11. schôdza

Ďakujem pekne. Takisto by som chcel zareagovať faktickou poznámkou na pána poslanca Lipšica. Mňa prekvapila tá štatistika, hovoril som o tom už v jednom zo svojich dnešných vstupov, že naozaj tie sociálne a spoločenské dopady sú vážne a tie náklady v sociálnej oblasti, ale napr. aj cez zdravotníctvo, cez liečbu týchto ľudí, sú vysoké, ale ten pomer na jedno euro príjmu do rozpočtu šesť eur nákladov na spoločenské dopady závislosti, nelátkovej závislosti, gamblerstva, ma prekvapilo naozaj toto číslo.
Znovu by som chcel len podčiarknuť to, že je celospoločenskou nutnosťou chrániť ľudí od závislosti a škodlivého vplyvu pred alkoholom, fajčením, drogami, ale aj hracími automatmi, gamblerstvom. Ten celoeurópsky trend, nakoľko to sledujem, čo sa týka alkoholu, fajčenia, drog, je skôr v línii sprísňovania tejto ochrany ľudí. A mám taký pocit, že tento návrh zákona ide opačným smerom, zmierňuje túto ochranu. Hovoríme o zákone o ochrane nefajčiarov napr., kde chceme sprísniť možnosť fajčiť, jednoducho to poviem, fajčiť. Pretože keď hovoríme, ako chceme chrániť verejnosť, tak jedným z pomerne jednoduchých spôsobov je komplikovať prístup k týmto škodlivým a k závislosti vedúcim látkovým a nelátkovým záležitostiam. A tento návrh zákona ide presne opačným smerom, a preto mám s ním problém. Ak komplikujme ľuďom to, ako sa vedia dostať k hraciemu automatu, máme šancu, že budeme mať menej gamblerov. Tým, že dáme hrací automat a umožníme ho mať na každom rohu, logicky zvyšujeme možnosť vzniku gamblerstva u mnohých ľudí. To mi vadí na tomto návrhu zákona.

Ďakujem veľmi pekne. Pani poslankyňa Vaľová, vy ku každému vystupujúcemu máte tie pripomienky z Humenného. Protest prokurátora, ako viete, nie je pre zastupiteľstvo nijako záväzným, u nás rozhodujú súdy o veciach, ktoré sú zákonné alebo ústavné. No tak dá protest prvý, poviete nie. Dá druhý, poviete nie. Dá tretí, poviete nie. Neviem celkom prečo nám toto pripomínate už po piatykrát. Treba mať proste odvahu. Toľko k pani poslankyni Vaľovej.
K pánovi poslancovi Duchoňovi. No, vy hovoríte, že tento zákon neliberalizuje úpravu hazardu. No pokiaľ to správne chápem, tak jeden z dôvodov jeho predloženia okrem iného je aj zvýšiť príjem do štátneho rozpočtu. Ak má zákon za účelom zvýšiť príjem do štátneho rozpočtu z hazardu, tak z definície liberalizuje hazard. Iná možnosť, iné logické vysvetlenie to nemá. Proste budú ľudia viacej peňazí dávať do hazardu. Však? Lebo asi štát, verejný sektor bude mať viac z toho príjem, ale veď to je úplne jednoznačné. Tam sa nemusíme veľmi sporiť. Tento návrh zákona ako celok liberalizuje, výrazne liberalizuje prostredie hazardu na Slovensku. O tom asi by sme sa nemuseli sporiť.

No, takže dobrý večer všetkým. Asi sa teraz zdržíme chvíľku pri niektorých poznámkach niektorých poslancov.
A je mi ľúto, že Ľudo Kaník už nie je v miestnosti, aby som reagoval aj na jeho poznámky. Budem reagovať úplne bezprostredne.
Pán poslanec Lipšic, vy vychádzate z definície záujmu vyšších finančných príjmov, fiškálnych príjmov v budúcom roku. Tie sú kľúčové zabezpečené vyššími odvodmi. To je kľúč, to znamená, k tomuto návrhu zákona je finančná doložka, ktorá hovorí o zvýšenom príjme štátneho rozpočtu v budúcom a v ďalších rokoch z titulu zvýšenia konkrétnych odvodov, odvodov, ktoré budú plynúť do štátnej pokladnice. Je tam dokonca časť, ktorá bude smerovať aj do obcí. To je kľúčové posolstvo a kľúčový nosič tejto novely.
Všetko ostatné, dámy a páni, je do veľkej miery snaha sa vysporiadať s právnymi rizikami, ktoré zaviedla taká rýchla a trochu kontroverzná, prepáčte mi, novela z dielne poslancov KDH. Ak si to dobre pamätám, bol to poslanecký návrh alebo minimálne bol do veľkej miery pretláčaný poslancami KDH, ktorí boli súčasťou koalície. Ja tu nechcem teda dostať do nejakej prestrelky bývalých kolegov z koalície, ale keďže viete, že pracujem na rezorte financií s ľuďmi, ktorí sú tam roky, zažili mnohých ministrov, modrých, červených a iných, bohvie akých, vedia, pamätajú si veci, hej. Takže nadšenie technokratov, ja uznávam, že sú to technokrati, ale sú to ľudia, ktorí roky pracujú s legislatívou, ktoré sa týkajú hazardu, pracujú s reguláciou, lebo to je regulované odvetvie, si dobre pamätajú tí ľudia, že tie návrhy boli veľmi kontraverzné a aj s odporom vtedajšieho ministra Mikloša. Na záver vďaka tej rovnici, z ktorej vychádza, pri ktorej končí každé koaličné súžitie, to bolo s nejakým kompromisom prijaté ako také.
Mňa, pán Lipšic, prekvapuje vaša bagatelizácia prípadu Humenného, lebo vy ste právnik, ja právnik nie som, v tejto situácii poviem, chvalabohu, nie som, ale ja vám môžem iba podať svedectvo, že tento zákon pripomienkovala Generálna prokuratúra. Tento zákon bol na základe rozporového konania, pretože sme neboli ochotní akceptovať rozpory alebo námietky Generálnej prokuratúry, a sa tento rozpor preniesol až na rokovanie Legislatívnej rady vlády. Vy poznáte tento orgán, aj keď za minulej vlády ste ho parádnym spôsobom zdecimovali. Teraz tam zase sedí nejakých osemnásť právnikov, ktorí majú na to často 18 názorov, ale vtedy pri návrhu tohto zákona sa zhodli v tom, že ustanovenie o VZN, o všeobecne záväzných nariadeniach je v rozpore s ústavou z hľadiska, z hľadiska zákazu činnosti nejakého druhu podnikania.
Prepáčte, ale nie som naozaj právnik, nie som schopný vám doručiť formulácie, ktoré sú úplne správne, ale pokiaľ hazard nie je zakázaný ako legálna činnosť, a on nie je zakázaný ako legálna činnosť, tak ho z titulu všeobecného záväzného nariadenia rozhodnutím poslancov podľa tej skupiny právnikov, ktorí pracujú dnes pre Legislatívnu radu vlády, podľa Generálnej prokuratúry musí obecné zastupiteľstvo prísť k takémuto rozhodnutiu na základe nejakých, splnenia nejakých podmienok. To je alfa a omega celého sporu.
Jasné, že biznis hazardu je poznačený skupinami podnikateľov, ktorí pracujú s obrovským kešom, uvedomme si to. Áno, pracujeme s ľuďmi, na druhej strane sú ľudia, ktorí pracujú s kešom, čo do veľkej miery môže navádzať, naozaj navádza aj na nátlak lobingových skupín, ktorými sú. A vy veľmi dobre viete, aj vy konkrétni poslanci, nechcem nikoho menovať, ale je mi úplne jasné, každá novela tohto zákona je predmetom veľkej diskusie a veľkých tlakov z vonku, z vnútra. Z vonku skupín, ktoré majú o to záujem, aby to dopadlo čo najlepšie pre nich, z vnútra často aj z hľadiska snáď dostať túto tému a zmocniť sa jej a využiť ju najlepším spôsobom.
Ja som vám povedal už v úvode, snažíte sa mi nasadiť somársku hlavu a snažíte sa tvrdiť a podsúvať, že som hazard vymyslel, že som kasíno friendly, že to udržujem, že mám z toho nejaký prospech. Nie je to pravda. Kľúčový motív bol zabezpečiť viac prostriedkov do štátneho rozpočtu, zvýšiť odvody, čo sa deje v návrhu zákona.
Druhým dodatočným kľúčovým dôvodom je, ktorý ide cestou toho zákona, a tú tému nedoniesli, nedoniesol rezort a nenájdete to ani v histórii toho návrhu novely zákona, je naozaj, sú to pripomienky z justičného okruhu. Z pohľadu právnikov Legislatívnej rady vlády a Generálnej prokuratúry je tam problém. A viete veľmi dobre, že neexistuje lepší biznis, neexistuje v tejto krajine lepší biznis, ako sa súdiť so štátom. Viete koľko máme sporov, viete koľko sporov sme prehrali. Ja sa v situácii, v akej sa nachádzame z titulu verejných financií celkovo - teraz nechcem politizovať, žiadny novinár nie je na balkóne - musíme sa snažiť predchádzať možným právnym sporom, keď na druhej strane sú naozaj silné finančné skupiny, ktoré toto môžu využiť.
Ja som dnes absolvoval rozhovor s doktorom Procházkom, ktorý bol kľúčovou osobou pri návrhu tejto novely. Potvrdil mi to. Dúfam, že keď sa objaví v pléne, to potvrdí, naozaj sú tu náznaky retroaktivity, hlavne z hľadiska zastavenia fungovania licencií, pretože to je licencovaný biznis. To znamená, vystavíte niekomu licenciu za nejakých právnych podmienok, ten investuje nejaké prostriedky, ide do nejakého právneho prostredia, ktoré sa následne môže zmeniť. To je celý problém. To je celý problém, ktorý tu je.
Pán Lipšic, ak vy bagatelizujete takúto formu hrozby nejakých majetkových škôd pre konkrétnu obec alebo pre štát, tak vám chcem pripomenúť niečo úplne čerstvé, nie veľmi príjemné pre vás, ale stáva sa to. V týchto dňoch riešim problém ministerstva spravodlivosti, ktorý mu pristál na stole, vykonateľný, definitívne vykonateľný rozsudok vo výške 2,3 mil. eur. Kauza Vrbovský tuším. Odňali ste možnosť vykonávania exekútorskej činnosti pánovi Vrbovskému tuším, ten už nie je ani nažive, ale jeho dedičia dostanú 2,3 mil. eur. Ja nechcem spochybňovať motívy, prečo ste to urobili. Je mi jasné, exekútorská činnosť, čo so sebou tiež môže prinášať. Ale asi ste to neurobili dobre. Asi ste to neurobili dobre, lebo dnes je na stole, dnes ide zaplatiť Slovenská republika, bez výhrad musíme zaplatiť 2,3 mil. eur. A to je možno tiež výsledok takéhoto prístupu.
To je ako nádherné ako, vy mňa mora... Jednu vec si vyprosím, vy ste akože, vy ste známy v tejto krajine, vy sa považujete za morálny etalón. Nie ste morálnym etalónom. Hlboko do duše vám hovorím, nie ste žiadnym morálnym etalónom. To znamená, mne nebudete hovoriť o otázkach dobrého a zlého vkusu. Možno ho mám horší ako vy, ja som si ho nenechal cibriť za štátne peniaze, cez PR agentúru za štátne peniaze. Ja nie.
Ak hovoríme, ak hovoríme o, dámy a páni, o počte výherných automatov, dodnes platiaca legislatíva hovorí o (v reštauračných zariadeniach, v krčmách a podobne), o počte automatov 12. To, čo ste urobili v tom návrhu, bolo to, že ste prehlásili krčmy za možné herne s počtom minimálne jedna, minimálne jedna. Nezdá sa vám to trošku formálne? Proste automat pri výčape dodnes, automat za stenkou, podľa vášho textu návrhu zákona, ktorý je dnes platný, ten už, ten už teda podľa vás je v herni bez pracovného pomeru, ako sa to dnes snažíme napraviť, bez toho, aby sme ich stavebne oddelili nejakou pevnou stenou s nejakými nákladmi s osobitným vstupom. Ja nechcem robiť súťaž toho, kto je lepší, kto je horší. Len uznajte aspoň trochu, že je tu tiež posun, posun vpred. Z 12 je teraz, je teraz návrh zákon, kde sa hovorí o dvoch, maximálne dvoch automatoch. Herňa má byť jasne definovaná, s jasným pracovným pomerom pre dozor, ktorý má dodržiavať zákony, zákony tejto krajiny. To znamená, sú tam náznaky. Ja by som bol aspoň trochu za vyvážený prístup. Neprijímam absolútnu, absolútnu kritiku, nie je to pravdou.
Pozmeňovací návrh, ktorý predniesol Ľubomír Petrák, vznikol v spolupráci so ZMOS-om. Pretože naozaj, a to si treba povedať pravdu, pravdou je, že príjmy z hazardu sú nielen zaujímavé, ale že si štát zvykol na tieto príjmy. Zvykli si na ne aj obce. Ale proces, ktorý ste začali, a to ja musím, to musím zase podčiarknuť, že to funguje, proces, že ste dali možnosť vyjadrovať sa obci k tomu, že kde áno a kde nie, začal fungovať. A vyzerá, že ľudia majú záujem sa k týmto veciam vyjadrovať. Zatiaľ len cez obecné zastupiteľstvo. V prvom čítaní sme mali s pánom Zajacom výmenu ohľadom toho, že kto je a kto nie, kto to môže a nemôže robiť, ale naozaj ten návrh, ktorý je dnes na stole, hovorí o petícii, to znamená, o verejnom prejave nejakej mienky. Predsa je pre obecné zastupiteľstvo, pre konšelov, pre poslancov musí byť to lepší pocit, máte proste silnejšie kramfleky v tom, na takéto rozhodnutie, ktoré smeruje k zákazu biznisu.
Ak hovoríte o kasínach, a to sú tie otázky fajčenia, pitia a podobných vecí. Viete čo by sa mohlo aj inak povedať o tej novele, ktorú ste presadili? Že bola kasíno friendly. Pretože vy ste urobili konkrétne opatrenia vo všetkých iných oblastiach, kde je hazard, ale v kasínach nie. Tak kde je nejaká rovnosť nejakých podmienok ako takých?
Takže, takže na to, nezhodneme sa na tom, je mi to úplne jasné. Je to zaujímavá téma, je zaujímavá, vždy iná, keď ste v koalícii a v opozícii. Prijmite legitímny pohľad každého na svet. Prijmite pohľad aj ten, že dnes nepredstavujeme exekutívu, ktorá by sa chystala zakázať nejakú činnosť, ale sme pripravení túto činnosť regulovať. A stále vám hovorím, aj podľa skúseností, ktoré mám z obdobia rokov šesť až desať, že Slovensko patrí ku krajinám, ktoré má oveľa lepšie regulovaný tento biznis ako iné krajiny, ako okolité krajiny.
A stále priznávam, že je tam čo robiť a čo ďalej naprávať. Aj výsledkom tejto novely by mohla byť snaha nájsť nejaký konsenzus. Ja sa o neho budem ešte pokúšať, pretože stále hovorím, v návrhu novely vo zverejnených pozmeňovacích návrhoch stále nie je riešený problém istého podozrenia, istej hrozby retroaktivity z hľadiska zákazu činnosti, alebo ukončenia činnosti licencie, ktorá je vydaná na dlhšie obdobie. Už som využil tú možnosť tu v pléne sa stretnúť s niektorými kľúčovými osobami z každého klubu, ktorý sa tejto činnosti venuje. Nežiadam podporu, žiadam len pochopenie o tom, aby sme hovorili spolu, viac hláv, viac rozumu. Nevnímam to ako tému, ako zákon, ktorý by mal nás politicky rozdeľovať.
Chápem, že zodpovednosť je na našej strane, chápem, že nevidíte do detailov z hľadiska techniky legislatívy a konkrétnych problémov. Nežiadam podporu naprieč, ale žiadam aspoň možnosť konzultovať veci, o ktorých chceme hovoriť.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Dve poznámky. Po prvé, obávam sa, že problém súdnych rozhodnutí v neprospech štátu nie je len v tých rozhodnutiach, ktoré boli prijaté, ale aj v tých súdoch. Kauzy, ktoré sa ťahali ešte aj počas môjho pôsobenia, ako je v Školstrav, kde boli absurdné súdne rozhodnutia zaväzujúce na náhradu v obrovských množstvách, sú proste absurdné. Ale kvôli tomu predsa nebudeme rezignovať.
Naviac je tu ešte jeden element, ktorý v tomto prípade ani nepoznám, lebo ten prípad mi už nič nehovorí. Akým spôsobom štát zastupuje svoje záujmy v rámci súdnych sporov? Ak ministerstvo spravodlivosti za bývalej éry, za bývalej vašej vlády na diskriminačné žaloby sudcov dávalo vyjadrenia - a je to pravda, sú diskriminovaní, treba im to priznať - tak potom mohli ísť do rovno zmieru. Akým spôsobom štát naozaj zastupuje svoje záujmy v súdnom konaní? Kedy ako, kedy ako, musím povedať. A sčasti potom aj kvôli tomu tie súdne rozhodnutia tak vyzerajú.
Kto je, alebo nie je morálny etalón, nerozhodujeme tu my. A ja som sa tak nikdy nevyhlasoval. Povedal som vám pán minister, trvám na tom, že to, čo ste tu vyhlásili pri prvom čítaní, nepatrí do parlamentu. Ženy, ktoré sú pod návykovými látkami pri Slovnafte, sú obete trestnej činnosti. A som vás poprosil, aby ste na takú úroveň neklesli. To s mojou osobou nemá nič spoločné, vy ste na mňa neútočili. Mňa sa dotklo to, ako ste vystúpili. Lebo obete obchodovania s ľuďmi to je veľké svinstvo, musím vám povedať, pán minister.

Pán minister, ja vám dám úplne za pravdu, pretože my sa tu bavíme o škodlivosti, ale nebavíme sa, áno, všetci sme toho názoru, že treba hazard obmedziť, ale nebavíme sa o paškvile, ktorý bol z bývalej dielne KDH, o zákone, ktorý spôsobil mestám a obciam formou veľké problémy.
Ja som očakávala od pána Lipšica, že práve o tejto forme sa bude baviť a nebude bagatelizovať, pretože je právnik. A musím povedať, že ako nájsť ten mechanizmus. My sme sa skutočne ako mesto k tomuto postavili podľa tohto zákona a očakávame presne, ako ste povedali, obrovský tlak, si neviete predstaviť, ktorý bol na mňa vyvíjaný ako na primátorku, dokonca aj vyhrážanie. Ja som odolala trištvrte roka. My sme odolali právne zatiaľ, ale čo sa stane, ak tieto skupiny, pán minister, presne, ako ste povedali, ktorí disponujú obrovským kešom a právnikmi, zrazu budú žalovať. Ale to bude spor nie mesta, ale spor štátu. Z toho dôvodu, že mestá a obce postupovali podľa zákona. A zákon je vyššia právna forma ako všeobecne záväzné nariadenie, čiže to bude spor štátu opäť. Takže jednu vec chcem povedať, áno, povedzme si na rovinu, poďme spolu, tak ako sme hovorili pred chvíľou, nájsť ten konsenzus, pretože pre mňa bolo rovnako neprijateľné, aby to bolo referendom. Lebo viem, že v takomto meste ako je Humenné, referendum neprejde. Ale je pre mňa prijateľné a legislatívne čistejšie, že ľudia môžu spísať petíciu. Ja som sa pod ten pozmeňujúci návrh tak isto podpísala.
Čiže povedzme si pravdu, že problém je práve v tom zákone, ktorý ste presadili a ktorý môže doniesť na jednej strane, ja som spokojná, lebo ľudia mi začali viacej platiť, sociálne dávky nevynášali k hracím automatom, ale na druhej strane mestu môže reálne a štátu hroziť spor, pretože zákon je zlý a je nedokonalý po právnej stránke. A ja som prečítala protesty prokurátora, my sme sa odvolali aj na Generálnu prokuratúru a všetci uznali, že zákon je zlý.

Ďakujem za slovo. Morálne je to etalón, to nie si ty, to nie si ty, ani ty, ani ty, ani ty, ale ani ja, hej. Tak myslím si, že nemali by sme tak vzájomne ako napádať a možno sa tak aj osočovať, kto je, alebo kto nie je morálnym etalónom. Ani ja nie som ním.
A čo sa týka tlakov z vnútra a z vonku. Pred nejakým časom v letných mesiacoch mali sme tuná letáky po laviciach, neviem, kto to rozdal, ale to bol lobing firiem prevádzkujúcich herne, na ktorých bolo napísané, že čo všetko, o čo všetko príde Slovenská republika, respektíve rozpočet našej krajiny, ak sa sprísni tento zákon o hazarde. Ten lobing bol zvonka, je to cítiť aj teraz, ale rovnako aj zvnútra.
Pán minister, ak sa chce niekto zmocniť tejto témy, zmocnite sa jej vy. Vy sa jej spokojne zmocnite, tejto témy, nemusíme o tom rozprávať. Toľkokrát sme tuná rozprávali o tom náleze tej prokuratúry ako v tom Humennom. Pán Lipšic to tuná spomenul, nič sa nedeje. Chce na to odvahu a zamietnuť to. Aj nález Generálnej prokuratúry, ktorý sme spomínali v prvom čítaní, tiež nevidím problémom, ale, tak ako ste to medzi rečou povedali, vy nestojíte o to, aby došlo možno k tej dohode naprieč politickým spektrom. Ale my sme vám to aj ponúkli, aj keby bol to aj návrh ústavného zákona, prosím, ale museli by ste o to stáť. A máte túto vec z krku navždy. A nemusíme to, sa teraz doťahovať, že kto sa tejto témy zmocní, alebo kto sa nezmocní. Pán minister, uchopte sa tejto témy vy! A nemusí byť tuná tento hazard na Slovensku.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, v prvom čítaní som sa vyjadril pomerne dosť o svojich osobných skúsenostiach a politickom pohľade na tento návrh zákona. V druhom čítaní som bol presvedčený, že budem svoje vystúpenie zakladať na konzultácii a vyjadrení odborníkov, ktorí sa tejto téme venujú dlhodobo.
Ale, pán minister, vaše záverečné vystúpenie po prvom čítaní, na ktoré sme už nemohli reagovať, ale aj dnešné vystúpenia mi nedajú, aby som predsa len k tomu sa ešte nevyjadril. Krátko, Generálna prokuratúra už aj dnes tu toľkokrát bola spomínaná, povedal som vám aj v prvom čítaní, nech pán premiér Fico požiada pána prezidenta, aby vymenoval právoplatne zvoleného generálneho prokurátora. Ak generálni prokurátori nemajú čo iné robiť, len napadať VZN-ka obcí a miest v hazardných hrách. Aj za posledné dni sa ukazuje, že kto má peniaze v tomto štáte, menšie alebo väčšie finančné skupiny, majú moc nad občanmi tejto krajiny a ich volenými zástupcami na obecnej, aj celoštátnej úrovni.
V záverečnom slove ste použili slová, budem vás citovať: "Problém je, kolegovia z KDH, úplne selektívne, nehovorím to plošne, že keď obcujete s mocou, keď obcujete s mocou a ste v nejakej koalícii, tak tieto plamenné témy a tieto nálady vás opustia, pretože si viete vymeniť svoje pozície, svoje stoličky za to, že upustíte od takého príkreho postoja k veciam. Áno, ak máte pohľad na hazardné hry a na gambling ako taký, že to chcete zakázať, zakážte ho, choďte s touto témou do volieb."
Pán minister, boli sme v koalícii, teraz sme v opozícii. A sme proti hazardným hrám. Ja nebudem tieto vaše slová niektoré používať, aj keď sme boli v koalícii, sme v opozícii, sme proti hazardným hrám.
"A takisto sa," citujem vás znova, "a takisto sa postavte k ďalším negatívnym externalitám, ďalším ľudským činnostiam, ktoré ničia ľudské životy. Je to alkoholizmus, je to používanie drog. A čo tak prostitúcia, priatelia? Skláňate hlavy, keď chodíte okolo Slovnaftu, alebo vykúkate z okien?" Moja poznámka k tomu, ja som žil dovtedy v tom, že prostitúcia a drogy sú nelegálne. My sa tu bavíme, sám ste povedali, že gambling je legálny. A bavíme sa o regulácii prevádzky hracích automatov. Alkoholizmus, predaj alkoholu na Slovensku je predsa tiež regulovaný. Síce, môžeme sa o tom baviť, keď príde návrh zákona, či viacej alebo menej, ale je regulovaný.
No a vo svojom vystúpení ste samozrejme sa pýtali aj mňa: "Pán poslanec Zajac, z vašich slov som presne cítil namyslenosť, nehnevajte sa, namyslenosť poslanca obecného zastupiteľstva. A čo vy máte od Boha tu ako moc, akože môžete rozhodovať o tom, čo sa má robiť a čo sa nemá robiť?" Tak ja si dovolím povedať, že človek sa stáva poslancom obecného zastupiteľstva tým, že mu ľudia dajú dôveru, a vyjadria ju vo voľbách, komunálnych voľbách.
Vážení kolegovia a kolegyne, začnem citátom z denníka Korzár: "Vydýchané miestnosti s blikajúcimi obrazovkami sú nabité do posledného miesta. Pred herňami na malebnom námestí v Sabinove postávajú húfy matiek s deťmi. Dovnútra sa už nezmestia. Väčšinou márne čakajú, či sa hlave rodiny podarí z automatu vytlačiť nejakú výhru. Sabinovčania ich zhnusene obchádzajú. V deň vyplácania sociálnych dávok sa štrnásťtisícové mestečko, ktoré pred takmer päťdesiatimi rokmi preslávil prvý československý oskarový film Obchod na korze, zmenilo na hniezdo hazardu. Takto to vyzeralo v Sabinove predtým, kým mesto Sabinov ako prvé mesto, kde poslanci vlani v septembri celoplošne zakázali hracie automaty a videohry.
´Nebolo to jednoduché rozhodnutie, ale neľutujeme. Prinieslo osoh pre celé mesto,´ vraví prednosta mestského úradu Jozef Mačišák. V devätnástich podnikoch a krčmách mali gambleri k dispozícii šesťdesiatjedna výherných hracích automatov a videohier. Len na slávnom námestí boli štyri herne. Dnes v nich sídli pobočka banky, bývalá predajňa použitého oblečenia a ďalší priestor je na prenájom. ´Bola to hotová Sodoma - Gomora,´ hovorí spokojná mamička s dieťaťom v kočíku. ´V deň sociálnych dávok sa po námestí nedalo ani prejsť. Teraz je pokoj. Teraz je v meste pokoj. Mesto sa neskutočne vyčistilo. Cítime sa oveľa bezpečnejšie.´ Zákazom prišlo mesto o 60 000 eur. Toľko získavalo z poplatkov za udelenie licencie. Úspornými opatreniami sa však podarilo dieru v rozpočte zaplátať. Rok 2011 skončili s prebytkom.
Vedúca oddelenia sociálnych dávok, sociálnych vecí mestského úradu Gabriela Harčaríková tvrdí, že rozhodnutie pomohlo aj sociálne najviac zraniteľným rodinám. Ako uviedla, terénni sociálni pracovníci majú pomerne podrobne zmapovaných poberateľov dávok. Takmer v každej sociálne odkázanej rodine bol aspoň jeden gambler. Prichádzajú aj o to málo, čo dostali na živobytie." Toto je úryvok z článku Zákaz hazardu vyčistil Sabinov redaktora denníka Korzár Mikuláša Jesenského zo septembra 2012.
Mohol by som vám prečítať list, ktorý nám poslal, všetkým poslancom Národnej rady, pán farár Martin Majda, pán farár z Lomničky, kde mali obrovské problémy s prevádzkou hracích automatov, ale len pár viet. "Pravda o automatoch je jednoduchá, majú ich ľudia, ktorí chcú zbohatnúť na ľudskej biede a je im jedno, že rozbíjajú človeka, rodiny.
Dovolím si jeden príklad, v našej farnosti a v blízkom okolí sme mali obrovské problémy s gamlerstvom. Horko-ťažko sa minulý rok presadilo dovolenie zakázať automaty cez VZN pre mestské a obecné zastupiteľstvá. Pýtam sa, prečo začalo po jednom jedinom roku zrazu vadiť niekomu, že tento zákon bol prijatý a chcú ho znova upravovať?"
Pán minister, pán minister, samozrejme v novele je zopár dobrých vecí, ako stavebne oddelené a dozorom kontrolovateľné herne, alebo obmedzenie reklamy v podobe blikajúcich svietiacich jackpotov na našich uliciach. Zverejňovanie na automatoch telefónnych čísiel špecializovaných zdravotníckych zariadení na liečbu gamblerov je taký do neba volajúci nezmysel, že je až škoda o tom hovoriť. Radšej by mala ministerka zdravotníctva riešiť krízový stav a zmenšujúce sa množstvo zariadení, kde poskytujú túto diagnostiku a liečbu, lebo zachviľu už nebude ani kam volať.
Ak sa kolegovia komplexne pozrieme na predkladanú novelu, zistíme, že je to klasický prípad štátneho výpalníctva. Robert Fico ako premiér tejto krajiny totiž za 7,5 mil., toľko je predpokladaný každoročný príjem do štátneho rozpočtu cez zvýšené poplatky a licencie, takže za týchto zvýšených 7,5 mil. dáva ochrannú ruku nad majiteľov a prevádzkovateľov hracích automatov a herní. Chráni ich pred rôznymi nespratnými aktivistami, ktorí by chceli rušiť a napádať. Ako ste to minule povedali v prvom čítaní, základné ústavné právo, právo na gambling. (Hlas v sále.) Ale áno, podnikanie, poviem. No k tomu ešte, ale hlavne chráni ich pred samosprávou, ktorá ako jediná môže, cez svoje VZN-ko, môže obmedziť hazard na svojom území vo svojich mestách a obciach. Hovorím, je to klasický prípad štátneho výpalníctva. Štát ti poskytne ochranu, a ty mu za tú ochranu dáš 7,5 mil. naviac.
Takže po prijatí tejto novely budú spokojní premiér Fico s ministrom Kažimírom. Získajú ďalších 7,5 mil. eur. Budú spokojní aj majitelia kasín, hracích automatov, lebo sa zbavia Damoklovho meča nad ich hlavami s názvom miestna samospráva. A kto vlastne prehrá? Síce početná, ale bezmocná skupina päť a pol milióna občanov Slovenska. Finančne silní prevádzkovatelia hracích automatov budú mať navrch nad občanmi, ich volenými zástupcami.
Prečo toľkokrát spomínam podmieňovanie referendom, teraz petíciou, pretože pán Petrák predložil pozmeňujúci návrh, s ktorým sa, predpokladám, stotožňujete. Pýtam sa, prečo, čím je také výnimočné podnikanie, prevádzkovanie hracích automatov? Čím je také výnimočné, že obec musí o prevádzke takejto rozhodnúť s nejakou podmienkou? Obecné zastupiteľstvo musí to schváliť s nejakou podmienkou. Predtým referendum, teraz petícia. Čím je výnimočné oproti tomu, keď chce niekto prevádzkovať, to je jedno, či pohostinstvo, reštauráciu, možno spaľovňu, možno skládku komunálneho odpadu? To si myslím, že sú tiež veľmi nebezpečné veci. A obecné zastupiteľstvo nemá podmienené svoje rozhodnutie petíciou alebo referendom.
Ja som vám povedal aj v prvom čítaní, ja nemám absolútne nič proti aktivite občanov, ktorí sú ochotní zorganizovať referendum alebo petíciu. Veď to môžu urobiť aj dnes. Povedali ste, že obecní zastupitelia, keď budú mať ten tlak zospodu, dokonca ste povedali konšeli, keď budú mať ten tlak, že budú mať podpísaných tridsať percent, alebo v referende päťdesiat percent. Ale veď to môžu aj dneska! Občania predsa môžu usporiadať referendum, môžu spísať petíciu, môžu vytvárať ten tlak na svojich zástupcov v zastupiteľstvách.
Takže jediný dôvod, ktorý ma napadá a ktorý ste povedali aj vy, je množstvo kešu peňazí, ktoré majú títo prevádzkovatelia hracích automatov. Ale to ich neoprávňuje k tomu, aby ich biznis bol niečím extra, niečím výnimočný.
Aby táto debata naša nevyzerala iba čisto politicky, začiatkom novembra som oslovil odborníka na nelátkové závislosti a gambling, doktora Jozefa Benkoviča, primára oddelenia drogových závislostí Odborného liečebného ústavu psychiatrického Predná Hora a položil som mu niekoľko otázok. Prinášam vám otázky a odpovede... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Pán poslanec, áno, pozreli ste sa aj vy na hodinky. Udrela 19.00 hodina. Na základe našich pravidiel prerušujem toto rokovanie. Budeme pokračovať vaším vystúpením ráno podľa programu.
Ďakujem pekne.
Pekný večer všetkým, dámy a páni.
Pán minister, ďakujem.

(Prerušenie rokovanie o 19.01 hodine.)

Dobré ráno dámy a páni. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som s niektorými poznámkami aj postrehmi vystúpil v druhom čítaní k zákonu o zdravotnom poistení, ktorý prerokujeme dneska v pléne Národnej rady. V prvom čítaní som nevystupoval k tomuto zákonu. A počúval som názory a postrehy mnohých mojich kolegov. Mnohé postrehy, ktoré tu odzneli, boli zaujímavé. Mnohé postrehy boli, povedal by som, trošku aj kritické k predloženej novele zákona o zdravotnom poistení. Je pravidlom, že vždy prerokúvame novelu zákona o zdravotnom poistení pred návrhom štátneho rozpočtu, lebo väčšinou potrebujeme upraviť niektoré ukazovatele, ktoré sa potom prejavia v návrhu štátneho rozpočtu. A nie je tomu inak ani v tomto roku.
Ak dovolíte, rád by som k zákonu o zdravotnom poistení povedal niekoľko myšlienok k dvom zmenám, ktoré obsahuje táto novela. Jednak zvyšuje maximálne vymeriavacie základy, z ktorých budú fyzické osoby platiť odvody do zdravotného poistenia. Dnes platná legislatíva upravuje maximálne vymeriavacie základy na úrovni trojnásobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Vláda navrhuje päťnásobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Rozumiem, že je to v súlade s politikou, ktorú Ficova vláda razí, o ktorej opakovane hovorí, že jednoducho bohatší ľudia alebo ľudia, ktorí majú vyšší príjem, by mali viacej solidarizovať. Jednoznačne treba povedať, že zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu na päťnásobok priemernej mzdy v národnom hospodárstve preložené do slovenského jazyka znamená, že to jednoducho zaplatí stredná vrstva, ľudia, ktorí pracujú, tvrdo pracujú a zarábajú, či už v súkromnom sektore, či už v štátnej správe, či už ako samostatne zárobkovo činné osoby, ako podnikatelia alebo ako ľudia, ktorých práca má vysokú nadhodnotu a ktorí teda majú lepší príjem. Jedným slovom, je to dodanenie iným spôsobom strednej vrstvy ľudí, ktorí ťahajú ekonomiku, ktorí produkujú veľkú časť hrubého domáceho produktu a ktorí sú motorom a stabilitou každého štátu. Je to v súlade s politikou tejto vlády. Ja s tým ale nesúhlasím. A v závere vám aj poviem, čo je môj problém, prečo nesúhlasím s takýmto zvyšovaním vymeriavacích základov.
Rozumiem aj tomu, že keď som si pozrel návrh štátneho rozpočtu, potom som si pozrel schválený návrh štátneho rozpočtu. Tak zistíte, že platba za poistencov štátu, ktorú každý rok platí štát za tých ľudí, ktorí nepracujú, za mamičky, ktoré sú na materskej dovolenke, za deti, za dôchodcov, skrátka, za ľudí, ktorí nevedia platiť zdravotné poistenie sami, je o 70 miliónov eur nižšia, ako bola platba za poistencov štátu v minulom roku. Napriek tomu ste určite všetci zachytili informáciu o tom, že číslo, o ktorom stavovské organizácie, ale aj zdravotníci každý rok radi rozprávajú, teda percento, ktoré zaplatí štát za poistencov štátu do fondov zdravotných poisťovní, sa zvýšilo. Čiže štát bude platiť 4,25 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve predminulého roka za každého poistenca štátu. No a teraz ako to ide dokopy. Tu niečo nesedí logicky. Tak naozaj by bolo treba sa na tie čísla znovu lepšie pozrieť. A musím povedať, že udial sa tu jeden veľmi zaujímavý manéver. Jednoducho sa nám znížil počet poistencov štátu o 200 000. Viete, v pondelok ich bolo o 200 000 viac, vo štvrtok ich už bolo o 200 000 menej. Nechcem sa tomu vysmievať, len konštatujem fakt. No a keď danú sumu peňazí predelíte nie číslom 3 350 000, lebo toľko malo byť pôvodne poistencov štátu, ale číslom 3 150 000, lebo toľko poistencov štátu nakoniec odhaduje vláda v budúcom roku, za nich chce platiť poistné, tak darmo dáva vláda o 70 miliónov eur za poistencov štátu v absolútnom čísle menej ako v tomto kalendárnom roku 2012, čiže o 70 miliónov eur zaplatí štát menej v kalendárnom roku 2013 ako v kalendárnom roku 2012. Logicky keď dané číslo rozdelíte menším počtom poistencov štátu, tak to percento narástlo na 4,25. Je to fiškálny manéver. A je postavený na úvahe, že dohodári, či už študenti alebo dôchodcovia, budú si platiť poistné z týchto dohôd, a teda akože prestanú byť poistencami štátu.
Chcem povedať, že číslo 4 %, 4,5 %, 5 % je mýtus v slovenskom zdravotníctve. Opakovane sme o tom hovorili, že toto číslo sa stalo akýmsi fetišom. A všimnite si, že všetky stavovské organizácie pri schvaľovaní rozpočtu, pri diskusii od rozpočtu, už od augusta začínajú posielať nám aj vám, všetky dámy a páni kolegovia, listy o tom, ako je potrebné dať 5 %, 5 % sa stalo takým mýtom za poistencov štátu, lebo ak pôjde 5 % za poistencov štátu, všetky problémy slovenského zdravotníctva sú vyriešené, razom prestanú. Nie je to pravda, samozrejme, to nie je pravda. Pravdou je ale fakt, že môžeme sa my tu hrať s percentami, môžu to byť 4 %, ako navrhol Ivan Mikloš v rozpočte na rok 2012, môže to byť 4,16 %, ako je realita minulého roku po rozpustení 50-miliónovej rezervy, môže to byť 4,32 %, aká je realita za druhý polrok tohto roku, keď počítame, že rezerva 50 miliónov eur bola rozpustená v zdravotnom poistení len v druhom polroku, čiže môžeme sa s týmito číslami hrať, môže to byť pravda, čo navrhol pán minister Kažimír pôvodne v návrhu rozpočtu, keď počítal, že počet poistencov štátu bude 3 350 000, že sú to len 4 % v roku 2012 alebo po tejto veľmi milej fiškálnej úprave 4,25 %, viete čo, môžeme sa s týmito číslami hrať, vôbec nie sú dôležité. Ale viete, čo je dôležité? To, že štát bude platiť za poistencov štátu v roku 2013 o 70 miliónov eur menej ako v roku 2012. To je podstatný údaj.
No, samozrejme, keď sa pozriete na tie čísla v rozpočte ďalej, a ja to budem veľmi podrobne analyzovať pri návrhu štátneho rozpočtu aj v súvislostiach, zistíte, že disponibilné zdroje zdravotných poisťovní, teda tie peniaze, ktoré budú mať na míňanie na zdravotnú starostlivosť, na nákup zdravotnej starostlivosti, na financovanie zdravotnej starostlivosti, vyberte si, ktoré slovo alebo spojenie sa vám viacej páči, narástli. Ako je to možné? No je to možné tak, že vláda plánuje od ekonomicky aktívnych vybrať o 220 miliónov eur viac ako v roku 2012.
Už sa štátnemu rozpočtu nejdem venovať, lebo na to máme samostatný bod v našom programe, nejdem vás tým zabávať, vrátim sa k návrhu zákona o zdravotnom poistení. Ale súvisí to spolu. Nedá sa jedno oddeliť od druhého, lebo na to schvaľujeme novelu zákona o zdravotnom poistení, aby sa to prejavilo v návrhu štátneho rozpočtu. Čiže zhrniem to. Vláda dá v roku 2013 za poistencov štátu o sedemdesiat miliónov eur menej, ako v roku 2012 dala vláda Ivety Radičovej. Je to tvrdé číslo. A môžeme sa tu hrať s percentami a balamutiť sa. To je fakt. Faktom je aj to, že vláda chce v roku 2013 vybrať od ekonomicky aktívnych ľudí o 220 miliónov eur do zdravotného poistenia viac. No ako ich vyberie? No práve touto novelou, ktorú dnes prerokúvame, a napríklad aj tým, že zvýši maximálne vymeriavacie základy z trojnásobku priemernej mzdy na päťnásobok priemernej mzdy a jednoducho zaťaží strednú vrstvu, ľudí, ktorí pracujú, ktorí platia dane a teraz budú platiť viac zdravotných odvodov.
Ďalšia časť tejto novely sa venuje zdravotným odvodom z dividend. Tu budeme mať možno trošku odlišný názor od môjho kolegu pána poslanca Hlinu, ktorého som veľmi pozorne počúval v prvom čítaní. A s niektorými jeho úvahami, prepočtami môžem súhlasiť, niekde mám možno iný názor. Tak dovoľte mi, aby som ho teda povedal. Vláda chce zvýšiť zdravotné odvody z dividend. Treba povedať, že zdravotné odvody z dividend zaviedla vláda Ivety Radičovej v úrovni 10 %. Čiže odvody boli na úrovni 10 % z trojnásobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve, maximum vymeriavacieho základu. Ja si osobne myslím, a tu sa budem líšiť od môjho kolegu pána poslanca Hlinu, že odvody z dividend sú správna vec, pretože zachovávajú odvodovú neutralitu. Sú správna vec preto, aby sme zabránili špekuláciám, ako je jednoduchá špekulácia, spoločník vo firme bude platiť, bude dostávať len minimálnu mzdu v priebehu celého roka, dvanásťkrát dostane minimálnu mzdu a na konci roka si vyplatí veľké dividendy, čiže tú mzdu si zoberie jednorazovou formou dividend. Zaplatí z nich dane, samozrejme, ale nie zdravotné odvody. Čiže pre príjmy zdravotného poistenia je to problém. Koniec koncov ak tieto dividendy idú fyzickej osobe, ak sú príjmom fyzickej osoby, táto fyzická osoba by z nich mala zaplatiť zdravotné odvody. Ak má byť odvodová neutralita zachovaná, podmienky a pravidlá na zaplatenie odvodov z dividend by mali byť rovnaké ako na zaplatenie odvodov zo mzdy, z príjmu fyzickej osoby. Vtedy je odvodová neutralita zachovaná.
Treba povedať, že ani Iveta Radičová a jej vláda nezachovala celkom odvodovú neutralitu, lebo síce zachovala, aby maximálny vymeriavací základ bol trojnásobok priemernej mzdy, ale výška zdravotných odvodov z dividend bola len 10 %, nie 14 %. Mala byť 14 %. No ale to, čo sa chystá urobiť súčasná vláda, je pre mňa neprijateľné, pretože odvodovú neutralitu ak by zarovnala, tak by som povedal, je to veľmi veľa, aby to bolo 14 % z päťnásobku priemernej mzdy ako z maximálneho vymeriavacieho základu. Je to veľmi veľa. Je to znovuzaťaženie strednej vrstvy, ľudí, ktorí pracujú a ktorí produkujú nadhodnoty.
Faktom ale je, že vláda chce úplne iné pravidlá pre zdravotné odvody z dividend, ako sú pravidlá pre zdravotné odvody z príjmov fyzických osôb. Maximálny vymeriavací základ, maximálny strop tu navrhuje desaťnásobok priemernej mzdy, nie päťnásobok priemernej mzdy, výška, sadzba bude 14 %. Prosím, o tom sme už pred chvíľou diskutovali. Ale čo je najhoršie, je, že zdravotné odvody, ktoré zaplatíte z týchto príjmov, sa spočítavajú s odvodmi z iných príjmov. To znamená, že úplne najhoršia kombinácia môže nastať, keď v eseročke je spoločník eseročky, môže byť malá eseročka, dáva prácu piatim ľudom, zároveň zamestnancom tejto eseročky, čiže má mzdu, eseročke sa darí, má aj dividendy. Jemu sa naozaj môže stať, že bude platiť namiesto 14 % z trojnásobku priemernej mzdy (dnešný strop) možno až 14 % z 15-násobku priemernej mzdy, lebo päťnásobok priemernej jeho mzdy, jeho príjmu ako fyzickej osoby sa sčítava s desaťnásobkom vymeriavacieho základu odvodov z dividend, čiže 14 % z 15-násobku priemernej mzdy. Dámy a páni, vždy som podporoval solidaritu v zdravotnom poistení a nikdy odo mňa nebudete počuť nič iné, napriek tomu, že sú aj iné názory v tejto spoločnosti na fungovanie zdravotného poistenia, verejné zdravotné poistenie musí zostať solidárnym, len musí mať svoje parametre, musíme vedieť, na čo máme nárok z verejného zdravotného poistenia, a netváriť sa, že máme nárok na všetko, len to dostane niekto za mesiac a niekto za tri roky.
A to druhé, čo je dôležité, je, že miera solidarity musí mať hranice. Ja sa vás naozaj reálne chcem opýtať, ten človek, ktorý dáva prácu druhým ľuďom, pracuje šestnásť hodín denne a zaplatí zdravotné odvody 14 % z 15-násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve, keď si vyplatí dividendy, ja sa vás chcem naozaj opýtať, čo dostane za to v slovenskom zdravotníctve. Táto vysoká miera jeho solidarity sa ako prejaví? Preto, dámy a páni, solidarita vo verejnom zdravotnom poistení je potrebná, ale musí mať mieru aj spodnú hranicu, aby sme vedeli, kto má na čo nárok a kto za koho koľko zaplatí. A jedným dychom treba povedať, že štát by nemal platiť za poistencov štátu menej, ako platia priemerne ľudia, ktorí zarábajú, povedzme, priemernú mzdu, platia vždy menej. Jednoducho si to nevieme dovoliť. Ale je to problém. Čiže mal by mať solidaritu na spodnej hranici, ale aj na tej hornej hranici. Štrnásť percent z trojnásobku priemernej mzdy je niečo, čo sa tu zaužívalo a s čím sme vždy vedeli počítať. Vláda nemá peniaze, za poistencov štátu chce dať o sedemdesiat miliónov eur v budúcom roku menej, tak jednoducho dodaní dodatočnou zdravotnou daňou strednú vrstvu, ľudí, ktorí pracujú, dávajú prácu, poctivo platia dane a odvody. Len miera tejto solidarity, dámy a páni, je neúnosná.
A viete, ako sa to prejaví? No každý bude rozmýšľať, ako to obísť. Jednoducho každý normálny človek, ktorý pracuje šestnásť hodín denne a zistí, že keď si vyplatí dividendy v tom mesiaci, by mohol zaplatiť 14 % z 15-násobku priemernej mzdy za zdravotné odvody, bude rozmýšľať o tom, ako to urobiť ináč. A to je ten problém s číslom 220 miliónov od ekonomicky aktívnych ľudí.
Preto, dámy a páni, ja nepodporím tento návrh zákona. Rozumiem vláde, že v tomto návrhu zákona pretavila to, čo dlhodobo hovorí, že jednoducho bohatí majú platiť viac, len chcem upozorniť na to, že solidarita musí mať svoju mieru a pri peniazoch, ktoré platíte do zdravotného poistenia, by ste mali vedieť, na čo máte nárok a čo za to dostanete. Tieto dve pravidlá budú v prípade schválenia tejto novely zákona porušené. A preto si myslím, že to v praxi nebude fungovať a očakávanie ministerstva zdravotníctva a ministerstva financií, že sa im podarí to, čo nevedia zaplatiť za poistencov štátu, vybrať od ekonomicky aktívnych ľudí, dostáva vážne trhliny a nebude celkom tak fungovať, ako si to páni ministri predstavujú. Preto nepodporím tento návrh zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. No, pán kolega Novotný, ako ste povedali, zdravotné odvody sú daňou preto, lebo všetci dostávajú rovnako, a síce tú istú zdravotnú starostlivosť, či dobrú alebo zlú, ale platia podľa svojich príjmov a platiť musia. Keď teraz strana SMER zavedie zdravotné odvody vo výške 14 % z dividend a v podstate so zvlášť vymeriavacím základom, čiže nesčítava sa to s vymeriavacím základom, povedzme, z príjmov zo závislej činnosti, a navyše ešte v takejto výške, bavíme sa o 100 000 eur ročne, tak pre prvých 100 000 eur to pre vlastníka firmy znamená, že dodnes platil 19 %, čiže 19 000 eur, a oddnes bude platiť 23 %, čiže 23 000 eur, plus 14 % z toho zvyšku a jeho daňová povinnosť sa fakticky zdvojnásobí. Ľudia sa tomuto budú vyhýbať. To je len naivná predstava ľudí, ktorí v živote nepodnikali a v živote nikoho nezamestnávali, že toto majitelia firiem platiť budú. Nie, budú sa tomu vyhýbať. Na to existuje desať možností minimálne, keď nie päťdesiat. A výsledok bude taký, že štát nielenže nedostane tie zdravotné odvody z dividend, ktoré si sľubuje, že ich dostane, ale navyše nedostane ešte ani tú samotnú daň z príjmu. A výpadky budú tak ešte väčšie. Toto berte, kolegovia ctení zo strany SMER, ako holý fakt. Vy sa pripravujete o peniaze. Vy to len nevidíte. A už dnes minister financií musí zápasiť s výpadkom či 250 miliónov, či 400 miliónov. Presne toto som písal pred mesiacom v článku Hospodárskych novín. A tie výpadky budú ešte väčšie. Vy si pílite konár pod sebou.

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, ja len zopakujem to, čo som povedal minule. Slušné krajiny majú daň z dividend a lumpenkrajiny tu predvádzajú toto, čo my teraz.
Ja chcem povedať ešte jednu vec. O milisekundu som to nestihol, aby som vystúpil, je mi to ľúto. Ale využijem tú príležitosť aspoň takýmto spôsobom. Pani ministerka, mňa tu niekto zvolil, dokonca niekto za mňa aj krúžkoval a neviem kto kde vás dosadil, ja som vám napísal list. Mne odpovedala nejaká tridsiata piata sekretárka zo štyridsiateho piateho odboru. A ja sa vás pýtam a chcem vedieť, vážená pani ministerka, povedzte mi, či prijatím tohto zákona sa zmení bilančná hodnota zdravotných poisťovní...(Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)