11. schôdza

Pán Blaha, ja sa netajím tým, že mám medzery, a už som niekoľkokrát uznal, že čo sa týka akademických kvalít, tak uznávam vašu, vašu kvalifikáciu a veľmi rád sa niečo doučím. S tým nemám problém. Ale sú tiež diela, ktoré som nečítal a na základe toho, čo som vedel doteraz, tak tá interpretácia, teda to, o čom ste hovorili pôvodne, nebol priamo Hayekov výrok, ale bolo to vytiahnuté z interpretácie, ktorú o Hayekovi povedal niekto iný. Na to som reagoval.
A, pán Faič, no, ono je to veľmi jednoduché. Ono sa hovorí, že kto do tridsiatky nebol ľavičiarom, nemá srdce, a kto po tridsiatke ostáva ľavičiarom, tak nemá rozum. A v podstate ono je to tak, že tie ľavicové riešenia tým, tou svojou ako keby jednoduchosťou a proklamovanou ľudskosťou intuitívne naozaj niekedy prídu sympatickejšie, ale keď sa pozrieme na to, že ony zákonite znamenajú zvyšovanie dlhov, že znamenajú nezodpovedné hospodárenie, že znamenajú veci, ktoré potom sa musia poctivo škrtaním a šetrením znovu naprávať, tak mi príde oveľa jednoduchšie naozaj radšej dlhodobo sa správať tak, aby tie rozpočty boli vyrovnané a dajme tomu aby sa zavádzali aj tie myšlienky znižovania, resp. zvyšovania distribúcie bohatstva medzi ľudí. Ale musí to byť robené na základe, na základe zodpovedného hospodárenia. A ja teda neviem o žiadnej socialistickej vláde, ktorá by za sebou v prvom rade nezanechávala dlhy. (Reakcia z pléna.) Švédsko teraz, Švédsko teraz je jedným z lídrov v zavadzaní pravicových reforiem, pán kolega, no.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, pán minister, milí hostia, dovoľte mi pár poznámok, keďže už som raz vystúpil v druhom čítaní k tejto téme, skôr aby som reagoval na to, čo povedali kolegovia, uviedol to na správnu mieru, tak ako sa nedá v rozsahu dvoch minút vo faktickej poznámke.
Zaujal ma výrok kolegu Blahu, ktorého teraz tu nevidím, o tom, že my to dávame do poriadku. To sa mi, to sa mi teda zapáčilo, že toto je dávanie do poriadku. Nuž tak dovolím si, dámy a páni, ešte raz zdôrazniť skutočnosť, že v tomto čase máme najvyššiu nezamestnanosť od júla 2004. To nepovažujem za dávanie vecí do poriadku, keď nezamestnanosť rastie. To, že rastie nezamestnanosť, vieme, že je aj z dôvodu zmien Zákonníka práce, z dôvodu zvyšovania daní, odvodov, z dôvodu rušenia rovnej dane. A na druhej strane aj z dôvodov neriešenia vecí, ktoré riešiť musíme.
Druhú poznámku mám pre pána poslanca Martvoňa, ten tu je v sále, ktorý sa odvolával takisto na správu o globálnej konkurencieschopnosti, v ktorej, ako už bolo povedané, v roku 2006 sme boli na 37. mieste v rámci konkurencieschopnosti pomedzi všetkých krajín hodnotených na celom svete, v roku 2012 na 71. Ak to neviete, pán poslanec, zber údajov bol robený za tejto vlády v druhom kvartáli tohto roka, čiže nie je pravdou, ako ste vy uviedli, že to bolo za minulej vlády, bolo to za tejto vlády. Môžete si to overiť u ľudí, ktorí robili zber. Za Slovensko to boli predstavitelia Podnikateľskej aliancie Slovenska, ktorí sú partneri Svetového ekonomického fóra pre Slovensko od začiatku tohto indexu.
Tento index je zostavený z mnohých položiek. Napríklad pracovné právo tvorí takmer pätinu celkovej konkurencieschopnosti, preto je tak dôležitý Zákonník práce. A tento index je tvorený predovšetkým ukazovateľmi, ktoré vyjadrujú budúcu konkurencieschopnosť. Ani nie tak súčasný stav prostredia na Slovensku, ale to, čo sa v krajine má diať, aké sú očakávania a aká je pozícia krajiny z hľadiska budúcnosti. Či dokáže sa starať lepšie o pracovnú silu, či dokáže lepšie využiť know-how, či dokáže zabezpečiť nezávislosť súdnictva, či dokáže reagovať na zmeny, ktoré sa dejú vo svete, aký je daňový odvodový systém, aké sú očakávania. A tento zber údajov bol robený po programovom vyhlásení súčasnej vlády, za dnešného vášho vládnutia. Aby sme si boli len na čistom aj v tejto otázke.
A to je verejne prístupná táto informácia, takisto ako aj všetky ukazovatele, z ktorých, mimochodom, Slovensko sa prepadáva práve kvôli tomu, čo je neriešené. Osobitne, už som to raz zdôraznil, súdnictvo a jeho nezávislosť je najhoršia v Európskej únii. Sme najhorší, sme za africkými krajinami, ďaleko-ďaleko za rozvojovými krajinami. Aj to je pozícia, ktorá ovplyvňuje celkovú konkurencieschopnosť. Aj to je vplyv na naše postavenie vo svete, že jednoducho ľudia, ktorí sem prídu, tak sa nemôžu dovolať práva. Aj tí, čo tu žijú. Jednoducho tie zákony, na jednej strane sa ich snažíme robiť čo najlepšie, verím, že všetci s čo najlepším úmyslom, ale na druhej stane, keď sú nevykonateľné, no tak to je veľmi zlý signál pre tých, ktorí tu fungujú, či už tvoria pracovné miesta, alebo sú zamestnanci, alebo pracujú vo verejnej správe, či sú to učitelia, lekári a podobne. Všetci, ktorí sa poctivo živia a živia aj tento štát.
Čo sa týka toho výroku, ktorým som začal, že to dávate vraj do poriadku, nuž, bohužiaľ, vy ste to dali do poriadku tak, že ste odovzdali za vašej prvej vlády krajinu s 8-percentným deficitom. Čiže to, čo sa deje dnes, tá vaša konsolidácia, ktorú majú zaplatiť Ien a len občania tejto krajiny, je spôsobená predovšetkým vaším nehospodárením za prvej Ficovej vlády. Taká je realita. A realita je taká, že minulá vláda Ivety Radičovej sa snažila konsolidovať. Konsolidovala z dvoch tretín na strane výdavkov, teda šetrila. To je zásadný rozdiel medzi tým, čo sa deje teraz. Pretože nevidíme ani jeden náznak šetrenia, nevidíme ani snahu a týka sa to vymenovania nového postu vo vláde pána vicepremiéra Vážneho, týka sa to šiestich nových štátnych tajomníkov, týka sa to stále trebárs úradov, ktoré fungujú a už by mohli byť dávno zrušené, ktoré vy hovoríte, že nepotrebujete. Napríklad Fond národného majetku a tak ďalej a tak ďalej. Týka sa to nových ambasád, ktoré idete otvárať, novej budovy na ministerstve zahraničných vecí. A môžme pokračovať. Tých priestorov pre šetrenie je spústa.
Takže dovoľte mi zdôrazniť, že už som to raz pri tomto zákone povedal. Rovná daň znamenala nielen jednoduchosť, znamenala nielen prácu pre Slovensko, ale znamenala nakoniec aj vyšší príjem do štátneho rozpočtu. Na túto tému tu bola takisto dosť obsiahla debata, ale skutočnosť sa nedá vyvrátiť. Sú to fakty, že za päť rokov po zavedení rovnej dane sa dane z príjmu právnických osôb v štátnom rozpočte viac ako zdvojnásobili. Jednoducho bola tu win-win situácia.
Keď som počul argumenty na druhej stane, že to bolo aj externým vplyvom, určite áno. Samozrejme, že aj externé prostredie hralo úlohu a samozrejme, že najmä vstup na najväčší spoločný trh na svete, na európsky trh, takisto od roku 2004 mal svoju pozitívnu úlohu. Ale najsilnejším argumentom, prečo rovná daň zafungovala, je porovnanie s okolitými krajiny, ktoré tiež vstúpili do Únie v tom čase. A vieme, že štátny rozpočet z daní z príjmu, z rovnej dane profitoval na Slovensku viac ako v krajinách, ktoré rovnú daň v tom čase nemali, napríklad v Česku. Ten nárast bol celkove len pri firemných daniach 3,5-násobný v porovnaní s Českom.
Takže je jednoznačné, že tento systém zafungoval. A čo považujem za osobitne dôležité, zafungovala filozofia znižovania priamych daní, aj keď na úkor nepriamych, aj v tom roku 2004. Zafungovala tá filozofia tak, že všetky okolité krajiny do jednej tento model skopírovali. Všetky krajiny po Slovensku znížili priame dane. Taký bol silný vplyv rovnej dane a silný vplyv filozofie, ktorá presadila nižšie zdaňovanie aktivity a nižšie zdaňovanie práce. Stalo sa to v takých krajinách, kde to bolo predtým nepredstaviteľné, napríklad v Rakúsku. Ďalšia krajina, ktorá nasledovala túto filozofiu, bolo Nemecko.
Čiže ten vplyv bol skutočne nielen symbolický, ale veď ten vplyv mal veľký význam v celom stredoeurópskom priestore. Preto Slovensko tak zaujalo a preto je o to čudnejšie, že týmto krokom si dávame na Slovensku vlastný gól. Dávate ho vy tým, že rušíte rovnú daň. Nie je to len symbol, je to filozofia, ktorá znamená zjednodušenie, prácu a nakoniec aj väčší príjem štátneho rozpočtu.
Preto keď sme tu veľakrát počuli reči o silnejšom, slabšom štáte, nuž ale keď zvýšite dane, dámy a páni, tak, samozrejme, všetci vieme, a to už vám hovoria takisto mnohí ľudia, nielen my z opozície, že tie príjmy v štátnom rozpočte nebudete mať, že nakoniec ten silný štát nebudete mať. Skôr cestou k lepšiemu fungovaniu štátu, k jednoduchšiemu, prehľadnejšiemu systému je práve systém rovnej dane. Taká je realita a taký je stav, v ktorom sa momentálne nachádzame.
Čo je ďalej treba ešte povedať v súvislosti s porovnaním s inými krajinami. Tak ako som hovoril, v roku 2004 klesla sadzba daní z príjmu zavedením rovnej dane na Slovensku z 25 na 19 %, bola to vtedy najnižšia sadzba dane z príjmu v regióne. A nadlho aj zostala. Dnes zvyšovaním daní na 23 % sa dostávame na najvyššiu úroveň v krajinách V4, teda s porovnateľnými krajinami, s ktorými súťažíme o nové pracovné miesta. Čiže jasné znevýhodnenie pozície Slovenska v súťaži o nové miesta, ale jasné aj zhoršenie pozície pre ľudí, ktorí žijú na Slovensku. Zhoršenie pozície pre malých podnikateľov, ktorí najviac vytvárajú pracovné miesta, ktorí sú najväčšími zamestnávateľmi a ktorí veľmi ťažko si optimalizujú svoje dane na rozdiel od medzinárodných firiem v širšom priestore. Takže najviac doplatia na to tí, ktorí sú v tomto prípade slabší. Platí to aj o rôznych príjmových skupinách, ako tu bolo diskutované. Bohužiaľ, tento zákon sa netýka len najsilnejšej príjmovej skupiny, len 10 % najbohatších, týka sa to takmer, takmer všetkých.
Je to otázka fungovania, je to otázka filozofie, zjavne vládna strana a opozícia má na túto otázku rozdielny názor. Ale čo je aj zjavné a čo treba zdôrazniť, tak ten vývoj je nespochybniteľný. Vývoj, ktorý nikoho z nás neteší, ale ktorý hovorí o tom, že rastie počet nezamestnaných, firmy odchádzajú. Nie je to len tých sedemsto firiem preregistrovaných do Maďarska, ktoré jednoducho nezanikajú, ale fungujú v inom priestore. Firmy idú do priestoru, kde dokážu lepšie zhodnotiť svoj kapitál. To je úplne prirodzené. Keď im ten priestor nevytvoríme na Slovensku, prídeme o pracovné miesta.
Je nespochybniteľné, že situácia v Európe nie je jednoduchá. Je nespochybniteľné, že klesajú zákazky našim firmám. Aj toto má vplyv. To každý súdny človek musí potvrdiť. Ale o to je dôležitejšie, aby sme na Slovensku vytvárali dobré pracovné prostredie, aby sme na Slovensku vytvárali prostredie, ktoré ešte nezhoršuje tento vývoj, ktorý v Európe nie je priaznivý, ale ktorý dokáže prilákať nových investorov, ktorí našim domácim zamestnávateľom vytvorí lepšie podnikanie, aby vytvorili viac pracovných miest. O tom je tento zákon, tento kľúčový zákon, ako aj pán minister na začiatku správne ho uviedol, a o tom je podstata aj debaty, ktorá, si myslím, bude pokračovať celé volebné obdobie, pretože to nie je len o jednom zákone.
Osobne ma celkom mrzí, že síce tento zákon bol uvedený ako kľúčový zákon, ale doteraz o ňom v rozprave vystupovali predovšetkým poslanci opozície. Výnimkou boli dvaja predstavitelia vládnej strany. Čiže záujem riešiť veci, evidentne podľa tejto rozpravy, majú viac poslanci opozície.
Dámy a páni, aj keď rozhodnutie je na dosah, ja verím ešte, že stále bude o čom, nielen pri tomto zákone, bude o čom hovoriť na tému zlepšovania prostredia pre pracovné miesta. Pretože to považujem za najdôležitejšie práve pre ďalší vývoj, ktorý nie je jednoduchý, ale práve, keď chceme hovoriť o tom, aby sme toto prostredie zlepšovali, aby sme ľudom uľahčovali život, tak nesmieme im hádzať polená pod nohy napríklad takýmto zákonom, ktorý ruší rovnú daň, zavádza viac sadzieb, zvyšuje dane, a tým vyháňa prácu zo Slovenska.
Preto, samozrejme, takúto formu zákona, takýto zákon a vôbec zvyšovanie priamych daní podporovať nemôžem.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Štefanec, v podstate ja si dovolím upozorniť na to, že neviem, aké informácie zasielali vaši kamaráti Svetovému ekonomickému fóru, ale ja vychádzam zo zverejnenej správy na webovej stránke Svetového ekonomického fóra, kde to štatistické zisťovanie v tej správe je uvedené v tých rokoch, teda kedy bola vláda Ivety Radičovej. Potvrdzuje to aj to, že bolo to vyhotovené, teda nehovorím, že štatistické zisťovanie bolo robené v roku 2012, ale vyhotovená tá správa bola až teda v 1. polroku 2012. Ale štatistické zisťovanie je tam uvedené v tých rokoch.
Čo sa týka vášho ďalšieho argumentu, že v roku 2006 sme boli na nejakom 37. mieste, pokiaľ si dobre pamätám. Znova si dovolím poukázať na to, že v roku 2006 práve sme boli aj my strana SMER pri vláde. Tam sme nastúpili a práve tá zverejnená správa bola, teda bola zverejnená v čase našej vlády. Čiže je to, myslím si, fajn, keď ste nás pochválili, že sme boli v tom čase na 37. mieste. No a mňa mrzí, že za vašej vlády, teda vlády Ivety Radičovej, ste sa dostali, alebo teda ste dostali Slovenskú republiku až na 71. miesto.

Ďakujem pekne. No, vážený pán kolega, prepáčte, že som osobný, len zúfalo som sa snažil nájsť, čo ste v tomto prejave povedali, čo ste tu už nespočetnekrát nepovedali. Ale hlavne dokonca ten rozdiel, čo tu ste povedali, čo predtým tu už pred vami neodznelo. Nenašiel som, odpustite mi, principiálne nič.
Druhá vec. Ak by teda to malo byť, keďže kritizujete, že my sa nezapájame, že by to mala byť výzva k diskusii, tak niečo sme predsa len povedali. Jak sa vám zdá, tie naše vystúpenia ploché, tak predsa len to, čo my tu hovoríme, je súčasťou a zásadnou súčasťou verejného diskurzu. Z desiatich dní, ktoré ja registrujem, na ekonomickú tému, o ktorých sa tu bavíme, osem kritických v súčasnej situácii. Takže som očakával, že na to zareagujete. Principiálne nie.
Ešte raz vám poviem, že čo som vám citoval, čo ste asi nezaregistrovali. Správa Výskumného centra Kongresu z 20. septembra 2012 v Štatistickom prieskume daní za posledných 65 rokov hovorí: "Zníženie najvyšších daní nemá vôbec nijaký vplyv na vytváranie pracovných miest alebo zvyšovanie ekonomických aktivít, ale jediným hmatateľným dôsledkom je koncentrácia kapitálu a jeho zvyšovanie v najvyššej vrstve."
Predsa len som očakával, keď teda znova ste vystúpili, že teda napríklad k tomuto zaujmete stanovisko. Ale jedine rovná daň, ktorá je vynikajúca, čo v slušnej spoločnosti v mediálnom prostredí, ktoré sledujem ja, a neviem teda, aké iné existuje, sa už takto hovoriť nesmie, aby sa človek nezdiskreditoval.
Naozaj, poďme k zmysluplnej a konštruktívnej práci. Takéto zdržovanie je iba obštrukciou a nevedie úplne k ničomu.

Máte pravdu, pán kolega, dneska by sme už mali skončiť, už je toho veľa. To je naozaj fakt pravda. (Povedané s úsmevom.)
Ale ja to len tak potvrdím, že tá rovná daň bola dobrou daňou, dobrým, dobrou daňou a dôkazom je toho aj to, že okolité krajiny naozaj nasledovali ten náš príklad. My budeme práve prvou tou krajinou, ktorá zruší tú rovnú daň. Ak by to naozaj bolo také zlé doposiaľ, tak tie ekonomické ukazovatele by to aj dokazovali. Ale to, že rastie aj počet nezamestnaných, áno, môžme hovoriť, že či to je teraz na vine ten súbor všetkých tých opatrení, ktoré sú tuná, okrem iného aj Zákonník práce, že táto nezamestnanosť stúpa, alebo by stúpala aj bez týchto reštrikčných opatrení.
Ale ďalším faktom je aj to, že ak tých 700 firiem odišlo do susedného Maďarska, je to minimálne ako hodné zamyslenia. To nielenže tie firmy odišli, ale s nimi aj tie pracovné miesta a pracovné pozície. A to je to na tom zlé. Ak nebudú mať ľudia prácu, naozaj sa budú búriť. To nebudú len učitelia, ale pridajú sa aj ďalší do toho štrajku. Myslím si, že to nechceme nikto v tejto krajine, aby ľudia sa búrili, ale, naopak, aby boli pokojní. Ale aby boli pokojní, potrebujú na to prácu, za túto prácu spravodlivú odmenu, mzdu, aby boli schopní uživiť svoje rodiny. Ak táto proporcionalita tu vyvážená nebude, no tak budú možno ešte aj horšie veci ako štrajk. Ja tu nechcem tuná tak strašiť, ale naozaj, keď prichádzame aj o tie základné prostriedky, tak tá nespokojnosť len graduje v nás všetkých a s ňou aj agresivita.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pán poslanec Martvoň, vy hovoríte, doslova použijem vaše slová, "vaši kamaráti". Ja to považujem za váš problém, že vy nerešpektujete realitu. Tou realitou je, že to nehovoria nejakí kamaráti niekoho, tou realitou je, že to hovoria tvorcovia pracovných miest, z ktorých žije celý štát. To hovoria tvorcovia pracovných miest. Myslím tým index globálnej konkurencieschopnosti. Ten zber údajov, ak to neviete, tak prebieha tak, že je to anonymný dotazník, do ktorého sa zapájajú tvorcovia pracovných miest.
Ale som rád, že ste si priznali aspoň v tom chybu, keď ste hovorili o zbere v 1. polroku. A ja som vám povedal, ešte raz vám to zopakujem, že to bol druhý kvartál tohto roku. Čiže za vašej vlády. Je to tak a som rád, že ste to potvrdili. A keď ste hovorili o roku 2006, tak to bolo tiež za prvej, za 1. polrok. Ak to neviete, tak SMER začal vládnuť od júla 2006, pán poslanec.
Čiže zdedili ste Slovensko na 37. mieste na svete, dnes je 71. Áno, svoju časť tam mala aj vláda Ivety Radičovej, ale takmer 5 rokov z tohto 6-ročného obdobia vládol SMER. Toto je vaša vizitka. Vaša vizitka, že krajina ide dole.
Pán poslanec Číž, ja vám to vždy rád zopakujem. Aj keď sa vám to ťažko počúva, vždy vám rád zopakujem, že rovná daň znamená spravodlivosť, znamená prácu a znamená aj vyšší príjem do štátneho rozpočtu. Môžete mať na to hocijaký iný názor, ale realitou sú fakty, ktoré toto opatrenie prinieslo na Slovensko a na tento fakt vás budeme upozorňovať stále.
Ďakujem.

Prajem vám príjemné piatkové popoludnie, tí, ktorí máte výdrž. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pani kolegyne, kolegovia, dovoľte mi opäť povedať pár poznámok v súvislosti s predkladanou novelou.
Kladiem si otázky, že čo sa to tu vlastne deje. Počúvam takmer celý týždeň o hazarde v rôznych významoch, hazard so spoločnosťou, v spoločnosti, o atentáte, o usmrtení. Nebudem to nazývať sama takýmito výrazmi, pomenujem to oveľa jednoduchšie. Jasné je zatiaľ len jedno: bude sa žiť ťažšie a bude oveľa menej práce na Slovensku. Nielen kvôli vašim zásahom, ale i kvôli situácii vo svete. Jednoducho by som povedala, že pomáhate alebo dopomáhate vytvoriť duble zhoršujúci systém.
O čo nám všetkým ide? Alebo otázka je, že či máme vôbec spoločný cieľ. Všetci chceme, aby sme raz došli do stavu, že nebudeme zvyšovať štátny dlh, že ho začneme znižovať a všetci sa na to tešíme. Len sa veľmi nezhodujeme v spôsobe a ceste, ako to dosiahnuť. Prijali ste za svoje znižovanie deficitu, ale idete na to systémom, ktorý nespĺňa, bohužiaľ, ani vaše, vami samými zadané ciele.
Kde sú teraz vaše predvolebné sľuby, že zvýšite dane len bohatým firmám? Kde je vaše programové vyhlásenie vlády, v ktorom hovoríte, zvýši sa progresivita daňového systému pre nadštandardné príjmy fyzických osôb, ako aj pre právnické osoby? Máte tam slovo, že "zvýši sa progresivita". A čo vlastne robíte? Rozhodli ste sa ubrať nielen tým, ktorí majú, ale aj tým, ktorí nemajú a budú mať ešte menej. Na prvý pohľad vyzerá, že výška dane pre obyčajných ľudí, zamestnancov sa nemení. Ale vy sami viete, že k tomu sa nabaľujú aj iné opatrenia, ktoré v konečnom dôsledku prinesú zníženie príjmu všetkých ľudí, dokonca i slabších, o ktorých už hovorili mnohí kolegovia predo mnou.
Navrhujem vám, aby ste si zmenili názov svojej strany, pretože nie ste ani sociálni, ani demokratickí v tom, že zavádzate svojich vlastných, tých, ktorí vás podporili.
Často sa tu bavíme v súvislosti s konsolidáciou, ako je potrebné zvyšovať na jednej strane výber, príjem štátu, na druhej strane všetci kričia, že opatrenia, ktoré, bohužiaľ, budú čochvíľa skutočnosťou, spôsobia presný opak. Nielen preto, že sú zlé, ale i preto, že svet nám ukazuje, že ekonomika bude ešte viac pokrivkávať. Akoby ste boli hluchí a slepí k všetkému, čo sa deje okolo vás. Možno aj my by sme vnímali vaše opatrenia v inom svetle, i keď môžeme o tom pochybovať, ak by bola záruka lepšieho ekonomického rastu. Darmo nás tu budete nazývať kapitalistami, bohužiaľ, alebo možno Bohu vďaka, pretože ja som si to sama nikdy neodskúšala, ba práve naopak, pozerám sa len na súvislosti okolo nás a na to, ako sa tvárite, že žijeme v kukle, ktorá si žije svoj život.
Na jednej strane sa schovávate za Európsku úniu, na druhej strane nevnímate súvislosti, ktoré, verím, že počúvate i od mnohých svojich ekonómov, ktorých máte okolo seba. Ale vy ste stále hluchí a slepí k všetkému, čo sa deje a čo sa hovorí okolo vás.
Ste to vy, ktorí ste si predsavzali, že budete podporovať drobné a stredné podnikanie. A ako, prosím vás? Ako chcete ľudí motivovať k tomu, aby sa stavali sami na nohy? Veď vy im ukazujete spôsob, ako sa prilepiť na štát, a dávate im návod, ako naučiť nenávidieť tento štát. Je to kruté, ale zopakujem to. Bojím sa, že budete pre nich návodom, ako znenávidieť tento štát.
Nestačila len úprava odvodov živnostníkov, idete aj napriek silnému nesúhlasu ďalej. Žiadne prehodnocovanie. Živnostníci vracajú svoje živnosti a zamestnanci strácajú prácu. A vaša reakcia? Zvýšime vám dane, zrušíme benefity.
Aj keď máte v programovom vyhlásení vlády skutočne výbornú stať o postavení rodiny a jej podpore, i týmto zákonom ju úplne diskvalifikujete. A bojím sa, že budúci rok prídu i ďalšie zákony, ktoré to len potvrdia.
Aké máme východisko na Slovensku? Kedy pochopíte, že podkladať polená všetkým, ktorí majú snahu a ochotu ešte aj dnes postaviť sa na vlastné nohy, sa mi zdá scestné. Aké chystáte stimuly pre tých, ktorí stratia prácu vašou zásluhou? Ako sa postaráte o armádu nezamestnaných, ako upravujete legislatívu, ktorá ochraňuje slabých v zmysle starých a chorých?
S radosťou som však prijala správu v stredu na obed, že sa pán minister financií dohodol so zástupcami MVO-čiek na odsunutí mechanizmu, ktorý odkladá znižovanie asignovanej dane, 2 % o rok, teda do roku 2014. MVO-čky si môžu zatiaľ na rok vydýchnuť. Tieto vo veľkej miere suplujú činnosti štátu, ktoré nie sú schopné vykonávať, ktoré nie je schopné vykonávať štát. Dve percentá sú však nielen životne dôležité pre MVO-čky, ale sú takou energiou, ktorá môže možno rozpohybovať ďalšie a ďalšie pracovné miesta. Môže byť stimulátorom práve pre vznik pracovných miest.
Keď sa za predchádzajúcej Ficovej vlády dohadoval mechanizmus postupného znižovania asignačnej dane, malo to ísť ruka v ruke s výchovou ľudí alebo firiem k darcovstvu. Ale kam sme sa dostali po tých pár rokoch? Pán minister mi včera povedal, mali by sa konečne aj ony viac snažiť hľadať, oslovovať, mali by vyvíjať viac aktivity. Rada by som povedala pánovi ministrovi, že rozprávala som sa s viacerými ľuďmi z tejto oblasti a každý jeden mi potvrdil, že vyžiť z dvoch percent a rovnako nájsť firmu, ktorá by si vás ochočila alebo ktorú by ste si vy ochočili v tomto prípade, aby vám tie 2 % poskytla, nie je jednoduché, ale je to čím ďalej tým ťažšie. Oveľa náročnejšie, ako to bolo pred pár rokmi, kedy sa dohadoval práve takýto mechanizmus. A získavať financie napriamo, to znamená, že spoľahnúť sa na to, že ľudia sa za tých pár rokov naozaj naučili a vychovali sa k darcovstvu, je často nad ľudské sily. Bohužiaľ, 40 rokov bývalého systému v nás takéto niečo akoby, neviem, sa z nás vytratilo. Ide to ťažšie.
Nehovoriac o náročnej administratíve v priamej úmernosti so zhoršujúcou sa ekonomickou situáciou. Tak, ako sa môžu tieto organizácie spoliehať, že sa im podarí presvedčiť viac ľudí, firiem, keď vy pre firmy pripravujete takéto ťažké opatrenia, po ktorých veríte tomu, obávam sa, že sami nie, nebudú mať nielen chuť darovať, ale ani možnosť darovať. Pretože možno nebudú mať ani z čoho.
Druhá vec, ktorá sa týka tejto témy, pán minister, prečo rovnako ako vychádzate v ústrety pozmeňováku, ktorý podávajú vaši poslanci, o nezdaňovaní pri predaji a prenájme nehnuteľností v majetku samospráv a VÚC, prečo nehľadáte možnosti, ako definovať peniaze na verejnoprospešné činnosti, ktoré by bolo možné hádam aj oslobodiť od dane? Že vraj sme, no áno, sme vraj v okolitých štátoch jedinou výnimkou. Veď nevytvárajú zväčša hmotné statky, ale práve duchovné. Stretávate sa s týmito ľuďmi a verím, že v tomto volebnom období nezdieľate názory, ktoré mala vaša vláda vo vzťahu k MVO-čkám za prechádzajúcej vašej vlády. Komunikujete s nimi, tak práve preto sa pýtam, či vôbec budete uvažovať týmto smerom, keď jednej skupine, ktorá funguje takisto z našich daní, samosprávy, robíte ústupky, tak upravte systém aj pre tých, ktorí sa starajú o biednych a chorých, a odbremeňte tieto organizácie od platenia daní. Aj to je stimul a možnosť prežitia.
Druhá vec je, akým spôsobom máme stanovené samotné projektové riešenie. Nie je možné zjednodušiť celé schémy? Zaujímavé je, že organizácie dostanú na organizovanie konferencií, v ktorých zaplatia 100 obedov, ale na samotnú činnosť organizácií, ktorej hlavnou náplňou je skutočná pomoc, nevedia získať takmer nič. Každopádne zopakujem, že vítam gesto o odklade účinnosti mechanizmu aspoň o rok.
Pán minister, verte, že MVO-čky tvoria zväčša ľudia, ktorí svoju prácu robia pre prácu a robia často záslužnú činnosť. Aj keď všade sa nájdu takí, ktorí vedia, ako systém zneužiť. Nedajte sa, prosím, ovplyvniť v nazeraní na nich, že sú nato, aby odčerpávali financie.
Vážené kolegyne, kolegovia, táto vášnivá debata, ktorá tu prebieha už druhý deň, sa mi veľmi zle počúva, pretože výstupy niektorých kolegov sú ako britva, štipľavé, ukričané, sarkastické, ale často vychádzajú z opačného vnímania situácie. Je to tak, že máme naozaj rozdielne názory, ale som si istá, že každý chceme počúvať to, čo môže zlepšiť situáciu.
A tak chcem poprosiť, aby sme boli vnímaví a vyseparovali si z toho množstva slov práve to, čo úprimne nabáda nad zamyslením sa nad mnohými vašimi opatreniami a pomáha niektoré veci riešiť. Riešiť tie, ktoré podľa mnohých skutočne zhoršia stav nielen v našej ekonomike, ale hlavne v životoch ľudí. Plňte si, prosím vás, svoje predvolebné sľuby, dokonca svoje programové vyhlásenie vlády, a nepretvárajte si ich. Sú to vaše oficiálne dokumenty, ktoré, predpokladám, že nechcete trhať pred nami.
Chcem vás tiež požiadať, aby ste boli citliví aj na výber daní, a učte ľudí dane platiť. Ale obávam sa, že na to nebudete mať odvahu, lebo to by ste museli pred ľudí prísť naozaj s veľkou pokorou a skrúšenosťou a požiadať ich o to, lebo v našej kultúre sa toto, bohužiaľ, nenachádza. Ako tu bolo povedané, každý chce mať nízke dane, chce ich platiť čo najnižšie, ale aby sa to uskutočnilo aspoň vo zvýšenej miere, naozaj musíte asi pokoriť sami seba.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pani podpredsedníčka, očakával som od všelikoho nejaký útok a kritiku odpustenia daní z predaja majetku obcí. Vy si vôbec neuvedomujete, za vlády, v ktorej ste boli v koalícii aj vy, sa naozaj taká krivda, aká sa na samosprávu uskutočnila, nemala obdoby. Obce a mestá, ktoré žijú z daní a čakajú ako, takpovediac, kura na sopeľ na finančné zdroje, ktoré nabehnú obciam a mestám na účet, aby mohli zveľaďovať obce, aby mohli udržiavať, opravovať infraštruktúru, aby sa mohli postarať aj o tých ľudí, ktorých ste spomínali aj vy, aj postihnutých. Lebo všetci občania, čo sme v štáte, sme občanmi obcí a miest. A obce nesú najväčší kríž na chrbtoch a naozaj aj ich zásluhou štát funguje. A aby ste kritizovali to, že ide o nápravu krivdy, aby obce naozaj nemuseli platiť daň z príjmu z predaja majetku, ale aby to mohli použiť na opravy škôl, na opravy čohokoľvek, aj domovov dôchodcov, lebo o všetko sa obce starajú, by ste mala byť vďačná, že táto vláda naozaj napravuje krivdu, ktorú urobila vaša skrachovaná vláda. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem, pán poslanec, za vaše slová. Ale tuná sa stáva pravidlom, že buď páni poslanci nepočúvajú dostatočne, alebo nechcú počúvať, neviem. Ale znova ste si vytrhli niečo, čo som vôbec nepovedala. Ja som nekritizovala, že prijímajú takýto pozmeňovák alebo že sa to páči vašim poslancom. Povedala som, že ak prijmete takýto pozmeňovák, prečo sa nezamýšľate aj nad inou skupinou ľudí, ktorá takisto pracuje vlastne za naše dane alebo prispievajú svojimi daňami na tú činnosť? Prečo neuvažujeme naozaj aj v SMER-e pomôcť MVO-čkám, ktoré žijú teraz z 2 %, aby ich príjmy neboli zdaňované? To bola možnože len taká, navodenie paralely.
To, že minulá vláda urobila chybné rozhodnutia, to pripúšťam, ale v každom prípade si myslím a som o tom presvedčená, že týmto zákonom dôjde k takým škodám, ktoré neviem, za aký dlhý čas sa bude zase schopná republika dať naspäť.
Ďakujem.