11. schôdza

Dobré ráno dámy a páni. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som s niektorými poznámkami aj postrehmi vystúpil v druhom čítaní k zákonu o zdravotnom poistení, ktorý prerokujeme dneska v pléne Národnej rady. V prvom čítaní som nevystupoval k tomuto zákonu. A počúval som názory a postrehy mnohých mojich kolegov. Mnohé postrehy, ktoré tu odzneli, boli zaujímavé. Mnohé postrehy boli, povedal by som, trošku aj kritické k predloženej novele zákona o zdravotnom poistení. Je pravidlom, že vždy prerokúvame novelu zákona o zdravotnom poistení pred návrhom štátneho rozpočtu, lebo väčšinou potrebujeme upraviť niektoré ukazovatele, ktoré sa potom prejavia v návrhu štátneho rozpočtu. A nie je tomu inak ani v tomto roku.
Ak dovolíte, rád by som k zákonu o zdravotnom poistení povedal niekoľko myšlienok k dvom zmenám, ktoré obsahuje táto novela. Jednak zvyšuje maximálne vymeriavacie základy, z ktorých budú fyzické osoby platiť odvody do zdravotného poistenia. Dnes platná legislatíva upravuje maximálne vymeriavacie základy na úrovni trojnásobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Vláda navrhuje päťnásobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Rozumiem, že je to v súlade s politikou, ktorú Ficova vláda razí, o ktorej opakovane hovorí, že jednoducho bohatší ľudia alebo ľudia, ktorí majú vyšší príjem, by mali viacej solidarizovať. Jednoznačne treba povedať, že zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu na päťnásobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve preložené do slovenského jazyka znamená, že to jednoducho zaplatí stredná vrstva, ľudia, ktorí pracujú, tvrdo pracujú a zarábajú, či už v súkromnom sektore, či už v štátnej správe, či už ako samostatne zárobkovo činné osoby, ako podnikatelia alebo ako ľudia, ktorých práca má vysokú nadhodnotu a ktorí teda majú lepší príjem. Jedným slovom, je to dodanenie iným spôsobom strednej vrstvy ľudí, ktorí ťahajú ekonomiku, ktorí produkujú veľkú časť hrubého domáceho produktu a ktorí sú motorom a stabilitou každého štátu. Je to v súlade s politikou tejto vlády. Ja s tým ale nesúhlasím. A v závere vám aj poviem, čo je môj problém, prečo nesúhlasím s takýmto zvyšovaním vymeriavacích základov.
Rozumiem aj tomu, že keď som si pozrel návrh štátneho rozpočtu, potom som si pozrel schválený návrh štátneho rozpočtu. Tak zistíte, že platba za poistencov štátu, ktorú každý rok platí štát za tých ľudí, ktorí nepracujú, za mamičky, ktoré sú na materskej dovolenke, za deti, za dôchodcov, skrátka, za ľudí, ktorí nevedia platiť zdravotné poistenie sami, je o 70 miliónov eur nižšia, ako bola platba za poistencov štátu v minulom roku. Napriek tomu ste určite všetci zachytili informáciu o tom, že číslo, o ktorom stavovské organizácie, ale aj zdravotníci každý rok radi rozprávajú, teda percento, ktoré zaplatí štát za poistencov štátu do fondov zdravotných poisťovní, sa zvýšilo. Čiže štát bude platiť 4,25 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve predminulého roka za každého poistenca štátu. No a teraz ako to ide dokopy. Tu niečo nesedí logicky. Tak naozaj by bolo treba sa na tie čísla znovu lepšie pozrieť. A musím povedať, že udial sa tu jeden veľmi zaujímavý manéver. Jednoducho sa nám znížil počet poistencov štátu o 200 000. Viete, v pondelok ich bolo o 200 000 viac, vo štvrtok ich už bolo o 200 000 menej. Nechcem sa tomu vysmievať, len konštatujem fakt. No a keď danú sumu peňazí predelíte nie číslom 3 350 000, lebo toľko malo byť pôvodne poistencov štátu, ale číslom 3 150 000, lebo toľko poistencov štátu nakoniec odhaduje vláda v budúcom roku, za nich chce platiť poistné, tak darmo dáva vláda o 70 miliónov eur za poistencov štátu v absolútnom čísle menej ako v tomto kalendárnom roku 2012, čiže o 70 miliónov eur zaplatí štát menej v kalendárnom roku 2013 ako v kalendárnom roku 2012. Logicky keď dané číslo rozdelíte menším počtom poistencov štátu, tak to percento narástlo na 4,25. Je to fiškálny manéver. A je postavený na úvahe, že dohodári, či už študenti alebo dôchodcovia, budú si platiť poistné z týchto dohôd, a teda akože prestanú byť poistencami štátu.
Chcem povedať, že číslo 4 %, 4,5 %, 5 % je mýtus v slovenskom zdravotníctve. Opakovane sme o tom hovorili, že toto číslo sa stalo akýmsi fetišom. A všimnite si, že všetky stavovské organizácie pri schvaľovaní rozpočtu, pri diskusii od rozpočtu, už od augusta začínajú posielať nám aj vám, všetky dámy a páni kolegovia, listy o tom, ako je potrebné dať 5 %, 5 % sa stalo takým mýtom za poistencov štátu, lebo ak pôjde 5 % za poistencov štátu, všetky problémy slovenského zdravotníctva sú vyriešené, razom prestanú. Nie je to pravda, samozrejme, to nie je pravda. Pravdou je ale fakt, že môžeme sa my tu hrať s percentami, môžu to byť 4 %, ako navrhol Ivan Mikloš v rozpočte na rok 2012, môže to byť 4,16 %, ako je realita minulého roku po rozpustení 50-miliónovej rezervy, môže to byť 4,32 %, aká je realita za druhý polrok tohto roku, keď počítame, že rezerva 50 miliónov eur bola rozpustená v zdravotnom poistení len v druhom polroku, čiže môžeme sa s týmito číslami hrať, môže to byť pravda, čo navrhol pán minister Kažimír pôvodne v návrhu rozpočtu, keď počítal, že počet poistencov štátu bude 3 350 000, že sú to len 4 % v roku 2012 alebo po tejto veľmi milej fiškálnej úprave 4,25 %, viete čo, môžeme sa s týmito číslami hrať, vôbec nie sú dôležité. Ale viete, čo je dôležité? To, že štát bude platiť za poistencov štátu v roku 2013 o 70 miliónov eur menej ako v roku 2012. To je podstatný údaj.
No, samozrejme, keď sa pozriete na tie čísla v rozpočte ďalej, a ja to budem veľmi podrobne analyzovať pri návrhu štátneho rozpočtu aj v súvislostiach, zistíte, že disponibilné zdroje zdravotných poisťovní, teda tie peniaze, ktoré budú mať na míňanie na zdravotnú starostlivosť, na nákup zdravotnej starostlivosti, na financovanie zdravotnej starostlivosti, vyberte si, ktoré slovo alebo spojenie sa vám viacej páči, narástli. Ako je to možné? No je to možné tak, že vláda plánuje od ekonomicky aktívnych vybrať o 220 miliónov eur viac ako v roku 2012.
Už sa štátnemu rozpočtu nejdem venovať, lebo na to máme samostatný bod v našom programe, nejdem vás tým zabávať, vrátim sa k návrhu zákona o zdravotnom poistení. Ale súvisí to spolu. Nedá sa jedno oddeliť od druhého, lebo na to schvaľujeme novelu zákona o zdravotnom poistení, aby sa to prejavilo v návrhu štátneho rozpočtu. Čiže zhrniem to. Vláda dá v roku 2013 za poistencov štátu o sedemdesiat miliónov eur menej, ako v roku 2012 dala vláda Ivety Radičovej. Je to tvrdé číslo. A môžeme sa tu hrať s percentami a balamutiť sa. To je fakt. Faktom je aj to, že vláda chce v roku 2013 vybrať od ekonomicky aktívnych ľudí o 220 miliónov eur do zdravotného poistenia viac. No ako ich vyberie? No práve touto novelou, ktorú dnes prerokúvame, a napríklad aj tým, že zvýši maximálne vymeriavacie základy z trojnásobku priemernej mzdy na päťnásobok priemernej mzdy a jednoducho zaťaží strednú vrstvu, ľudí, ktorí pracujú, ktorí platia dane a teraz budú platiť viac zdravotných odvodov.
Ďalšia časť tejto novely sa venuje zdravotným odvodom z dividend. Tu budeme mať možno trošku odlišný názor od môjho kolegu pána poslanca Hlinu, ktorého som veľmi pozorne počúval v prvom čítaní. A s niektorými jeho úvahami, prepočtami môžem súhlasiť, niekde mám možno iný názor. Tak dovoľte mi, aby som ho teda povedal. Vláda chce zvýšiť zdravotné odvody z dividend. Treba povedať, že zdravotné odvody z dividend zaviedla vláda Ivety Radičovej v úrovni 10 %. Čiže odvody boli na úrovni 10 % z trojnásobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve, maximum vymeriavacieho základu. Ja si osobne myslím, a tu sa budem líšiť od môjho kolegu pána poslanca Hlinu, že odvody z dividend sú správna vec, pretože zachovávajú odvodovú neutralitu. Sú správna vec preto, aby sme zabránili špekuláciám, ako je jednoduchá špekulácia, spoločník vo firme bude platiť, bude dostávať len minimálnu mzdu v priebehu celého roka, dvanásťkrát dostane minimálnu mzdu a na konci roka si vyplatí veľké dividendy, čiže tú mzdu si zoberie jednorazovou formou dividend. Zaplatí z nich dane, samozrejme, ale nie zdravotné odvody. Čiže pre príjmy zdravotného poistenia je to problém. Koniec koncov ak tieto dividendy idú fyzickej osobe, ak sú príjmom fyzickej osoby, táto fyzická osoba by z nich mala zaplatiť zdravotné odvody. Ak má byť odvodová neutralita zachovaná, podmienky a pravidlá na zaplatenie odvodov z dividend by mali byť rovnaké ako na zaplatenie odvodov zo mzdy, z príjmu fyzickej osoby. Vtedy je odvodová neutralita zachovaná.
Treba povedať, že ani Iveta Radičová a jej vláda nezachovala celkom odvodovú neutralitu, lebo síce zachovala, aby maximálny vymeriavací základ bol trojnásobok priemernej mzdy, ale výška zdravotných odvodov z dividend bola len 10 %, nie 14 %. Mala byť 14 %. No ale to, čo sa chystá urobiť súčasná vláda, je pre mňa neprijateľné, pretože odvodovú neutralitu ak by zarovnala, tak by som povedal, je to veľmi veľa, aby to bolo 14 % z päťnásobku priemernej mzdy ako z maximálneho vymeriavacieho základu. Je to veľmi veľa. Je to znovuzaťaženie strednej vrstvy, ľudí, ktorí pracujú a ktorí produkujú nadhodnoty.
Faktom ale je, že vláda chce úplne iné pravidlá pre zdravotné odvody z dividend, ako sú pravidlá pre zdravotné odvody z príjmov fyzických osôb. Maximálny vymeriavací základ, maximálny strop tu navrhuje desaťnásobok priemernej mzdy, nie päťnásobok priemernej mzdy, výška, sadzba bude 14 %. Prosím, o tom sme už pred chvíľou diskutovali. Ale čo je najhoršie, je, že zdravotné odvody, ktoré zaplatíte z týchto príjmov, sa spočítavajú s odvodmi z iných príjmov. To znamená, že úplne najhoršia kombinácia môže nastať, keď v eseročke je spoločník eseročky, môže byť malá eseročka, dáva prácu piatim ľudom, zároveň zamestnancom tejto eseročky, čiže má mzdu, eseročke sa darí, má aj dividendy. Jemu sa naozaj môže stať, že bude platiť namiesto 14 % z trojnásobku priemernej mzdy (dnešný strop) možno až 14 % z 15-násobku priemernej mzdy, lebo päťnásobok priemernej jeho mzdy, jeho príjmu ako fyzickej osoby sa sčítava s desaťnásobkom vymeriavacieho základu odvodov z dividend, čiže 14 % z 15-násobku priemernej mzdy. Dámy a páni, vždy som podporoval solidaritu v zdravotnom poistení a nikdy odo mňa nebudete počuť nič iné, napriek tomu, že sú aj iné názory v tejto spoločnosti na fungovanie zdravotného poistenia, verejné zdravotné poistenie musí zostať solidárnym, len musí mať svoje parametre, musíme vedieť, na čo máme nárok z verejného zdravotného poistenia, a netváriť sa, že máme nárok na všetko, len to dostane niekto za mesiac a niekto za tri roky.
A to druhé, čo je dôležité, je, že miera solidarity musí mať hranice. Ja sa vás naozaj reálne chcem opýtať, ten človek, ktorý dáva prácu druhým ľuďom, pracuje šestnásť hodín denne a zaplatí zdravotné odvody 14 % z 15-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve, keď si vyplatí dividendy, ja sa vás chcem naozaj opýtať, čo dostane za to v slovenskom zdravotníctve. Táto vysoká miera jeho solidarity sa ako prejaví? Preto, dámy a páni, solidarita vo verejnom zdravotnom poistení je potrebná, ale musí mať mieru aj spodnú hranicu, aby sme vedeli, kto má na čo nárok a kto za koho koľko zaplatí. A jedným dychom treba povedať, že štát by nemal platiť za poistencov štátu menej, ako platia priemerne ľudia, ktorí zarábajú, povedzme, priemernú mzdu, platia vždy menej. Jednoducho si to nevieme dovoliť. Ale je to problém. Čiže mal by mať solidaritu na spodnej hranici, ale aj na tej hornej hranici. Štrnásť percent z trojnásobku priemernej mzdy je niečo, čo sa tu zaužívalo a s čím sme vždy vedeli počítať. Vláda nemá peniaze, za poistencov štátu chce dať o sedemdesiat miliónov eur v budúcom roku menej, tak jednoducho dodaní dodatočnou zdravotnou daňou strednú vrstvu, ľudí, ktorí pracujú, dávajú prácu, poctivo platia dane a odvody. Len miera tejto solidarity, dámy a páni, je neúnosná.
A viete, ako sa to prejaví? No každý bude rozmýšľať, ako to obísť. Jednoducho každý normálny človek, ktorý pracuje šestnásť hodín denne a zistí, že keď si vyplatí dividendy v tom mesiaci, by mohol zaplatiť 14 % z 15-násobku priemernej mzdy za zdravotné odvody, bude rozmýšľať o tom, ako to urobiť ináč. A to je ten problém s číslom 220 miliónov od ekonomicky aktívnych ľudí.
Preto, dámy a páni, ja nepodporím tento návrh zákona. Rozumiem vláde, že v tomto návrhu zákona pretavila to, čo dlhodobo hovorí, že jednoducho bohatí majú platiť viac, len chcem upozorniť na to, že solidarita musí mať svoju mieru a pri peniazoch, ktoré platíte do zdravotného poistenia, by ste mali vedieť, na čo máte nárok a čo za to dostanete. Tieto dve pravidlá budú v prípade schválenia tejto novely zákona porušené. A preto si myslím, že to v praxi nebude fungovať a očakávanie ministerstva zdravotníctva a ministerstva financií, že sa im podarí to, čo nevedia zaplatiť za poistencov štátu, vybrať od ekonomicky aktívnych ľudí, dostáva vážne trhliny a nebude celkom tak fungovať, ako si to páni ministri predstavujú. Preto nepodporím tento návrh zákona. Ďakujem pekne.

S faktickými poznámkami sa hlásia traja poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Sulík.

Ďakujem pekne. No, pán kolega Novotný, ako ste povedali, zdravotné odvody sú daňou preto, lebo všetci dostávajú rovnako, a síce tú istú zdravotnú starostlivosť, či dobrú alebo zlú, ale platia podľa svojich príjmov a platiť musia. Keď teraz strana SMER zavedie zdravotné odvody vo výške 14 % z dividend a v podstate so zvlášť vymeriavacím základom, čiže nesčítava sa to s vymeriavacím základom, povedzme, z príjmov zo závislej činnosti, a navyše ešte v takejto výške, bavíme sa o 100 000 eur ročne, tak pre prvých 100 000 eur to pre vlastníka firmy znamená, že dodnes platil 19 %, čiže 19 000 eur, a oddnes bude platiť 23 %, čiže 23 000 eur, plus 14 % z toho zvyšku a jeho daňová povinnosť sa fakticky zdvojnásobí. Ľudia sa tomuto budú vyhýbať. To je len naivná predstava ľudí, ktorí v živote nepodnikali a v živote nikoho nezamestnávali, že toto majitelia firiem platiť budú. Nie, budú sa tomu vyhýbať. Na to existuje desať možností minimálne, keď nie päťdesiat. A výsledok bude taký, že štát nielenže nedostane tie zdravotné odvody z dividend, ktoré si sľubuje, že ich dostane, ale navyše nedostane ešte ani tú samotnú daň z príjmu. A výpadky budú tak ešte väčšie. Toto berte, kolegovia ctení zo strany SMER, ako holý fakt. Vy sa pripravujete o peniaze. Vy to len nevidíte. A už dnes minister financií musí zápasiť s výpadkom či 250 miliónov, či 400 miliónov. Presne toto som písal pred mesiacom v článku Hospodárskych novín. A tie výpadky budú ešte väčšie. Vy si pílite konár pod sebou.