11. schôdza

Vážený pán predseda, milý pán zastupujúci minister, milé dámy a páni, najprv ja by som sa iba pokúsil zapojiť sa do tej debaty, čo tu teraz ste navzájom viedli, pán Hudacký a Ľuboš Blaha. Nikdy to tu nezaznelo, ale sme si tak urobili takú mantru pomaly, že teda bojujú pravičiari za rovnú daň, ľavičiari proti rovnej dani. Ale keď sa pozrieme na to matematicky, či to je progresívna daň alebo rovná daň, vidno, že stále ten, kto zarobí viac, platí viac, väčšiu kôpku peňazí a ten, kto zarobí menej, platí menšiu kôpku peňazí. Samozrejme, ale vlastne ono to je formalita, ibaže to je rovnaké číslo vlastne pre všetkých, lebo stále je to o tom, že ten, kto zarobí viac, platí väčšiu kopu a ten, kto zarobí menej, platí menšiu kopu. A ak by aj ta sadzba vlastne bola postupne klesajúca do určitého momentu, napríklad že no jednoducho by postupne klesala, a tí, čo zarobili najmenej, by platili 19 % a postupne by to klesalo na 10 % tej dane, stále môžeme dosiahnuť, že ten, kto zarobí veľa, má veľký základ dane, zaplatí väčšiu kopu do štátneho rozpočtu. Takže to, že je to zhodou okolností jednoduché číslo a každý si vie zapamätať, že máme 19 % rovnej dane a z toho robiť mantru, ja osobne to až takto neberiem. Ale na druhej strane si uvedomujem, že rovná daň alebo nastavenie tejto jednej sadzby dane Slovensku veľmi pomohlo. A teda pozerám naozaj na čísla. A tie čísla nepustia. Je to čierne na bielom. Sú to jednotky a nuly. A tam vidíme, že po zavedení rovnej dane Slovensko bolo schopné vyberať výrazne viacej dane ako predtým alebo pri zavedení rovnej sadzby dane, keby som bol naozaj presný a dôsledný.
Na druhej strane SMER legitímne vo voľbách voľby vyhral, lepšie povedané, pravica ich prehrala. A dnes vzhľadom na to, že sme demokracia, tak nasledujúce tri aj ešte niečo roka budete vládnuť, máte legitímne právo meniť veci v súlade s vašimi predvolebnými sľubmi. Máte 83 hlasov a nič na tom, sa zdá, najbližšie roky sa ani nezmení, len naozaj mám úprimné obavy, že vám tento prepočet alebo táto hra s číslami, ktorú ste sa rozhodli urobiť, nevyjde. Naozaj hovorím to nie zlomyseľne alebo že by som teraz vám to nedoprial, aby vám to vyšlo, lebo v situácii, v ktorej sa Slovensko nachádza, alebo na ceste konsolidovania, s ktorým súhlasí aj pravica, aj ľavica v tomto pléne, aj tí ľudia, ktorí sa cítia možno niekde v strede, tak by sme mali všetci držať vždy vláde palce, aby sa jej podarilo postupne znižovať deficit štátneho rozpočtu. Ja v tomto úprimne držím strane SMER palce, aby vám to vyšlo, ale naozaj mám obavy, že cesta, ktorú ste si zvolili, je asi cesta zarúbaná. Na konci keď si peniažky zrátate v štátnej kase, tak budete ich mať potom menej možno ako dnes, nieže menej, ako to predpokladáte, lebo nakoniec možno ich vyberiete ešte menej, ako ich vyberáte dnes. K tomu, čo tu dnes už bolo spomenuté, zavádzate vlastne dodatočnú 15-percentnú daň pre spoločníkov eseročiek do zisku približne 100 000 eur, čiže do zisku 3 mil. korún. To je dosť slušná suma. A v podstate väčšina eseročiek do tohto pásma spadá. A zrazu tieto firmy už nebudú platiť 19-percentnú daň, ale v podstate 19- plus 15-percentnú daň, čiže 34-percentnú daň. A pri tejto sadzbe už to asi pravdepodobne pre mnohé firmy bude veľmi zaujímavé na to, aby optimalizovali svoje účtovníctvo a hľadali cestičky, ako dane jednoducho štátu už nezaplatiť. Takže úprimne sa obávam, že vám to nevyjde a nakoniec budeme mať vyššiu sadzbu dane a v polke roka prídete so záchrannými návrhmi, kde budete navrhovať možno ešte väčšie zvýšenie dane. Ale hovorím, nieže by som vám to prial, ale sa obávam, že takto to môže dopadnúť.
Druhý pohľad môj taký, možno trošku politický, je, že máte za názvom slová sociálna demokracia. A pokiaľ si dobre pamätám, tak môžem povedať, že 12 rokov Robert Fico, alebo strana SMER si na Slovensku robí kampaň na tom, že keď sa dostane k moci, tak zdaní viac bohatých. A na základe týchto sľubov ste postupne získavali popularitu. Takéto sľuby ste mali aj pred voľbami. A hovorili ste konkrétne, že zdaníte viac bohaté právnické osoby a nebudete viac zdaňovať chudobnejšie právnické osoby. Konkrétne ste hovorili o prísľube, že firmy, ktoré budú mať zisk nad 30 miliónov eur, budú mať zvýšenú daň, zvýšite im daň, na 25 % zo súčasných 19 %. A znamená to, že všetky tie firmy, ktoré majú zisk pod 30 miliónov eur, tak tie budú naďalej platiť 19 % dane. Dobre, beriem, že možno ste zle niečo vypočítali, ale ak by ste mali ísť v súlade so svojimi predvolebnými sľubmi aj so svojím programovým vyhlásením vlády, kde to máte napísané obdobne, že zavediete progresivitu pri právnických osobách, tak dnes by ste nemohli predkladať návrh, kde zavádzate chudobnej firme z Hornej či Dolnej s jedným zamestnancom a SPP so ziskom 600 mil. eur rovnakú sadzbu dane. Čiže na jednej strane tu hovoríte o tom, aká je rovná daň zlá, na druhej strane, alebo tak isto stále ešte na tej jednej strane ste ľuďom pred voľbami aj v programovom vyhlásení vlády hovorili aj 12 rokov hovoríte, ako bohatých treba zdaňovať viac ako chudobných, a dnes odrazu tu predkladáte výrazne pravicový podľa mňa návrh zákona, že pre všetkých to má byť rovnako. Jasné, zvyšujete sadzbu dane, ale všetkým rovnako, chudobným aj bohatým. A toto mi nepripadá ako naplnenie vašich predvolebných sľubov, na základe toho vás vaši ľudia volili, naplnenie vety z programového vyhlásenia vlády, kde ste sľúbili progresívne zdaňovanie právnických osôb.
A zároveň je to opatrenie, ktoré som spomínal predtým, ktoré, sa obávam, nezaberie. A v spojitosti so zavedením vlastne odvodov do výšky 100 000 eur pri právnických osobách alebo pre spoločníkov právnických osôb vám môže spôsobiť, že nakoniec vyberiete menej daní. Ja neviem, či vtedy si môžeme dovoliť taký luxus, že takýmto drastickým spôsobom zneatraktívnime podnikateľské prostredie na Slovensku a zrazu bude mať Slovensko najvyššiu daň z právnických osôb zo všetkých okolitých krajín, podotýkam, vyššiu ako Švédsko, ktoré ju znižuje z 26 na 22 %, vzor možno aj pre vás takej sociálnej demokracie alebo sociálnej politiky, ľudovej politiky, alebo neviem, ako by sme to nazvali. Zrazu táto krajina ju bude mať nižšiu, ako ju budeme mať na Slovensku.
Preto som sa rozhodol predložiť návrh, ktorý umožní strane SMER splniť svoje dvanásťročné sľuby, svoje predvolebné sľuby a svoje programové vyhlásenie vlády, to znamená návrh, ktorý zavedie progresívne zdaňovanie právnických osôb, lebo nedokážem sa pozerať na to, že tu niekto ľudí ťahá, ťahá ľuďom medové motúzy popod nos, hovorí, ako bude bojovať za nich, ako bude zdaňovať bohatých, a keď príde do parlamentu, tak zrazu zdaní všetkých rovnako, či chudobných alebo bohatých.
Predkladám ten návrh. Samozrejme, by som bol najradšej, aby zostala 19-percentná daň pre všetky právnické osoby a v tej rovnakej sadzbe pre všetky právnické osoby, ale zase na druhej strane si uvedomujem, že keď už ste sa rozhodli ísť touto cestou, ja vám chcem ponúknuť iba alternatívu, ktorá bude mať úplne rovnaký dopad na štátny rozpočet. Čiže zarobíte presne to isté do štátneho rozpočtu, len zároveň si splníte svoj predvolebný sľub. A toto vám chcem týmto pozmeňujúcim návrhom umožniť.
Zjednodušene, to, čo teraz aj prečítam v tom pozmeňujúcom návrhu, máte obsiahnuté na tomto papieri. (Ukázanie listu papiera.) To, čo navrhujete vy dnes novelou zákona o dani z príjmu, je, že zavádzate všetkým firmám 23-percentnú sadzbu. To, čo navrhnem týmto pozmeňujúcim návrhom, bude, že vlastne všetky firmy do zisku 30 miliónov eur by mali naďalej 19-percentnú sadzbu dane a firmy regulované a tie ktoré majú bankovú licenciu by mali zo zisku nad 30 miliónov eur 30-percentnú daň. Áno, toto je presne to, čo vy ste vlastne ľuďom pred voľbami sľúbili, zavedenie progresívnej sadzby pri právnických osobách alebo pri daní z príjmu právnických osôb, toto je presne tá progresivita, že to bude do zisku 30 miliónov eur 19 %, nad 30 miliónov eur pre regulované subjekty a banky 39 %. Keď prijmete tento pozmeňujúci návrh, v rozpočte budete mať presne tie isté peniaze ako tým návrhom, ktorý navrhujete vy, ktorý je hore škrtnutý (Ukazovanie listu papiera.), keď zdaníte všetky firmy 23 %.
Čiže teraz mi dovoľte, aby som prečítal samotný pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh – nové znenie – poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony (tlač 239).
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, sa mení a dopĺňa takto:
V čl. I bode 9 § 15 písmeno b) znie: „b) právnickej osoby zníženého o daňovú stratu je 1. 39 % z tej časti základu dane, ktorý presiahne 30 miliónov eur, ak je právnická osoba regulovanou osobou podľa osobitného zákona75a) alebo má bankové povolenie vydané Národnou bankou Slovenska podľa osobitného predpisu75b); regulovaná osoba alebo držiteľ bankového povolenia podľa osobitného predpisu75b) znáša svoje náklady a výdavky súvisiace s úhradou dane a splátok dane ustanovených týmto zákonom, pričom z dôvodu nákladov a výdavkov súvisiacich s úhradou dane a splátok dane ustanovených týmto zákonom sa nesmú zvyšovať ceny, poplatky, odplaty ani iné finančné plnenia, prípadne vyžadovať osobitné poplatky, odplaty alebo iné plnenia na úhradu nákladov alebo výdavkov súvisiacich s úhradou dane a splátok dane ustanovených týmto zákonom; ak regulovaná osoba alebo držiteľ bankového povolenia podľa osobitného predpisu75b) zvýši cenu, poplatok, odplatu alebo iné finančné plnenie za poskytovanie svojich služieb alebo vykonávanie ďalších svojich obchodov z dôvodov, ktoré nesúvisia s úhradou dane a splátok dane ustanovených týmto zákonom, skutočné dôvody zvýšenia ceny, poplatku, odplaty alebo iného finančného plnenia musia byť transparentné a musia umožniť jednoznačné a zrozumiteľné rozlišovanie dôvodov ich zvýšenia od okolností súvisiacich s úhradou dane a splátok dane ustanovených týmto zákonom, 2. 19 % v ostatných prípadoch“.
Poznámky pod čiarou k odkazom 75a a 75b znejú: „75a) § 3 zákona č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov75a), 75b) Zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“
Odôvodnenie.
Cieľom predkladaného pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu je diferencovať výšku sadzby dane u právnických osôb v závislosti od ich zisku, a to buď sadzbou 19 % alebo sadzbou 39 % v regulovaných subjektoch a bankách. Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení na roky 2012 – 2016 zaviazala, že zvýši progresivitu daňového systému pre nadštandardné príjmy fyzických osôb a právnických osôb. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony, však ustanovuje, že všetky právnické osoby majú platiť daň z príjmu v rovnakej výške 23 %. V tejto súvislosti je zrejmé, že progresívna daň právnických osôb, tak ako bola ľuďom sľúbená v programovom vyhlásení vlády, sa nezavádza.
V snahe splniť tieto legitímne očakávania obyčajných ľudí sa v pozmeňujúcom a doplňujúcom návrhu navrhuje progresívna sadzba dane z príjmov právnických osôb v nadväznosti na výšku základu dane. Zmena v zdaňovaní by sa v princípe nemala dotknúť malých a stredných podnikateľov, u ktorých tá sadzba zostane na úrovni 19 %. V prípade ak základ dane presiahne sumu 30 miliónov eur a právnická osoba bude zároveň regulovanou osobou podľa zákona o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov, právnická osoba bude povinná zaplatiť daň vo výške 39 %. Pri takto nastavenom daňovom zaťažení právnických osôb by celkový pozitívny dopad na verejné financie bol jemne vyšší ako vládou predloženým návrhom. Pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom sa zároveň rešpektuje záväzok Slovenskej republiky konsolidovať verejné financie so zámerom zníženia deficitu verejných financií pod úroveň 3 % hrubého domáceho produktu. Zároveň sa dôvetkom v § 15 písm. b) zaručuje ochrana spotrebiteľov, ktorí sú chránení pred prípadným zvyšovaním cien, alebo iných poplatkov, o ktoré by sa mohli pokúsiť regulované subjekty alebo držitelia bankového povolenia podľa osobitného predpisu, aby rozložili zvýšené daňové zaťaženie.
Na spresnenie treba uviesť, že základom dane sa v zmysle § 2 písm. j) rozumie rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, a daňovou stratou sa v zmysle § 2 písm. k) zákona rozumie rozdiel, o ktorý daňové výdavky prevyšujú zdaniteľné príjmy pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období.
Čiže k tomu, čo som nepovedal v tom úvodnom slove. Ak by ste prijali tento pozmeňujúci návrh, samozrejme, môžu niektorí ľudia povedať, že ak zvýšime vlastne zo zisku nad 30 miliónov eur daň regulovaným subjektom, čo sú v podstate SPP, elektrárne, telekomunikácie a potom teda samostatné subjekty, ktoré podnikajú na základe bankovej licencie, tak by mohli vlastne to zvýšené daňové zaťaženie preniesť na spotrebiteľov čiže na ľudí, ktorí odoberajú plyn, elektriku alebo používajú bankové služby. Práve preto je tam ustanovenie, ktoré je prevzaté zo zákona, ktorý bol, myslím, v priebehu augusta prijatý, a to ustanovenie o tom, aby vlastne tieto regulované subjekty a banky, ktorých sa zvýšenia dane dotkne, nemohli premietnuť zvýšenie dane do svojich poplatkov alebo do svojich cien, čiže v záujme ochrany samotných spotrebiteľov.
Uvedomujem si, že je veľmi nepríjemné pre ministra financií alebo možno aj pre vládnu stranu byť konfrontovanými s týmto návrhom, lebo je veľmi zvláštne, ak opozičný poslanec predkladá návrh, ktorý vlastne plní predvolebné sľuby a zároveň sľuby z programového vyhlásenia vlády vládnej strany, ale ja si myslím, že stále máte čas zvrátiť cestu, na ktorú ste sa vydali, cestu pošliapania svojich predvolebných sľubov. Ale zároveň to robím zodpovedne, aby ste mohli získať do štátneho rozpočtu presne rovnaké peniaze, ako očakávate. Takže ja vám ponúkam iba alternatívu na rozdiel od jedného pozmeňujúceho návrhu, ktorý som si tu vypočul, ktorý rušil vlastne všetko, čo zavádzate, a neponúkol absolútne žiadnu alternatívu. Ja vám dnes tu ponúkam alternatívu, stačí, aby ste jednu vetu vymenili za dve vety a dali, aby platili bohaté firmy so ziskom nad 30 miliónov eur, čo je skoro miliarda korún, z tejto sumy 39 % a do toho zisku všetky ostatné firmy 19 % dane. Takýmto spôsobom si udobríte 150 000 či 160 000 právnických osôb na Slovensku, ktorým ste sa doteraz vyhrážali, že im zvýšite daň, a ktoré už dnes určite rozmýšľajú, ako tú zvýšenú daň budú obchádzať. Zároveň naďalej uchováte atraktivitu slovenského podnikateľského prostredia a neohrozíte úbytok pracovných miest. Čiže toto opatrenie vám dá tie isté peniaze do štátneho rozpočtu, nevyženie podnikateľov. A tak nezrušíte na základe neho pracovné miesta, ktoré svojím opatrením určite dosiahnete, a zároveň splníte svoj predvolebný, povolebný a 12-ročný sľub, že chcete zdaňovať viacej bohatých. Ja vám dávam šancu iba splniť svoj vlastný predvolebný sľub. Som zvedavý, akým spôsobom sa zachováte.

Áno, ďakujem. Pokiaľ sa dobre pamätám, tak ani v programovom vyhlásení vlády, ani nikdy predtým nebola spomenutá progresívna sadzba daní u právnických osôb špeciálne, dovolím si poznamenať, že my sme deklarovali, že chceme, aby sa bohatšie spoločnosti podieľali väčšou mierou na konsolidácii verejných financií, čo sa aj napĺňa tým, že sme zaviedli špeciálne odvod pre regulované spoločnosti, to po prvé, a rovnako osobitný bankový odvod sa rozšíril aj na vklady obyvateľstva. Takže z tohto pohľadu sme naplnili to, čo sme deklarovali aj v programovom vyhlásení vlády. Ďakujem.

Pán kolega Matovič, ja len vecne bez tej teda politickej časti budem reagovať. Som rád teda, samozrejme, že máte chuť zdaňovať ako správny "ľavičiar".
Každopádne, vecne, progresivita. Vy ste začali vašu reč tým, že ste mi hovorili, že ten bohatý človek aj tak zaplatí viac. Ale keď sa bavíme o progresivite daní, vždy sa bavíme o progresívnych sadzbách, to je terminus technicus, to je normálna odborná terminológia. Vy sa viacerí oháňate neustále tým, že aj tak zaplatí viac, a preto je to progresívne. Ale to nie je pravda. Keď zoberiete, 99-percentnú daň uvalíte na zdravotnú sestričku, tak rozpočet dostane 400 eur, aj tak málinko. Aj keď dáte jednopercentnú daň Haščákovi, tak dostane rozpočet 400 000 eur alebo ja neviem koľko. Ale to neznamená, že tá daň je progresívna. Tomu sa hovorí regresívna daň. Čiže toto je naozaj ani nie tak politická, ale skôr odborná debata. Vy si proste len ujasnite, pán kolega, pojmy. Inak, je smutné, že si musíme ujasňovať také primitívne veci, ako je toto.
Druhá vec, výber. Vy nemôžete teraz vytrhnúť si jednu vec, ako je prijatie "flat taxu" na Slovensku, a to spraviť ako jedinú príčinu toho, že bol väčší výber daní. Slovensko vstúpilo do Európskej únie, bola svetová konjunktúra. Aj štáty, ktoré majú progresívne dane, si to porovnajte, vybrali oveľa viac peňazí. Sú to Holandsko, Írsko, Spojené štáty americké, všetky tie štáty, ktoré majú progresívnu daň, inak, mimochodom, veľmi liberálne štáty. Prečo sa snažíte byť ešte liberálnejší, ešte kapitalistickejší, ako sú tie najväčšie bašty kapitalizmu ako Spojené štáty americké, Británia, Írsko a tak ďalej? Tomuto naozaj nerozumiem. Ja vám to poviem tak, je to primitívne. Je to primitívne, že sa vôbec vedie táto diskusia. V civilizovanom svete sa diskusia o "flat taxe" vôbec nevedie. Ďakujem.

Začnem od konca.
Pán poslanec Blaha alebo Ľuboš, naozaj si dostatočne sčítaný človek, ale možno matematika ti nejde a nechápem ten tvoj boj vlastne proti tomu pojmu a vykresľovanie toho ako, neviem, aký diabol je rovná daň. Rovná daň zabezpečuje, že platia do rozpočtu bohatší viac a chudobnejší menej. Progresívna daň zabezpečuje presne to isté. Čiže matematicky je tam iba rozdiel vo veľkosti tých kôpok, a preto nechápem, prečo strašne robíš akože diabla z rovnej dane, lebo to je takisto v podstate progresívne zdaňovanie, lebo donesie to viac do toho štátneho rozpočtu. Takže trošku sa skús doučiť v matematike a trošku menej filozofovania v tejto veci odporúčam.
Pán predseda finančného výboru, pre mňa je dosť zarážajúce, že predseda finančného výboru nepozná svoje programové vyhlásenie vlády. Pán predseda finančného výboru, prečítaj si programové vyhlásenie vlády. Ja, priznám sa, teraz som to rýchlo hľadal, ale pred piatimi alebo desiatimi minútami som si to našiel. Je tam doslova teda uvedené, že zavedie sa progresívne zdaňovanie pri fyzických aj právnických osobách. Nájdi si to. Naozaj neviem, na ktorej strane to je, ale predseda finančného výboru by to vedieť mal.

Takže, vážené dámy, vážená jedna dáma, a páni, dovoľte, aby som sa ujal slova. No trošku mi je ľúto, že nie je tu viacej kolegov, ktorí sa venujú tejto problematike. A tiež aj za vládu možno by bolo lepšie predsa len, keby niekto tu bol, aj keď chápem všetko, kto sa venuje ekonomike, lebo jednoducho to bude mať najväčší dopad na ekonomiku. Aj s kolegami zo SaS by som si rád pohovoril, čo sa týka zdaňovania.
Dobre, ja si myslím, že mali by sme sa držať toho dobrého starého Wericha, keď hovoril „kľud, rozvaha, glanc“. Ja viem, že politika je emotívna, ale jednoducho teraz sa zásadným spôsobom mení daňový systém. Táto zmena bude mať teda veľké dôsledky na fungovanie celej spoločnosti. A práve preto by sme skôr mali rozmýšľať, či už opozícia, koalícia a tak ďalej, teraz nejde o to, aké dôsledky, resp. následky to bude mať. Ja by som sa pokúsil teda bez tých emócií podať nejaký svoj, nazveme to, odborno-intelektuálny pohľad na to, čo ideme urobiť. Ja som, samozrejme, vystupoval dvakrát v tom prvom čítaní a nerád by som sa opakoval pre tých, ktorí počúvali to moje vystúpenie. Zase na druhej strane nie všetci počuli tie moje vystúpenia. Pozdravujem, pán minister. (Podanie ruky rečníka ministrovi a reakcia z pléna.) Budete mať väčší sociálny rozmer, nebojte sa. Dobre, takže by som zhrnul tie moje výhrady, čo som sformuloval v prvom čítaní.
Keby som mal povedať len jednu hlavnú výhradu, to je to, že prílišné zvýšenie daní demotivuje platiť tieto dane. Keby ste to zvýšili o 1 % sem, o 1 % tam a tak ďalej. Ale jednoducho toto zvýšenie je až také radikálne, že tí podnikatelia to pocítia. A, samozrejme, potom ich motivácie budú iné. Dokonca túto vetu ale inými slovami hovorí aj rada, čo sme založili, Fiškálna rada. Dokonca v jej správe, považujem ju za odborný orgán, bolo jasne napísané, že vidia strašne veľké riziká v tzv. dynamických efektoch. To znamená, to je de facto to, čo hovorím ja, len inými slovami, že jednoducho automatickým alebo prílišným zvýšením sadzby dane nevyberie sa toľko. A, samozrejme, nechcem teraz odborne hovoriť, koľko sa vyberie alebo či sa vyberie menej ako doteraz a tak ďalej, neverím, že niekto je schopný presne povedať alebo presne odhadnúť ten skutočný výber, resp. stratu. A skôr by som povedal, že viac-menej tie čísla alebo tie vyjadrenia sú, by som povedal, emotívneho charakteru. Takže ten dynamický efekt bude zreteľný. Otázka je, ako bude zreteľný. A určite treba si uvedomiť, že tá tzv. reálna alebo efektívna miera zdaňovania bude v rôznych podnikoch iná. Ale je to v podstate od podniku k podniku od 30 do 50 %. Inými slovami, v porovnaní s týmto rokom budúci rok, keď budem mať taký istý zisk, tak jednoducho zaplatím štátu o 30 až 50 % viacej, pretože to je to kumulované. Samozrejme, sú tam daň z právnických osôb, zdravotné odvody a, samozrejme, aj iné faktory ako zvýšenie poplatkov a tak ďalej, nehovorím už o osobitnom zdaňovaní, o osobitnom odvode. Alebo v prípade bánk je to už úplne enormné číslo. Takže to je tá hlavná výhrada. A, samozrejme, ja určite spochybňujem aj výpočty Inštitútu pre finančnú politiku, ako dopadnú príjmy napríklad z titulu výberu od dohodárov. Jednoducho ja som presvedčený, že sa toľko nevyberie. To, že ľudia neprestúpia z 2. piliera do 1. piliera, ja si myslím, aj veľkí optimisti by jednoducho mali pochopiť, že jednoducho to tak nebude. Už je to tretíkrát otvárané a už tí ľudia sú rezistentní. A to už teraz nekomentujem, či je alebo nie je to správne. Ale jednoducho tie prepočty sú ďaleko na vode.
No ďalšia vec, ktorú chcem spomenúť a ktorá nebola jasne zdôraznená, je, že mám obavy alebo som presvedčený, že sa tu podceňuje, by som to nazval, psychologický efekt selektívneho prístupu k zdaňovaniu. To znamená, že my nahradzujeme systém tzv. rovnej dane systémom selektívneho zdaňovania. A jednoducho to bude mať psychologicky veľký vplyv, pretože tie podniky, však ony to vidia, ony vidia nielen to, že sa im zmenia pravidlá, ale ony vidia aj to, že niektoré sú vybraté, že jednoducho v ten deň, keď sa schváli zvýšenie daní vo vláde, tak v ten istý deň sa schvália pre 10 vybraných podnikov úľavy. Jednoducho niekto platí viacej, niekto nemusí platiť. Ja nehovorím, že majú sa zlikvidovať nejaké stimuly, ale jednoducho určite to treba prehodnotiť. A určite by som sa zamyslel nad tým, prečo napríklad fabrike v Ružomberku proste odpustí dane. Nechcem teraz demagogicky hovoriť, ale však spomeňme si na privatizáciu. Spomeňme si na privatizáciu, keby sa robil nejaký zoznam schránkových firiem. Však ten Ružomberok, možno si pamätáte tú privatizáciu, však to bola taká "jasná" privatizácia. Teraz to myslím ironicky, samozrejme. A ja nevidím najmenší dôvod, aby bohatí podnikatelia, spoluvlastníci, ktorým ešte aj tá firma vykazuje desiatky miliónov zisku, proste dostávali 25 miliónov daňových úľav, 25 miliónov, ešte raz. Ostatní to proste vidia. Však to aj ostatní zamestnávatelia kritizovali. A jednoducho to vidia, to si povedia. Ja, samozrejme, sa obávam, že si povedia skôr negatívne veci, teda negatívny budú mať na to pohľad, nehovoriac o tom, že keď niekto trošku tak senzibilne počúva, čo sa rozpráva aj na ministerstve financií, teraz vôbec nechcem byť osobný, keď jeden poradca, ja by som to povedal aj takto priamo, škoda že tu minister nie je, tak oficiálne povie, že konsolidovať sa má výlučne na príjmovej strane, to znamená, že konsolidovať máme tak, že sa zvýšia len dane. To hovorí jeden poradca. Druhý poradca, ešte raz, nechcem byť osobný, tak navrhuje zrušenie zdravotných odvodov a premietnuť toto zrušenie do daňového systému, kde priamo explicitne hovorí o premietnutí do spotrebných daní. Keby som bol demagóg, tak poviem, aha, veď vy chcete zvýšiť tie spotrebné dane. Nie som ním. Ale jednoducho však tí ľudia reagujú, cítia. A to znamená tú neistotu, čo bude so zdaňovaním. Proste logicky každý bude rozmýšľať: „No tak, dobre, teraz zdania nás a budúci rok príde, však ten deficit treba ešte raz znížiť.“ Aj keby toto vyšlo, záväzok náš je zase znížiť deficit. No čo si povedia, kde sa zoberú tie peniaze? No tak zase budeme rozmýšľať, koho zdaníme. Takže obávam sa, že tá budúca neistota, ktorá je v tom, akým spôsobom sa bude zdaňovať, jednoducho bude mať fatálne následky. A som presvedčený, že jednoducho sa už budú ťažko dať ustrážiť proste desaťtisíce podnikov a tak ďalej.
Ja by som ešte k takým konkrétnym veciam povedal, čo sa týka niektorých daní alebo zdaňovania tých vybratých skupín, tak by som trošku prešiel na živnostníkov. Ja súhlasím s tým, že treba oddeliť, ja to nazvem tak, echt živnostníkov od tých kvázi živnostníkov, vieme, o čom hovoríme, to znamená, kde je tá alternatíva tých proste k tomu pracovnému pomeru. Ale jednoducho nie každý je živnostník, by som povedal, ktorému treba naložiť. A mne je niekedy aj smutno a dokonca aj za minulej vlády mi bolo smutno, keď sa niektorí vyjadrovali a vyjadrujú k živnostníkom a k živnosti ako takej všelijako, jednoducho pretože v postate sa urobila zásadná chyba. Ja to poviem tak, aby som to prirovnal s niečím. Einstein hovoril kedysi, že existuje miera zjednodušenia, za ktorú sa už nedá zájsť. To znamená, že nedá sa to hodiť dokopy. Rovná daň nie je to, lebo systém rovnej dane sú tiež rôzne systémy. To nemáte rovnú daň v tých 30 krajinách. V každej z nich je nejaká úplne iná, ale nie je v tom, že živnostník má presne toľko isto platiť ako zamestnanec. Jednoducho živnostník je úplne iné poslanie. A nemá zmysel nad tým rozmýšľať, že proste ho zdaníme a zodvodníme. Proste má iné poslanie. A teda za stranu MOST – HÍD a ja osobne, aj keď sme boli v tých odborných skupinách, tak tí, čo si pamätáte, viete, tak 4 mesiace sme sa dohadovali najmä o tom, o živnostníkoch a o dohodároch, pretože jednoducho aj ja aj naša strana sme mali iný pocit. Proste my sme chápali to poslanie. A jednoducho bolo stále to, kde je tá miera, čo sa vyjednávala. A, žiaľbohu, napríklad s týmito živnostníkmi, ja si myslím, jednoducho nebol dobrý pohľad, tak ako som to vysvetlil. Na druhej strane tým živnostníkom, samozrejme, sa zvyšuje teraz vymeriavací základ, znižujú sa paušálne výdavky. Faktom je to, že vláda urobila veľmi dobrý mediálny ťah, keď jednoducho vyhlásila, že sa s nimi dohodla, aj keď, samozrejme, možno teda spochybňovať, kto je reprezentant a tak ďalej a s kým sa dohodla. Ale mediálne to bol zaujímavý ťah. Ale tiež sa nepovedala jedna vec, že táto vláda ten paušál zvýšila, ale zvýšila aj dane z 19 na 23 %. Takže ja si myslím, že nič na tom nie je zlého, keď jednoducho živnostník platí menej ako zamestnanec. To nevadí. No tak mu aj menej zostane. Ale na druhej strane predsa v normálnom systéme by mal byť nejaký základný minimálny dôchodok, ktorý by mal platiť aj pre živnostníka. Však to je tiež odpracované, keď niekto je živnostník a je ním 25 rokov, tak predsa on tiež pracoval 25 rokov a podľa mňa jednoducho by mal mať nárok na nejaký presne zadefinovaný základný minimálny dôchodok po odpracovaní určitého počtu rokov. Takže podľa mňa toto je veľká výzva. Proste mali sa ste snažiť ako živnostníci to presadiť. Takže ja som len tým chcel povedať, že možno aj ten prístup, ktorý čiastočne aj táto vláda prebrala v tom slova zmysle, že hľadá všetko, čo všetko sa hýbe, treba zdaniť alebo zodvodniť. Podľa mňa to vôbec nie je správny prístup. Filozoficky správny prístup to vôbec nie je. Jednoducho, to som povedal zjednodušene, nemôžete zase vymýšľať rôzne druhy príjmov. Napríklad keď niekde sa neplatia z dividend zdravotné odvody vo väčšine krajín, tak jednoducho neviem, prečo by sme to my mali platiť. Jednoducho aj v tej oblasti by sme mali byť konkurenčne schopní my. To znamená, že by sme nemali mať žiadnu inú vyššiu daň markantne alebo teda nejaký povinný odvod ako, povedzme, v nejakých okolitých krajinách.
Takže teraz k tým dohodárom. Napríklad s tými dohodármi, ako sme rokovali, tak v prípade dohôd si myslím, že bol vyrokovaný teda, myslím, v minulej vláde, keďže som spomenul, že sme aj my ako strana jednoducho boli iného názoru, veľmi rozumný kompromis, ktorý jednoducho hovorí o tom, že do určitej miery, teda do výšky životného minima, jednoducho sa odvody teda nieže neplatia, ale platia sa po starom. A nad to už jednoducho vlastne berieme to, ako keď som spomínal echt živnostníkov verzus tí kvázi živnostníci. Tak hovorím o echt dohodároch verzus kvázi dohodári. Jednoducho dohodári v princípe by mali vlastne si privyrobiť, je to, samozrejme, sezónne a tak ďalej. Však sa to týka práve tých nízkopríjmových skupín dôchodcov a tak ďalej alebo tých, ktorí proste majú nízke iné príjmy, alebo študentov, ale aj iných ľudí. Ja fakt nevidím dôvod, ako nedať im možnosť privyrobiť si proste aspoň teda bez tých vysokých daní, povedzme, na to životné minimum. A ja sa obávam, že to tu bude mať strašne negatívny dopad, to som aj povedal aj v tom prepočte, že z dohôd sa vyberie toľko a toľko, neviem, či to bude 130 miliónov alebo 140 miliónov, to uvidíme. A ja som sám zvedavý, ktoré tzv. predpovede budú správnejšie. Takže obávam sa, že aj pri týchto dohodároch jednoducho tu bola urobená zásadná chyba.
Čo sa týka tých ďalších daní, možno by som spomenul 5-percentnú daň na poslancov. No určite nemám najmenší problém, aby som ja osobne dal zo svojho čistého platu 100 eur. Ale však robíme z toho trhací kalendár. Hovorí sa o dvoch sadzbách dane z príjmu. No nie sú dve, lebo sú tri, pretože ešte vyberiete určitú skupinu ľudí, de facto 150 poslancov a makroekonomický efekt je z toho nula. To už považujem za totálny, čistý populizmus, ale úplne totálny. Ešte nechcem robiť návody. Ale keby ste chceli dosiahnuť to zníženie, tak by sa dalo ináč, elegantným, čistým spôsobom urobiť. Ale najväčší problém je to, že jednoducho ja už tretí rok som v politike a však my sami seba dehonestujeme v kuse, my, poslanci. A jednoducho mali by sme trošku si aj sami seba vážiť. Však aj toto je remeslo. Ešte raz, však my sme tí, ktorí robia pravidlá hry pre všetkých. Však vážme si sami seba a jednoducho nebičujme sa. Nič z toho nebude. Jednoducho ja si myslím, že aj tak sme vybičovaní, nebudem teraz spomínať jednotlivé nápady a podobne. Ale fakt žiaden makroekonomický úžitok to nemá. A ja napríklad nemyslím si, že ja neviem aj, poslanci strany SMER, vy môžete za deficit, za krízu a tak ďalej. Nerobme to, lebo nabudúce niekto príde, tak bude ja neviem tak špeciálna daň doživotná na poslancov alebo tak nie mínus 5 %, ale mínus 25 %. A teraz sa budeme predbiehať v tom, kto viacej naloží zase. Ešte raz, mne nejde o môj príjem, mne ide o ten prístup k tomu. Takže ja to považujem za dehonestujúce, nehnevajte sa.
A napríklad pri tomto, keď hovorím o tých poslancoch, poviem aj niečo pozitívne, čo som stále navrhoval a navrhujem. A roky tvrdím, že jednoducho sociálny systém má byť adresný. To znamená, sociálny systém má byť pre tých, ktorí to potrebujú. A poviem príklad, čo tým chápem. Na jednej strane, keď si povieme, že my sme vyššia príjmová skupina, lebo máme síce zmrazené platy, ale trojnásobné, tak jednoducho prečo tzv. vyššie príjmové skupiny jednoducho majú prídavky na deti, prečo máme nárok na stavebnú prémiu? Viete, koľko poslancov si ešte píše do aktív, že majú aktíva, stavebnú prémiu. No tak akože namiesto toho, aby ste povedali, že beriete ľuďom, tak jednoducho radšej im z toho sociálneho systému proste netreba dať. A proste verte mi, to nie je žiadny problém, to znamená, aby proste sme nechali ten daňový systém čo najčistejší. Samozrejme, už systém rovnej dane sa nahradil systémom selektívnej dane. Ale o tej adresnosti. Určite nebudete súhlasiť s tým, keď hovorím o nízkych daniach ako pravica, ale rozumná pravica, rozumná ľavica sa musí dohodnúť, že sociálny systém má byť adresný. Ja som o tom presvedčený. A jednoducho tam by sa dalo ušetriť strašne veľa peňazí. A verte mi, že tie vyššie príjmové skupiny viacej mrzí to, že im zvyšujete odvody, zvyšujete dane. A menej by ich mrzelo, keby proste nemuseli si pýtať nejakú dávku. Verte mi, že je to tak vrátane mňa, to vám hovorím rovno. To znamená teda, že manželka síce poberá príspevok na dieťa a nemyslím si, že by mala problém sa ho vzdať. No to je veľká oblasť.
No aby som zase nebol dlhý, ja by som ešte zopár poznámok povedal. Dovoľte mi tak povedať niečo pozitívne aj v tejto emotívnej atmosfére. Oceňujem ministra, že sa dohodol s neziskovými organizáciami, že posunul účinok toho zákona. Hovorím teraz o 2 % vo financovaní o rok. Myslím, že pán kolega Kamenický bude robiť pozmeňujúci návrh, za ktorý budeme hlasovať, teda určite hlasovať zaň budem ja a, môžem povedať, celý klub strany MOST – HÍD.
Takže ešte posledné poznámky. Keby sme mali viesť tu nejakú odborno-intelektuálnu debatu, ako má vyzerať daňový systém, tak určite by som len tak na záver prispel nejakými takými myšlienkami, čo by som povedal za seba, že cieľom daňového systému určite nemá byť zodvodovať, zdaňovať všetko, čo sa hýbe. Určite treba dávať pozor, keď niektorí kolegovia majú aj nejaké nápady, oddeliť ja neviem pri dávkovom systéme rovnosť od rovnostárstva, to sú dve rozdielne veci. Určite by som bol veľmi opatrný, pokiaľ nechce niekto zožať teda zdrvujúcu kritiku, bol na tému zrušenia zdravotných odvodov a presunutie zdravotných odvodov teda do daní, do daní z príjmov, spotreby a tak ďalej. Nebudem to rozvádzať. Ale je to veľmi zlý nápad. Je to odborne nesprávne. A má to veľmi negatívny dopad na široké vrstvy obyvateľstva. Takže pokiaľ sa toto bude rozoberať, tak hovorím dopredu, že budeme mať veľmi negatívny názor.
Takže ja by som ukončil tento môj príspevok zase tým, čo som povedal na začiatku, tým werichovským „kľud, rozvaha, glanc“. Jednoducho fakt treba sa zamyslieť nad tým, aké dôsledky to bude mať. A na tú minulú rozpravu sa nepamätám. Vtedy niekto hovoril, že rovná daň bola experiment. No problém je v tom, že obávam sa , že toto je experiment. A to, ako to dopadne, je veľmi otázne. A ja nie som škodoradostný, ja nechcem, aby to dopadlo zle, lebo keď to dopadne zle, tak jednoducho to zase dopadne zle nejakým zvyšovaním daní a tak ďalej a prehlbovaním deficitu. Ono už aj tak pri tých verejných financiách keď sa pozrieme na ten dlh a tú dlhovú brzdu, podľa mňa už je to tak napäté, že neverím, že toto bude bez problémov. Takže ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Ivan, ja mám niekoľko poznámok k tvojmu vystúpeniu. Ja si ťa veľmi vážim, ale čo sa týka tých tvojich prepočtov, raz hovoríš o tom, že je efektívna miera zdaňovania 30 až 50 %, potom hovoríš o tom, že celkové zaťaženie nám stúpne o 30 až 50 %. Ak ťa smiem poprosiť, tak ja by som skutočne rád, ak máš nejaký konkrétny prepočet, štúdiu videl, aby som sa k nej potom mohol konkrétne vyjadriť.
Čo sa týka tých zdravotných odvodov do daní, čo si spomenul naposledy, tak myslím, že to tu dneska zaznelo, ale nezaznelo to z úst poslancov strany SMER – sociálna demokracia. Takže myslím, že to by si mala ujasniť hlavne pravica.
Čo sa týka zdravotných odvodov z dividend, takisto to dnes zaznelo, ty vieš veľmi dobre, že podnikatelia si vyplácajú minimálnu mzdu a skutočne nejakú časť príjmov si vyplatia vo forme dividend, ktoré síce zdania, ale zdravotné odvody z nich neodvedú tak, že to je tiež forma, ako skutočne ten náš systém ochudobňovať o zdroje, ktoré skutočne veľmi potrebujeme na to, aby vôbec mohol fungovať.
Adresný sociálny systém, tak k tomu mám jednu zásadnú pripomienku, výdavky na sociálnu ochranu. Už som si pozeral, aké percento z HDP dávajú štáty na sociálnu ochranu v Európskej únii. Najviac na ňu dáva Dánsko, 24 %, môžem ti potom poskytnúť aj ten materiál, Európska únia v priemere okolo 18 %, Slovenská republika 11,5 % z HDP. A po nás už je len Estónsko, Rumunsko a Litva, tie dávajú na ňu 9 % z HDP. Keď zavedieme tú adresnosť, ja sa jej nebránim, ale potom asi by bolo nutné zvýšiť niekde tie sociálne dávky, ale kde ešte... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ja obdivujem kolegu Švejnu, teda, pán kolega, vás v tom, že ste tak pekne argumentovali, ale v podstate ani nebolo pre koho argumentovať, lebo je tu hŕstka poslancov, teda najmä tých vládnych, ktorých chceme presvedčiť. Ale ja som rád, že je tu minister sociálnych vecí. A ja sa pokúsim teda keď už tí poslanci zo strany SMER z toho nič nebudú mať, aby aspoň on mal niečo z toho, čo ste vy hovorili, pán poslanec.
Rovná 19-percentná daň neznamená, že každý platí 19 %. A ukážem to teraz pánovi ministrovi sociálnych vecí, že dnes zamestnaný človek s príjmom 700 eur pri 19-percetnej dani v prípade, ak jeho manželka je napr. pri dvoch deťoch a uplatňuje si on nezdaniteľné minimum na manželku, tak tento človek s príjmom 700 eur mesačne má nulovú daň. My sme práve vďaka tomu pri rovnej dani rešpektovali princíp, že nik, ani ten, kto mal 10- alebo 12-percentnú daň z príjmu, ktorá bola pred rovnou daňou, lebo začínala na takej úrovni, aby neplatil pri 19-percentnej sadzbe vyššiu daň. Čiže človek so 700-eurovým príjmom dnes má nulovú daň. (Ukázanie tabuľky.) Ale vy prijatím tohto zákona o daniach z príjmov a tým, že rušíte daňovú úľavu na manželku, spôsobíte, že tento človek s príjmom 700 eur každý mesiac bude mať daň 59 eur, pán minister, každý mesiac. Tí štrajkujúci učitelia to ešte netušia, ktorí lobujú, bojujú, aby ste im o 10 % zvýšili platy, vy im dáte len 5 %... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Rovná daň je dobrou daňou, ktorá je osvedčená už skúsenosťou. Mali sme tu iný daňový systém, postupne sme sa dopracovali cez rôzne peripetie k tej rovnej dani. To bolo to najlepšie, čo sme mohli mať. Myslím si, že naozaj zmenou tohto systému môžeme narušiť tú proporciu, nastane disproporcia.
Kolega spomínal tuná, že ten sociálny systém má byť adresný a spravodlivý, no naozaj aby sa takto dialo pri tom sociálnom systéme.
Tiež spomínal tú dehonestáciu tých poslancov, sami seba dehonestujeme, toľkokrát to tu už odznelo, ja som to tiež rozprával. Nepáči sa mi to, že kopeme sami do seba pri rôznych tých situáciách, keď v podstate ide veľakrát o také politické naťahovanie sa.
Nie je to tak dávno, ja si to ešte pamätám, keď kapitálové spoločnosti, ako boli eseročky, mali tú 42-percentnú daň. Postupne sa to znižovalo, dostalo sa na to úroveň 19 %. Tým, že bude rôzna tá daň, naozaj budú podnikatelia a firmy rozmýšľať tak, ako tú daň neodviesť, a nie ako ju odviesť.
Ďalšia vec je to, že sa presunú aj tie pracovné príležitosti alebo aj sídla firiem do okolitých štátov, kde tá daň je výhodnejšia a nižšia. Je veľký problém so zamestnanosťou, naozaj tu treba prijímať zákony také, ktoré vytvárajú nové pracovné miesta, nielen aby sme tých ľudí riešili v tom sociálnom systéme, ako platiť dávky a podpory, ale ako dať týmto ľuďom prácu, a to aj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Tuná na kolegu budem reagovať. Ako som vypočítal tú efektívnu mieru zdaňovania od 30 do 50 %, ja nehovorím, že všetky podniky to budú mať. Ale Sulík to už vysvetlil a ja som to už vysvetľoval dávno pred Sulíkom, že keď mám daňovú povinnosť 190 eur pri 19-percentnej dani a pri 23-percentnej dani 230 eur, tak je to zvýšenie daňovej povinnosti o 21 %. O 21 % platím tak viacej štátu za tých istých podmienok ako minule. Keď si k tomu ešte pripočítam zdravotné odvody, to znamená tých 14 %, tak dokopy platím štátu, či to chceme alebo nechceme, jednoducho ten podnikateľ tak bude počítať, vyše 30 %. A teraz ešte keď si zoberieme, že je podnik, kde je osobitná sadzba dane, tak jednoducho to znamená, že ten podnik, ktorý má osobitnú sadzbu, zaplatí ešte viacej. A bankám, ja sa stavím, to vyjde možno ešte aj viacej, ako som povedal, to znamená viacej ako 50 %, tak som to vypočítal. Na druhej strane, samozrejme, teraz ironicky musím povedať, že niektoré podniky nezaplatia nič.
A stále tá moja zásadná výhrada je, že to je ako s polievkou. Podľa mňa presolili ste to, to je celé. Čas ukáže, kto má pravdu, o rok sa to uvidí, možno sa to skôr uvidí, jednoducho nič iné, len empirické znalosti, ako to dopadne. Len potom môžem povedať, či ste urobili dobre alebo zle. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, myslím, že kolegyňa už tu nezostala žiadna, keď som si pripravoval toto vystúpenie, vedel som, že budem nasledovať až po vystúpení zástupcov jednotlivých klubov. A bolo mi jasné, že minimálne po pánovi Sulíkovi a možno aj po kolegovi Štefancovi už priestor na ďalšie percentá v prejave asi nebude, lebo ich tu zaznelo viac ako dnešný celodenný prídel. Takže dovoľte mi povedať k rovnej dani prejav, ktorý nebude obsahovať ani percentá, ani slová ako efektívna daňová sadzba a ani nič podobné, ale skúsim možno trošku všeobecnejšie nadviazať a povedať ešte niečo iné. Tým pádom to naozaj možno aj viac osloví zastupujúceho ministra financií, teda ministra práce.
Tento zákon, ktorý tu dnes máme, nie je jediným, ktorý zásadne mení daňovo-odvodový systém. A myslím, že je tu zhoda, že ich treba posudzovať spolu. Koniec koncov aj pán Švejna za to argumentoval. Tento zákon je však dôležitý v tom, že naozaj rovná daň sa stala určitým symbolom, ktorý, ako pripomenul kolega Matovič, má na oboch stranách niekedy možno až iracionálne dôsledky, či už pre jeho zachovanie alebo jeho zničenie. Ale nielen z hľadiska imidžu, ale aj z hľadiska motivácií občanov jeho zmeny pravdepodobne budú mať aj najvýznamnejšie následky na slovenskú ekonomiku. Preto toto je asi správny zákon, pri ktorom hovoriť o celkovom zameraní hospodárskej politiky.
Hospodárska politika dnes na Slovensku prebieha nielen v neľahkých časoch, ale aj v časoch, ktoré sa zhoršujú. Médiami nebolo až tak veľmi zaznamenané, že v októbri vzrástla nezamestnanosť. A to je v mesiaci október vec, ktorá sa nestala už veľmi dlhé roky, čo naznačuje, že nešlo o sezónny efekt, ale úplne o antisezónny efekt, a naznačuje to, že nezamestnanosť je pomerne na prudkom vzostupe minimálne teraz, dúfam, že sa to zastaví.
Včera alebo predvčerom nám oznámil minister financií a premiér, že v rozpočte sa prehlbuje diera vplyvom klesajúcej spotreby, ale aj klesajúcich príjmov, minimálne teda tých zdanených. To znamená, je jasné, že hospodárstvu sa nedarí, a je jasné, že sa tým treba zaoberať ako zásadnou otázkou. A tá otázka, ktorej čelí každá vláda v takej situácii, je, či chce vytrvať vo svojom kurze, či ísť ďalej, tak ako sa odhodlala, a spoliehať sa na to, že veci sa zmenia alebo je čas kurz zmeniť. To je jedna z najťažších otázok, ktorej každá vláda, okrem tých, čo žijú v nejakých úplne super časoch vysokého ekonomického rastu, musí čeliť, lebo práve vtedy, keď sa nedarí dobre, sú najsilnejšie pochybnosti.
Preto mi dovoľte sa možno vrátiť k politikovi ľavice Francoisovi Mitterrandovi, ktorý v roku 1981 vyhral ako prvý socialista francúzske prezidentské voľby a mal program, ktorý bol jasne ľavicový. Aj keď vo svete vtedy vládla kríza, kríza nie je výdobytok posledných rokov, vtedy bola kríza po druhom ropnom šoku, rovnako ako táto vláda sa nedala odradiť, znárodnil viacero podnikov veľkých. Zmenil Zákonník práce. Zvýšil minimálnu mzdu. A aj zaviedol špeciálne dane pre bohatých. Problém tej hospodárskej politiky bol v tom, že ďalej rástla nezamestnanosť a inflácia vo Francúzsku a ani rok, ani dva roky po jeho nástupe sa situácia nezlepšovala, na čo Francois Mitterrand v roku 1983 uskutočnil to, čo sa dnes volá Mitterrandov moment. Teda úplne otočil hospodársku politiku smerom k stredu a ukončil snahu o budovanie socializmu v jednej krajine. Táto jeho otočka sa mu vtedy vyplatila, pretože hoci francúzska ľavica prehrala nasledujúce parlamentné voľby, on prezidentské voľby vyhral a vládol 14 rokov ako francúzsky prezident a je jediný ľavičiar v dejinách Piatej republiky, ktorý bol dvakrát zvolený a bol tak dlho prezidentom. To znamená, sú zjavné okolnosti, kedy tie otočky treba spraviť, aj z hospodárskych, aj z politických dôvodov.
Úplne v rovnakom čase, ako bol prezidentom Francois Mitterrand, bola britskou premiérkou Margaret Thatcherová, ktorá mala opačný problém, že zdedila ekonomiku, ktorá bola jedna z najsocialistickejších v západnej Európe a rástla aj najpomalšie v západnej Európe počas povojnového obdobia. A jej cieľom bolo vrátiť jej život. Mala Konzervatívna strana v roku 1979 vo voľbách taký slávny plagát, ktorý znel po anglicky Labour is not working, čo po slovensky znamená teda aj, že labouristi nepracujú, ale teda aj to, že labouristi nefungujú. A malo to teda poukázať na to, že politika labouristickej vlády vedie k nefunkčnej ekonomike a vysokej nezamestnanosti. Thatcherová voľby vyhrala a uskutočnila viacero ozdravných krokov, ktoré však tiež viedli najprv aj k zvyšovaniu inflácie dočasne, na chvíľku, ale najmä k prudkému zvýšeniu nezamestnanosti, ako sa hospodárstvo reštrukturalizovalo. V Británii vtedy vládlo významné sociálne napätie a veľmi veľa ľudí nielen z opozície, ale aj z jej vlastnej strany tlačilo na to, aby urobila tiež otočku v politike. A ona vtedy v roku 1980 mala na výročnej schôdzi Konzervatívnej strany taký slávny prejav, dodnes si ho môžete pozrieť na Youtube alebo, ak ste pozerali aj jej biografiu, kde ju hrá Meryl Streep, tak ste si to mohli pozrieť, kde hovorí, že táto dáma, teda tým myslí seba, žiadne otočky robiť nebude a ani ich neurobila. Držala ďalej svoj kurz a postupne sa ukázalo, že mala pravdu. Vyhrala nasledovné ďalšie dvoje voľby a stala sa najdlhšie slúžiacou predsedníčkou vlády v povojnovej britskej histórii.
To znamená, nie je jasné, či otočiť alebo či držať kurz. V tej chvíli často pochybovači pochybujú, stúpenci pochlebujú. Ale nakoniec je na tých lídroch, aby sa rozhodli. A tá zaujímavá otázka je, či tá politika, ktorú vláda zvolila dnes pre Slovensko, je politika, v ktorej treba vytrvať, alebo politika, ktorú treba otočiť.
Nie je to otázka, ktorá vzišla na Slovensku, rieši ju Francois Hollande vo Francúzsku, ktorý tiež vyhral prezidentské voľby prednedávnom na ľavicovej platforme vysokých daní pre bohatých a podobných sľubov. Dnes sa snaží nájsť kompromis medzi tým a totálnym zničením ekonomiky, kde napr. tú vyššiu daň, ktorú on sľuboval zaviesť, zavádzal na dva roky a podobne.
Podobnému problému čelí aj Barack Obama v Amerike, ktorý tiež postavil predvolebnú kampaň na tom, že vybalansuje verejné financie na bohatých. On má ale trošku šťastie v tom, že väčšinu v Snemovni reprezentantov majú republikáni, takže ako kompromis im môže ustúpiť zo svojej pozície bez toho, aby stratil kvetinku a hrdosť.
Ale zjavne tento problém nerieši len na Slovensku SMER, ale riešia ho ľavicoví politici aj v iných krajinách. A ten problém je, že s týmito typmi sľubov nie je až taký problém vyhrať voľby. Koniec koncov komu by sa nepáčila solidarita a boj s monopolmi a iné dobre znejúce veci? A skutočná výzva je vytvoriť a udržať fungujúcu ekonomiku, lebo bez nej sme v neustálom kruhu krízy. A tam zrazu už ten život taký jednoznačný nie je a sú namieste nielen kompromisy, ale možno aj veci, ktoré tak dobre neznejú na predvolebných materiáloch a plagátoch. Osudom pravice na Slovensku dlho bolo to, že hovorila niekedy až rada, niekedy až masochisticky veci, ktoré väčšina ľudí nechce počuť. Niekedy napriek tomu dokázala vyhrávať voľby, čo, si myslím, o slovenských občanoch hovorí obdivuhodné veci. Aj to je jeden z dôvodov, prečo k nim mám veľký rešpekt. Ale dnes aj sabadeštrukciou pravice sme naozaj v situácii, keď jasný mandát na vládnutie má SMER.
A tá otázka, ktorú si musím klásť je: Udržať kurz alebo otočiť? Kolegovia ostatní, ktorí tu boli a ktorí tu aj budú, sa snažili dokumentovať na číslach, príkladoch, analýzach, prečo ten kurz nie je dobrý. Ja s nimi poväčšine súhlasím, samozrejme, v niečom by som mohol doplniť, v niečom opraviť ich, ale nechcel som mať technokratický prejav. Chcel som sa len spýtať ministra financií, lebo som myslel, že tu bude on, ale myslím, že tá otázka pre vás, pán minister práce, je rovnako namieste, lebo ste tiež veľmi dôležitý a kľúčový člen tejto vlády: Ste si istý, že vytrvanie v tom kurze, ktorý ste nasadili, je tou najlepšou cestou pre Slovensko alebo nastal čas trošku zvažovať otočky? Ďakujem pekne.