9. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega, ja som úprimne vás chcel pochváliť, že sa držíte vo vecnej rovine, ale akonáhle ste sa napili vody od ministra financií, tak ste skĺzli do svojej povestnej roviny, ale rád by som, rád by som, rád by som vám povedal možno len dve čísla. Vaša vláda tvrdila a si predsavzala, že bude, že zníži náklady ministerstiev a štátnej správy o 20 %. Stačilo urobiť toto opatrenie po dobu či už roku 2007, 2008, 2009, mali by sme dostatok dneska financií. A stačilo v roku 2008, 2009 znižovať schodok verejných financií o 1 %, o 1%. O 1 %, nie o 3 alebo 4, ako teraz robíme my, a nebolo by nutné dneska vôbec narábať v oblasti príjmov, v oblasti úpravy daňových sadzieb.
Takže poprosím do budúcna, keď by ste sa nebodaj - a dúfam, že sa tak už nestane - dostali k vláde, k moci a financiám, tak stačí len toto málo. Dodržať to, čo ste sľúbili, a v tejto krajine sa budeme mať všetci dobre a naše deti nebudú splácať dlhy, ktoré ste narobili.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Za všetkých jeden príklad, aby sme teda boli jasne, a o tom plytvaní a o tom žonglovaní.
Rok 2006, koniec vlády Mikuláša Dzurindu, rozpočet na úrovni schodku verejných financií 4,2 %, dámy a páni, pri viac ako 6-percentnom raste ekonomiky. Toto je pre vás úsporný systém?
Pričom druhý pilier bol polovičný oproti dnešnému, náklady na druhý pilier boli polovičné oproti dnešnému stavu, dokonca ešte menej ako polovičné. Tak vy mi chcete rozprávať o tom, že vaša vláda, vaša vláda v čase konjuktúry, absolútnej konjuktúry viac ako 6-percentného rastu, urobí deficit na úrovni 4,2 %? Nesplní žiadne kritérium alebo neplní maastrichtské kritériá?
Sme v procedúre nadmerného odpočtu. Proste toto je výsledok toho vášho šetrenia? O tom mi chcete rozprávať?
Pán Matovič, ja som zatiaľ nereagoval na vás, ale keď si myslíte, že filozofia stokrát opakovaná lož je pravdou, tak ja si myslím, že potom asi toto bude asi vašou dobrou vizitkou.
Faktom je, že nechcel som skĺznuť do týchto diskusií, len, bohužiaľ, myslím, že plamenné reči pána ministra financií a možno niektorých práve týchto poslancov len dávajú navonok to, že ešte raz, páni, a zopakujem, 100-násobne, 100-násobne vyššie straty pre Slovenskú republiku boli pri predaji, či už teda slovenskej energetiky, či je to kurzová strata amatérskym spôsobom urobená, ja nechcem ďalšie korupčné aféry tu rozvádzať, ale ak niekto chce takýmto spôsobom dehonestovať prácu predchádzajúcej vlády a toto bude základom rozpočtu, no tak, dámy a páni, máme sa na čo tešiť. Budeme rozprávať stále o tom istom, len nie o tom, čo ekonomika potrebuje a čo pôjde dopredu.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážení páni ministri, vážené dámy kolegyne, páni kolegovia, budem sa venovať rozpočtovej kapitole ministerstva kultúry.
Keď pán minister predložil výboru pre kultúru a médiá na odsúhlasenie návrh rozpočtu ministerstva kultúry na rok 2011, mal veľmi krátke úvodné slovo a v tomto úvodnom slove pred poslancami vyjadril spokojnosť s tým, akú sumu sa mu podarilo vyrokovať s ministrom financií pre rezort kultúry. Sumu, ktorú porovnával, tú konečnú, s predchádzajúcimi určenými limitmi výdavkov. Spokojnosť s tým, čo vyrokoval, a teda predložil poslancom na odsúhlasenie, vyjadril aj pre médiá. Ide o sumu celkových výdavkov vo výške 167 mil. eur.
Len pre porovnanie, v tomto roku rezort kultúry má k dispozícii výdavky vo výške 193,4 mil. eur, čo je o 26 mil. eur viac, a to sa bavíme o rozpočte, myslím, tohtoročnom, kedy bola ešte slovenská ekonomika v krízovom prepade na rozdiel od tohto roku, kedy je Slovensku prognózovaný najvyšší rast medzi štátmi eurozóny. To však len na okraj.
Podstatné je uvedomiť si, čo suma rozpočtovaných výdavkov pre budúci rok, s ktorou vyjadril minister spokojnosť, bude znamenať pre rezort kultúry. Keby som mal stručne vyjadriť svoj názor, poviem, že kultúra sa dostane do hlbokého útlmu, mnohé kultúrne podujatia a inštitúcie budú blízko kolapsu, viaceré kultúrne aktivity sa vôbec neuskutočnia.
Samozrejme, dá sa namietnuť, že toto je názor, stanovisko opozičného politika, ktorý chce vidieť veci čierno, navyše bývalého ministra kultúry, ktorý chce silou-mocou kritizovať svojho nástupcu. Žiaľ, v tejto chvíli nie som sám, kto vidí situáciu takto pesimisticky. Hodnotenie a predpoklady ešte tvrdšie obsahuje samotný návrh rozpočtovej kapitoly ministerstva kultúry. Pre pochopenie, sú to slová štátnych úradníkov, ktorí návrh rozpočtu nielen zostavovali, ale aj písali, ale aj najlepšie poznajú reálnu situáciu v rezorte. Dovolím si teda z textu návrhu rozpočtu uviesť niektoré pasáže.
Napríklad: "Rozpísané finančné prostriedky sú také nízke, že neumožňujú ich rozpis na všetky úlohy, ktoré by mali organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zabezpečiť. Neumožnia vynaložiť ani minimum finančných prostriedkov na podporu rozvoja múzeí, galérií a knižníc, na prezentáciu kultúrnych aktivít v zahraničí, na informatizáciu kultúry, na akvizície zbierkových predmetov a, samozrejme, na žiadne nové rozvojové programy." Alebo, opäť budem citovať: "Zastavenie, resp. obmedzenie podpory prioritných projektov bude mať veľmi negatívny dosah na národnú a štátom garantovanú kultúru, pozastaví naštartované progresívne trendy, investičné projekty, stabilizáciu a rozvoj štátnych inštitúcií. V neposlednom rade to bude znamenať utlmenie činnosti prevažnej väčšiny štátom zriaďovaných kultúrnych organizácií, a to najmä v oblasti ponuky kultúrnych produktov obyvateľstvu."
Toto sú vety a myšlienky z návrhu rozpočtovej kapitoly, s ktorou minister vyslovil spokojnosť. Ale tu sa Jóbove zvesti nekončia, môžeme pokračovať ďalej. "Výška ministrom vyrokovaných výdavkov spôsobí pokles kapitálových výdavkov o viac ako 30 %, to znamená, že okrem dokončenia rekonštrukcie bratislavskej Reduty sa nebude v budúcom roku rekonštruovať, obnovovať a zachraňovať žiadna významná budova." V návrhu sa tiež uvádza, že "na základe navrhovanej výšky rozpočtu ministerstvo nemohlo rozpísať výdavky na uskutočnenie významných kultúrnych podujatí, ako sú Bratislavské hudobné slávnosti, Bienále ilustrácií Bratislava, Zámocké hry zvolenské a ďalšie". Aj takéto priznanie sa nachádza v návrhu rozpočtu.
V komentári rozpočtu z pera úradníkov ministerstva sa píše aj o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky, a síce, že "je to v súčasnej dobe stabilizovaná inštitúcia a že znížením limitu výdavkov na rok 2011 nebude TASR schopná zabezpečovať úlohy, ktoré jej vyplývajú zo zákona, čo v konečnom dôsledku destabilizuje celý mediálny systém". To je takisto citácia z materiálu predloženého pánom ministrom.
Napokon odcitujem aj posledné dve vety z návrhu rozpočtu, pretože sú mrazivé a smutné zároveň. "Efekt navrhovanej úspory v nadchádzajúcom rozpočtovom období v rezorte bude mať vážne spoločenské následky. Úspora finančných prostriedkov bude relatívna a znovunaštartovanie paralyzovanej odbornej činnosti, národných a celoštátnych kultúrnych inštitúcií si, naopak, vyžiada zvýšené náklady."
To je, dovolím si povedať, aj taký priamy útok na opodstatnenosť šetrenia a úspor, špeciálne tu, v rezorte kultúry.
Na záver sa nemôžem vyhnúť spomienke na chvíľu, keď pani premiérka Radičová uvádzala pána ministra Krajcera do funkcie. Bol som pri tom a dobre som počul jej slová o tom, že kultúra je prioritou. Možno aj preto musel pri obhajovaní návrhu svojho prvého rozpočtu pred nami poslancami výboru pán minister vysloviť spokojnosť s takto navrhovaným rozpočtom. Aká je realita, to dostatočne ilustrujú citáty z návrhu.
Dramatické dôsledky tohto návrhu pomenovali zodpovední úradníci ministerstva kultúry a minister to podpísal, takže musíme predpokladať, že sa s tým aj stotožnil.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Pán poslanec Maďarič, ako aj ostatní poslanci SMER-u a SNS, opakovane vás vyzývam, aby ste využili svoj vplyv vo firmách vašich rodín, kamarátov a známych, ktorým ste za posledné štyri roky rozdali cez štátne zákazky stovky miliárd korún, a poprosili v týchto firmách, aby aspoň desatinu vrátili späť do štátneho rozpočtu. Ak to urobíte, bude dosť peňazí na zdravotníctvo, školstvo, pre nezamestnaných, pre matky s deťmi, takisto aj na vami spomínanú kultúru.

Ďakujem pekne. V nadväznosti na to, čo povedal pán poslanec Maďarič, by som chcel povedať jednu vec. Skutočne ten rozpočet tak, ako vyzerá, ako je predložený, je to rozpočet, ako keby ho podával nejaký tieňový minister kultúry opozície, ktorý kritizuje svojho koaličného ministra kultúry a svojho koaličného ministra financií, to hlavne.
V tomto rozpočte sú samé konštatácie o tom, ako zaniknú jednotlivé inštitúcie, aká je proste zlá predpoveď do budúcnosti, žiadne východiská. Proste je to priame ohrozenie kultúrnych inštitúcií na Slovensku. A čo je najhoršie, sú to len konštatácie, proste tak sa stane a hotovo. No ak je toto prioritou vlády, tak ako to hovorila pani premiérka, tak potom som asi v nejakom inom štáte.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Opakovane, pán poslanec Matovič, vás vyzývam, aby ste zverejnili meno človeka, ktorý sa vás pokúšal korumpovať... (Potlesk.) Ak to tak neurobíte, opakovane vám musím povedať, že kryjete veľmi závažný zločin korupcie. A vyzývam vás takisto, pokiaľ máte vedomosti o tom, že ja a ďalší členovia opozície kradli, aby ste podali trestné oznámenie, aby ste sa tu neskrývali za poslaneckú imunitu, za pálčivé populistické reči, aby ste boli veľmi konkrétny a aby ste takýmto spôsobom dostali tých ľudí, ktorí nejaké zločiny páchali, tam, kam patria, aby ste potom dostali prípadne aj tie finančné prostriedky, tak ako to teraz populisticky tuná tárate a predvádzate sa.
A možno by som vás ešte vyzval aj k tomu, aby ste okrem teda toho človeka, ktorý vás chcel korumpovať, čím ste si veľmi vysoko nastavili latku svojej ceny, doplnili, či túto latku dodržala... (Potlesk.) ... aj koalícia, keď vás pri dramatickom odchádzaní z koalície dokázala v koaličných radoch zachovať. Láskavo nám povedzte, aká bola cena toho, že vy obyčajný človek napriek tomu, že ste už boli na odchode, predsa stále zotrvávate na pozícii koaličného poslanca.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi na úvod jednu malú poznámku predsa len k pánovi kolegovi Matovičovi.
Pán Matovič, nehnevajte sa na mňa, ale vaše gramofónové faktické poznámky hovoria o vašej mentálnej výbave. Možnože na mňa už budete reagovať inováciou, lebo ste boli pred chvíľkou asi u pána ministra pre inú nahrávku a budete ju zase niekoľko razy opakovať, ale proti vašej mentálnej výbave je ťažko protestovať, takže je to váš pohľad. (Potlesk.)
Teraz by som pár slov predsa len k rozpočtu, ktorý je predložený. Návrh rozpočtu na rok 2011 sa nesie v duchu zdražovania, zdražovania, zdražovania, všetkých možných zákonov z hľadiska daní, prenosu, v rámci alebo pod zámienkou konsolidácie verejných financií, aj keď si všetci uvedomujeme, že je nutné konsolidovať verejné financie, tak celá tá ťarcha sa prenáša na plecia jednoduchých ľudí alebo občanov tohto štátu a veľmi málo vidíme, čo sa, čo chce vláda urobiť v rámci šetrenia na svojej správe.
Ja by som sa vo svojom vystúpení ale venoval výlučne kapitole ministerstva pôdohospodárstva a regionálneho rozvoja a celý tento návrh štátneho rozpočtu musíme vnímať v kontexte už prijatých zákonov, ktoré významným spôsobom zhoršujú konkurenčnú schopnosť slovenských poľnohospodárov. V krátkosti ich zhrniem.
Zákon o spotrebnej dani z plynového oleja alebo tzv. červenej nafty uberie poľnohospodárom 16 až 18 mil. euro. Ak to premietneme, tak nielen tých 16 až 18 mil. euro, ale to je len 17 centov, čo bude, o čo zdražie nafta pre poľnohospodárov. K tomu musíme prirátať poplatok v prospech Štátnych hmotných rezerv 1,7 centa. Na to zvýšenú dépeháčku, zvýšenú časť o navýšenú časť a plus DPH o 1 %, čiže spolu pre poľnohospodárov zdražie nafta asi o 23 centov. To je takmer 7 korún. Od 1. januára budú mať poľnohospodári len na nafte, keďže poľnohospodári sú aj druhý najväčší spotrebiteľ nafty po doprave, navýšený rozpočet o 7 korún.
Potom je, idú ďalšie vaše zákony, ako je DPH, zvýšenie nájmu, navrhovanej, z výberu za poľnohospodársku pôdu, ktorá je v správe Slovenského pozemkového fondu, kde sa odhaduje zhruba asi 2,5 mil. euro, aj keď v rámci povodní a zníženého príjmu, neviem, či tieto peniaze sa vám podarí vybrať, zrušenie zvýhodnenej DPH na predaj z dvora. Daň z pozemkov, tak ako ju navrhujete upraviť, situáciu nerieši, a keďže sú aj rozpočty miest a obcí v hlbokom deficite, tak sa očakáva, že dôjde k nárastu asi odhadovane o 10 %, to znamená ďalších 3,5 až 4 mil. euro, no a, samozrejme, k tomu prispeje aj avizované zrušenie zákona o nepriamych podmienkach v obchodných vzťahoch, ktoré sú potraviny. Čiže ak toto všetko zoberieme do úvahy a ešte pritom aj skutočnosť, že vláda ignoruje ďalšie skutočnosti, a to je, že poľnohospodárstvo bolo postihnuté nielen finančnou a hospodárskou krízou, ale najmä najväčším prepadom cien v histórii, čo si poľnohospodári pamätajú, v roku 2009 a obzvlášť živočíšnych komodít, čo malo, samozrejme, za následok stratu v tomto sektore 103,5 mil. euro. Takisto snáď najväčšími povodňami v roku 2010, v tomto roku, aké si pamätajú alebo nepamätajú poľnohospodári, ktorí sú už hlboko v dôchodku, to znamená viac ako za 100 rokov takéto povodne a hlavne škody z podmáčania tu neboli, čiže z tohto pohľadu vychádzame a musíme sa pozerať aj na návrh štátneho rozpočtu, či hovorí vlastne o konsolidácii alebo hovorí o likvidácii tohto sektoru.
No a do toho musíme zahrnúť aj odškodnenie za povodne, ktoré do dnešného dňa poľnohospodári nedostali a nielen za škody povodňami a podmáčaním, ale ani za škody, ktoré boli spôsobené úmyselne roztrhnutím hrádzí preto, aby sa zachránili väčšie hodnoty v obciach a mestách. Do dnešného dňa nedostali títo ľudia a títo poľnohospodári ani jedno jediné euro a stále sa musia boriť so svojou vlastnou existenciou a nie vlastnou vinou a nie živelnou pohromou došli k škodám, ale došli, cielene bol poškodený ich majetok.
No a nesmieme si ani nevšimnúť, čo sa vlastne deje ďalej. Ešte neopadli spodné vody z povodní z jari tohto roku, pri týchto prívaloch dažďov a snehu opäť vznikajú veľké škody podmáčaním a spodnými vodami, ktoré opäť vystúpli, nie je možné pripraviť pôdu pre ďalšiu úrodu, nie je možné zasiať pre budúcu úrodu. Nie je možné pozberať ešte mnoho hektárov úrody kukurice a sóje, ktorá je dneska na poli. To všetko generuje východiskovú pozíciu pre poľnohospodárov pre budúci rok. To znamená, že ak z tohto pohľadu budeme vnímať rozpočet, tak pre poľnohospodárov skutočne je likvidačný.
Otázka, ktorú položil aj pán minister financií a jeho štátny tajomník pán Tvaroška, prečo sú vlastne poľnohospodári nespokojní so štátnym rozpočtom alebo s návrhom štátneho rozpočtu, ak sa im zvyšuje o 12,6 %? Kapitola má v roku 2011 k dispozícii zdroje vo výške 1,3 mld. eur vrátane zdrojov z Európskej únie a príslušného spolufinancovania, čo v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2010 skutočne predstavuje avizovaný nárast o 12,6 %. Máte pravdu, pán minister, je to nárast, ale nie je to nárast poľnohospodárov, je to nárast kapitoly ministerstva pôdohospodárstva. A keď hovoríte "A", treba povedať aj "B". Z čoho tento nárast vlastne plynie?
Výdavky zo zdrojov Európskej únie v porovnaní so schváleným rozpočtom v roku 2010 síce rastú o 23,8 %, ale prostriedky na spolufinancovanie zo štátneho rozpočtu medziročne však klesajú o 16,6 % z dôvodu rozdielnej úrovne rozpočtovania národných doplatkov k priamym platbám v jednotlivých rokoch. Rozpočtové prostriedky kapitoly v roku 2011 v porovnaní so schváleným rozpočtom v roku 2010 rastú o 6,18 %. Medziročnú mieru ovplyvnil ale presun kompetencií v oblasti regionálneho rozvoja vo výške 5,1 mil. euro a zabezpečenie prostriedkov na financovanie DPH pre rozvoj vidieka v Slovenskej republike na rozpočtové obdobie vo výške ďalších 10 mil. euro pre malé obce. Pri odpočítaní týchto výdavkov rozpočtové prostriedky pre pôdohospodárov klesajú o 7,76 %.
Čiže pravdou je, že z navýšenia poľnohospodári neuvidia nič, lebo tie prostriedky sú alokované do iných oblastí, a vlastne kapitola pre poľnohospodárov a potravinárov klesá takmer o 8 %. Priame platby mohli byť rozpočtované do výšky 20 %, čo nám povoľujú pravidlá pri vstupe do Únie, to znamená vo výške 70 mil. eur, ale budú iba vo výške 40,5 mil. eur. Rozvoj vidieka, výdavky sú nižšie o 34,7 % oproti minulému roku, trhovo orientované výdavky budú oproti roku 2010 nižšie o 10,3 % a štátna pomoc, výdavky na štátnu pomoc budú nižšie takmer o 3 %.
Myslím si, že preto je minimálne slušné aj voči poľnohospodárom a potravinárom, keď hovoríte A, že rastú prostriedky kapitoly, je treba povedať, aj prečo rastú prostriedky kapitoly a vlastne že prostriedky pre poľnohospodárov pre budúci rok klesajú napriek tomu, že sa nachádzajú historicky v najťažšej situácii, akú si pamätajú aj najstarší pamätníci.
Preto chcem zdôrazniť, že škrtanie neznamená automaticky šetrenie. Už som to povedal pri predkladaní jednotlivých zákonov, že vďaka takto navrhovanému rozpočtu, ale aj vďaka zákonom, ktoré už boli prijaté a súvisia s rozpočtom, v poľnohospodárstve stratia prácu tisíce ľudí a práve toto bude mať negatívny dopad na verejné financie.
Keď sa ale pozrieme na zamestnanosť, tak vlastne zamestnanosť zabezpečuje práve výroba s najvyššou pridanou hodnotou alebo s vysoko pridanou hodnotou. Ak zoberieme, že je to živočíšna výroba, ovocinárstvo, zeleninárstvo, kvety, chmeľ, vinohradníctvo, tak najmä živočíšna výroba dáva najviac práce a najväčšiu pridanú hodnotu z tých všetkých intenzívnych výrob.
Ale štátny rozpočet kapitoly ministerstva pôdohospodárstva sa netýka iba podpory živočíšnej výroby alebo chovu hovädzieho dobytka, ale chcem primárne poukázať na to, že takto navrhnutý rozpočet pri kapitole - vďaka už schválených zákonov -, ako je červená nafta, dane z pozemkov, DPH a tak ďalej, je likvidačný pre produkčné oblasti.
To sa najviac čudujem pánovi predsedovi z MOST-u Bugárovi a celej tejto koaličnej strane, že týmto návrhom zákonov a rozpočtu práve dôjde k likvidácii farmárov na južnom území Slovenska, počnúc od Bratislavy a končiac až v Čiernej nad Tisou, kde práve je najväčšia koncentrácia výbory s vysokou pridanou hodnotou, najväčšia koncentrácia zvierat, ovocinárstva, zeleninárstva - a sú to vaši voliči. Čiže vy cielene likviduje vašich voličov a myslím si, že vám to, túto skutočnosť, aj patrične spočítajú.
Vo vašom programovom vyhlásení vlády uvádzate, citujem: "V oblasti poľnohospodárskej a potravinárskej výroby bude vláda Slovenskej republiky podporovať maximálnu mieru finalizácie výroby, a tým aj tvorbu vyššej pridanej hodnoty." Ďalej uvádzate, že "vláda Slovenskej republiky vytvorí podmienky pre rozvoj rastlinnej a živočíšnej výroby tak, aby sa využil ich ekonomický potenciál". Čiže ak sa pozrieme na vaše programové uznesenie vlády a pozrieme sa na kroky, ktoré reálne robíte, tak slová a sľuby, ktoré ste dali voličom, sa ďaleko odlišujú od vašich skutkov. Z toho jasne vyplýva, že sľuby, ktoré ste im dali vo voľbách, slúžili iba na to, aby ste ich znovu oklamali, a z vášho programového vyhlásenia vlády zostal iba zdrap papiera.
Pán minister, vy mi nikdy neuveríte, aký má význam poľnohospodárska výroba, najmä výroba, ktorú ja stále presadzujem, a to je výroba s vysokou pridanou hodnotou, ktorá tvorí pracovné príležitosti. A to, aký má význam pre regióny, kde je obmedzená možnosť miery zamestnať sa. Kde ľudia, ktorí stratia prácu v poľnohospodárstve, veľmi ťažko sa uplatnia v inom sektore. Taktiež považujete poľnohospodárov za akýsi vred spoločnosti, najradšej by ste boli, kedy tu neboli, lebo stále rozprávate, že stále niečo pýtajú a nič nedávajú.
Preto mi dovoľte, aby som vám prečítal krátku správu uverejnenú v americkom odbornom časopise Hoard´s Dairyman, kde publikoval závery odborných ekonomických analýz z dvoch štátov Spojených štátov posudzujúcich vplyv sektoru výroby mlieka na ekonomickú aktivitu v týchto regiónoch a zamestnanosť.
V úvode tohto článku je konštatované, že aj keď výnosy za mlieko nepokrývajú náklady a priebežne nabiehajúce výdavky sa nedajú príliš zmeniť, americké farmy napriek tomu trvale prinášajú do ekonomiky veľké peniaze. Napríklad Wisconsin, ktorý je z racionálneho dôvodu nazývaný aj americkým DairyLandom a približne 13-tisíc fariem vyrábajúcich mlieko predáva svoju ročnú produkciu za viac než 20 mld. dolárov. Podľa výpočtu Centra pre ekonomiku výroby mlieka Univerzity vo Wisconsine utratí dojné stádo v počte 250 kusov zvierať za kŕmenie, materiál i služby a ďalšie produkty priemerne 675-tisíc dolárov s tým, že väčšina je nakupovaných od miestnych podnikateľov a fariem. Ekonomickí experti Univerzity vo Wisconsine uvádzajú, že jedna dojnica vo Wisconsine priemerne generuje viac než 17-tisíc dolárov v nadväzujúcich ekonomických aktivitách. Celkovo možno konštatovať, že mliečny priemysel Wisconsinu vytvára 21 200 pracovných miest na farmách, zamestnáva 21 600 miest v obchodnej sfére, 20 500 miest v službách, 2 600 v stavebných profesiách.
Ekonomickí analytici v Kalifornii zistili, že pri komplexnom posudzovaní jedna dojnica priemerného veku v priebehu roku 2008 vygenerovala viac než 34 000 dolárov v ekonomických aktivitách. Podľa tejto inštitúcie je multiplikačný efekt mliečneho hospodárstva na Golden Street California okolo 63 mld. amerických dolárov, to je viac než dopad filmového a televízneho priemyslu a dokonca väčší objem ako produkcia kalifornského vína.
Zo správy CAMB vyplýva, že celý mliečny priemysel vrátane nadväzujúcich obchodných aktivít vytvára v Kalifornii takmer 450-tisíc pracovných miest, typická kalifornská farma vytvára ekonomické aktivity v rozsahu 33 mil. dolárov a za rok, za rok a každých 100 kráv vytvára 25 pracovných miest. Zopakujem to, každých 100 kráv produkuje 25 pracovných miest.
Podobné štúdie boli prevedené aj v ďalších štátoch Spojených štátov. Ich výsledky ukazujú, prečo mnoho štátov a regiónov veľmi intenzívne hľadá mliečnych farmárov, ktorí by hospodárili na ich území.
Prechod od malých stád k veľkým farmám je veľký biznis zamestnávajúci stovky ľudí priamo a tisíce sprostredkovane. Posilňuje to celé hospodárstvo krajiny, podnikanie, obchod, školy, nemocnice, cirkev s vplyvom na tisíce ľudí spoločnosti.
Ak by takúto správu uverejnila niektorá naša univerzita alebo výskumný ústav, tak by ste sa možno pousmiali a by ste povedali, že to je účelovo naformulované a že to je lobing farmárov, ale verte mi, že univerzity v Spojených štátoch, ktoré prezentujú tento výskum a uverejňujú ho vo svetovo uznávaných odborných časopisoch, by si nejaký populistický článok ťažko dovolili uverejniť.
Na druhej strane ale musím tiež povedať, že je nielen dôležité, koľko peňazí do sektoru príde, ale aj akým spôsobom, ako hospodárne sú tie peniaze využité. Nie je jedno, či sú prostriedky použité na podporu nevýroby, to, čo bolo zavedené za vašich minulých vlád, kde sa negeneruje vysoká pridaná hodnota, negeneruje sa zamestnanosť a vlastne tento dopad, ktorý je aj prezentovaný v tejto krátkej správe, potom nie je možné dosiahnuť. Alebo sú prostriedky nasmerované práve na podporu intenzívnej výroby aj z pohľadu regionálnych špecialít a rozdielnych klimatických podmienok. A pri takomto hospodárení so zdrojmi a ich smerovaní práve dokážu prinášať túto významnú pridanú hodnotu, ktorá pre spoločnosť tvorí práve zamestnanosť.
Toto je zodpovednosť vlády a rezortného ministra a tejto zodpovednosti sa, bohužiaľ, nemôže zbaviť. Je ťažké obviňovať poľnohospodárov, že oni využívajú systém, ktorý nastavíte. Ak nastavíte systém, že je výhodnejšie nevyrábať, ako vyrábať, no tak budú nevyrábať. Ale toto nie je zodpovednosť poľnohospodárov. Toto je zodpovednosť vlády a ministra, akým spôsobom smeruje a kam smeruje peniaze.
Čiže treba to pozerať aj z tejto druhej strany.
Dorovnanie priamych platieb do plnej výšky máte taktiež zakomponované v programovom vyhlásení vlády. Citujem: "V rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky Európskej únie bude vláda Slovenskej republiky presadzovať plošné zrušenie poľnohospodárskych dotácií, dovtedy sa v záujme zachovania konkurencieschopnosti slovenských poľnohospodárov bude snažiť dosiahnuť nediskriminačné podmienky."
O akej rovnosti šancí vo vašom programovom vyhlásení vlády hovoríte? Kým slovenskí poľnohospodári dostali na hektár poľnohospodárskej pôdy 239 euro na hektár, tak štáty európskej pätnástky v priemere 348 euro, českí poľnohospodári 369 euro, to je o 130 euro na hektár viacej ako slovenskí farmári, Slovinsko, ktoré vstupovalo do Európskej únie spolu s nami, až 562 euro na hektár a susedné Rakúsko 519 na hektár, čo je viac ako dvojnásobok. O akej konkurenčnej schopnosti potom môžme hovoriť?
A to nehovorím o rozdieloch v štátnej pomoci. Kým českí, maďarskí, poľskí poľnohospodári dostávajú štátnu pomoc na úrovni viac ako 50 euro na hektár, tak rakúski poľnohospodári dostávajú štátnu pomoc až 277 eur na hektár, čo je až 70-násobok štátnej pomoci slovenských farmárov, a to ich delí iba Dunaj. Ak zoberiete poľnohospodára v Rusovciach a v Jarovciach a na druhej v Kitze, tak je obrovský rozdiel v podpore týchto poľnohospodárov, a potom povedať, že naši poľnohospodári sú málo konkurencieschopní, je asi dosť neúprimné a falošné a neodráža to reálnu skutočnosť a chce to iba zakryť reálny pohľad na to, prečo je situácia v poľnohospodárstve na Slovensku taká, aká je. Preto považujem navrhovaný štátny rozpočet aj v súlade so zákonmi, ktoré už boli schválené, za doslova likvidačný, najmä pre intenzívne výroby na likvidáciu ďalších fariem, likvidáciu zamestnanosti.
Spomínanú likvidáciu pracovných príležitostí, ak sa pozriem z dôvodu programového vyhlásenia vlády, hovoríte, že táto vláda chce nielen udržať, ale aj zvyšovať zamestnanosť, že je to jej priorita a že dokonca vynaloží aj nemalé finančné zdroje na tvorbu nových pracovných príležitostí.
Pán minister, bolo by ďaleko efektívnejšie a lacnejšie, ak by ste udržali pracovné príležitosti v poľnohospodárstve, oveľa menej peňazí by to stálo a hlavne by sa udržala zamestnanosť v regiónoch, do ktorých priemysel ešte dlho nepríde.
Čo by som chcel ale na záver svojho vystúpenia odovzdať ako najdôležitejší odkaz pre kolegyne a kolegov z koaličných strán, z vládnej koalície. Vďaka programovému vyhláseniu vlády, vďaka návrhu štátnemu rozpočtu a zákonom s ním súvisiacich príde k zdražovaniu potravín na Slovensku.
Pán minister, možno mi odpoviete, že áno, príde k zdražovaniu potravín v rámci celej Európy vyplývajúcich z dôsledku záplav, povodní v Európe, ale aj sucha a požiarov, povedzme v ruskej časti a neúrody v iných oblastiach sveta, ale na Slovensku príde vďaka nekoncepčnej politike vlády v oblasti poľnohospodárstva k významnému zdražovaniu potravín. Opakujem, k významnému zdražovaniu potravín a toto všetko zaplatia občania Slovenskej republiky nie preto, že je to všeobecný trend zdražovania a krízy, ale najmä aj preto, že vy konáte nekoncepčne a likvidačne pre našich poľnohospodárov. Toto je odkaz, ktorý posielate občanom Slovenskej republiky, ktorý je dôsledkom vami nastaveného štátneho rozpočtu a zákonov, ktoré sme, ktoré ste včera schválili.
Samozrejme, v neposlednej rade musím povedať, že z tohto pohľadu príde aj k podstatnému zhoršeniu obchodnej bilancie, čo bude mať ďalší negatívny dopad aj na obraz, aj na ekonomiku Slovenska. Táto obchodná bilancia sa bude zhoršovať najmä s potravinami mierneho páska, ktoré by sme boli schopní vyrobiť, pokiaľ by ste slovenským poľnohospodárom dali rovnosť šancí. Dali by ste im trošku väčšiu príležitosť byť konkurencieschopní, lebo, bohužiaľ, diskriminujú nás už podmienky, za ktorých sme vstupovali do Európskej únie, a konkurenčná schopnosť slovenských poľnohospodárov nebude, aj keď budú dorovnané priame platby do výšky 100 %.
Z tohto dôvodu si dovolím podať pozmeňujúci návrh k návrhu zákona o štátnom rozpočte. Príloha číslo 3 k zákonu o štátnom rozpočte na rok 2011 sa mení nasledovne:
1. Číslo "759 774 575" v riadku ministerstva obrany sa mení na číslo "709 774 575".
2. Číslo "1 303 853 488" v riadku Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky sa mení na číslo "1 353 853 488".
3. Číslo "355 493 957" v riadku Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky sa mení na číslo "405 493 957".
Odôvodnenie: Uvedeným pozmeňujúcim návrhom sa zvyšuje rozpočet kapitoly ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka o 50 mil. eur na úkor zníženia rozpočtu kapitoly ministerstva obrany o 50 mil. Prostriedky vo výške 40 mil. eur budú použité na zvýšenie národných doplnkových priamych platieb, podporu živočíšnej výroby, vykrytie platby na veľké dobytčie jednotky v plnom rozsahu tak, ako tomu bolo v rokoch 2007 až 2010. V prípade neschválenia pozmeňujúceho návrhu hrozí úplné zdecimovanie živočíšnej výroby v Slovenskej republike a prostriedky vo výške 10 mil. budú použité na zvýšenie štátnej pomoci a budú použité na podporu poistného v súvislosti s podporov štátu k zapojeniu farmárov do poistenia pred živelnými pohromami a podporu kontroly úžitkovosti hospodárskych zvierat. Uvedeným sa dosiahne zvýšenie prevencie pred povodňami a následne nebude potrebné v budúcnosti vyčleňovať prostriedky na odškodnenie farmárov zo štátneho rozpočtu a zachovanie kontroly úžitkovosti hospodárskych zvierat, a tým zotrvanie Slovenskej republiky v medzinárodných inštitúciách, ako je ICAR a INTERBULL.
Uvedený návrh je v súlade s programovým vyhlásením vlády, kde sa vláda Slovenskej republiky zaviazala vytvoriť podmienky pre rozvoj rastlinnej a živočíšnej výroby tak, aby sa využil ich plný ekonomický potenciál. Uvedený návrh nemá vplyv na deficit verejnej správy a má pozitívny vplyv na zamestnanosť.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Pán poslanec Záhumenský, ako aj ostatní poslanci SMER-u a SNS, opakovane vás vyzývam, aby ste využili váš vplyv vo firmách vašich rodín, kamarátov a známych, ktorým ste za posledné štyri roky rozdali stovky miliárd korún z peňazí ľudí, ktoré horko-ťažko zaplatili do štátneho rozpočtu. Bolo to cez kauzy emisie, mýto, nástenkový tender, TIPOS. Ak poprosíte a využijete teda svoj vplyv v týchto firmách a získate a prehovoríte týchto svojich známych, rodiny a kamarátov na to, aby aspoň desatinu z tohto lupu zaplatili späť do štátneho rozpočtu, bude dosť peňazí na zdravotníctvo, školstvo, pre nezamestnaných, pre matky s deťmi, ako aj na vaše vami spomínané poľnohospodárstvo. Nebudú sa môcť potraviny zdražovať, ale mlieko bude znova za 2,10 a chlieb za 3. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, ja som sa z tohto vystúpenia pána Záhumenského dozvedel niekoľko faktov, ktoré sú pre mňa nepopierateľne nové, akože na každých 100 kráv sa vytvára 25 pracovných miest a množstvo ďalších faktov. To uznávam a beriem.
Pôvodne som chcel pána kolegu kritizovať za to, že mal dlhé vystúpenie, snažil sa o istú odbornú prezentáciu problematiky, ktorí mnohí nemusíme rozumieť a nepodáva žiaden návrh. Na záver ten návrh pozmeňujúci podal. Mne z toho vyplýva, chcel by som požiadať aj ďalších kolegov, predovšetkým z opozície, ktorí budú vystupovať a kritizovať tento rozpočet, aby podávali konkrétne návrhy, ako tento rozpočet vylepšiť.
Súčasná vláda sa jasne snaží o to, aby konsolidovala verejné financie. Nikto z vás, dámy a páni, nevystúpil proti tomuto, proti tejto základnej myšlienke celej koncepcie rozpočtu. Preto by som vás požiadal, predkladajte konkrétne pozmeňujúce návrhy a skúsme niekedy až z takej, odpusťte, že to poviem, ale urážajúcej diskusie skĺznuť do normálnej pracovnej roviny.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, vo vašom vystúpení ste povedali toľko vecí, že naozaj ľudia, ktorí o tom veľa nevedia, tak môžu mať z toho bolenie hlavy. Ja vám chcem pripomenúť, že prioritou minulej vlády bolo poľnohospodárstvo. Rovnako vám chcem však ale povedať, že podľa vyhlásenia Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory nikdy napriek tomu, že také kvantum peňazí sa do poľnohospodárstva nedostalo, sa dostala do úplného závozu poľnohospodárstva, dostalo sa do kritického stavu napriek tým vysokým dotáciám. Škoda, že sa tými návrhmi, ktoré ste hovorili, a tými citáciami zo Spojených štátov neriadili a neaplikovali ste ich do praxe, keď ste to viedli a keď to bola vaša priorita a keď sa do toho naliali toľké obrovské peniaze.
Len v úzadí sa hovorili legendy o tom medzi poľnohospodármi, ako výpalníci z Ladomerskej Viesky chodili a kasírovali tých, ktorí tie peniaze brali. Na to ste mali myslieť. A ako sa preorientovala výroba v poľnohospodárstve. Klesli sme s produkciou, že za nami je už len Estónsko, Lotyšsko a Litva. Sme na poslednom mieste zo stredoeurópskych krajín. Oplatilo sa vďaka masívnemu systému dotovania nerobiť. Ten, kto nezasial, nerobil, kto nerobil produkciu, ten najviac bohatol.
Dojímalo ma to, že sa tak staráte o našich voličov. Naši voliči najlepšie vedia, čo majú urobiť, a nemusíte mať starosť o to, že by nevedeli, ako sa majú správať.
Dovolím si na záver povedať, že napriek žalostnému stavu, v akom poľnohospodárstvo sa vďaka vášmu riadeniu dostalo, vláda neoslabila tento rezort a dala naozaj dostatočný balík peňazí... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)