11. schôdza

Pán kolega, táto vaša interpretácia, historická, Spojených štátov amerických je tak pritiahnutá za vlasy, že mám pocit, že aj váš ideológ Paul Johnson by zaplakal, ale neberiem vám váš pohľad idealistický na prezidentov Hardinga a Hoovera. Súhlasím s vami plne, že Harding ani žiadnu ekonomickú teóriu nepoznal, on to bol tak jednoduchý človek, že hádam jednoduchší už bol len Ronald Reagan, hollywoodsky herec, ale to sú očividne vaše vzory. V poriadku.
Ja vám poviem iné príbehy, alternatívne. Švédsko, rok 1929, veľká hospodárska kríza, v tom čase bolo Švédsko jednou(jedným) z najchudobnejších štátov sveta. Švédi chodili do Ameriky, kamkoľvek, len proste aby získali prácu. Došli k moci sociálni demokrati, strana SAP prišla práve s keynesianským štátnym intervencionizmom, s progresívnymi daňami, s tzv. konceptom folkhemmet, Švédsko rozhýbali a pozrite sa, kde dneska je Švédsko.
To isté, rok 1945, Nemecko rozbité vojnou, došiel k moci, ale teraz naozaj nie ľavičiar, Konrad Adenauer a Ludwig Erhard, čite konzervatívci, ale zaviedli koncept sociálnotrhového hospodárstva s intervencionizmom, s keynesianizmom. Opäť, pomohlo to Nemecku, pozrite sa, kde je dneska Nemecko.
Čiže príkladov by ste mohli mať veľmi veľa, ale obávam sa, že odvolávať sa na takých zúfalcov, ako bol Harding a Colidge, nikam nevedie. Hádam jediná vec, ktorá vo vašom prejave bola taká občerstvujúca, bolo, že sa odvolávate na učencov zo 14. storočia, čo mi už len potvrdzuje to, že vy ste človek, alebo nie vy konkrétne, ale tieto pravicové recepty sú recepty stredoveku.
No aj ja si z histórie beriem iné ponaučenie. Vždy, keď bol kapitalizmus bez štátnych intervencií, tak viedol ku krízam, k nerovnosti, k chudobe, k nezamestnanosti a nakoniec k vojne. Keynes bol liberál a chcel zachrániť kapitalizmus, vy ste neoliberáli a kapitalizmus pochovávate.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán poslanec Sulík.

Ďakujem pekne. No, Fero, pekný exkurz ako obvykle a vždy veľmi rád počúvam tieto tvoje prejavy, lebo človek sa z histórie, z dejín, kadečo dozvie, i keď, ako sme práve počuli pána Blahu, tak existujú vždy rôzne interpretácie, ale každopádne veľmi zaujímavé, čo si hovoril.
Ja by som si dovolil jednu krátku poznámku k tomu Nemecku, Adenauer, Erhard. Pán Blaha, ja veľmi oceňuje to, že máte skutočne veľa načítané a ovládate teóriu, ale neskúšajte to zneužívať, lebo občas sa vám stane, že niekto vie o niektorých veciach trochu viac ako vy z nejakého úzkeho výseku.
Veď, Fero, teda tebe chcem povedať, ani aby ty si nezneužíval, prosím ťa, lebo teda keď si, Fero, doteraz nevedel, tak Erhard určite s Keynesom ani s intervencionizmom nič nemal.
A ešte jednu vec ti chcem, Fero, povedať úplne na záver, že máme tu takého mladého kolegu, ktorý tam z jedného kúta hore vždy len šteká v dvojminútových poznámkach, ale nenaberie tú, ale nielen to, ale vždy sa na niekoho odvoláva, vždy len niekoho cituje, ale nenaberie tú odvahu, aby sa postavil za pult a v nejakej súvislej reči odôvodnil nejak, že, a teraz to bude nevídané, nie pre teba, Fero, ale pre toho kolegu, že svoj názor, že svoje pozorovanie, svoje myšlienky, svoje skúsenosti. Vy nám tu stále len citujete z nejakých knižiek, pán Blaha. Však naberte odvahu a neštekajte tam v dvoch minútach. A to by som napríklad povedal, Fero, ja v tvojej záverečnej dvojminútovke, keď budeš reagovať na faktické poznámky, ale nieže by som ti chcel do toho príliš hovoriť.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec... (Reakcia z pléna.) Kolegyne, kolegovia... Pán poslanec Jarjabek, kultúra nadovšetko.
Pán poslanec Duchoň.

Áno, ďakujem. Ja by som rád poukázal na skutočnosť, že nízka sadzba daní, sa ukázalo, že fungovala, ale iba v období vysokého hospodárskeho rastu. Jasne to dokazujú čísla rastu hrubého domáceho produktu na Slovensku od roku 2004 do roku 2007, kedy bol, najmä teda v roku 2007 bol absolútne najvyšší hospodársky rast na Slovensku od histórie samostatnosti Slovenska. To znamená, že neplatí tá téza, že jednoducho zavedením nízkej sadzby dane automaticky bude vždy za každých okolností dochádzať k vyššiemu výberu daní. Ďakujem.

Pán poslanec Šebej, nech sa páči, vaša reakcia.

Ďakujem. S istou dávkou zlomyseľnosti poznamenávam, pán kolega Blaha, že Ronald Reagan mal skončenú ekonómiu na Univerzite Yale. Akú školu ste skončili vy?
A k Hardingovi a Colidgeovi sa nebudem vyjadrovať.
Čo sa týka Johna Maynarda Keynesa, tak pripomínam to, čo som povedal v jeho citáte, áno, on bol advokátom vládnych výdavkov na stimuláciu ekonomiky, ale zároveň hovoril o daňových škrtoch, nehovoril o zvyšovaní daní, práve naopak.
No a pánovi kolegovi Duchoňovi, no tak ja neviem, aký je, áno, rast a daňová sadzba sú vo vzťahu, ale ja si myslím, že ten kauzálny vzťah medzi nimi je opačný, že nízke daňové sadzby spôsobujú hospodársky rast. Ale to je otázka na polemiku.
Ďakujem, kolegovia, za pripomienky.

Ďalší písomne prihlásený je pán poslanec Mihál, ktorý tu nie je, je ospravedlnený z rokovania, takže stráca poradie.
Pán poslanec Galko, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vzhľadom k tomu, že je otvorený zákon o dani z príjmov, splniť svoj individuálny predvolebný sľub, ktorý som dal vojakom a policajtom pred poslednými parlamentnými voľbami. Prečítam svoj pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Galka k vládnemu návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony (tlač 239).
1. V čl. I sa za 1. bod vkladá nový 2. bod, ktorý znie:
2. Poznámka pod čiarou k odkazu 16 znie: "16) § 18 až 33a zákona č. 283/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 169 až 173 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Dámy a páni, v krátkosti vysvetlím, o čo ide. Zásadné zmeny pri výstavbe ozbrojených síl sa udiali 1. januára 1998, kedy bol zákonom č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe zrušený výraz "vojak z povolania", ktorý nahradil nový názov "profesionálny vojak". Počas platnosti tohto zákona vstúpila Slovenská republika 29. marca 2004 do vojenskej aliancie NATO. 1. septembra 2005 nadobudol účinnosť zákon č. 346/2005 o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorý vytvoril legislatívne podmienky pre prechod na úplnú profesionalizáciu ozbrojených síl Slovenskej republiky. Historicky ojedinelý jav nastal 1. januára 2006, kedy zanikla základná vojenská služba. Týmto dňom sa ozbrojené sily Slovenskej republiky stali plne profesionalizovanými a začali novú etapu vo svojej existencii.
Príspevok na bývanie bol zavedený od 1. januára 2003 a neskôr boli pravidlá jeho prijímania upravované od 1. júla 2007. Motívom jeho zavedenia bolo to, že zatiaľ čo v minulosti sa štát o bývanie vojakov pri ich častom odvelení mimo miesta trvalého bydliska postaral. To znamená, buďto dostali služobný byt, alebo bývali v kasárňach, tak prechodom na zoštíhlenú profesionálnu armádu sa od tejto praxe upustilo. Byty nie sú. Kasárne z čias socializmu spolu s ďalším množstvom prebytočného nehnuteľného majetku sa odpredali, lebo boli nevyužité a ich správa by bola pri tej štíhlej armáde neefektívna, a príspevok na bývanie odvtedy slúži vojakom na zabezpečenie si ubytovania alebo bývania v mieste výkonu služby individuálnou formou.
Do 31. 12. 2010 sa príspevok na bývanie nezdaňoval. Pri novelizácii zákona o dani z príjmov v lete v roku 2010 sa vo vyššie uvedenej poznámke pod čiarkou vypustilo jediné slovíčko "napríklad". Toto spôsobilo taxatívnu výnimku, pod ktorú už nebolo možné aplikovať príspevok na bývanie pre vojakov. Ja som presvedčený, že to bolo nedopatrením, aj keď to ministerstvo financií vtedy nikdy nepriznalo. Bodaj by to aj priznalo, lebo výsledkom toho bolo, že sa vybralo do štátneho rozpočtu viac daní. Som o tom presvedčený aj z toho dôvodu, že to slovo vypadlo nedopatrením, lebo nikto ten zákon vtedy nepripomienkoval. Nikto si to jednoducho nevšimol. A vieme napríklad, koľko pripomienok bolo teraz, keď sa zamýšľalo zdaňovať výsluhové dôchodky. To boli stovky pripomienok zo strany jednak individuálnych osôb, ako aj zo strany organizácií alebo rôznych združení.
Príspevky na bývanie sa nezdaňovali až do augusta 2011, ako som povedal, dovtedy si to nevšimli ani na ministerstve financií, ani na ministerstve vnútra, ani na ministerstve obrany. Boli to až moji úradníci v tom čase, ktorí si v lete roku 2011 uvedomili túto skutočnosť vyplývajúcu z vyššie uvedenej zmeny, požiadali o metodický výklad a príspevky na bývanie sa začali vojakom aj policajtom zdaňovať a zdanili sa im dokonca spätne od 1. januára 2011. Spravili sme to na splátky, lebo za tých osem mesiacov sa toho nazbieralo dosť.
Už vtedy som ako minister obrany sľúbil, že navrhnem návrat do pôvodného stavu a túto zmenu sme v spolupráci s vtedajším ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny Jozefom Mihálom, keď bol opäť otvorený zákon o dani z príjmov, skutočne aj pripravili. Žiaľ, skôr ako bol tento zákon prerokovaný v legislatívnom procese, padla vláda a počas obdobia od tohto času až do volieb v marci 2012 vláda už fungovala, čo sa týkalo legislatívnych zmien, len v obmedzenom režime.
Návrat k nezdaňovaniu príspevku na bývanie pre vojakov a policajtov pokladám za spravodlivé riešenie, pretože ten príspevok je v prvom rade na to, aby si vojaci mohli zaplatiť prenájom bytu, ak slúžia ďaleko od svojich domovov. Aj v civilnom živote, keď idete na služobnú cestu, tak vám zamestnávateľ preplatí hotel celý. Dokonca máte nárok aj na diéty. Nikto vám tie peniaze, ktoré máte použité na to ubytovanie, nikto vám ich nezdaní. Vojaci oproti civilným zamestnancom sú navyše v tej nevýhode, že princíp mobility, to znamená, jeden deň sa zbaliť, alebo teda povinnosť jeden deň sa zbaliť a od druhého dňa už pôsobiť na opačnom konci republiky, majú priamo zakotvený vo svojom záväzku pri službe vlasti, ku ktorej sa zaviazali. A takéto sťahovanie nie je ničím neobvyklým ani dnes.
Dámy a páni, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto môjho návrhu. Ďakujem za pozornosť.

Faktická poznámka - pán poslanec Hlina. Končím možnosť sa prihlásiť. Nech sa páči, pán poslanec. (Reakcia poslanca.)
Takže nech sa páči do rozpravy, pán poslanec Hlina.