9. schôdza

Ďakujem. Pani poslankyňa, nemôžem súhlasiť s vašimi úvodnými ohnivými slovami. Súčasne platný zákon nie je namierený proti nikomu. Práve naopak. Jeho cieľom bolo, aby sa v Slovenskej republike dalo komunikovať vo verejnej sfére v štátnom jazyku, a aby ten, kto neovláda jazyk menšiny, nebol diskriminovaný.
Začína sa tu operovať stanoviskom Benátskej komisie. Aj vy ste to istým spôsobom účelovo z tohto stanoviska niektoré pasáže vyňala a snažili ste sa použiť proti súčasne platnému zákonu o štátnom jazyku. Ja vám tiež zacitujem z tohto stanoviska a dokonca z jeho záverov. "Ochrana a podpora úradného jazyka štátu sú legitímnym záujmom, ktorý majú mnohé európske štáty spoločný. Používanie štátneho jazyka sleduje niekoľko legitímnych cieľov. V prvom rade chráni verejný poriadok tým, že štát má na svojom území prístup k nevyhnutným informáciám a komunikácii, môže v prípade potreby zasiahnuť a niesť zodpovednosť. Je zárukou rozvoja identity spoločenstva daného štátu a zabezpečuje vzájomnú komunikáciu medzi základnými zložkami obyvateľstva a v rámci nich. Bráni tomu, aby boli občania vystavení diskriminácii pri uplatňovaní svojich základných práv v oblastiach, kde osoby patriace k národnostným menšinám majú väčšinové postavenie alebo ochrana a podpora štátneho jazyka posilňuje aj sociálnu súdržnosť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Vážená pani kolegyňa, no, začala ste prejav tým, že teda, že zákon, ktorý prijala predchádzajúca vláda, že hlavným problémom je, že bolo ukázať, kto tu je pánom a podobne. No, výrazne to celý váš prejav spolitizovalo a trošku vám, musím vám to povedať, zavanul na mňa ten dych, ktorý tu už nebol z vystúpení radikálnych predstaviteľov SMK v predchádzajúcom volebnom období.
Kolektívna diskusia znamená, nielen uvádzať, čo je logické, argumenty v prospech vlastných tvrdení, ale vyrovnať sa aj s vážnymi argumentmi protivníka. Empatiu k tomu pomyselnému protivníkovi, ktorí sme teda my, ktorí akože hájime teda záujmy väčšinového národa, ak chceme, alebo teda aj záujmy štátneho jazyka na území Slovenska. Tá diskusia bude mať význam vtedy, keď teda budeme si vyvracať, prípadne nejakým spôsobom sa vyrovnávať s argumentmi, ktoré sú dôležité.
Jeden z mojich základných je, a zažíval som to, že mám priateľa, ktorý žije na národnostne zmiešanom území, kde teda Slováci sú v dramatickej väčšine, kde bol trikrát až štyrikrát poprosiť na orgáne samosprávy, prosím vás, ale dajte to aj v slovenčine správy, keď sú. Išlo o banálny problém zaštepenia psa. Dajte to aj v slovenčine, aby som, keď som ja tam, aby som mohol využiť tie služby a tak ďalej, kde demonštratívne odmietli tento krok urobiť.
Tu aj ten drobný moment, ak existuje teda právo, tak to právo musí byť vynútiteľné. Pre prípad konfliktu musí byť nejaký mechanizmus. Tisíckrát s vami súhlasím, že treba s takýmto mechanizmom narábať nesmierne citlivo, ale naozaj iba pri demonštrovanom porušovaní musí byť aspoň symbolická možnosť nejakým spôsobom, keďže ide o citlivú otázku, je aj túto sankciu mať k dispozícii a nejakým spôsobom aspoň trošičku teda snažiť sa, aby sme pravidlá, ktoré sa dohodnú na centrálnej úrovni, aby sa používali na celom území Slovenska.
Takže, tu je napríklad argument, s ktorým sa treba vyrovnať a kto chce korektne hovoriť o menšinových záujmoch, musí sa vyrovnávať aj so záujmami... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani kolegyňa, vy ste vo svojom úvodnom slove povedali, že veľa sa o zákone rozprávalo, ale nediskutovalo sa. Nuž áno, nemohlo sa diskutovať, pretože z úst vtedajšej politickej strany SMK, ktorá myslím si, že veľmi manipuluje svojich priaznivcov na južnom území, chodila a klamala po uliciach, že ľudia nebudú môcť hovoriť vo svojom rodnom jazyku.
Neviem, kde ste boli vtedy vy, ale predpokladal som, že MOST - HÍD bude možno niečo kvalitatívne lepšie, že nebude zneužívať práve tieto vášne, lebo ja sa domnievam, že ľudia na južnom Slovensku, predovšetkým národnosti maďarskej, nemajú s tým absolútne žiadny problém.
Zároveň ste potom hovorili, že aby sme politiku nechali bokom pri tej diskusii. A to je jedna z taktík, ktorú tu používala aj SMK a zrejme vy pokračujete v nej, pretože my, aby sme politiku nechali bokom, ale vy si ju budete robiť tak, aby ste tu mohli zavádzať opäť ľudí, pretože ani v Benátskej komisii sa nehovorí, že by, teda v stanovisku Benátskej komisie sa nehovorí, že skúma práva národnostných menšín. Práve naopak, práva národnostných menšín, vrátane maďarskej, sú na Slovensku tak nadštandardné, že ak pominieme, povedzme Švajčiarsku konfederáciu, ktorá je na úplne inom základe založená, tak ich máme azda najlepšiu vôbec v rámci Európskej únie. Len vy, poslanci maďarskej strany, ktorí zneužívajú takýmto spôsobom hlasy svojich voličov, tu vytvárate takéto nevraživé prostredie.
Ja by som vás poprosil, poďme naozaj diskutovať a nie klamať a vytrhávať z kontextu to, čo Benátska komisia napísala.

Pani poslankyňa Pfundtner, dovolím si nesúhlasiť s vaším názorom o tom, že by sme mali vypustiť zo zákona pokuty. Myslím si, že ak by sme tie pokuty zrušili, tak potom rovno zrušme celý zákon a načo nám vlastne ten zákon v podstate by bol.
Na druhej strane, nejaká taká vyslovená nespokojnosť z vašej strany ako predstaviteľky strany MOST - HÍD a zároveň predošlej vyslovene nespokojnosti zo strany predstaviteľov strany SNS ma čím ďalej, tým viac utvrdzujú v názore, že predkladaná novela zákona pravdepodobne bude naozaj výsledkom rozumného a zdravého kompromisu.
A na záver si zas na druhej strane neodpustím v súvislosti s vaším prejavom, takú osobnú lichôtku, že nepoznám v tomto parlamente človeka, ktorý by dokázal tak zrozumiteľne, čisto a rýchlo hovoriť po slovensky a naozaj ma prekvapuje, že je to práve občan Slovenskej republiky maďarskej národnosti. Možno, trošičku vám konkuruje pán Číž, len tam ten obsah zvyčajne pokrivkáva, takže jeho spomínať nebudem. Ďakujem.

Ďakujem. Ja by som chcel podporiť ten pozmeňujúci návrh, ktorý predniesla pani poslankyňa Pfundtner. Ten návrh naozaj nie je politický. Politická môže byť tá debata o sankciách, ešte určite sa k nim vrátime. Ten návrh sa ale týka, ktorý predniesla, pedagogickej a ďalšej dokumentácie. A tak, ako je naformulovaný, lepšie vystihuje ten zámer, ktorý pokiaľ je mi známe, mal aj predkladateľ, aby sa v rámci pedagogickej a ďalšej dokumentácie rozlíšilo, čo sa vedie dvojjazyčne, to je ten základný modus, čo sa má viesť alebo čo sa môže viesť iba v jazyku vyučujúcom. A naopak, čo je potrebné viesť iba v jazyku štátnom, pretože aj pedagogická dokumentácia, ďalšia dokumentácia obsahuje veci, ktoré je zbytočné viesť dvojjazyčne a zaťažuje to, zaťažuje to pedagógov. Aj im by viac vyhovovalo napriek tomu, že ide napríklad o maďarskú školu, keby sa niektoré veci viedli iba, iba v štátnom jazyku. Ten pozmeňujúci návrh k tomu otvára dvere a myslím si, že by sme sa mali naňho aj takto pozrieť. Ten návrh umožňuje, aby sa časť pedagogickej a časť ďalšej dokumentácie viedla dvojjazyčne, časť iba v štátnom jazyku a časť iba v jazyku vyučujúcom. Neviem, čo komu môže na takomto riešení vadiť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani kolegyňa, ovládať slovenčinu ako úradný jazyk je potrebné z dôvodu, aby sa ľudia dohodli, aby si rozumeli. Bolo by fantastické, keby sme mohli susediť s krajinou, ktorá napríklad hovorí anglicky, pretože v tom prirodzenom prostredí, by naše deti dostali iste možnosť sa úplne prirodzene naučiť jazyk, s ktorým sa dá komunikovať v celom svete.
Nie každý je tak rozumovo vyspelý, aby sa naučil ďalší cudzí jazyk alebo niekoľko cudzích jazykov. Šťastní sú tí, ktorí takúto schopnosť ovládajú. Považujem to za osvojenie si slovenského jazyka, nie preto, aby sme mali navrch, že a tak teraz just budete vedieť po slovensky. To vôbec nie. Vedieť po slovensky otvára fantastickú možnosť všetkým národnostným menšinám, pretože dohodnete sa okamžite v Poľsku, v Česku, v Chorvátsku a ďalších a ďalších krajinách. Je to iba na vás, ako budete pristupovať k svojim spolurodákom, pretože ja som študoval na škole, kde bola povinnosť, že desať percent musí byť zastúpená práve z menšín a mali obrovské problémy vysporiadať sa s latinčinou, vysporiadať sa s odborným textom a sami si uvedomovali, že nie dobre urobili ich rodičia, keď ich a nebolo to tak výrazné ako to je teraz, kedy vyložene rodičia bránia deťom a rozprávajú s nimi len v tom materinskom maďarskom jazyku a pri návšteve inej strednej školy alebo vysokej školy, potom tieto deti majú obrovský hendikep. Teda tu nejde o politiku, tu ide o praktickosť. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani poslankyňa, ja by som sa chcel zamerať na tú časť, ktorá sa týka pedagogickej dokumentácie, lebo po prvýkrát počujem v histórii, že budeme deliť pedagogickú dokumentáciu na školách na takú, ktorá bude v štátnom jazyku, taká, ktorá bude dvojjazyčne a taká, ktorá bude iba v jazyku národnostnej menšiny. Chcel by som vám povedať, že my máme na Slovensku jeden školský systém, iba jeden, kde je predpísané učivo, ktoré je povinné pre všetky školy. Rozdiel je iba v tom, že na niektorých školách sa môže učiť v jazyku národnostnej menšiny s tým, že sú dané presné pravidlá, čo sa môže učiť, ktoré predmety a ktoré musia byť v štátnom jazyku, ale pedagogická dokumentácia musí byť jednotná, musí byť dostupná inšpektorom a každý inšpektor, aj taký, ktorý povedzme po maďarsky nevie, musí mať právo kontroly pedagogickej dokumentácie, každej aj jednej. Akonáhle tu zavedieme pedagogickú dokumentáciu školskú, ktorá bude iba v jazyku národnostnej menšiny, tak potom sa samozrejme stane, že školskí inšpektori, ktorí musia byť nezávislí, a aj sú zo zákona nezávislí, nebudú tejto dokumentácii rozumieť a nebudú vedieť posúdiť, či táto dokumentácia, pedagogická dokumentácia a ďalšia pedagogická dokumentácia je v súlade s tým, čo definuje zákon.
Takže v žiadnom prípade by som, by som nedelil pedagogickú dokumentáciu na takú a takú, pretože, kto si dovolí takúto dokumentáciu rozdeliť a povedať, to je taká, táto je iná, čiže oficiálna pedagogická dokumentácia musí byť dvojjazyčná.

Vážení kolegovia, ja vám ďakujem za všetky vaše pripomienky, niektoré vecné, niektoré menej vecné, ale keďže sa chcem zmestiť do dvoch minút, tak sa budem držať faktov a dovoľte mi nereagovať osobitne na rôzne poznámky mojich predrečníkov.
Urobím to v podobe citácií záverov zo stanoviska Benátskej komisie. V časti VI - závery v bode 134, prvá veta hovorí: "Ochrana a podpora štátneho jazyka musí byť v rovnováhe s ochranou a podporou jazykových práv osôb patriacich k národnostným menšinám." Štvrtá veta. "Povinnosť používať úradný jazyk, by mala byť obmedzená na skutočné prípady potreby zachovania verejného poriadku a vyznačovať sa rozumnou primeranosťou. Rozsah potreby zachovať verejný poriadok môže záležať na postoji národnostných menšín."
Bod 136. "Benátska komisia ďalej zisťuje, že určité ustanovenia zákona sú nezlučiteľné s medzinárodnými záväzkami, ktoré Slovenská republika na seba vzala, a ako také, by mali byť revidované. Tieto ustanovenia sa týkajú nasledujúceho: povinnosti používať štátny jazyk v úradnom styku v oblastiach, kde podiel menšinového obyvateľstva nedosahuje hranicu dvadsať percent, povinnosti súkromných osôb používať úradný jazyk v styku s úradmi, povinnosti používať štátny jazyk v súdnom konaní, v správnom konaní a v konaní pred úradmi ochrany zákona v prípade, že dotyčná osoba má postačujúcu znalosť tohto jazyka a neuznávania zmlúv spísaných v menšinových jazykoch."
Bod 137. "Napokon sa Benátska komisia domnieva, že určité opatrenia zamerané na podporu a ochranu štátneho jazyka, tak ako sú v súčasnosti formulované v zákone o štátnom jazyku, by mali byť starostlivo preskúmané a prípadne zrevidované v záujme toho, aby sa predišlo ich nerovnomernému účinku." Tieto ustanovenia sa týkajú povinnosti používať štátny jazyk vo všetkých úradných záznamoch a dokumentoch cirkví a náboženských spoločenstiev určených pre verejnosť, povinnosti menšinových škôl viesť všetky pedagogické a ostatné dokumenty, aj štátne... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, vážené kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, prerokúvaný návrh zákona o štátnom jazyku sa ma mimoriadne dotýka, keďže som sa narodil a dodnes žijem v najjužnejšom meste Slovenskej republiky v Komárne. V meste, ktoré je často brané ako barometer otázok súvisiacich s príslušnosťou k rozdielnym národnostiam. Od detských rokov som ako občan slovenskej národnosti na národnostne zmiešanom území aktívnym účastníkom rôznych školských udalostí, športových, kultúrnych podujatí, neskôr pracovných, či politických aktivít. Preto si myslím, že dokážem pomerne kvalifikovane hodnotiť problematiku, ktorej sa dotýka zákon o štátnom jazyku, teda jej súčasný stav, vývoj najmä za posledné obdobie a odhadnúť aj trendy a smerovanie v tejto oblasti.
V dôvodovej správe, ako aj v programovom vyhlásení vlády na roky 2010 až 2014 sa uvádza, že jedným z cieľov vlády je zabezpečenie ochrany a rozvoja štátneho jazyka a posilnenie, postavenie štátneho jazyka ako nástroja komunikácie a integrácie v spoločnosti v súlade so zásadami ne diskriminácie. Som rád, že si vláda stanovila aspoň deklaratívne takýto cieľ, ktorý hovorí o tom, že štátny jazyk je potrebné chrániť a rozvíjať, že existujú dôvody na jeho ochranu a rozvoj. Nie som si však istý, že si je vláda vedomá toho, že je potrebné, všestranné aj legislatívne posilnenie, postavenie štátneho jazyka ako nástroja komunikácie a integrácie.
Posilnenie logicky je potrebné preto, lebo došlo, dochádza, resp. hrozí, že naďalej bude dochádzať k oslabovaniu postavenia štátneho jazyka ako nástroja komunikácie a integrácie. Vo svete a v prírode je to zariadené tak, že čo sa používa, precvičuje, to rastie, posilňuje sa. Naopak, čo sa nepoužíva, neprecvičuje, to postupne chradne, oslabuje sa. A tak je to aj s jazykom.
V dôvodovej správe k novele sa okrem iného uvádza, že vzťah štátneho jazyka a jazykov národnostných menšín je zabezpečený tak, aby povinné používanie štátneho jazyka nevylučovalo uplatňovanie jazykov menšín, a aby sa popri štátnom jazyku umožnilo príslušníkom národnostných menšín v tých obciach, kde žijú v dostatočnom počte, v dostatočnom počte primerane používať svoj materinský jazyk v základných oblastiach verejného styku.
Vážené dámy a páni, toto je opis ideálneho stavu, ale musím vás upozorniť, že sú regióny, kde to takto vôbec nefunguje. Menšinový jazyk sa má používať a rozvíjať popri, zdôrazňujem, popri štátnom jazyku. V každodennej praxi sa však na národnostne zmiešanom území často štátny jazyk vôbec nepoužíva. Mám skúsenosti, že napríklad pacientom v čakárni sestričky podávajú informáciu len v jazyku národnostnej menšiny. To, že medzi pacientmi sú aj občania, ktorí jazyk menšiny neovládajú, jednoducho mnohým neprekáža. A deje sa to v obciach, kde je percento zastúpenia občanov slovenskej národnosti nad dvadsať, nad tridsať, ba aj nad štyridsať percent.
Odsek 3, čl. 34 Ústavy Slovenskej republiky hovorí o tom, že výkon práv občanov patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám nesmie viesť k ohrozeniu zvrchovanosti a územnej celistvosti Slovenskej republiky a diskriminácie jej ostatného obyvateľstva.
Vážené poslankyne, poslanci, doprial by som vidieť vašich voličov, ktorým sestrička zatvorí dvere pred nosom skôr, ako sa dozvedia obsah informácie od niektorého z ochotných prítomných pacientov. Nedorozumeniu by nedochádzalo, keby sa v praxi skutočne používal menšinový jazyk, popri štátnom. Rovnako sú prípady, keď po meste chodia turisti, ktorí sa medzi sebou rozprávajú po slovensky alebo po česky a neúspešne sa snažia dozvedieť, čo má symbolizovať pamätná tabuľa, akej udalosti sa týka, keďže text na nej je iba v menšinovom jazyku. Mnohí si tak neurobia objektívny názor o meste, kde možno žili aj ich predkovia.
V Komárne a v mnohých obciach a mestách na juhu Slovenska si časť ľudí myslí a podľa toho sa aj správa, že nástrojom komunikácie a integrácie je maďarčina. Keby sa na tomto území jazyk menšín používal popri štátnom jazyku, nebol by dôvod dnes prerokúvať novelu zákona o štátnom jazyku. Ide o to, aby sa v praxi dosiahlo to, čo je obsiahnuté v ods. 1 a ods. 2 § tohto zákona, t. j., že na území Slovenskej republiky je štátnym jazykom slovenský jazyk, a že má prednosť pred ostatnými jazykmi používanými na území Slovenskej republiky. Používanie ostatných jazykov, či už jazykov menšín, liturgických jazykov, prípadne iných cudzích jazykov upravujú osobitné právne normy. Aká absurdná situácia vládne na juhu, dokazuje aj reakcia na výsledky volieb primátora Komárna.
Denník Új Szó vychádzajúci v maďarčine straší obyvateľov, že baštu maďarstva na Slovensku dobil Slovák, pritom je to rodák z juhu, matku má Maďarku a sám samozrejme dokonale hovorí po maďarsky. Ale patrí k tým, ktorí uznávajú Slovenskú republiku, jej zvrchovanosť a rešpektuje zákony, vrátane zákona o štátnom jazyku. Alebo vari to, že svoje deti dal do slovenskej školy znamená, že je podradný občan? Nám, ktorí kritizujeme túto novelu, teda nejde o potláčanie menšinových jazykov, ale považujeme za dôležité, aby sa nepripustilo vypúšťanie, vynechávanie, nepoužívanie štátneho jazyka vo verejnom živote na území Slovenskej republiky.
Avšak, ako som už povedal, na Slovensku sa to deje. Často sa na tom aktívne podieľajú aj niektorí poslanci, ktorí sedia v týchto ľaviciach. Dobre si uvedomujú, že ani im, ani ich spoluobčanom, ktorí nedodržiavajú zákon o štátnom jazyku, postihy nehrozia a rovnako im ani nik nezabezpečí, aby sa nezákonne akty z minulosti uviedli do súladu so zákonom. Vyše dvadsaťročné skúsenosti z ponovembrového obdobia na území južného Slovenska ma oprávňujú tvrdiť, že bez účinných sankcií sa nepodarí zastaviť trend postupného oslabovania používania štátneho jazyka na slovenskom území, kde žije aj maďarská menšina. Zvlášť nebezpečný je fakt, že mnohí absolventi škôl s vyučovacím jazykom maďarským sú veľmi slabo pripravení pre uplatnenie sa v živote v rámci Slovenskej republiky.
V tomto smere by som od kolegov maďarskej národnosti očakával aktivity aj iniciatívu, aby hľadali spôsob ako sa priblížiť k väčšinovému národu a ostatným menšinám, ktoré problémy s komunikáciou v štátnom jazyku nepociťujú. Vzájomné zbližovanie sa Maďarov s ostatnými obyvateľmi Slovenska sa predsa nemôže diať tak, že sa všetci obyvatelia musia naučiť po maďarsky. Pri súčasnom trende by sa tak mohlo diať v obciach nad 10, 5 či nebodaj 3 % obyvateľov národnostnej menšiny.
Vážené poslankyne, vážení poslanci... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Ďakujem. Vážené poslankyne, vážení poslanci, zákon o štátnom jazyku predpokladá ochranu a rozvoj jazyka. Veľký význam pri plnení tohto cieľa majú aj médiá a kultúra. Najlepšie v tomto smere je možné hodnotiť tlačené médiá, kde je tých chýb najmenej. Je však priam zarážajúce, že v elektronických, dokonca aj verejnoprávnych médiách sa bežne vyskytujú prehrešky voči jazyku. Špeciálnu skupinu v tomto smere tvoria moderátori elektronických médií, ktorých jazyková kultúra je dlhodobo na zarážajúco nízkej úrovni. V tejto oblasti by sa mali hľadať spôsoby a možnosti na to, aby sa poslucháči, či diváci v praxi stretali len s kultivovanou a kodifikovanou formou slovenského jazyka. A priznám sa, že by som neváhal pri opakovanom nerešpektovaní pravidiel spisovnej slovenčiny pristúpiť u tejto kategórie, tzv. celebrít, k účinným postihom.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, predkladateľ v dôvodovej správe uvádza, že úpravou zákona o štátnom jazyku sa dosahuje posilnenie právnej istoty občanov patriacich národnostným menšinám žijúcich na Slovensku. Bol by som rád, keby sa to však nedialo na úkor právnej istoty občanov patriacich slovenskej národnosti, zvlášť na tých územiach, kde sú títo v menšine.
Vážené poslankyne, vážení poslanci, ako už som vo svojom vystúpení povedal, že štátny jazyk má byť v Slovenskej republike, má mať v Slovenskej republike prioritné postavenie a touto novelou zákona toto postavenie stráca, preto za tento vládny návrh zákona hlasovať nebudem. Ďakujem. (Potlesk.)