11. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážený pán minister... (Reakcia z pléna.) Áno, môžete. Vážený pán spravodajca, vážený pán predsedajúci a vážené kolegyne, kolegovia, tým, že tu zasa prichádza k nejakému čudnému rolovaniu na prihlásenej (pozn. red.: správne má byť "prihlasovacej") tabuli, sa dostávam k slovu.
Som rád, že preberáme opäť za náš klub tú štafetu, ktorá hovorí o tom, aby sme sa mohli vyjadrovať k niektorým otázkam, ktoré nás v nastavovaní pravidiel, ktoré v tomto prípade prichádza z dielne ministerstva financií, a to, že bavíme sa o niečom, čo už v druhom čítaní do obrovskej miery ohrozuje stabilitu v našej krajine. Myslím si a takisto ako mnohí kolegovia z nášho klubu a takisto mnohí kolegovia z opozície, že nemali by sme riskovať v oblasti tak citlivej, ako sú nastavovanie ekonomických parametrov a nastavovanie a menenie čohosi, čo funguje v dobe, kedy čelíme obrovským výzvam z hľadiska toho, že funguje v spoločnosti a v ekonomickej oblasti je obrovská kríza.
Chcel by som povedať, že to, ak naozaj máme reálny funkčný mechanizmus výberu daní, ktorý na jednej strane v určitej miere zabezpečuje požiadavky na prerozdeľovanie a zabezpečuje ho v tom mechanizme, aký je nastavený, a zároveň čelíme tomu a sami od ministerstva financií cez všetkých ekonomických odborníkov, ktorí vravia o nedostatočnom výbere a neschodnosti výberu daní, na druhej strane je spôsob menenia daného mechanizmu - minimálne a veľmi korektne povedané - rizikom.
Sme obviňovaní z toho, že chceme, ako keby nejakým spôsobom rovnú daň stavať na nejaký piedestál, ktorý si nezaslúži. Ja si myslím, že podľa skutočne tabuľkových vysvetlení si v dobe, kedy zavádzaná bola, aj v dobe následnej, zaslúži minimálne takú pozornosť a takú obhajobu, aby v dobe, kde čelíme tomu, že všetky iné mechanizmy, na ktoré by mohla naša otvorená ekonomika sa spoliehať, krachujú. Je práve jeden mechanizmus jednoduchej, rovnej, relatívne nízkej dane, ktorá zabezpečuje dostatočný výber finančných prostriedkov, skutočným riskovaním. A myslím si, že ak sa len pozrieme nie do širokogeopolitického, ani nie širokoceloeurópskeho, ani nie do oblasti štátov Európskej únie združených do Európskej únie a ani nie do štátov, ktoré sú združené do eurozóny, ale iba do štyroch štátov, ktoré môžeme volať V4 alebo Vyšehradská štvorka, tak sa pripravujeme o jednu obrovskú výhodu pri rokovaniach o možných investičných výhodách, alternatívnych výhodách, ktoré v okolitých krajinách sme doteraz mali, a to bola výhoda rovnej dane a to bola aj samotná sadzba dane.
Myslím si, že pripravovať sa o túto jednu výhodu v celej ale plejáde všetkých opatrení, ktoré sa na nás hrnú z vlády a z toho, čo predstavitelia vládnej strany prichádzajú, v celom tomto balíku sa deje jeden fakt a dovolím si ho povedať aj ja, pretože pochádzam z podnikateľského priestoru a predtým, ako som sa stal poslancom Národnej rady, som bol podnikateľom. A to je ten hlavný fakt, že ak nám v celej tej plejáde vypadne ďalšia výhoda, prečo sem tie investície prechádzali, prečo naše organizácie venujúce sa možno predaju našej republiky ako investičného priestoru, ako priestoru, kde sa oplatí investovať v širokom spektre celého globálneho sveta, keď nám toto vypadne, tak sa naozaj stane nielen to, že nám firmy odtiaľto odídu, ale nám sem ani žiadne investície prichádzať nemusia. Nebudem hovoriť, že nebudú, pretože to súvisí s mnohými inými parametrami, ktoré tu sú skloňované už niekoľkými mojimi predrečníkmi, jednak písomne a následne aj ústne prihlásenými. A preto si myslím, že nie je skutočne, ak by sme sa mali spoliehať na nejakú zmysluplnú a dobrú a rozumnú zákonodarnú iniciatívu, nemyslím si, že sme sa vydali správnym smerom.
Tuná kolega Matovič predstavil jedno z možných riešení, ktoré by sa možno s určitou mierou vtipu a nadsádzky dalo nazvať zaútočením na stranu SMER zľava. Pozerám na plagát, kde je škrtnutá 23-percentná miera s označením pre všetkých, kde je rozdelená sadzba dane do dvoch polí, a to je do 30 mil. euro a nad 30 mil. eur. Podľa mojich informácií a podľa toho, čo bolo prezentované aj Igorom Matovičom, 39 % daň nad pre firmy, ktoré majú nad 30 mil. eur, sa dotýka 25, 30 subjektov, kdežto to tá 19-percentá, zachovanie tej 19-percentnej dane, hovoril o sume asi 150-tisíc, alebo v sume 150 tisícov podnikov, ktorých by sa toto zvýšenie nedotklo.
Možno je tento návrh sporný, ale z pohľadu opozičného politika, a ak sa dá vnímať ako to, akým spôsobom funguje možný ľavicový moment prístupu k rozdeleniu medzi tých, ktorí sú bohatí, a tých, ktorí naozaj vytvárajú nejaké pracovné miesta a robia to v malom, tak toto je to, čo tu ohlasujú ideológovia strany alebo, neviem, ako ich nazvať, možno aj toto je riešenie. Je to riešenie na diskusiu. Môj osobný názor k tomuto je, že jedna z výhod rovnej dane je tá, že je skutočne rovná a jej výhoda je tá, že je jednoduchá a práve zavádzanie rôznych sadzieb nemusí byť to riešenie. Ale v rámci útoku na SMER zľava je toto naozaj na zamyslenie, keďže tuná premiér krajiny hovoril o tom, že niektoré alebo všetky opatrenia, ktoré sa budú venovať konsolidácii, sa dotknú nejakých 12 %. A tuná od pána poslanca Brocku, začínajúc, cez ostatných hovoria, že, nie, nedeje sa to v 12-percentných najvyšších vrstvách, najvyšších príjmových vrstvách spoločnosti, ale deje sa to práve na úkor tých najchudobnejších a deje sa to na úkor napríklad 700-eurového príjmu, kde ak zmizne odpočítateľná položka jedna z mnohých, tak príde 700 eur zarábajúci človek o 59 eur, čo v sume v rámci roka je takmer jeden čistý alebo hrubý príjem pre tohoto človeka a zamestnanca. Kdežto na druhej strane 3 311 eur zarábajúci človek, jeho súčasne predkladaný návrh sa nedotkne vôbec nijak.
Myslím si, že je skutočne povinnosťou každého jedného zákonodarcu sa zamýšľať nad tým, či podmienky naozaj zlepšujeme alebo či podmienky skôr zhoršujeme a budeme pripravovať ľudí o prácu. Pri tomto momente by som sa chcel zastaviť a bol by som veľmi nerád, ak by sme skĺzli v tej debate na to, že neohrozuje toto opatrenie tvorbu pracovných miest. Ak by sme sa teda zamerali nie na konsolidačné úsilie iba z hľadiska úzkej skupiny, úzkeho uhla pohľadu, a to sú stav verejných financií, ale aj ten moment, ktorý tu často sa snažíme vniesť, že v plejáde pripravených riešení, ktoré niektoré môžu ísť v línii programového vyhlásenia vlády a niektoré mu odporujú, tak tuná si neberme do rúk rukojemníkov ľudí pracujúcich, kde sú závislí od množstva investícií a od toho, či tieto firmy buď sem prídu, alebo zostanú. To, že je v súčasnom stave ohlásených niekoľko tisíc zamestnancov, ktorí budú v hromadných prepúšťaniach, ktorí prídu o svoju prácu, to, že sa pred Úradom vlády organizujú protesty priamo tých zamestnancov z firiem, ktoré ohlasujú, že budú musieť prepúšťať, je dôsledok aj toho, že sú niektoré veci zatiaľ iba ohlásené. My sa zatiaľ iba bavíme o druhom čítaní, o tomto návrhu, o pochovávaní, ak to možno troška expresívne nazveme, o pochovávaní rovnej dane, a preto by som bol veľmi rád, ak by možno ministerstvo napriek tomu obrovskému tlaku na udržateľnosť verejných financií nerušilo tú výhodu, ktorú doteraz podnikatelia na území Slovenska majú.
Chcel by som teda požiadať, aby sme sa ešte v čase, ktorý nám zostáva a ktorý možno strávime nad tým, či toto bude a prejde touto snemovňou, aby sa poslanci naozaj zamysleli nad tým, či niekto neoprávnene zbožťuje nejaký inštitút alebo či tento inštitút zabezpečil na obdobie, odkedy bol zavedený, skutočný, reálny, nárast výberu finančných prostriedkov do štátneho rozpočtu.
To, že to, že sme možno na inom ako ľavicovom, inej ako ľavicovej strane spektra nedokázali dostatočne možno zabezpečiť tlak na to, aby sa nám to do snemovne nedostalo, je, zdá sa, chybou, a to, že sme v druhom čítaní pri tejto téme, pre mňa teda zdvíha varovný prst a skúsim apelovať, dokiaľ sily poslancovi stačia, aby sme sa výhody, ktorú nám rovná daň a 19-percentná sadzba dane doteraz poskytovala, aby sme to nejakým spôsobom a zásadným spôsobom nemenili.
Ja by som chcel možno požiadať... (Reakcia z pléna.) Prosím? Ďakujem, aj keď som vás celkom nerozumel, kolega. Ďakujem za vašu poznámku a oceňujem, že keďže tu vy dlho trávite čas alebo ty tu dlho tráviš čas, pán poslanec, tak možnože by som, že by si sa tu mohol objaviť a bolo by dobré počuť aj tvoj názor k tejto téme a nemuseli by sme sa baviť iba v kuloároch.
Posledným bodom okrem ochrany alebo možného zachovania výhody, ktorú náš daňový systém poskytoval investorom, a teda zároveň ochrany pracovných miest, ktoré títo investori a podnikatelia podnikajúci na našom území mali pri jednoduchom daňovom systéme, ktorý toto zabezpečoval, je možno posledný rozmer a to je, keďže sa tu diali viaceré apely na zdravý rozum, aby sme sa skutočne nestali prvými, ktorí tento inštitút zrušia. Zdá sa mi to, zdá sa mi to troška také symptomatické pre Slovensko, že dokážeme v niektorých oblastiach byť pápežskejší ako pápež a v niektorých mať také čudné vízie, že sa zbavujeme reálne fungujúcich systémov možno s cieľom naozaj ich vylepšiť, ale toto by sme nemali robiť.
Ja sa pýtam možno rečnícky na záver svojho vystúpenia, že či fakt stojí zato rušiť nejaký systém, ktorý doteraz fungoval, a či fakt stojí zato posúvaním sadzby o 4 % riskovať odchod investorov, riskovať pracovné miesta našich zamestnancov a púšťať sa do síce akademických debát, ale široko spektrálnych debát pri tom, že môžme si odpovedať na úplne jednoduchú a bazálnu otázku veľmi jednoducho, a to je tým, že nerušme to, čo reálne funguje.
S týmto apelom by som si dovolil skončiť a požiadať o nepodporu tohto návrhu aj poslancov vládnej strany SMER.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Na vystúpenie pána poslanca Viskupiča sú tri faktické poznámky. Končím možnosť.
Nech sa páči, pán poslanec Štefanec.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Chcem sa poďakovať pánovi poslancovi Viskupičovi za jeho jasné stanovisko, pretože úprimne, keď to predložil váš šéf, tak som to predpokladal za stanovisko vášho klubu. Z tohto pohľadu je tento postoj o to cennejší, ktorý si tu predviedol, a jasnejší.
Ja si tiež nemyslím, že jednu neprávosť by sme mali nahradzovať inou neprávosťou a vnášať do systému chaos. Myslím si, že vždy Slovensku pomohlo, keď sme mali jasné, jednoduché pravidlá, a týka sa to aj sadzby dane.
Dnes vláda navrhuje až štyri daňové pásma oproti jednému daňovému pásmu v tomto zákone, vytvára sa tým chaos, vytvára sa tým len ďalší priestor pre špekulácie. Nemôžme teda jeden chaos nahrádzať druhým chaosom a skôr by sme mali hľadať spôsoby, ako zákony zjednodušiť, sprehľadniť a ako podporiť a motivovať aktivitu, takže z tohto pohľadu je toto vysvetlenie v práve prednesenom prejave veľmi jasné a ešte raz ho oceňujem.
Ďakujem.

Ďalšia faktická, nech sa páči, Alojz Hlina.

Ďakujem veľmi pekne. Ja tiež chcem povedať teda, že oceňujem, že kolega si zobral na seba to ťažké bremeno povedať niečo k tejto veci.
Ja len k tomu takú malú poznámku, že ešte budúci týždeň budeme mať štátny rozpočet a nášho ministra tu budeme mať stále a on by mal byť najzaneprázdnenejším ministrom a fakt, že pre blaho tejto krajiny. Mne teda aj pri mojom vystúpení, mne vôbec nebude vadiť, keď tu bude sedieť Počiatek, dokonca to bude dobré, lebo aspoň nič nepokazí, a minister financií by sa, v mojom prípade kľudne, nebudem s tým mať nijaký problém, venoval štátnemu rozpočtu tam v tej jeho budove.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Nech sa páči, pán Richard Sulík.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. No, Jofo, načal si jednu tému, o ktorej sa doteraz tu nediskutovalo, čiže ďakujem za tento kvázi typ a rád by som doplnil, čo si vravel.
V čase zavedenia rovnej dane na Slovensku v roku 2003, resp. teda k 1. januáru 2004, existovalo na svete 33 krajín, ktoré mali systém rovnej dane alebo systém veľmi blízky rovnej dani. Veľmi blízky znamená, že napríklad Hongkong nemal úplne rovnakú daň, mal 15 % pre právnické osoby, 16 % pre fyzické, čiže bola to kvázi rovná daň. 33 takýchto bolo krajín vtedy, dnes je týchto krajín vyše 40. Ani jedna z týchto vyše 40 krajín okrem Slovenska nezrušila svoj daňový, svoju rovnú daň alebo kvázi rovnú daň. Naopak, keď sa tie zmeny robili, tak viedli buď k tomu, že sa znížila sadzba alebo že sa zbližovali sadzby, keď existovali dve. Napríklad v Estónsku mali 24 % pre všetky príjmy a 10 % pre dôchodky, tam tiež zbližujú tieto sadzby atď. Slovensko je jedinou krajinou na svete, ktorá pôjde opačným smerom. Ja si myslím toto, aj z tohto dôvodu tento experiment nemôže skončiť dobre.
Ďakujem.

S reakciou na faktické, nech sa páči, Jozef Viskupič.

Ďakujem. Snažil som sa osvetliť aj iniciatívu, ktorá prišla pozmeňujúcim návrhom z nášho klubu. Pre teba, Ivan, na to dovysvetlenie k tomu a skutočne ten návrh, ktorý tu majú kolegovia rozdaný v laviciach, vnímam a myslím si, že je to "útok zľava". Je to to, aby ak teda SMER hovoril o nejakých veciach, tak možno pri hlasovaní o tomto návrhu sa presne ukáže, akým spôsobom to myslia a či naozaj chcú hovoriť o rozvŕtaní, ak už ju rozvŕtavajú, tú rovnú daň, takým spôsobom, že sa zamerajú na 25 alebo, neviem, koľko tých subjektov je, to číslo je možno sporné, ktoré zarába nad 30 mil. a do 30 mil. zachovajú 19-percentnú daň, sadzbu dane.
K poznámke o 33 štátoch od Riša Sulíka, je to presne tak a myslím si, že by sme sa nemali vzdávať niečoho, čo je funkčné a čoho sa vo svete nikto nevzdal. Práve to, že je asi boľavé zaviesť rovnú daň a možno bolí v niektorých parametroch, je zbavovať sa tohoto systému a tohto jednoduchého systému pre podnikateľov a pre ľudí, ktorí následne získavajú vytváraním, nimi vytváraných, pracovnými miestami svoje uplatnenie, je skutočne podľa mňa až, nebojím sa povedať, cesta do pekla. A štáty, ktoré sú v situácii ako Slovensko, by sa zamýšľali a boli v situácii ako Slovensko, ak pristúpili k nej, tak iba na tom zarobili. Prečo sa toho zbavujeme, je pre mňa nepochopiteľné, nechápem to.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďalším vystupujúcim v rozprave podľa poradia je pán Jozef Kollár. Týmto mu dávam slovo, nech sa páči.