11. schôdza

Ďakujem pekne. Pán poslanec, váš prejav hodnotím - veľa rozsahu, ale absolútne málo obsahu. Proste plné rôznych demagogických vyhlásení, fráz a iných žvástov. Strašne málo čísel, konkrétnych údajov. Možno jediný, čo sa týkal konkurencieschopnosti. Ale mám tu pred sebou tú správu a to hodnotenie konkurencieschopnosti bolo zamerané na hospodársky rast, nato, ako sme schopní tvoriť nové inovácie, meniť v podstate prostredie z pohľadu toho, že sme doteraz stále výrobná dielňa, meniť na ekonomiku s väčšou pridanou hodnotou. A toto je dlhodobý problém, ktorý sa tu týka nie iba jednej vlády.
Po druhé, čo sa týka toho atentátu, ktorý tu veľakrát zdôrazňujete, ja už som vám predtým povedal, že jediný atentát, ktorý ste, bohužiaľ, úspešne vykonali vy, bolo vaše pôsobenie na finančnej správe. Jej dôsledky tu žneme dodnes. Bohužiaľ, negatívne dôsledky, samozrejme.
A po tretie, ak sa pozrieme na to, s čím prichádzate konkrétne vy, nedávno váš predstavený návrh, kde ste chceli zdaňovať všetky platobné operácie cez banku, je absolútne nezmyselný. A myslím si, že aj sami ste si uvedomili, aký je to nezmyselný návrh, pretože ste ho veľmi rýchlo stiahli.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pani podpredsedníčka. Ja som presvedčený, že pán poslanec Kaník veľmi presne pomenoval dôvody, ktoré vedú k súčasnému neradostnému stavu na Slovensku. Ten neradostný stav je vyjadrený predovšetkým počtom nezamestnaných.
Dámy a páni, chcem upozorniť, že zverejnené čísla zo Štatistického úradu hovoria o tom, že na Slovensku máme najvyššiu nezamestnanosť od roku 2004. Nielen my, ale už aj nezávislé inštitúcie, ako Národná banka Slovenska, hovoria, že to nie je vplyv recesie, ale je to aj vplyv opatrení súčasnej vlády. Najmä Zákonníka práce a najmä takých zákonov, ktoré majú vplyv na vyháňanie pracovných miest, ako sú rušenie rovnej dane, zvyšovanie daní, zvyšovanie odvodov, zvyšovanie poplatkov.
Tento mix, bohužiaľ, vedie k tomu, že práca zo Slovenska odchádza, ako ho presne pomenoval pán Kaník. Firmy sa preregistrovávajú do iných krajín. Len za posledný mesiac prišlo o robotu takmer 10-tisíc ľudí. A tieto čísla prekvapili aj analytikov, aj nezávislé inštitúcie.
Bohužiaľ, nie sú to radostné skutočnosti, ale toto už je výsledok krokov súčasnej vlády. Je to logický výsledok, na ktorý sme upozorňovali od začiatku týchto opatrení, odkedy boli predkladané do Národnej rady.
Pokiaľ socialistická vláda nezmení kurz, pokiaľ nezmení stále tento tlak na prenášanie ťarchy konsolidácie len na ľudí, len na zamestnancov, len na zamestnávateľov, tak iný výsledok ani očakávať nemôžeme.
Ďakujem.

Pozdravujem všetkých kolegov, kolegyne. Vážená pani predsedajúca, pán minister, ono je to, sme to tu už toľkokrát hovorili, ale každé zvyšovanie daní prináša menej peňazí do štátneho rozpočtu. Je to už aj osvedčené nielen v našej krajine, ale aj v iných krajinách a aj v minulosti tomu tak bolo. Vždycky, paradoxne, zníženie daní prinieslo vždy viac peňazí do Štátnej pokladnice. Nebude tomu ani teraz tak.
Pracovné miesta, naozaj už aj je to vidieť, že odchádzajú do susedných krajín, do susedných štátov, čo je veľmi tiež zlým signálom. A strata 10-tisíc pracovných miest na našom Slovensku je takým aj veľkým drastickým zásahom do našej ekonomiky. Tým pádom ani nebudú tie príjmy do štátneho rozpočtu prichádzať tak, ako sa očakávalo. Včera aj pán minister však sám to aj rozprával, aj predvčerom, a bol aj z toho nervózny. Nezávidím mu tú situáciu.
Rovnako ja si viem predstaviť, že je možné znížiť aj služby štátu za nezmyselné služby, ako tu to bolo aj predložené včera, tie správne poplatky za nezmyselné predlžovanie platnosti stavebných povolení, ohlásenie drobnej stavby, stavebných úprav, udržiavacích prác a už aj právnické a fyzické osoby. Tam je to viac, tak nechcem sa tomu tak venovať, ale vedel by som stadiaľ povyhadzovať tie služby, ktoré štát by naozaj nemusel poskytovať a zároveň aj vyberať tieto peniaze. Za chvíľu budeme naozaj, zavedieme poplatky za to, že si ľudia nielen terénne úpravy, ale porýľujú záhradu.
A v krátkosti chcem povedať aj podporiť pani predsedajúcu, aby sme naozaj tuná štátny znak nezakrývali, tak ako to bolo prednedávnom, tu bola dúhová vlajka, teraz úmrtný list. Tak keby to bol aj úmrtný list premiéra či prezidenta, nemá to tu čo robiť. (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem. Ja som si skutočne pozorne vypočul pána Kaníka a vôbec ma neprekvapil svojím vystúpením. Tak ako už povedal pán Duchoň, pán poslanec Duchoň, bola to znôška demagógie.
Ja sa stále divím, že pravica tu stále omieľa čísla, ktoré musím, fakt sú to čísla, ktoré boli v čase konjunktúry. To sú čísla, ktoré tu hovoríte, to je z roku 2004 až 2008. Mali sme tu niekoľko prednášok. A stále sú to tie isté čísla.
Musím povedať, že rovná daň už po jej zavedení nevybrala viac daní vo vzťahu k HDP, hej. Lebo vy sa tu stále oháňate nejakými absolútnymi číslami. A jak tu všetci avizujete, že už máme dôsledky toho, čo tu ešte vlastne sme nezaviedli. Tak chcem vám pripomenúť, že dneska tiež platí rovná daň a máme výpadok mínus 276 mil. eur. Takže o čom tu hovoríte?
Čo sa týka, pán Kaník, vašej mikrodane, tak vy sa stále tu pasujete do pozície nejakého ochrancu strednej vrstvy. A myslím, že aj tá stredná vrstva používa napríklad platobné karty a podobne a táto vaša mikrodaň ich tak zdaní, že sa budú všetci čudovať, tí, ktorých vy sa snažíte akože veľmi ochraňovať. Takže za každú jednu transakciu, ktorú spraví kreditnou kartou, zaplatí daň. A keď si ju stanovíte, krútite hlavou, ale stanovíte si tú nejakým spôsobom, tak zrazu zbadáte, že tí vaši voliči, ktorých tu chránite pred vysokými daňami, nakoniec zaplatia tých daní oveľa viacej. Takto aspoň vedia, koľko budú platiť. (Reakcia poslanca.) Ja tomu rozumiem veľmi dobre.
Pripomeniem, pripomeniem, že 99 % obyvateľstva bude naďalej zdaňovaných, to sa týka fyzických osôb, bude zdaňovaných devätnástimi... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pani predsedajúca.
Pán Kaník, ja si dovolím upozorniť, že smiech, o ktorom hovoríte, je skôr smiech cez slzy z mojej strany, pretože nikdy by som si nedovolila sa usmiať nad vývojom dôchodkového systému, do ktorého, mimochodom, ste vy zaťali, a to vychádzajúc z nedobrých analýz a pripravenej reformy, zaťali sekeru 88 800 mil.
Pán Kaník, pripomínam vám, ak tu niekto je hrobárom, tak hrobárom systému sociálneho zabezpečenia ste vy, pán Kaník.
Dovoľte mi ešte povedať jednu vec k znižovaniu nezamestnanosti. Áno, znižovali ste nezamestnanosť. Akým spôsobom? Tým, že ste každému úradu práce jednotlivo rozpisovali percentá, o koľko majú znížiť percento predovšetkým vyradením uchádzačov z evidencie pre nespoluprácu. A keď takýto list uzrel svetlo sveta, ste dokonca prepustili zamestnankyňu, cez ktorej ruky sa dostal tento list na verejnosť.

Ďakujem pekne. No, súhlasím s pánom poslancom Duchoňom, že Ľudo Kaník uviedol málo faktov, ale o to viac sa snažil opísať situáciu, kam tento vývoj speje a kam to ženiete. A myslím si, že tých faktov existuje dosť.
No a, pán Duchoň, keď chvíľku vyčkáte, až ja budem na rade, tak ja vám budem rád prezentovať len fakty. Nebudem zakrývať ani štátny znak, ani klinec nebudem mať v ruke.
Takisto, pán Kamenický, vravíte, že rovná daň nepriniesla po jej zavedení viac ako HDP, tak dúfam tiež, že vás čísla presvedčia.
A v jednej veci by som ešte rád Ľuda Kaníka doplnil, a to je ten sociálny aspekt SMER-u. Do konca roku 2003 si mohol daňovník na seba odrátať 38 760 korún, keď mal nepracujúcu manželku, tak si mohol odrátať ďalších 12-tisíc korún, čiže niečo menej ako tretinu tej sumy, ktorú si mohol odrátať na seba.
Od januára 2004 stúplo nezdaniteľné minimum. Pre daňovníka z 38-tisíc na 80-tisíc korún. To preto, aby sa kompenzovala najnižšia sadzba dane z 10 % na 19, ale na manželku stúplo nezdaniteľné minimum z 12-tisíc korún tiež na 80-tisíc korún, na nepracujúcu manželku. Toto bola podpora rodiny. A tu si ja pripisujem takú drobnú zásluhu, že sa toto podarilo pretlačiť, keď som pre Ivana Mikloša pripravoval koncepciu rovnej dane. Aj toto idete zrušiť.
A KDH je síce známe tým, že teda oni najviac bojujú za rodinu, ale na druhej strane aj socialisti, aj liberáli, aj všetci v podstate chápeme, že keď sa rodinám nebude dariť, tak to s našou spoločnosťou dobre vyzerať nebude.

Pán kolega Kaník, ak teda sa vyhnem tým vašim banálnym hodnoteniam, tak z politologického hľadiska ste správne poukázali na to, že sú tu dva modely. Jeden je sociálnodemokratická ľavica a druhý je neoliberálna pravica.
My sme zástancovia, áno, tej sociálnodemokratickej ľavice, ktorá vychádza z toho, že tu treba mať silný, kvalitný verejný sektor, ktorý sa financuje vďaka redistribúcii, ochrana práce väčšia, väčšia stabilita, sociálny zmier. A tento model vyhovuje. A o to nám ide, tak jednej, aj druhej strane. Aj zamestnancom, ktorí majú dôstojné životné podmienky, aj zamestnávateľom, ktorí takisto potrebujú mať stabilitu a stabilné podmienky na podnikanie. A slušným podnikateľom toto nemôže vadiť. Toto je model, ktorý je odskúšaný v Nemecku, vo Švédsku a vo vyspelých štátoch.
Potom máme ten neoliberálne pravicový model. To je model, kde sú nízke dane pre bohatých a pre biznis. Tým pádom je tu minimálny štát, veľmi nekvalitný a slabý verejný sektor. Sociálna nestabilita, chudoba a nezamestnanosť, exklúzia rastie a kvalita života je rapídne nižšia; samozrejme, pre väčšinu spoločnosti, pre tých najbohatších nie. Zamestnanci majú z toho nevýhodu, že majú rôzny život. Ale aj tí slušní podnikatelia sú neustále ohrozovaní štrajkami, neustále ohrozovaní nestabilitou, väčšou kriminalitou a tak ďalej. Čiže ani pre nich to nevyhovuje. A tento model taký typický je pre jeľcinovské Rusko, Kazachstan, ale bol dlho aj u nás vďaka vám.
Obávam sa, že keď sa nad tým zamyslíme aj z pohľadu tých slušných podnikateľov, o ktorých stále hovoríte, tak tento model je prijateľnejší aj pre nich. Vy strašíte, že odídu, keď sa trošku zvýšia dane. Odídu do vyspelejšieho sveta. Kam? Do Albánska? Do Bosny a Hercegoviny? Lebo to sú štáty, kde majú tieto rovné dane. To sú štáty väčšinou rozvojové. Ak pôjdu do vyspelejšieho sveta, tak budú platiť vyššie dane, ako sú Nemecko a tak ďalej.
Ten zásadný rozdiel, pán kolega, je tu medzi civilizovaným svetom, to je ten sociálnodemokratický, a gangsterským kapitalizmom, ktorý tu presadzujete vy. Gangsterský kapitalizmus - surový, nechutný, brutálny, hrozný a pre ľudí absolútne nevýhodný.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážený pán poslanec Kaník, zvyknete používať rôzne personifikácie, plagátiky, transparenty. Páči sa mi ten úmrtný list, aj to, keď ste povedali to o tom smrtiacom, namiešanom smrteľnom kokteile pre slovenskú ekonomiku.
Ja som presvedčený, že úmrtný list slovenskej ekonomiky a smrtiaci kokteil ste namiešali vy. Práve vy za druhej vlády pána Mikuláša Dzurindu, keď ste rozpredali štátne podniky. Rozpredali za cenu, za akú ste ich predali. Potom ste kvázi išli oživiť slovenské banky, ktoré ste nakoniec oživili, a zase ste ich predali, tak ako ste ich predali, vonku. Toto je ten smrtiaci kokteil, ktorý na Slovensku začala podávať vaša vláda, v ktorej vy ste boli v čase najväčšej slávy minister práce, sociálnych vecí.
Použili ste takú skazku o tom roľníkovi, o tom volovi, ktorý naňho nakladal, nakladal, potom dal dole. Tak ja vám poviem inú skazku. V Poprade existuje človek, ktorý sa osem rokov súdil so Sociálnou poisťovňou v čase, keď vy ste boli minister práce, sociálnych vecí. Jeho otec bol po mozgovej mŕtvici. Mama spod neho, spod svojho manžela, brala plienky a on sa oňho staral tak, že mu dával tekutú stravu cez hadičku. Tomuto človeku, keď ste boli minister práce, sociálnych vecí, ste zrušili plný invalidný dôchodok. Po ôsmich rokoch ten človek vyhral spor.
Ja si myslím, že nie táto vláda mieša smrteľný kokteil, ale začali ste ho miešať vy.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Kaník, v podstate, čo sa týka toho úmrtného listu, ja som to pochopil ako úmrtný list vašej odbornosti. Prečo? O chvíľku poviem.
Zopár faktov. Uvádzali ste úspešný rok 2010 vo vzťahu k firmám a ich registráciám. Pozabudli ste, že prvý polrok toho roku 2010 sme vládli aj my, teda SMER. Taktiež ste uvádzali negatívny rok 2012, kde bola polovičná hodnota. Zasa ste pozabudli, že prvý polrok roku 2012 ste vládli vy, teda aj SDKÚ.
Čo sa týka vašej správy o globálnej konkurencieschopnosti Slovenskej republiky a na ktorú ste poukazovali, že teda kam to speje a ako to hrozne vyzerá na rok 2012, 2013. Znova. Niekto vám to zle pripravil, ako je zvyklé v SDKÚ.
Viete prečo? Vy ste si totiž nevšimli, že kedy bolo tzv. štatistické zisťovanie pre túto správu. Štatistické zisťovanie pre túto správu bol druhý polrok 2010 a rok 2011. Čiže vláda Ivety Radičovej, vaša vláda. Čiže vy poukazujete faktami proti nám niečo, čo sa zisťovalo za vašej vlády. Čiže, pán poslanec Kaník, vy dokonca nielen tárate, ale ani teoreticky nedokážete si naštudovať tú predmetnú správu o globálnej konkurencieschopnosti. Žiaľbohu, je to v angličtine, tak možno asi máte problém, ale my v SMER-e vieme aj po anglicky. Takže toľkoto asi k vašej odbornosti.
Áno, sú to zlé výsledky, ale výsledky Ivety Radičovej vlády a vaše.

Ďakujem pekne. Nadviažem na svojho predrečníka, teda za rečníckym pultom, kolegu Kaníka v tom, ako hovoril o rizikách možných príjmov v súvislosti s prijatím tohto zákona. Včera sme na mimoriadnom zasadnutí výboru pre hospodárske záležitosti riešili naplánované ministerstvom financií pre štátne hmotné rezervy, kapitálové príjmy, teda v príjmoch nešpecifikovanú položku vyše 100 mil. eur. To je, to je relatívne dosť vysoká suma nato, aby dnes ministerstvo financií vôbec nevedelo a ani Śtátne hmotné rezervy, z čoho budú naplnené. Je to pokladať možné za riziko? Samozrejme, možno to patrí viacej k rozpočtu. Ale pán Kaník povedal niečo o tom, že keď sa nenaplnia príjmy v budúcom roku, povieme, že to nebolo, samozrejme, touto daňou, nebude to niečím iným, ale bude to, bude to povedzme diktátom z Bruselu. Aj Mečiarova vláda, keď privatizovala, zdôvodnila to, že pre ekonomiku je nutné vytvoriť slovenskú kapitálotvornú vrstvu.
Ja nerozumiem, prečo rušíme niečo, čo funguje a k čomu sa vyjadrujú negatívne tí, ktorí sa k tomu na Slovensku majú najväčšiu, najväčšiu právomoc alebo aj kompetenciu vyjadriť, napríklad Rada pre rozpočtovú zodpovednosť alebo Národná banka Slovenska, ktoré nekritizujú konkrétne kroky, ale kritizujú riziká, ktoré z týchto jednotlivých krokov môžu vzniknúť.
Čiže podstata: nerozumiem, prečo fungujeme, rušíme niečo, čo funguje, pretože ideme do obrovského rizika práve v nie dobrých časoch.
Ďakujem.