11. schôdza

Števo, som rád, že si povedal ten príklad, presne ten rozdiel medzi závislosťou od alkoholu a závislosťou od hazardu, lebo teda tuším Juro Droba, naši liberáli to tu x-krát tú otázku dávali, že teda vlastne v čom je predsa rozdiel, keď človek je závislý od alkoholu a závislý od hazardu. A je to presne, trafil si klinček po hlavičke, rozdiel v tých fyziologických predpokladoch človeka. Jednoducho fyziologicky toho človeka to nepustí, aby prepil za večer tritisíc eur. Ale možno ich prepije dvadsať, tridsať, päťdesiat, ale ďalej sa nedostane. Takže vlastne to ohrozenie rodiny nie je tak dramatické, ako keď za jeden večer v podstate je schopný človek možno tritisíc, a keď hrá nejakú ruletu alebo v kasíne, tak možno aj tridsaťtisíc minúť, ako si spomínal. Jednoducho sú ľudia, ktorí mu požičajú, ale už človeku s tromi-štyrmi promile alkoholu už nikto požičiavať nebude na to, aby v ten večer pil. Takže vlastne toto si presne vyzdvihol rozdiel. A dúfam, že našim liberálom to konečne už došlo, že je dramatický rozdiel medzi závislosťou jednou a druhou.

Ďakujem za slovo. Ešte šťastie že naše telo má tie limity. Ale telo má limity, ale hlava veľakrát ide ďalej. Hej, tá naša psychika keď je oslabená, tak ďaleko viac nás to púšťa. Niekedy je to dokonca až tak, že končí to aj smrťou.
Na kolegynku som chcel tak reagovať, ona to tak opakovane hovorila, spomínala tu prokuratúru, päťkrát ste mali toho prokurátora, no tak päťkrát ste ho poslali preč. Veď ja som spomenul aj to, aj ten nález Generálnej prokuratúry, ktorý je, na to riešenie. Ak vieme sa zhodnúť aj z ľavej, aj z pravej strany politického spektra, myslím si, že vieme prijať taký zákon, aby ste tú prokuratúru nemali na krku.
Včera vám to pán Lipšic vysvetľoval, ako to v tejto veci je, a teda to obecné zastupiteľstvo naozaj keď si stojí za tým a ten hazard nepovolí, ale ono ho nepovolí nie preto, že chce tú prohibíciu, ale preto, že hľadí na dobro človeka. Najvyšším dobrom je tým to dobro, ak ty hľadíš na dobro toho druhého človeka, nestačí len hľadieť na to dobro, ale aj konať v tejto veci. A ja preto vás aj vyzývam k tomu kolegovia, keď aj budete hlasovať, aby ste zvážili, ktoré tlačidlo stlačíte pri hlasovaní tohto zákona, či budete hlasovať za ten návrh alebo proti nemu. Tu ani nie je sa čo zdržiavať, buď som za návrh, alebo som proti nemu. Toto je tak jasná téma, povedal by som, ako facka. Tu hlasuješ alebo za návrh, alebo proti nemu. Ja vás vyzývam k tomu, aby sme hlasovali proti návrhu tohto zákona. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán minister, ctené kolegyne, kolegovia, napriek tomu, že prejednávame zákon o hazardných hrách, v druhej časti je otvorenie zákona o správnych poplatkoch a ja som si pripravil jeden malý pozmeňujúci návrh práve k tomuto zákonu o správnych poplatkoch, ktorý sa týka prepravy nadrozmerných poľnohospodárskych strojov. Aj v pôvodnom znení zákona zákonodarca na to myslel, že sú oslobodené od poplatkov. Keďže kedysi sa považovali za najväčšie stroje v poľnohospodárstve kombajny, tak to bolo vymedzené na časové obdobie zberových prác a žatevných prác, ale vzhľadom na to, že slovenské poľnohospodárstvo je o otvorenej ekonomike, tak musí prichádzať k zvyšovaniu produktivity práce, a tým sa aj zvyšujú hmotnosti traktorov, tak preto je nutné upraviť to do takej roviny, aby to zahŕňalo všetky skupiny strojov, ktoré sa podieľajú na poľnohospodárskej práci.
Súčasné znenie zákona vlastne v oslobodení hovorí o tom, že od poplatku podľa tejto položky sú oslobodené povolenia na dopravu poľnohospodárskych strojov v súvislosti so žatevnými a zberovými prácami, tak ako som povedal. Ale keďže traktory, ktoré sa podieľajú na príprave pôdy, dneska sú spoplatňované poplatkom 1 150 eur za jeden štvrťrok, čo je 4 600 eur za rok, je to priam likvidačné. A vlastne aj keď zákonodarca pri tejto novele o poplatkoch mal na mysli poľnohospodárov, tak ušlo z pozornosti, že jednoducho sa to týka aj dneska veľkých traktorov, ktoré svojím zaťažením na nápravu síce presahujú normou stanovenú hranicu 11,5 tony o pár kilogramov doslova, to necelých 12 ton zhruba vychádza pri tých veľkých traktoroch, tak potom spadajú do tejto kategórie a treba mať na pamäti to, že tieto stroje 99 % času pracujú na poli a nechodia po cestách a navyše keď chodia po cestách, tak buď majú dvojmontáže alebo veľké balónové kolesá, aby boli schopné preniesť ťahovú silu práve pri obrábaní pôdy, tak preto je nutné rozšíriť vlastne to oslobodenie od poplatkov aj o tieto stroje.
Tak si dovolím prečítať pozmeňujúci návrh poslanca Mariana Záhumenského k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
Článok II sa dopĺňa prvým bodom, ktorý znie: „V prílohe VI. časti Doprava položke 80 časť „Oslobodenie“ znie: „Od poplatku podľa tejto položky sú oslobodené povolenia na dopravu poľnohospodárskych strojov v súvislosti s poľnohospodárskymi prácami.".“ Doterajší text článku II sa označuje ako druhý bod.
Odôvodnenie. Vzhľadom na to, že k doprave poľnohospodárskych strojov neprichádza iba v súvislosti so žatevnými a zberovými prácami, ale aj v rámci akejkoľvek inej nevyhnutnej poľnohospodárskej činnosti, ktorá súvisí s obhospodarovaním daného územia.
Ctené kolegyne a kolegovia, ďakujem za pochopenie a dúfam, že môj pozmeňujúci návrh podporíte. Ďakujem pekne, pán predseda.

Ďakujem, pán predseda. Kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, skutočne sa tu hovorilo veľa. Môj základný poznatok z celej tej širokej rozpravy, ktorá sa tu rozprúdila, je, doteraz sa snažím zistiť, či druhé čítanie k zlepšeniu toho návrhu prispeje alebo nie. Pri prvom čítaní moja idea bola, aby sme jeden z inštitútov priamej demokracie, ktorým je referendum v tejto otázke, takpovediac otočili na hlavu a skúsili sa zamerať na to, aby sme nie skutkový stav, ktorý v rámci samospráv pri gamblingu a herniach v krčmách je, referendom zakazovali, ale, ak dobehnú licencie, aby museli na miestnych samosprávach prebehnúť referendá, ktoré by, ak sa ľudia žijúci v tej-ktorej samospráve rozhodnú v referende o tom, že chcú mať takýto druh zábavy na svojom území, vlastne mohli povoliť.
Následne prišlo ministerstvo so svojou vlastnou predstavou a využilo iný inštitút priamej demokracie, petíciu, ktorú cez poslanecký návrh pána poslanca Petráka prinieslo aj do parlamentu. A v druhom čítaní sa teda stretávame s tým, že samosprávy kvôli možnej otázke alebo možnej kolízii s ústavou budú môcť rozhodnúť o tom, či budú mať na svojom území herne, petíciou.
Ja si myslím, že pri politike ako umení možného treba hľadať nejaký rozumný kompromis a treba sa pripraviť často na to, že nebudeme spokojní na sto percent. A myslím si, že petíciu, ktorá má pre mňa jeden hlavný prvok, a to je tá možnosť, že môže byť nejaká dlhodobejšia kampaň a dlhodobejšie vysvetlenie pri zbere podpisov, a je tam znížená miera účasti, ktorá je vyjadrená v pozmeňujúcom návrhu, do 30 %, ja považujem za ten rozumný kompromis. A tým pádom sa môžem s tým stotožniť a tento návrh podporím.
Zároveň uznávam dôvody ministerstva na túto úpravu, a to hlavne v tej rovine, že, ako tu spomínali mnohí kolegovia, naposledy pani poslankyňa Vaľová , existuje reálny právny problém, a preto ho treba riešiť. Takže v tejto rovine chcem podporiť návrh zákona, vylepšiť právne stanoviská, a to tak, aby, ak prebehnú skutočné petície a skutočne občania sa vyjadria, že nechcú tento jav na svojom území mať, nechcú mať herne v krčmách, občania sa mohli petíciou vyjadriť.
Chcel by som ale pánovi ministrovi možno položiť jednu otázku, ktorá ide troška nad rámec prejednávaného návrhu, ale dotýka sa otázky hrania a gamblingu alebo otázok, ktoré súvisia s on line prostredím. Myslím si, že už tu nejakí kolegovia túto otázku kládli. A to je hlavne to, akým spôsobom sa ministerstvo chce vyrovnať alebo bude vyrovnávať s otázkami a možnými nastaveniami pravidiel pri on line gamblingu.
Chcem upozorniť, že v minulom volebnom období sa na to šlo z nie celkom správneho konca, kde pri obmedzení alebo v snahe o obmedzenie on line gamblingu sa pristupovalo až k takzvaným cenzúrnym riešeniam ohľadom používania internetu. Spôsob orgánu, ktorý mal rozhodovať o tom, ktoré subjekty na Slovensku používajú a nepoužívajú on line gambling, bol nejaký, keď to nazvem, troška laický, miestneho daňového úradu v Bratislave, ktorý podľa predkladaného návrhu nie veľmi šťastne sa snažil zasiahnuť do prostredia internetu, a tým aj do prostredia on line gamblingu. Tá otázka možno znesie aj interpeláciu, ak sa nedočkáme odpovede, ale dúfam, že pri formovaní on line prostredia a prostredia na internete, zároveň nejakým spôsobom aby sme zaviazali ľudí, ktorí sa zúčastňujú týchto hier, tam nejaké pravidlá zavedieme, ale že na druhej strane neobmedzíme slobodu a neprijmeme také pravidlá, ktoré obmedzujú prístup k informáciám.
Chcem ešte podotknúť, že spolu s Richardom Vašečkom a Štefanom Kuffom sme predniesli pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý ako keby zachovával status quo ohľadom rozhodnutí miestnych samospráv. Chcel by som možno aj poprosiť o jeho podporu v prípade, že treba naozaj vylepšiť skutočný právny stav.
Chcem teda povedať záverom, že návrh ministerstva vítam, aby sa podmienky v niektorých bodoch sprísnili, aby sa upravila právna istota a docielil sa možný súlad s ústavou. A zároveň iniciatívu v podpore petičného práva podporím. Ďakujem za pozornosť a prajem dobrú chuť.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som v znení príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády z dôvodov ich pracovných ciest a oznámil ministrov poverených ich zastupovaním.
Neprítomný je minister hospodárstva, je na zahraničnej pracovnej ceste, neboli na neho postavené žiadne otázky. Ďalej je neprítomný minister spravodlivosti Tomáš Borec, a to z dôvodu práceneschopnosti, ani na neho nie sú postavené žiadne otázky.
Ďalšie údaje, ktoré by hovorili o neprítomnosti alebo o tom, či boli alebo neboli podané otázky, nemám k dispozícii, som preto pripravený, pán predseda, odpovedať na otázky, ako mi boli postavené. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Ďakujem aj za otázku, ktorá bola postavená k téme, ktorú považujem dnes za životne dôležitú.
Dámy a páni, pre občerstvenie pamäti mi dovoľte zopakovať niekoľko faktov, ktoré možno nie sú celkom známe slovenskej verejnosti, a to predovšetkým to, že členské štáty Európskej únie sa rozdeľujú na dve skupiny, na štáty, ktoré dávajú do rozpočtu Európskej únie viac, ako z neho dostávajú, a štáty, ktoré do rozpočtu dávajú menej, ako potom spätne dostávajú. Slovenská republika od vstupu do európskej inštitúcie, a bude to trvať ešte niekoľko rokov, hoci nám stúpa objem transferov do rozpočtu Európskej únie, je krajina, ktorá dostáva podstatne viac peňazí zo spoločného rozpočtu Európskej únie, ako do tohto rozpočtu dáva. A práve tieto rozdiely medzi takzvanými čistými prispievateľmi a čistými príjemcami spôsobujú najväčší problém, najväčšiu ťažkosť pri dosiahnutí dohody o tom, ako bude vyzerať rozpočet Európskej únie na roky 2014 až 2020.
Čo sa teda deje a v čom je základný problém. Európska komisia predložila rozpočet v objeme 1,033 bil. eur na roky 2014 až 2020. Prišli krajiny, ktoré sú čistými prispievateľmi. A začali nekompromisne trvať na škrtoch. Celkom sa dá tomu rozumieť, pretože dnes škrtá celá Európa, dnes sa prijímajú vážne rozhodnutia v sociálnych systémoch, mnohé krajiny zvyšujú dane. A premiéri, hlavy štátov, ktoré prispievajú podstatne viac do rozpočtu Európskej únie, ako z neho berú, ak majú doma odôvodňovať, prečo platia viac do rozpočtu Európskej únie, ako z neho berú, potrebujú silné argumenty. A tieto silné argumenty majú byť predovšetkým v tom, že ak sa šetrí doma, v národných štátoch, musíme šetriť aj na úrovni Európskej únie. Preto prišli návrhy, aby sa rozpočet v objeme 1,033 bil. eur na roky 2014 až 2020 postupne začal znižovať. Najskôr bol navrhnutý objem zníženia o 50 mld. Potom sme začali pracovať na ostatnom samite so sumou, ktorá bola nižšia o 75 mld. eur. Pravdepodobne, pretože sme neukončili rokovania, dá sa očakávať, že celkové škrty v rozpočte Európskej únie na dané roky budú predstavovať viac ako 100 mld. eur. Keďže sme vedeli, krajiny, ktoré potrebujú peniaze do svojich vlastných fondov, že škrty budú, obávali sme sa, že tieto škrty budú predovšetkým na úkor tých politík, ktoré sú pre krajiny, ako je Slovensko, najdôležitejšie.
Čo dnes Slovensko najviac vníma ako najdôležitejšie z pohľadu fondov Európskej únie? Predovšetkým to, aby naďalej krajiny, ako je Slovensko, Maďarsko, Poľsko, Česká republika, Bulharsko, Rumunsko, pobaltské štáty, mohli čerpať prostriedky na odstraňovanie regionálnych rozdielov. A to je presne to slovo kohézia, súdržnosť, ktorá dnes vyvoláva toľko emócií na pôde Európskej únie.
Pripomínam, že 76 % všetkých verejných investícií, ktoré na Slovensku robíme, robíme zo zdrojov Európskej únie. My nie sme schopní prežiť bez týchto peňazí. A ak má fungovať Európska únia a majú sa napĺňať základné hodnoty tejto inštitúcie, tak predovšetkým musia všetky štáty pristúpiť k tomu, aby sa rýchlejšie odstraňovali regionálne rozdiely, aby slabšie krajiny sa približovali k silnejším krajinám, aby bola väčšia miera solidarity a väčšia miera rovnosti v rámci celého európskeho priestoru.
Priznám sa, že na rokovaní európskeho samitu som pociťoval rozdiely medzi čistými platiteľmi a čistými príjemcami. Dokonca to niekedy vyznievalo ako výčitky voči nám. Vo svojom vystúpení som povedal veľmi jednoznačne, že bol by som veľmi rád, keby Slovensko bolo čistý platiteľ do fondov Európskej únie, pretože vtedy by to bola bohatá a silná krajina. A ak to vážne myslia so solidaritou, ak to vážne myslia s Európskou úniou ako s priestorom, kde všetci ľudia majú mať rovnaké podmienky na život, tak potom musia v rámci solidarity umožniť iným krajinám, aby sa približovali rýchlejšie. Začal preto súboj o tieto peniaze, pretože krajiny, čistí prispievatelia, najmä Veľká Británia, ale boli aj ďalšie krajiny, začali trvať na ďalších a ďalších škrtoch, a najmä na úkor politiky odstraňovania regionálnych rozdielov, teda politiky, ktorú my najviac potrebujeme.
Privítal som samit Priateľov kohézie, ktorý bol prvýkrát zorganizovaný v Bukurešti rumunským premiérom a ktorého som sa osobne aj zúčastnil. Potom sme prevzali iniciatívu vo vláde Slovenskej republiky a zorganizovali sme ďalší samit, veľmi úspešný v Bratislave. Ďalší samit bol priamo na rokovaní európskeho samitu v Bruseli. Zdá sa, že tieto iniciatívy majú obrovský význam, pretože ak sa dá dohromady 15 – 16 krajín, ktoré majú rovnaké názory na peniaze potrebné na odstraňovanie regionálnych rozdielov, je to silnejší hlas, ako keď hovorí iba jedna, dve alebo tri krajiny.
Čo teda je východiskom do ďalšieho rokovania o peniazoch.
Za Slovenskú republiku môžem skonštatovať, že máme stále veľkú šancu a toto budem považovať za obrovský úspech, že dostaneme na roky 2014 – 2020 viac peňazí, ako sme ich dostali roky 2007 – 2013. Dokonca môžeme dostať viac peňazí, hoci celkovo sa rozpočet Európskej únie zoškrtáva. A tie škrty budú možno vyššie ako 100 mld. eur. Tendencie a trendy pri rokovaniach, pretože samit nedospel k záverom, sú však pre Slovenskú republiku zatiaľ veľmi pozitívne. Pozitívne je to, že ak sa udrží zásada, že politika odstraňovania regionálnych rozdielov nemôže byť jedinou obeťou škrtov, Slovensko reálne dostane viac peňazí na kohéziu ako v predchádzajúcom rozpočte.
Druhá veľká významná vec je, že v oblasti spoločnej poľnohospodárskej politiky dochádza k rýchlejšiemu približovaniu priamych platieb pre poľnohospodárov, čo spôsobuje pre krajiny, ako je Slovensko, dnes veľké nevýhody. Ak porovnáme priame platby pre rakúskeho alebo francúzskeho poľnohospodára s tým, čo dostáva slovenský poľnohospodár, nemáme čo porovnávať. Je tu tendencia Európskej únie, aby sme zrýchlili tempo približovania týchto platieb. My si však stále myslíme, že toto tempo by mohlo byť ešte rýchlejšie, ako bolo nastavené.
Tretia priorita, na ktorú sme sa sústreďovali, bola otázka odstraňovania a odstavovania dvoch blokov Atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Ja sa k tomu nechcem vracať, ale tvrdím, že to bola závažná osudová chyba vyjednávačov pri vstupe do Európskej únie, ktorí súhlasili s odstavením dvoch blokov atómovej elektrárne ako s podmienkou pre vstup do Európskej únie. Tieto dva bloky boli krátko predtým významne modernizované za 11 mld. Sk a doslova to bola mašina na peniaze. Tieto dva bloky vyrábali lacnú elektrickú energiu. Avšak vyjednávači vyjednali, že tieto dva bloky treba zatvoriť. Ale zatvorenie a odstavovanie je veľmi drahé. My predpokladáme, že do budúcnosti bude treba vynaložiť ešte minimálne 400 mil. eur na odstavenie týchto dvoch blokov. A Európska komisia nám navrhla v rozpočte iba rozpočet vo výške 105 mil. eur. Preto vítam, že v návrhu, o ktorom budeme rokovať ďalej, má dnes Slovensko už vyrokovaných 200 mil. eur, čo je takmer stopercentné navýšenie sumy, ktorú budeme môcť použiť práve na odstavovanie Atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach.
Toto sú teda naše tri základné priority. Zopakujem ich.
Veľmi silná kohézna politika. Nevieme bez týchto peňazí prežiť, nevieme. A urobíme všetko pre to vo vláde Slovenskej republiky, aby boli veci pripravené a nastavené tak, že tieto peniaze budeme môcť čerpať už hneď v roku 2014, aby nenastalo obdobie čakania rok-dva, kým projekty sa budú pripravovať, schvaľovať. Chceme byť podstatne lepšie pripravení na toto obdobie, ako bolo Slovensko pripravené na roky 2007 až 2013.
Druhá priorita je neustále tlačiť, a ja verím, že v tomto duchu sa nám bude dariť, zrýchľovať tempo približovania priamych platieb pre poľnohospodárov.
A tretia priorita, ako som už spomínal, je predovšetkým otázka odstavovania Jaslovských Bohuníc. A tam sa zdá, že môžeme získať o 100 % viac, ako pôvodne Európska komisia nám navrhovala.
Vážené dámy a páni, Slovenská republika nemôže za to, že je v porovnaní s inými krajinami, ako je Nemecko, Francúzsko, Taliansko alebo Španielsko, na tom horšie. Máme za sebou nejakú históriu, máme za sebou nejaký vývoj, ale vstúpili sme do Európskej únie presvedčení, že solidarita je základné slovo, ktoré určuje správanie sa všetkých členských štátov Európskej únie. Aj my si plníme domáce úlohy. Nikto nám nemôže povedať, že by sme spôsobovali Európskej únii nejaké ťažkosti. Garantujeme, že v roku 2013 bude deficit pod 3 %, čo je veľmi dôležité. Garantujeme vnútornú stabilitu Slovenskej republiky. Garantujeme splnenie všetkých cieľov, ktoré sa očakávajú v rámci Európskej únie a eurozóny, aby táto najvýznamnejšia svetová inštitúcia, a dovolím si o nej takto povedať, prežila, pretože jediná alternatíva, ktorá pre Slovensko dnes je, je alternatíva členstva v Európskej únii a v eurozóne. A musíme aj našou disciplínou a vnútornou zodpovednosťou ukazovať našim partnerom v Európskej únii a v eurozóne, že ak máme nejaké nároky na nich a žiadame od nich, aby sa správali solidárne, aby bohaté krajiny prispievali iným krajinám na rýchlejší rozvoj, tak že súčasne sme krajinou, ktorá na tento účel urobí všetko pre to, čo sa od členského štátu Európskej únie očakáva.
Ak hovoríme o peniazoch, chcem oceniť to, čo sa podarilo ministrovi financií a podpredsedovi vlády v súvislosti s ďalšou tranžou pre Grécko, kde Slovensko, ak sa nemýlim, ako jediná krajina si vybojovala výnimku, pretože už sa nemôžeme pozerať na niektoré veci, a dostal podpredseda vlády a minister financií jasné politické pokyny, čo môže a čo nemôže. A dnes sa môžeme pozerať na Slovensku ľuďom do očí a hovoriť, áno, uvedomujeme si, že niekde končí trpezlivosť každého a preto to, čo sa dokázalo vyrokovať na stretnutí ministrov financií členských štátov Európskej únie, je naozaj niečo, za čo treba ministrovi poďakovať a čo len ukazuje, že sme ako krajina rešpektovaní, že ak niečo naznačíme, že niečo považujeme za potrebné, tak nás naši partneri počúvajú, že nie sme len krajina, ktorá je do počtu, s ktorou sa každý pohráva. A v tomto duchu vnímam aj predrokované parametre rozpočtu na roky 2014 – 2020.
Pokiaľ ide o míňanie týchto peňazí do budúcnosti, na rozdiel od minulosti o operačných programoch, o rozdelení finančných prostriedkov a o príprave návrhu partnerskej dohody, o ktorej bude rokovať podpredseda vlády a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí s Európskou komisiou ako hlavný vyjednávač Slovenska, o tomto všetkom bude rozhodovať Rada vlády pre Partnerskú dohodu, teda nie nejaká koalícia strán politických, ale rada vlády, kde sú zúčastnení všetci predstavitelia vrátane vyšších územných celkov, samosprávy na miestnej úrovni, akademickej oblasti, zamestnávatelia, zamestnanci, jednoducho všetci tí, čo majú čo do tejto oblasti povedať. A verím, že výsledkom bude taký strategický referenčný rámec, také rozdelenie zdrojov, také operačné programy, ktoré budú slúžiť Slovenskej republike a najmä budú slúžiť jednému cieľu, ktorý je dnes pre Slovensko najpodstatnejší. A to je cieľ podpory hospodárskeho rastu. Urobíme všetko pre to, aby zdroje, ktoré budeme dostávať, sa nemíňali len na nákup zahraničnej technológie a pre zahraničné firmy, ktoré tu budú stavať, ale najmä aby ich vedeli použiť slovenské spoločnosti, aby tieto peniaze podporovali domáci slovenský hospodársky rast. Ten je pre nás životne dôležitý. Držme si v tomto strategickom cieli spoločne prsty. Ďakujem pekne za vaše vypočutie. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vernostný systém je marketingový nástroj, ktorý podľa nás naozaj do zdravotníctva nepatrí. Lekáreň je zo zákona definovaná ako zdravotnícke zariadenie, nie ako obchodná prevádzka. Lekárnik nie je predajca či obchodník, ale je zo zákona definovaný ako zdravotnícky pracovník.
Vernostný systém sa na prvý pohľad javí ako systém šetriaci pre pacienta. Nie je tomu tak. Pacient si v rámci vernostného systému zbiera za svoje nákupy v lekárni vernostné body na vernostnej karte, za ktoré pri svojom ďalšom nákupe v sieti lekární, ktorá mu danú kartu vydala, nakúpi často doplnkový sortiment, ktorý v mnohých prípadoch ani nepotreboval. V konečnom dôsledku pacient v tejto lekárni minie viac. Tržby a zisky siete lekární tak stúpnu na úkor pacienta. Prečo nepoviete pri tvrdení, koľko vernostné systémy ľudom akože ušetrili aj to B, o koľko reálne obrat v daných sieťach stúpol práve vďaka vernostným systémom? Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky má za to, že ak je lekáreň ochotná vzdať sa časti alebo celého svojho zisku pre svojho pacienta, nech mu reálne poskytne zľavu z doplatku na lieky. Tým pacient jednoznačne ušetrí ihneď pri výdaji lieku viazaného na predpis, ktorý musí užívať. Navrhovaná legislatívna úprava reaguje na veľmi sa zhoršujúci stav v oblasti užívania liekov, keď pacienti, najmä chronicky chorí, najmä seniori s viacerými ochoreniami, neužívajú svoje lieky tak, ako by mali. Šetria si ich, pretože nemajú doplatok na celú dávku. Dôsledkom toho sú podliečení pacienti, ako som opakovala, najmä seniori, s vernostnými bodmi a pleťovými mliekami. Náš návrh týmto pacientom umožní reálne ušetriť na doplatkoch za lieky. A za ušetrené peniaze si môžu nakúpiť to, čo naozaj práve potrebujú. A nemusí to byť ani tovar práve z lekárne. Môžu to byť aj potraviny. Možnosť zľavy z doplatku pre pacientov na takzvané predpisové lieky posilní individualizáciu prístupu lekárnika k svojim pacientom. Spolu s odbornosťou tak dávame lekárnikom do rúk veľmi silný nástroj odborne kvalitnej a efektívnej lekárenskej služby pre svojich pacientov, pre našich občanov. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pani ministerka, trošku ste plietli v tej odpovedi hrušky s jablkami, ale budem sa držať len merita veci, aby sme zbytočne nešli do tejto neproduktívnej diskusie. Dnes máme na Slovensku fungujúci systém zliav vo vernostnom systéme. Funguje to tak, že chorí ľudia, ktorí užívajú veľa liekov a majú ich predpísané na recepty, a najmä dôchodcovia môžu získať zľavy na doplatky za lieky predpísané na recept. Vy nesúhlasíte s týmto systémom. A vaše odôvodnenia, ktoré sú uvedené v dôvodovej správe, sú, že to oslabuje zdravotnícky charakter lekárne a že to vraj zvyšuje spotrebu, pričom podľa mňa oba tieto argumenty sú falošné, lebo neexistujú na to reálne údaje, ktorými to viete vydokladovať.
Zatiaľ tomu rozumiem, SMER je proti zľavám v lekárňach, SDKÚ – DS podporuje a presadzuje zľavy v lekárňach. Zatiaľ je to jasné. A potom prišiel obrat o 180 stupňov. Zrazu ste povedali, že si viete predstaviť iný systém fungovania zliav v lekárňach. Napriek tomu, že odborníci, ale, ak chcete, aj opozícia, vás upozorňujú na to, že idete vymeniť fungujúci systém zliav v lekárňach, ktorý ušetril chorým a dôchodcom za osem mesiacov dva milióny eur na výdavkoch na doplatky za lieky, za mačku vo vreci, ktorá môže viesť k zdražovaniu liekov, môže viesť k špekuláciám medzi lekárňami a zneistí pacientov, lebo nebudú vedieť, kde kedy a na akú zľavu to vlastne majú nárok, presadzujete iný systém zliav. A tá moja otázka je: Prečo? Prečo nie je dobrý existujúci systém zliav? Prečo ponúkate mačku vo vreci, ktorá nie je vyskúšaná, namiesto systému, ktorý ušetril chorým a dôchodcom dva milióny eur? Nerozumiem tomu.

Dobre, môžeme od začiatku. Pán poslanec, nesúhlasím s tým, ako vy nazývate vernostným systémom, systémom zľavy, tiež systémom, ktorý niečo ušetril pacientom. My sme absolvovali množstvo stretnutí. Skúste si ísť sadnúť s dôchodcami. Vernostný systém vernostnou kartičkou pripútava pacienta k sieti alebo k jednej lekárni. On mu reálne nešetrí v tom momente doplatku na lieky. Pacient skutočne šetrí určité body, za ktoré dostáva často doplnkový tovar.
Musím povedať, že nie je pravdou, že vymieňame niečo za nefunkčnú vec. My skutočne umožňujeme rovnocenne každej lekárni bez ohľadu na to, pod akou značkou figuruje, a každá lekáreň, ktorá rovnakým spôsobom sa podieľa na trhu svojou maržou, aby poznajúc svojho pacienta skutočne mala k nemu individuálny prístup, odbornosťou, poradenstvom a možnosťou zvážiť, či mu tú zľavu poskytne. V čom je ten rozdiel? Je v tom, že tu reálne ľudia, ktorí na predpis sú pacienti, potrebujú lieky, budú mať možnosť, aby keď doplácali za niečo štyridsať, reálne mohol zvážiť lekárnik podľa svojich možností, že v tom momente doplatí len dvadsať. Jemu zostáva v peňaženke to, čo on potrebuje pre svoje živobytie.
Sedeli sme napríklad s Jednotou dôchodcov. Je naozaj realitou, že dôchodca má predpísané dve balenia a vyberá len jedno, pretože nemá na doplatok. Je tu práve individuálny prístup jeho lekárnika, ktorý môže zvážiť, že tento pacient potrebuje jeho pomoc. A jednoznačne mu môže pomôcť v tom momente.
Musím povedať, že nie je fér pripútavať si v globále ľudí vernostnými systémami, ktoré, opakujem, majú za účel zvýšiť obrátkovosť a zisk, pretože pacienta v tom momente staviame k tomu, že sa rozhoduje, pretože v jednej lekárni mu možno ponúknu väčšiu zľavu na jeho liek, v druhej lekárni však má už nazbieraných na pleťové mlieko 100 bodov, takže zvažuje. Pre nás je podstatné, aby u neho naozaj zvíťazilo to, že potrebuje svoje lieky, aby sme skutočne vytvorili ten vzťah, zodpovedný vzťah lekárnika ako zdravotníckeho pracovníka k svojmu nie klientovi, ale k pacientovi, je zdravotníckym zariadením. Zachovávame primeranú časť regulácie doplatku preto do polovice.
A musím povedať, že tento systém rozhodne umožňuje všetkým lekárňam sa zapojiť, zvážiť svoje možnosti vzdania sa svojho zisku v prospech svojich pacientov a rovnakým spôsobom však ale nezasahuje nijako do činnosti v oblasti kategorizácie. A aj naďalej v tejto činnosti sa budeme snažiť znižovať ceny liekov pre všetkých. Takže sme presvedčení, že sme pripravili návrh zákona ktorý nie je pre nikoho, ani pre lekárnikov, ani v prospech farmaceutických firiem, je skutočne v prospech pacientov. V tejto chvíli sú v krízovej situácii. Máme aj limity na lieky. Je to v poriadku. Ale my potrebujeme, aby v tej chvíli, keď vojdú do lekárne, mali na to, si kúpiť celú dávku a skutočne potom mohli ísť aj do tých potravín. Takže je to pomoc, ktorú podávame, pretože vďaka predchádzajúcej liekovej politike vyrástli doplatky za lieky do neuveriteľných výšin. Zavádzame novú liekovú politiku, ktorej lajtmotívom je sociálne únosný doplatok. Bohužiaľ, sám viete, že proces, ktorý v rámci demokratických princípov musíme zachovať, nám prinesie ovocie až v budúcom roku, hlavne v druhom kvartáli. My dovtedy sa musíme starať o to, aby naši pacienti lieky, ktoré majú na predpis a ktoré potrebujú, si aj mohli dovoliť. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani poslankyňa, mnohé vaše názory, ktoré sú obsiahnuté či priamo alebo nepriamo v tejto otázke, sú nielen zaujímavé, lebo mnohé by sme chceli aj riešiť postupne, nie za sedem mesiacov, ale v tých ďalších krokoch v rámci legislatívy a ďalších a ďalších zmien, ktoré tento rezort potrebuje, aby sme dokázali ministerstvu financií, že aj rezort vie nájsť zdroje a ich prerozdeliť, tak aby boli efektívne, a na druhej strane, pani poslankyňa, aby sme týmto dokázali, že aj tou vlastnou reštrukturalizáciou, ale aj vo vzťahu k našim školám, k optimalizácii školskej siete vieme urobiť kroky, ktoré budú potom podporené a, samozrejme, budú aj finančne docenené.
Tvrdíte napríklad, že nikto nevie, koľko miliónov eur sa dostane do škôl. No, tak ale ja musím tiež povedať, že z rezortu ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu sú jasne definované finančné prostriedky, ktoré sú orientované z hľadiska obligatórnych výdajov, ktoré vyplývajú zo zákonov a povinnosti rezortu takýmto spôsobom aj ich zabezpečiť. A musím povedať, že aj vďaka súčasnému pánovi ministrovi a podpredsedovi vlády tieto zdroje tam ostali. 1,35 mld. z celkového rozpočtu ide do regionálneho školstva. Vyše 430 mil. eur z rozpočtu ide do vysokých škôl. A potom tam zostáva nejakých 150 mil. až 170 mil. eur, ktoré idú do vedy, výskumu, podpory mládeže na niektoré projekty a, samozrejme, aj do športu. Takže tento rozpočet je tak zostavený, takto je kreovaný. A, prirodzene, z veľkej časti tie prostriedky sú obligatórne nutné, aby tento rezort ich zabezpečoval vo vzťahu k prijímateľom v rámci rezortu. A celkový rozpočet rezortu je 1,94 mld. eur. A ďalšie prostriedky, ktoré sú a o ktorých sa uvažuje, sú predovšetkým prostriedky, ktoré idú z európskych fondov, či do operačného programu Vzdelávanie, ktorý bol takmer necelý rok pozastavený, ktorý sme museli obnovovať, a, samozrejme, operačného programu pre výskum a vývoj. Ak sa nám podarí naštartovať a už naštartovali sme vo vzťahu tohto roku to čerpanie, tak veľké zdroje práve pôjdu do vybavenosti našich škôl v rámci operačného programu Vzdelávanie, či to bude cez dopytové projekty, pozbavené veľkej byrokracie, a, samozrejme, cez projekty ktoré sú národné, ktoré sú zabezpečované prostredníctvom našich priamo riadených organizácií. A preto dávam otázku aj ja, pretože priamo riadené organizácie v súčasnom režime nemožno rušiť, a keby sme ich aj zrušili, tak nájdeme tam 1,5 až 2 % zdrojov. Prečo ich nemôžeme rušiť? Pretože sú zapojené do čerpania európskych fondov v rámci národných projektov a všetky peniaze boli do týchto projektov cez národné projekty do týchto priamo riadených organizácií prerozdelené, ktoré išli potom ďalej na naše školy, školské zariadenia, a ak by sme zrušili takéto organizácie, tak by sme museli tieto prostriedky podľa princípov Európskej únie vrátiť. A bolo by to veľké zaťaženie v neprospech štátu. A bola by to veľká čiastka. Ja sa, naopak, snažím, aby sme túto prácu zefektívnili. V súčasnom období, čo nebývalo zvykom, každý týždeň je pracovná porada o čerpaní eurofondov na ministerstve za prítomnosti priamo riadených organizácií a veľmi nekompromisne požadujem, aby dosiahli ten cieľ, ktorý je vo vzťahu k tomuto roku, pretože my keď sme prišli na rezort, tak na tento rok z plánovaných prostriedkov z N + 3, ktoré boli zazmluvnené od roku 2009, bolo vyčerpaných veľmi málo v predchádzajúcom období a my sme museli dočerpať viac ako 60 mil. eur, čo bolo za pol roka, keď sme rozbehli tieto veci, skutočne enormné úsilie. Ale pevne verím, že sa tieto veci zvládnu.
Viete, málokto vie, a, samozrejme, ja vás ani neviním z toho, pretože čísla sú čísla, tie sú všeobecné, akým spôsobom je možné, a s vami súhlasím, zefektívniť financovanie, ktoré sa týka financovania vnútri rezortu na tie projekty a tie programy, ktoré by mali byť prioritné, a aby sa tie prostriedky tam aj skutočne dostávali. A, samozrejme, aj ja často o tom pochybujem. A hľadáme možnosti a spôsoby, či tie prostriedky, pokiaľ nie sú priamo viazané a účelové, všeobecne povedané, ako ste vy povedali, sa cez samosprávy priamo dostávajú v tej celkovej čiastke na jednotlivé školy, školské zariadenia, či už v originálnych alebo v prenesených kompetenciách. Pokiaľ ide o prenesené kompetencie, tak si to vieme odsledovať, cez originálne si to ťažšie vieme odsledovať, i keď robíme pravidelné kontroly, pokiaľ zistíme chyby, že tieto prostriedky, ktoré boli účelovo viazané z ministerstva financií v rámci podielových daní na rozvoj školstva a školských zariadení v originálnych kompetenciách, aby boli maximálne využité.
Samozrejme, pristúpili sme aj vnútri rezortu k viacerým auditom. Audit bol uskutočnený v rámci informačných technológií. A musím vám povedať, za tých posledných desať rokov v tom, čo išlo do informačných technológií, ktoré považujem za veľmi dôležité vo vzťahu k tomuto rezortu, boli často robené veľké chyby. A musíme tieto veci zefektívniť a zracionalizovať. A preto sa urobila aj veľmi významná personálna zmena na úrovni generálneho riaditeľa. Nastúpil tam nový generálny riaditeľ. Je poverený vedením sekcie pre informatizáciu školstva, ktorý robí veľmi zásadné zmeny v tom, nielen aby sme zefektívnili, ale aj aby sme často nedávali dvakrát, trikrát na tie isté činnosti peniaze. A teraz to nehovorím len vo vzťahu k tomu problémovému rezortnému informačnému systému, ale aj vo vzťahu k ďalším zdrojom, ktoré by mali smerovať našim školám a školským zariadeniam v rámci predovšetkým, čo podporujem, výraznej digitalizácie nášho vzdelávania.
Čo sa týka samospráv. Finančné prostriedky, ktoré dostanú na prenesený výkon z oblasti školstva, znovu sú účelovo určené. A my máme pravidelné informácie cez naše krajské školské úrady alebo budúce odbory školstva každý mesiac, ako sú tieto prostriedky použité. Hovorím o prenesených kompetenciách, čo sa týka základných škôl pre obce a mestá a čo sa týka stredných škôl cez regionálne samosprávy. Vieme dokonca povedať jasné veci, čo sa týka priemerných platov, čo sa týka platov učiteľov v rámci tarifných platov, lebo to je základný rozdiel, medzi priemerným platom a tarifným platom. A, samozrejme, vieme aj o každej odmene, ktorá ide v rámci škôl na jednotlivých učiteľov a riaditeľov. Ale to nie je mojou povinnosťou, aby som o tom informoval, resp. ja zachovávam istým spôsobom, nazvime to, také tajomstvo. O tom nebudem verejne hovoriť, aké sú udeľované odmeny v oblasti školstva. Len za minulý rok v priemere boli to odmeny vo výške 700 až 800 eur na jednu osobu, na jedného učiteľa a školského zamestnanca.
Nuž a spomínate ďalej finančné prostriedky z rozpočtu priamo riadeným organizáciám. Som vám už na to odpovedal, pretože skutočne všetky priamo riadené organizácie jednak robia nezastupiteľnú úlohu v oblasti zabezpečovania úloh v školstve, ale na druhej strane prechádzajú peniaze z európskych fondov cez ne, cez národné projekty. A pristúpiť k nejakým hurá systémom na rušenie týchto organizácii len preto, aby som získal nejaké jedno až dve percentá HDP, by som nepovažoval za správne, pretože by štát, Štátna pokladnica, ministerstvo financií a, samozrejme, najmä rezort školstva musel za to ťažko zaplatiť.
Takže na záver. Len racionalizáciou činností v rezorte sa dajú sčasti zlepšiť tie podmienky. A za tým si stojím. A robíme veci aj vo vzťahu k budúcemu rozpočtu, aby skutočne v maximálnej miere tie finančné prostriedky, ktoré budú, ešte neviem, ako presne to bude, schválené v rámci štátneho rozpočtu na rok 2013, boli efektívne využité a predovšetkým aby sa dostali na konkrétne školy, na konkrétnych učiteľov, pedagógov, odborných zamestnancov škôl a nepedagogických zamestnancov nášho školstva.
Ďalej by som chcel pripomenúť, že problémy financovania školstva sa dajú riešiť len kombináciou zvýšenia prostriedkov, ktoré do tohto rezortu dá spoločnosť prostredníctvom istého prerozdelenia prostriedkov, či už je to na priamo riadené organizácie alebo na prenesený výkon školskej správy, alebo na originálne kompetencie, aby sme tieto veci vedeli kontrolovať. A priznávam sa, znovu opakujem, že často niektoré veci sa môžu len kontrolou cez naše kontrolné orgány, cez štátnu školskú inšpekciu preveriť. A pokiaľ tu vznikajú pochybnosti, tak aj v tejto oblasti náš rezort koná.
V súčasnosti, hovorím to celkom zodpovedne aj tomuto váženému plénu poslankýň a poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, je možnosť zvýšiť prostriedky do školstva, a to hovorím zodpovedne ako zodpovedný politik, maximálne vo výške 5 % na mzdy našich pedagogických odborných a nepedagogických zamestnancov; a tých 5 % pre odborných a pedagogických zamestnancov, tá posledná ponuka bola, aby sa dostalo do tarifných platov, aby to bolo zastabilizované. Toľkoto z mojej strany. Ďakujem vám za pozornosť.