9. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážená pani premiérka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení kolegovia, kolegyne, milé dámy, vážení páni, dovoľte mi uviesť návrh zákona o štátnom rozpočte a verejných rozpočtoch na rok 2011.
Návrh štátneho rozpočtu je vždy kľúčovým dokumentom, zákonom roka, nie je tomu inak ani tento rok. Možno rozdiel je v tom a zvláštnosť je v tom, že sme pripravovali rozpočet vo veľmi ťažkých podmienkach a ťažkej situácii.
Jednak situácia vo svetovej, európskej, ale i slovenskej ekonomike, jednak krátky čas potrebný na prípravu rozpočtu súvisiaci aj s tým, že bývalá vláda nepripravila ani východiská štátneho rozpočtu, pričom jej táto povinnosť vyplýva zo zákona.
Takže situácia, v ktorej sa nachádzame nie je jednoduchá a je o to dôležitejšie, aby Národná rada schválila rozpočet, ktorý bude dobrý, rozpočet, ktorý upokojí situáciu, rozpočet, ktorý umožní Slovensku, aby ozdravilo verejné financie, a aby bolo vnímané ako dôveryhodný partner a dôveryhodný dlžník aj zo strany finančných trhov.
Tá situácia je ťažká aj preto, že vláda Ivety Radičovej prebrala krajinu vo veľmi zlom stave. Prebrali sme krajinu po štyroch rokoch neustále sa zhoršujúceho podnikateľského prostredia, prebrali sme krajinu po štyroch rokoch nebývalého nárastu korupcie, klientelizmu, plytvania a rozhadzovania verejných zdrojov. Prebrali sme krajinu, ktorá sa pod vládou Roberta Fica pustila po gréckej ceste. Minimálne v niektorých oblastiach celé štyri roky, v niektorých oblastiach minimálne posledné dva roky tu bol vývoj, ktorý, ak by pokračoval, bol by neudržateľný a nezvratne by viedol k stavu, v akom je dnes Grécko. 
Jasne o tom svedčia viaceré čísla a fakty. Podobnosť je napríklad v tom, že deficit verejných financií bol v roku 2009 takmer 8 % hrubého domáceho produktu a v tomto roku to bude podobné číslo, a to napriek tomu, že Slovenská republika nemusela vynaložiť a vláda Roberta Fica počas vlády, počas globálnej finančnej krízy nemusela vynaložiť na ozdravenie a sanáciu bankového sektora ani jedno jediné euro.
Ďalšia podobnosť je v tom, že bývalá vláda nevyužila dobré časy na znižovanie deficitu. Vďaka reformám sme dosahovali v rokoch 2006, 2007 a 2008 rekordné tempá ekonomického rastu, aj rekordné prírastky príjmov verejných financií. Napriek tomu sa tieto časy nevyužili na zásadnú konsolidáciu a ozdravenie verejných financií.
Kto neverí, nech sa páči, citát zo správy Európskej komisie v správe o verejných financiách na Slovensku zo 7. októbra 2009, kde sa konštatuje, citujem: "Dobré časy sa nevyužili na pokrok pri konsolidácii verejných financií." Ďalšia ... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pán minister, prepáčte, prosím vás pekne. Poprosím kolegov, keby mohli buď si sadnúť alebo miestnosť opustiť a venovať viac pozornosti rečníkovi.
Ďakujem pekne, nech sa páči.

Ďalšia podobnosť medzi tým, čo sa dialo na Slovensku a tým, čo sa dialo v Grécku je klamanie a kamuflovanie o skutočnej situácii vo verejných financiách. Tu priznávam, uznávam, že samozrejme tá podobnosť nie je úplná, že Grécko v tomto zavádzalo omnoho viac ako zavádzala vláda Roberta Fica a ministerstvo financií vedené pánom Počiatkom, ale napriek tomu dochádzalo k tomu aj na Slovensku.
Napríklad predražené PPP projekty, ktorých účelom bolo okrem iného zvyšovať verejný dlh, ale tak, aby to nebolo započítané do verejného dlhu oficiálne, aj keď v budúcnosti by bolo. Ďalej dotácie, ktoré bývalá vláda vo výške stoviek miliónov eur dávala na záchranu železníc alebo nemocníc, pričom ich nezahŕňala do deficitu, ale bolo jasné, že nejde o návratné prostriedky, ale ide o prostriedky, ktoré zvyšujú dlh a deficit.
Ďalej, ďalšou podobnosťou a ďalším dôvodom, prečo ten vývoj bol veľmi nebezpečný a je potrebné ho zvrátiť, bolo ignorovanie starnutia populácie. Neustále útoky, deformácie a okliešťovanie druhého piliera, druhého dôchodkového piliera znamenalo ohrozovanie dlhodobej udržateľnosti verejných financií do budúcna.
No a taktiež Slovensko, podobne ako Grécko zaznamenávalo počas posledných štyroch rokov veľmi rýchly pokles konkurencieschopnosti vo všetkých rebríčkoch, aké existujú počas štyroch rokov Ficovej vlády, dochádzalo k výraznému poklesu konkurencieschopnosti. Len uvediem jeden na ilustráciu, asi najrenomovanejší, najkomplexnejší rebríček Svetového ekonomického fóra, kde vláda Roberta Fica preberala krajinu, keď Slovensko bolo na 36. mieste na svete a odovzdávala ju na 60. mieste na svete, pričom v niektorých ukazovateľoch, ako je napríklad korupcia a klientelizmus vládnych činiteľov a úradníkov sme sa ocitli na posledných priečkach alebo jedných z posledných priečok zo všetkých 139 hodnotených krajín sveta. A to je tá ďalšia podobnosť, vysoká miera korupcie aj v Grécku, aj na Slovensku.
Takže, zhrnuté a podčiarknuté, cesta, po ktorej Slovensko kráčalo počas vlády Roberta Fica bola cestou, na ktorej, keby sme pokračovali, tak celkom určite hrozia veľmi vážne dôsledky a veľmi vážna situácia. Aj preto vláda Ivety Radičovej musela pripraviť rozpočet, ktorý by zastavil tento nebezpečný vývoj, ktorý by zásadným spôsobom ozdravil verejné financie.
Nevyhnutnosť ozdravenia je daná aj tým, že v budúcom roku budeme musieť na finančných trhoch sa refinancovať, teda požičať si prostriedky zhruba vo výške 8 mld. EUR a to, aby bolo Slovensko dôveryhodne vnímané, aby mohlo dosahovať prijateľné úrokové miery a požičiavať si za prijateľnú cenu, na to je potrebná zásadná konsolidácia, zásadné ozdravenie verejných financií. Preto sme prijali zámer znížiť, zásadne znížiť deficit z úrovne okolo 8 % v tomto roku na menej ako 5 % v budúcom roku a menej ako 3 % v roku 2013.
Rozpočet je pripravený, v ňom sú zahrnuté, je zahrnutý mix opatrení na výdavkovej, aj na príjmovej stránke. Čo sa týka výdavkovej stránky, rozpočet predpokladá zníženie výdavkov zhruba v objeme 1,5 % HDP a zvýšenie príjmov vo výške zhruba 1 % hrubého domáceho produktu.
Keďže očakávam spochybňovanie týchto údajov, chcem konštatovať, že aj stanovisko Medzinárodného menového fondu veľmi čerstvé z 5. novembra 2005 jednoznačne konštatuje, že je to tak, že väčšia časť konsolidačného úsilia, konkrétne v objeme 1,5 % hrubého domáceho produktu sa deje na strane zníženia výdavkov a zhruba 1-percentná časť konsolidačného úsilia na strane zvýšenia príjmov.
Áno, musíme prijímať aj nepopulárne opatrenia, ale treba jasne povedať, že peniaze, ktoré potrebujeme získať zo zvyšovania, napríklad dane z pridanej hodnoty alebo spotrebných daní, sú peniaze, ktoré už boli minuté. Teraz prišiel len účet, ktorý je potrebné a nevyhnutné zaplatiť, pretože, ak by sme nezaplatili tento účet za bývalé roky vládnutia, tak tá cena by bola ešte rádovo, rádovo vyššia.
Takže áno, zvyšujeme dočasne daň z pridanej hodnoty, zvyšujeme niektoré spotrebné dane, ale robíme to spôsobom takým, že to spájame aj zrušením výnimiek a zrušením deformácií, ktoré boli doteraz v systéme a tiež napĺňame niektoré záväzky vyplývajúce pre nás z pravidiel Európskej únie. Snažíme sa to zároveň robiť maximálne citlivo tak, aby najmä nízkopríjmové skupiny neboli zasiahnuté a ja vám to zdokumentujem aj na číslach zo štátneho rozpočtu.
Je pravdou, že v súvislosti s opatreniami, ktoré prijímame, očakávame aj istý rast cien, aj istý rast životných nákladov, ale tie čísla vôbec nie sú také katastrofické ako ich opakovane aj pri prerokovávaní zákonov, ktoré obsahujú tieto opatrenia uvádzali opoziční poslanci alebo ako ich napríklad deklarujú a uvádzajú aj predstavitelia odborov, ktorí sa veľmi často správajú skôr ako politická strana, než ako naozajstné odbory.
Takže, aby som bol konkrétny. Nielen my, ale napríklad aj Medzinárodný menový fond už v citovanom stanovisku predpokladá, že nárast cenovej hladiny, nárast cien vplyvom všetkých, súhrnne, vplyvom všetkých opatrení, ktorými zvyšujeme nepriame dane, bude v rozmedzí medzi 3/4 % a 1 %. Celkovú infláciu, celkový rast cien v budúcom roku očakávame na úrovni 3 až 3,7 %. Odhad ministerstva financií je 3,7 %, odhad Medzinárodného menového fondu sú 3 %. Zároveň očakávame taký istý rast platov, rast miezd, takže nemalo by v budúcom roku dôjsť, napriek týmto nevyhnutným nepopulárnym opatreniam, nemalo by dôjsť k poklesu reálnych platov, k poklesu reálnych príjmov. A opakujem, vplyv na rast cien všetkých, nárastu všetkých daní a odvodov, by mal byť menší ako 1 %.
Dôvod prečo, ako som spomínal, musíme pristúpiť k týmto opatreniam, je aj mimoriadne rýchle zadlžovanie Slovenska počas posledných dvoch rokov. Verejný dlh na Slovensku sa za dva roky, počas druhej polovice vlády Roberta Fica zvýšil viac ako o polovicu, z 27,7 % na konci roka 2008, na 43,8 % HDP v roku 2010. Dlh na jedného občana vzrástol z 3 439 EUR v roku 2008 na 5 326 EUR v roku 2010, čo predstavuje nárast vyše 54 %. Prudké zadlžovanie bolo síce čiastočne spôsobené aj celosvetovou hospodárskou krízou, ale druhým významným dôvodom mimoriadne prudkého zadlžovania bolo aj to, že predchádzajúca vláda nechcela pred parlamentnými voľbami prijímať potrebné, avšak nie veľmi populárne opatrenia.
Slovensko sa preto zadlžovalo rýchlejšie ako iné krajiny, dokonca rýchlejšie ako krajiny, ktoré museli zachraňovať banky a museli použiť veľké objemy prostriedkov na záchranu bánk. Aj preto je zásadným cieľom vlády, ako sa to píše aj v programovom vyhlásení, citujem: "Zásadným cieľom vlády Slovenskej republiky je zníženie deficitu verejných financií pod úroveň 3 % hrubého domáceho produktu v roku 2013 tak, aby Slovensko dodržalo svoje záväzky voči Európskej únii vyplývajúce z Paktu stability a rastu. Vláda Slovenskej republiky prijme väčšinu opatrení potrebných na zníženie deficitu s účinnosťou od roku 2011."
Vláda sa teda rozhodla pre ozdravenie verejných financií z dvoch hlavných dôvodov. Prvým je fakt, ako som už spomínal, že v budúcom roku si musíme na finančných trhoch požičať 8 mld. EUR, inak nebudeme schopní plniť svoje záväzky. Na získanie takýchto zdrojov je však potrebná dôvera finančných trhov, o to viac aká dnes je situácia, aká je nervozita na finančných trhoch. Inak by sme boli omnoho zraniteľnejší a potom by sa stalo, že by sme nemuseli byť schopní svoje záväzky splácať. Musíme teda dokázať, že politika bude tak kredibilná, že budeme vedieť tieto záväzky splácať, pretože inak by nám naozaj hrozil scenár Grécka. Najskôr vyššie a vyššie úroky na náš dlh a nakoniec strata schopnosti vôbec si požičať. Tam viedla po tejto ceste a týmto smerom viedla Slovensko koalícia na čele so SMER-om.
Druhým dôvodom ozdravovania verejných financií je to, že vláda považuje prudké zadlžovanie budúcich generácií za nespravodlivé. Vysoký verejný dlh v kombinácii so starnutím našej populácie vytvára pre budúce generácie príliš vysokú záťaž a ohrozuje udržateľnosť verejných financií a rastu životnej úrovne na Slovensku.
Základným ukazovateľom verejných financií je deficit alebo prebytok. Pri rozhodovaní o tom, aká bude veľkosť konsolidačného úsilia, vláda posudzovala najmä dve kritériá. Na jednej strane to bol záujem znížiť deficit, čo najviac tak, aby sme presvedčili o svojej dôveryhodnosti a kredibilite. Na druhej strane tak, aby tieto opatrenia nezasiahli príliš negatívne do zníženia rastového potenciálu a nezadusili rast ekonomiky. Preto sme to nastavili tak, že predpokladáme v budúcom roku zníženie deficitu na úroveň 4,9 %, čo síce spôsobí veľmi mierne menej ako pol až trištvrte percentné zníženie potenciálneho ekonomického rastu, ale zároveň vytvorí podmienky na to, aby ekonomický rast v ďalších rokoch, a teda aj rast zamestnanosti, rast životnej úrovne mohol byť omnoho vyšší.
Výsledkom takto navrhovaného tempa ozdravovania verejných financií bude aj postupné spomalenie narastania verejného dlhu a jeho pokles už od roku 2013. Toto považujem za zásadnú vec. Vláda má ambíciu, aby ešte v priebehu tohto volebného obdobia došlo k zvráteniu veľmi nepriaznivého stavu nárastu verejného dlhu a po roku 2013, aby verejný dlh Slovenska klesal.
K medziročnému zníženiu deficitu z predpokladaných 7,8 % na 4,9 %, teda prispejú opatrenia, ako na strane príjmov, tak na strane výdavkov. Celková hodnota tohto ozdravného balíka je 1,75 mld. EUR. Väčšia časť ozdravenia verejných financií ako som spomínal, sa navrhuje na strane výdavkov, kde samozrejme jedným z problémov pri príprave rozpočtu bola krátkosť času na jeho prípravu. Ako som spomenul na začiatku, vláda Roberta Fica si nesplnila dokonca ani zákonnú povinnosť pripraviť východiská štátneho rozpočtu, aj preto bol krátky čas na prípravu systémových opatrení, ktoré by znižovali deficit do ďalších rokov, ako je napríklad reforma sociálneho alebo dôchodkového systému. Takéto zmeny budú súčasťou ďalších rozpočtov na nasledujúce roky, a aj pre krátkosť času sa museli využiť pre rok 2011, najmä plošné škrty, plošné zníženie bežných a mzdových výdavkov o 10 %.
Treba tiež uviesť, že základným predpokladom ozdravenia verejných financií bude a musí byť aj výrazný pokles korupcie vo verejnom sektore. Už nikdy sa nesmú opakovať kauzy typu tendra na elektronické mýto alebo predaja kvót CO₂, či nástenkového tendra, kde štát stratil stovky mil. EUR. Výrazná zmena musí nastať aj v systéme verejného obstarávania, kde musia postupne začať dominovať elektronické aukcie a súťažné metódy a musí dominovať konanie vo verejnom záujme a nie opak konania vo verejnom záujme, akého sme boli svedkami posledné štyri roky.
Ozdravný balík, ktorý predkladáme v tomto rozpočte je v súlade s vládnym programom, v ktorom sa píše: "že znižovanie deficitu bude vláda Slovenskej republiky realizovať opatreniami na strane príjmov aj výdavkov verejných financií."
Pre zdravý vývoj slovenskej ekonomiky bude v roku 2011 veľmi dôležité, aby sa podarilo urýchliť čerpanie európskych fondov. Aj v tejto oblasti sme za posledné štyri roky boli úplne na chvoste a za nami už bolo len Rumunsko a Bulharsko. Aj tu bude nevyhnutná zásadná zmena.
Samozrejme, že každý rozpočet so sebou nesie aj isté neistoty a tie sú spôsobené, najmä vonkajším prostredím a predpokladaným vývojom svetovej ekonomiky, ktorý je pomerne neistý. Ďalším rizikom je aj hospodárenie vyšších územných celkov, obcí a miest, teda samosprávy a ďalším rizikom je dopad viacerých ozdravných opatrení na príjmy a výdavky verejných financií.
Dovoľte, aby som sa vyjadril v tomto úvodnom slove aj k tomu, či teda ide štát šetriť alebo nie. Už vo viacerých vystúpeniach predtým a predpokladám, že pán poslanec Počiatek a ďalší to budú tvrdiť znova, že vraj nešetríme. Takže, chcel by som uviesť tieto veci dopredu na pravú mieru a povedať to na faktoch a na číslach, pretože štátny rozpočet na rok 2011 je zostavený úsporne a je zároveň zostavený realisticky.
Výdavky štátneho rozpočtu je potrebné a možné porovnávať bez troch položiek, na ktoré nemá rozpočtová politika priamy vplyv. Tie tri položky sú úroky zo štátneho dlhu, transfer do Sociálnej poisťovne a financovanie európskych fondov. Ak, teda porovnávame základné výdavky bez týchto troch položiek, teda výdavky, ktoré slúžia na mzdy, prevádzku, investície, tak tieto dosiahnu v roku 2011 10 121 mld. EUR a v porovnaní s rozpočtom na rok 2010 klesnú síce len o 1,1 mil. EUR, ale toto porovnanie nie je korektné. Rozpočet na rok 2010 bol totiž pripravený typicky predvolebne a nereálne, formálne vykazoval výrazné úspory, ale oproti skutočnosti roku 2009 až o 527 mil. vykazoval úspory, teda takmer o 5 %. V skutočnej činnosti sa to však vôbec neprejavilo.
Prebrali sme krajinu s výrazne vyšším deficitom ako bol rozpočtovaný a s viacerými neuhradenými záväzkami, ktoré boli vládou prijaté. Rástli platy zamestnancov v roku 2009 aj v roku 2010, nárast verejných výdavkov bol jeden z najvyšších zo všetkých krajín Európskej únie. Len na ilustráciu, verejné výdavky v prvom polroku t.r. na Slovensku vzrástli o 15 %, kým v Českej republike o 1 %.
Takže výsledkom bolo, že výdavky v tomto roku výrazne prekročia rozpočtovanú úroveň a dosiahnu približne 10 750 mld. EUR. Takže, ak porovnávame skutočné výdavky v tomto roku, ktoré boli nastavené bývalou vládou, tak pokles verejných výdavkov tých základných výdavkov, porovnateľných v budúcom roku bude takmer 6 %, 5,9 % pokles verejných výdavkov. Takže ide o úsporný rozpočet.
Ďalej by som chcel povedať pár slov o tom, ktoré sú najdôležitejšie priority, ktoré v rozpočte máme. Prioritou ako som povedal je, aby dopady boli rozložené čo najspravodlivejšie, aby boli čo najmenej ohrozené sociálne slabé a ohrozené skupiny obyvateľstva. Napriek tomu, že celý rozpočet je úsporný, celkové výdavky kapitoly ministerstva práce v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2010 medziročne rastú o 2,11 %. V programe sociálna inklúzia v roku 2011 v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2010 je nárast 7,1 %. Na pomoc v hmotnej núdzi je nárast 4,96, teda takmer 5 %. Na podporu rodiny sa v roku 2011 rozpočtuje o 8,43 % viac v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2010, a čo sa týka poskytovania rodičovského príspevku, vrátane do počtu prostriedkov na jeho krytie, predstavuje to nárast výdavkov o 31,4 %. Peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia sa zvyšujú o 6,1 %.
Ďalšou prioritou je doprava, najmä výstavba ciest, rýchlostných komunikácií a diaľnic. Takže nie je pravda, že vláda Ivety Radičovej zastavuje výstavbu diaľnic, alebo že to nie je našou prioritou. Najlepšie o tom svedčia čísla. Čo sa týka cestnej infraštruktúry, na výdavky súvisiace s cestnou infraštruktúrou je rozpočtovaných 938 mil. EUR, vrátane prostriedkov zo zdrojov EÚ a spolu financovania a výdavky v roku 2011 rastú v tejto položke o 23,1 %. Na výstavbu ciest a diaľnic a rýchlostných ciest tak isto dochádza k nárastu.
Ďalšou prioritou vlády je samozrejme v ťažkých podmienkach, ale je školstvo, veda a výskum. Aj preto učitelia boli jedinou skupinou verejných zamestnancov, ktorí boli vyňatí zo zníženia mzdových prostriedkov o 10 % a aj v ťažkej situácii verejné výdavky na regionálne školstvo v roku 2011 porastú oproti schválenému rozpočtu roku 2010 o 1,88 % a výdavky vysokých škôl z verejných zdrojov o takmer 2 %.
Čo sa týka zdravotníctva, tiež veľmi často spomínaného, dochádza k nárastu verejných výdavkov do zdravotníctva o 2,28 %. Dochádza síce k zníženiu platieb za poistencov štátu, ale tieto sú viac ako kompenzované ďalšími príjmami, napríklad z odvodnenia tých príjmov, ktoré predtým z odvodnené neboli.
Mohol by som pokračovať ďalšími kapitolami, kde dochádza k nárastu. Neurobím to, pretože chcem, aby pán poslanec Počiatek, mal adekvátny priestor, priestor aký som mal ja.
Takže dovoľte mi, aby som uzavrel môj vstup tým, že verím a som presvedčený, že vláda Slovenskej republiky predkladá dobrý rozpočet, aj keď ten rozpočet nie je ľahký, nebol pripravovaný v ľahkých podmienkach, a aj keď znamená aj ťažké a nepopulárne opatrenia, ktoré určite nerobíme radi a nerobíme ich ani s ľahkým srdcom. Robiť ich musíme, pretože, ak by sme nezvrátili negatívny vývoj, ktorý tu bol naštartovaný počas vlády Roberta Fica, náklady, ktoré by museli platiť ľudia, by boli radovo väčšie a nevytvorili by sme predpoklady na zdravý a udržateľný ekonomický rast, ktorý je predpokladom rastu zamestnanosti, rastu životnej úrovne a rastu kvality života ľudí. A to je zásadný cieľ našej vlády.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu k návrhu štátneho rozpočtu na rok 2011 je pod tlačou 163.
Prosím, predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Jána Jasovského, aby stanovisko uviedol.
Nech sa páči, pán Jasovský.

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená pani predsedníčka vlády Slovenskej republiky, pani ministerka, páni ministri, pani poslankyne, páni poslanci, dámy a páni, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky plní svoje poslanie nezávislého štátneho orgánu v súlade s kompetenciami, ktoré sú mu dané Ústavou Slovenskej republiky, zákonom o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky a Limskou deklaráciou o základných princípoch nezávislej finančnej kontroly.
Vo svojom stanovisku k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2011 zohľadňuje nielen skúsenosti z nezávislej kontrolnej činnosti, ale aj poznatky z vývoja slovenskej ekonomiky, informácie a odporúčania Národnej rady Slovenskej republiky, vlády Slovenskej republiky a orgánov Európskej únie.
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v tomto stanovisku preveril rozpočtovanie vybraných subjektov verejnej správy pri nakladaní s verejnými prostriedkami a majetkom z hľadiska dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov. Vyhodnotil správnosť, pravdivosť a objektívnosť nimi rozpočtovaných finančných údajov a mieru hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti, s akou tieto subjekty rozpočtujú hospodárenie s verejnými prostriedkami, majetkom a inými finančnými a nefinančnými zdrojmi.
Makroekonomické rámce zostavenia návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2011 sú realistické. Odhadované medziročné zníženie tempa reálneho ekonomického rastu o 0,7 percentuálneho bodu na 3,3 % v stálych cenách, nárast priemernej ročnej miery inflácie o 2,3 percentuálneho bodu na 3,7 %, či vývoj ukazovateľov trhu práce zohľadňujú očakávaný vývoj pôsobenia základných vnútorných a vonkajších faktorov.
Cieľ návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2011 zníži schodok verejnej správy do konca roku 2011 o 2,9 percentuálneho bodu na úroveň 4,9 % z hrubého domáceho produktu, je reálny. Rešpektuje rozhodnutie Rady Európskej únie o začatí procedúry nadmerného deficitu voči Slovenskej republike z 2. decembra 2009, podľa ktorého sa má fiškálny deficit do konca roku 2013 znížiť na úroveň referenčnej hodnoty maastrichtského kritéria stanoveného úrovňou 3 % z hrubého domáceho produktu.
Tento cieľ vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a v jeho rozpočtovaní sú premietnuté jej realizovateľné konsolidačné opatrenia, ktoré majú zabezpečiť posilnenie rozpočtového rámca a vytvoriť podmienky pre postupný pokles podielu hrubého verejného dlhu na hrubom domácom produkte.
Vážené dámy, vážení páni, rozpočtovanie celkových príjmov štátneho rozpočtu na rok 2011 vo výške 13 092 402 812 mld. EUR, vytvára priestor pre efektívne prerozdelenie výdavkov štátneho rozpočtu, ktoré sa rozpočtujú vo výške 16 925 557 812 mld. EUR.
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky po zohľadnení makroekonomických a východiskových rámcov návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2011 až 2013 nemá zásadné výhrady k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2011, v ktorom je schodok štátneho rozpočtu rozpočtovaný vo výške 3 833 155 mld. EUR.
Nemať zásadné výhrady však neznamená nemať pripomienky k jeho zostaveniu. Je zrejmé, že v prílohách návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2011 boli navrhnuté a následne schvaľované zmeny vyplývajúce z novely zákona č. 575 o organizácii činnosti vlády a o organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov ako aj ďalších zákonov, ktoré v čase vypracovania tohto návrhu zákona neboli schválené.
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vo svojom stanovisku k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2011 upozorňuje na niektoré riziká spojené s jeho plnením. V makroekonomickom rámci návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013 je rizikom neistý vývoj svetovej ekonomiky a finančných trhov, nenaplnenie cieľov konsolidačných opatrení vlády Slovenskej republiky, udržanie konkurencieschopnosti podnikateľského prostredia a nižšia úroveň riešenia štrukturálnych problémov na trhu práce.
Je to horšie ako očakávaný makroekonomický vývoj, ktorý sa môže spolu s veľkým rozsahom legislatívnych zmien v daňovej a odvodovej oblasti negatívne prejaviť v odhade daňových príjmov východiskového rámca v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013, s dopadom na prerozdelenie jeho výdavkov, a najmä teda výdavkov štátneho rozpočtu.
S naplnením cieľa znížiť v roku 2011 deficit verejných financií na úroveň 4,9 % hrubého domáceho produktu pri reštriktívnej politike vlády Slovenskej republiky vyjadrený jej konsolidačným úsilím a znížením fiškálneho impulzu je spojených viacero rizík, najmä v hospodárení vyšších územných celkov, obcí, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní.
Riziká sú aj v rozpočtovaní prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Európskej únie, ktorých čerpanie bude závisieť nielen od pripravenosti príslušných rezortov, ktoré plnia funkcie riadiacich orgánov, ale aj od ich spolupráce s ostatnými zainteresovanými stranami.
Napriek týmto a ďalším rizikám, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky ho hodnotí, že návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2011 je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ďalšími zákonmi platnými v Slovenskej republike, právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými dokumentmi, ktorými sú Slovenská republika a vláda Slovenskej republiky viazané.
Z rozpočtového hľadiska konsolidačné úsilie a fiškálne ciele vlády Slovenskej republiky sú v súlade s rozpočtovými pravidlami a so štrukturálnymi reformami a politikami. V návrhu štátneho rozpočtu na rok 2011 sú adekvátne prepojené fiškálne a prioritné ciele s cieľmi Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a dokumentmi, ktorými sú vláda Slovenskej republiky a Slovenská republika viazané.
Nie je možné nevidieť, že v medziročnom zvýšení rastu rozpočtovania výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2011 sa premieta predovšetkým zabezpečenie dostatočných prostriedkov na spolufinancovanie prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Európskej únie, transfer do Sociálnej poisťovne na krytie výpadku jej príjmov z dôvodu zavedenia druhého kapitalizačného piliera dôchodkového systému a iných výdavkov, na ktoré rozpočtová politika vlády Slovenskej republiky nemá vplyv.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vo svojej nezávislej kontrolnej činnosti sa aj v roku 2011 zameria na tie celospoločenské problémy, preverením ktorých sa poskytnú príslušným kontrolovaným subjektom, vláde Slovenskej republiky a samozrejme Národnej rade Slovenskej republiky potrebné informácie pre prijatie zásadných opatrení na ich riešenie a na skvalitnenie riadenia a financovania verejnej správy.
Prioritami bude predovšetkým hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť vynakladania verejných prostriedkov v nadväznosti na hospodárenie s verejným majetkom a inými zdrojmi, transparentnosť verejného obstarávania, rozpočtovania výkazníctva, kvalitu riadenia, kontroly a čerpania prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Európskej únie, správu a efektívnosť výberu daní, a najmä dosiahnuté výsledky programového rozpočtovania.
Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, toto je stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré som si dovolil vám predniesť.
Ďakujem za pozornosť. Prajem vám úspešné rokovanie. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem vám, pán predseda.
Dávam slovo spoločnému spravodajcovi, predsedovi výboru pre financie a rozpočet, poslancovi Jozefovi Kollárovi a prosím ho, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov o tomto vládnom návrhu zákona, aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2011 a návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013, tlač 81.
Konštatujem, že predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil vládny návrh zákona o štátnom rozpočte všetkým výborom, okrem mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, výboru pre preskúmavanie rozhodnutí NBÚ a všetkých ostatných kontrolných výborov. Zároveň predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil ako gestorský výbor, výbor pre financie a rozpočet.
Konštatujem, že všetky výbory Národnej rady prerokovali predmetný materiál v stanovenom termíne. Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013 Národná rada prerokúva ako informáciu a berie na vedomie. Gestorský výbor zobral na vedomie rovnako stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na roky 2011, ktoré máte pod tlačou 163.
Pokiaľ ide o výsledok prerokovávania vládneho návrhu o štátnom rozpočte na rok 2011 po prvé, k návrhu zákona o štátnom rozpočte odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť príslušné výbory nasledovne:
Po a) Súhlas a odporučenie schváliť návrh zákona bez pripomienok, bol to výbor pre financie a rozpočet, hospodárstvo, výstavbu a dopravu, pôdohospodárstvo a životné prostredie, verejnú správu a regionálny rozvoj, obrana a bezpečnosť, zahraničný výbor, vzdelanie, veda, mládež, šport, výbor pre kultúru a médiá, pre ľudské práva a národnostné menšiny a nakoniec výbor pre sociálne veci s tým, že príjmy sa rozpočtujú sumou trinásť miliárd deväťdesiatdva miliónov štyristodva tisíc osemstodvanásť EUR. Výdavky sa rozpočtujú sumou šestnásť miliárd deväťstodvadsaťpäť miliónov päťstopäťdesiatsedem tisíc osemstodvanásť EUR a schodok štátneho rozpočtu sa určuje sumou tri miliardy osemstotridsaťtri tisíc, osemstotridsaťtri miliónov, pardon, stopäťdesiatpäť tisíc EUR.
Po b) Súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte s pripomienkami, zmenami alebo doplnkami, s takýmto záverom prerokoval materiál ústavnoprávny výbor, kde argumentoval dôvodom navýšiť výdavky štátneho rozpočtu pre kanceláriu prezidenta Slovenskej republiky v položke tovary a služby na opravu prezidentského paláca na Hodžovom námestí s tým, že navrhovaná zmena sa bude realizovať z rozpočtových prostriedkov Všeobecnej pokladničnej správy. Konštatujem, že gestorský výbor odporúča neschváliť tento návrh.
Po c) Platné uznesenie nebolo prijaté z dôvodu, že by nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných. Toto sa, táto situácia nenastala na žiadnom výbore.
Po d) Platné uznesenie nebolo prijaté z dôvodu, že výbor nebol uznášaniaschopný. Tak s týmto záverom prerokovali materiál Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady pre európske záležitosti.
Po druhé, k návrhu rozpočtov kapitol najskôr uvediem, že vo všetkých výboroch, ktorým bol vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2011, ktorým bol tento vládny návrh pridelený, tak konštatovali pri prerokovaní jednotlivých kapitol, nekonštatovali žiadne pripomienky a výhrady.
Iniciatívne prerokovali predmetný materiál Osobitný kontrolný výbor Národnej rady na kontrolu činnosti NBÚ, pokiaľ ide o kapitolu Najvyššieho, pardon Národného bezpečnostného úradu a Osobitný kontrolný výbor Národnej rady na kontrolu činnosti SIS, pokiaľ ide o kapitolu Slovenskej informačnej služby.
Po c) Platné uznesenie nebolo prijaté, pretože nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Toto sa stalo v ústavnoprávnom výbore, pokiaľ ide o kapitolu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Po d) Platné uznesenie nebolo prijaté, pretože výbor nebol uznášaniaschopný. Takáto situácia nastala v dvoch výboroch. A síce, pardon v jednom výbore, a to bolo vo výbore pre kultúru a médiá, pokiaľ ide o kapitolu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a Všeobecnú pokladničnú správu, pokiaľ išlo o rozpočet Rady pre vysielanie a retransmisiu.
Pripomienky a odporúčania k návrhu rozpočtových kapitol. Návrh na zvýšenie výdavkov jednotlivých rozpočtových kapitol
po a) v prípade Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, kde padol návrh zvýšiť rozpočet kapitoly Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky o tri milióny sedemdesiat tisíc sedemstosedemdesiatdva EUR a rovnako v kategóriách 610, 620 a 630.
Pán poslanec Burian, poprosím vás, nepokrikujte z lavice. Ak vás to otravuje, tak ste mohli ukončiť prítomnosť na dnešnej schôdzi. Nepokrikujte, prosím Vás. Pán predseda, môžete upozorniť pána poslanca Buriana, aby nepokrikoval?

Pán Burian, prosím vás. Ďakujem pekne.

Nie je to ani slušné, ani pekné... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)