodajca podávam informáciu o výsledku rokovania vo výboroch v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 20. októbra 2010 č. 137 pridelila návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Slotu a Rafaela Rafaja na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa Trestný zákon, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor určila Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Slotu a Rafaela Rafaja na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa Trestný zákon, odporučil schváliť Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť svojím uznesením z 23. novembra 2010 pod č. 31. Neprijal žiadne pozmeňujúce ani doplňujúce návrhy.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu návrh zákona prerokovali v určenej lehote. Neprijali uznesenie, nakoľko návrh nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov podľa ustanovenia § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov.
Gestorský výbor rokoval o návrhu zákona 24. novembra 2010. Svoje záverečné stanovisko, odporúčanie návrh zákona schváliť, neprijal, nakoľko návrh nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Z uvedeného dôvodu predkladám informáciu, a nie spoločnú správu.
Ako poverený spoločný spravodajca navrhujem podľa § 80 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky, aby Národná rada po prerokovaní návrhu zákona v druhom čítaní hlasovala o návrhu zákona ako celku.
Podľa aktuálnych výsledkov rokovania som oprávnený predkladať návrhy na ďalší postup podľa § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu.

Ďakujem.
Konštatujem, že som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, a tak sa pýtam, kto sa hlási ústne do rozpravy. Pán poslanec Milan Laurenčík ako jediný. (Reakcia poslanca.) Pán poslanec, skúste stlačiť, teraz povoľte tlačidlo. Ďakujem pekne. Ešte pán poslanec Jurčík sa hlási do rozpravy. Teraz uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
A slovo má pán poslanec Milan Laurenčík. Nech sa páči.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v tomto mojom krátkom príspevku reagoval na návrh poslanca Rafaela Rafaja na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, ktorý pojednáva o zavedení trestného činu za falšovanie a pozmeňovanie údajov na tachometri vozidla.
Ako som vystúpil už pri prvom čítaní tohto návrhu zákona s nesúhlasným stanoviskom, tak dovolím si aj teraz vysloviť svoje nesúhlasné stanovisko. Problém pozmeňovania a falšovania údajov na tachometri je vážnym spoločenským problémom a určite je potrebné ho riešiť. Podľa môjho názoru však toto riešenie je nesystémové. Prijatím takejto normy by sa presúvala trestnoprávna zodpovednosť pri každom predaji vozidla na nového vlastníka vozidla. Každý, kto si kúpi alebo už kúpil ojazdené vozidlo, sa tak stáva potenciálnym páchateľom trestného činu napriek tomu, že s tachometrom nič nerobil. Ak totiž ďalší majiteľ zistí, že stav tachometra nesúhlasí so skutočným počtom najazdených kilometrov a ohlási spáchanie trestného činu v zmysle tejto novely zákona, je predávajúci prvým podozrivým. Problém je v tom, že technicky nie je možné dokázať kedy a v akom čase pri akom stave kilometrov k predmetnému pretočeniu alebo zmene tachometra došlo.
S uvedeným návrhom zákona vyslovila nesúhlas aj vláda a ministerstvo spravodlivosti, ktoré svoje stanovisko odôvodňuje tým, ako hovoril tu už pán poslanec Rafaj, že existuje paragraf v Trestnom zákone o nekalých obchodných praktikách voči spotrebiteľovi, kde je iná sadzba trestu, a môže dôjsť k nejednotnosti pri spáchaní takéhoto skutku, môže byť posudzovaný podľa dvoch rôznych paragrafov s rozdielnymi sadzbami.
Pre uvedené dôvody odporúčam, aby Národná rada tento návrh neschválila a ani osobne ho teda nepodporím.
V prípade, že dôjde k schváleniu tohto zákona, dávam pozmeňujúci návrh, ktorý vytvorí potrebný priestor na to, aby sa prijali ďalšie potrebné normy na to, aby kupujúci mal možnosť zabezpečiť si relevantné doklady na to, aby vedel preukázať skutočnosť, že pri kúpe automobilu stav tachometra zodpovedal stavu najazdených kilometrov pri jeho kúpe.
Dovolím si teraz prečítať uvedený pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Milana Laurenčíka a Kamila Krnáča k návrhu zákona poslancov Jána Slotu a Rafaela Rafaja, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (tlač 127).
Po prvé. Článok II vrátane nadpisu „Účinnosť“ znie: „Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2012.“
Odôvodnenie. Posunutím účinnosti tohto zákona sa vytvorí priestor, aby sa prijali ďalšie potrebné zákonné normy, ktoré umožnia kupujúcim zabezpečiť si relevantné doklady svedčiace o tom, s akým stavom na tachometri vozidlo kupovali a že tento stav súhlasí s počtom skutočne najazdených kilometrov.
Pán predsedajúci, skončil som. Ďakujem.

Ďakujem.
S faktickou poznámkou sa nehlási nikto, preto uzatváram možnosť prihlásiť sa... (Reakcia poslanca.) Pán poslanec Krnáč, poprosím nabudúce skôr trošku sa prihlásiť. Čiže ako jediný sa hlási, teraz uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

Ďakujem. Ďakujem za prednesenie toho pozmeňujúceho návrhu. Chcem len doplniť kolegu, že stále na Slovensku v súčasnosti neexistuje autorita, ktorá by hodnoverne legitimizovala stav tachometra pre vlastníkov motorových prostriedkov. A v tom prípade vlastne každý jeden vlastník sa môže stať potenciálnym páchateľom trestného činu. A nemá vlastne žiadnu oporu v žiadnej autorite, ktorá by mu deklarovala, že on s daným tachometrom nehýbal, lebo jeho kilometre sedia s realitou. Ďakujem.

Ďakujem.
Ďalej sa do rozpravy hlási pán poslanec Ľudovít Jurčík. Nech sa páči.

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, bolo tu relatívne dosť už povedané pánom Laurenčíkom aj Krnáčom, ale ja by som asi tak ešte chcel povedať niečo k tej rozprave.
Odzneli tu závratné čísla. Je zaujímavých teda 130 000 vozidiel a 65 mil. eur škoda, to je 500 eur na kus. Čiže to je trestný čin ako vyšitý a priori. A podľa môjho názoru je aj podľa terajšieho Trestného zákonníka dostatočný priestor na to, aby tí ľudia boli postihovaní.
Zásadným problémom je to, že nemožno podľa legislatívy, ktorá je na Slovensku, nikomu dokázať, že to urobil a že to urobil úmyselne a dokonca s tým cieľom, že by chcel pre seba získať nejaký prospech alebo by niekomu chcel poškodiť. Celý ten proces je oveľa komplikovanejší, ako by sa zdalo, lebo my musíme vytvoriť právnu istotu toho, že ten, kto nemá s tým nič spoločné, a ťažko sa dá niekedy povedať, kto má s tým čo spoločné, okrem teda autobazárov, ktoré vyslovene za tým účelom to robia, aby mali lepší biznis z toho predaja, tak ten musí byť jednoznačne, ale jednoznačne podľa zákona nevinný, resp. bude musieť mať takú ochranu, aby nebolo možné mu dokázať to, že to ja neviem neurobil, alebo resp. nedokázať, že to neurobil. Problém je v tom, že musí existovať nejaký bod, kde si povieme, fajn, toto je nulová východisková hranica a odtiaľto pôjdeme, tuto je nejaký základ a od toho základu sa všetci odrazíme, technický základ. To znamená, povedzme, vymyslíme si, že k 1. januáru alebo k akémukoľvek dátumu si tí, ktorí majú záujem, vymyslím, u nejakej tej autority, ktorá bude stanovená, dajú overiť svoje tachometre a tak ďalej a budú rátať s tým, že v prípade predaja, dajme tomu, majú absolútne čistú dušu, no a tí, ktorí to neurobia, môžu riskovať, že ich niekto bude niekedy v budúcnosti vyšetrovať za to. Ale buďme úprimní, na Slovensku je do dvoch miliónov áut, no úplne stopercentne som presvedčený, že nikdy nikto nikomu nedokáže, že to urobil a že to dokonca urobil s tým úmyslom, aby niekoho poškodil, to musí byť dokonaný trestný čin. Ten trestný čin má, samozrejme, nejaké parametre, ktoré musí „spĺňať“, aby bol odsúdenia schopný ten človek, ktorý to vykonal. Okrem autobazárov je veľmi, veľmi ťažko niekomu dokázať, keď to urobil, že to urobil z tohto dôvodu.
My nechceme chrániť špekulantov, samozrejme, je úplne nelogické, aby sme to urobili, ale musíme chrániť tých ľudí, ktorí jednoducho by mohli byť v tomto prípade obeťami. Predstavte si jeden jednoduchý príklad, ja vám predám auto a pretože ja neviem sme sa na niečom nedohodli, tak vy ma pôjdete zažalovať na políciu, že ste ho kúpili s pretočenými kilometrami. A mohol to urobiť ten človek, ktorému som to predal. Ako mu dokážem, že to urobil on. A ako on mne dokáže, že som to urobil ja. Alebo potom z tohto návrhu môže vyplývať aj to, že existuje zrejme nejaká tichá dohoda, kde sa majú niektorí ľudia zúčastniť na jednom slušnom biznise, ktorý bude o tom hovoriť, že bude povinnosť si k nejakému termínu dať otestovať ojazdené kilometre. To je pravdepodobne najväčší biznis tohto, čo z toho nejakým spôsobom pozerá. Naozaj tam je zopár vecí, ktoré nehrajú dohromady. Musíme mať nejakú východiskovú bázu. Ak toto neurobíme, bude to len biznis pre zopár ľudí, ktorí sa tým začnú živiť. Ja si spomínam napr. aj na to, ako sme mali biznis len z výmeny ŠPZ. To boli milióny korún, desiatky miliónov, ktoré získalo zopár vyvolených. Takýchto vecí je viacero. Áno, postihujme špekulantov, postihujme tých, ktorí to robia, ale musíme si to urobiť tak, aby sme im to mohli dokázať, aby existoval právny rámec pre tých, ktorí to nerobia, resp. ktorí by boli obeťami tohto podvodu. Už som to spomínal, keď chcete niekomu ublížiť, kúpte si od neho auto a povedzte, že vám pretočil kilometre, pretočíte to vy a neexistuje dôkaz ani na jednej ani na druhej strane, kto to urobil. Samozrejme, môžeme si povedať, že máme nejaké technické možnosti. Ale tie technické možnosti treba začať realizovať už pri výrobe vozidiel. Ako sa dá v tom vozidle načítať milión rôznych údajov, tak budeme môcť zrejme v dohľadnej dobe uvažovať aj o tom, aby sme prejazdené kilometre sťahovali k časovej osi, a sme skončili. Akonáhle toto sa bude dať technicky realizovať tak, že to nebude možné v aute pozmeniť, tak bol by to jeden z prvých krokov, ako by sa to dalo vyriešiť. Ale problém je. Aj tam treba to úplne domyslieť do detailu. Skrátka a jasne, nie je to domyslené. Je to populistické riešenie, v princípe na prvé počutie v pohode, ale z právneho hľadiska je to skutočne problém dokázať niekomu, že chcel tomu druhému poškodiť. Ďakujem.