9. schôdza

Ďalšia podobnosť medzi tým, čo sa dialo na Slovensku a tým, čo sa dialo v Grécku je klamanie a kamuflovanie o skutočnej situácii vo verejných financiách. Tu priznávam, uznávam, že samozrejme tá podobnosť nie je úplná, že Grécko v tomto zavádzalo omnoho viac ako zavádzala vláda Roberta Fica a ministerstvo financií vedené pánom Počiatkom, ale napriek tomu dochádzalo k tomu aj na Slovensku.
Napríklad predražené PPP projekty, ktorých účelom bolo okrem iného zvyšovať verejný dlh, ale tak, aby to nebolo započítané do verejného dlhu oficiálne, aj keď v budúcnosti by bolo. Ďalej dotácie, ktoré bývalá vláda vo výške stoviek miliónov eur dávala na záchranu železníc alebo nemocníc, pričom ich nezahŕňala do deficitu, ale bolo jasné, že nejde o návratné prostriedky, ale ide o prostriedky, ktoré zvyšujú dlh a deficit.
Ďalej, ďalšou podobnosťou a ďalším dôvodom, prečo ten vývoj bol veľmi nebezpečný a je potrebné ho zvrátiť, bolo ignorovanie starnutia populácie. Neustále útoky, deformácie a okliešťovanie druhého piliera, druhého dôchodkového piliera znamenalo ohrozovanie dlhodobej udržateľnosti verejných financií do budúcna.
No a taktiež Slovensko, podobne ako Grécko zaznamenávalo počas posledných štyroch rokov veľmi rýchly pokles konkurencieschopnosti vo všetkých rebríčkoch, aké existujú počas štyroch rokov Ficovej vlády, dochádzalo k výraznému poklesu konkurencieschopnosti. Len uvediem jeden na ilustráciu, asi najrenomovanejší, najkomplexnejší rebríček Svetového ekonomického fóra, kde vláda Roberta Fica preberala krajinu, keď Slovensko bolo na 36. mieste na svete a odovzdávala ju na 60. mieste na svete, pričom v niektorých ukazovateľoch, ako je napríklad korupcia a klientelizmus vládnych činiteľov a úradníkov sme sa ocitli na posledných priečkach alebo jedných z posledných priečok zo všetkých 139 hodnotených krajín sveta. A to je tá ďalšia podobnosť, vysoká miera korupcie aj v Grécku, aj na Slovensku.
Takže, zhrnuté a podčiarknuté, cesta, po ktorej Slovensko kráčalo počas vlády Roberta Fica bola cestou, na ktorej, keby sme pokračovali, tak celkom určite hrozia veľmi vážne dôsledky a veľmi vážna situácia. Aj preto vláda Ivety Radičovej musela pripraviť rozpočet, ktorý by zastavil tento nebezpečný vývoj, ktorý by zásadným spôsobom ozdravil verejné financie.
Nevyhnutnosť ozdravenia je daná aj tým, že v budúcom roku budeme musieť na finančných trhoch sa refinancovať, teda požičať si prostriedky zhruba vo výške 8 mld. EUR a to, aby bolo Slovensko dôveryhodne vnímané, aby mohlo dosahovať prijateľné úrokové miery a požičiavať si za prijateľnú cenu, na to je potrebná zásadná konsolidácia, zásadné ozdravenie verejných financií. Preto sme prijali zámer znížiť, zásadne znížiť deficit z úrovne okolo 8 % v tomto roku na menej ako 5 % v budúcom roku a menej ako 3 % v roku 2013.
Rozpočet je pripravený, v ňom sú zahrnuté, je zahrnutý mix opatrení na výdavkovej, aj na príjmovej stránke. Čo sa týka výdavkovej stránky, rozpočet predpokladá zníženie výdavkov zhruba v objeme 1,5 % HDP a zvýšenie príjmov vo výške zhruba 1 % hrubého domáceho produktu.
Keďže očakávam spochybňovanie týchto údajov, chcem konštatovať, že aj stanovisko Medzinárodného menového fondu veľmi čerstvé z 5. novembra 2005 jednoznačne konštatuje, že je to tak, že väčšia časť konsolidačného úsilia, konkrétne v objeme 1,5 % hrubého domáceho produktu sa deje na strane zníženia výdavkov a zhruba 1-percentná časť konsolidačného úsilia na strane zvýšenia príjmov.
Áno, musíme prijímať aj nepopulárne opatrenia, ale treba jasne povedať, že peniaze, ktoré potrebujeme získať zo zvyšovania, napríklad dane z pridanej hodnoty alebo spotrebných daní, sú peniaze, ktoré už boli minuté. Teraz prišiel len účet, ktorý je potrebné a nevyhnutné zaplatiť, pretože, ak by sme nezaplatili tento účet za bývalé roky vládnutia, tak tá cena by bola ešte rádovo, rádovo vyššia.
Takže áno, zvyšujeme dočasne daň z pridanej hodnoty, zvyšujeme niektoré spotrebné dane, ale robíme to spôsobom takým, že to spájame aj zrušením výnimiek a zrušením deformácií, ktoré boli doteraz v systéme a tiež napĺňame niektoré záväzky vyplývajúce pre nás z pravidiel Európskej únie. Snažíme sa to zároveň robiť maximálne citlivo tak, aby najmä nízkopríjmové skupiny neboli zasiahnuté a ja vám to zdokumentujem aj na číslach zo štátneho rozpočtu.
Je pravdou, že v súvislosti s opatreniami, ktoré prijímame, očakávame aj istý rast cien, aj istý rast životných nákladov, ale tie čísla vôbec nie sú také katastrofické ako ich opakovane aj pri prerokovávaní zákonov, ktoré obsahujú tieto opatrenia uvádzali opoziční poslanci alebo ako ich napríklad deklarujú a uvádzajú aj predstavitelia odborov, ktorí sa veľmi často správajú skôr ako politická strana, než ako naozajstné odbory.
Takže, aby som bol konkrétny. Nielen my, ale napríklad aj Medzinárodný menový fond už v citovanom stanovisku predpokladá, že nárast cenovej hladiny, nárast cien vplyvom všetkých, súhrnne, vplyvom všetkých opatrení, ktorými zvyšujeme nepriame dane, bude v rozmedzí medzi 3/4 % a 1 %. Celkovú infláciu, celkový rast cien v budúcom roku očakávame na úrovni 3 až 3,7 %. Odhad ministerstva financií je 3,7 %, odhad Medzinárodného menového fondu sú 3 %. Zároveň očakávame taký istý rast platov, rast miezd, takže nemalo by v budúcom roku dôjsť, napriek týmto nevyhnutným nepopulárnym opatreniam, nemalo by dôjsť k poklesu reálnych platov, k poklesu reálnych príjmov. A opakujem, vplyv na rast cien všetkých, nárastu všetkých daní a odvodov, by mal byť menší ako 1 %.
Dôvod prečo, ako som spomínal, musíme pristúpiť k týmto opatreniam, je aj mimoriadne rýchle zadlžovanie Slovenska počas posledných dvoch rokov. Verejný dlh na Slovensku sa za dva roky, počas druhej polovice vlády Roberta Fica zvýšil viac ako o polovicu, z 27,7 % na konci roka 2008, na 43,8 % HDP v roku 2010. Dlh na jedného občana vzrástol z 3 439 EUR v roku 2008 na 5 326 EUR v roku 2010, čo predstavuje nárast vyše 54 %. Prudké zadlžovanie bolo síce čiastočne spôsobené aj celosvetovou hospodárskou krízou, ale druhým významným dôvodom mimoriadne prudkého zadlžovania bolo aj to, že predchádzajúca vláda nechcela pred parlamentnými voľbami prijímať potrebné, avšak nie veľmi populárne opatrenia.
Slovensko sa preto zadlžovalo rýchlejšie ako iné krajiny, dokonca rýchlejšie ako krajiny, ktoré museli zachraňovať banky a museli použiť veľké objemy prostriedkov na záchranu bánk. Aj preto je zásadným cieľom vlády, ako sa to píše aj v programovom vyhlásení, citujem: "Zásadným cieľom vlády Slovenskej republiky je zníženie deficitu verejných financií pod úroveň 3 % hrubého domáceho produktu v roku 2013 tak, aby Slovensko dodržalo svoje záväzky voči Európskej únii vyplývajúce z Paktu stability a rastu. Vláda Slovenskej republiky prijme väčšinu opatrení potrebných na zníženie deficitu s účinnosťou od roku 2011."
Vláda sa teda rozhodla pre ozdravenie verejných financií z dvoch hlavných dôvodov. Prvým je fakt, ako som už spomínal, že v budúcom roku si musíme na finančných trhoch požičať 8 mld. EUR, inak nebudeme schopní plniť svoje záväzky. Na získanie takýchto zdrojov je však potrebná dôvera finančných trhov, o to viac aká dnes je situácia, aká je nervozita na finančných trhoch. Inak by sme boli omnoho zraniteľnejší a potom by sa stalo, že by sme nemuseli byť schopní svoje záväzky splácať. Musíme teda dokázať, že politika bude tak kredibilná, že budeme vedieť tieto záväzky splácať, pretože inak by nám naozaj hrozil scenár Grécka. Najskôr vyššie a vyššie úroky na náš dlh a nakoniec strata schopnosti vôbec si požičať. Tam viedla po tejto ceste a týmto smerom viedla Slovensko koalícia na čele so SMER-om.
Druhým dôvodom ozdravovania verejných financií je to, že vláda považuje prudké zadlžovanie budúcich generácií za nespravodlivé. Vysoký verejný dlh v kombinácii so starnutím našej populácie vytvára pre budúce generácie príliš vysokú záťaž a ohrozuje udržateľnosť verejných financií a rastu životnej úrovne na Slovensku.
Základným ukazovateľom verejných financií je deficit alebo prebytok. Pri rozhodovaní o tom, aká bude veľkosť konsolidačného úsilia, vláda posudzovala najmä dve kritériá. Na jednej strane to bol záujem znížiť deficit, čo najviac tak, aby sme presvedčili o svojej dôveryhodnosti a kredibilite. Na druhej strane tak, aby tieto opatrenia nezasiahli príliš negatívne do zníženia rastového potenciálu a nezadusili rast ekonomiky. Preto sme to nastavili tak, že predpokladáme v budúcom roku zníženie deficitu na úroveň 4,9 %, čo síce spôsobí veľmi mierne menej ako pol až trištvrte percentné zníženie potenciálneho ekonomického rastu, ale zároveň vytvorí podmienky na to, aby ekonomický rast v ďalších rokoch, a teda aj rast zamestnanosti, rast životnej úrovne mohol byť omnoho vyšší.
Výsledkom takto navrhovaného tempa ozdravovania verejných financií bude aj postupné spomalenie narastania verejného dlhu a jeho pokles už od roku 2013. Toto považujem za zásadnú vec. Vláda má ambíciu, aby ešte v priebehu tohto volebného obdobia došlo k zvráteniu veľmi nepriaznivého stavu nárastu verejného dlhu a po roku 2013, aby verejný dlh Slovenska klesal.
K medziročnému zníženiu deficitu z predpokladaných 7,8 % na 4,9 %, teda prispejú opatrenia, ako na strane príjmov, tak na strane výdavkov. Celková hodnota tohto ozdravného balíka je 1,75 mld. EUR. Väčšia časť ozdravenia verejných financií ako som spomínal, sa navrhuje na strane výdavkov, kde samozrejme jedným z problémov pri príprave rozpočtu bola krátkosť času na jeho prípravu. Ako som spomenul na začiatku, vláda Roberta Fica si nesplnila dokonca ani zákonnú povinnosť pripraviť východiská štátneho rozpočtu, aj preto bol krátky čas na prípravu systémových opatrení, ktoré by znižovali deficit do ďalších rokov, ako je napríklad reforma sociálneho alebo dôchodkového systému. Takéto zmeny budú súčasťou ďalších rozpočtov na nasledujúce roky, a aj pre krátkosť času sa museli využiť pre rok 2011, najmä plošné škrty, plošné zníženie bežných a mzdových výdavkov o 10 %.
Treba tiež uviesť, že základným predpokladom ozdravenia verejných financií bude a musí byť aj výrazný pokles korupcie vo verejnom sektore. Už nikdy sa nesmú opakovať kauzy typu tendra na elektronické mýto alebo predaja kvót CO₂, či nástenkového tendra, kde štát stratil stovky mil. EUR. Výrazná zmena musí nastať aj v systéme verejného obstarávania, kde musia postupne začať dominovať elektronické aukcie a súťažné metódy a musí dominovať konanie vo verejnom záujme a nie opak konania vo verejnom záujme, akého sme boli svedkami posledné štyri roky.
Ozdravný balík, ktorý predkladáme v tomto rozpočte je v súlade s vládnym programom, v ktorom sa píše: "že znižovanie deficitu bude vláda Slovenskej republiky realizovať opatreniami na strane príjmov aj výdavkov verejných financií."
Pre zdravý vývoj slovenskej ekonomiky bude v roku 2011 veľmi dôležité, aby sa podarilo urýchliť čerpanie európskych fondov. Aj v tejto oblasti sme za posledné štyri roky boli úplne na chvoste a za nami už bolo len Rumunsko a Bulharsko. Aj tu bude nevyhnutná zásadná zmena.
Samozrejme, že každý rozpočet so sebou nesie aj isté neistoty a tie sú spôsobené, najmä vonkajším prostredím a predpokladaným vývojom svetovej ekonomiky, ktorý je pomerne neistý. Ďalším rizikom je aj hospodárenie vyšších územných celkov, obcí a miest, teda samosprávy a ďalším rizikom je dopad viacerých ozdravných opatrení na príjmy a výdavky verejných financií.
Dovoľte, aby som sa vyjadril v tomto úvodnom slove aj k tomu, či teda ide štát šetriť alebo nie. Už vo viacerých vystúpeniach predtým a predpokladám, že pán poslanec Počiatek a ďalší to budú tvrdiť znova, že vraj nešetríme. Takže, chcel by som uviesť tieto veci dopredu na pravú mieru a povedať to na faktoch a na číslach, pretože štátny rozpočet na rok 2011 je zostavený úsporne a je zároveň zostavený realisticky.
Výdavky štátneho rozpočtu je potrebné a možné porovnávať bez troch položiek, na ktoré nemá rozpočtová politika priamy vplyv. Tie tri položky sú úroky zo štátneho dlhu, transfer do Sociálnej poisťovne a financovanie európskych fondov. Ak, teda porovnávame základné výdavky bez týchto troch položiek, teda výdavky, ktoré slúžia na mzdy, prevádzku, investície, tak tieto dosiahnu v roku 2011 10 121 mld. EUR a v porovnaní s rozpočtom na rok 2010 klesnú síce len o 1,1 mil. EUR, ale toto porovnanie nie je korektné. Rozpočet na rok 2010 bol totiž pripravený typicky predvolebne a nereálne, formálne vykazoval výrazné úspory, ale oproti skutočnosti roku 2009 až o 527 mil. vykazoval úspory, teda takmer o 5 %. V skutočnej činnosti sa to však vôbec neprejavilo.
Prebrali sme krajinu s výrazne vyšším deficitom ako bol rozpočtovaný a s viacerými neuhradenými záväzkami, ktoré boli vládou prijaté. Rástli platy zamestnancov v roku 2009 aj v roku 2010, nárast verejných výdavkov bol jeden z najvyšších zo všetkých krajín Európskej únie. Len na ilustráciu, verejné výdavky v prvom polroku t.r. na Slovensku vzrástli o 15 %, kým v Českej republike o 1 %.
Takže výsledkom bolo, že výdavky v tomto roku výrazne prekročia rozpočtovanú úroveň a dosiahnu približne 10 750 mld. EUR. Takže, ak porovnávame skutočné výdavky v tomto roku, ktoré boli nastavené bývalou vládou, tak pokles verejných výdavkov tých základných výdavkov, porovnateľných v budúcom roku bude takmer 6 %, 5,9 % pokles verejných výdavkov. Takže ide o úsporný rozpočet.
Ďalej by som chcel povedať pár slov o tom, ktoré sú najdôležitejšie priority, ktoré v rozpočte máme. Prioritou ako som povedal je, aby dopady boli rozložené čo najspravodlivejšie, aby boli čo najmenej ohrozené sociálne slabé a ohrozené skupiny obyvateľstva. Napriek tomu, že celý rozpočet je úsporný, celkové výdavky kapitoly ministerstva práce v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2010 medziročne rastú o 2,11 %. V programe sociálna inklúzia v roku 2011 v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2010 je nárast 7,1 %. Na pomoc v hmotnej núdzi je nárast 4,96, teda takmer 5 %. Na podporu rodiny sa v roku 2011 rozpočtuje o 8,43 % viac v porovnaní so schváleným rozpočtom na rok 2010, a čo sa týka poskytovania rodičovského príspevku, vrátane do počtu prostriedkov na jeho krytie, predstavuje to nárast výdavkov o 31,4 %. Peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia sa zvyšujú o 6,1 %.
Ďalšou prioritou je doprava, najmä výstavba ciest, rýchlostných komunikácií a diaľnic. Takže nie je pravda, že vláda Ivety Radičovej zastavuje výstavbu diaľnic, alebo že to nie je našou prioritou. Najlepšie o tom svedčia čísla. Čo sa týka cestnej infraštruktúry, na výdavky súvisiace s cestnou infraštruktúrou je rozpočtovaných 938 mil. EUR, vrátane prostriedkov zo zdrojov EÚ a spolu financovania a výdavky v roku 2011 rastú v tejto položke o 23,1 %. Na výstavbu ciest a diaľnic a rýchlostných ciest tak isto dochádza k nárastu.
Ďalšou prioritou vlády je samozrejme v ťažkých podmienkach, ale je školstvo, veda a výskum. Aj preto učitelia boli jedinou skupinou verejných zamestnancov, ktorí boli vyňatí zo zníženia mzdových prostriedkov o 10 % a aj v ťažkej situácii verejné výdavky na regionálne školstvo v roku 2011 porastú oproti schválenému rozpočtu roku 2010 o 1,88 % a výdavky vysokých škôl z verejných zdrojov o takmer 2 %.
Čo sa týka zdravotníctva, tiež veľmi často spomínaného, dochádza k nárastu verejných výdavkov do zdravotníctva o 2,28 %. Dochádza síce k zníženiu platieb za poistencov štátu, ale tieto sú viac ako kompenzované ďalšími príjmami, napríklad z odvodnenia tých príjmov, ktoré predtým z odvodnené neboli.
Mohol by som pokračovať ďalšími kapitolami, kde dochádza k nárastu. Neurobím to, pretože chcem, aby pán poslanec Počiatek, mal adekvátny priestor, priestor aký som mal ja.
Takže dovoľte mi, aby som uzavrel môj vstup tým, že verím a som presvedčený, že vláda Slovenskej republiky predkladá dobrý rozpočet, aj keď ten rozpočet nie je ľahký, nebol pripravovaný v ľahkých podmienkach, a aj keď znamená aj ťažké a nepopulárne opatrenia, ktoré určite nerobíme radi a nerobíme ich ani s ľahkým srdcom. Robiť ich musíme, pretože, ak by sme nezvrátili negatívny vývoj, ktorý tu bol naštartovaný počas vlády Roberta Fica, náklady, ktoré by museli platiť ľudia, by boli radovo väčšie a nevytvorili by sme predpoklady na zdravý a udržateľný ekonomický rast, ktorý je predpokladom rastu zamestnanosti, rastu životnej úrovne a rastu kvality života ľudí. A to je zásadný cieľ našej vlády.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážená pani predsedníčka vlády Slovenskej republiky, pani ministerka, páni ministri, pani poslankyne, páni poslanci, dámy a páni, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky plní svoje poslanie nezávislého štátneho orgánu v súlade s kompetenciami, ktoré sú mu dané Ústavou Slovenskej republiky, zákonom o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky a Limskou deklaráciou o základných princípoch nezávislej finančnej kontroly.
Vo svojom stanovisku k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2011 zohľadňuje nielen skúsenosti z nezávislej kontrolnej činnosti, ale aj poznatky z vývoja slovenskej ekonomiky, informácie a odporúčania Národnej rady Slovenskej republiky, vlády Slovenskej republiky a orgánov Európskej únie.
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky v tomto stanovisku preveril rozpočtovanie vybraných subjektov verejnej správy pri nakladaní s verejnými prostriedkami a majetkom z hľadiska dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov. Vyhodnotil správnosť, pravdivosť a objektívnosť nimi rozpočtovaných finančných údajov a mieru hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti, s akou tieto subjekty rozpočtujú hospodárenie s verejnými prostriedkami, majetkom a inými finančnými a nefinančnými zdrojmi.
Makroekonomické rámce zostavenia návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2011 sú realistické. Odhadované medziročné zníženie tempa reálneho ekonomického rastu o 0,7 percentuálneho bodu na 3,3 % v stálych cenách, nárast priemernej ročnej miery inflácie o 2,3 percentuálneho bodu na 3,7 %, či vývoj ukazovateľov trhu práce zohľadňujú očakávaný vývoj pôsobenia základných vnútorných a vonkajších faktorov.
Cieľ návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2011 zníži schodok verejnej správy do konca roku 2011 o 2,9 percentuálneho bodu na úroveň 4,9 % z hrubého domáceho produktu, je reálny. Rešpektuje rozhodnutie Rady Európskej únie o začatí procedúry nadmerného deficitu voči Slovenskej republike z 2. decembra 2009, podľa ktorého sa má fiškálny deficit do konca roku 2013 znížiť na úroveň referenčnej hodnoty maastrichtského kritéria stanoveného úrovňou 3 % z hrubého domáceho produktu.
Tento cieľ vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a v jeho rozpočtovaní sú premietnuté jej realizovateľné konsolidačné opatrenia, ktoré majú zabezpečiť posilnenie rozpočtového rámca a vytvoriť podmienky pre postupný pokles podielu hrubého verejného dlhu na hrubom domácom produkte.
Vážené dámy, vážení páni, rozpočtovanie celkových príjmov štátneho rozpočtu na rok 2011 vo výške 13 092 402 812 mld. EUR, vytvára priestor pre efektívne prerozdelenie výdavkov štátneho rozpočtu, ktoré sa rozpočtujú vo výške 16 925 557 812 mld. EUR.
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky po zohľadnení makroekonomických a východiskových rámcov návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2011 až 2013 nemá zásadné výhrady k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2011, v ktorom je schodok štátneho rozpočtu rozpočtovaný vo výške 3 833 155 mld. EUR.
Nemať zásadné výhrady však neznamená nemať pripomienky k jeho zostaveniu. Je zrejmé, že v prílohách návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2011 boli navrhnuté a následne schvaľované zmeny vyplývajúce z novely zákona č. 575 o organizácii činnosti vlády a o organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov ako aj ďalších zákonov, ktoré v čase vypracovania tohto návrhu zákona neboli schválené.
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vo svojom stanovisku k návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2011 upozorňuje na niektoré riziká spojené s jeho plnením. V makroekonomickom rámci návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013 je rizikom neistý vývoj svetovej ekonomiky a finančných trhov, nenaplnenie cieľov konsolidačných opatrení vlády Slovenskej republiky, udržanie konkurencieschopnosti podnikateľského prostredia a nižšia úroveň riešenia štrukturálnych problémov na trhu práce.
Je to horšie ako očakávaný makroekonomický vývoj, ktorý sa môže spolu s veľkým rozsahom legislatívnych zmien v daňovej a odvodovej oblasti negatívne prejaviť v odhade daňových príjmov východiskového rámca v návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013, s dopadom na prerozdelenie jeho výdavkov, a najmä teda výdavkov štátneho rozpočtu.
S naplnením cieľa znížiť v roku 2011 deficit verejných financií na úroveň 4,9 % hrubého domáceho produktu pri reštriktívnej politike vlády Slovenskej republiky vyjadrený jej konsolidačným úsilím a znížením fiškálneho impulzu je spojených viacero rizík, najmä v hospodárení vyšších územných celkov, obcí, Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní.
Riziká sú aj v rozpočtovaní prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Európskej únie, ktorých čerpanie bude závisieť nielen od pripravenosti príslušných rezortov, ktoré plnia funkcie riadiacich orgánov, ale aj od ich spolupráce s ostatnými zainteresovanými stranami.
Napriek týmto a ďalším rizikám, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky ho hodnotí, že návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2011 je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ďalšími zákonmi platnými v Slovenskej republike, právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými dokumentmi, ktorými sú Slovenská republika a vláda Slovenskej republiky viazané.
Z rozpočtového hľadiska konsolidačné úsilie a fiškálne ciele vlády Slovenskej republiky sú v súlade s rozpočtovými pravidlami a so štrukturálnymi reformami a politikami. V návrhu štátneho rozpočtu na rok 2011 sú adekvátne prepojené fiškálne a prioritné ciele s cieľmi Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky a dokumentmi, ktorými sú vláda Slovenskej republiky a Slovenská republika viazané.
Nie je možné nevidieť, že v medziročnom zvýšení rastu rozpočtovania výdavkov štátneho rozpočtu na rok 2011 sa premieta predovšetkým zabezpečenie dostatočných prostriedkov na spolufinancovanie prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Európskej únie, transfer do Sociálnej poisťovne na krytie výpadku jej príjmov z dôvodu zavedenia druhého kapitalizačného piliera dôchodkového systému a iných výdavkov, na ktoré rozpočtová politika vlády Slovenskej republiky nemá vplyv.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky vo svojej nezávislej kontrolnej činnosti sa aj v roku 2011 zameria na tie celospoločenské problémy, preverením ktorých sa poskytnú príslušným kontrolovaným subjektom, vláde Slovenskej republiky a samozrejme Národnej rade Slovenskej republiky potrebné informácie pre prijatie zásadných opatrení na ich riešenie a na skvalitnenie riadenia a financovania verejnej správy.
Prioritami bude predovšetkým hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť vynakladania verejných prostriedkov v nadväznosti na hospodárenie s verejným majetkom a inými zdrojmi, transparentnosť verejného obstarávania, rozpočtovania výkazníctva, kvalitu riadenia, kontroly a čerpania prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Európskej únie, správu a efektívnosť výberu daní, a najmä dosiahnuté výsledky programového rozpočtovania.
Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, toto je stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré som si dovolil vám predniesť.
Ďakujem za pozornosť. Prajem vám úspešné rokovanie. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2011 a návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013, tlač 81.
Konštatujem, že predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil vládny návrh zákona o štátnom rozpočte všetkým výborom, okrem mandátového a imunitného výboru, výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, výboru pre preskúmavanie rozhodnutí NBÚ a všetkých ostatných kontrolných výborov. Zároveň predseda Národnej rady Slovenskej republiky určil ako gestorský výbor, výbor pre financie a rozpočet.
Konštatujem, že všetky výbory Národnej rady prerokovali predmetný materiál v stanovenom termíne. Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013 Národná rada prerokúva ako informáciu a berie na vedomie. Gestorský výbor zobral na vedomie rovnako stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky k návrhu štátneho rozpočtu na roky 2011, ktoré máte pod tlačou 163.
Pokiaľ ide o výsledok prerokovávania vládneho návrhu o štátnom rozpočte na rok 2011 po prvé, k návrhu zákona o štátnom rozpočte odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť príslušné výbory nasledovne:
Po a) Súhlas a odporučenie schváliť návrh zákona bez pripomienok, bol to výbor pre financie a rozpočet, hospodárstvo, výstavbu a dopravu, pôdohospodárstvo a životné prostredie, verejnú správu a regionálny rozvoj, obrana a bezpečnosť, zahraničný výbor, vzdelanie, veda, mládež, šport, výbor pre kultúru a médiá, pre ľudské práva a národnostné menšiny a nakoniec výbor pre sociálne veci s tým, že príjmy sa rozpočtujú sumou trinásť miliárd deväťdesiatdva miliónov štyristodva tisíc osemstodvanásť EUR. Výdavky sa rozpočtujú sumou šestnásť miliárd deväťstodvadsaťpäť miliónov päťstopäťdesiatsedem tisíc osemstodvanásť EUR a schodok štátneho rozpočtu sa určuje sumou tri miliardy osemstotridsaťtri tisíc, osemstotridsaťtri miliónov, pardon, stopäťdesiatpäť tisíc EUR.
Po b) Súhlas a odporúčanie schváliť návrh zákona o štátnom rozpočte s pripomienkami, zmenami alebo doplnkami, s takýmto záverom prerokoval materiál ústavnoprávny výbor, kde argumentoval dôvodom navýšiť výdavky štátneho rozpočtu pre kanceláriu prezidenta Slovenskej republiky v položke tovary a služby na opravu prezidentského paláca na Hodžovom námestí s tým, že navrhovaná zmena sa bude realizovať z rozpočtových prostriedkov Všeobecnej pokladničnej správy. Konštatujem, že gestorský výbor odporúča neschváliť tento návrh.
Po c) Platné uznesenie nebolo prijaté z dôvodu, že by nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných. Toto sa, táto situácia nenastala na žiadnom výbore.
Po d) Platné uznesenie nebolo prijaté z dôvodu, že výbor nebol uznášaniaschopný. Tak s týmto záverom prerokovali materiál Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady pre európske záležitosti.
Po druhé, k návrhu rozpočtov kapitol najskôr uvediem, že vo všetkých výboroch, ktorým bol vládny návrh zákona o štátnom rozpočte na rok 2011, ktorým bol tento vládny návrh pridelený, tak konštatovali pri prerokovaní jednotlivých kapitol, nekonštatovali žiadne pripomienky a výhrady.
Iniciatívne prerokovali predmetný materiál Osobitný kontrolný výbor Národnej rady na kontrolu činnosti NBÚ, pokiaľ ide o kapitolu Najvyššieho, pardon Národného bezpečnostného úradu a Osobitný kontrolný výbor Národnej rady na kontrolu činnosti SIS, pokiaľ ide o kapitolu Slovenskej informačnej služby.
Po c) Platné uznesenie nebolo prijaté, pretože nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov. Toto sa stalo v ústavnoprávnom výbore, pokiaľ ide o kapitolu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Po d) Platné uznesenie nebolo prijaté, pretože výbor nebol uznášaniaschopný. Takáto situácia nastala v dvoch výboroch. A síce, pardon v jednom výbore, a to bolo vo výbore pre kultúru a médiá, pokiaľ ide o kapitolu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky a Všeobecnú pokladničnú správu, pokiaľ išlo o rozpočet Rady pre vysielanie a retransmisiu.
Pripomienky a odporúčania k návrhu rozpočtových kapitol. Návrh na zvýšenie výdavkov jednotlivých rozpočtových kapitol
po a) v prípade Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky, kde padol návrh zvýšiť rozpočet kapitoly Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky o tri milióny sedemdesiat tisíc sedemstosedemdesiatdva EUR a rovnako v kategóriách 610, 620 a 630.
Pán poslanec Burian, poprosím vás, nepokrikujte z lavice. Ak vás to otravuje, tak ste mohli ukončiť prítomnosť na dnešnej schôdzi. Nepokrikujte, prosím Vás. Pán predseda, môžete upozorniť pána poslanca Buriana, aby nepokrikoval?

Nie je to ani slušné, ani pekné... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pán spravodajca, prosím vás pekne, pokračujte v prejave.

Pokiaľ ide o iné odporúčania a požiadavky výboru Národnej rady k vládnemu návrhu zákona o štátnom rozpočte na rok 2011 a návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až 2013, výbory odporúčajú, aby Národná rada požiadala vládu o dôsledné zabezpečenie úloh vyplývajúcich zo schváleného štátneho rozpočtu na rok 2011. Gestorský výbor tieto odporúčania schválil.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet pod č. 112 dňa 26. novembra 2010. Výbor určil poslancov Kollára, Aštaryovú, Ondreja Mateja, Ivana Štefanca za spoločných spravodajcov výboru a navrhol Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas, aby predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky pán Ján Jasovský uviedol na schôdzi Národnej rady aj stanovisko Najvyššieho kontrolného úradu. No a posledná veta, poveril spoločného spravodajcu predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní a navrhnúť Národnej rade Slovenskej republiky postup pri hlasovaní o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy. To je z mojej strany všetko.
Ďakujem za pozornosť, pán predsedajúci, aj pán minister financií, aj vám pán poslanec.

Ďakujem pekne. Otváram rozpravu o tomto bode programu. Do rozpravy sa písomne prihlásili poslanci: Ján Počiatek za klub SMER - SD a následne poslanci Ľubomír Jahnátek, Jozef Burian, Marek Maďarič, Marián Záhumenský, Dušan Jarjabek, Peter Kažimír, Ľubomír Vážny, Branislav Ondruš, Peter Zajac, Peter Osuský, František Šebej, Ondrej Dostál, Dušan Galis a Richard Raši.
Nech sa páči, pán Počiatek, máte slovo. Predpokladám, váš prejav bude trvať približne 20 až 30 minút, čiže, pokiaľ to takto bude, navrhujem, že schôdzu ukončíme po prejave pána Počiatka a budeme pokračovať zajtra o 9.00 hodine ráno.
Nech sa páči. Prepáčte ešte, tie mená pribudnú všetky, ako som ich čítal?
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, vážená vláda, položme si otázku, čo nám tento rozpočet prinesie.
Spomalenie rastu, zníženie životnej úrovne obyvateľstva a nepodstatné šetrenie na spotrebe vlády. Konsolidáciu zaplatia občania. Rozpočet na rok 2011 a ďalšie roky obsahuje viaceré riziká, a najmä plán na druhý a tretí rok tohto volebného obdobia vyzerá tak, ako keby boli tie rozpočty iba fiktívne napočítané, aby to na oko vyšlo pod 3% a bol tak deklaratórne splnený plán, ktorý si vláda dala do vienka.
Keď sa však podrobne pozrieme na väčšinu rozpočtových kapitol je úplne zrejmé, že sa musí v najbližších rokoch, buď stať zázrak alebo nás čaká ďalšie zvyšovanie daní. Keďže súčasná vláda vôbec nevie šetriť na strane výdavkov, čoho dôkazom je novela rozpočtu na rok 2010 a samozrejme aj návrh rozpočtu na roky 2011 až 2013, kde sa konsolidácia odohráva len na strane príjmov, myslím si, že súčasná vláda sa v budúcnosti vydá opäť cestou zvyšovania daní, poplatkov a odvodov. Čiže konsolidáciu zaplatia občania cez vyššie dane, odvody a poplatky.
Znižovanie deficitu verejných financií spôsobeného prepadom ekonomiky v čase vrcholiacej hospodárskej krízy vnímame ako nevyhnutnosť vyplývajúcu z našich záväzkov účasti v Klube Eurozóny, ako aj dodržiavania pravidiel Paktu stability a rastu, ale najmä, aby verejné financie nevytvárali bremeno pre budúce generácie. Zásadne však nesúhlasíme so spôsobom, akým ide táto pravicová vláda zachraňovať verejné financie. Výber nástrojov, pre ktorých sa na dosiahnutie tohto cieľa vláda rozhodla, zodpovedá ich videniu sveta, ťarchu znižovania deficitu zásadným spôsobom prenášajú na obyvateľstvo.
Všetci sa zhodneme, že prirodzeným a najvýhodnejším zdrojom konsolidácie je ekonomický rast a s ním súvisiaci rast zamestnanosti. Vláda však štruktúrou svojho konsolidačného balíka koná presne proti tejto zásade. Z analýz samotného ministerstva financií vyplýva, že vládou zvolený spôsob znižovania deficitu poškodzuje ekonomický rast, spôsobí jeho spomalenie už v budúcom roku, odsunie obrat v trende zamestnanosti na ďalšie roky, spôsobí nulový rast reálnych miezd a zastaví tak rast životnej úrovne.
Ministerstvo financií ďalej odhaduje, že sa v budúcom roku zvýši inflácia na trojnásobok oproti tomuto roku, čo bude znamenať zvýšenú záťaž rozpočtov domácnosti v priemere o 400 EUR ročne. Je teda zrejmé, že budúci rok bude dopad na obyvateľstvo výrazný. Zvyšovanie daní, ktoré nám táto vláda naservírovala, zníži disponibilné príjmy nižšie a stredne príjmových skupín obyvateľstva a zvýši ceny tovarov, služieb a energií. To sú faktory, ktoré negatívne ovplyvnia už aj tak krehkú domácu spotrebu, tú spotrebu, ktorá je tak potrebná pre zdravý ekonomický rast a rast zamestnanosti.
Konajú v rozpore s tým, čo tvrdili pred voľbami a dokonca aj s tým, čo vyhlasovali po voľbách. Pred voľbami sa zaprisahávali, že nebudú zvyšovať dane. Dnes schválili zákony, ktorými jednoznačne zvyšujú daňové zaťaženie pre obyvateľstvo. Po voľbách tvrdili, že budú konsolidovať cestou tzv. výdavkovo-príjmového mixu v pomere 2:1 v prospech šetrenia na strane vládnej spotreby. Dnes, je to úplne naopak, 8:2 v neprospech občana.
Je to vidieť aj z dokumentov samotného ministerstva financií. V polročnej správe o vývoji verejných financií sa konštatuje niekoľko faktov. Je tu jasne uvedené, že bývalá vláda zanechala rezervu cez 300 mil. EUR, aj keď ju pán minister aktívne spochybňoval, tak ako je to u neho zvykom. Navyše, skutočný vývoj niektorých položiek rozpočtu rozšíril priestor na úspory až na 388 mil. EUR, ale keďže bola už časť minutá, tak disponibilných zostávalo stále 317 mil. EUR. Keby však bola súčasná vláda naozaj šetriaca, tak by týchto 317 mil. EUR nepoužila na žiadne výdavky a deficit by sa o túto sumu automaticky znížil.
Súčasná vláda sa však rozhodla minúť tieto úspory do posledného eura, čo sa tiež úplne jednoznačne konštatuje v správe, ako aj v samotnej novele rozpočtu na rok 2010. Ale ani to nestačilo a ešte si navýšili výdavky o 130 mil. EUR. Samozrejme, je potom paradoxné, že budete kričať, že aký veľký deficit sme vám nechali, ale sami ste si ho navýšili. Vládnete už polroka a žiadne šetrenie. Neviem o tom, že by ministerstvo financií vykonalo akékoľvek úsporné opatrenia v tomto polroku. Deficit neznížili, ale zvýšili.
V správe sa ďalej dočítame, že zmena stavu prenášaných prostriedkov z minulých období, bude mať negatívny vplyv na deficit tohto roku v objeme 394 mil. EUR. Na tomto čísle je zaujímavé hlavne to, že dnes toto číslo ešte nikto nemôže vedieť. A druhé, že taktiež táto položka je ovplyvniteľná a mohla byť znížená. Opäť sa tak nestalo a je aj zrejmé prečo, pretože by to vyžadovalo úprimnú snahu šetriť, čo nevyhovuje súčasnej vláde pri snahe vykázať, čo najvyšší deficit v tomto roku.
V konkrétnych číslach, očakávaná skutočnosť výdavkov štátneho rozpočtu bez EÚ fondov v tomto roku, predtým ako bol novelou navýšených o 130 mil. EUR, bola 13 730 mld., čo je v porovnaní s návrhom rozpočtu, kde je 13 581 mld. Keď si to teda s týmto porovnávame, a pritom treba zohľadniť, úplné minutie úspor a maximálne míňanie prenesených prostriedkov, tak rozdiel je necelých 150 mil. EUR a nie deklarovaných 980. A vrátim sa k tomu, aj keď sa to určite veľmi zle počúva, k tej tabuľke, ktorá hovorila o úspore 980 mil. EUR a bájna tabuľka, kde boli napríklad za úspory vyhlásené odchodné poslancov, ktoré sa prirodzene v roku 2011 rozpočtovať nemusí, alebo že sa minie menej na povodne v budúcom roku ako v tomto roku. Čiže, z tohto je jasné, že ľudia zaplatia 8-krát viac ako vláda ušetrí.
Už ako som počul z toho úvodného slova pána ministra, je zrejmé, že budú sa stále držať tvrdenia, že sa šetrí 1,7 mld., avšak neexistuje žiadny zverejnený dokument, ktorý by niečo takéto tvrdil. Určite tu padne ešte v diskusii to, že sa to má porovnávať s očakávanou skutočnosťou v roku 2011 podľa metodiky a takýto materiál, pripomínam, neexistuje alebo neexistuje verejne dostupný.
Dlhodobo sme obviňovaní, že navýšenie schodku verejných financií je spôsobené plytvaním, čo v bežnej reči znamená príliš veľké výdavky vlády. Aká je však realita? V tejto súvislosti som aj rád, že vládny dokument, už teraz schválená novela rozpočtu na 2010, hovorí dosť jasnou rečou. Katastrofálny nárast výdavkov? Nie, nič také. Za navýšením schodku je jednoznačne, najmä výpadok daňových príjmov a hospodárenie ostatných subjektov verejnej správy. Výdavky ovplyvnili schodok minimálne, a to aj tak až po navýšení súčasnou vládou.
Citát, ktorý súvisí práve hlavne so štátnym rozpočtom, na ktorý má centrálna vláda vplyv: "Zhoršenie štátneho rozpočtu je zapríčinené hlavne horším vývojom daňových príjmov ako sa predpokladalo, čo možno pripísať vývoju základných makroekonomických veličín, teda kríze." Z toho je úplne jasné, že nie výdavky, teda plytvanie centrálnej vlády spôsobilo nárast schodku, ale výpadok daňových príjmov a zhoršené hospodárenie ostatných subjektov verejnej správy, najmä obcí a VÚC.
Navyše presne takéto formulácie konštatujú aj všetky relevantné inštitúcie, ako sú Medzinárodný menový fond, OECD, či Európska komisia. Nikto nehovorí nič o nehoráznom plytvaní, pretože sa to ani nedá. Bolo by to totižto úplne absurdné. Ale keďže súčasná vláda si potrebuje robiť alibi na svoje nešetrenie, tak dokola verklikujú nezmysly o plytvaní, aj keď je to úplne absurdné a pritom sami idú míňať viac.
Pán minister nemá vôbec problém rozprávať tu stále príbehy o prestretom stole a plnej špajze, a už asi zabudol, keď našej vláde odovzdával, odovzdával ministerstvo, tak zanechal sekeru v objeme viac ako 1,1 mld. EUR, čo je ľahké zdokumentovať a naplánoval v čase celosvetovej konjunktúry deficit na úrovni 4,2 %. V tej dobe práve kvôli tomuto, aj kvôli bývalej vláde, sme boli, pred bývalej vláde, sme boli v procedúre nadmerného deficitu, z ktorej sa nám podarilo vymaniť až za vlády Roberta Fica. (Potlesk).
Ale späť k rozpočtu. Rozpočet stojí na viacerých opatreniach, ktoré vytiahnu peniaze z peňaženiek obyvateľstva. Všetci vieme, zvýšenie DPH na 20 %, dočasnosť tohto opatrenia je vysoko diskutabilná, čo ale netreba diskutovať, že sa dotkne všetkých a oveľa viac práve nízkopríjmových. Zrušenie zníženej sadzby DPH na predaj z dvora poškodzuje poľnohospodárov. Zrušenie zníženej sadzby na poľnohospodársku naftu, tzv. červenú naftu v objeme 17 centov na liter, spôsobí zvýšenie nákladovosti v poľnohospodárskej výrobe, ktorá sa automaticky prenesie do cien potravín spolu s ohlasovanou katastrofálnou tohtoročnou úrodou a zvýšením sadzby DPH, úplne jasný a nevyhnutný tlak na zvyšovanie cien, najmä potravín. Zrušenie oslobodení pri energetických daniach, dodatočná energetická daň na plyn a uhlie používaných na výrobu tepla, bude znamenať zvýšenie cien tepla. Pripravuje sa príplatok k cene elektrickej energie na krytie historického dlhu likvidácie jadrového odpadu, ktorý prinesie a prispeje určite tiež zvýšenie cien elektrickej energie. Zavedenie poplatku v prospech štátnych hmotných rezerv, opäť zvýšenie cien. Zrušenie daňového zvýhodnenia pre biopalivá, ktoré sa primiešavajú do klasického paliva, prispeje k zvýšeniu cien benzínu, ktoré sa následne prejaví zvýšením cien tovarov a služieb. Znovu zavedenie dane na LPG, na plyn používaný ako pohonná hmota ovplyvní zvýšenie cien napríklad pre mestskú hromadnú dopravu a vyvolá tlak na zvyšovanie cestovného. Pripravuje sa zvýšenie cien diaľničnej nálepky, návrh na radikálne zvýšenie, ktoré sa určite prenesie opäť do cien aj iných tovarov. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Prepáčte, pán poslanec, prosím vás pekne. Chcel by som informovať prítomných, tak ako bola aj dohoda, že schôdza bude trvať dovtedy, dokedy neskončí prejav pána Počiatka, čo bude približne dokopy 25 až 30 minút a potom ukončíme dnešnú schôdzu.
Nech sa páči.

Ďakujem. Zvýšenie sadzieb dane na pivo zatiaľ neprešlo, možno ešte príde, zníženie paušálnych výdavkov pre živnostníkov na 40 %, postih remeselníkov, nárast daňovej povinnosti o 120 %, o 300 EUR ročne, dopad na zvýšenie cien ich služieb úplne jednoznačný. Zdaňovanie vreckového pri služobných cestách, zrušenie možnosti odpočítať si od základu dane náklady na zdravotnícke vzdelávanie v rozpore so záujmom na zvyšovaní kvality zdravotnej starostlivosti. Zrušenie odpočítateľnej položky na doplnkové dôchodkové sporenie, životné poistenie, účelové sporenie, opatrenia, ktoré budú mať naozaj likvidačné následky na niektoré sektory, napríklad na tretí pilier. A takto by som mohol ísť ďalej.
No, bežným ľuďom ste tú povestnú káru naplnili poriadne. A darmo sa vyhovárate, vy ste ju naplnili, a nie kvôli nám, ale kvôli vám. Lebo nemáte tie vaše zázračné riešenia a teraz treba naozaj niečo urobiť a nielen sľubovať a tárať, tak ako ste to robili pred voľbami.
Pri hlbšom pohľade na výdavkovú stranu vidieť, že ešte aj štruktúra výdavkov je nezmenená. Percentuálny podiel výdavkov jednotlivých rozpočtových kapitol na celkových výdavkoch sa takmer vôbec nezmenil. Míňate však viac ako my. Jediné, čo sa udialo, že sú vyššie dane, odvody a poplatky a diaľničné nálepky. Nič ľahšie ako zmeniť daňové zákony a nechať to zaplatiť ľudí. Dokazuje to aj schodok na hotovostnom princípe, ktorý je zaujímavý práve z pohľadu nárastu dlhu.
Pozrime sa na plánovaný schodok v roku 2011. Vláda ho naplánovala, tak ako to aj pán spravodajca povedal, na 3,8 mld. EUR. Aby bolo zrejmé, že šetrenie na strane výdavkov sa nekoná, stačí a skúsme si urobiť len taký malý pokus, pripočítať k tomu navýšené príjmy, ktoré zaplatia ľudia v objeme 770 mil. EUR, čo nám dáva zhruba 4,6 mld. EUR. Čiže, keby ste v budúcom roku od ľudí nevybrali 770 mil., bol by hotovostný schodok ešte vyšší ako ten upravený v tomto roku, ktorý má úroveň alebo mal predtým, než ste tých 130 mld., pripočítali 4,54 mld., čiže, a to ešte treba pripomenúť, že v tomto roku ste minuli viac ako 300 mil. rezervu a ešte ste si navýšili výdavky o 130 miliónov. Čiže tohtoročný hotovostný schodok mohol byť oveľa nižší.
Teraz by som sa pozrel na niektoré výdavky detailnejšie. Ešte mám 10, 11 minút. Padla tu poznámka zo strany pána ministra, že nemali čas sa dostatočne na to pripraviť, a že nič nebolo pripravené. Mimochodom existuje trojročné rozpočtovanie a myslím si, že východiská a všetky podklady na to, aby bol zostavený rozpočet na ministerstve financií, všetky boli, ale je naozaj zaujímavé, že ste tvrdili, že ste úplne na všetko pripravení a teraz máte len výhovorky, že ste to nestihli.
Celkové výdavky štátneho rozpočtu na rok 2011 vzrastú oproti schválenému rozpočtu na rok 2010 o 192 mil. EUR. Európske peniaze, vrátane prostriedkov na spolufinancovanie pri takom istom porovnaní rastú o 470 mil. EUR, pričom si spomínam, keď sme vládli my, ako sme boli kritizovaní za príliš veľké alokovanie EÚ prostriedkov. Opäť je tu vidieť jasné pokrytectvo. Nás ste kritizovali od rána do večera, že sme narozpočtovali nezmyselnú sumu na čerpanie EÚ fondov, ale teraz je to v poriadku, a to sa tá suma ešte zásadne zvýšila. Budem veľmi pozorne sledovať čerpanie EÚ zdrojov v budúcom roku. A ja som osobne presvedčený, že to bude veľmi slabé a myslím si, že to aj vy sami tušíte, najmä keď počúvam, ako súčasná vláda plánuje meniť alokácie v jednotlivých operačných programoch, napríklad presuny v prospech diaľnic, ale predpokladám, že všetci viete, že to sú len plané reči, a že to vôbec nie je také jednoduché, a že už vôbec to nezáleží len na vás.
Znižovanie miezd nie o 10 %, ale len niečo o vyše 5 % práve kvôli spomínaným výnimkám. Čiže úplne minimálne zníženie a opäť to bola jedna z tradičných tém na kritiku bývalej vlády. Jasne tiež vidieť, že vláda plánuje pokles priemernej mesačnej mzdy, napríklad pre nepedagogických zamestnancov, a to až skoro o 10 %, čiže tých, ktorí potrebujú každé euro. Tu je tiež jasne vidieť, ako vám záleží na obyčajných ľuďoch. Navyše je aj veľmi otázne, či sa táto predstava o mzdových úsporách celkovo naplní. Túto položku je automaticky možné zaradiť medzi riziká rozpočtu.
Ministerstvo dopravy. Nedostatočné zabezpečenie železníc bez prijatia potrebných racionalizačných krokov, hlavne v prípade ŽSSK osobnej dopravy. Nie sú známe vôbec žiadne opatrenia k ozdraveniu hospodárenia a efektivizácii chodu celého podniku. Z návrhu rozpočtu je úplne zrejmé, že vláda nemá žiadnu stratégiu a len cez kopirák naplánovala na ďalšie roky tú istú sumu, zhodou okolností tú istú, ktorú ste v našom rozpočte, tak kritizovali. Tu vidím opäť obrovské riziko. Vláda septembrovou notifikáciou týmto spoločnostiam de facto odpustila dlh, pretože je úplne jasné, že nemajú kvalifikovaný manažment, ktorý by vedel podnik postaviť na nohy a nikdy ho ani nemali. Takže zjavne žiadna predstava, žiadna stratégia, a preto veľmi hmlistá budúcnosť pre tento sektor.
Ministerstvo dopravy navýšilo rozpočet na cestnú infraštruktúru na necelých 200 mil. EUR, vrátane EÚ prostriedkov a spolu financovania, čo pri nepokračovaní v PPP projektoch znamená zásadné spomalenie tempa budovania cestnej infraštruktúry. Opäť obrovská chyba. Všetky reči o odstraňovaní regionálnych rozdielov sú podľa mňa len prázdne gestá. A je nespochybniteľné, že bez dobudovanej primárnej cestnej infraštruktúry, len ťažko hovoriť o znižovaní nezamestnanosti v regiónoch, ktoré sú ňou dlhodobo handicapované.
Treba si však tiež pozrieť ďalšie roky. Je jasne vidieť, že tieto prostriedky, prostriedky samotného štátneho rozpočtu na tento sektor v ďalších rokoch klesajú. Jasný dôkaz, ako to myslia vážne s diaľnicami v tomto celom volebnom období.
Bývanie a výstavba. Celkovo dotácie zo štátneho rozpočtu na bytovú politiku v roku 2011 klesajú oproti roku 2010 o 15 mil. EUR, pričom spomínaných 15 mil. sa kráti v oblasti výstavby a obnovy bytového fondu. Opäť si myslím, že to nie je oblasť, na ktorej treba šetriť.
Podpora cestovného ruchu. V roku 2011 mierne stúpne, aj to len vďaka EÚ fondom, ale v ďalších rokoch podpora dramaticky klesá a o tri roky plánujú podporiť cestovný ruch menej ako polovičnou sumou, akou bol podporený v roku 2010. Zjavne cestovný ruch nie je pre súčasnú vládu vôbec prioritnou oblasťou.
Klesajú medziročne štátne peniaze do vysokého školstva o 23,5 mil. EUR, v ďalších rokoch nestúpajú. Klesajú medziročne štátne peniaze na vedu a techniku o 11 mil. EUR, a taktiež v ďalších rokoch nerastú. Tu je vidieť pravú tvár súčasnej vlády, ktorá vždy kričala, že prvoradou úlohou je budovanie vedomostnej spoločnosti, ale s takouto podporou na najbližšie tri roky len veľmi ťažko.
Klesajú medziročne štátne peniaze na šport o viac ako polovicu. V roku 2010 tvorili výdavky na šport 85 mil. EUR, v roku 2011 tvoria len 41,5 mil. EUR. Je dôležité spomenúť, že dané šetrenie sa hlavne týka zrušenia dotácie na Národný futbalový štadión. Ale všimnime si druhý a tretí rok, kde šport ide na úrovne, aké tu ešte neboli. Takže na podporu športu v tomto volebnom období úplne zabudnime.
Veľmi významný sektor zdravotníctvo. Klesajú medziročne štátne peniaze na štátom platené poistné za verejné zdravotné poistenie, sadzba poistného klesá až na úroveň 4,32 v roku 2011. Treba zdôrazniť, že znižovanie odvodov môže vplývať na kvalitu poskytovania zdravotnej starostlivosti. Úplná katastrofa, ale to podrobnejšie popíše určite kolega Raši.
Čo je, ale opäť čierne na bielom, že súčasná vláda plánuje v druhom a treťom roku len 4 % na štátom platené poistné za verejné zdravotné poistenie. Ak má totiž teda vyjsť plán, ak to je pravda, tak to možno, že budú naozaj len 4 %, ale ak má vyjsť ten váš konsolidačný plán, ak to má byť viac, tak potom tie peniaze tu zjavne chýbajú. Opäť ďalšie riziko toho, aby v tom strednodobom horizonte bol konsolidačný plán naplnený.
Pôdohospodárstvo. Klesajú medziročne štátne peniaze na priame platby, síce budú v roku 2011 zachované na úrovni 90 % sumy priamych platieb, ale to len vďaka tomu, že stúpa podpora z EÚ.
Vnútro. Celkovo výdavky mierne rastú, mierne klesajú štátne peniaze na záchranné zložky, ale čo je úplne alarmujúce, že pri deklaráciách o zvyšovaní bezpečnosti klesajú zdroje ministerstva vnútra v ďalších rokoch, a to až o 50 mil. EUR. Zjavne teda ani bezpečnosť nie je prioritou tohto volebného obdobia.
Nedostatočná pozornosť povodniam. Síce nastal nárast štátnych výdavkov na vodné hospodárstvo o 7,5 mil. EUR, ale to nie je taká výrazná zmena, ktorá by systémovo riešila problém. Taktiež nie je dostačujúce opatrenie, ktoré pridelilo Úradu vlády prostriedky vo výške 33,5 mil. EUR na povodňové nápravy, lebo nerieši problém komplexne. V rozpočte na vodné hospodárstvo dominujú hlavne prostriedky z Európskej únie, ktoré prevyšujú štátne prostriedky skoro 25-násobne. V absolútnom vyjadrení ide o sumu 367 mil. EUR, na ktoré sú naviazané prostriedky spolu financovania vo výške 46,5 mil. EUR, ale opäť druhý a tretí rok radikálny pokles. Takže systémové riešenie žiadne.
Ministerstvo hospodárstva sa v najbližších rokoch podľa tohto rozpočtu nechystá podporovať v zásade žiadne nové investičné stimuly. Uvedomujem si, že časť súčasnej vlády má filozofický problém so samotným princípom priamej podpory investícií, ale zjavne je to už aj odzrkadlené v návrhu tohto rozpočtu.
Sú tu však aj oblasti, kde si myslím, že je možné znížiť výdavky, a to je rezort obrany a určite predložíme viaceré pozmeňujúce návrhy, ktoré znížia mieru výdavkov v tejto kapitole a taktiež kapitola Všeobecná pokladničná správa, kde zjavne vidieť pri porovnaní viacerých položiek v rozpočte z ich skutočným vývojom v minulosti, že tu má ministerstvo financií schovanú pomerne signifikantnú čiastku, ktorú je možné využiť na dofinancovanie niektorých podfinancovaných oblastí, aspoň čiastočne opraviť tento rozpočet. Opäť aj v tomto prípade predložíme viaceré pozmeňujúce návrhy, ale všeobecne budeme dodržiavať zásadu, a to striktne, že všetky naše návrhy budú z pohľadu deficitu neutrálne.
Vláda sa stále, a čoraz horlivejšie, snaží vytvoriť si alibi pre svoju neschopnosť riešiť problémy tým, že popisuje stav verejných financií na Slovensku ako svetovú anomáliu, že sú úplne rozvrátené, že sa plytvá vo všetkých rezortoch, a že idú vlastne budovať poriadok vo verejných financiách úplne nanovo. Dôvod je úplne zjavný, potrebujú ignorovať to, že existuje niečo ako kríza, potrebujú nejako zakryť, že to, čo sľubovali voličom, že budú naozaj šetriť na výdavkoch štátu, čiže v rétorike ich neplytvať, sa nakoniec nestane a potrebujú sa na niekoho vyhovoriť. Opäť len pripomínam, že toto netvrdí nikto iný, myslím relevantné inštitúcie konštatujú, že hlavným dôvodom je kríza a nie plytvanie.
Ako sme odovzdávali krajinu. Za prvý polrok mala Slovenská republika najvyšší rast v rámci Európskej únie a celoročný rast bol naštartovaný na takej istej úrovni. V tejto súvislosti je komické, že som počul veľakrát deklarácie typu, že vy chcete niečo štartovať. Úspech bude, keď ten rast nespomalíte.
Nezamestnanosť, aj keď postihnutá krízou, čo nám je veľmi ľúto, ale stabilizovaná s perspektívou znižovania už v tomto roku. Čerpanie rozpočtu bolo na úrovni 50 % a hotovostná rezerva viac ako 300 mil. EUR. Najlepšie ratingy, čo svedčí o dôvere investorov v bývalú vládu, všetky lepšie ako za vašej vlády, predchádzajúcej vláde Roberta Fica. Úspešné emisie dlhopisov, ktoré sú úplne najlepším dôkazom, že sme neboli na gréckej, ani na írskej ceste. Žiadna spálená zem.
Naše videnie sveta je teda iné ako vaše a určite štruktúra nášho balíčka, ktorý by tiež prišiel, by bola iná, bola by postavená na položkách, ako je zavedenie bankovej dane, určite by sme neodďaľovali zavedenie pokladníc, tiež by sme, ako aj vy, čo má tiež napočítané na príjmovej strane, predávali emisie, zamysleli by sme sa nad dodatočným zdanením hazardu, určite by sme pokračovali v systémovej zmene na daňových úradoch, aj zavedením nových informačných systémov, ktorý bol namierený proti podvodom. Súhlasili by sme s niektorými opatreniami alebo aj súhlasíme dnes, ktoré by sme zaviedli taktiež my, udržiavali by sme tempo veľkých verejných investícií, pokračovali by sme v projekte Governmental City, čiže zjednotenia celej štátnej správy na jedno miesto a pokračovali by sme v dôslednej informatizácii ministerstiev a podriadených organizácií. Toto všetko by nám prinieslo podobnú sumu na príjmovej stránke, ale nebolo by potrebné prenášať tú záťaž na obyvateľstvo.
Čiže na záver, trošku som to pretiahol. Znižovanie deficitu verejných financií spôsobeného prepadom ekonomiky v čase vrcholiacej hospodárskej krízy, vnímame ako nevyhnutnosť. Zásadne však nesúhlasím so spôsobom, akým táto pravicová vláda ide zachraňovať verejné financie. Výber nástrojov, pre ktorých sa na dosiahnutie tohto cieľa vláda rozhodla, zodpovedá ich videniu sveta, ťarchu znižovania deficitu zásadným spôsobom prenášajú na obyvateľstvo, my by sme to robili ináč. My ponúkame plnohodnotnú alternatívu konsolidácie s minimálnym dopadom na obyvateľstvo.
Tento rozpočet nie je dobrý, a nie je ho možné už ani vylepšiť, keďže vláda odmieta naše pozmeňujúce návrhy, preto ho ani nepodporíme.
Ďakujem za slovo, skončil som.