11. schôdza

Ja sa chcem pánu Sulíkovi poďakovať za recepty, ako neplatiť dane. Je to skutočne impozantné, vidím, že tých receptov je skutočne veľa a že ich ovládate. Ja som tiež podnikal a myslím si, že k tomuto som sa nikdy neutiekal. Takže to je jedna vec. Myslím si, že treba skutočne začať uvažovať o receptoch, ako takýmto veciam zabraňovať. A myslím si, že na to sú určité páky. Samozrejme, všetkému sa nedá zabrániť, ale možno zaviesť nejakú zrážkovú daň, možno urobiť zoznam non-cooperative countries, ako to robia Francúzi, kde keď niekto obchoduje s týmito krajinami, automaticky sa dostáva na nejaký blacklist, na základe ktorého už sú bližšie pozorované tieto firmy.
Čo sa týka toho, ako tu hovoríte, tiež sa prikláňam k tomu, čo hovoria kolegovia, že čísla, ktoré používate, sú skutočne z času konjunktúry. A dnes tiež tu máme rovnú daň. A prečo máme výpadok z dane z príjmu? Lebo bude budúci rok vyššia daň o 4 %? Určite nie. Tomu snáď ani vy neveríte. Viete dopredu, že zákazky tu strácajú firmy z dôvodu hospodárskej krízy, preto jaj nezamestnanosť sa tu zvyšuje. Áno, sú s tým problémy. My to vieme a vy už dopredu sa hráte na proroka, ako to bude, ako všetko je kvôli 4 % dane. To je nezmysel. Tu je problém hospodárska kríza.
Takže toľko som chcel povedať. Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Martvoň.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec Sulík, ja by som od vás čakal vysoko odborný príspevok alebo prejav, no ale miesto toho ste zaútočili, že smeráci alebo teda niekto že tu mieša smrteľný kokteil. A dokonca ako besný pes ste útočili na nášho ministra. No dobre, „aké je požičané, také vráť“. Ja sa vás chcem spýtať, aký kokteil vám miešal pán Kočner v kauze Sasanka, ktorý vám bol zdrojom, citujem, „zdrojom informácií z prostredia politiky“? Tak vy tu na jednej strane kritizujete, že odborníci spolupracujú pri zostavovaní rozpočtu a vám ešte aj pri politike radil pán Kočner. Tak ja by som tu ako fakt poopravil kolegu Blahu, teda ktorý povedal, že ste krčmový hulvát, nie, vy ste Kočnerov superman.

Pán poslanec Lipšic.

Ja by som mal také dve poznámky.
Po prvé k tomu, čo povedal pán poslanec Sulík. Myslím, že v tejto snemovni je zrejmé, že vyššie dane tí skutočne bohatí platiť nebudú. Finančné skupiny nezaplatia na daniach ani o cent viac. Ak to doľahne na niekoho, tak to bude doľahnutie na strednú vrstvu, nie na tých najbohatších. Práve naopak, tí zdaňujú na Cypre a kdekoľvek, nezaplatia ani o cent viacej. Koniec koncov to je možno aj zámer.
Ale ešte jedna poznámku by som mal k tejto diskusii a k jej forme. Rád by som poprosil možno niektorých kolegov, niektorých, zvýrazňujem, zo strany SMER, a možno aj ministrov, že ak rozdávajú tvrdé údery, aby si zvykli, že niekedy ich dostanú aj naspäť, aby potom neboli zrazu prekvapení a nesťažovali sa, lebo mi to pripadá, že ste ako malé deti v škôlke, ktoré keď vyprovokujú nejakú šarvátku, hádku a potom to dostanú niektoré z nich naspäť, tak sa idú sťažovať pani učiteľke, že ich bijú.
No takže asi tak.

Ďakujem.
Pán poslanec Sulík, reakcia na faktické poznámky.

No, ctení kolegovia Muňko, Blaha a pán Martvoň, pozrite, ja som slušne a bez osobných invektív sa snažil vysvetliť pánovi ministrovi, že to, čo on tu má naplánované, takto fungovať nebude. A jeho reakcia na to bola „chudák“.
Tak argumentom odborne snažil som sa mu vysvetliť, že toto tu nie je nejaký graf s cenami plynu v telke, kde môže si čmárať, čo chce, že toto sú vážne veci. A on mi na to povie „chudák“. Tak sa potom nečudujte, že sa ohradím, lebo prednášal som práveže odborné argumenty, argumentoval som číslami.
A teraz špeciálne, pán Blaha. Hovoríte, že vytvorili sme systém pre bohatých. No, áno, vytvorili sme systém pre bohatých tak taký systém, aby bohatí chceli tu žiť, podnikať a platiť dane. A výsledok tohto systému pre bohatých bol o polovicu vyšší výnos dane v jeho prvých dvoch rokoch a v ďalších rokoch rasty HDP, aké Slovensko predtým nezažilo. a za vás môžeme o tom snívať.
A teraz, pán Duchoň. Hovoríte teda len prvé dva roky. Argumentujete, áno, to je pravda. Ten 45-percentný rast výnosu dane, respektíve takmer dvojnásobný rast základu dane bol spôsobený tým jednorazovým efektom zavedenia dane z príjmu. A keď si pozriete ďalšie roky, 2006, 2007, 20088, tak zistíte, že rástol výnos dane nadpriemerne, stále bol výrazne vyšší ten rast ako rast HDP, ale aj rast HDP bol generovaný vyšší práve tým daňovým systémom. Tie čísla si treba pozrieť. Ešte prvé dva roky z fungovania Jána Počiatka všetky odhady, ktoré robil teda Ivan Mikloš niekoľko rokov od zavedenia rovnej dane a potom Ján Počiatek tie prvé dva, boli nižšie ako skutočný výnos dane. Ten... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujeme, pán poslanec.
Ďalší do rozpravy písomne prihlásený za klub je pán poslanec Ivan Štefanec.
Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ctené dámy, vážení páni, pán minister, dovoľte mi sa vyjadriť za klub SDKÚ – Demokratickej strany k tomuto dôležitému zákonu. Pán minister ho uviedol slovami, že je to kľúčový zákon. Ja s ním naozaj súhlasím. To je ale posledná vec, žiaľ, s ktorou s ním súhlasím, pretože v tom ostatnom už sa nezhodneme. Nemôžeme sa zhodnúť v rušení rovnej dane, nemôžeme sa zhodnúť vo zvyšovaní daní na takú úroveň, že budeme mať vyššie dane ako Česi, Maďari, Poliaci.
Zavedenie rovnej dane, dámy a páni, prinieslo na Slovensko prácu. Rovná daň znamenala nielen jednoduchosť, znamenala rast, znamenala nové pracovné príležitosti. Preto jej rušenie znamená presný opak, menej práce, systém bude komplikovanejší, bude pracovných príležitostí menej, hospodársky rast to určite nepodporí.
Keď sa pozrieme z pohľadu príjmov štátneho rozpočtu, tak ako už tu bolo povedané, a pozrieme sa na dlhšie časové obdobie, ako to pripomínal pán poslanec Duchoň, viem vám zdokumentovať, že za päťročné obdobie po zavedení rovnej dane sa príjmy štátneho rozpočtu z dane z príjmov právnických osôb viac ako zdvojnásobili. Teda keď abstrahujeme od toho obdobia jeden rok pred a jeden rok po zavedení rovnej dane, za päťročné obdobie po zavedení rovnej dane sa príjmy rozpočtu viac ako zdvojnásobili.
Boli tu poznámky, že vraj rovná daň slúži len bohatým. To počúvame veľakrát zo strany vlády jednej strany, naposledy to povedal pán poslanec Blaha. Nuž dovoľte mi pripomenúť, dámy a páni, že zavedenie rovnej dane znamenalo už v prvom roku zvýšenie reálnych miezd na Slovensku o 2,2 %, už v prvom roku mali všetci ľudia z dane z príjmu osoh. Následne, ako som uviedol, aj štátny rozpočet a rovná daň bola jedným z kľúčových opatrení, čo prispelo k rastu zamestnanosti na Slovensku. V roku 2000 tá nezamestnanosť dosahovala takmer 20 %, postupne sme sa dostali hlboko pod 10 %. K tomu výrazne prispelo zavedenie rovnej dane, samozrejme, aj postupné reformy aj odvodového systému, penzijného systému, spružnenie pracovného práva cez Zákonník práce, zlepšenie prostredia pre tvorbu pracovných miest cez rýchlejšie zakladanie nových firiem a tak ďalej. Boli to reformy, ktoré pomohli tvorbe pracovných miest na Slovensku. Dnes ide vláda opačným smerom.
Novela zákona o dani z príjmu bola predložená aj z toho dôvodu, aby priniesla údajne 370 miliónov eur do štátneho rozpočtu. Tak ako to už bolo povedané, aj ja veľmi pochybujem, že tento cieľ sa naplní.
Prečo ale vôbec tento cieľ bol stanovený. Nuž chcem pripomenúť, že konsolidáciu, ktorú teraz vláda musí realizovať, spôsobila vlastne ona sama. Pripomínam, že osempercentný deficit vyrobila prvá vláda Roberta Fica. Teda to, čo robí dnes, sú chyby vlády Roberta Fica, ktoré ich teraz dobehli. Tiež pripomínam, že minulá vláda Ivety Radičovej za ministrovania Ivana Mikloša konsolidovala tak, že deficit sa dostal pod 5 % a konsolidovalo sa predovšetkým, z dvoch tretín na strane výdavkov, pričom súčasná konsolidácia takmer výlučne prebieha na strane príjmov a zákon o dani z príjmov je toho jedným z výsledkov.
Takisto počúvame, že táto konsolidácia sa nedotkne 90 % občanov. Žasnem nad tým, dámy a páni, že to vláda stále hovorí. Pritom berie sporiteľom v 2. pilieri, ktorých je 1,5 milióna, 55 % z ich peňazí, ktoré si nasporia. A takto o 55 % znižuje ich dôchodky z 2. piliera. Zhoršuje pozíciu pre viac ako 600 000 dohodárov, ktorým zvyšuje rázne odvody. Zvyšuje aj cez tento zákon dane z príjmu o takmer pätinu, z 19 na 23 %, pre všetkých, nie pre bohatých, pre všetkých podnikateľov, pre malých podnikateľov, ktorí nemajú šancu optimalizovať si svoje daňové základy tak, že si budú presúvať tento základ do iných krajín. Najviac na to doplatia tí, ktorí poctivo podnikajú na Slovensku, ktorí platia dane a živia tento štát, malí podnikatelia, ktorým sa najviac pohorší. Doplatia na to aj zamestnanci, pretože týmto zákonom sa rušia odpočítateľné položky na manželku. Hovoril o tom najmä pán poslanec Brocka už v prvom čítaní, kde pekne zdokumentoval, že viac ako tým bohatším tento zákon uškodí nižším príjmovým skupinám a tým, ktorí sa starajú o malé deti, žiadnym 10 % najbohatších, dámy a páni. A môžeme tak pokračovať, koncesionárske poplatky, poplatky za motorové vozidlá a tak ďalej a tak ďalej, dane, odvody, poplatky, to všetko ide brutálne hore nie pre 10 %, ale pre 100 % občanov Slovenska. Tento zákon je toho dôkazom.
Veľakrát počúvame argumenty, že za súčasným výpadkom daňových príjmov v štátnom rozpočte je kríza v Únii. Áno, situácia v Únii naozaj nie je jednoduchá. A Slovensko ako malá otvorená ekonomika je bytostne naviazaná na dianie v Európskej únii a osobitne v eurozóne. Lenže to, čo sa deje aj týmto zákonom, je dramatické zhoršovanie našej pozície, dramatické zhoršovanie konkurencieschopnosti Slovenska a dramatické zhoršovanie našich šancí v súťaži o nové pracovné miesta.
Dovoľte mi pripomenúť, že v roku 2006 podľa Svetového ekonomického fóra, ktoré každoročne vydáva takzvanú správu o globálnej konkurencieschopnosti, sa Slovensko zaradilo na 37. miesto v rebríčku v porovnaní so všetkými krajinami na celom svete, v roku 2012 sme na mieste číslo 71. Z týchto 6 rokov takmer 5 rokov má moc Robert Fico. Toto je výsledok postavenia Slovenska v rebríčku svetovej konkurencieschopnosti. Konkurencieschopnosť klesá aj takýmito zákonmi, ako je rušenie rovnej dane a zvyšovanie daní na najvyššiu úroveň v krajinách V-4. Zhoršovanie našej konkurencieschopnosti, to je ten výsledok.
A konkurencieschopnosť je, samozrejme, podmienená aj stavom súdnictva. Pán minister to spomenul vo svojom vystúpení pri minulom zákone, aký má problém s prokuratúrou a súdmi. Nuž kto to nevymenoval generálneho prokurátora 16 mesiacov? Prečo pán prezident necháva tento stav na Generálnej prokuratúre? Kto to nechce hovoriť o stave súdnictva? Nie je to náhodou vládna strana, dámy a páni? Nie je to náhodou vládna strana, ktorá sa bojí hovoriť o tom, aké sú problémy na Slovensku, ktoré ovplyvňujú aj naše postavenie v súťaži o nové pracovné miesta? Aj to súdnictvo to ovplyvňuje. Bojíte sa hovoriť o tomto stave. Bojíte sa hovoriť takisto o odvolávaní ministra. Je to zbabelé, hanebné. Viete, aké máme miesto v stave nezávislosti súdnictva podľa tohto riportu? Môžete si to nalistovať, je to na internete. Slovensko je tam posledná krajina z Európskej únie. Nemáme súdnictvo balkánskeho typu, máme súdnictvo rozvojovej krajiny, pretože pred nami sú africké krajiny, Zimbabwe, Mali. Takéto krajiny majú lepšie súdnictvo ako Slovensko. Aj toto súvisí s konkurencieschopnosťou, aj toto súvisí takisto s daňami, odvodmi, Zákonníkom práce, pretože to, čo sa deje, to je komplex vecí, ktoré vyháňajú prácu zo Slovenska.
Nie je to náhoda, že za posledné dva mesiace nezamestnanosť na Slovensku stúpla. Nie je to náhoda. Nikoho netešia správy, ktoré prichádzajú z celého Slovenska, z Bardejova, Nového Mesta, Komárna, Senice, o tom, že práca zo Slovenska odchádza. Ale, bohužiaľ, je to logický dôsledok takýchto krokov. Je to logický dôsledok neriešenia toho, čo sa riešiť má, ako súdnictvo, zdravotníctvo, školstvo, ale rušenia vecí, ktoré fungujú, rušenia rovnej dane, zhoršovania Zákonníka práce, zvyšovania odvodov, zvyšovania poplatkov. Vyháňanie práce zo Slovenska, to je výsledok takých zákonov, ktoré sú predkladané do Národnej rady.
Preto mi dovoľte, aby som predložil pozmeňujúci návrh, dámy a páni, taký, ktorý sa vracia k pokračovaniu rovnej dane a vracia sa k takým sadzbám, ktoré na Slovensku sme doteraz mali. Jeho text je nasledujúci.
Pozmeňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Po prvé, bod jedna. V článku I sa vypúšťa bod 3. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Navrhuje sa ponechať možnosť uplatnenia štyridsaťpercentných paušálnych výdavkov daňovníkom, ktorí nie sú platiteľmi DPH alebo sú platiteľmi DPH len časť zdaňovacieho obdobia, z úhrnu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z použitia diela, použitia umeleckého výkonu bez obmedzenia maximálnej výšky 5 040 eur ročne. To súvisí s paušálnymi výdavkami, ktoré tiež nie sú pre 10 % najbohatších.
Po druhé, bod dva. V článku I sa vypúšťa bod 9. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Navrhuje sa neuplatniť progresívna sadzba dane z príjmov fyzických osôb v nadväznosti na výšku základu dane a taktiež sa navrhuje ponechanie rovnakej sadzby dane na daň z príjmov právnických osôb. To je kľúčový bod, ktorým sa zachováva rovná daň.
Po tretie. V článku I sa vypúšťa bod 13. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
V súvislosti s bodom dva vzhľadom na to, že sa navrhuje neuplatniť progresívna sadzba dane z príjmov fyzických osôb v nadväznosti na výšku základu dane, zrušuje sa taktiež progresívna sadzba dane aj pri výpočte mesačných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.
Po štvrté. V článku I sa vypúšťa bod 23. Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Vo vládnom návrhu sa uvedená úprava navrhuje s cieľom motivovať spoločnosti k vyplácaniu podielov na zisku vykázaných za zdaňovacie obdobie najneskôr do konca roka 2003, ktoré ich zadržiavali vo vlastnom imaní. Túto úpravu navrhujeme vypustiť.
Dámy a páni, keďže kľúčom tohto návrhu zákona je skutočne zrušenie rovnej dane a zvyšovanie sadzby dane z príjmu, mojím pozmeňovacím návrhom v štyroch bodoch sa snažím tieto zmeny napraviť a chcem vás stále ešte požiadať o podporu tohto návrhu, spravodajcu chcem požiadať, aby dal hlasovať o tomto pozmeňujúcom návrhu osobitne v jednotlivých bodoch. Nech sa páči, ďakujem vopred, ak podporíte tento návrh. (Potlesk.)

Nechám ešte dámy a páni, odznieť faktické poznámky a potom prerušíme rokovanie, aby sme mohli hlasovať. Takže končím možnosť sa prihlásiť do faktických. Hlásia sa páni poslanci Mikloš, Brocka, Frešo, Bublavý a Senko.
Pán poslanec Mikloš, nech sa páči. (Ruch v sále.)
Ešte vás poprosím kolegyne, kolegovia, chvíľu o pozornosť, nech dobehneme túto časť rozpravy.
Pán poslanec Mikloš, nech sa páči.