11. schôdza

Ďakujem pekne. No, úplne úvodom, pán Duchoň, spomínali ste teda, že pri výpadku daní, určite sa pod výpadok daní, sa určite podpísal aj chaos alebo rozvrat vo finančnej správe, ako ste to nazvali, dá sa s vami len súhlasiť. Určite sa tam podpísalo, môžme filozofovať, že do akej miery, ale tam tento argument je určite správny.
Zároveň ale si myslím, že nie je správne, keď vy všetky dane a odvody hodíte do jedného koša a potom poviete, že je výpadok a je zlý odhad. Ja si myslím, že treba, pokiaľ naozaj chceme nájsť príčiny a dôvody, tak treba to rozlíšiť po minimálne nejakých tých základných skupinách. A to napríklad, čomu som sa ja venoval v mojom prvom vystúpení, to bola daň z príjmu právnických osôb, lebo tam idete napáchať úplne najväčší hriech, nie tie 4 %, ako pán Kamenický povedal, že veď to nemôže nič byť, to 4 % ako naozaj neznamenajú svet. V kombinácii s ďalšími štrnástimi na zdravotných dôvodoch, čo je de facto daň na právnické osoby, tak tým to zabijete.
Ale keď si pozriete daň z príjmov právnických osôb - výnos, tak keď idete na stránku Daňového riaditeľstva drsr.sk a otvoríte si príjem Prehľad o plnení daňových, nedaňových príjmov k 31. augustu - augustu, to je prednedávnom - tohto roku, tak plnenie dane z príjmov právnických osôb bolo na 100,63 %. To je uvedené priamo na štatistike.
Tak to by možnože stálo za to si pozrieť každú jednu daň, že kde dochádza k výpadkom. Ale keď sa bavíme o právnických osobách, tam k výpadku do konca augusta nedochádzalo, teraz je tam nejaký výpadok. A môžme sa baviť o tom, že či je spôsobený už vašimi opatreniami, lebo veď to už je niekoľko mesiacov, čo vládnete, alebo ešte inými.
Škoda, že na tú druhú vec mi už neostal čas, tak nabudúce, na to HDP a daň z príjmu.
Ďakujem.

Ja by som chcel poukázať ešte na jednu súvislosť, že vy stále nevnímate tú komplexnosť a vzájomnú prepojiteľnosť jednotlivých hospodárskych opatrení. Keď ste zdôvodňovali, že v roku ix bola rovná daň, ale nemalo to taký vplyv. No vtedy, keď bola prvá Ficova vláda, áno, rovná daň bola, ale zároveň už ste dokaličili Zákonník práce, a to omnoho horším spôsobom ako dnes, takže preto tá nezamestnanosť prudko rástla, preto my hovoríme, a ďalšie protikrízové opatrenia, preto hovoríme o smrteľnom kokteili. Kokteil znamená, že sa skladá z viacerých zložiek. Preto to je kokteil.
A toto je toto, čo vy robíte a neuvedomujete si tie súvislosti, keby napríklad dneska ste, vymyslím si, znížili dane a prijali Zákonník práce, ktorý ste prijali, tak by sa to rozchodilo, pretože by nedošlo k tej smrteľnej kombinácii. Ale vy všetko, čo meníte, meníte k horšiemu a to vytvára ten negatívny mix. A to si treba uvedomiť. Potom by ste našli správne odpovede. Takto ich nikdy nebudete nachádzať.
Pozrite sa do sveta. Veď Litva napríklad, ja som to hovoril pri prvom čítaní, tak v ústnej sa k tomu vrátim, tá je príkladom toho, že najprv išla vašou zlou cestou. Zistila, že to je úplne cesta do pekla. Došlo k veľkým výpadkom. A potom sa vrátila k tomu, že vysoké zdaňovanie je zlé. Znížili dane a dosiahli presný opak.
Takže vy dosiahnete presne to, čo si pán Blaha myslí, že nedosiahnete. Dosiahnete zníženie príjmov štátneho rozpočtu, logicky dosiahnete nízky štát, akurát, že vy potom zadlžíte túto krajinu, aby ste svojim sľubom učinili zadosť, tak budete financovať na dlh ten váš veľký socialistický štát.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec Duchoň, pozorne som vás počúval ako predsedu výboru pre financie a rozpočet a svojimi odbornými argumentami ste sa snažili naozaj rozsalámovať argumenty, ktoré kritizujú tento predložený zákon, a najmä teda zvyšovanie daní. Konštatujete, ale bez vízie a dokonca aj v mene Európskej únie, bez vízie, bezvýchodiskovú situáciu hospodárstva a jednoducho poukazujete na to, že iné riešenie proste nie je, treba zvyšovať na príjmovej strane, teda príjmy štátneho rozpočtu, na to je ako jediná možnosť, alebo najefektívnejšia možnosť navýšiť dane. A bez ohľadu nato a tie efekty, na ktoré upozorňujeme, že zvyšovaním dane vlastne budeme odradzovať, budeme zhoršovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Ja len tak krátko chcem reagovať. Pre žiadnu vládu nemôže byť výzva deficit akýkoľvek, aj keď by bol stlačený pod 3 %, tak ako to bolo odprezentované. Výzvou pre každú vládu by mal byť vyrovnaný rozpočet. Vyrovnaný rozpočet, to je skutočná tá výzva. Ak hospodár hospodári tak, že tvorí dlžoby alebo stratu, je to zlý hospodár. Ak štát takto hospodári, je zlým hospodárom. Ak firma tak hospodári, skrachuje. Ak rodina by tak hospodárila, môže sa rozpadnúť. Takže výzvou pre každú vládu, opakujem, je, naopak, vyrovnaný rozpočet a nie deficit v akejkoľvek podobe. Ďakujem, ja len toľko.

Ďakujem za slovo. No, vedieme tu siahodlhé diskusie o, podľa môjho názoru, veľmi jednoduchej veci, čo do obsahu, ale čo do dôsledkov a následkov možno naozaj katastrofálnych rozmerov. A ja by som to možno zjednodušil do jednej otázky podľa mňa zásadne, ktorú by som vám rád ako predsedovi finančného výboru položil, veľmi pragmatickej. Že ak by ste mali podnik, ktorý produkuje zisk, ktorý je, samozrejme, závislý od výšky daní alebo daňového zaťaženia, a mali by ste možnosť prísť alebo odísť, alebo sa rozhodnúť, či pôjdete do krajiny s vyšším, alebo s nižším daňovým zaťažením, do ktorej krajiny pôjdete? Ak žiadne iné obmedzenia, najmä teritoriálne, v zásade neexistujú?

Ďakujem.
K pánovi poslancovi Kadúcovi. Tam ste to nejak tak formuloval, že ak by ste mali spoločnosť, ktorá je akože závislá od zisku? (Reakcia poslanca.) Tak akože logicky, samozrejme, každá spoločnosť sa vytvára nato, aby, teda s cieľom dosiahnuť maximálny zisk, to je ako logické. (Reakcia poslanca.) Od daní. Zase. Ktorý podnikateľ povie, že chcem platiť dane? Asi žiaden. Je úplne prirodzené a logické, že každý podnikateľ by chcel mať nízke dane. Ale ja stále som poukazoval na jednu zásadnú skutočnosť, že tu nie je priama úmera medzi tým, že tu bude rovná daň alebo nízka sadzba dane a jednoducho tu bude dochádzať k hospodárskemu rastu, bude tu dochádzať k výraznému poklesu nezamestnanosti. Všetko toto je naviazané na externé prostredie, ktoré, všetci vieme, v akom dnes žijeme. A preto tvrdím, že každá spoločnosť, ktorá má, ktorá by mala mať expanziu do budúcnosti, to znamená, že by sa jej rozširoval odbyt, to znamená, že by sa jej do budúcna rozširovali výnosy, tak bude zamestnávať, bude prijímať nových ľudí, bude aj platiť dane, pretože má víziu ďalšieho hospodárskeho rastu. Ale toto je podmienené naozaj tým, do akej miery sa v dnešnej situácii ešte dokáže expandovať. A, bohužiaľ, tá situácia externá je natoľko zlá, že toto je ten základný determinant, ktorý spôsobuje to, že tržby sa prepadávajú. To, že jednoducho tie firmy prepúšťajú. Ako toto je tá základná vec, na ktorú som sa snažil vo svojom príspevku upozorniť.
A druhá je tá, že, tak ako som povedal, ten, proste tá modla tej nízkej sadzby dane sa ukázala, že jednoducho ako nefungovala.
To asi aj k ostatným kolegom.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážené kolegyne, kolegovia, sme svedkom opäť už niekoľko hodín trvajúcej... (Reakcia z pléna.) Pol hodiny. (Reakcia rečníka na otázku z pléna.) ... trvajúcej diskusie o progresivite daní, aby som to zhrnul, kde už sme úplne prestali registrovať, že náš rokovací poriadok má tri čítania. V prvom čítaní sa hovorí o filozofických, ekonomických, spoločenských podmienkach, legislatívnych otázkach, či je potrebné meniť legislatívu a podobne. V druhom čítaní sa zaoberáme potom už vlastným textom zákona, bavíme sa o navrhnutých pozmeňujúcich návrhoch. A v treťom čítaní potom už iba opravujeme prípadné gramatické chyby. My ale už pokračujeme naďalej v prvom čítaní. Diskutuje sa opäť a diskutuje sa opäť veľmi všeobecne a diskutujú sa teda predovšetkým hodnoty.
Vážení kolegovia z opozície, som veľmi rád, že tí najviac zaslúžilí bojovníci tu sedia, takže môžem s nimi trošku popolemizovať. Už len z toho dôvodu sa mi zdá, že je potrebné zareagovať na túto diskusiu, keď tu existuje, a obávam sa, že už racionalita ani zďaleka nie je tou najviac sledovanou hodnotou. Už len potrebujem demonštrovať verejnosti teda, že ten odpor je masívny a my v opozícii sme urobili všetko, čo sa dá, a naťahovali sme to, ako sa to len naťahovať dá.
Dobre. Skúsme teda k tým niektorým základným hodnotám. Znovu, vážení kolegovia, zostanem v pozícii, že nebudem citovať ani nejak dramaticky ľavicové pramene, ani ľavicovo vyhranených autorov, ale budem sa snažiť interpretovať to, ako ja vidím prebiehajúcu diskusiu a ktoré faktory považujem za dôležité.
A keďže opakovanie je matka múdrosti a nič nám to nepomáha, tak mi dovoľte znovu opäť zacitovať z jedného článku, ktorý bol uverejnený pravdepodobne nie v ľavicovom denníku, volá sa SME, a bol tam napísaný tento titulok: "Vystrašení lídri hľadajú budúcnosť kapitalizmu." Dokonca organizátori aj zrušili tradičný panel o predpokladanom vývoji ekonomiky počas roku, ale nahradili ho iným panelom v Davose, ktorý nazvali "Zlyháva kapitalizmus 20. storočia v 21. storočí?". Zakladateľ tohto fóra pán, tuším, Scheuble v danom svojom príhovore na tomto fóre povedal: "Kapitalizmus v dnešnej podobe už nesedí do súčasného sveta." Takže necitujem fóra, kde prichádza 3-, 4-tisíc účastníkov, ktorí sú pandantami tohto davoského fóra a kde ľudia hovoria o biede, o nespravodlivej majetkovej diferenciácii a o tom, že ten tradičný koncept pre spoločnosť sa dramaticky vyčerpal a v konečnom dôsledku necítia v svojom okolí pokrok, ale, naopak, deštrukciu.
Nesledujeme, že by sme sa s týmto zaoberali, nesledujem a ako počúvam kolegov z opozície, ale absolútne, ani o centimeter, v ich vystúpeniach sa hodnotovo nezmenilo nič. Klasický, čistý neoliberalizmus. Preboha, len nie dane! Lebo tých nadšených budovateľov pracovných nových miest tým zneistíme, znechutíme, odídu, ujdú. Nehovoríme principiálne o nejakej etike, nehovoríme principiálne o spoločnosti, že tá ekonomika prebieha a je súčasťou nejakej spoločnosti, že už máme špecializáciu, že podnikať môže v spoločnosti maximálne 20 %. Ale napriek tomu licomerne tí, ktorí podnikať nemôžu a ktorí v tom mojom príklade, o ktorom som hovoril, že po desiatich rokoch priemerne úspešný podnikateľ, ktorý zarobí ročne 2 mil. korún, a učiteľ so 600 eurami po desiatich rokoch sú v dramaticky odlišnej situácii, tak teraz nesmierne podporujete ono plytvanie verejnými peniazmi, a treba naliať do učiteľov a podobne. Licomernosť, principiálna nehodnotovosť a len chrániť ich záujmy, ktorý preukázateľne likviduje spoločnosť. Neviem to už inak povedať. Preukázateľne likviduje spoločnosť. Takže toto hovoria v Davose.
Skúsim ešte nejako inak. Vyšla taká jedna kniha, dovoľte mi z tej knihy zacitovať, lebo hodnotovo o tom čistom trhu a o tom všetkom, čo tu pán kolega Kaník, pán kolega Sulík atď. narozprávali, tak skúsim, čo povedal spisovateľ, ktorý v českom nakladateľstve Akadémia vydal knihu, to znamená v nakladateľstve, ktoré neoverené texty nepublikuje, a kniha vzbudila relatívne veľký ohlas v odbornej verejnosti. A hovorí autor Cassidy, ktorý je pravidelným dopisovateľom New Yorkeru, newyorského časopisu, známeho celosvetovo. "Poňatie finančných trhov ako racionálnych a samosprávnych mechanizmov je vynálezom posledných 40 rokov, predtým väčšina ekonómov sympatizovala s Charlesom Mackayom, novinárom a niekdajším kolegom Charlesa Dickensa, ktorého kniha Neobyčajne populárne bludy a šialenstvá davu z roku 1841 prirovnávala špekulatívnu posadlosť ako tulipánomániu, ktorá zachvátila Holandsko v 30. rokoch 17. storočia, ekonomickú bublinu v Obchodnej spoločnosti Južné more (South Sea Company) v Londýne v 20. rokoch 18. storočia, k čarodejníckym procesom a k ďalším príkladom kolektívneho šialenstva. Hovorili, že: "Prechod od Mackayovho pesimistického pohľadu na financie k optimistickému pohľadu Greenspanovmu", nemusím kolegom hovoriť, kto to je, "trval dlho a aspoň čiastočne sa zakladal na nesprávnej interpretácii teórie tzv. neviditeľnej ruky, ktorú Smith nemal nikdy v úmysle aplikovať na financie. Tento prechod začal iróniou osudu v 30. a 40. rokoch 20. storočia, kedy sa zdalo, že kapitalizmus stagnuje, a tak mnohí ekonómovia sa dívali dokonca priaznivým pohľadom na nahradenie cenového systému centrálnym plánovaním," tvrdí autor. Má pravdu, nemá pravdu?
Čo je ešte ale zaujímavejšie ďalšie pre vás, kolegovia, keďže zvlášť SaS ako strana podporuje Hayekovu spoločnosť a má pocit, že proste to je guru európskej ekonomiky a hodnoty dokonca ani nie modifikovať, ale absolútne aplikovať, lebo podľa nich tým pádom je to záruka šťastného rozvoja spoločnosti. Pozrieme sa, čo hovorí tento autor v tejto jeho knihe. "Keď som začal počiatkom 80. rokov"... (Reakcia z pléna.) Cassidy: "Prečo trhy zlyhávajú", sa volá tá kniha.
A píše tento autor toto: "Keď som začal začiatkom 80. rokov v 20. storočí študovať ekonómiu na Univerzite v Oxforde," aby sme si rozumeli, "Hayek bol všeobecne vnímaný ako pravicový pomätenec. Iste, v roku 1974 získal Nobelovu pamätnú cenu, avšak to v ekonomickej brandži sa bralo ako politická náhrada, lebo ju obdržal spolu s Gunnarom Myrdalom, švédskym ľavicovým ekonómom. Myrdal dokonca neskôr povedal, že by ocenenie nebol prijal, keby bol vedel, že sa o túto cenu má deliť s Hayekom. Hayekove návrhy na oslabenie odborov, privatizáciu odjakživa sa zdali bizarné. Bol pokladaný skôr za libertiánskeho politického filozofa, nie za praktického ekonóma. Svoje univerzitné a postgraduálne štúdiá som zdarne ukončil," píše autor, "hoci som ani jeden z jeho článkov nikdy nečítal a nebol som sám. Až donedávna zmieňovalo Hayekovho meno iba veľmi málo učebníc ekonómie a jeho vedecký životopis nebol k dispozícii vôbec."
To píše teda zrejme absolvent Oxfordu z 80. rokov a ponúka nám to v knihe, ktorú vydalo české nakladateľstvo Akadémia.
Vážení kolegovia, ja netvrdím, že to je pravda, len tvrdí to autor, ktorý je vnímaný ako veľmi zaujímavý autor, minimálne, aby som povedal. (Reakcia z pléna.) Takže toľko to k tým vašim východiskám, ale to by až taký problém nebol. V tých 90. rokoch sme naozaj boli dosť málo pripravení na ten transformačný proces a vtedy sa zdalo, že "Cesta do otroctví", Hayekova, že je nesmierne nádherná kniha, aj ja som ju s veľkým zaujatím čítal a Ježekove potom české reinterpretácie tejto knižky, a to, akým sa stávala vlastne čímsi, čo predtým marxizmom a inými teóriami vychovávaných ľudí, ako vytvorilo u nich predstavu, že toto je to, čo je ten skutočný kapitalizmus.
Vážené kolegyne, kolegovia, ale od roku 1989 už máme za sebou 22 rokov. Je neuveriteľné, že nenastal ani najmenší posun, a to dokonca v situácii, keď sa nachádzame vo vleklej kríze a k prehodnocovaniu základných hodnôt dochádza v celosvetovom pomere. Skúsme, aké autority v danom prípade, okrem teda tých davoských, ak by nestačili.
Chcel by som sa zmieniť o autoritách cirkevných, pretože v našom parlamente, teraz už nehovorím k váženým kolegom zo SaS-u, ale máme tri strany, ktoré majú v názvoch, že sú strany kresťanské: maďarská SDKÚ, slovenská Kresťanskodemokratická strana atď. Ja som zaregistroval, že v roku 2011 v novembri, existuje tam taký inštitút, ktorý sa volá Pápežská rada. Je Pápežská rada pre rodinu, pre solidaritu a jedna z nich je pre pokoj a solidaritu a táto vydala nótu k reforme svetového finančného systému. A teraz pozrime sa, že čo teda komentár v postoji v klasickom kresťanskom periodiku k tomuto dielu uvádza: "Za najnaliehavejšiu oblasť politiky bola označená politika týkajúca sa sociálnej spravodlivosti, finančná a menová politika, ktorá nepoškodzuje slabšie krajiny, politika zameraná na realizáciu voľného a stabilného trhu, ale aj politika zameraná na spravodlivé rozdeľovanie svetového bohatstva aj prostredníctvom doteraz ešte neznámych globálnych foriem daňovej solidarity."
Vážené kolegyne, kolegovia aj zo SaS-u, aj z Obyčajných ľudí, ako v tejto diskusii môžme identifikovať zvlášť v ťažko neoliberálnych vystúpeniach pána Brocku, neviem, do akej miery reprezentujú celý klub KDH, jak aspoň náznak záverov tejto rady možno postihnúť? Zákonník práce, ktorý likviduje pracovné prostredie, ľudia, ktorí žijú dlho v poddimenzovaných mzdových podmienkach, chceme im ešte znížiť, lebo budeme nekonkurenční. Ktovie, nemôžme už dneska robiť žiadnu domácu hospodársku politiku, lebo nemôžme, no tak v takom prípade musíme byť investorovi každému, ktorý sem príde, absolútne vďační a vytvoriť absolútne podmienky a v danom prípade, aby sme prežili, netreba na sa ľudí vôbec pozerať, na to, ako žijú.
Kde sú tie nádherné hodnoty, ktoré kedysi kresťanská sociálna politika postulovala spolu, mimochodom, so sociálnou demokraciou, ako napríklad ľudská dôstojnosť, právo na dôstojný život? Na jednej strane plné ústa rodinnej politiky, na druhej strane jediné, čo ponúkate ľuďom, aby sa rozbehli po svete, aby chodili za prácou, neviem, stovky kilometrov a podobne, ale jedným dychom rovnako treba rodinnú politiku, treba, aby sme rodinu podporovali, lebo je to nesmierne dôležité.
Veď tam sú tak zásadné protirečenia, ale ani to by nebolo tragické. Tragické je to, že je nulový posun. Ja naozaj, ja s kolegami mám možnosť vás počúvať už šesť rokov. Tragédia je, že pokiaľ nezareagujete na tieto veci a nie ste schopní aspoň trošku vnímať vážne reálie, v ktorých sa spoločnosť nachádza, obrovské príjmové nožnice, ktoré sa roztvárajú, obrovské množstvá nezdaneného kapitálu, veď som tu rozprával o 28 biliónoch amerických dolárov, ktoré sú v daňových rajoch. Jak sa tam dostali? Sú to zdanené peniaze? Veď len malá úvaha o tom, že 20-percentné zdanenie 28 biliónov amerických dolárov, v preklade je to 5 alebo 6 biliónov amerických dolárov, je to viac ako hrubý domáci produkt Francúzska a Nemecka dokopy. Veď to sú obrovské peniaze!
O aké prekvapkávanie, že ktoré ako príde a ľuďom sa zlepší situácia? Keď celá Británia je dneska v obrovskej diskusii na tému, že zisťujú, že obrovské koncerny, už som tu niekoľkokrát rozprával, ako je Starbucks a podobne, neplatia dane. Murdockovi vyrátali, že celý jeho koncern zaplatil 2,7 %, už ani nehovoria o internetových a iných firmách, ktoré ale absolútne unikajú zdaneniu. Veď odkiaľ tých 28 biliónov amerických dolárov zobralo v tých daňových rajoch?! (Potlesk.)
Ale na druhej strane plné ústa toho, ľudia sa musia ešte viacej uskromniť, dôchodcovia, nedá sa nič robiť, musia dožiť v tých absolútne neserióznych podmienkach, kde nemajú dokonca peniaze ani na lieky podľa elementárnych modelov, ktoré si vytvoríme, čo urobíte s 300- až 400-euro pri dôchodku.
Vážené kolegyne, kolegovia, kde je, ako môžme čo len trošku polemizovať a komunikovať s kresťanskou sociálnou náukou, keď tu není ani náznak nositeľov tejto politiky?!
Proste, možno sa k tomu vyjadríte, možno to my dobre nevidíme, ale som presvedčený, že je to tragické, ak to na Slovensku vyzerá takto, a keď ani napríklad tie dva symboly, ktoré som citoval, davoské fórum a Pápežskú radu pre pokoj a solidaritu, ktorá vysiela veľmi vážne posolstvá, posolstvá do sveta, že to nemá ani nulovú reflexiu vo vašich vystúpeniach. Ani nulovú!
Vážené kolegyne, kolegovia, ale dôsledkom potom je, že sa dostávame do tej situácie, ktorú vidíme. Nič iné nerobíte, len vlastne ste v permanentnej obštrukcii. Nejdete do serióznej diskusie. A prečo nejdete do serióznej diskusie? Vystavil vám zrkadlo jeden pán, ktorého som ja čítal, ale som vždy bol dosť výrazne psychicky konsternovaný po tom, čo som čítal, volá sa pán Breiner, je to náš významný hudobný skladateľ. Odišiel predčasom do Spojených štátov alebo do Kanady, kde žije. Teraz vydal v SME jeden veľmi zaujímavý článok, kde síce teda není ani za Obamu, ani za Mitta Romneyho, ani za socializmus, ani nesocializmus. Napriek tomu tak kritické, kritické slová na tému existujúceho neoliberalistického konceptu ťažko nájdete pomaly ešte aj v lavicovej literatúre, vážené kolegyne, kolegovia. Len taký malý citátik, jeden, mi dovoľte z neho, opäť, to není ľavicový autor, je to človek, ktorého možno poznáte a viete, o čom rozprávam, že čo nám tento človek ponúkol, že čo všetko zistil v Amerike.
Hneď to bude, len trošičku... (Rečník listuje v papieroch. Reakcia z pléna.) O Obamovej Amerike. No, veta typu, že všetci naši lídri našich kresťanských strán vyjadrili v našej tlači, všetci sme to videli, nesmiernu ľútosť, že nebol zvolený Mitt Romney, lebo že to by bol ten správny kandidát. No pán Braidner hovorí, že Romney (reakcia z pléna), Breiner, pardon, ďakujem.
"Romney bol najnormálnejší zo všetkých republikánskych kandidátov. Znamená to ale akurát to, že bol najlepší z kŕdľa psychicky vážne narušených mimozemšťanov s názormi stredovekých inkvizítorov." (Potlesk.) Toho Mitta Romneyho, ktorý nebol zvolený, bol okrem iného nezvolený aj preto, že ďalší miliardár, meno som zabudol, ale nie je podstatné, keďže podporoval ďalšieho, ako tvrdí teda pán Breiner, toho inkvizítora Gingricha z toho minulého storočia ešte, tak vyrobil proti Romneymu polhodinový dokument. Ja zaujímavé, že naše médiá o tom absolútne neinformovali, pričom zohrával v americkej tlači, v americkej kampani veľmi zásadnú úlohu. Na a tam zrazu v tom dokumente hovoril jeden z robotníkov v papierni, že, no áno, donútili nás postaviť 12-metrové pódium, na ktoré sa postavil pán Romney a hovoril, že musím zlikvidovať vašu firmu s 12-tisíc zamestnancami, ale nebojte sa, všetci dostanete zlaté padáky. A ďalej hovoril v tom dokumente, čo natočil ten pravicový miliardár, na prospech toho Gingricha, že teda úplne náhodou, úplne náhodou pán Romney zarobil na tom 100 mil. amerických dolárov, z ktorých hneď zdanil dokopy maximálne 14 % v tom období, pretože zvyšok prehnal pre svoju nekresťanskú mormonskú nadáciu, ktorú má. To hovorí pán Breiner, ako vyzerá ten kapitalizmu.
Ale aby som už ďalej nehovoril, ja chcem skončiť. Len, vážení páni, naozaj verte to, že som už starší človek, mocem sa tu 20 rokov a vážne trošku počúvajte a odpustite mi to slovo, lebo mám s mnohými z vás priateľské vzťahy, nestrápňujte sa už tak. Vážne, nerobte to, skúste sa pozrieť na reálny súčasný stav, jak to vyzerá.
Tvrdí opäť teda Breiner, ale, no: "Mzdy manažmentu sa popri znižovaní nákladov zvýšili 6- až 10-krát. Hovoríme o miliónoch, nie o fazuľkách", aby som citoval. "A čo je vrchol, pri likvidácii firmy a prepustení 18-tisíc zamestnancov si chce manažment ako súčasť likvidačného plánu vyplatiť špeciálne odmeny vo výške 1,750-tisíc dolárov. Čiže to je ten nádherný mechanizmus, nezdaňujme, žiadne progresívne dane. Zlikvidujete podnikanie, zlikvidujete vyrábanie nových pracovných miest. Kto číta trošku štatistiky o tom, ako dramaticky sa zvýšili platy manažmentov, obrovsky, a aké vážne autority kritizujú zásadným spôsobom tento jav, mimochodom, prezident Obama hovorí o obludnosti v tomto zmysle, vážené kolegyne, kolegovia. Hovorí o obludnosti, o bankách, ktoré sme sanovali peniazmi daňových poplatníkov, teda Spojených štátov, ktoré si vzápätí kupovali za 45 mil. amerických dolárov lietadlá a podobne a vyplácali si stomiliónové odmeny, vážené kolegyne, kolegovia.
Tiež to bolo s tým - rozmach pracovných miest. Príklad dám: prekvapká bohatstvo od tých veľkých z tých daňových rajov, odkvapká okamžite medzi ľudí a ľudia sa budú mať dobre. Deštruovali sme celosvetovú spoločnosť týmito hlúposťami z tej neoliberálnej, neoliberálneho konceptu, našťastie si to zatiaľ uvedomujú iba reprezentanti občianski, jak ja hovorím. Ak je to do istej miery kresťanská cirkev, ktorá prelomila bariéru nepolitickosti a nevstupovania do ekonomiky, pretože cíti, že tie procesy, ktoré fungujú vo svete, pokiaľ nebudú normálnym spôsobom regulované, tak môžu pôsobiť vážne zničujúco. Vážne zničujúco. (Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Figeľ, Ján, podpredseda NR SR
Pokračujte, pán poslanec, nech sa páči.

Číž, Miroslav, poslanec NR SR
Áno. Takže ešte poslednú, posledný taký citát pre vás, vážené kolegyne, opäť z tohto, z tohto centra.
Americká daňová odbočka pre onoho šéfredaktora s inštinktom, takto: "Dane boli v Spojených štátov zavedené pred 100 rokmi," píše Breiner, "pretože verejnosť bola extrémne pobúrená veľkými majetkovými rozdielmi. Navyše daňová sadzba v Spojených štátoch v rokoch ´40, ´50, vyše 90 %." Tam autora opravím, v čase vojny v rokoch ´42 až ´45 bola až 94 %, potom začala klesať. Ale ďalej: "Najvyššia daňová sadzba pri príchode Ronalda Reagana k vláde bola 70 %," vážené kolegyne, kolegovia, "najvyššia daňová sadzba pri Reaganovej daňovej revolúcii", keď teda odchádzal, "bola 28 %."
A teraz píše autor: "Štátny dlh pri príchode Reagana", teda ešte pri 70 percentách dane, "bol 930 mld. amerických dolárov. Po odchode Reagana", po daňovej revolúcii, "bol štátny dlh 2 600 mld. dolárov." Neznamená to nič?
Vážené kolegyne, kolegovia, prosím vás pekne, som presvedčený, že v konečnom dôsledku u vás prevládne politický cit a pozitívna motivácia. Skúste nejak túto vládu zmysluplne vládnuť. Buďte naozaj konštruktívnou opozíciou a kritizujte všetko, čo má zmysel, pomôže to. Ja osobne na rozdiel od vás verím v kolektívny rozum. Verím v tom, že pokiaľ vytvoríme skutočne dobré prostredie a budeme sa korektne, zmysluplne a vecne prieť o hodnotách, o ich poradí, ako si ich zostavíme, tomuto národu pomôžeme.
Pokiaľ skončí náš vzťah z vašej strany čisto na obštrukčnom a nezmyselnom konfrontačnom princípe, nám bude zbytočne škodiť a obávam sa, že ani vy si politicky nepomôžete.
Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Poslanec Číž, ja sa pokúsim vás vrátiť z Ameriky na Slovensko. Pán poslanec, hovorili ste ešte vo svojom vystúpení, že nenašli ste v kresťanských, v slovenských kresťanských politických stranách nič z kresťanskej sociálnej náuky. No tak niečo vám pripomeniem, vy ste pravdepodobne neboli ráno v sále, keď ja som vystupoval a mal som aj také pomôcky pre názornosť. Tak teraz, prosím vás, pozerajte, pán poslanec. (Rečník drží v rukách kartónovú názornú pomôcku s údajmi.)
Zamestnanec, to znamená aj učiteľ, ktorý demonštroval pred Národnou radou pred pár hodinami, ktorý má hrubý príjem 700 eur, tak dnes vďaka politike kresťanských strán na Slovensku má dnes nulovú daň. Tento zamestnanec so 700-eurovým mesačným príjmom má nulovú daň, pán kolega. Ale za vás, keď schválime tento zákon o daniach z príjmov, tak tento učiteľ bude mať mesačne 59-eurovú daň. To znamená, vy, pán Číž, alebo Fico, alebo minister financií, mu každý mesiac zoberiete 59 eur. Za rok je to viac ako jeho mesačný hrubý príjem. Ale tomu milionárovi, ktorý bude mať 3 300 eur mesačne, tak tomu nezvyšujete daň ani o cent.
Pán Číž, je to zrozumiteľné, aký je rozdiel medzi kresťanskou sociálnou náukou a politikou SMER-u, ktorá berie, zodiera chudobných a bohatým dáva?! (Potlesk.)

Pán kolega Brocka, vy s tým transparentom jedným chodíte asi aj spávať, dokola to tu otáčate ako nejaký prací prášok v reklame. No dobre.
Ďakujem pekne kolegovi Čížovi za to, že nastavuje zrkadlo týmto našim mimoriadne limitovaným a provinčným neoliberálom. Svet je naozaj o niečom inom. Pán Kaník predtým hovoril: Pozrite sa do sveta, pozrite sa do Litvy. No tak, pán kolega Kaník, Litva nie je svet, svet je o niečom inom.
A je dobré, že ste spomenuli Hayeka. Hayek naozaj bol vnímaný a dodnes je vnímaný ako extrém, ako niečo, čo je v serióznej literatúre opomínané a marginálne. Pretože Hayek je naozaj neoliberálny extrémista. Keď napísal Cestu do otroctva, čo je mimoriadne povrchná knižka, tak bolo očividné, že sa jedná o neoliberálneho pomätenca, ale zašiel ďalej. Neviem, pochybujem silne, že ste čítali vôbec niečo od Hayeka.
V ďalšej knižke Právo, zákonodarstvo a poriadok, ktorú som si takisto veľmi poctivo naštudoval, tento autor obhajuje obmedzenie demokracie, čiže sa nejedná len o neoliberála, ale aj autoritatívneho filozofa.
A v Osudovej domýšľavosti v 90. rokoch viete, čo odporúča, ako odporúča riešiť chudobu s treťom svete? Odporúča týchto ľudí vyhladovať. Toto je váš vzor, takýto jeden sociálny darvinista a, dá sa povedať, odpudivý, odpudivý neoliberál.
Ale napriek tomu si ho vážim, vážim viac ako vás, páni kolegovia, pretože sa aspoň snažil argumentovať. Vy tu dokola točíte len vaše floskuly bez nápaditosti, bez argumentov. Ani len vlastných autorov nečítate. Pán kolega Sulík, aspoň tú moju knižku si konečne prečítajte.
Ďakujem.

Ja som rád, že Miro Číž sa podujal, aspoň vystúpil, lebo tu ako poslanci SMER-u nevystupujú, len naozaj si tak niečo hlesnú cez faktickú poznámku. Tak klobúk dole. To je vždy zaujímavé počúvať, ja to veľmi rád počúvam, tie citáty, aj keď vytrhnuté z kontextu väčšinou a nepochopené. Hlavne tá interpretácia je nepochopená. Takže buďme konkrétni.
Úplne súhlasím s tým citátom, že kapitalizmus v dnešnej podobe už nesedí do súčasného sveta. Áno, pretože kapitalizmus v dnešnej podobe sa dávno vzdialil od toho, čo kapitalizmus naozaj má byť. Socializmus ho prerástol skrz naskrz. Privatizujú sa zisky, socializujú sa straty. A to je prúser súčasného tzv. kapitalizmu, ktorým je západná Európa presiaknutá. Takže tam, naozaj, to není naša cesta, pretože toto ani Hayek, ani Smith neodporúčali, ani o tom nepísali. A to, čo musí byť základnou súčasťou, je morálka. Pretože ani, samozrejme, neviditeľná ruka trhu nefunguje, keď nefunguje morálka. To musí byť prepojené a o tom by sme mali hovoriť.
To, čo vy tu presadzujete a navrhujete, naozaj nie je sociálna spravodlivosť. Pretože sociálna spravodlivosť znamená, že sa ľudia budú mať lepšie. Tí, ktorí majú nízke príjmy. Budú sa mať horšie, pretože budú menšie príjmy štátneho rozpočtu, budú menšie zdroje na sociálne programy. A hlavne tí ľudia budú mať menej práce. Viac ľudí bude nezamestnaných. Čo je na tom sociálneho? Čo je, aká to je sociálna politika, keď príde desať tisíce, stá tisíce ľudí o prácu? Čo je na tom sociálneho?! Ja to neviem, neviem skutočne pochopiť.
O ďalších veciach, lebo dve minúty mi nestačia, samozrejme, tak potom v ústnej rozprave sa k tomu dostanem.