11. schôdza

Ďakujem, pán poslanec.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostala jednu písomnú prihlášku a to je pán poslanec František Šebej, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem, pani podpredsedníčka. Dámy a páni, kolegyne, kolegovia, považoval som si za povinnosť vystúpiť k tomuto bodu s tým, že chcem veľmi stručne hovoriť k dvom témam. Naozaj veľmi stručne.
Tou prvou je, že kto by mal vlastne, kto, aký človek by mal zastávať funkciu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa? Pretože v tlači prebehlo vyjadrenie, myslím, podpredsedníčky Národnej rady, že sa hľadá človek s príslušnou kvalifikáciou. Tak ja skúsim povedať, čo je kvalifikácia v tomto konkrétnom prípade.
V tomto konkrétnom prípade totiž platí, že kvalifikácia nie je len akademický termín, počet publikácií, pedagogická činnosť a podobne, ako je to v prípade iných funkcií. Napríklad keby sme vyberali šéfa Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. V tomto prípade platí, že tá ešte omnoho dôležitejšia kvalifikácia je osobný príbeh človeka, ktorého vyberáme.
O osobnom príbehu hovorím preto, že Ústav pamäti národa nie je jednoducho akademickou historiografickou inštitúciou, ale je to inštitúcia, ktorá už bola vytvorená tak, že mapuje, vysporadúva sa s dedičstvom dvoch totalitných systémov. Jednak fašizmu z rokov ´38 až ´45 a jednak komunizmu z rokov ´48 až ´89. A nato, aby človek bol na čele takejto inštitúcie, by mal byť kvalifikovaný svojím životom, jeho odkazom. Ja sa domnievam, že v tejto chvíli máme pred sebou jedného takéto kandidáta, ktorý tieto kritériá spĺňa, a to rovnako intelektuálne, odborne, ale hlavne morálne.
František Mikloško, za ktorého sa chcem prihovoriť, je človek, ktorý sa do tejto funkcie kvalifikoval príbehom svojho života, o ktorého integrite nemôže byť ani najmenšia pochybnosť a ktorý sám je svojím spôsobom personifikáciou, stelesnením takejto pamäti.
František Mikloško ako člen tajnej cirkvi, ako odporca totalitného režimu si za toho režimu preskákal svoje a dokázal, že sa nebojí sa mu postaviť. Bol matematik, ktorý pracoval v Akadémii vied, ale potom bol nútený aj nepracovať ako vedecký pracovník, ale pracoval manuálne ako robotník, pretože nemohol ďalej pracovať ako matematik. V roku 1988 to bol on, ktorý bol hlavným organizátorom sviečkovej demonštrácie, prvého vystúpenia verejného slovenských veriacich proti totalitnému režimu.
Napísal aj publikácie, ktoré sa histórii venujú a venujú sa špeciálne histórii totality a histórii tajnej cirkvi na Slovensku. Ja sa domnievam a domnieva sa to spolu so mnou celý klub strany MOST - HÍD a podľa všetkého, som presvedčený, aj poslanci zvyšných dvoch klubov predkladajúcich tento návrh, že lepšieho kandidáta v tejto chvíli niet.
Ja by som preto z úcty k inštitúcii, na čelo ktorej ideme voliť kandidáta, z úcty k nášmu spoločnému priateľovi, teda mám na mysli Františka Mikloška aj mňa, k nebohému Jánovi Langošovi, ktorého duchovným dieťaťom je tento ústav, z úcty k tomuto všetkému by som sa prihováral za to, aby sme zvolili Františka Mikloška a nehrali žiadne hry na stranícke vplyvy. On bude zárukou toho, že Ústav pamäti národa si bude plniť svoju funkciu tak, ako to predpokladá zákon.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

S faktickými poznámkami štyria poslanci. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Huba.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Neviem, čo to znamená, ako procedurálny alebo... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec Viskupič ešte. (Reakcie z pléna.) Málo sily asi budete mať. Páni poslanci, máte málo sily, ešte je len utorok. Pán poslanec Kaník posledný.

Huba, Mikuláš, poslanec NR SR
Takže môžem? Ďakujem za slovo, pani predsedajúca.
Za uplynulých 23 rokov sa na Slovensku v rôznych vedúcich funkciách vystriedali rôzni ľudia. Niektorí mi vadili preto, lebo boli neznámi, iní preto, lebo boli smutne známi. Ani jedno z týchto hodnotení sa nevzťahuje na kandidáta menom František Mikloško. Práve naopak, som presvedčený, že ide o kandidáta, ktorý má príslušnú kvalifikáciu na vedenie Správnej rady Ústavu pamäti národa, v tom sa zhodujem s mojím predrečníkom a konštatujem to aj nezávisle na ňom, myslím, že sme paralelne prišli k tomuto istému poznaniu.
František Mikloško svojím životným príbehom dokázal dve veci alebo dokumentuje dve charakterové vlastnosti, ktoré sa pod jednou strechou, strechou jednej osobnosti, stretávajú veľmi zriedkavo, a to nielen na Slovensku. Na jednej strane bol obeťou prenasledovania zo strany predstaviteľov minulého režimu, na druhej strane neprechovával voči nim nenávisť a dokáže odpúšťať. Ale podotýkam v súvislosti práve s touto kandidatúrou, že odpúšťať nerovná sa zabúdať.
Chcel by som zároveň pripomenúť, že nie som ani zďaleka jediný člen poslaneckého klubu OĽaNO, kto podporuje túto kandidatúru, zhodli sme sa prakticky, ak si dobre pamätám, všetci na tom, že Františka Mikloška podporujeme.
A ešte by som chcel povedať jedno, tá voľba tohto kandidáta by bola zvlášť príhodná v dňoch, keď si pripomíname výročie nežnej revolúcie, o ktorú sa... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Vašečka.