9. schôdza

Ďakujem za slovo, chcem len pripomenúť členom výboru pre pôdohospodárstvo, životné prostredie o 12.00 hodine začíname rokovanie výboru. Ďakujem pekne.

Pán poslanec Procházka.

Zasadnutie ústavnoprávneho výboru bude o 12.00 hodine, hneď teraz. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pokračujeme o 14.00 hodine.

(Prerušenie rokovania o 12.02 hodine.)

Panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať v rokovaní prerušenej 9. schôdze prerokovávaním bodu programu

petíciou za zachovanie slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva.

Petíciu prerokovávame ako tlač 193. Poprosím teraz pani poslankyňu Tkáčovú, aby Národnú radu informovala o prerokovaní petície v určenom gestorskom výbore a predložila Národnej rade návrh uznesenia k prerokovávanému bodu programu. Nech sa páči, pani poslankyňa.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Takže, do tretice všetko najlepšie. Tretia petícia na dnešnom programe rokovania Národnej rady s viac ako 115-tisícmi podpismi občanov Slovenskej republiky - petícia za zachovanie slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva.
Dovoľte mi, kolegyne a kolegovia, aby som ako poverená spravodajkyňa výboru pre pôdohospodárstvo a ochranu životného prostredia vám predložila správu o prerokovaní tejto petície vo výbore, ktorá mu bola pridelená predsedom Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 189 z 8. decembra 2010. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uvedenú správu prerokoval v určenej lehote, vzal ju na vedomie a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky, aby predmetnú petíciu prerokovala a vzala ju na vedomie aj s požiadavkami na vládu Slovenskej republiky, ktoré sú zapísané v uznesení, ktoré je prílohou tejto správy.
Zároveň ma výbor poveril predložiť túto správu na pléne Národnej rady a predniesť vám návrh na uznesenie, o ktorom budeme hlasovať. Návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k petícii za zachovanie slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva, tlač 193, znie:
Národná rada Slovenskej republiky
1. berie na vedomie petíciu za zachovanie slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva,
2. žiada vládu Slovenskej republiky
a) aby zvýšila finančné prostriedky pre rozpočtovú kapitolu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoj vidieka Slovenskej republiky na rok 2011 pre odškodňovanie poľnohospodárov po povodniach v roku 2010,
b) aby minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka vyhodnotil jednak odškodňovanie po povodniach na poľnohospodárskej pôde a majetku agropotravinárskeho sektora a kritériá pre prerozdeľovanie zdrojov určených na odškodňovanie, ďalej predpokladané straty v agrosektore po schválených legislatívnych opatreniach na konsolidáciu verejných financií v položkách: zrušená daňová úľava na tzv. červenú naftu, rast dane z pozemkov a stavieb zavedením stropu miestnej dane a miestnych poplatkov, zrušenie zákona o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch a zvýšenie dane z pridanej hodnoty v položke predaj z dvora.
Ďalej možný nárast cien potravín v roku 2011 po tohtoročných záplavách a premietnutí legislatívnych opatrení na konsolidáciu verejných financií, ďalej vyhodnotenie pripravenosti Slovenskej republiky v novom programovacom období 2013 až 2020 na vyrovnanie dotácií nových a starých členských štátov Európskej únie a predložil na rokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet písomné vyhodnotenie do 31. januára 2011. Navrhujem zároveň, aby sme o týchto bodoch v uznesení hlasovali spoločne.
Skončila som, pán predsedajúci. Prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem, pani poslankyňa, za oboznámenie s výsledkom rokovania o petícii za zachovanie slovenského poľnohospodárstva a potravinárstva v gestorskom výbore. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Pani poslankyňa Košútová. Končím možnosť ďalších ústnych prihlášok do rozpravy. Písomne som nedostal žiadnu prihlášku. Nech sa páči, pani poslankyňa Košútová.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, rok 2010 bol pre agrárny sektor Slovenskej republiky mimoriadne zložitý, pretože v ňom musel čeliť mnohým nepriaznivým domácim i medzinárodným vplyvom. Globálna finančná ekonomická kríza ovplyvnila odvetvie oveľa viac ako sa pôvodne očakávalo. Navyše ho postihli rozsiahle povodne a záplavy, ktoré v kombinácii s minuloročným vyše 20-percentným priemerným medziročným poklesom nákupných cien poľnohospodárskych výrobkov mali mimoriadne nepriaznivý vplyv na celý agropotravinársky komplex.
Význam poľnohospodárstva sa často zužuje iba na jeho bezprostredný podiel na hrubom domácom produkte Slovenskej republiky. To však nezodpovedá multifunkčnému pôsobeniu agrárneho sektora, v ktorom sa okrem výrobných funkcií spájajú aj nevýrobné, hlavne krajinotvorné, z ktorých ťaží celá spoločnosť.
Celý agropotravinársky komplex, vrátane služieb, spracovateľských a na poľnohospodárskej prvovýrobe partikulujúcich výrobných odborov naznačuje, že ide o významné ekonomické odvetvie s vážnym vplyvom, najmä na zamestnanosť, a tým aj na stabilizáciu a rozvoj vidieka a vidieckeho hospodárstva. Poľnohospodárska prvovýroba význačne prispieva k udržovaniu produkčného potenciálu obhospodarovanej pôdy a kultúrneho charakteru krajiny.
Úloha, ktorú plní poľnohospodárstvo vo vidieckych regiónoch je podľa viacerých odborných štúdií v priemere významnejšia ako v nevidieckych oblastiach. V podmienkach Slovenskej republiky je udržanie vidieckej zamestnanosti o to dôležitejšie, že viac ako polovica krajiny má vidiecky charakter a akékoľvek oslabenie vidieckeho priestoru negatívne ovplyvní stabilizáciu a rozvojové procesy v celej Slovenskej republike.
Vidiek zatiaľ ešte stále možno považovať za zdroj kvalitných pracovných síl, aj keď sa najkvalitnejšie z nich hľadajú lukratívnejšie uplatnenie v nevidieckych oblastiach štátu, prípadne v krajinách, ktoré pre Slovensko sprístupnili svoje pracovné trhy. Vzhľadom na menšiu atraktívnosť agrosektora pre mladých ľudí kvôli vysokým pracovným nárokom a nízkym mzdám, keď príjmy pracovníkov v poľnohospodárstve sa od roku 1990 permanentne pohybujú hlboko pod hranicou 80-percentného celoštátneho priemeru, sa do migrácie zapája predovšetkým táto skupina obyvateľstva.
Nižšia atraktivita vidieckych regiónov súvisí nielen s ich slabšie rozvinutou ekonomickou infraštruktúrou, ale aj s opätovne sa zhoršujúcou situáciou v poľnohospodárstve. Na konci roku 2009 v prvovýrobe pracovalo asi 81 500 osôb a v dôsledku tohtoročných záplav agrárna zamestnanosť klesla aj v tomto roku a o prácu prišlo minimálne ďalších 1 500 až 2 000 ľudí.
Aj preto by sa mali podporiť aj poľnohospodársky podnikajúce subjekty, ktoré sa zaviažu udržiavať zamestnanosť na súčasnej úrovni, čo by mohlo byť jedno z novo koncipovaných opatrení na ozdravenie verejných financií.
Agrárny sektor sa dlhodobo borí s ekonomickými ťažkosťami, ktoré prehĺbila aj jeho nižšia podpora v porovnaní so susednými krajinami Vyšehradskej štvorky v prvý troch rokoch po vstupe Slovenska do Európskej únie. Bez transferov z verejných zdrojov by väčšina podnikateľských subjektov a výrobných odborov nebola rentabilná. Nie je to však dôsledok neefektívnosti ich výroby, ale zaostávania podpornej politiky a nerovnocenné postavenie agrárnych producentov voči obchodným partnerom a dodávateľsko-odberateľských vzťahov.
Kríza od druhej polovice roka 2008 tieto tendencie ešte viac vyostrila, hoci sa na druhej strane začala prehlbovať aj medzipodniková diferenciácia poľnohospodárskych subjektov. S nedostatkom hotovostných prostriedkov a finančno-ekonomickými ťažkosťami sa však momentálne stretávajú aj dobre riadené podniky s diverzifikovanými podnikateľskými aktivitami. Vážnym problémom je skutočnosť, že dynamika cenového vývoja poľnohospodárskych výrobkov dlhodobo zaostáva za rastom cien vstupov, čo sa vhodnou rekonštrukciou výroby a rozložením podnikateľského rizika dá zmierniť len čiastočne.
Farmári si vo vzťahu k obchodným partnerom nedokážu presadiť primerané ceny, ktoré sa v konečnom dôsledku netvoria na vnútornom, ale na globálnom európskom a svetovom trhu. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že tohtoročné nákupné ceny agrárnej produkcie sa v dôsledku výpadku rastlinnej výroby vo viacerých dôležitých krajinách sveta medziročne výrazne zvýšili.
Keďže Slovensko patrí medzi štáty s najväčším medziročným poklesom výroby, najmä v dôsledku povodní a záplav, najviac postihnuté subjekty nemajú v podstate čo predávať. Ba trápia ich ťažkosti s tvorbou krmovinovej základne pre živočíšnu výrobu. Tá potrebuje výraznejšie oživenie.
Slovenskí poľnohospodári sa neboja zahraničnej konkurencie, ale nerovnakých podmienok na podnikanie v jednotlivých členských krajinách, najmä veľkých rozdielov v podporách. Súčasné podporné mechanizmy veľmi deformujú podnikateľské prostredie na spoločnom európskom trhu a v novom rozpočtovom období by sa mali zmeniť, aby odstránili súčasné anomálie a nastolili skutočnú, nie iba deklarovanú rovnosť podmienok a šancí.
Zákony, ktoré sme prijali v tomto parlamente ako bolo zvýšenie daní, zrušenie úľavy v používaní červenej nafty, však nenaznačujú, že je záujem pomôcť poľnohospodárom v ich veľmi ťažkom období. Odkladanie riešenia aktuálnych problémov poľnohospodárstva a potravinárstva by mohlo prehĺbiť hospodárske a sociálne dôsledky, ktoré môžu byť z dlhodobého hľadiska pre Slovensko oveľa závažnejšie ako prechodné zvýšenie angažovanosti štátu na prekonanie súčasnej krízy.
Investície do agrárnej a vidieckej politiky na národnej i nadnárodnej úrovni nie sú vplyvom peňazí daňových poplatníkov, ale plytvaním daňových poplatníkov, ale vkladom so sociálno-ekonomickej stability potravinovej bezpečnosti znižovania rozdielov medzi regiónmi a zabezpečenia rovnomerného rozvoja celej krajiny.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, aj preto, aby poľnohospodári upozornili v akej ťažkej situácii sa nie svojou vinou nachádzajú, zorganizovali petíciu za zachovanie slovenského poľnohospodárstva, ktoré svojím podpisom podporilo viac ako 115 000 obyvateľov tejto krajiny. Dovoľte mi, aby som vám tlmočila stanovisko predstavenstva a Dozornej rady regionálnej poľnohospodársko-potravinárskej komory v Trenčíne, ale aj všetkých poľnohospodárov kraja, v ktorom vyjadrujú sklamanie, a dovolím si povedať aj rozhorčenie, akým ponižujúcim spôsobom bola petícia za zachovanie slovenského poľnohospodárstva, ktorú ako som už povedala, podpísalo viac ako 115 000 občanov, prevzatá na pôde Národnej rady.
Predseda Národnej rady ju prevzal od delegácie poľnohospodárov vo vestibule Národnej rady so slovami: ďakujem a majte sa. Je nám ľúto, že si ako druhý najvyšší ústavný činiteľ nenašiel ani päť minút času na to, aby si vypočul, s akými problémami sa slovenskí poľnohospodári trápia.
Dnes som si so záujmom prečítala Roľnícke noviny, kde na úvodnej strane je napísané, múdri ľudia sa dohodnú, v zlomových a neistých časoch platí, že roľnícka família má držať pokope. A na transparente, ktorý drží človek, je napísané - Vlastné obrobené polia to je istota, vlastný chlieb a mlieko to je dobrota.
Želám vám, aby sme nespomínali na to, ako chutí doma dorobený chlieb. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

S faktickými poznámkami na vystúpenie pani poslankyne Košútovej, dvaja páni poslanci. Posledná pani poslankyňa Sabolová.
Nech sa páči, pán poslanec Záhumenský.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pani poslankyňa Košútová, s tvojím vystúpením je možné len súhlasiť. A musím povedať, že je skutočne smutné, keď v situácii, keď poľnohospodári prežili veľmi ťažké dva roky 2009, 2010, sa pripravila séria zákonov súvisiacich s rozpočtom a aj návrh štátneho rozpočtu, ktorý sme na tejto schôdzi schválili, a navyše, keď východisková pozícia pre rok 2011 je veľmi problémová z hľadiska jak zberu úrody, kde je ešte veľké množstvo kukurice na poli, kde je veľké množstvo pôdy, ktorá znovu je podmáčaná spodnými vodami a niekde znovu záplavami, nie je možné ju obrábať, to znamená, že už dneska vieme, že východzia pozícia pre budúci rok je veľmi, veľmi komplikovaná. A už dneska vieme, že dosahované výsledky budú oveľa nižšie, ako je možné očakávať, napriek tomu ignorujeme tieto fakty a napriek tomu sme v tejto Národnej rade na tejto schôdzi schválili zákony, ktoré podlomia nohy poľnohospodárom ešte ďaleko viacej ako sú dneska.
Čiže, skutočne nastane to, čo si vo svojom vystúpení povedala, že Slováci sa stanú bezzemkami vo svojej krajine preto, lebo družstvá budú padať tak, ako sme dneska tomu svedkami, kde finančné skupiny a zahraničné skupiny preberajú družstvá, kde končí sa s intenzívnou výrobou, kde ľudia prichádzajú o prácu, kde dochádza k vyľudneniu vidieka.
Čiže, ak toto je predstava o tom, že budeme stierať regionálne rozdiely, hlavne v oblastiach marginálnych, kde priemysel veľmi dlho, žiaľ, nepríde, kde dlho nebudú budované žiadne infraštruktúrne siete ako sú diaľnice, tak potom sa treba pod to podpísať a povedať, že áno, chceme Slovensko, kde budeme mať opustené regióny, kde budeme dovážať potraviny, kde si Slováci budú musieť priplatiť za potraviny oveľa, oveľa viacej, ako bude zdražovanie potravín v iných krajinách Európy. Toto je vizitka tejto Národnej rady a tejto schôdze. Ďakujem.