9. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie s faktickou poznámkou
3.12.2010 o 9:41 hod.
prof. Ing. CSc.
Ľubomír Jahnátek
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Pán minister, pomaly je zbytočné reagovať, lebo vy v každom prejave, a to je jedno, či hovoríme o počasí vonku, o jarných obdobiach alebo ekonomike, všade hovoríte o plytvaní, rozkrádaní, špinavom stole, prázdnej špajzy a podobne capiny, ktoré stále používate vo svojom prejave. Ak neviete, aké sú skutočné náklady na jadrovú bezpečnosť, prosím vás, nechajte to na odborníkov, nemiešajte sa do toho, neviete o tom ani mäkké "f", tak to nechajte na odborníkov, tí vám to zrátajú a tí vám to aj skutočne povedia, aké sú tie náklady. (Potlesk.)
Čo sa týka jadrového dlhu, prosím vás, bol o rok oddlžený. Veď tú sumu, ale desaťkrát nižšiu, ktorú zavádzate teraz vy, sme pripravili my. Celá stratégia bola pripravená za môjho ministrovania, oddlžilo sa to v roku, odložilo sa to len kvôli hospodárskej kríze, aby sme nezaťažili toho občana ešte, ešte ďalej. Ale veď to bolo pripravené za nás, tak sa tu nechváľte aspoň cudzím perím.
Čo sa týka poriadkovej jadrovej bezpečnosti, viete, keby sa o tom rozhodovalo na politických kruhoch, ako sa to robí teraz u vás pri politických rozhodnutiach a nomináciách, bolo by to možno tak, ako ste tu naznačovali. Lenže to sú medzinárodné projekty, ktoré sú pod dozorom EBRD, sú pod dozorom Úradu jadrového dozoru, čiže takéto nemiestne pripomienky, ktoré ste vniesli do tohto, je zbytočné aj komentovať.
Mám možno priestor zareagovať aj na niektorých iných. Pán Sulík, je to vaša politika, ja sa do toho nemiešam... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skontrolovaný
Vystúpenia
9:41
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:41
Ľubomír JahnátekČo sa týka jadrového dlhu, prosím vás, bol o rok oddlžený. Veď tú sumu, ale desaťkrát nižšiu, ktorú zavádzate teraz vy, sme pripravili my. Celá stratégia bola pripravená za môjho ministrovania, oddlžilo sa to v roku, odložilo sa to len kvôli hospodárskej kríze, aby sme nezaťažili toho občana ešte, ešte ďalej. Ale veď to bolo pripravené za nás, tak sa tu nechváľte aspoň cudzím perím.
Čo sa týka poriadkovej jadrovej bezpečnosti, viete, keby sa o tom rozhodovalo na politických kruhoch, ako sa to robí teraz u vás pri politických rozhodnutiach a nomináciách, bolo by to možno tak, ako ste tu naznačovali. Lenže to sú medzinárodné projekty, ktoré sú pod dozorom EBRD, sú pod dozorom Úradu jadrového dozoru, čiže takéto nemiestne pripomienky, ktoré ste vniesli do tohto, je zbytočné aj komentovať.
Mám možno priestor zareagovať aj na niektorých iných. Pán Sulík, je to vaša politika, ja sa do toho nemiešam... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
3.12.2010 o 9:41 hod.
prof. Ing. CSc.
Ľubomír Jahnátek
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Pán minister, pomaly je zbytočné reagovať, lebo vy v každom prejave, a to je jedno, či hovoríme o počasí vonku, o jarných obdobiach alebo ekonomike, všade hovoríte o plytvaní, rozkrádaní, špinavom stole, prázdnej špajzy a podobne capiny, ktoré stále používate vo svojom prejave. Ak neviete, aké sú skutočné náklady na jadrovú bezpečnosť, prosím vás, nechajte to na odborníkov, nemiešajte sa do toho, neviete o tom ani mäkké "f", tak to nechajte na odborníkov, tí vám to zrátajú a tí vám to aj skutočne povedia, aké sú tie náklady. (Potlesk.)
Čo sa týka jadrového dlhu, prosím vás, bol o rok oddlžený. Veď tú sumu, ale desaťkrát nižšiu, ktorú zavádzate teraz vy, sme pripravili my. Celá stratégia bola pripravená za môjho ministrovania, oddlžilo sa to v roku, odložilo sa to len kvôli hospodárskej kríze, aby sme nezaťažili toho občana ešte, ešte ďalej. Ale veď to bolo pripravené za nás, tak sa tu nechváľte aspoň cudzím perím.
Čo sa týka poriadkovej jadrovej bezpečnosti, viete, keby sa o tom rozhodovalo na politických kruhoch, ako sa to robí teraz u vás pri politických rozhodnutiach a nomináciách, bolo by to možno tak, ako ste tu naznačovali. Lenže to sú medzinárodné projekty, ktoré sú pod dozorom EBRD, sú pod dozorom Úradu jadrového dozoru, čiže takéto nemiestne pripomienky, ktoré ste vniesli do tohto, je zbytočné aj komentovať.
Mám možno priestor zareagovať aj na niektorých iných. Pán Sulík, je to vaša politika, ja sa do toho nemiešam... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skontrolovaný
9:43
Nemôžem, dobre. Lebo už som pomaly sa dostal k jednému, ale som si povedal, že na diagnózu nereagujem.
Skontrolovaný
9:43
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:43
Jana VaľováPán Mikloš, viete, ja vás odcitujem, že "jasným dôkazom, že zle hospodárite a že plytváte peniazmi", to ste snáď hovorili o sebe ako o ministrovi financií za bývalých ôsmich rokov a do budúcna, všakže?
Lebo ja trošku z iného súdka, nie som energetik, ale poviem jedno. Ako ste nastavili druhý pilier, že je ročný výpadok v Sociálnej poisťovni jedna miliarda korún, pretože úverujete súkromné firmy a podnikateľov?...
Pán Mikloš, viete, ja vás odcitujem, že "jasným dôkazom, že zle hospodárite a že plytváte peniazmi", to ste snáď hovorili o sebe ako o ministrovi financií za bývalých ôsmich rokov a do budúcna, všakže?
Lebo ja trošku z iného súdka, nie som energetik, ale poviem jedno. Ako ste nastavili druhý pilier, že je ročný výpadok v Sociálnej poisťovni jedna miliarda korún, pretože úverujete súkromné firmy a podnikateľov? Pretože ak súkromná firma neodvedie odvody za svojich poistencov, to znamená 18 %, Sociálna poisťovňa 9 % nemá, ale 9 % musí úverovať súkromné spoločnosti v druhom pilieri zo štátnych peňazí. Tam je výpadok jedna miliarda korún. Ja som zvedavá, pán Mikloš, pretože, bohužiaľ, sa ani nám tu nepodarilo cez veľký lobing, lebo sústavne zrejme pod nejakým vplyvom poslanci HZDS nemali chuť toto zmeniť. A ja tomu verím, že štyri roky to nezmeníte ani vy a že budete takto plytvať miliardu korún. Mňa presvedčíte o tom, že vy neplytváte, že vy jednoducho ste dobrý minister financií, ak toto zmeníte. Pretože ak to nezmeníte, tak si myslím, že ste to nastavili, chceli ste to dať ústavným zákonom, tak potom poviem, že máte len plné ústočká rečí.
A jedno vám poviem, pán Mikloš, viete, jedna múdra kniha, ktorú som si minule prečítala, hovorí: "Pamätaj jedno, nepočúvaj to, čo muž hovorí, ale pozeraj, čo muž robí, a potom ho podľa toho čiň." Tak pre mňa, pán minister, budete naozaj mužom, ak toto splníte a jedna miliarda korún nebude výpadkom Sociálnej poisťovne a ľudia, ktorí tu odpracovali 43 rokov, budú mať zabezpečené slušné dôchodky. A práve vaším nastavením, mám obavy, že ich mať nebudú.
Ďakujem. (Potlesk.)
Vystúpenie s faktickou poznámkou
3.12.2010 o 9:43 hod.
Mgr.
Jana Vaľová
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne.
Pán Mikloš, viete, ja vás odcitujem, že "jasným dôkazom, že zle hospodárite a že plytváte peniazmi", to ste snáď hovorili o sebe ako o ministrovi financií za bývalých ôsmich rokov a do budúcna, všakže?
Lebo ja trošku z iného súdka, nie som energetik, ale poviem jedno. Ako ste nastavili druhý pilier, že je ročný výpadok v Sociálnej poisťovni jedna miliarda korún, pretože úverujete súkromné firmy a podnikateľov? Pretože ak súkromná firma neodvedie odvody za svojich poistencov, to znamená 18 %, Sociálna poisťovňa 9 % nemá, ale 9 % musí úverovať súkromné spoločnosti v druhom pilieri zo štátnych peňazí. Tam je výpadok jedna miliarda korún. Ja som zvedavá, pán Mikloš, pretože, bohužiaľ, sa ani nám tu nepodarilo cez veľký lobing, lebo sústavne zrejme pod nejakým vplyvom poslanci HZDS nemali chuť toto zmeniť. A ja tomu verím, že štyri roky to nezmeníte ani vy a že budete takto plytvať miliardu korún. Mňa presvedčíte o tom, že vy neplytváte, že vy jednoducho ste dobrý minister financií, ak toto zmeníte. Pretože ak to nezmeníte, tak si myslím, že ste to nastavili, chceli ste to dať ústavným zákonom, tak potom poviem, že máte len plné ústočká rečí.
A jedno vám poviem, pán Mikloš, viete, jedna múdra kniha, ktorú som si minule prečítala, hovorí: "Pamätaj jedno, nepočúvaj to, čo muž hovorí, ale pozeraj, čo muž robí, a potom ho podľa toho čiň." Tak pre mňa, pán minister, budete naozaj mužom, ak toto splníte a jedna miliarda korún nebude výpadkom Sociálnej poisťovne a ľudia, ktorí tu odpracovali 43 rokov, budú mať zabezpečené slušné dôchodky. A práve vaším nastavením, mám obavy, že ich mať nebudú.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skontrolovaný
9:45
Vystúpenie s faktickou poznámkou 9:45
Ivan MiklošA, pani poslankyňa Vaľová, ak sme to tak zle nastavili, tak ste to mali zmeniť za štyri roky. Dnes sa trápne vyhovárať na HZDS, ktoré odišlo tam, kde odišlo, je trápne. Ale veľmi rád som si vypočul z vašich úst vetu, že ste čítali múdru knihu, pokračujte v tom. (Potlesk.)
Ďakujem pekne. Áno, vidím, pán poslanec Jahnátek, že vás veľmi rozčuľuje, keď hovorím o plytvaní, rozhadzovaní a kšeftovaní. Budem o ňom hovoriť. Budem o ňom hovoriť, pretože nám chýbajú peniaze v štátnom rozpočte práve preto, že za vlády Roberta Fica, ktorej ste boli ministrom hospodárstva, sa kšeftovalo, rozhadzovalo a plytvalo tak, ako nikdy v histórii Slovenskej republiky. Pretože za tieto štyri roky dosiahla miera korupcie na Slovensku takú úroveň, ako nikdy v doterajšej histórii, dokonca vyššiu ako za vlády Vladimíra Mečiara. Pretože za vašej vlády tu boli kauzy, ako sú emisie, ako je nástenkový tender, ako je diaľničné mýto, ako je nehorázny podvod s TIPOS-om, za ktorý zase ideme platiť. Za vašej vlády tu boli tieto kauzy, kde vďaka vášmu spôsobu vládnutia odišli obrovské peniaze do vrecák súkromných ľudí, ktoré mohli byť v rozpočte. Takže budem vám to pripomínať, budem o tom hovoriť, pretože je to pravda, a budem to hovoriť v záujme toho, aby sa takéto pomery už nevrátili na Slovensko, pretože môžu zlomiť tejto krajine krk.
A, pani poslankyňa Vaľová, ak sme to tak zle nastavili, tak ste to mali zmeniť za štyri roky. Dnes sa trápne vyhovárať na HZDS, ktoré odišlo tam, kde odišlo, je trápne. Ale veľmi rád som si vypočul z vašich úst vetu, že ste čítali múdru knihu, pokračujte v tom. (Potlesk.)
Skontrolovaný
9:46
Tento rozpočet dostal niekoľko prívlastkov. Jeden z prívlastkov je konsolidačný, je, ďalší rozpočet je, teda že je rozpočet úsporný a tak ďalej. Ja si...
Tento rozpočet dostal niekoľko prívlastkov. Jeden z prívlastkov je konsolidačný, je, ďalší rozpočet je, teda že je rozpočet úsporný a tak ďalej. Ja si osobne myslím, že to je veľké iluzionistické predstavenie. A skúsim pomenovať, prečo myslím si, že je to iluzionistické predstavenie.
Problém je to, že v tomto rozpočte sa používajú dáta, čísla sa používajú podľa toho, ako kto ich potrebuje vysvetliť, akým spôsobom sa predložia, akým spôsobom sa dá ich kvantifikácia použiť. Ak treba, použije sa očakávaná skutočnosť, ak sa nepotrebuje očakávaná skutočnosť, zoberie sa porovnanie rozpočtu roku 2010. A tu je ten, tu je ten fígeľ, tu je ten zakopaný pes. Asi podstatná časť z vás pozná vtip o tom, že, o Yettim, všetci o ňom hovoria, ale nikto ho zatiaľ nevidel, takže mne to pripadá aj to isté, všetci hovoria o šetrení v rozpočte, ale, bohužiaľ, to šetrenie tam nie je. A myslím, že môžeme dokumentovať to práve na číslach, ktoré práve máte v tabuľkovej forme, máte na strane 29, máte celkové výdavky štátneho rozpočtu. Hovorím o štátnom rozpočte tam, kde vláda má priamy dosah na zmenu výdavkov v týchto kapitolách štátneho rozpočtu. Tam je presne napísané, je tam rozpočet na rok 2011, je na úrovni 16 926 mil. eur, rozpočet na rok 2010 16 277 mil. eur. Tento rozdiel je viac ako 650 mil. eur. Áno, uznávam to, že nedá sa neporovnateľné, alebo porovnať čísla, ktoré musíme povedzme očistiť od čerpania fondov Európskej únie. Ale aj keď očistíme tieto peniaze o reálne čerpanie fondov Európskej únie, stále je čerpanie vyššie o 185 mil. eur.
Áno, rozumiem tomu a pán minister to v úvodnej reči aj vysvetlil, že musíme z týchto výdavkov odpočítať výdavky verejnej správy, ktoré definovali ako dlh, teda odpočítanie nákladov na riadenie dlhu a nákladov na Sociálnu poisťovňu, teda to, čo bolo hovorené na záchranu druhého piliera. No v každom prípade neviem si celkom predstaviť, že na toto nemá vláda vplyv a že toto by malo byť predmetom odpočítavania vzhľadom k tomu, že teda vláda má plné kompetencie riešenia druhého piliera. Ak druhý pilier budeme riešiť tým spôsobom, ako sa tu, ako sú už kuloárne diskusie o tom, že bude povinné vstupovanie do tohto piliera, určite tieto náklady stúpnu. Veď to je logická vec. Ak budeme nútiť ľudí, aby vstupovali do tohto piliera povinne, určite bude nárast výdavkov na túto oblasť. Ale má to presne v kompetencii vláda. Druhá časť je dlh. Ten dlh tiež podľa môjho názoru je otázkou toho, za akú hodnotu, cenu peňazí si požičiava štát, akým spôsobom ich jednoducho zhodnocuje - a to je oblasť riadenia dlhu štátu.
Čiže summa summarum ja som pripravený na diskusiu a myslím, že každý z nás je pripravený na diskusiu o tom, akým spôsobom sa už konečne tu budú nie hrať s číslami, ale akým spôsobom do budúcna bude reálne výkazníctvo voči čomu bude porovnávanie. Či to bude porovnávanie voči plánu alebo voči očakávanej skutočnosti, alebo čo bude základom pre to? Preto aj vyzývam do budúcna, ja nemám problém s tým, ak sa kritizuje, že boli výdavky neúčelovo vydané, že boli vydané peniaze, alebo boli výdavky použité nesprávne. Áno, to je súhlas, s tým treba kritizovať, na to má určite aj vláda terajšia, ktorá nastúpila po vláde Roberta Fica, má nárok na to, nech to kritizuje, ja nemám s tým problém. Len treba jasne povedať aj do budúcna, aby sme porovnávali niečo, čo je porovnávateľné, a nie na to, že keď budeme potrebovať raz očakávanú skutočnosť, tak to porovnávame voči očakávanej skutočnosti, keď nám vyhovuje rozpočet, ktorý bol na rok 2010, porovnáme to voči rozpočtu rok 2010 a potom nám vychádzajú celkom zaujímavé čísla, ale neporovnateľné čísla. Táto hra s číslami by podľa môjho názoru mohla skončiť a mohla by už konečne nastať pozícia toho, že áno, budeme kritizovať a budeme jasne ukazovať, že toto sú neefektívne vynaložené peniaze. A ak je teda snaha vlády o to, aby do budúcna sa neplytvalo, potom treba uvažovať o tom, a v prípade toho nepriaznivého vývoja nech sa vyviažu, alebo sa vyviažu výdavkové kapitoly rozpočtu pri pomerom, ktorým povedzme sa znížia príjmové zložky rozpočtu. Ale toto som tu zatiaľ nepočul.
Počul som iba o obrovskom plytvaní, ergo druhý polrok je v réžii vlády, vašej vlády, a tam nevyzerá na to, že by niekto veľmi šetril, dokonca podľa môjho názoru aj vďaka Bohu boli príspevky pre obce, mestá, bolo to možno pred komunálnymi voľbami, bolo to možno veľmi zaujímavé, ale v každom prípade bol dostatočný objem zdrojov, ktorý sa aj po začatí vládnutia správa dosť neefektívne a s jednoduchou logikou, čím bude vyššia očakávaná skutočnosť rozpočtu alebo výdavkov rozpočtu, tým bude zo strany vlády a ministerstva financií a ministra financií bude jasne definované, že je to na úkor vlády predchádzajúcej a že za všetko môže vláda predchádzajúca aj napriek tomu, že výdavky stúpili, stúpli viac ako 100 mil. eur; 100 mil. eur.
Takže dobrá správa, dobrá správa tohto rozpočtu je, že sa zníži schodok verejných financií. Zlou správou je, že je to z podstatnej časti alebo hlavnej časti na úkor ľudí a na úkor vyšších výdavkov z peňaženiek každého občana Slovenskej republiky. Určite je to nie najlepšia správa, ktorá vyplýva aj z tohto rozpočtu. Pričom vláda, ktorá nastúpila, a aj tie vystúpenia pri programovom vyhlásení vlády hovorili o tom, že všetky zvýšenia, prípadné zvýšenia daní bude na úkor zníženia odvodov. Je to zapísané aj v programovom vyhlásení. Ja si dokonca veľmi dobre pamätám, že predchádzajúci, teda opozícia, terajšia koalícia a hlavne predstavitelia SDKÚ deklarovali veľmi významne znižovanie daní z príjmov, dokonca bol tu návrh zníženia z 19 na 16 % a deklarovali, že to je najlepší spôsob, ako bojovať proti kríze. Myslím si, že vy ste sa vlastne nejakým spôsobom aj uistili alebo uistili nás, že to, čo tu bolo predstavovanie toho veľkého rozkrádania, veľkého plytvania, sa nepotvrdilo ani v predkladacej správe. V predkladacej správe sa hovorí, "zvýšenie dlhu Slovenskej republiky z 27,7 % v roku 2008 na 43,8 došlo z dvoch dôvodov, a to je kríza a neprijatie nepopulárnych opatrení na konci volebného obdobia". Neviem o tom, že by sa tu písalo o nejakom obrovskom plytvaní. To je až neskôr. Potom sa dostanem aj k tejto téme.
Ak je teda pravdou, že tá predchádzajúca vláda zvýšila dlh z 27,7 na 43,8 %, tak sa pýtam, prečo táto vláda zvyšuje ďalej tento dlh, ak hovorí o tom, že ideme konsolidovať verejné financie, ideme zvyšovať dane, ideme zvyšovať odvody, ale my zvyšujeme dlh? Predsa v roku 2011 zvýšime ďalej dlh na 46 %, ďalší rok na 47 % a ďalší rok bude mierne zníženie, ale veď to je až trojročná lehota. A je otázka, čo bude teda nasledovať po týchto rokoch a či reálne dôjde k tomu zníženiu. Ak predchádzajúca vláda zvýšila dlh asi na úroveň 5 200 eur na občana, tak táto vláda do roku 2013 zvýši to asi na 6 000 eur. Je to dobré? V čase, keď teda očakávame plusový hospodársky rast? Opakujem, plusový hospodársky rast, keď v čase krízy HDP bolo mínusové a výrazne mínusové a vláda musela konsolidovať všetky náležitosti alebo všetky, celý štátny rozpočet alebo rozpočet verejných financií.
Ja si veľmi dobre pamätám dokonca, že s podstatnou časťou ozdravných opatrení alebo protikrízových opatrení aj opozícia súhlasila. Dnes máme plné ústa o tom, akým spôsobom sa vo veľkom, vo veľkom plytvalo, ako neúčelne sa vynakladali prostriedky, pričom podstatná časť zákonných noriem, ktoré boli prijaté, boli aj so súhlasom opozície realizované. Bolo veľmi málo tých krízových, protikrízových opatrení, ktoré jednoducho opozícia odmietala a myslím si, že práve tu je ten pes zakopaný, že nikto, už každý zabúda na to, že tu existovala vôbec nejaká kríza, že existovali nejaké, by som povedal, problémy, ktoré súviseli so zahraničným odbytom alebo zahraničným dopytom po slovenských výrobkoch, a problémom to, že Slovensko je jednoducho odvislé z 80 % na zahraničnom dopyte.
Pýtam sa, akým právom potom môže aj táto vláda jednoducho označovať zadlžovanie predchádzajúcej vlády ako za enormné alebo za, by som povedal, za neetické, ako táto vláda z úst, teda konsolidácie a konsolidácie verejných financií zvyšuje dlh. Zvyšuje dlh, ďalší dlh tohto štátu, tejto Slovenskej republiky. O čom, prečo sa hovorí o gréckej ceste, ak grécka cesta je otázkou toho, že sa zadlžuje ďalej Slovenská republika. Hovoríme stále o gréckej ceste ako nejakú mantru, ktorou strašíme ľudí, že Slovensko je na tom tak významne zle. Pričom Slovensko skončilo, Ficova vláda skončila niekde na úrovni schodku necelých 44 %, pričom doteraz absolútne berieme ako samozrejmosť, že ho zvyšujeme.
Zadlžovanie budúcich generácií, to je ďalšia fráza, ktorá je použitá, "vláda považuje prudké zadlžovanie budúcich generácii za nespravodlivé". Ja to tiež takisto považujem za nespravodlivé, ale vnímam to tak, že ani táto vláda neurobila zatiaľ toľko opatrení alebo také opatrenia, aby jednoducho nezvyšovala ďalšie zadlženie budúcich generácií.
Riziká rozpočtu. Rozpočet Slovenskej republiky je rozpočet verejných financií, je postavený na výraznej konsolidácii alebo na konsolidácii externého prostredia a tu je otázkou toho, akým spôsobom bude ďalej napredovať celosvetová ekonomika, hlavne ekonomika európskych krajín a hlavne Nemecko, od ktorého Slovensko bude veľmi významne závislé, ak tieto externality v súvislosti aj so zvýšením komodít, jednotlivých komodít zapríčinia vysoký rast inflácie v budúcom roku a minimálne bude výsledok toho to, že budú sa znehodnocovať úspory obyvateľstva. Výrazne sa budú znehodnocovať v tom slova zmysle, ak je inflácia na úrovni 3,7 %, bude zhodnotenie peňazí bežného občana niekde na úrovni 1 %. Môžme sa pripraviť na to, že peniaze občanov budú jednoducho znehodnotené a budú ďalej nasledovať ekonomiku, ktorú nastavuje táto vláda. Tu nejde o to, aby som, aby teda nastavovali sme iba kritiku tohto rozpočtu, ale aby aj táto vláda si uvedomila všetky opatrenia, ktoré vedú a ktoré by mali viesť k zlepšeniu ekonomického prostredia, nie je, by som povedal výsledkom toho také zlepšenie, ktoré by prinieslo tejto ekonomike výrazné efekty. Ak teda vychádzame z premisy, že daň z hrubého domáceho produktu v roku 2010 bude niekde na úrovni viac alebo niekde na úrovni 4 %, ja asi predpokladám, že bude viac ako 4 %, tak budúci rok rast niekde na úrovni 3,3 % je otázkou zase zníženia rastu ekonomiky na Slovensku.
Ďalším rizikom je podľa môjho názoru čerpanie európskych fondov a myslím si, že skúsenosť aj predchádzajúceho obdobia dala za pravdu, že veľmi výrazné zvýšenie čerpania fondov Európskej únie takmer o 1,4 mld. bude mať riziko v tom, že časť, veľká časť výdavkovej časti rozpočtu jednotlivých kapitol je závislá práve na týchto zdrojoch a čerpaní zdrojov Európskej únie. Čo teda predpokladám, že bude asi veľmi dôležité a vzhľadom k tomu, že teda vnímam, že momentálne skôr sú pozastavené čerpania fondov, tak si myslím, že bude to veľmi, veľmi silný oriešok, ktorý bude ďalším problémom tohto rozpočtu.
Určite budú riziká aj vyšších územných celkov alebo municipalít vyšších územných celkov, miest a obcí, ako sa vysporiadajú s budúcimi rozpočtami, príp. výpadkami. Je jasné, že sa im zvýšia príjmy na úkor zvýšenia, alebo teda zníženia, pardon, zníženia odpočítateľnej položky pre fyzické osoby.
Summa summarum tento rozpočet zakladá výrazné zdraženie pre ľudí a v zásade vytvára podmienky pre to, že podstatnú časť inflácie nebude tvoriť len to, čo je povedzme v tejto predkladacej správe, že to je výsledok globálneho rastu cien. Ja si osobne myslím, že to bude hlavne, minimálne to bude 50 : 50 alebo s väčšou častou to budú náklady, ktoré súvisia so zvýšením spotrebných daní, ako sme o nich hlasovali veľmi nedávno a ďalších povedzme daňových zákonov DPH atď. Čiže to bude podstatná časť, ktorá bude vplývať práve na tento, na túto časť.
Pokiaľ sa dotknem niektorých kapitol. Jednotlivé kapitoly, užšie porovnávanie týchto kapitol je porovnávanie už oproti rozpočtu roku 2010. Už to nie je porovnávanie oproti stavu, ktorý, oproti očakávanej skutočnosti. Čiže tu je zase, už zase nejaké, by som povedal, taký, taká, by som povedal, taký ťah jednoducho, ak mi vyhovuje porovnávanie oproti skutočnosti roku 2010, tak to porovnám oproti skutočnosti roku 2010, ak mi vyhovuje, vyhovuje rozpočet roku 2010, tak to porovnám oproti rozpočtu roku 2010. Tieto, porovnávanie potom vychádza to, že ak tie priority, ktoré definoval minister financií vo včerajšom vystúpení, podľa môjho názoru nie je priorita ani jedna. Ani jeden rezort nerastie tak výrazne, aby zabezpečil, a teda hovorím oproti rozpočtu v roku 2010, aby teda zabezpečil takú prioritu alebo takú prioritnú časť, aby prekročil inflačný alebo infláciu, o ktorú sa zvýši budúci rok inflácia. Myslím si, že ani jeden, okrem, myslím, ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, ani jeden ďalší rozpočet nezvyšuje svoju výdavkovú časť oproti výške inflácie. Všetky tieto ďalšie rozpočty sú nižšie, ako je predpoklad inflácie. Zase opakujem. Je to oproti rozpočtu roku 2010. Čiže predpokladám, že žiadnu prioritu táto vláda si nedala mimo priorít, teda mimo priorít, ak by som bral, že to je rozpočet ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií. Aj to je vlastne tlačené tým, že podstatnú časť kofinancovania nie je, je postavená na vyššom základe, ako je bežný štandard, čiže to bude asi kofinancovanie na úrovni 40 %, ktoré ministerstvo dopravy potrebuje. Práve preto si myslím, že práve výdavky štátneho rozpočtu sú tam potrebné.
Ak som pri ministerstve dopravy, pôšt a telekomunikácií, musím povedať, že chýba mi tam jedna položka, a to je, akým spôsobom bude zabezpečená konzervácia PPP projektov, ktoré dnes táto vláda nepokračuje a bude pokračovať len, len a len, bude, vlastne očakáva zo zdrojov Európskej únie, čo myslím si, že určite významným spôsobom pozastaví výstavbu diaľnic. Ale určite v tomto rozpočte som sa nedočítal, kde sú výdavky na konzerváciu práve týchto PPP projektov, tie, kde vláda pozastavila vôbec akože výstavbu, výstavbu tohto balíka.
Zastavme sa aj pri ministerstve financií. Pán minister, deklarovali ste tu obrovské plytvanie peniazmi daňových poplatníkov na ministerstve financií. Vidličky, poháre, ja neviem, nože a neviem, čo ešte všetko bolo. Pre mňa je dosť prekvapením, keď čítam, že vaše ministerstvo dvíha výdavky asi o 5 mil. eur. A zdôvodnenie, prečo výdavky sa zvyšujú na ministerstve financií, je vraj jednoduché zdôvodnenie: nedostatočná výška predchádzajúceho rozpočtového obdobia na daňovú a colnú správu v prípade kontroly tohto systému. No ja som čítal zase inú správu a tá hovorí o prepúšťaní colnej správy alebo výraznom prepúšťaní ľudí z colnej správy, preto mi není pochopiteľné, není mi pochopiteľné, prečo teda akože zvyšujeme výdavky práve v kapitole ministerstva financií, ktoré by malo byť práve príkladom tohto šetrenia alebo pomyselného šetrenia. Lebo stále hovorím, že je to iluzionistické predstavenie vzhľadom k tomu, že sa využívajú čísla také, aké sú vhodné v tom okamžiku, keď je potrebné.
Ministerstvo hospodárstva bolo tu už spomínané. Ja sa len pripájam k tomu, že na investičné stimuly 8 mil. eur, keď očakávame prísun nových investor a očakávame príchod nových investorov, je určite veľmi, veľmi malá čiastka na to. Na to môžme možno malú firmičku alebo neviem, či to vôbec bude stačiť na príchod vôbec nejakej malej firmy na takýto investičný stimul. Ja viem, že táto čiastka nebola v minulosti, bola dosť, by som povedal, podceňovaná, ale myslím si, že ak táto vláda má výrazný záujem a už bolo z úst aj pána exministra Jahnátka povedané, že najbližších 20 rokov Slovensko má potenciál na to, že bude ťažiť len z priamych zahraničných investícií, myslím si, že lákanie investorov na báze 8 mil. eur je asi veľmi, veľmi nízka položka.
Ministerstvo pôdohospodárstva. Je tam, určite je tam pokles zdrojov. Ak by sme teda nerátali, nerátali presun, presun kompetencií v rámci, v rámci zrušenia ministerstva regionálneho rozvoja a výstavby, aj tým, že sa peniaze zo štátneho rozpočtu znižujú, lebo kofinancovanie priamej pomoci poľnohospodárom sa znižuje z 20 %, pardon, 90-percentná úroveň zostáva, len pomer štátnych peňazí a zdrojov Európskej únie je pomerom nie 70 : 20, ale momentálne už len 80 : 10.
Jasné, že je tu ďalší problém, a to je červená nafta. Myslím si, že ako systémové riešenie je to dobré zrušiť alebo hľadanie riešenia ako červenej nafty, lebo je úradnícky dosť zaťažujúca, ale aj predchádzajúca vláda uvažovala o takomto riešení, ale hľadala kompenzáciu práve pre poľnohospodárov, ak sa zruší červená nafta, akým spôsobom vykompenzovať tento výpadok... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vážené poslankyne, poslanci, vážený pán minister, no, nechcem pokračovať ďalej v tejto diskusii o tom, o rozkrádaní, a predpokladám ani o jadrovom odpade, o ktorom ja neviem veľmi veľa, a rád by som sa dostal k meritu rozpočtu.
Tento rozpočet dostal niekoľko prívlastkov. Jeden z prívlastkov je konsolidačný, je, ďalší rozpočet je, teda že je rozpočet úsporný a tak ďalej. Ja si osobne myslím, že to je veľké iluzionistické predstavenie. A skúsim pomenovať, prečo myslím si, že je to iluzionistické predstavenie.
Problém je to, že v tomto rozpočte sa používajú dáta, čísla sa používajú podľa toho, ako kto ich potrebuje vysvetliť, akým spôsobom sa predložia, akým spôsobom sa dá ich kvantifikácia použiť. Ak treba, použije sa očakávaná skutočnosť, ak sa nepotrebuje očakávaná skutočnosť, zoberie sa porovnanie rozpočtu roku 2010. A tu je ten, tu je ten fígeľ, tu je ten zakopaný pes. Asi podstatná časť z vás pozná vtip o tom, že, o Yettim, všetci o ňom hovoria, ale nikto ho zatiaľ nevidel, takže mne to pripadá aj to isté, všetci hovoria o šetrení v rozpočte, ale, bohužiaľ, to šetrenie tam nie je. A myslím, že môžeme dokumentovať to práve na číslach, ktoré práve máte v tabuľkovej forme, máte na strane 29, máte celkové výdavky štátneho rozpočtu. Hovorím o štátnom rozpočte tam, kde vláda má priamy dosah na zmenu výdavkov v týchto kapitolách štátneho rozpočtu. Tam je presne napísané, je tam rozpočet na rok 2011, je na úrovni 16 926 mil. eur, rozpočet na rok 2010 16 277 mil. eur. Tento rozdiel je viac ako 650 mil. eur. Áno, uznávam to, že nedá sa neporovnateľné, alebo porovnať čísla, ktoré musíme povedzme očistiť od čerpania fondov Európskej únie. Ale aj keď očistíme tieto peniaze o reálne čerpanie fondov Európskej únie, stále je čerpanie vyššie o 185 mil. eur.
Áno, rozumiem tomu a pán minister to v úvodnej reči aj vysvetlil, že musíme z týchto výdavkov odpočítať výdavky verejnej správy, ktoré definovali ako dlh, teda odpočítanie nákladov na riadenie dlhu a nákladov na Sociálnu poisťovňu, teda to, čo bolo hovorené na záchranu druhého piliera. No v každom prípade neviem si celkom predstaviť, že na toto nemá vláda vplyv a že toto by malo byť predmetom odpočítavania vzhľadom k tomu, že teda vláda má plné kompetencie riešenia druhého piliera. Ak druhý pilier budeme riešiť tým spôsobom, ako sa tu, ako sú už kuloárne diskusie o tom, že bude povinné vstupovanie do tohto piliera, určite tieto náklady stúpnu. Veď to je logická vec. Ak budeme nútiť ľudí, aby vstupovali do tohto piliera povinne, určite bude nárast výdavkov na túto oblasť. Ale má to presne v kompetencii vláda. Druhá časť je dlh. Ten dlh tiež podľa môjho názoru je otázkou toho, za akú hodnotu, cenu peňazí si požičiava štát, akým spôsobom ich jednoducho zhodnocuje - a to je oblasť riadenia dlhu štátu.
Čiže summa summarum ja som pripravený na diskusiu a myslím, že každý z nás je pripravený na diskusiu o tom, akým spôsobom sa už konečne tu budú nie hrať s číslami, ale akým spôsobom do budúcna bude reálne výkazníctvo voči čomu bude porovnávanie. Či to bude porovnávanie voči plánu alebo voči očakávanej skutočnosti, alebo čo bude základom pre to? Preto aj vyzývam do budúcna, ja nemám problém s tým, ak sa kritizuje, že boli výdavky neúčelovo vydané, že boli vydané peniaze, alebo boli výdavky použité nesprávne. Áno, to je súhlas, s tým treba kritizovať, na to má určite aj vláda terajšia, ktorá nastúpila po vláde Roberta Fica, má nárok na to, nech to kritizuje, ja nemám s tým problém. Len treba jasne povedať aj do budúcna, aby sme porovnávali niečo, čo je porovnávateľné, a nie na to, že keď budeme potrebovať raz očakávanú skutočnosť, tak to porovnávame voči očakávanej skutočnosti, keď nám vyhovuje rozpočet, ktorý bol na rok 2010, porovnáme to voči rozpočtu rok 2010 a potom nám vychádzajú celkom zaujímavé čísla, ale neporovnateľné čísla. Táto hra s číslami by podľa môjho názoru mohla skončiť a mohla by už konečne nastať pozícia toho, že áno, budeme kritizovať a budeme jasne ukazovať, že toto sú neefektívne vynaložené peniaze. A ak je teda snaha vlády o to, aby do budúcna sa neplytvalo, potom treba uvažovať o tom, a v prípade toho nepriaznivého vývoja nech sa vyviažu, alebo sa vyviažu výdavkové kapitoly rozpočtu pri pomerom, ktorým povedzme sa znížia príjmové zložky rozpočtu. Ale toto som tu zatiaľ nepočul.
Počul som iba o obrovskom plytvaní, ergo druhý polrok je v réžii vlády, vašej vlády, a tam nevyzerá na to, že by niekto veľmi šetril, dokonca podľa môjho názoru aj vďaka Bohu boli príspevky pre obce, mestá, bolo to možno pred komunálnymi voľbami, bolo to možno veľmi zaujímavé, ale v každom prípade bol dostatočný objem zdrojov, ktorý sa aj po začatí vládnutia správa dosť neefektívne a s jednoduchou logikou, čím bude vyššia očakávaná skutočnosť rozpočtu alebo výdavkov rozpočtu, tým bude zo strany vlády a ministerstva financií a ministra financií bude jasne definované, že je to na úkor vlády predchádzajúcej a že za všetko môže vláda predchádzajúca aj napriek tomu, že výdavky stúpili, stúpli viac ako 100 mil. eur; 100 mil. eur.
Takže dobrá správa, dobrá správa tohto rozpočtu je, že sa zníži schodok verejných financií. Zlou správou je, že je to z podstatnej časti alebo hlavnej časti na úkor ľudí a na úkor vyšších výdavkov z peňaženiek každého občana Slovenskej republiky. Určite je to nie najlepšia správa, ktorá vyplýva aj z tohto rozpočtu. Pričom vláda, ktorá nastúpila, a aj tie vystúpenia pri programovom vyhlásení vlády hovorili o tom, že všetky zvýšenia, prípadné zvýšenia daní bude na úkor zníženia odvodov. Je to zapísané aj v programovom vyhlásení. Ja si dokonca veľmi dobre pamätám, že predchádzajúci, teda opozícia, terajšia koalícia a hlavne predstavitelia SDKÚ deklarovali veľmi významne znižovanie daní z príjmov, dokonca bol tu návrh zníženia z 19 na 16 % a deklarovali, že to je najlepší spôsob, ako bojovať proti kríze. Myslím si, že vy ste sa vlastne nejakým spôsobom aj uistili alebo uistili nás, že to, čo tu bolo predstavovanie toho veľkého rozkrádania, veľkého plytvania, sa nepotvrdilo ani v predkladacej správe. V predkladacej správe sa hovorí, "zvýšenie dlhu Slovenskej republiky z 27,7 % v roku 2008 na 43,8 došlo z dvoch dôvodov, a to je kríza a neprijatie nepopulárnych opatrení na konci volebného obdobia". Neviem o tom, že by sa tu písalo o nejakom obrovskom plytvaní. To je až neskôr. Potom sa dostanem aj k tejto téme.
Ak je teda pravdou, že tá predchádzajúca vláda zvýšila dlh z 27,7 na 43,8 %, tak sa pýtam, prečo táto vláda zvyšuje ďalej tento dlh, ak hovorí o tom, že ideme konsolidovať verejné financie, ideme zvyšovať dane, ideme zvyšovať odvody, ale my zvyšujeme dlh? Predsa v roku 2011 zvýšime ďalej dlh na 46 %, ďalší rok na 47 % a ďalší rok bude mierne zníženie, ale veď to je až trojročná lehota. A je otázka, čo bude teda nasledovať po týchto rokoch a či reálne dôjde k tomu zníženiu. Ak predchádzajúca vláda zvýšila dlh asi na úroveň 5 200 eur na občana, tak táto vláda do roku 2013 zvýši to asi na 6 000 eur. Je to dobré? V čase, keď teda očakávame plusový hospodársky rast? Opakujem, plusový hospodársky rast, keď v čase krízy HDP bolo mínusové a výrazne mínusové a vláda musela konsolidovať všetky náležitosti alebo všetky, celý štátny rozpočet alebo rozpočet verejných financií.
Ja si veľmi dobre pamätám dokonca, že s podstatnou časťou ozdravných opatrení alebo protikrízových opatrení aj opozícia súhlasila. Dnes máme plné ústa o tom, akým spôsobom sa vo veľkom, vo veľkom plytvalo, ako neúčelne sa vynakladali prostriedky, pričom podstatná časť zákonných noriem, ktoré boli prijaté, boli aj so súhlasom opozície realizované. Bolo veľmi málo tých krízových, protikrízových opatrení, ktoré jednoducho opozícia odmietala a myslím si, že práve tu je ten pes zakopaný, že nikto, už každý zabúda na to, že tu existovala vôbec nejaká kríza, že existovali nejaké, by som povedal, problémy, ktoré súviseli so zahraničným odbytom alebo zahraničným dopytom po slovenských výrobkoch, a problémom to, že Slovensko je jednoducho odvislé z 80 % na zahraničnom dopyte.
Pýtam sa, akým právom potom môže aj táto vláda jednoducho označovať zadlžovanie predchádzajúcej vlády ako za enormné alebo za, by som povedal, za neetické, ako táto vláda z úst, teda konsolidácie a konsolidácie verejných financií zvyšuje dlh. Zvyšuje dlh, ďalší dlh tohto štátu, tejto Slovenskej republiky. O čom, prečo sa hovorí o gréckej ceste, ak grécka cesta je otázkou toho, že sa zadlžuje ďalej Slovenská republika. Hovoríme stále o gréckej ceste ako nejakú mantru, ktorou strašíme ľudí, že Slovensko je na tom tak významne zle. Pričom Slovensko skončilo, Ficova vláda skončila niekde na úrovni schodku necelých 44 %, pričom doteraz absolútne berieme ako samozrejmosť, že ho zvyšujeme.
Zadlžovanie budúcich generácií, to je ďalšia fráza, ktorá je použitá, "vláda považuje prudké zadlžovanie budúcich generácii za nespravodlivé". Ja to tiež takisto považujem za nespravodlivé, ale vnímam to tak, že ani táto vláda neurobila zatiaľ toľko opatrení alebo také opatrenia, aby jednoducho nezvyšovala ďalšie zadlženie budúcich generácií.
Riziká rozpočtu. Rozpočet Slovenskej republiky je rozpočet verejných financií, je postavený na výraznej konsolidácii alebo na konsolidácii externého prostredia a tu je otázkou toho, akým spôsobom bude ďalej napredovať celosvetová ekonomika, hlavne ekonomika európskych krajín a hlavne Nemecko, od ktorého Slovensko bude veľmi významne závislé, ak tieto externality v súvislosti aj so zvýšením komodít, jednotlivých komodít zapríčinia vysoký rast inflácie v budúcom roku a minimálne bude výsledok toho to, že budú sa znehodnocovať úspory obyvateľstva. Výrazne sa budú znehodnocovať v tom slova zmysle, ak je inflácia na úrovni 3,7 %, bude zhodnotenie peňazí bežného občana niekde na úrovni 1 %. Môžme sa pripraviť na to, že peniaze občanov budú jednoducho znehodnotené a budú ďalej nasledovať ekonomiku, ktorú nastavuje táto vláda. Tu nejde o to, aby som, aby teda nastavovali sme iba kritiku tohto rozpočtu, ale aby aj táto vláda si uvedomila všetky opatrenia, ktoré vedú a ktoré by mali viesť k zlepšeniu ekonomického prostredia, nie je, by som povedal výsledkom toho také zlepšenie, ktoré by prinieslo tejto ekonomike výrazné efekty. Ak teda vychádzame z premisy, že daň z hrubého domáceho produktu v roku 2010 bude niekde na úrovni viac alebo niekde na úrovni 4 %, ja asi predpokladám, že bude viac ako 4 %, tak budúci rok rast niekde na úrovni 3,3 % je otázkou zase zníženia rastu ekonomiky na Slovensku.
Ďalším rizikom je podľa môjho názoru čerpanie európskych fondov a myslím si, že skúsenosť aj predchádzajúceho obdobia dala za pravdu, že veľmi výrazné zvýšenie čerpania fondov Európskej únie takmer o 1,4 mld. bude mať riziko v tom, že časť, veľká časť výdavkovej časti rozpočtu jednotlivých kapitol je závislá práve na týchto zdrojoch a čerpaní zdrojov Európskej únie. Čo teda predpokladám, že bude asi veľmi dôležité a vzhľadom k tomu, že teda vnímam, že momentálne skôr sú pozastavené čerpania fondov, tak si myslím, že bude to veľmi, veľmi silný oriešok, ktorý bude ďalším problémom tohto rozpočtu.
Určite budú riziká aj vyšších územných celkov alebo municipalít vyšších územných celkov, miest a obcí, ako sa vysporiadajú s budúcimi rozpočtami, príp. výpadkami. Je jasné, že sa im zvýšia príjmy na úkor zvýšenia, alebo teda zníženia, pardon, zníženia odpočítateľnej položky pre fyzické osoby.
Summa summarum tento rozpočet zakladá výrazné zdraženie pre ľudí a v zásade vytvára podmienky pre to, že podstatnú časť inflácie nebude tvoriť len to, čo je povedzme v tejto predkladacej správe, že to je výsledok globálneho rastu cien. Ja si osobne myslím, že to bude hlavne, minimálne to bude 50 : 50 alebo s väčšou častou to budú náklady, ktoré súvisia so zvýšením spotrebných daní, ako sme o nich hlasovali veľmi nedávno a ďalších povedzme daňových zákonov DPH atď. Čiže to bude podstatná časť, ktorá bude vplývať práve na tento, na túto časť.
Pokiaľ sa dotknem niektorých kapitol. Jednotlivé kapitoly, užšie porovnávanie týchto kapitol je porovnávanie už oproti rozpočtu roku 2010. Už to nie je porovnávanie oproti stavu, ktorý, oproti očakávanej skutočnosti. Čiže tu je zase, už zase nejaké, by som povedal, taký, taká, by som povedal, taký ťah jednoducho, ak mi vyhovuje porovnávanie oproti skutočnosti roku 2010, tak to porovnám oproti skutočnosti roku 2010, ak mi vyhovuje, vyhovuje rozpočet roku 2010, tak to porovnám oproti rozpočtu roku 2010. Tieto, porovnávanie potom vychádza to, že ak tie priority, ktoré definoval minister financií vo včerajšom vystúpení, podľa môjho názoru nie je priorita ani jedna. Ani jeden rezort nerastie tak výrazne, aby zabezpečil, a teda hovorím oproti rozpočtu v roku 2010, aby teda zabezpečil takú prioritu alebo takú prioritnú časť, aby prekročil inflačný alebo infláciu, o ktorú sa zvýši budúci rok inflácia. Myslím si, že ani jeden, okrem, myslím, ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií, ani jeden ďalší rozpočet nezvyšuje svoju výdavkovú časť oproti výške inflácie. Všetky tieto ďalšie rozpočty sú nižšie, ako je predpoklad inflácie. Zase opakujem. Je to oproti rozpočtu roku 2010. Čiže predpokladám, že žiadnu prioritu táto vláda si nedala mimo priorít, teda mimo priorít, ak by som bral, že to je rozpočet ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií. Aj to je vlastne tlačené tým, že podstatnú časť kofinancovania nie je, je postavená na vyššom základe, ako je bežný štandard, čiže to bude asi kofinancovanie na úrovni 40 %, ktoré ministerstvo dopravy potrebuje. Práve preto si myslím, že práve výdavky štátneho rozpočtu sú tam potrebné.
Ak som pri ministerstve dopravy, pôšt a telekomunikácií, musím povedať, že chýba mi tam jedna položka, a to je, akým spôsobom bude zabezpečená konzervácia PPP projektov, ktoré dnes táto vláda nepokračuje a bude pokračovať len, len a len, bude, vlastne očakáva zo zdrojov Európskej únie, čo myslím si, že určite významným spôsobom pozastaví výstavbu diaľnic. Ale určite v tomto rozpočte som sa nedočítal, kde sú výdavky na konzerváciu práve týchto PPP projektov, tie, kde vláda pozastavila vôbec akože výstavbu, výstavbu tohto balíka.
Zastavme sa aj pri ministerstve financií. Pán minister, deklarovali ste tu obrovské plytvanie peniazmi daňových poplatníkov na ministerstve financií. Vidličky, poháre, ja neviem, nože a neviem, čo ešte všetko bolo. Pre mňa je dosť prekvapením, keď čítam, že vaše ministerstvo dvíha výdavky asi o 5 mil. eur. A zdôvodnenie, prečo výdavky sa zvyšujú na ministerstve financií, je vraj jednoduché zdôvodnenie: nedostatočná výška predchádzajúceho rozpočtového obdobia na daňovú a colnú správu v prípade kontroly tohto systému. No ja som čítal zase inú správu a tá hovorí o prepúšťaní colnej správy alebo výraznom prepúšťaní ľudí z colnej správy, preto mi není pochopiteľné, není mi pochopiteľné, prečo teda akože zvyšujeme výdavky práve v kapitole ministerstva financií, ktoré by malo byť práve príkladom tohto šetrenia alebo pomyselného šetrenia. Lebo stále hovorím, že je to iluzionistické predstavenie vzhľadom k tomu, že sa využívajú čísla také, aké sú vhodné v tom okamžiku, keď je potrebné.
Ministerstvo hospodárstva bolo tu už spomínané. Ja sa len pripájam k tomu, že na investičné stimuly 8 mil. eur, keď očakávame prísun nových investor a očakávame príchod nových investorov, je určite veľmi, veľmi malá čiastka na to. Na to môžme možno malú firmičku alebo neviem, či to vôbec bude stačiť na príchod vôbec nejakej malej firmy na takýto investičný stimul. Ja viem, že táto čiastka nebola v minulosti, bola dosť, by som povedal, podceňovaná, ale myslím si, že ak táto vláda má výrazný záujem a už bolo z úst aj pána exministra Jahnátka povedané, že najbližších 20 rokov Slovensko má potenciál na to, že bude ťažiť len z priamych zahraničných investícií, myslím si, že lákanie investorov na báze 8 mil. eur je asi veľmi, veľmi nízka položka.
Ministerstvo pôdohospodárstva. Je tam, určite je tam pokles zdrojov. Ak by sme teda nerátali, nerátali presun, presun kompetencií v rámci, v rámci zrušenia ministerstva regionálneho rozvoja a výstavby, aj tým, že sa peniaze zo štátneho rozpočtu znižujú, lebo kofinancovanie priamej pomoci poľnohospodárom sa znižuje z 20 %, pardon, 90-percentná úroveň zostáva, len pomer štátnych peňazí a zdrojov Európskej únie je pomerom nie 70 : 20, ale momentálne už len 80 : 10.
Jasné, že je tu ďalší problém, a to je červená nafta. Myslím si, že ako systémové riešenie je to dobré zrušiť alebo hľadanie riešenia ako červenej nafty, lebo je úradnícky dosť zaťažujúca, ale aj predchádzajúca vláda uvažovala o takomto riešení, ale hľadala kompenzáciu práve pre poľnohospodárov, ak sa zruší červená nafta, akým spôsobom vykompenzovať tento výpadok... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skontrolovaný
10:16
Vystúpenie v rozprave 10:16
Jozef BurianMyslím si, že doteraz tu vyrušovali aj ďalší poslanci, ale nevadí.
Ďakujem pekne.
Skončil som pri červenej nafte. Vnímam to tak, že táto vláda nemala záujem nejakým spôsobom kompenzovať tento spôsob riešenia.
Pokiaľ sa týka ministerstva školstva. Pán minister včera deklaroval, že je to priorita. No neviem, ak výdavky štátneho rozpočtu klesajú o 0,5 %, akurát regionálne školstvo si zachováva svoju výšku alebo...
Myslím si, že doteraz tu vyrušovali aj ďalší poslanci, ale nevadí.
Ďakujem pekne.
Skončil som pri červenej nafte. Vnímam to tak, že táto vláda nemala záujem nejakým spôsobom kompenzovať tento spôsob riešenia.
Pokiaľ sa týka ministerstva školstva. Pán minister včera deklaroval, že je to priorita. No neviem, ak výdavky štátneho rozpočtu klesajú o 0,5 %, akurát regionálne školstvo si zachováva svoju výšku alebo valorizáciu platov na úrovni 1 %, tak neviem si predstaviť, že toto je prioritou tejto vlády, ak sa znižujú výdavky o 0,5 %. Nehovoriac o tom, že na vedu a výskum, o ktorom tiež hovoril pán minister vo včerajšom, v plamennej reči hovoril, je zase zníženie o 9 %, keď sa pozrieme presne na výdavky na vedu a výskum.
Takže ak je to pravda, tak potom neviem, či toto je práve tou prioritou. Ak sa spoliehame len na zdroje Európskej únie, to som hovoril už na úvod. Na úvod som hovoril, že zdroje Európskej únie sú veľkým rizikom štátneho rozpočtu a boli rizikom aj v predchádzajúcej vláde, čo si myslím, že sa ani nijako výrazne nezakrývalo.
Pokiaľ sa týka ministerstva zdravotníctva, je tam nárast 2,2 % výdavkov alebo teda, pardon, príjmová časť na ministerstve zdravotníctva, ja sa bojím a mám obavy z toho, že či tieto príjmy, ktoré sú deklarované v tomto štátnom rozpočte, či sú reálne. Tvrdím to, že zavedením zdravotných odvodov, či už na dividendy, prenájmy a ďalšie náhodné príjmy, je len podľa môjho názoru iluzórna predstava, že z toho sa vyrovná rozpočet s tým, že sa za zamestnancov štátu zníži takmer o pol percenta z pôvodnej sumy, myslím, 4,78 na sumu 4,32. A ak toto ešte by malo ešte prekročiť, ja som, by som povedal, veľmi skeptický v tom, že ak niekomu zrušíme daň z dividend a nahradíme to odvodmi, zdravotnými odvodmi, že bude mať taký veľký záujem, aby platil tieto odvody. A nehovoriac o tom, že budeme podporovať aj čiernu ekonomiku a šedú ekonomiku práve tam, kde ľudia budú si uvedomovať, že by mali platiť nejaké vyššie zdravotné odvody. A preto si myslím, že je to celkom iluzórna predstava, že ministerstvo zdravotníctva bude mať viac peňazí od tých pomyselných 2,2 %, a myslím si, že aj minister zdravotníctva si to bude musieť alebo uvedomuje, predpokladám, ak som dobre rozumel tomu zákonu, ktorý predložil, tak sa budú zodvodovať príjmy. Neviem, není to síce oblasť, ktorú by sme mali riešiť ako opozícia, ale chýba mi tam napríklad riešenie príjmov, riešenie zodvodovania nepeňažných, nepeňažných príjmov. Toto tam vôbec není riešené, čiže to je ďalší mínus, ktorý podľa môjho názoru určite nenaplní rozpočet ministerstva zdravotníctva.
Pokiaľ ide o ministerstvo práce, sociálnych vecí, chýba mi tam, chýba mi tam nejaká spätná väzba. A tá spätná väzba mi chýba v tom, že síce kapitola ministerstva práce, sociálnych vecí sa zvyšuje o 2 %, ale napríklad - a tu bolo už aj spomínané - inklúzia rastie, ale aj pomoc v hmotnej núdzi, ktorá mi nie je celkom ako, neviem si to celkom predstaviť, ak hovoríme o tom, že má byť mierne zníženie nezamestnanosti na Slovensku, a pritom stúpa hmotná núdza, nemá to (zachrípnutie rečníka), pardon, logické... (Podanie minerálky rečníkovi.) Ďakujem pekne. Nabudúce si musím zobrať nejakú vodu. Ja sa ospravedlňujem. Ďakujem. Dobre.
Pomoc v hmotnej núdzi. Pomoc v hmotnej núdzi, neviem si predstaviť, prečo takéto výdavky a mi to pripadá troška chaotické, pokiaľ sa týka rozpočtu ministerstva práce, sociálnych vecí.
Summa summarum základný atribút na to, aby sa jednoducho zmiernili diskusie o tom, že tento rozpočet je len na úkor ľudí, vláda predstavila a hlavne ústami ministerstva financií a ministra financií predstavila to, že na Slovensku, tu bolo obrovské plytvanie, bola tu obrovská korupcia a za Ficovej vlády a už je porovnateľné s korupciou, ktorá bola v čase, neviem, v predchádzajúcom období, najväčšia za predchádzajúceho obdobia.
No ja, pre mňa je to dosť a to som ani nechcel hovoriť, ale už som, by som povedal, v rámci tej diskusie, ktorá je tu plamenná, musím povedať, pán minister a SDKÚ nie je nepopísaná kniha, nie je nepopísaná kniha o tom, že by mal niekto tak plamenne rozprávať o korupčnom prostredí, keď ja si osobne myslím, že len nástenkový tender a emisie, to je len jedna stotina z toho, za čo boli predané povedzme Slovenské elektrárne, to je len stotina toho.
Dámy a páni, keby sme si uvedomili všetky prešľapy, ktoré tu boli od vláčikov, ja neviem, cez tunel, cez účty v zahraničí a tak ďalej. Ja si práve preto, som veľmi zhrozený z toho, že rozpočet má byť založený na tom, že celá argumentácia voči verejnosti je len o tom, aby sa tu podsúvalo to, že my tu musím naprávať niečo, čo tu bolo zločinné, čo tu bolo korupčné, a my len naprávame to na úkor ani nie teda ľudí, ale naprávame to na úkor vlastný. Proste, jednoducho to nie je pravda.
A ja si myslím, že ak nebude ekvilibristika čísiel v štátnom rozpočte, ak to budú čísla, ktoré budú, by som povedal, hodnoverné a porovnateľné, a už by sme sa raz mali dohodnúť, čo je teda hodnovernosť a voči čomu sa budú porovnávať tieto čísla, myslím, že skončíme s tými diskusiami o tom, či to bolo aké prostredie, ale budeme sa zaoberať tým, čo je v štátnom rozpočte, tým, čo je teda prioritné. A ja práve preto z takýchto dôvodov a z dôvodov toho, že tento rozpočet je založený iba na príjmovej časti rozpočtu, založený na výbere ľudí, teda peňazí od ľudí a práve na ľudí, ktorí sú najviac, by som povedal, budú postihnutí, to sú ľudia s malými alebo strednými príjmami na Slovensku, ktorí budú najviac postihnutí práve výsledkami daňových zvýšení a zároveň tohto rozpočtu, takže určite nepodporím tento rozpočet.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Ďakujem.
Myslím si, že doteraz tu vyrušovali aj ďalší poslanci, ale nevadí.
Ďakujem pekne.
Skončil som pri červenej nafte. Vnímam to tak, že táto vláda nemala záujem nejakým spôsobom kompenzovať tento spôsob riešenia.
Pokiaľ sa týka ministerstva školstva. Pán minister včera deklaroval, že je to priorita. No neviem, ak výdavky štátneho rozpočtu klesajú o 0,5 %, akurát regionálne školstvo si zachováva svoju výšku alebo valorizáciu platov na úrovni 1 %, tak neviem si predstaviť, že toto je prioritou tejto vlády, ak sa znižujú výdavky o 0,5 %. Nehovoriac o tom, že na vedu a výskum, o ktorom tiež hovoril pán minister vo včerajšom, v plamennej reči hovoril, je zase zníženie o 9 %, keď sa pozrieme presne na výdavky na vedu a výskum.
Takže ak je to pravda, tak potom neviem, či toto je práve tou prioritou. Ak sa spoliehame len na zdroje Európskej únie, to som hovoril už na úvod. Na úvod som hovoril, že zdroje Európskej únie sú veľkým rizikom štátneho rozpočtu a boli rizikom aj v predchádzajúcej vláde, čo si myslím, že sa ani nijako výrazne nezakrývalo.
Pokiaľ sa týka ministerstva zdravotníctva, je tam nárast 2,2 % výdavkov alebo teda, pardon, príjmová časť na ministerstve zdravotníctva, ja sa bojím a mám obavy z toho, že či tieto príjmy, ktoré sú deklarované v tomto štátnom rozpočte, či sú reálne. Tvrdím to, že zavedením zdravotných odvodov, či už na dividendy, prenájmy a ďalšie náhodné príjmy, je len podľa môjho názoru iluzórna predstava, že z toho sa vyrovná rozpočet s tým, že sa za zamestnancov štátu zníži takmer o pol percenta z pôvodnej sumy, myslím, 4,78 na sumu 4,32. A ak toto ešte by malo ešte prekročiť, ja som, by som povedal, veľmi skeptický v tom, že ak niekomu zrušíme daň z dividend a nahradíme to odvodmi, zdravotnými odvodmi, že bude mať taký veľký záujem, aby platil tieto odvody. A nehovoriac o tom, že budeme podporovať aj čiernu ekonomiku a šedú ekonomiku práve tam, kde ľudia budú si uvedomovať, že by mali platiť nejaké vyššie zdravotné odvody. A preto si myslím, že je to celkom iluzórna predstava, že ministerstvo zdravotníctva bude mať viac peňazí od tých pomyselných 2,2 %, a myslím si, že aj minister zdravotníctva si to bude musieť alebo uvedomuje, predpokladám, ak som dobre rozumel tomu zákonu, ktorý predložil, tak sa budú zodvodovať príjmy. Neviem, není to síce oblasť, ktorú by sme mali riešiť ako opozícia, ale chýba mi tam napríklad riešenie príjmov, riešenie zodvodovania nepeňažných, nepeňažných príjmov. Toto tam vôbec není riešené, čiže to je ďalší mínus, ktorý podľa môjho názoru určite nenaplní rozpočet ministerstva zdravotníctva.
Pokiaľ ide o ministerstvo práce, sociálnych vecí, chýba mi tam, chýba mi tam nejaká spätná väzba. A tá spätná väzba mi chýba v tom, že síce kapitola ministerstva práce, sociálnych vecí sa zvyšuje o 2 %, ale napríklad - a tu bolo už aj spomínané - inklúzia rastie, ale aj pomoc v hmotnej núdzi, ktorá mi nie je celkom ako, neviem si to celkom predstaviť, ak hovoríme o tom, že má byť mierne zníženie nezamestnanosti na Slovensku, a pritom stúpa hmotná núdza, nemá to (zachrípnutie rečníka), pardon, logické... (Podanie minerálky rečníkovi.) Ďakujem pekne. Nabudúce si musím zobrať nejakú vodu. Ja sa ospravedlňujem. Ďakujem. Dobre.
Pomoc v hmotnej núdzi. Pomoc v hmotnej núdzi, neviem si predstaviť, prečo takéto výdavky a mi to pripadá troška chaotické, pokiaľ sa týka rozpočtu ministerstva práce, sociálnych vecí.
Summa summarum základný atribút na to, aby sa jednoducho zmiernili diskusie o tom, že tento rozpočet je len na úkor ľudí, vláda predstavila a hlavne ústami ministerstva financií a ministra financií predstavila to, že na Slovensku, tu bolo obrovské plytvanie, bola tu obrovská korupcia a za Ficovej vlády a už je porovnateľné s korupciou, ktorá bola v čase, neviem, v predchádzajúcom období, najväčšia za predchádzajúceho obdobia.
No ja, pre mňa je to dosť a to som ani nechcel hovoriť, ale už som, by som povedal, v rámci tej diskusie, ktorá je tu plamenná, musím povedať, pán minister a SDKÚ nie je nepopísaná kniha, nie je nepopísaná kniha o tom, že by mal niekto tak plamenne rozprávať o korupčnom prostredí, keď ja si osobne myslím, že len nástenkový tender a emisie, to je len jedna stotina z toho, za čo boli predané povedzme Slovenské elektrárne, to je len stotina toho.
Dámy a páni, keby sme si uvedomili všetky prešľapy, ktoré tu boli od vláčikov, ja neviem, cez tunel, cez účty v zahraničí a tak ďalej. Ja si práve preto, som veľmi zhrozený z toho, že rozpočet má byť založený na tom, že celá argumentácia voči verejnosti je len o tom, aby sa tu podsúvalo to, že my tu musím naprávať niečo, čo tu bolo zločinné, čo tu bolo korupčné, a my len naprávame to na úkor ani nie teda ľudí, ale naprávame to na úkor vlastný. Proste, jednoducho to nie je pravda.
A ja si myslím, že ak nebude ekvilibristika čísiel v štátnom rozpočte, ak to budú čísla, ktoré budú, by som povedal, hodnoverné a porovnateľné, a už by sme sa raz mali dohodnúť, čo je teda hodnovernosť a voči čomu sa budú porovnávať tieto čísla, myslím, že skončíme s tými diskusiami o tom, či to bolo aké prostredie, ale budeme sa zaoberať tým, čo je v štátnom rozpočte, tým, čo je teda prioritné. A ja práve preto z takýchto dôvodov a z dôvodov toho, že tento rozpočet je založený iba na príjmovej časti rozpočtu, založený na výbere ľudí, teda peňazí od ľudí a práve na ľudí, ktorí sú najviac, by som povedal, budú postihnutí, to sú ľudia s malými alebo strednými príjmami na Slovensku, ktorí budú najviac postihnutí práve výsledkami daňových zvýšení a zároveň tohto rozpočtu, takže určite nepodporím tento rozpočet.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)
Skontrolovaný
10:16
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:16
Igor MatovičVystúpenie s faktickou poznámkou
3.12.2010 o 10:16 hod.
Mgr.
Igor Matovič
Videokanál poslanca
Pán poslanec Burian, ako aj ostatní poslanci SMER-u a SNS, opakovane vás vyzývam, aby ste využili svoj vplyv vo firmách vašich rodín, kamarátov a známych, ktorým ste cez štátne zákazky v posledných štyroch rokoch rozdali stovky miliárd korún z peňazí, ktoré horko-ťažko ľudia zaplatili do štátneho rozpočtu. Ak sa budete snažiť a budete trošku sociálni a zdvihnete svoje mobily a aspoň o desiatok ich poprosíte, tak budeme mať v štátnom rozpočte takú kopu peňazí, že bude dosť na zdravotníctvo, školstvo, pre nezamestnaných, pre matky s deťmi.
Skontrolovaný
10:17
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:17
Jana VaľováNabúrali sme tretí pilier. Stále tu rozprávame len o niečom ako treba, aby si ľudia sporili, aby boli zodpovední, aby ten rozpočet bol vyrovnaný. Ale ja sa pýtam, prečo sme šiahli na 750-tisíc sporiteľov v treťom pilieri, na ľudí, ktorí si chceli šporiť, ktorí boli zodpovední? Nám to prinesie veľmi malú úsporu. Veľmi malú úsporu v rozpočte a nepozeráme na to, že druhý pilier nám prináša tým, že úverujeme podnikateľov za to, že neodvádzajú odvody, je to 1 miliarda korún. Pýtam sa, je to správne? Určite nie. A oslabujeme sporivý sklon obyvateľstva v treťom pilieri, kde si sami ľudia môžu rozhodnúť o tom, kde svoje peniaze dajú.
Nemá sa reagovať na pána predrečníka, ale pán Matovič, prosím vás pekne, prestaňte sa zviditeľňovať za každú cenu.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
3.12.2010 o 10:17 hod.
Mgr.
Jana Vaľová
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Ja budem pokračovať stále v tej predchádzajúcej myšlienke, pretože pre mňa jeden výpadok miliardy korún v Sociálnej poisťovni tým, že úverujeme podnikateľov, ktorí neplatia odvody, ale Sociálna poisťovňa musí aj napriek tomu, že nedostane odvody za zamestnancov 18 %, musí úverovať druhý pilier 9 %. Tak myslím si, že to je nielen zlé hospodárenie, ale je to aj to, že šiahneme na dôchodky, že šiahneme na dôchodky vlastne tým ľuďom, ktorí tu odpracovali 42 rokov a toto je podľa mňa veľmi zlé hospodárenie. A ideme rozprávať, že tu niečo naprávame, ale povedzme si, akými zásahmi.
Nabúrali sme tretí pilier. Stále tu rozprávame len o niečom ako treba, aby si ľudia sporili, aby boli zodpovední, aby ten rozpočet bol vyrovnaný. Ale ja sa pýtam, prečo sme šiahli na 750-tisíc sporiteľov v treťom pilieri, na ľudí, ktorí si chceli šporiť, ktorí boli zodpovední? Nám to prinesie veľmi malú úsporu. Veľmi malú úsporu v rozpočte a nepozeráme na to, že druhý pilier nám prináša tým, že úverujeme podnikateľov za to, že neodvádzajú odvody, je to 1 miliarda korún. Pýtam sa, je to správne? Určite nie. A oslabujeme sporivý sklon obyvateľstva v treťom pilieri, kde si sami ľudia môžu rozhodnúť o tom, kde svoje peniaze dajú.
Nemá sa reagovať na pána predrečníka, ale pán Matovič, prosím vás pekne, prestaňte sa zviditeľňovať za každú cenu.
Skontrolovaný
10:19
Ja nemám žiadnu firmu, ja nemám žiadnu firmu a vy tie firmy máte. Tak buďte taký láskavý... (Prerušenie vystúpenia vypnutím mikrofónu na pokyn predsedajúceho.)
Skontrolovaný
10:19
Vystúpenie s faktickou poznámkou 10:19
Martin FroncPrvá. Pravdupovediac, očakával by som od vás ako človeka, ktorý je v tejto oblasti znalý, že dáte aj nejaké konkrétne podnety a návrhy.
Druhá poznámka. Viete, hovorili ste tu o žonglovaní s číslami a jak sa zneužívajú. No tak keď ste hovorili o zadlžení na obyvateľa, ja si myslím, že ste s tým žonglovali, pretože vy dobre viete, že 100 korún pred 5 rokmi bolo iných...
Prvá. Pravdupovediac, očakával by som od vás ako človeka, ktorý je v tejto oblasti znalý, že dáte aj nejaké konkrétne podnety a návrhy.
Druhá poznámka. Viete, hovorili ste tu o žonglovaní s číslami a jak sa zneužívajú. No tak keď ste hovorili o zadlžení na obyvateľa, ja si myslím, že ste s tým žonglovali, pretože vy dobre viete, že 100 korún pred 5 rokmi bolo iných ako dnes a je to iná čiastka, keď je to pri inom HDP. A teda určite oveľa lepšie vypovedá percento zadlženia alebo percento dlhu z HDP. A druhá vec je, a to takisto hádam pripustíte, že otázka je, že načo je ten dlh - či sa prejedá, alebo je to dlh na investíciu do budúcnosti. Ak je to na vybudovanie ciest a podobne a z toho vzniká ten dlh, tak možno by sme sa mohli zhodnúť na tom, že je to rozumná investícia.
A tretia poznámka. Hovorili ste o tom vzdelaní a priorite. Viete, ja som to povedal ako minister a tvrdím to aj dnes, že od roku 1989 vzdelanie nebolo prioritou prakticky okrem deklarovania viac-menej nikoho, ale na druhej strane musím povedať, že ma veľmi prekvapuje, keď to hovoríte vy, pretože ste to mali deklarované vo vládnom programe, ste povedali, že bude 5 % z HDP do vzdelania, v skutočnosti v období, keď HDP výrazne rástlo, ste znižovali z roka na rok podiel financií do vzdelania. Čiže v tomto prípade trošku by som bol opatrnejší a menej hovoril.
Ďakujem pekne.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
3.12.2010 o 10:19 hod.
doc. Mgr. PhD.
Martin Fronc
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán kolega Burian, tri poznámky.
Prvá. Pravdupovediac, očakával by som od vás ako človeka, ktorý je v tejto oblasti znalý, že dáte aj nejaké konkrétne podnety a návrhy.
Druhá poznámka. Viete, hovorili ste tu o žonglovaní s číslami a jak sa zneužívajú. No tak keď ste hovorili o zadlžení na obyvateľa, ja si myslím, že ste s tým žonglovali, pretože vy dobre viete, že 100 korún pred 5 rokmi bolo iných ako dnes a je to iná čiastka, keď je to pri inom HDP. A teda určite oveľa lepšie vypovedá percento zadlženia alebo percento dlhu z HDP. A druhá vec je, a to takisto hádam pripustíte, že otázka je, že načo je ten dlh - či sa prejedá, alebo je to dlh na investíciu do budúcnosti. Ak je to na vybudovanie ciest a podobne a z toho vzniká ten dlh, tak možno by sme sa mohli zhodnúť na tom, že je to rozumná investícia.
A tretia poznámka. Hovorili ste o tom vzdelaní a priorite. Viete, ja som to povedal ako minister a tvrdím to aj dnes, že od roku 1989 vzdelanie nebolo prioritou prakticky okrem deklarovania viac-menej nikoho, ale na druhej strane musím povedať, že ma veľmi prekvapuje, keď to hovoríte vy, pretože ste to mali deklarované vo vládnom programe, ste povedali, že bude 5 % z HDP do vzdelania, v skutočnosti v období, keď HDP výrazne rástlo, ste znižovali z roka na rok podiel financií do vzdelania. Čiže v tomto prípade trošku by som bol opatrnejší a menej hovoril.
Ďakujem pekne.
Skontrolovaný