11. schôdza

S ďalšou faktickou poznámkou pán kolega Brocka.

Ja obdivujem kolegu Švejnu, teda, pán kolega, vás v tom, že ste tak pekne argumentovali, ale v podstate ani nebolo pre koho argumentovať, lebo je tu hŕstka poslancov, teda najmä tých vládnych, ktorých chceme presvedčiť. Ale ja som rád, že je tu minister sociálnych vecí. A ja sa pokúsim teda keď už tí poslanci zo strany SMER z toho nič nebudú mať, aby aspoň on mal niečo z toho, čo ste vy hovorili, pán poslanec.
Rovná 19-percentná daň neznamená, že každý platí 19 %. A ukážem to teraz pánovi ministrovi sociálnych vecí, že dnes zamestnaný človek s príjmom 700 eur pri 19-percetnej dani v prípade, ak jeho manželka je napr. pri dvoch deťoch a uplatňuje si on nezdaniteľné minimum na manželku, tak tento človek s príjmom 700 eur mesačne má nulovú daň. My sme práve vďaka tomu pri rovnej dani rešpektovali princíp, že nik, ani ten, kto mal 10- alebo 12-percentnú daň z príjmu, ktorá bola pred rovnou daňou, lebo začínala na takej úrovni, aby neplatil pri 19-percentnej sadzbe vyššiu daň. Čiže človek so 700-eurovým príjmom dnes má nulovú daň. (Ukázanie tabuľky.) Ale vy prijatím tohto zákona o daniach z príjmov a tým, že rušíte daňovú úľavu na manželku, spôsobíte, že tento človek s príjmom 700 eur každý mesiac bude mať daň 59 eur, pán minister, každý mesiac. Tí štrajkujúci učitelia to ešte netušia, ktorí lobujú, bojujú, aby ste im o 10 % zvýšili platy, vy im dáte len 5 %... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďalšia faktická poznámka, pán poslanec Kuffa.

Rovná daň je dobrou daňou, ktorá je osvedčená už skúsenosťou. Mali sme tu iný daňový systém, postupne sme sa dopracovali cez rôzne peripetie k tej rovnej dani. To bolo to najlepšie, čo sme mohli mať. Myslím si, že naozaj zmenou tohto systému môžeme narušiť tú proporciu, nastane disproporcia.
Kolega spomínal tuná, že ten sociálny systém má byť adresný a spravodlivý, no naozaj aby sa takto dialo pri tom sociálnom systéme.
Tiež spomínal tú dehonestáciu tých poslancov, sami seba dehonestujeme, toľkokrát to tu už odznelo, ja som to tiež rozprával. Nepáči sa mi to, že kopeme sami do seba pri rôznych tých situáciách, keď v podstate ide veľakrát o také politické naťahovanie sa.
Nie je to tak dávno, ja si to ešte pamätám, keď kapitálové spoločnosti, ako boli eseročky, mali tú 42-percentnú daň. Postupne sa to znižovalo, dostalo sa na to úroveň 19 %. Tým, že bude rôzna tá daň, naozaj budú podnikatelia a firmy rozmýšľať tak, ako tú daň neodviesť, a nie ako ju odviesť.
Ďalšia vec je to, že sa presunú aj tie pracovné príležitosti alebo aj sídla firiem do okolitých štátov, kde tá daň je výhodnejšia a nižšia. Je veľký problém so zamestnanosťou, naozaj tu treba prijímať zákony také, ktoré vytvárajú nové pracovné miesta, nielen aby sme tých ľudí riešili v tom sociálnom systéme, ako platiť dávky a podpory, ale ako dať týmto ľuďom prácu, a to aj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Švejna chce reagovať. Nech sa páči.

Tuná na kolegu budem reagovať. Ako som vypočítal tú efektívnu mieru zdaňovania od 30 do 50 %, ja nehovorím, že všetky podniky to budú mať. Ale Sulík to už vysvetlil a ja som to už vysvetľoval dávno pred Sulíkom, že keď mám daňovú povinnosť 190 eur pri 19-percentnej dani a pri 23-percentnej dani 230 eur, tak je to zvýšenie daňovej povinnosti o 21 %. O 21 % platím tak viacej štátu za tých istých podmienok ako minule. Keď si k tomu ešte pripočítam zdravotné odvody, to znamená tých 14 %, tak dokopy platím štátu, či to chceme alebo nechceme, jednoducho ten podnikateľ tak bude počítať, vyše 30 %. A teraz ešte keď si zoberieme, že je podnik, kde je osobitná sadzba dane, tak jednoducho to znamená, že ten podnik, ktorý má osobitnú sadzbu, zaplatí ešte viacej. A bankám, ja sa stavím, to vyjde možno ešte aj viacej, ako som povedal, to znamená viacej ako 50 %, tak som to vypočítal. Na druhej strane, samozrejme, teraz ironicky musím povedať, že niektoré podniky nezaplatia nič.
A stále tá moja zásadná výhrada je, že to je ako s polievkou. Podľa mňa presolili ste to, to je celé. Čas ukáže, kto má pravdu, o rok sa to uvidí, možno sa to skôr uvidí, jednoducho nič iné, len empirické znalosti, ako to dopadne. Len potom môžem povedať, či ste urobili dobre alebo zle. Ďakujem.

Ďalším prihláseným písomne do rozpravy je pán poslanec Miroslav Beblavý. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, myslím, že kolegyňa už tu nezostala žiadna, keď som si pripravoval toto vystúpenie, vedel som, že budem nasledovať až po vystúpení zástupcov jednotlivých klubov. A bolo mi jasné, že minimálne po pánovi Sulíkovi a možno aj po kolegovi Štefancovi už priestor na ďalšie percentá v prejave asi nebude, lebo ich tu zaznelo viac ako dnešný celodenný prídel. Takže dovoľte mi povedať k rovnej dani prejav, ktorý nebude obsahovať ani percentá, ani slová ako efektívna daňová sadzba a ani nič podobné, ale skúsim možno trošku všeobecnejšie nadviazať a povedať ešte niečo iné. Tým pádom to naozaj možno aj viac osloví zastupujúceho ministra financií, teda ministra práce.
Tento zákon, ktorý tu dnes máme, nie je jediným, ktorý zásadne mení daňovo-odvodový systém. A myslím, že je tu zhoda, že ich treba posudzovať spolu. Koniec koncov aj pán Švejna za to argumentoval. Tento zákon je však dôležitý v tom, že naozaj rovná daň sa stala určitým symbolom, ktorý, ako pripomenul kolega Matovič, má na oboch stranách niekedy možno až iracionálne dôsledky, či už pre jeho zachovanie alebo jeho zničenie. Ale nielen z hľadiska imidžu, ale aj z hľadiska motivácií občanov jeho zmeny pravdepodobne budú mať aj najvýznamnejšie následky na slovenskú ekonomiku. Preto toto je asi správny zákon, pri ktorom hovoriť o celkovom zameraní hospodárskej politiky.
Hospodárska politika dnes na Slovensku prebieha nielen v neľahkých časoch, ale aj v časoch, ktoré sa zhoršujú. Médiami nebolo až tak veľmi zaznamenané, že v októbri vzrástla nezamestnanosť. A to je v mesiaci október vec, ktorá sa nestala už veľmi dlhé roky, čo naznačuje, že nešlo o sezónny efekt, ale úplne o antisezónny efekt, a naznačuje to, že nezamestnanosť je pomerne na prudkom vzostupe minimálne teraz, dúfam, že sa to zastaví.
Včera alebo predvčerom nám oznámil minister financií a premiér, že v rozpočte sa prehlbuje diera vplyvom klesajúcej spotreby, ale aj klesajúcich príjmov, minimálne teda tých zdanených. To znamená, je jasné, že hospodárstvu sa nedarí, a je jasné, že sa tým treba zaoberať ako zásadnou otázkou. A tá otázka, ktorej čelí každá vláda v takej situácii, je, či chce vytrvať vo svojom kurze, či ísť ďalej, tak ako sa odhodlala, a spoliehať sa na to, že veci sa zmenia alebo je čas kurz zmeniť. To je jedna z najťažších otázok, ktorej každá vláda, okrem tých, čo žijú v nejakých úplne super časoch vysokého ekonomického rastu, musí čeliť, lebo práve vtedy, keď sa nedarí dobre, sú najsilnejšie pochybnosti.
Preto mi dovoľte sa možno vrátiť k politikovi ľavice Francoisovi Mitterrandovi, ktorý v roku 1981 vyhral ako prvý socialista francúzske prezidentské voľby a mal program, ktorý bol jasne ľavicový. Aj keď vo svete vtedy vládla kríza, kríza nie je výdobytok posledných rokov, vtedy bola kríza po druhom ropnom šoku, rovnako ako táto vláda sa nedala odradiť, znárodnil viacero podnikov veľkých. Zmenil Zákonník práce. Zvýšil minimálnu mzdu. A aj zaviedol špeciálne dane pre bohatých. Problém tej hospodárskej politiky bol v tom, že ďalej rástla nezamestnanosť a inflácia vo Francúzsku a ani rok, ani dva roky po jeho nástupe sa situácia nezlepšovala, na čo Francois Mitterrand v roku 1983 uskutočnil to, čo sa dnes volá Mitterrandov moment. Teda úplne otočil hospodársku politiku smerom k stredu a ukončil snahu o budovanie socializmu v jednej krajine. Táto jeho otočka sa mu vtedy vyplatila, pretože hoci francúzska ľavica prehrala nasledujúce parlamentné voľby, on prezidentské voľby vyhral a vládol 14 rokov ako francúzsky prezident a je jediný ľavičiar v dejinách Piatej republiky, ktorý bol dvakrát zvolený a bol tak dlho prezidentom. To znamená, sú zjavné okolnosti, kedy tie otočky treba spraviť, aj z hospodárskych, aj z politických dôvodov.
Úplne v rovnakom čase, ako bol prezidentom Francois Mitterrand, bola britskou premiérkou Margaret Thatcherová, ktorá mala opačný problém, že zdedila ekonomiku, ktorá bola jedna z najsocialistickejších v západnej Európe a rástla aj najpomalšie v západnej Európe počas povojnového obdobia. A jej cieľom bolo vrátiť jej život. Mala Konzervatívna strana v roku 1979 vo voľbách taký slávny plagát, ktorý znel po anglicky Labour is not working, čo po slovensky znamená teda aj, že labouristi nepracujú, ale teda aj to, že labouristi nefungujú. A malo to teda poukázať na to, že politika labouristickej vlády vedie k nefunkčnej ekonomike a vysokej nezamestnanosti. Thatcherová voľby vyhrala a uskutočnila viacero ozdravných krokov, ktoré však tiež viedli najprv aj k zvyšovaniu inflácie dočasne, na chvíľku, ale najmä k prudkému zvýšeniu nezamestnanosti, ako sa hospodárstvo reštrukturalizovalo. V Británii vtedy vládlo významné sociálne napätie a veľmi veľa ľudí nielen z opozície, ale aj z jej vlastnej strany tlačilo na to, aby urobila tiež otočku v politike. A ona vtedy v roku 1980 mala na výročnej schôdzi Konzervatívnej strany taký slávny prejav, dodnes si ho môžete pozrieť na Youtube alebo, ak ste pozerali aj jej biografiu, kde ju hrá Meryl Streep, tak ste si to mohli pozrieť, kde hovorí, že táto dáma, teda tým myslí seba, žiadne otočky robiť nebude a ani ich neurobila. Držala ďalej svoj kurz a postupne sa ukázalo, že mala pravdu. Vyhrala nasledovné ďalšie dvoje voľby a stala sa najdlhšie slúžiacou predsedníčkou vlády v povojnovej britskej histórii.
To znamená, nie je jasné, či otočiť alebo či držať kurz. V tej chvíli často pochybovači pochybujú, stúpenci pochlebujú. Ale nakoniec je na tých lídroch, aby sa rozhodli. A tá zaujímavá otázka je, či tá politika, ktorú vláda zvolila dnes pre Slovensko, je politika, v ktorej treba vytrvať, alebo politika, ktorú treba otočiť.
Nie je to otázka, ktorá vzišla na Slovensku, rieši ju Francois Hollande vo Francúzsku, ktorý tiež vyhral prezidentské voľby prednedávnom na ľavicovej platforme vysokých daní pre bohatých a podobných sľubov. Dnes sa snaží nájsť kompromis medzi tým a totálnym zničením ekonomiky, kde napr. tú vyššiu daň, ktorú on sľuboval zaviesť, zavádzal na dva roky a podobne.
Podobnému problému čelí aj Barack Obama v Amerike, ktorý tiež postavil predvolebnú kampaň na tom, že vybalansuje verejné financie na bohatých. On má ale trošku šťastie v tom, že väčšinu v Snemovni reprezentantov majú republikáni, takže ako kompromis im môže ustúpiť zo svojej pozície bez toho, aby stratil kvetinku a hrdosť.
Ale zjavne tento problém nerieši len na Slovensku SMER, ale riešia ho ľavicoví politici aj v iných krajinách. A ten problém je, že s týmito typmi sľubov nie je až taký problém vyhrať voľby. Koniec koncov komu by sa nepáčila solidarita a boj s monopolmi a iné dobre znejúce veci? A skutočná výzva je vytvoriť a udržať fungujúcu ekonomiku, lebo bez nej sme v neustálom kruhu krízy. A tam zrazu už ten život taký jednoznačný nie je a sú namieste nielen kompromisy, ale možno aj veci, ktoré tak dobre neznejú na predvolebných materiáloch a plagátoch. Osudom pravice na Slovensku dlho bolo to, že hovorila niekedy až rada, niekedy až masochisticky veci, ktoré väčšina ľudí nechce počuť. Niekedy napriek tomu dokázala vyhrávať voľby, čo, si myslím, o slovenských občanoch hovorí obdivuhodné veci. Aj to je jeden z dôvodov, prečo k nim mám veľký rešpekt. Ale dnes aj sabadeštrukciou pravice sme naozaj v situácii, keď jasný mandát na vládnutie má SMER.
A tá otázka, ktorú si musím klásť je: Udržať kurz alebo otočiť? Kolegovia ostatní, ktorí tu boli a ktorí tu aj budú, sa snažili dokumentovať na číslach, príkladoch, analýzach, prečo ten kurz nie je dobrý. Ja s nimi poväčšine súhlasím, samozrejme, v niečom by som mohol doplniť, v niečom opraviť ich, ale nechcel som mať technokratický prejav. Chcel som sa len spýtať ministra financií, lebo som myslel, že tu bude on, ale myslím, že tá otázka pre vás, pán minister práce, je rovnako namieste, lebo ste tiež veľmi dôležitý a kľúčový člen tejto vlády: Ste si istý, že vytrvanie v tom kurze, ktorý ste nasadili, je tou najlepšou cestou pre Slovensko alebo nastal čas trošku zvažovať otočky? Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána poslanca majú faktické poznámky, uzatváram možnosť faktických poznámok, pán poslanec Brocka a Muňko.
Nech sa páči, pán poslanec Brocka.

Ja veľmi krátko a práve preto, že je tu pán minister sociálnych vecí, zareagujem, aby som dopovedal tú myšlienku, že pán minister ľudia s nízkym príjmom budú platiť po prijatí tohto zákona vyššie dane, to je ten spodný riadok, 59 eur mesačne. Ale tomu, kto zarába 3 300 eur mesačne, týmto návrhom nezvyšujete dane ani o cent. A to je najväčšie sklamanie na strane SMER, že vy zvyšujete dane chudobným, nie bohatým. Naozaj, keby ste sa chceli inšpirovať Jánošíkom, tak vám poviem, vtedy zbojníci toto nerobili.