11. schôdza

Pán kolega, táto vaša interpretácia, historická, Spojených štátov amerických je tak pritiahnutá za vlasy, že mám pocit, že aj váš ideológ Paul Johnson by zaplakal, ale neberiem vám váš pohľad idealistický na prezidentov Hardinga a Hoovera. Súhlasím s vami plne, že Harding ani žiadnu ekonomickú teóriu nepoznal, on to bol tak jednoduchý človek, že hádam jednoduchší už bol len Ronald Reagan, hollywoodsky herec, ale to sú očividne vaše vzory. V poriadku.
Ja vám poviem iné príbehy, alternatívne. Švédsko, rok 1929, veľká hospodárska kríza, v tom čase bolo Švédsko jednou(jedným) z najchudobnejších štátov sveta. Švédi chodili do Ameriky, kamkoľvek, len proste aby získali prácu. Došli k moci sociálni demokrati, strana SAP prišla práve s keynesianským štátnym intervencionizmom, s progresívnymi daňami, s tzv. konceptom folkhemmet, Švédsko rozhýbali a pozrite sa, kde dneska je Švédsko.
To isté, rok 1945, Nemecko rozbité vojnou, došiel k moci, ale teraz naozaj nie ľavičiar, Konrad Adenauer a Ludwig Erhard, čite konzervatívci, ale zaviedli koncept sociálnotrhového hospodárstva s intervencionizmom, s keynesianizmom. Opäť, pomohlo to Nemecku, pozrite sa, kde je dneska Nemecko.
Čiže príkladov by ste mohli mať veľmi veľa, ale obávam sa, že odvolávať sa na takých zúfalcov, ako bol Harding a Colidge, nikam nevedie. Hádam jediná vec, ktorá vo vašom prejave bola taká občerstvujúca, bolo, že sa odvolávate na učencov zo 14. storočia, čo mi už len potvrdzuje to, že vy ste človek, alebo nie vy konkrétne, ale tieto pravicové recepty sú recepty stredoveku.
No aj ja si z histórie beriem iné ponaučenie. Vždy, keď bol kapitalizmus bez štátnych intervencií, tak viedol ku krízam, k nerovnosti, k chudobe, k nezamestnanosti a nakoniec k vojne. Keynes bol liberál a chcel zachrániť kapitalizmus, vy ste neoliberáli a kapitalizmus pochovávate.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. No, Fero, pekný exkurz ako obvykle a vždy veľmi rád počúvam tieto tvoje prejavy, lebo človek sa z histórie, z dejín, kadečo dozvie, i keď, ako sme práve počuli pána Blahu, tak existujú vždy rôzne interpretácie, ale každopádne veľmi zaujímavé, čo si hovoril.
Ja by som si dovolil jednu krátku poznámku k tomu Nemecku, Adenauer, Erhard. Pán Blaha, ja veľmi oceňuje to, že máte skutočne veľa načítané a ovládate teóriu, ale neskúšajte to zneužívať, lebo občas sa vám stane, že niekto vie o niektorých veciach trochu viac ako vy z nejakého úzkeho výseku.
Veď, Fero, teda tebe chcem povedať, ani aby ty si nezneužíval, prosím ťa, lebo teda keď si, Fero, doteraz nevedel, tak Erhard určite s Keynesom ani s intervencionizmom nič nemal.
A ešte jednu vec ti chcem, Fero, povedať úplne na záver, že máme tu takého mladého kolegu, ktorý tam z jedného kúta hore vždy len šteká v dvojminútových poznámkach, ale nenaberie tú, ale nielen to, ale vždy sa na niekoho odvoláva, vždy len niekoho cituje, ale nenaberie tú odvahu, aby sa postavil za pult a v nejakej súvislej reči odôvodnil nejak, že, a teraz to bude nevídané, nie pre teba, Fero, ale pre toho kolegu, že svoj názor, že svoje pozorovanie, svoje myšlienky, svoje skúsenosti. Vy nám tu stále len citujete z nejakých knižiek, pán Blaha. Však naberte odvahu a neštekajte tam v dvoch minútach. A to by som napríklad povedal, Fero, ja v tvojej záverečnej dvojminútovke, keď budeš reagovať na faktické poznámky, ale nieže by som ti chcel do toho príliš hovoriť.
Ďakujem za pozornosť.

Áno, ďakujem. Ja by som rád poukázal na skutočnosť, že nízka sadzba daní, sa ukázalo, že fungovala, ale iba v období vysokého hospodárskeho rastu. Jasne to dokazujú čísla rastu hrubého domáceho produktu na Slovensku od roku 2004 do roku 2007, kedy bol, najmä teda v roku 2007 bol absolútne najvyšší hospodársky rast na Slovensku od histórie samostatnosti Slovenska. To znamená, že neplatí tá téza, že jednoducho zavedením nízkej sadzby dane automaticky bude vždy za každých okolností dochádzať k vyššiemu výberu daní. Ďakujem.

Ďakujem. S istou dávkou zlomyseľnosti poznamenávam, pán kolega Blaha, že Ronald Reagan mal skončenú ekonómiu na Univerzite Yale. Akú školu ste skončili vy?
A k Hardingovi a Colidgeovi sa nebudem vyjadrovať.
Čo sa týka Johna Maynarda Keynesa, tak pripomínam to, čo som povedal v jeho citáte, áno, on bol advokátom vládnych výdavkov na stimuláciu ekonomiky, ale zároveň hovoril o daňových škrtoch, nehovoril o zvyšovaní daní, práve naopak.
No a pánovi kolegovi Duchoňovi, no tak ja neviem, aký je, áno, rast a daňová sadzba sú vo vzťahu, ale ja si myslím, že ten kauzálny vzťah medzi nimi je opačný, že nízke daňové sadzby spôsobujú hospodársky rast. Ale to je otázka na polemiku.
Ďakujem, kolegovia, za pripomienky.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi vzhľadom k tomu, že je otvorený zákon o dani z príjmov, splniť svoj individuálny predvolebný sľub, ktorý som dal vojakom a policajtom pred poslednými parlamentnými voľbami. Prečítam svoj pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Ľubomíra Galka k vládnemu návrhu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony (tlač 239).
1. V čl. I sa za 1. bod vkladá nový 2. bod, ktorý znie:
2. Poznámka pod čiarou k odkazu 16 znie: "16) § 18 až 33a zákona č. 283/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 169 až 173 zákona č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Dámy a páni, v krátkosti vysvetlím, o čo ide. Zásadné zmeny pri výstavbe ozbrojených síl sa udiali 1. januára 1998, kedy bol zákonom č. 370/1997 Z. z. o vojenskej službe zrušený výraz "vojak z povolania", ktorý nahradil nový názov "profesionálny vojak". Počas platnosti tohto zákona vstúpila Slovenská republika 29. marca 2004 do vojenskej aliancie NATO. 1. septembra 2005 nadobudol účinnosť zákon č. 346/2005 o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky, ktorý vytvoril legislatívne podmienky pre prechod na úplnú profesionalizáciu ozbrojených síl Slovenskej republiky. Historicky ojedinelý jav nastal 1. januára 2006, kedy zanikla základná vojenská služba. Týmto dňom sa ozbrojené sily Slovenskej republiky stali plne profesionalizovanými a začali novú etapu vo svojej existencii.
Príspevok na bývanie bol zavedený od 1. januára 2003 a neskôr boli pravidlá jeho prijímania upravované od 1. júla 2007. Motívom jeho zavedenia bolo to, že zatiaľ čo v minulosti sa štát o bývanie vojakov pri ich častom odvelení mimo miesta trvalého bydliska postaral. To znamená, buďto dostali služobný byt, alebo bývali v kasárňach, tak prechodom na zoštíhlenú profesionálnu armádu sa od tejto praxe upustilo. Byty nie sú. Kasárne z čias socializmu spolu s ďalším množstvom prebytočného nehnuteľného majetku sa odpredali, lebo boli nevyužité a ich správa by bola pri tej štíhlej armáde neefektívna, a príspevok na bývanie odvtedy slúži vojakom na zabezpečenie si ubytovania alebo bývania v mieste výkonu služby individuálnou formou.
Do 31. 12. 2010 sa príspevok na bývanie nezdaňoval. Pri novelizácii zákona o dani z príjmov v lete v roku 2010 sa vo vyššie uvedenej poznámke pod čiarkou vypustilo jediné slovíčko "napríklad". Toto spôsobilo taxatívnu výnimku, pod ktorú už nebolo možné aplikovať príspevok na bývanie pre vojakov. Ja som presvedčený, že to bolo nedopatrením, aj keď to ministerstvo financií vtedy nikdy nepriznalo. Bodaj by to aj priznalo, lebo výsledkom toho bolo, že sa vybralo do štátneho rozpočtu viac daní. Som o tom presvedčený aj z toho dôvodu, že to slovo vypadlo nedopatrením, lebo nikto ten zákon vtedy nepripomienkoval. Nikto si to jednoducho nevšimol. A vieme napríklad, koľko pripomienok bolo teraz, keď sa zamýšľalo zdaňovať výsluhové dôchodky. To boli stovky pripomienok zo strany jednak individuálnych osôb, ako aj zo strany organizácií alebo rôznych združení.
Príspevky na bývanie sa nezdaňovali až do augusta 2011, ako som povedal, dovtedy si to nevšimli ani na ministerstve financií, ani na ministerstve vnútra, ani na ministerstve obrany. Boli to až moji úradníci v tom čase, ktorí si v lete roku 2011 uvedomili túto skutočnosť vyplývajúcu z vyššie uvedenej zmeny, požiadali o metodický výklad a príspevky na bývanie sa začali vojakom aj policajtom zdaňovať a zdanili sa im dokonca spätne od 1. januára 2011. Spravili sme to na splátky, lebo za tých osem mesiacov sa toho nazbieralo dosť.
Už vtedy som ako minister obrany sľúbil, že navrhnem návrat do pôvodného stavu a túto zmenu sme v spolupráci s vtedajším ministrom práce, sociálnych vecí a rodiny Jozefom Mihálom, keď bol opäť otvorený zákon o dani z príjmov, skutočne aj pripravili. Žiaľ, skôr ako bol tento zákon prerokovaný v legislatívnom procese, padla vláda a počas obdobia od tohto času až do volieb v marci 2012 vláda už fungovala, čo sa týkalo legislatívnych zmien, len v obmedzenom režime.
Návrat k nezdaňovaniu príspevku na bývanie pre vojakov a policajtov pokladám za spravodlivé riešenie, pretože ten príspevok je v prvom rade na to, aby si vojaci mohli zaplatiť prenájom bytu, ak slúžia ďaleko od svojich domovov. Aj v civilnom živote, keď idete na služobnú cestu, tak vám zamestnávateľ preplatí hotel celý. Dokonca máte nárok aj na diéty. Nikto vám tie peniaze, ktoré máte použité na to ubytovanie, nikto vám ich nezdaní. Vojaci oproti civilným zamestnancom sú navyše v tej nevýhode, že princíp mobility, to znamená, jeden deň sa zbaliť, alebo teda povinnosť jeden deň sa zbaliť a od druhého dňa už pôsobiť na opačnom konci republiky, majú priamo zakotvený vo svojom záväzku pri službe vlasti, ku ktorej sa zaviazali. A takéto sťahovanie nie je ničím neobvyklým ani dnes.
Dámy a páni, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto môjho návrhu. Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predseda, vážení kolegovia, ja asi začneM veriť v tie znamenia. Ja prisudzujem veľký význam znameniam, aj som to tu hovoril, aj symbolom. Ale akurát to tak na mňa vyšlo, že vonku je fakt veľa mladých ľudí a dali mi do ruky tento otvorený list, tak ho prečítam. Majú aj nejaký dôvod, že tu sú, pán minister, súvisí to aj s vami.
Ale skôr, ako to prečítam, poviem aj meritórne k tejto veci. Dúfam, pán predseda, že ma nezastavíte, keď budem čítať ten otvorený list. (Smiech v sále. Reakcia predsedajúceho: "Vy môžte, pán poslanec.") By ma to mrzelo, že sme sa tu, lebo tu už toľko iných hlúpostí zaznelo, že keby som toto... (Povedané so smiech a smiech v sále a samotného rečníka.)
Nie. Kolegovia, ja som chcel povedať to, že pri toľkých hlúpostiach, čo tu zazneli mimo misu, tu môže kľudne zaznieť aj tento otvorený list, i keď vecne nesúvisí s prejednávaným zákonom. (Reakcia z pléna: "To nie je hlúposťou.") To nie je hlúposťou, to určite nie. Ja som len povedal, že toľko hlúpostí, čo tu zaznelo, a to myslím, že sa v tomto zhodneme, že ich tu zaznelo dosť z úst viacerých našich zvolených predstaviteľov.
Pán predseda, som rád ináč, že je tu pán predseda Paška a včera takú filozofickú úvahu povedal, že teoreticky je všetko možné. Lebo ja som sa pýtal, či je to teoreticky možné. On mi kontroval, že je. A ja si dovolím nesúhlasiť, že teoreticky je všetko možné. Lebo pokiaľ vy teda máte nastavenie u vás vo vašej strane nejakú firemnú alebo stranícku filozofiu, že teoreticky je všetko možné, tak potom teoreticky je možné, že toto, čo tu predkladáte, vám bude fungovať. Ale skôr, ako to dopoviem, to firemné nastavenie, alebo taká že, tomu sa hovorí, firemná kultúra. To bol taký ten guru akvizícií, ktorý, a teraz neviem, či to meno správne poviem, Jaloka (pozn. red.: fonetický zápis), alebo tak, americký, a on vyhodnocoval pri akvizícii tri základné ukazovatele: hodnota firmy, program a firemnú kultúru. A ja som to čítal možno dvadsať rokov dozadu a som sa čudoval, že prečo dáva na roveň, a dokonca on potom v tom ďalšom texte hovoril, že to je preňho absolútne, tá firemná kultúra. Niečo tak, čo sa mne zdalo ako v tej chvíli málo podstatné, pomeriavať s hodnotou firmy.
A toto je fakt a naozaj kľúčové, že firemná kultúra je mimoriadne dôležitá, čiže aj tá vaša. Ja sa snažím zistiť, aká je tá vaša stranícka, v tomto prípade, kultúra. A pokiaľ je to nastavenie také, že prijímate filozofiu pána predsedu, že teoreticky je všetko možné, tak potom teoreticky je všetko možné a tam bude aj zakopaný ten pes. Lebo teoreticky to, čo tu predkladáte, všetky tie súbory zákonov a opatrení, ale aj samotný štátny rozpočet, teoreticky to vyjde, aby ste dodržali ten záväzok, ktorý naša krajina má, aby udržala ten deficit. Teoreticky to vyjde. Papier znesie veľa.
A keby som skúsil hľadať na tom niečo, že pripúšťam teda, že vy robíte takéto grécke účtovníctvo kvôli tomu, že aby ste pre túto chvíľu, pre tie náročné jednania, ktoré sú v Bruseli a neviem kde, doniesli niečo, čo teoreticky predpokladá, že to môžte, v rámci toho gréckeho systému to prejde, tie náročné jednania, nevyhodia nás stade. Ale hneď, ale hneď, hneď a okamžite proste sa vrátite z tej teórie do praxe, lebo to, čo teoreticky myslíte, že funguje prakticky, a myslím, že aj vy, pán minister, viete, hej, lebo ja sa snažím nájsť poľahčujúcu okolnosť na predkladanie tých niektorých. Čiže ja ako by som videl aj možno túto zložitú konštrukciu za tým, že taký ten úkrok bokom nato, aby sme sa potom vrátili k tomu, že naozaj, že ten svet funguje tak, ako funguje.
To už tu, ja sa nechcem opakovať, ja mám ambíciu priniesť niečo nové, dúfam, že sa mi to podarí, minimálne ten list bude nový, ten tu nezaznel, že v celej tej diskusii, nechcem sa opakovať. Čiže ja by som možno toto hodnotil, ako pre túto chvíľu je to také, prísne vzaté, politicky silne účelové, ale vybočíme nabok, teoreticky, ale potom rýchlo sa vrátime k tomu. Len otázka stojí, že či nebude neskoro. To dávam na zváženie.
Lebo keby som to trošku zjednodušil a skúsil spraviť takú tú SWOT-ovú analýzu našej krajiny, tak je to dosť bledé. Ale však to tu už zaznelo veľakrát, som sa, nechcem odpovedať, ja to poviem na skonštatovaní takých, není tu môj kolega, ktorý mi tu vyčítal, že som viezol toaletný papier z Číny, že čínskych obchodníkov, že najviac zarobíte, keď v tejto chvíli nerobíte nič, hej. Že proste sa do ničoho nepustíte, že sú v tom vyčkávacom móde, hej, že ako tie veci nejakým spôsobom budú fungovať.
Lebo keby sme, to není dobrou vizitkou, keď som ešte pokračoval, možno v ďalšej veci poviem, že v rámci tej SWOT-ovej analýzy okrem tých ekonomických, aj také iné ukazovatele, ktoré sú dôležité nato, aby človek si povedal, že zrovna do tejto krajiny idem a nejakých päť korún tu nechám, či už miniem niekde, alebo ich tu zainvestujem.
Podnikatelia vyčkávajú, nevedia presne, ako sa to bude vyvíjať. Lebo aj to sa inde hovorí a zvykne sa hovoriť, že "predávaj, keď hrá kapela, kupuj, keď je krv v uliciach", hej. Na Slovensku to už všetci dávno vieme, už kapela dávno nehrá, chvalabohu, ešte nie je krv v uliciach, ale hazardujeme. A to chcem aj tu povedať, ten apel, hazardujeme s tým, že proste tie určité nepokoje môžu nastať. A teraz znova, keby som bol moc až paranoidný, takže či teda to možno nie je úkrok bokom, ale iných ľudí, lebo aby, keď teda tie nepokoje budú, tak potom začnú nakupovať a vždycky sa nakupuje, lebo to preto sa nakupuje vtedy v uliciach, keď je krv, lebo vtedy je všetko lacné. A to vplyvní a bohatí ľudia dlhodobo vedia. Čiže to je už mierne paranoidné a verím, že to určite teda není náš prípad, nedajbože.
Ale to, že tu miešame, a ja som tých teórií a tých kokteilov tu už počul veľa, ktoré sme miešali. Niektoré sú chutné, niektoré menej, niektoré sa vôbec nedajú piť. Ale poviem aj ja jeden recept na kokteil, ktorý je zaručene funkčný. Funkčný, hej, keď hovoríme o funkčnosti. Čiže keď niekto vypije kokteil s nejakým úmyslom, tak tento zaručene funguje a má na konci proste účinok nešťastia až tragédie. A to je, ja vám poviem, z čoho ho namiešate.
Ingrediencie sú veľmi jednoduché. Zoberiete zlú sociálnu situáciu, nezamestnanosť, de facto to, čo je teraz a čo sa bude prehlbovať, do toho primiešate nespravodlivosť. Nespravodlivosť typu kovboj Kočnér, nespravodlivosť typu 24-hektárový pozemok pod oknami parlamentu, ale tých iných nespravodlivostí je strašne veľa, tých trápení ľudí niekde, kde cítia tú nespravodlivosť obrovskú, je strašne veľa. Máte dve základné ingrediencie a do toho, keď to chcete zrýchliť, aby ste dlho nečakali, aby to vybuchlo, tak šupnete trošku arogancie a lá Počiatek, hej. A lá Počiatek, a lá ešte možno aj nejaký iný.
Viete, to je to, ja sa k tomu, mám dlho na jazyku a chcem to povedať kolegovi Počiatkovi, už tu není, keby tu bol, by som to hovoril jemu, ale jemu padajú mosty, havarujú lietadlá, jemu nefunguje pošta, ale on nepreruší svoje štátnické povinnosti na pláži v Dubaji. (Smiech v sále.) Viete, to je tak absurdné! Existujú typy inteligencií, hovorí sa, že existuje emočná, sociálna. Existuje že tzv. sociálna inteligencia. To znamená, že vy máte určitú empatiu a vnímate, že čo by ste teoreticky mali urobiť, keď vám to už niekto neporadí.
Takže vyhodnocujúc tie fakty, že kolega Počiatek sa z ôsmich spojov, ktoré boli, nebol schopný z Dubaja vrátiť späť, tak ma to oprávňuje prehlásiť, že ten človek má nulovú sociálnu empatiu. Nulovú! A je to prípad jasného, á, jasného, jasnej arogancie a toho, že to je pomýlené a že toto dávno nie je to, čo tu povedal pán Richter, i keď z jeho úst by som to možno aj čiastočne veril.
Pán Richter tu pred dvoma dňami, a to som bol dosť prekvapený, povedal, pred dvoma dňami, ja som si to aj poznačili, že kedy, myslím si, že bolo nejak 13.10 alebo je to 13.10, že socialistická vláda. To som bol dosť prekvapený, pretože ja som mal pocit, že ste sociálna vláda. Ale vy ste nakoniec, teda tu z úst ministra bolo povedané, bola odkrytá pravda, ma dosť zarazilo po tých 23 rokoch, že socialistická, hej. No ale už dobre, však vy môžte povedať aj komunistická, však to nevadí, však to všetko v demokracii funguje, my sa môžme len čudovať, že aká vlastne vláda ste.
Ale čo tam robí pán Počiatek? Proste s tými arogantnými manierami, ktoré má, ktoré nevníma, že robí základnú ingredienciu výbušného kokteilu, ktorý nakoniec buchne. Dávam na zváženie, naozaj, že či tento, tento kokteil ako či nepreháňame.
K tomu ešte teda poviem, že k tej SWOT-ovej analýze, že ja by som sa nečudoval, však keby som ja mal ísť, s prepáčením, tuná, hej, do tejto krajiny a teraz si pozrem, že len tak zľahka, hej, lebo tu to odznelo, že čo je dôležitým kritériom nato, že niekde zopár korún zoberiete a idete ich minúť, že či tam platí právo. No, tak viete, pokiaľ existuje niekde krajina a není to v rovníkovej Afrike, hej, ale je to dokonca v strednej Európe, v ktorej, ja neviem, čo to je, či predseda, či čo to je ten, Najvyššieho súdu je proste osobný priateľ šéfa mafie. Pokiaľ máme zástupcu generálneho prokurátora, ktorý proste má svoju kovbojskú spravodlivosť, hej, pre ktorého neplatí spravodlivosť súdu, ale má on svoju vlastnú, kovbojskú, a ktorou to on rieši. Pokiaľ tu je krajina, kde vlastne sme zničili daňový systém tak, jak sa historicky vyvíjal, a že dane, to už vedel aj Ježiš Kristus, hej, že čo je cisárovi(cisárovo), cisárovi a čo je Bohu(Božie), Božie(Bohu), alebo takto, že proste to už vtedy dávno povedal, my, tu boli vyššie ambície aj od kolegu Počiatka či, pardon, od kolegu Poliačka nato, aby sme menili to, čo bolo dávno povedané. Ale tu sa to podarilo v jednom ustanovení, hej, čiže keď dane patria štátu a vie sa to dlho, tak tuná sa to mení, hej, tuná vás štát donútil platiť dane súkromnej zdravotnej poisťovni.
Čiže znova v tom porovnávaní, že kto by tu šiel, preboha, kto by tu šiel a čo by tu robil?
A to už len posledný cukrík a bonbónik poviem, že ešte tam majú aj prezidenta, kvôli ktorému zasadne branno-bezpečnostná rada OSN a odoberú mu pas, lebo je schopný spôsobiť konflikt, hej, že proste viete, že Európa sa po dlhom čase dostala do situácie, kde ako-tak tie krehké vzťahy fungujú a proste existuje niekde prezident jednej krajiny, ktorý je schopný svojimi neuváženými konaniami konflikt spôsobiť.
Teraz pôjdem, pán minister, ešte k tej vašej, k vášmu návrhu, ktorý tu predkladáte. V zásade, keď nejdete tým, to, čo som, myslím, možno aj kvôli tomu, že úkrok vbok a potom sa vrátite naspäť, zvážte, lebo potom týmito návrhmi povzbudzujete iné návrhy, ktoré sú častokrát na úrovni obskúrnych návrhov, žiaľ, musím s ľútosťou skonštatovať aj tuná s prezentovanými, hej, že proste ideme z extrému do extrému, hej, že proste tu potom sa zjaví niekto s návrhom typu dane na úrovni 39 %. Čiže to sú veci, ktoré v zásade sú nebezpečne, hej, a ono to funguje naozaj ako spojitá nádoba, teraz to skúsim takto zademonštrovať, že jak funguje spojitá nádoba, a úplne dokonale. (Rečník to demonštruje rukami.) Na jednej strane je schopnosť, resp. neschopnosť štandardných politikov a na druhej strane nárast alebo nenárast, by som povedal, jedných extrémisticko-populistických alebo neviem akých riešení. Úplne dokonale to funguje ako spojitá nádoba.
Čiže, pán kolega, že naozaj je kľúčový moment pre nás, ktorí sa radíme medzi štandardných politikov, pripravovať také riešenia, aby nikto nehľadal spásu a riešenia v absolútnych obskúrnych nápadoch a extrémistických riešeniach. To je pre nás veľká výzva.
A teraz, ak dovolíte, by som sa vrátil aj k tomu, čo som hovoril, k tomu listu. A skôr ako teda poviem, vnímam, je ináč, ja som veľký priateľ odborov není, vy ste skôr priateľ odborov a vidíte, jak sa vám to vypomstilo, proste vy obcujete s odbormi, hej, a vlastne toľko ľudí v uliciach (povedané so smiechom) nedokázal dostať ani Michael Jackson. Čiže proste to je, ono nie vždy sa s mečom bojuje, mečom padne. Čiže dávam na zváženie, či tie taktiky robíte dobre. A ja z taktického hľadiska vyhodnocujem teda veľa chýb, ktoré robíte okrem obcovania s odborármi, robíte aj chybu napríklad, aj keď spomeniem a už sa len potom vrátim k tomu, k tomu Zákonníku práce.
No však viete, ono keby ste aj neboli prijali ten Zákonník práce, tak či tak by sa prepúšťalo, hej, ale však vy ste dali... (Reakcia z pléna.) Nie tak veľa, samozrejme, hej, hovorme o miere. Ale, ale čo oni nám umožnili? Nám zjednodušili život, hej, lebo my môžme povedať, uznáte, že môžme, hej, však kvôli vášmu Zákonníku a naozaj to všetko padá na vás, hej. Čiže sa ťažko bude objektivizovať ten ukazovateľ, že kedy to je naozaj, sú to iné vplyvy a kedy to je ten vplyv, ktorý určite je objektívny, hej, že ten Zákonník má objektívny vplyv na to, že sa prepúšťa, ale miera není absolútna zase, to s tým nebudem súhlasiť, hej. Ale my to môžme v tej mediálnej skratke alebo v tej politickej skratke zjednodušiť, že je to len a len kvôli vášmu Zákonníku práce. Ďakujeme, s tým sa dá dobre dlhodobo pracovať. Takže tých chýb je tam naozaj dosť, ktoré robíte, však to nás povzbudzuje do ďalšej činnosti.
Čiže k tým ľudom, ktorí sú teraz v uliciach, a vám to hustne, hej, nedá sa pomaly prejsť cez ulice, to tiež na zváženie, hej, že čo s tým mienite robiť, ako to mienite ukľudniť. Tak zrovna tých učiteľov, keby som, a tu pánovi kolegovi, keby tu bol, by som znova povedal a poviem mu to pri novele, čo ja predkladám, aj učiteľom, ak vám chýba tých 5 %, tak to tuná radím pánovi ministrovi, ktorému poradím, že kde sú.
Pán minister Počiatek tu minule doniesol taký zákon, že inteligentné dopravné systémy. V normálnych, slušných krajinách v tom znení, ako to tu doniesol, by ho nepustili do parlamentu, by mu zobrali občiansky, hej, ale tuná, na Slovensku, úplne v pohode prešiel, dokonca mu za to kolegovia zo SMER-u zahlasovali. Okrem iných absurdít a hlúpostí, čo tam sú a že čo vlastne bude chcieť ten zákon v konečnom dôsledku robiť, tam je vo vnútri zakryptovaných cca 40 mil. eur. Štyridsať miliónov eur na ten zákon, ktorý tu bol prezentovaný, zjednodušene, keď to trošku zhyperbolizujem, bude znamenať to, že budú niekde dve maringotky a v nich štyri obrazovky. A to bude stáť tento štát tých 40 mil. eur. Tento štát kľudne bez tých štyroch obrazoviek v dvoch maringotkách vydrží. Čiže, pán minister, keby ste chceli pomôcť učiteľom, hej, ale ja to nehovorím, že ja som priateľ odborárskych združení, lebo nie som, len vám snažím sa pomôcť riešiť tú zlú situáciu, ktorá je v uliciach, tak 40 mil. eur máte u Počiatka, ktoré by mali byť investované do... (Reakcia ministra.)
Ráta sa s nimi, sú tam, ako v tom návrhu zákona boli, že zaťaženie štátneho rozpočtu na budúci rok bude v tejto výške, tak jak potom asi čítame iné materiály. Sú tam, bez tých štyroch maringotiek či dvoch maringotiek kľudne vydržíme. Čiže poprosím, keby sa bolo možné k tomu vrátiť a dať to učiteľom. Konkrétny návrh je, aby nikto nepovedal, že tu len tak všeobecne mudrujem.
Teraz, dovoľte, prečítam, je mi cťou, je mi cťou prečítať tento list a som rád, že to zrovna vyšlo na mne(mňa), a verím, že hociktorého iného kolegu, ktorého by to chytilo, že zrovna jemu vyjde to, že akurát vystupuje, keď vonku sú, tak by to s radosťou prečítal. A nielen preto, že je v opozícii, ale preto, že sa teší. A ja vám poviem, z čoho ja sa teším. Ja sa teším, že ľudia sú v uliciach zatiaľ takým spôsobom, akým sú, ak to nepokazíte. Lebo dvíhajú chrbty, dvíhajú hlavy, chcú sa priamo pozerať, ak mám pocit, že konečne si povedali: dosť. Že konečne prestali byť ochotní sa pozerať na vášho kolegu Počiatka, ako sa nechcel vrátiť z Dubaja, a kopu iných vecí, ktoré už, viete, keď naložíte moc, tak už si ten človek potom povie: vážení nie! Aj keď je to na Slovensku. Lebo v iných krajinách, v hrdých demokratických krajinách by to už dávno bolo na poriadku všetko. To len Slovensko musí teda, samozrejme, mať trošku dlhší dopad, ale predsa len to tu dôjde aj ku nám.
Takže s radosťou ho prečítam: "Otvorený list zamestnancov Gymnázia, Ulica Ladislava Sáru v Bratislave, prezidentovi, vláde, predsedovi," predpokladám, parlamentu "a poslancom NR SR."
Vidíte, pán predseda už odišiel, takže to by bol, fakt keby ma prerušil, že je to aj jemu.
"Kvalitné vzdelávanie - priorita vlády?
Vážení ústavní činitelia, so znepokojením prijímame Vaše vyjadrenia, odmietate sa seriózne zaoberať požiadavkami zamestnancov školstva a katastrofálnou situáciou v školstve. Obávame sa, že ste nepochopili vážnosť situácie. Kto je zodpovedný za tento stav a komu vyhovuje? Kto je kľúčovým hráčom tohoto zápasu? Je to žiak? Učiteľ? Rodič? Alebo vláda?
Deklarovanie školstva ako priority všetkými doterajšími vládami zostáva bez jeho reálnej podpory na úrovni nesplneného predvolebného sľubu. Nebojujeme proti niečomu, ale za niečo. Za nový vzťah spoločnosti k vzdelaniu a vzdelávaniu. Investície do vzdelania považujeme za investície do budúcnosti našej spoločnosti. Odďaľovanie riešenia týchto problémov znižuje konkurencieschopnosť absolventov našich škôl v integrovanej Európe.
Štrajk chápeme ako krajné riešenie. Vyjednáva sa už viac ako rok a pol bez výsledku. Odkladanie vážneho rozhodnutia o vízii a smerovaní školstva pácha nenapraviteľné škody na budúcich generáciách a traumatizuje celú spoločnosť. Adekvátne ohodnotený učiteľ si nemusí hľadať ďalšie zamestnanie a môže sa intenzívnejšie venovať žiakom a svojmu odbornému rastu. To je kľúčový predpoklad zmeny vzťahu spoločnosti k vzdelávaniu.
Naďalej žiadame nielen zvýšiť tarifné platy o 10 %, ale najmä
1. garantovať každoročný nárast financií do školstva a do platov učiteľov z verejných zdrojov, aby sme sa vyrovnali priemeru štátov EÚ a OECD,
2. zabezpečiť podmienky, ktoré vytvárajú kvalitné a dôstojné vzdelávacie prostredie pre žiakov aj učiteľov a
3. sprístupniť diskusiu o budúcnosti školstva širšej odbornej aj laickej verejnosti.
Pokiaľ zostane zatvorená jediná škola, ak zostane prázdna jediná trieda, znamená to, že vy, vláda a volení zástupcovia, nezvládate svoju úlohu pri riadení spoločnosti.
Súčasnú nepriaznivú situáciu sme nezavinili my, zamestnanci školstva, ale dôsledky jej neriešenia znášame v plnom rozsahu. Vy ste dostali mandát a dôveru, vy nesiete zodpovednosť za riešenie problémov a budúcnosť tejto spoločnosti. Nie je našou, ale vašou úlohou hľadať zdroje na financovanie školstva.
Prostredníctvom tohto listu zároveň vyjadrujeme vďaku za širokú podporu zo strany rodičov našich žiakov a verejnosti. Vyzývame aj ďalšie školy, aby zotrvali v presadzovaní našich spoločných oprávnených požiadaviek.
Bratislava 29. 11. 2012."
A ešte tu mám na druhej strane jednu výzvu.
"My zamestnanci bratislavských gymnázií sa, podobne ako väčšina účastníkov štrajku, cítime zneužití vedením Odborového združenia pracovníkov školstva a vedy, ktorý nás vtiahol do svojej hry a potom prerušením neobmedzeného štrajku bez splnenia základných požiadaviek, pre ktoré sme sa zriekli našej mzdy, diskvalifikoval našu podporu a pred očami našich žiakov, rodičov a celej verejnosti znevážil učiteľský stav." (Potlesk.)
Pokračuje to: "Preto sa necítime byť viazaní rozhodnutím vedenia školských odborov a pokračujeme v časovo neobmedzenom štrajku.
Zároveň vyzývame všetkých nespokojných pedagogických i nepedagogických pracovníkov na Slovensku, aby sa do štrajku znova zapojili a svoj nesúhlas vyjadrili na organizovaných stretnutiach. Prvé sa uskutoční dňa 30. 11.", to je vlastne to dnešné, "o 10.00 hod. pred Úradom vlády Slovenskej republiky a následne", ako sme teda niektorí boli svedkom, sa presunuli až ku nám. Dokonca tak, že pán minister mal problém, čo vôbec sem dôjsť.
Takže to bol list a to bolo moje vystúpenie k zákonu, o ktorom momentálne prejednávame.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, ja iba k jednej veci. Spomínali ste tie inteligentné dopravné systémy aj napriek tomu, že viackrát vám boli vaše tvrdenia vyvrátené, tak stále opakujete to isté. Ak sa dobre pamätáte, schvaľovali sme za prvé rámcovú zmluvu. To znamená, jej plnenie môže byť odložené alebo aj rozložené na niekoľko rokov. Ak si pozriete budúcoročný rozpočet, tak čo sa týka inteligentných dopravných systémov, tam nie je ani euro. A po tretie, inteligentné dopravné systémy by sa podstatnou mierou mali financovať z eurofondov. Ďakujem.

Ja len veľmi stručne. Ďakujem, Alojz, že si prečítal v podstate požiadavky protestujúcich pred vládou aj pred Národnou radou, ktorí dneska prišli. Som veľmi rád, že to, čo predtým bolo uzavreté v úzkom kruhu pána alebo pánov ministrov a odborárov, sa naozaj mení na občiansku iniciatívu, v ktorej učitelia, rodičia aj študenti spolu formulujú podmienky pre to, aby sa veci v školstve zmenili k lepšiemu. A ešte raz vyjadrujem plnú podporu. Ďakujem.

Pánovi Duchoňovi, tak ja neviem, v tom, z ministerstva dopravy je všetko možné, však vidíte, však čoho sa chytia, všetko pokazia. Ale to je materiál, ktorý bol, vlastne bol, na internete to je ešte aj stále, je v dôvodovej správe, je tam návrh, že zaťaženie rozpočtu pre rok budúci a ten ďalší. A však to tu aj sám pán Počiatek priznal, je niekde na úrovni 40 mil. eur. Takže je to tam, je to na internete, treba si to pozrieť. Pripúšťam, že možno z ministerstva dopravy vzhľadom na okolnosti, o ktorých vieme, že to je ministerstvo neschopnosti a arogancie, tak je možné, že poslali nejaký aušus, ale ja za to nemôžem. To je na oficiálnej stránke NR SR, je to tam ešte stále, treba si to pozrieť. Ďakujem.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, rád by som takisto zaujal stanovisko k pripravovaným zmenám, čo sa týka zákona o dani z príjmu právnických, resp. fyzických osôb.
Po prvé by som rád upriamil pozornosť na stav, v akom sa nachádza slovenská ekonomika, no ale aj stav, ktorý dnes zažíva Európska únia, resp. eurozóna, aké sú ďalšie vyhliadky.
Všetci môžme konštatovať a si uvedomujeme, že prebiehajúca recesia v eurozóne výrazným spôsobom zasahuje do nášho vnútorného ekonomického prostredia, a to najmä z pohľadu budúceho rastu hrubého domáceho produktu a od toho sa odvíjajúceho aj ďalšieho prostredia, či už z pohľadu tvorby pracovných miest, resp. reálneho nárastu miezd a tak ďalej.
Samozrejme, pokračujúca recesia má, ako som už povedal, fatálne dôsledky na ekonomiku Slovenska, najmä ak konštatujeme a viackrát sme povedali, že naša ekonomika je otvorenou ekonomikou, kde export tvorí 85 % hrubého domáceho produktu.
Napriek teda pokračujúcej recesii na Slovensku na budúci rok je odhadovaný rast hrubého domáceho produktu na úrovni niekde okolo 2,1 % s tým ale, že teda tento rast je prevažnou mierou tvorený exportom, tak ako som povedal, a tu treba otvorene povedať, že ten export predovšetkým ťahajú automobilky, ktoré tu na Slovensku pôsobia. A, samozrejme, je to podmienené tým, do akej miery ešte bude schopný ázijský trh, predovšetkým Čína, absorbovať tento export automobiliek, najmä luxusných modelov, ktoré sa produkujú, či už napríklad vo Volkswagene tu, v Bratislave.
Samozrejme, že dnes firmy aj prepúšťajú, aj teda niektoré, bohužiaľ, končia svoje pôsobenie, ale zase ten hlavný determinant a ten kľúčový faktor, ktorý toto spôsobuje, je, že už naďalej práve v dôsledku vplyvov tohto externého prostredia nedokážu či už konkurovať, alebo nedokážu ďalej pôsobiť, pretože sa im znižuje, znižujú sa im ďalšie možnosti ich odbytov, znižujú sa im ďalšie možnosti ich expanzie.
Ak si aj otvoríme Hospodárske noviny, tak dennodenne čítame, že firmy očakávajú ďalší prepad tržieb, svojich tržieb, oproti minulému roku alebo predchádzajúcemu obdobiu. Ale toto je naozaj spôsobené tým, že firmy buď nie sú už konkurencieschopné voči firmám, ktoré pôsobia napríklad v Ázii alebo aj inde, a ťažia z iného externého prostredia a jednoducho tieto spoločnosti nedokážu ďalej zvyšovať svoj odbyt.
To znamená, že nemôžeme my jednoznačne konštatovať, že vplyv nárastu daní alebo vplyvy, alebo zmeny v Zákonníku práce sú iba tým jediným faktorom, ktoré spôsobujú to, že sa prepúšťa alebo že tu končia firmy. Toto tvrdenie jednoducho nie je pravda. Samozrejme, že podnikatelia budú poukazovať na to, že tu boli robené zmeny v Zákonníku práce a toto spôsobuje prepúšťanie. Ale ja tvrdím, že tie spoločnosti by prepúšťali tak či tak, len toto je proste moment, ktorý možno niektorým umožňuje pripravované prepúšťanie zvaliť na zmeny v Zákonníku práce.
Ak hovoríme o tom, že Európa sa nachádza v recesii, tých príčin je, samozrejme, niekoľko. Ale ak si zoberieme dlhodobý trend, tak v Európe prakticky výrobná sféra sa rapídne redukovala a práve z toho dôvodu, že Ázia svojou lacnou pracovnou silou, veľakrát nehumánnym pracovným prostredím, nedodržiavaním životného prostredia, dokáže produkovať výrobky s takými nízkymi nákladmi, že Európa so svojím aj sociálnym systémom, aj so svojimi nárokmi na životné prostredie tomuto absolútne nedokáže konkurovať. Toto je proste kľúčová záležitosť a Európa v tomto smere do istej miery zaspala vývoj. Pretože Európa bola kedysi technologická veľmoc, ale táto jej konkurenčná výhoda sa, samozrejme, stratila.
Ak si všímame vyjadrenia niektorých eurokomisárov, tak takisto konštatujú tieto tvrdenia v tomto smere, a preto prichádzajú aj rôzne iniciatívy alebo výzvy na to, aby sa v Európe znovu, aby Európa nebola jednoducho iba spotrebným miestom, ale aby takisto začala viac produkovať, aby sa začala zameriavať na oblasti s vyššou pridanou hodnotou, aby začala viacej investovať a smerovať svoje zdroje do rozvoja výskumu a vedy.
Ďalšia kľúčová otázka: Prečo dochádza teda k nárastu daní na budúci rok? Veľakrát už sme komunikovali a, samozrejme, ten dôvod je taký, že jednoducho je tu cieľ stlačiť deficit verejných financií pod 3 %. Je to, samozrejme, obrovská výzva a tomuto treba prispôsobiť daňovú politiku, treba tomu prispôsobiť takisto budúcoročný rozpočet a ďalšie faktory. Samozrejme, že tie nástroje sa môžu rôzniť, ale ak si dobre pamätáme, tak opozícia nedokázala prísť s rozumnými návrhmi, nedokázala prísť s takými návrhmi, ktoré by umožnili naplniť tento cieľ. A to, že je tento cieľ absolútne kľúčový, si nemusíme zdôrazňovať, pretože od toho sa odvíja množstvo ďalších vecí.
Asi najdôležitejšia vec je to, aby sme boli, splnením tohto cieľa, aby sme dokázali byť schopní sa financovať na finančných trhoch. Pretože, ako si dobre pamätáme, napríklad počas roku 2011, kedy teda vládla opozícia, sa táto schopnosť stratila. Jednoducho, Slovensko nebolo možné, nebolo schopné sa financovať na finančných trhoch za prijateľných podmienok. Aj preto dnes musíme sanovať ešte deficit spôsobený v roku 2011.
Takže cieľ stlačiť deficit verejných financií pod 3 % je absolútne kľúčový a tomuto sa podriaďuje aj daňová politika. Preto teda dochádza k nárastu daní či už u právnických osôb, alebo teda u fyzických osôb, u tých, ktorí zarábajú viac ako 3 300 eur mesačne. Dochádza k nárastu sadzby dane s tým, že cieľom bolo a zostáva, aby podstatnou mierou na konsolidácii sa podieľali či už bohatšie spoločnosti, alebo teda nadštandardne príjmové skupiny obyvateľstva. A myslím, že toto dôsledne napĺňame. Pretože ak sme zaťažili banky špeciálnym odvodom alebo ak sme teda rozšírili bankový odvod aj o vklady obyvateľstva, tak tým dokazujeme to, že banky sú práve tie spoločnosti, ktoré mali nadštandardné príjmy alebo vykazujú nadštandardný zisk, takže chceme, aby sa, samozrejme, tieto inštitúcie väčšou mierou podieľali na konsolidácii verejných financií.
Takisto bol zavedený špeciálny odvod pre regulované spoločnosti, kde spoločnosti, ktoré majú teda zisk nad 3 mil. a obrat z regulovanej činnosti majú viac ako 50 %, tak boli zaťažené sadzbou 0,3 %.
Čo sa týka výpadkov dane z príjmov, tak chcem poukázať na tú skutočnosť, že to, čo tu stále opozícia tvrdí, že pokiaľ je zavedená rovná daň, tak sa vyberá viacej daní. Tak toto vôbec neplatí. Pretože ak si zoberieme tento rok a zoberieme si ten vývoj od začiatku tohto roka, je to, samozrejme, rozpočet, ktorý tvorila opozícia, a konštatujeme, že platila rovná daň, tak ten výpadok na daniach a odvodoch bol už vo februári mínus 125 mil., v júni mínus 197 mil., v septembri mínus 363 mil. a dnes je to kumulatívne... (Reakcia z pléna.) Február, jún, september. (Reakcia z pléna.) Áno. Takže február mínus 125, jún mínus 197 a september mínus 363. (Reakcia z pléna.) Dane a odvody, výpadok. (Reakcia z pléna.) Takže...
Takže je to výpadok, ktorý mimo iného je určite spôsobený tým atentátom, ktorý naozaj spôsobilo SDKÚ svojím pôsobením na finančnej správe a, bohužiaľ, tie následky, tie negatívne následky tu naozaj žneme dodnes. Jednoducho ten chaos a ten absolútny rozvrat finančnej správy spôsobil to, že spoločnosti využili tento stav a logicky mali tendenciu či už nepodávať daňové priznania, alebo možno nejakým spôsobom využívať, využívať ako daný chaos.
S týmto súvisí aj ďalšia vec, na ktorú by som rád upriamil pozornosť, a to je, že my sa musíme naozaj veľmi intenzívne zaoberať vyšším výberom daní. To je naozaj kľúčová vec, ktorú, si myslím, že konštatuje aj opozícia, len pointa je v tom, že opozícia v tomto smere doteraz naozaj nespravila nič a my tu dnes prichádzame s legislatívnymi návrhmi. My tu dnes prichádzame s legislatívnymi návrhmi, ktoré majú zamedziť daňovým únikom a ktoré majú zlepšiť výber daní, či už sú to schválené zmeny v zákone o dani z pridanej hodnoty, alebo aj včera schválený zákon o obmedzení platieb v hotovosti, kde ma trochu zarazili výstupy, ktoré práve túto oblasť kritizovali. Pretože naozaj asi každý sa možno stretol s tým, že spoločnosti si fiktívne dotovali pokladnice, pokladne v spoločnostiach cez príjmové bločky alebo si posielali fiktívne hotovosť, ale reálne k plneniu... (Reakcia z pléna.) Benefit je ten, že pokiaľ sa obmedzí platba v hotovosti, tak, samozrejme, si to budú, reálne si to budú musieť posielať ako cez účet. Ale dobre, nebudeme tu viesť dialóg teraz.
Ďalším, samozrejme, opatrením v boji proti daňovým únikom bol vznik špecializovaného útvaru Daňovej kobry, ktorá, si dovolím konštatovať, že už dnes má reálne výsledky, už dnes odhaľuje závažné trestné činy daňových únikov. Nakoniec včera, aj keď som to ja nesledoval, myslím, že bola tlačová konferencia, ktorá oznamovala odhalenie ďalších závažných daňových únikov, myslím, že na dani z pridanej hodnoty.
Takže neberiem žiadnu kritiku z tohto pohľadu, pretože naozaj dnes vidíme, že táto vláda reálne začína bojovať s daňovými únikmi. A v tomto smere naozaj je to veľký priestor, pretože tie čísla na daňových únikoch, najmä na dani z pridanej hodnoty, sú obrovské, hovoríme tu o rádovo miliardách eur.
Ak ale často tu počúvame teda, že týmito zmenami vláda spôsobí odchod firiem do zahraničia alebo spôsobí vyššiu mieru nezamestnanosti, alebo pokles HDP, tu by som chcel naozaj konkrétne poukázať na to, že aj počas platnosti zavedenia rovnej dane rástla nezamestnanosť. Respektíve ak si pozrieme konkrétne čísla o nezamestnanosti od roku 1993 do roku 2009, tak napríklad v roku 1994 bola miera nezamestnanosti 14,8 % a potom, keď teda neplatila rovná daň, mierne klesala, nasledujúce roky 1995, 1996, až sa ustálila niekde na úrovni 12,5 v roku 1997, neplatila rovná daň. Potom síce narástla na 15,6, až na 19,2 v roku 1999, ale potom znovu klesla na 17,6 v roku 2000, neplatila rovná daň. Potom narástla a potom, samozrejme, potom klesala, od roku 2002 klesla do roku 2006, resp. 2007 až na úroveň 8 %, v období 2004 bola zavedená rovná daň. Ale od roku 2004 do roku 2007 bol maximálny nárast hrubého domáceho produktu na Slovensku... (Reakcia z pléna.)
Bol maximálny nárast hrubého domáceho produktu, ale od roku 2007 do roku 2009 obrovsky narástla nezamestnanosť, pretože nastala recesia, bola to aj plynová kríza, narástla z 8 na 12,7 a platila rovná daň. A platila rovná daň. (Reakcia z pléna.) A platila rovná daň. Potom od roku 2010 do roku 2012, prakticky dodnes, takisto z roku 2010, kedy bola 12,5, narástla na takmer 14 % z roku 2011, platila rovná daň. Z roku 2011 narástla, nie, pardon, poklesla na 13,7 dnešných.
To znamená, nie je tu vzťah medzi tým, že je tu nízka daň, automaticky nezamestnanosť klesá. Myslím si, že čísla to jasne preukázali.
Poďme sa pozrieť na hrubý domáci produkt. Takisto môžme si zobrať od roku 1994 po dnešok. Rok 1994 6,2 %, potom v 1995 nárast na 7,9, neplatila rovná daň. Potom bol pokles, v roku 1999 bol nulový nárast HDP. Ale potom od roku 1999 do roku 2003 to rástlo 1,4, 3,5, 4,6, 4,8, neplatila rovná daň. A potom, čo ja stále sa snažím tvrdiť alebo zdôrazniť, že potom dochádzalo, áno, bola zavedená rovná daň, tam dochádzalo k nárastu HDP. Ale naozaj nárast HDP bol spôsobený externým prostredím. Proste vo svete bola konjunktúra, akú sme dovtedy nezažili, a myslím si, že už ani nezažijeme. Takže toto spôsobil, toto bolo spôsobené, teda týmto externým prostredím bol spôsobený nárast hrubého domáceho produktu. A potom z roku 2007, kedy už platila rovná daň, na 2008 prepad z 10,5 na 5,9, platila rovná daň, napriek tomu nedochádzalo k rastu HDP. (Reakcia z pléna.)
No ale, veď to je to, čo tu ja hovorím. Pretože sme boli zasiahnutí finančnou a hospodárskou krízou. Na Slovensku potom do toho bola ešte aj plynová kríza. Tam potom došlo k obrovskému prepadu v roku 2009 mínus 4,9, mínus 4,9, a platila rovná daň. A potom bol znovu nárast.
Ďalšia vec. Priame zahraničné investície. Takisto tvrdenie, ktoré tu opozícia podmieňuje nízkou sadzbou dane. Nie je to tak. V roku 2000, pardon, 1999 tu bol celkový objem na úrovni 402 mil. eur a v roku 2000, kedy neplatila nízka sadzba dane, jednotná daň, tak tu bol nárast 2 089 mil. (Reakcia z pléna.)
Áno, bolo to spôsobené privatizáciou, ale nie rovnou daňou. To znamená, konštatovať, že pokiaľ tu nebude rovná daň, tak sem nepríde žiadna priama zahraničná investícia, je takisto ako, nie je to pravda jednoducho.
A naopak, od zavedenia rovnej dane tie investície, priame zahraničné investície tu stagnujú. Ale prečo stagnujú? Pretože firmy, pokiaľ sa nachádzajú v recesii, tak logicky ako sa sústreďujú na svoju domácu činnosť a samozrejme, že obmedzia aj svoje zahraničné investície do iných krajín. To je absolútne priama prepojenosť.
Takže záverom by som chcel naozaj skonštatovať, že ten fetiš rovnej dane, ktorý ste tu vytvorili, sa v praxi ukázal ako neúčinný. Fungoval iba vtedy, kedy bola konjunktúra. Fungoval iba v dobrom ekonomickom prostredí. Toto je to, čo treba zdôrazniť.
A ako som už predtým povedal, neviem, ktoré kapacity z SDKÚ pripravovali návrh na zdanenie všetkým bankových prevodov, ale myslím, že ste si veľmi rýchlo uvedomovali, že toto asi nie je ten správny recept, toto asi nie je to správne riešenie, kedy by sme si mali zdaňovať to, že si posielame peniaze, napríklad svojim deťom ako vreckové, lebo by to malo fatálne dôsledky aj na medzibankový trh.
Takže naozaj opozícia je bezradná a jednoducho z pohľadu konsolidácie verejných financií nepredložila žiaden rozumný návrh.
A teraz mi dovoľte predložiť dva pozmeňujúce návrhy. Prvý je pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Antona Martvoňa, Daniela Duchoňa a Mariána Kéryho k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony.
V súlade s ustanoveniami zákona č. 350 o rokovacom poriadku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
V čl. I bod 1:
1. V doterajšom bode 24 v § 52t odsek 2 znie:
"(2) Ustanovenie § 15 v znení účinnom od 1. januára 2013 sa prvýkrát použije za zdaňovacie obdobie, ktoré sa začína najskôr 1. január 2013 s výnimkou uvedenou v odseku 3."
2. V doterajšom bode 24 sa § 52t dopĺňa odsekmi 3 a 4, ktoré znejú:
"(3) Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok, ktorý začal v kalendárnom roku 2012 a ktorý skončí v roku 2013, vypočíta svoju daňovú povinnosť ako súčet
a) súčinu priemernej časti základu dane za počet mesiacov od začiatku zdaňovacieho obdobia do 31. decembra 2012 a sadzby dane vo výške 19 %; táto pomerná časť základu dane sa vypočíta ako súčin podielu základu dane zníženého o daňovú stratu a počtu mesiacov tohto zdaňovacieho obdobia a počtu mesiacov od začiatku zdaňovacieho obdobia do 31. decembra 2012 a
b) súčinu pomernej časti základu dane za počet mesiacov od začiatku kalendárneho roka 2013 do konca zdaňovacieho obdobia sadzby dane vo výške 23 %; táto pomerná časť základu dane sa vypočíta ako súčin podielu základu dane zníženého o daňovú stratu a počtu mesiacov tohto zdaňovacieho obdobia a počtu mesiacov od 1. januára 2013 do konca zdaňovacieho obdobia.
(4) Ustanovenie § 51d v znení účinnom od 1. januára 2013 sa použije na podiely na zisku (dividendy) vyplatené najneskôr do 31. decembra 2013."
Odôvodnenie: Daňovník, ktorého zdaňovacím obdobím je hospodársky rok so začiatkom do 31. decembra 2012, bude základ dane znížený o daňovú stratu rozdeľovať pomerne podľa počtu mesiacov na časť, ktorá pripadá na obdobie do 31. decembra 2012, a na časť, ktorá pripadá na obdobie po 31. decembri 2012. Na časť základu dane, ktorá pripadá na obdobie do 31. decembra 2012, uplatní sadzbu dane podľa § 15 predpisu účinného do 31. decembra 2012, t. j. 19 %. Na časť základu dane, ktorá pripadá na obdobie po 31. decembri 2012, uplatní sadzbu dane podľa § 15 predpisu účinného od 1. januára 2013, t. j. 23 %.
Osobitná sadzba dane sa použije na tie podiely na zisku (dividendy) vykázané za zdaňovacie obdobia najneskôr do 31. decembra 2013, ktoré budú vyplatené len v priebehu roka 2013.
Druhý pozmeňujúci návrh poslanca Daniela Duchoňa a Ladislava Kamenického k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúci a doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia niektoré zákony.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
V čl. I bod 1:
1. Za doterajší bod 8 sa vkladá nový bod 9, ktorý znie:
V § 12 ods. 3 sa slová "Národný úrad práce" nahrádzajú slovami "Kancelária Rady pre rozpočtovú zodpovednosť" a slová "Slovenský rozhlas, Slovenská televízia, Fond na podporu zahraničného obchodu" sa nahrádzajú slovami "Rozhlas a televízia Slovenska".
Poznámka pod čiarou k odkazu 71 znie: "Čl. 3 ods. 7 a 8 ústavného zákona č. 493 o rozpočtovej zodpovednosti."
Doterajšie body 9 až 25 sa primerane prečíslujú.
Odôvodnenie: Navrhovanou úpravou sa spresňuje vymedzenie daňovníkov, ktorí nie sú založení alebo zriadení za účelom podnikania z dôvodu zmeny názvu daňovníka, zrušenia daňovníka a zriadenia Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Ďakujem.